NRoP 57 
O epizóde
Miniséria o káve
Na rozhovory so známymi v kaviarňach si budeme musieť ešte chvíľu počkať, no kávu si vieme rovnako dobre vychutnať doma s rodinou či na homeoffice. Okrem toho, že sme sa rozhodli natočiť pre vás viacdielnu minisériu o káve, sme si prichystali aj špeciálnu súťaž, kde môžete súťažiť o skvelé ceny.
Viac informácií o súťaži nájdete na https://www.narovinu.online/sutaz
Tmavá káva, svetlá budúcnosť
Marek Fajčík je zakladateľom rodinnej firmy – modranskej pražiarne, ktorá praží kávu pod značkou Ebenica. Svoj vzťah ku káve pestoval na úrovni hobby ešte v čase, keď pôsobil ako finančný riaditeľ vo farmaceutických spoločnostiach. Finančná rezerva, dobrá stratégia a investícia do online marketingu pomohla Ebenice prekonať náročné obdobie posledného roka, zachovať si pritom plný počet zamestnancov a zvýšiť nárast tržieb oproti predchádzajúcemu roku.
Ebenica vznikala v období, keď bolo na slovenskom trhu málo lokálnych pražiarní a za cca 10 rokov sa jej podarilo nájsť stabilné miesto na trhu. Už v začiatkoch si medzi úspechy pripísala niekoľko svetových ocenení (Coffee Review, USA; Great Taste, UK) a dnes sa bude jej káva podávať aj v kancelárii prezidentky.
V podcaste sa spolu porozprávame viac o tom, ako sa zmenil kávový trh za posledných 10 rokov, aký mix stratégie a nástrojov pomohol Ebenice počas krízy spôsobenej pandémiou a aké majú plány do budúcnosti.
Linky z podcastu:
EBENICA COFFEE – WEB – https://ebenica.sk
EBENICA COFFEE – Instagram: https://www.instagram.com/ebenica_coffee/
Marek Facik – Instagram: https://www.instagram.com/marek_fajcik/
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed
Produkcia: 2021 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Produkcia: 2021 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Verzia v posunkovom jazyku
Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšicová
Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
Prepis celej epizódy
Peter Vrábel: Našu kávovú mini sériu sme uvádzali slovami, že káva patrí k biznisu. A ja si dovolím to teraz povedať trošku ináč, a to že káva vie byť aj dobrý biznis a tohto jasným dôkazom je náš dnešný hosť Marek Fajčík, Marek ahoj.
Marek Fajčík: Ahojte, dobrý deň.
Peter Vrábel: Marek je z pražiarne Ebenica a ja si dovolím privítať aj moju spolu moderátorku Katku, takže ahoj Katka.
Katka Vaterková: Ahoj, ahoj.
Marek Fajčík: Ahoj Katka.
Peter Vrábel: A zároveň ti teda aj odovzdám slovo.
Katka Vaterková: Áno, takže ďakujem Peťo. Takže ja vám o Marekovi prezradím teda že stojí za slovenskou kávou, ktorá si pripísala aj nejaké tie svetové úspechy. Marek ty si zakladateľom modranskej pražiarne, ktorá praží kávu, ako už Peťo spomínal, pod značkou Ebenica a za 10 rokov sa vám podarilo vybudovať celkom úspešný biznis, takú malú rodinnú firmu. Ja by som začala takou, ako to nazvať – možnože provokatívnou otázkou, pozerali sme si z verejne dostupných zdrojov, že ako na tom boli vaše držby za rok 2019, to boli posledné dáta…
Marek Fajčík: Áno.
Katka Vaterková: Ale teda za rok 2020, podarilo sa vám taká tá historická hranica, že ste dosiahli tržby milión? Bolo to tak? Otvárali ste šampus alebo to ešte len príde?
Marek Fajčík: Otvárali sme šampus, tak pomyselne, by som povedal, lebo šak nedalo sa veľmi v tejto dobe. Otvárali sme šampus, ale nie preto, že by sme dosiahli milión, ale preto, že sme rástli aspoň. V roku 2020 v rámci nášho biznisu bolo také že, podľa mňa, dosť špecifické obdobie unikátne, hlavne to nebolo ľahké, bolo to dosť ťažké, takže 2020-ty rok sme porástli nejakých 7-8% približne, aj keď to tak v tom marci, apríli vôbec nevyzeralo. Vďaka teda tej prvej vlne a tým prvým opatreniam, takže ja som – musím povedať, asi za všetkých kolegov, že sme dosť unavení, ale napriek tomu sme veľmi šťastní, že sme to potiahli ďalej.
Katka Vaterková: Áno, my sa o tomto poslednom roku s tebou radi porozprávame trošku neskôr, poďme sa ale pozrieť na väčší horizont a to je tých 10 rokov dozadu. Ty máš ekonomické vzdelanie a bol si finančným riaditeľom vo farmaceutických firmách a ja som sa teda chcela opýtať, že ako prišla – alebo nie, že ako prišla tvoja idea, lebo predpokladám, že na začiatku bola nejaká vášeň, možnože na úrovni hobby, ale že kde prišiel, kde sa v tebe zrodil ten nápad, že a teraz idem založiť rodinnú firmu? Musela to byť zmena, a teda tá moja otázka smeruje k tomu, že čo všetko sa ti vlastne zmenilo, tie tvoje nastavenia, aké to pre teba bolo zrazu z finančného riaditeľa zakladám rodinnú firmu?
Marek Fajčík: No v prvom rade, ako nebolo to samozrejme zo dňa na deň a tak to dozrievalo, teraz si to akože tak pekne si to vydefinovala, hej, že ako to bolo, lebo tak spätne sme oveľa múdrejší, keď sa pozeráme dozadu. A v tom čase, je pravdou to, že naozaj káva sa stala mojím hobby a ja som teda vďaka svojej práci vo farmaceutickom biznise dosť cestoval a som taký – ja mám rád dobré jedlo, dobré nápoje a ja som sa presťahoval vtedy do Pezinka, tak to ti tak podčiarkne presne túto tvoju vášeň, hej? A ochutnávaš tam rôzne vína tak no a pri tých cestách som zistil – to sa teraz bavíme, že ja som skončil vysokú školu v 2002 a potom som hneď išiel proste pracovať do korporácií a do takých no – veľkých firiem relatívne a dostal som sa do “pharmy”, kde to boli 2004-5-6-7-8 vlastne takéto tie roky no a vtedy v tom zahraničí som tak natrafil, že na taký fenomén, že káva je tam nejaká lepšia ako bola tu a to si treba naozaj že teraz dať do reálií súčasného, teda vtedajšieho času, a tu bol vtedy vrchol ako kulinárstva, tu boli také tie talianske značky, ktoré sa sem importovali a naozaj to tak proste bolo a nikto vtedy nechyroval, že nejaké praženie alebo len veľmi málo ľudí vedelo alebo si možno aj pamätalo tých starších ešte možno, že tu možno nejaké pražiarne boli. No a ja som takto natrafil že pražiarne v zahraničí, som ochutnával kávy, strašne ma to chytilo, s manželkou sme vlastne začali ochutnávať, skúšať, testovať, kupovať si rôzne kávy od pražiarov z celého sveta, navštevovať pražiarov a tak. No a potom taká situácia vznikla, že vieš ty si otvoríš ten balíček, ochutnáš 1-2-3 kávy, hej spravíš si nejaké 3 shoty z toho a potom chceš ochutnať ďalšiu a že čo s tou kávou budeme robiť? Máme jej dosť veľa a nebola ani že úplne lacná, hej, to sú kvalitné kávy, to je škoda to vyhodiť, tak sme začali ich tak nejako posúvať, kamarátom, známym, rodine, hej a tak a čuduj sa svete, zrazu že hm aká dobrá káva, že nemáš ešte nejakú? A takto nejako prirodzene ako pochopíš, tým že mám taký že biznisový background, mne hlava šrotí dosť rýchlo a stále, žiaľbohu, tak pochopíš, že aha asi tu je na to nejaký dopyt a všímaš si aj tie zahraničné pražiarne a celú tú situáciu na tých trhoch a tam potom vznikne, že šak aj na Slovensku by také niečo samozrejme mohlo fungovať, mohlo existovať, takže takým tým postupným vývojom sme sa dostali k tomu, že aha tak robme niečo s kávou a stáli sme pred takou otázkou, že či vyrábať alebo dovážať nejakú značku kávy. No a tam to celé vzniklo, že poďme tou ťažšou cestou, ale asi dlhodobejšou, že založme si vlastnú značku, začnime sa venovať tomu, aby sme ju predstavili zákazníkom a takýmto štýlom proste sme začali.
Peter Vrábel: Super a mňa teraz z toho čo si hovoril mi nedá sa opýtať, že bolo prostredie, kedy si povedal, že nebol tu nikto taký, všetko si to videl v zahraničí – ako človek, že ktorý sa rozhodne, že ide vyrábať, pražiť kávu, že z čoho si čerpal inšpiráciu, informácie že ako to robiť, hej? Lebo dneska viem, že ja keby som si otvoril pražiareň, mám známych ktorí robia to isté už teda, neni to také, že som stratený, mám za kým ísť. Ale vtedy to asi bola iná situácia, že odkiaľ si čerpal tie informácie?
Marek Fajčík: Bolo to iné, keď som povedal nikto, tak som myslel akoby takú verejnosť, že boli tu už nejaké prvé pražiarne, ktoré fungovali, tak samozrejme, že to bol taký že zdroj a potom aj všímať si proste zahraničie a tak. My sme na začiatku, musím povedať, nemali vlastný pražiací stroj, sme to vlastne sharovali hej, a také tie pankáčske začiatky to môžem nazvať.
Peter Vrábel:…Internet asi nebol vtedy ešte.
Marek Fajčík: No už taký pomalý a zobúdzalo sa to, hej? No a dosť takými že návštevami, hej, že vtedy tá doba bola veľmi taká bohatá na tie rôzne výstavy a na tých Trade fairs tak tam som chodil a proste som si to všímal, skúmal, robil si nejaký taký ten prvotný základný networking, musím povedať, že tam som aj prvýkrát stretol výrobcu pražiacích strojov, s ktorým vlastne spolupracujeme dodnes holandskú firmu Giesen a takto to bolo. A fakt som bol že akože odhadnem to, že desiatky pražiarní, stovky to asi nebudú, ale také že väčšie desiatky, a tí ľudia, to sa mi na tom veľmi páčilo, že tí ľudia v tých pražiarňach boli takí veľmi príjemní, zdieľni a naozaj sa dalo s nimi baviť úplne otvorene, že neskrývali tak veľmi to svoje know-how, čo bol zase že na druhej strane kontrast s tým pharmabiznisom, v ktorom som ja predtým pôsobil a tak vlastne má to tú svoju logiku, vo “pharme” tá patentová ochrana je gro toho biznisu a to R&D a tak, kdežto v tej káve to tak nie je vo veľkej miere, v nejakej malej áno, ale nie je to až také rozšírené no a tam sa mi to páčilo také pocitové nastavenie tých ľudí no a toto bol tiež taký motív, že ja som si to nejako vnútorne povedal, som vlastne úspešne prežil dve fúzie akvizície v rámci farmy, kde sa spájali firmy a to bolo také tiež že vyčerpávajúce a aj únavné, a veľmi ma to bavilo, musím povedať, že naozaj že nebolo to, že by som to nechcel robiť, práve naopak, veľmi ma to bavilo, aj som mal nejaké ponuky, možnosti ísť pracovať do zahraničia, v rámci tých farmafiriem a to som tak že gently odmietol, lebo ma ťahala taká tá sila, že skúsiť niečo svoje, nové, postaviť sa na vlastné nohy, ísť vlastnou cestou a toto tak akože postupne zvíťazilo.
Peter Vrábel: Začínali ste ako malá pražiareň, vyrástli ste na veľkú pražiareň, ak to tak môžem povedať…
Marek Fajčík: Na slovenské pomery väčšiu…
Peter Vrábel: Na slovenské pomery väčšiu áno, že ako sa dá – predpokladám, že vždy ste si dávali pozor na kvalitu, ktorá od vás vychádza – že ako sa dá pri dnešnej situácii, kedy ste už teda väčšia pražiareň zachovať tá istá kvalita, ktorá bola na začiatku?
Marek Fajčík: No my sme v tých rokoch, kedy sme začínali, to znamená firmu sme založili v 2009, tak začali sme tým, že sme uviedli zákazníkom blendy, hej to znamená, pre ľudí ktorí nevedia, čo to znamená, sú to vlastne mix, alebo Slovensko má také škaredé slovo, že zmes, mne sa to až tak moc nepáči, ale je to naozaj že, alebo cuvée vo víne, to je taký krajší poetickejší názov, takže začali sme týmito blendmi a to jednak z toho dôvodu, že ľudia ešte neboli vtedy zákazníci pripravení a naučení spoznávať vlastne tie single origin kávy a boli im také príbuznejšie tie blendy a tie sme sa snažili pripraviť takým spôsobom, aby sme ich vtiahli do toho sveta tej, nazvem to, že kvalitnejšej kávy a postupne s vývojom času sme začali potom tie blendy, vlastne tie sme držali tak a začali sme pridávať práve tie singlovky, to znamená, singlová káva je taká, ktorá je dostopovateľného pôvodu, to znamená z jednej krajiny, z jednej oblasti, regiónu, od jedného farmára, dokonca veľakrát ešte aj je to z jednej plantáže, hej? Takže alebo z jednej časti tej farmy, hej? Niekedy to nie sú ani farmy, napríklad naša súčasná limitovaná káva, ktorú máme pravidelne, máme že Limitka, tak je z Brazílie a je to ani nie že farma, ktorá sa volá Fazenta ale je to že sitio, to je že statok, to znamená že naozaj relatívne až na takúto mikro úroveň vieme ísť. No a takže začali sme s tými blendmi, tie si držíme, to považujem za niečo, čo zodpovedá aj tú tvoju otázku, že to nám drží takú tú kvalitatívnu úroveň a tie blendy sme poskladali – lebo tam máš tú možnosť robiť rovnakú chuť, lebo ju skladáš z viacerých káv alebo tie odchýlky sú menšie ako v chuti…
Peter Vrábel: Viete zaručiť, že káva chutí stále rovnako…?
Marek Fajčík: Že chutí rovnako áno. Môže sa stať, poviem príklad, že nejaká káva v Kolumbii, hej, že tento rok vplyvom nejakých poveternostných podmienok chutí nejako inak ako chutila minulý rok, ale keď ju máš v blende povedzme 20%, tak ti neovplyvni tú výslednú chuť tej kávy, aj keď tých 20% – samozrejme tá káva nie je diametrálne iná, že zrazu nebude kolumbijská káva chutiť úplne ako etiópska, teraz ako vo všeobecnosti, ale zaručuje ti ten blend takú tú stabilitu. To je tam to veľmi dôležité. No a ďalšou vecou ktorá drží nám tú kvalitu, o ktorej si povedal, v tom raste, je to, že máme to myslím si že metodicky dobre zvládnuté, že už nie sme firma, ktorá robí veci že, teraz sa to tak hovorí, že na pankáča, hej? A máme v podstate aj ten nákup zelenej kávy zvládnutý, potom vlastne tie procedúry, procesy. Pražiace stroje používame, ako som hovoril vlastne, stále od tej jednej firmy, ktorá zase zaručuje tam istú stabilitu tej chuti a samozrejme obrovský vplyv máme na to my ľudia, vo firme kolegovia, ktorí degustujeme tie jednotlivé kávy. Ja teda som povedal, že mám vzťah práve že k takému kulinárstvu a gastronómii a som taký by som povedal, že čiastočne samouk, čiastočne máme nejaké také že vzdelanie v tejto oblasti, ale napríklad náš hlavný pražiar, kolega Andrej, tak on je bývalý someliér, to znamená, že išli sme na to takto celkom sofistikovane…
Peter Vrábel: Veľmi dobre si obsadil pozíciu.
Marek Fajčík: No lebo pražiara nezoženieš, vieš. Na Slovensku teda nie v roku dvetisíc niečo.
Peter Vrábel: Takže pražiara si vlastne musíš vychovať, keď chceš nového.
Marek Fajčík: Väčšinu pozícií u nás vo firme si proste musíš vychovať, lebo nemáš tú industry history, ako sa hovorí, že nie je tam tá história, že niekoho si stiahneš…
Katka Vaterková: Áno, že vypíšeš si na Profesiu…
Marek Fajčík: Vypíšeš si na Profesiu, že hľadám pražiara, ako teraz by si možno aj našiel niekoho, kto vie pražiť, ale vtedy to tak nebolo, vieš.
Peter Vrábel: A tak dneska možno keď už je niekto pražiar, tak praží pre seba, ako má ísť niekde inde…ale ešte v súvislosti s tou kvalitou mi nedá sa takú zaujímavosť opýtať, stalo sa vám niekedy, že ste vyrobili kávu, ktorá potom nešla do predaja? Že tu sa nám niečo nepodarilo, predpokladám teda, že hej, tu sa niečo nepodarilo, tak toto radšej nepredávajme, hej?
Marek Fajčík: Jasné, určite.
Peter Vrábel: Takže také veci sa, nevravím že…
Marek Fajčík: To sa stáva, stane sa. To je napríklad ladíš receptúru a nevyjde ti to úplne dobre na prvú šupu. Samozrejme snažíme sa to eliminovať, aby sme teda nevyhadzovali a neplytvali, lebo však nemáme asi radi nikto, keď sa plytve jedlom alebo teda pitím a tak. Ale máme teda to riešené tak, že máme takú malú pražičku, ono tam máme tri pražičky, teda aby bolo takto že jasnejšie, máme takú, že…
Peter Vrábel: Koľko kilové? Lebo viem, že sa to na kilá…
Marek Fajčík: Áno, áno. Meria sa to tak, že koľko kíl dáš na jednu várku. No tak máme takú, že malinkú, to je tá na jedno kilo, tam si pražíme že vzorky, to je práve kvôli tomu, aby sme vedeli identifikovať napríklad nám chodia vzorky z celého sveta, posielajú nám to buď farmy alebo distribútori, tam si otestujeme, že či tie kávy sú okej, či nás niečím zaujali a tak. Potom máme strednú pražičku, tá na jednu várku zvládne 15 kíl a potom máme takú najnovšiu a tá ma 45, hej, to sme práve kupovali 2 týždne pred koronou, nám to prišli nainštalovať.
Peter Vrábel: Pre zaujímavosť hej, že koľko stojí taká pražička? Lebo ja sa vždycky pýtam, keď sme tu mali hostí tých kávových, že aby mali aj poslucháči teda nejakú takú predstavu o tom, že čo to stojí ten biznis, že nie je to lacné, a viem že tie sumy sa pohybujú v desať tisícoch, takže…
Marek Fajčík: No keby som išiel, že tá malá je v jednotkách tisícov, hej, potom tá stredná je v desiatkach tisícov, a tá veľká je v stovkách. A teraz bavíme sa o pražiacom stroji, ale aj o tej technológii okolo toho, lebo ono to nie je iba že pražiaci stroj, ale my napríklad keď tú veľkú mašinu čo máme, tak tam je že pražiaci stroj, potom je tá samotná pražička, potom je distoner, to znamená zbavovač kamienkov po slovensky, alebo vlastne zariadenie, ktoré zbavuje kávu nejakých potenciálnych nečistôt, hej? A potom máme ešte vlastne after burner, čo je zariadenie, ktoré – tak jednoducho volá sa to, že spaľovač spalín. To je náš taký že vnútorný záväzok a príspevok k ekológii mestečka Modra, aby sme – lebo pri tom spálení naozaj vznikajú nejaké drobné čiastočky, aby sme to nepúšťali vonku do vzduchu, čo teoreticky môžeš, ale teoreticky môžeš ich takto spáliť a tým pádom máme takú že ekologickú výrobu.
Katka Vaterková: Na tej miere ochutnávania, keď si hovoril, že vám posielajú teda plantáže, distribútori kávy z celého sveta, ja som tak premýšľala nad tým, že jedna vec je, že predpoklad musí byť k tomu, že vie niekto rozoznať chute, hej, že kto tu kávu ochutnáva, že viem tam nájsť nejaké tie odtienky ale mňa by zaujímalo, že môže tam byť aj istá miera subjektivity? Že napríklad sa vôbec nezhodnete s kolegom, že tebe tá káva že veľmi chutí, a kolega povie, že no tak toto vôbec nie? Že stávala sa vám aj takáto názorová dišputa alebo teda rozkol?
Marek Fajčík: No skôr otázka je, či sa nám stane to, že sa úplne zhodneme, lebo tá miera subjektivity, vieš, ono je to naozaj asi aj základ toho celého, na jednej strane v tom akože individuálnom prípade každého jedného človeka, každý tie chute vníma trošku inak, na druhej strane podľa mňa to umenie a ten fortiel tohto celého je, že vyskladať to tak, že máš kávu, ktorá chutí teda nielen že nám vo firme, ale že aj bude chutiť zákazníkom a teda a nie všetkým hej, že pozor, tam je to o tom, že vyrábaš, pripravuješ kávu, každú tú jednu s láskou, perfektne, hej. Tvojou úlohou ako pražiara je, aby si rešpektoval tie chuťové vlastnosti, ktoré tam tá káva prirodzene má, tým kde rastie, aká je to vlastne odroda a tak ďalej, ale na druhej strane si treba uvedomiť, že stojí ten zákazník, a každú jednu vyrábaš s láskou, ale nevyrábaš každú jednu pre každého. A tam naozaj že iné sú kávy – napríklad tie blendy, tie sú viac predurčené na prípravu espresso káv, a to sú nazvem to také tradičnejšie trošku, hej? Aj sú vyššie pražené, tie tóny sú tam viacej horká čokoláda, oriešky, med, melasa, tabak a karamel a tak ďalej, a potom máš tie singlovky, tie pražíš troška nižšie, aspoň teda my to tak robíme a tam niektoré sú také že my to voláme modernejšie espresso, to sú také, ktoré pijú ľudia, ktorým nevadí taká jemná, šteklivá, ovocnosť alebo také trieslovinky tam cítia vlastne v tých chutiach, a potom máš samozrejme aj tie ovocné kávy, ktoré ľudovo hovoríme že kyslé. Že akú si prosíte kávu? Hlavne nech nie je kyslá, je veľmi častá odpoveď takého všeobecného človeka v rámci teda zákazníckeho spektra, ale tie ovocné pražíš presne, pražíš ich menej, tak naozaj pre užšiu skupinu ľudí, samozrejme aj na iné prípravy, hej? Niekto si ju síce pripravuje ako espresso, ale veľa ľudí si ju pripravuje na také filtrovacie metódy.
Peter Vrábel: Ja teda viem o tebe, že tvoja firma funguje tak, že vy ste takzvane že rodinná firma, skús mi povedať, že ako sa ti to podarilo? Že urobiť rodinnú firmu?
Marek Fajčík: Vieš čo, nebol to taký že primárny cieľ, že aha tak teraz idem robiť rodinnú firmu…
Peter Vrábel: Ja sa pýtam kvôli tomu, prepáč, že na začiatku si bol myslím sám, z tých informácií čo mám, alebo nebolo to tak? Mal si to ako hobby, začal si teda s pražiarňou vlastnou a teraz prirodzene, že keď niekoho potrebuješ, lebo už to nezvládaš sám všetko teda robiť, neni každý človek taký, že dokáže úplne v takom určitom – určitej fáze zvládať všetky činnosti, ktoré to obnáša. Že také prirodzené mi príde, že oslovíš niekoho aby ti pomohol, teda najbližší človek tvoj je tvoja rodina, že ideš za rodinou svojou.
Marek Fajčík: Áno.
Peter Vrábel: Ako sa dá dostať do biznisu rodina, lebo je to niekedy akože veľmi náročné podľa mňa, že niekto sa nadchne z rodiny, že ty máš nejakú víziu v hlave, že chceš to robiť, že ako mu to ty dokážeš predať, že aby išiel do toho s tebou, lebo na začiatku je to ťažké aj kvôli tomu, že nedokážeš akože zaplatiť úplne človeka, s tým že máš rodinu a je tam taký predpoklad, že oni ti pomôžu aj nezištne, že nečakajú od toho za to úplne nejako nastavený plat, hej? Že ako sa dokáže podariť niečo také, že stiahneš k sebe rodinu a že dneska si povieš, že ste rodinná firma?
Marek Fajčík: V prvom rade, ako som povedal, ja som to nikdy nezakladal akože bude to rodinná firma, vzniklo to naozaj že prirodzene. Takým najbližším mojim parťákom je manželka, ktorá to so mnou ťahá už v podstate ako Ebenica vznikla. Aj keď ona nebola na začiatku, nepracovala že priamo pre Ebenicu ale presne to bolo, čo si ty povedal, že nekonečné hodiny diskusií, toto nemáš také že teraz si sadneš, teraz niečo spravíš a tak, ale že práve u mňa je veľmi dôležité, že sa o veciach rozprávať, aby sme sa chápali. A to je také že jednak že hodnotová záležitosť, ale aj taká tá, že už také to smerovanie, hej, a v tomto teda práve Danka je človek, ktorý najviac podľa mňa vie o tej Ebenice asi po mne, hej? Práve z týchto rozhovorov a tak. No a potom asi tým nápadom sa tak podarilo osloviť viacerých z rodiny. My sme si prešli takým tým, čo si povedal, že z praxe, hej, aj takým tým vývojom, že boli tam také a stále sú že nice stories, pekné stories, ale boli tam veci, ktoré neboli úplne najlepšie, takže aby som to iba tak zhrnul, tak postupne napríklad začali sme aj s mojim bratom, hej, my sem mali takú malú kaviarničku tuto v Bratislave, štyri stoly, to bola naša najlepšia marketingová investícia, a laboratórium, ktoré sme mohli mať.
Katka Vaterková: Zákazníci, na nich ste testovali?
Marek Fajčík: Áno, lebo vieš na začiatku, ako pri všetkej úcte a pokore k našim chuťovým bunkám, je dobré sa opýtať tých ľudí, že čo oni na to, lebo je síce fajn čo mne chutí, ale nemusí to chutiť ostatným. No a to bolo naozaj že perfektné, to sme vlastne s bráchom riešili, lebo on končil školu, po škole a tak a on potom si šiel budovať svoju kariéru ďalej…
Katka Vaterková: A mali ste – prepáč, mali ste viac ako štyri stoly alebo presne štyri?
Marek Fajčík: Presne štyri stoly boli a jeden barový pult a raz, dva, tri alebo štyri police na kávu. To bolo malé, že celá firma bola že ja neviem to malo 40 metrov štvorcových a ešte to rátaj v tom že ešte zázemie bolo také nijaké a potom sme mali ešte skladík, ten mohol mať nejako že 20 metrov štvorcových…
Peter Vrábel: To je podľa mňa ideálne priestor na kaviareň, akože z pohľadu biznisového, lebo ty nechceš… no nepoviem to tak škaredo, že nechceš, aby ti zákazníci vysedávali… pri bublinkách v kaviarni a a že je tam niekto na jednom stole že dve hodiny…
Marek Fajčík: Ale áno, no my sme vsadili na to, že príde, vypije kávu a ide ďalej.
Peter Vrábel: A dneska v tomto uponáhľanom svete je to praktickejšie mať malú kaviareň…26:31
Marek Fajčík: Áno, trend malých kaviarní je teraz veľmi veľmi zaujímavý a keď by som mohol niekomu niečo odporúčiť, čo máme vypozerané, a chce otvárať kaviareň, tak akože keď sme pri tejto téme hej, tak rýchlo to zhrnieme, že také dve veci, nemyslite si, že je to ľahký biznis, naozaj, že počítajte, poraďte sa, riešte k veci, nielen že je to ľahké, lebo veď otvorím si kaviareň, varím kávu, nakúpim si nejakú kávu z nejakej pražiarne, náklad na espresso mám 0,30 € a budem ho predávať v Bratislave za 2 €, akože to vyzerá že super biznis, hej? Hneď po kokaíne možno je to akože celkom fajn, ale toto je taká prvá rada, že naozaj nie je to ľahký biznis a teraz toto gastro nám vlastne ukazuje presne tá korona, že to tak je. A druhá rada je, že človek, ten zákazník myslím, on nepotrebuje mramorový bar a drahé 300, 500 eurové stoličky, ale on potrebuje mať ten zážitok, práve z tej kávy, z toho vášho prístupu, z toho vášho príbehu a naozaj že tak to asi všetci, ktorí, ja hovorím že máme trošku odjedené a odpité, tak vieme a určite každý z nás má famózny gastronomický zážitok z nejakej – teraz to preženiem trošku, ale že zabudnutej reštaurácie, nie úplne nóbl, niekde na talianskom vidieku hej napríklad alebo niekde vo Francúzsku alebo kdekoľvek vo svete, hej? A toto je presne o tom, že – lebo mnohí ľudia k nám aj prichádzajú, že my si ideme založiť kaviareň a tak a čo nám dáte zadarmo? Hej, že kávovar zadarmo, toto toto až po slnečníky a vravím že nie, toto nie je celkom úplne cesta, naozaj neviem či to máte dobre premyslené, my sa spytujeme, že idete robiť kaviareň a prečo nemáte peniaze na kávovar, na čo iné máte peniaze? Máte ich na marketing potom? Že máte naozaj niekoľko tisíc eur aby ste to rozbehli a tak? A oni že nie ale mám ja neviem drahé stoličky, drahý bar a úplne že parádny luster alebo svietidlá. No podľa mňa toto nie je úplne celkom správny prístup a teda nielen podľa mňa ale to štatistiky proste nekompromisne dokazujú, že to tak je.
Peter Vrábel: Tieto tvoje slová potvrdí aj hosť, ktorého sme mali v predchádzajúcom podcaste o káve, on vlastne vravel to isté, že treba sa hlavne zamerať na ten produkt pri skladaní, to tak poviem že baru alebo kaviarne sa určite poradiť s niekým, takže nie je to dobré robiť to na vlastnú päsť. Ja sa teda ešte vrátim k tej otázke čo som mal, že rodinná firma, skús teda ešte povedať poslucháčom, že v akom zložení je vaša rodinná firma, hovoril si o sebe, spomenul si manželku, že koľko vás tam je alebo firma v takej veľkosti ako ste vy, že koľko ľudí to dokáže obhospodáriť?
Marek Fajčík: Takže k tej rodinnosti sa ešte vrátim, som spomínal teda v prvom rade manželku, potom vlastne brata, ktorý vlastne nejakú časť tiež bol s nami, tak isto rodičia.
Peter Vrábel: Vau.
Marek Fajčík: Ono to tak vyšlo, že ocino išiel do dôchodku a vlastne sme riešili proste nejaké veci, tak že nám pomôže a naozaj ten ich – ja si to veľmi vážim, takisto ocino, mamina, to isté, takže to bolo veľmi veľmi funkčné a dobré a hodnotím to ozaj len pozitívne. Súčasný stav je taký, že máme vo firme nás je momentálne 11 od minulého týždňa. Bolo nás 10, už nás je 11, takže ideme opačným smerom ako v tej pesničke.
K: Bolo nás 11.
Marek Fajčík: Bolo nás 11. Tam sa to tak znižovalo, takže my dorastáme, dorástli sme do jedenástky.
Peter Vrábel: Akú pozíciu ste doplnili v tomto čase?
Marek Fajčík: Marketingovú, prijali sme kolegyňu na marketing. K tomu sa dostaneme asi v tej druhej či tretej časti.
Peter Vrábel: Určite áno.
Marek Fajčík: A je nás 11, tú rodinnosť ako formálne, tá je vyjadrená tým, že som tam vlastne ja a Danka manželka, už trošku nám pomáhajú aj deti. To sú také ale vieš… my tou firmou žijeme ako všetci podnikatelia, ktorí to robia týmto štýlom a nevyhneš sa tomu jednoducho a keď tvoríme, riešime veci, tak tie decká máme 8 a 6, teda 8-ročného chlapčeka a 6-ročné dievčatko, tak oni sú ohromne zvedaví a oci a mami môžem vám nejako pomôcť? To je také prirodzené, také ja neviem teraz sme dávali ako darček k nákupu na eshope sme dávali respirátory, tieto filtre a vymysleli sme takú srandičku lebo je to užitočná vec momentálne, riešime to tento mesiac, dáme to k nákupu, je to užitočná vec a dali sme tam takú nálepku, takú srandičku, že upozornenie, tento filter nie je určený na prípravu filtrovanej kávy, že vychutnávajte s úsmevom, také niečo sme tam dali, no a tie respirátory sme zakúpili a bolo tam treba tie nálepky dať, tak decká sa podujali, že dáme tie nálepky, tak toto je také, že sa k nám pridali deti. No a toto je taká formálna stránka, že kto vlastne vo firme je, ale ja považujem za veľmi dôležitý aspekt tej rodinnosti aj hodnoty. Hodnoty na ktorých sa snažíme tú Ebenicu stavať a toto je pre mňa veľmi veľmi dôležitá vec a naozaj to považujem za – keď si sa ty Katka pýtala, že čo predurčuje firmu, že desať rokov vydrží a už 11 rokov, že sa z malej firmičky stane dosť veľká firma na slovenské pomery v rámci pražiarenstva, tak to sú práve hodnoty a ten prístup, ktorý máme a naozaj to je niečo, čo nás drží pokope si myslím.
Katka Vaterková: To je niečo možno čo sa nedá zaplatiť alebo vyrobiť, že je to niečo také fluidum ktoré naozaj si treba pestovať. Keby si možnože povedal také základné piliere, ktoré sú pre teba také dôležité hodnoty, možno iba krátkosti, ak je niečo čo ti tak napadne prvé.
Marek Fajčík: Jasné, no my to máme aj nejakým spôsobom spísané trošku, lebo sa tým zaoberáme aktívne. Máme to spísané v takom že brand motto alebo brand story alebo akokoľvek to nazveme. Ale máme tam takú prvú vetu, že trpezlivosť je cestou k dokonalosti a tam máš že trpezlivosť naozaj, ako takú jednu dôležitú vlastnosť, potom je tam tá cesta a tá je tým cieľom v podstate, naozaj že my nemáme ten cieľ, že urobíme 5 miliónov euro a potom si povieme, že sme vystúpali na nejaký pomyselný Mount Everest alebo niečo také. A potom máš tú dokonalosť, a tam sa snažíme naozaj približovať sa postupnými krokmi k niečomu, čo my považujeme za dokonalé, ale to je pozor, že tá dokonalosť neznamená, že nejakú formálnu strojenosť alebo niečo také, ale – vlastne možno sa vrátim k tým talianskym reštauráciám, že tá dokonalosť je možno aj v neformálnosti veľakrát a v takom tom že easy life a naozaj si to trošku že užiť, hej? A potom z tých ďalších akože pilierový nadpis a potom máme rozpracované, tam, sú hodnoty, že ísť vlastnou cestou a robiť veci s chuťou lebo našou DNA je chuť, nie len že kávová chuť ale aj robiť veci s chuťou, že a ten prístup je o tom a potom máme že trpezlivo, odhodlane a sú tam aj také veci, ktoré sa týkajú že nečakať a ísť ďalej, hej, že toto sa teraz naozaj že veľmi snažíme a tá korona musím povedať, že nás k tomu dosť nakopla.
Katka Vaterková: Ja rada s tebou otvorím otázku ohľadom posledného roka, ale ešte poďme uzavrieť túto časť, kde sme sa pozerali trošku retrospektívne 10 rokov dozadu, presne ako si popisoval, ten trh sa vyvíjal, menil sa zákazník. Hovorili sme o tom, že možno desať rokov alebo desať plus rokov dozadu tú nebolo až toľko lokálnych pražiarov, dnes my sme vedeli urobiť samostatný podcast o káve a pozývať si na každú epizódu iného pražiara a taktiež možnože zákazník je vzdelanejší, hej, že taká tá klasická objednávka že jedno pressko s mliekom, zrazu ľudia vedia vyberať z väčšieho diapazónu možností, že naozaj sa to rozšírilo, ale keby si mal zhodnotiť, ako sa na Slovensku vyvinul ten trh za tých posledných 10 rokov?
Marek Fajčík: Za posledných 10 rokov, keď si – teraz sa zamerajme na také 2 roviny, prvá je chute a zvyky tých jednotlivcov, tých zákazníkov a potom sa môžeme na to pozrieť aj z hľadiska nejakých takých čísel a trošku z takého makro pohľadu, tak začnem tým prvým. Pred tými desiatimi rokmi, presne ako si to teraz pomenovala hej ako na tom jednoduchom príklade, že presso s mliekom a spol. a naozaj ľudia neboli takí edukovaní, príjm hrali naozaj také dovozové značky, rôzne talianské a tak ďalej, pražiarov bolo ako šafranu a aj chute tých zákazníkov boli nastavené práve na také tie že vysoko pražené kávy s veľkou dávkou robusty veľakrát, to znamená že také to tmavé, nekyslé, ľudovo povedané, a príprava kávy bola že – zalievaná káva bola veľmi populárna, toto bol asi taký set-up, ktorý bol. Postupne vlastne ľudia začali veľmi intenzívne sa zaujímať, teda časť samozrejme, o kávu, podobne ako tomu bolo pred nejakou dekádou predtým o víne, to je to isté, vinári v našej modranskej, pezinskej oblasti to potvrdzujú, tak začali sa zaujímať viacej o kávu a začali ruka v ruke s tým si začali aj vlastne kupovať nejaké kávovary, hej? Dnes už napríklad kávovar do takej domácnosti, ktorý – nazvem to že automatický kávovar stál niekedy okolo 1000 a viac euro, dnes už ho kúpite pod tri stovky. Relatívne taký nazvem to že základnejší model, ale na takú bežnú dennú prípravu kávy je úplne postačujúci. Ďalej sa rozšírili veľmi také tie alternatívne prípravy kávy, to sú prípravy kávy založené na filtrácii a na gravitácii, kde v podstate cez namletú kávu prechádza voda a naozaj tieto devices, keď to tak môžem nazvať, tak sú veľmi dostupné, naozaj že kúpiš tie veci od 10€ proste do 50€ väčšinu z nich a naozaj môžeš experimentovať. No a samozrejme toto bolo dosť do veľkej miery indukované aj tými samotnými pražiarňami a nejakými trendami, ktoré sa sem valia zo zahraničia. Veľmi silný trend prichádza zo západnej Európy, zo Škandinávie, z Ameriky, takisto z Austrálie, hej, ľudia čo boli v Austrálii to potvrdia, že toto sú trendy, ktoré jednak v takej domácej príprave kávy sem prichádzajú a samozrejme aj v rámci nejakých kaviarenského života, je módnejšie ísť do kaviarne, určite ľudia, ktorí videli seriály americké, tak si pamätajú Starbucks, že Starbucks sú síce mnohými zaznávaní, ale že si myslím že v histórii kávy im môžem vďačiť naozaj za mnohé a presne taká tá popularizácia pitia kávy, aj na verejnosti na uliciach a tak ďalej, toto je niečo, čo ten Starbucks urobil úplne famózne. Takže ten zákazník, aby som to povedal momentálne, v súčasnej situácii naozaj si má z čoho vybrať, na Slovensku je – prechádzam postupne do toho makra, na Slovensku je momentálne posledný údaj, netrúfam si úplne odhadnúť, ale tipol by som si niekde okolo 70 pražiarní plus-mínus. Veľa z nich vzniká naozaj že nových, mladých ľudí, ktorí prepadli káve, tak si kúpi nejaký pražiaci stroj úplne jednoduchý, veľakrát je to naozaj že ojazdený kúpiš za pár tisíc euro hej a možno aj nie. A skúšajú, experimentujú, hrajú sa. Takže tým pádom zákazník si môže vybrať kávy, ktoré mu vyhovujú hej? Na druhej strane ten makro pohľad nám hovorí, že stále kávy kupované od pražiarov tvoria nám zhruba plus-mínus, teraz naozaj presné štatistiky asi nie sú, okolo 5% iba celkovej spotreby kávy. Je to dosť málo.
Peter Vrábel: U nás na Slovensku?
Marek Fajčík: Uhm, je to dosť málo.
Peter Vrábel: Prekvapivo malé číslo.
Marek Fajčík: Určite jednociferné číslo.
Peter Vrábel: A čo je teda tá…?
Marek Fajčík: No žijeme v bubline, my tu…
Peter Vrábel: Bratislava myslíš?
Marek Fajčík: Nemyslím len Bratislava, ale ľudia ktorí – napríklad ty si ponorený do kávy, to znamená že naozaj si žiješ v tej bubline že máš pocit, že každý okolo teba si kupuje kávu z nejakej pražiarne alebo väčšina a to percento sa ti zdá byť väčšie, to je presne ako marketéri hovoria, že každý musí mať Instagram, ale skúsený marketér ti povie, že len 17-18-19 % Slovákov je len na Instagrame. Lebo žiješ v tej, vieš tá tvoja komunita je takáto, ale keď sa pozrieš z toho makro pohľadu celého Slovenska, tak sme – možno je to 7% neviem hej, ale je to málo. Bude to viacej, všetky trendy tomu nasvedčujú a súvisí to vlastne aj s tými pražiarňami, ktoré som spomínal a naozaj že ideálnym stavom pre nás pražiarov a aj pre zákazníkov a aj pre takú podporu toho lokálneho podnikania a pre podporu takej tej gastronómie by bolo dobré a verím teda že môžem to povedať nielen v podmieňovacom spôsobe, ale že bude dobré, keď si ľudia začnú naozaj viac ľudí začne tú kávu intenzívnejšie riešiť a začnú si hľadať svoju pražiareň, svoje chute, pretože momentálne tá káva aj vplyvom online-u je extrémne dostupná jednoducho a aj vplyvom korony sa zmenili nákupné zvyklosti zákazníkov a ak by sa toto stalo, tak oveľa väčší podiel budú mať teda lokálne pražiarne a ľudia si môžu viacej vyberať, ochutnávať a skúšať. Naozaj to je o tom, že keď ten človek začne, ja nepoznám naozaj ľudí, ktorí keď sa ponoria do sveta kvalitnejšej kávy, že by sa potom vrátili naspäť, hej, teraz to úplne preženiem, kupuješ si lacnú kávu v supermarkete, to je tvoj bod nula celý život, a pozeráš po akciách a proste skúšať a si niekde okolo 10€ na kilo, možno 15€ na kilo, takéto niečo a potom sa dostaneš k nejakej lepšej káve, že buď ti niekto tú kávu daruje alebo sa k nej nejakým spôsobom dostane, ochutnáš ju a začneš sa trošku zaujímať a tá káva, ten svet ťa vtiahne, začneš byť naozaj aktívny, v rámci toho sveta, hej experimentuješ, skúšaš, ten človek sa už nikdy nikdy nevráti k tej pôvodnej káve, ktorú si možno niekedy kúpil. My to máme v podstate na dennom poriadku, že veľa ľudí nám príde akože v takom dobrom, že si robí srandu hej a povie nám no vy ste mi teda zavarili, že ja už si nedám inde kávu alebo vieš takéto a to sa stáva všetkým pražiarom, to nie sme že iba my. A teda musím povedať, že vo všeobecnosti platí, že, keď to beriem na to Slovensko, naozaj sú tu veľmi dobrí pražiari, veľmi šikovní ľudia, ktorí sa tej káve venujú, samozrejme nie vždy každý každému vyhovie. Každý má nejaký svoj segment, niekto praží tradičnejšie chute, niekto praží tie alternatívne chute, ovocnejšie alebo teda modernejšie a tak ďalej, ale vo všeobecnosti platí taká tá základná poučka, že ak si kupuješ kávu z pražiarne, tak ty ako zákazník sa len obohacuješ a proste vyhrávaš, hej? Takže my máme taký interný sloganík, že ak si kupuješ chlieb od pekára, tak si kupuj kávu od pražiara. Toto keby sme dostali viacej medzi ľudí, tak je to skvelé.
Katka Vaterková: Poďme sa Marek pozrieť na históriu čerstvo 1 rok. Veľa sa toho zmenilo, zákazník už nepríde do kaviarne a nedá si kávu v kaviarni slobodne alebo teda tak vyzerali naše posledné mesiace, my sme na začiatku korony natočili podcast s Miriam Venčíkovou, ktorá nám naozaj hovorila o tom, aké je to byť v gastro biznise a ako ich zasiahla prvá vlna pandémie. Znelo to naozaj dramaticky už v tých prvých mesiacoch, nehovorím ešte vlastne spätne rok dozadu. Aká bola taká nejaká vaša stratégia? Myslím že sa nebudem mýliť, ak poviem že sektor HoReCa, respektíve hotely, kaviarne, reštaurácie boli možnože vaším primárnym príjmom, neviem, to by si vedel ty povedať možnože akú časť koláča to tvorilo, tržby z tohto sektora, ako ste to mali nastavené, ale teda ja som sa stretla z vašou značkou od známych, ktorí vlastnia kaviareň, takže nezasiahla ma reklama na internete alebo že by som vás našla na nejakých pultoch, ale naozaj od ľudí, ktorí prevádzkujú kaviarne, tak som teda poznala, že dodávate im kávu a tu sa teda v tomto sektore sa zmenilo mnoho a teda moja otázka by bola, že aká bola vaša stratégia, aký mix krokov ste zvolili a ako to hodnotíš už teraz s ročným odstupom? Bolo to úspešné?
Marek Fajčík: No začnem asi od konca, vlastne som to spomínal už úplne na začiatku, že áno bolo, a bolo to zároveň aj veľmi náročné a ťažké. No skúsim ísť teraz fakt že rok dozadu ako to nás zasiahlo a ako sme postupovali. My sme boli začiatkom marca na jednej takej konferencii, asi môžem že Profesia days, v podstate kedy sme tam zaznamenali, že máme prvý pozitívny prípad na Slovensku a keď táto konferencia skončila, proste prišli sme domov, hej a začali sme akože sledovať správy prirodzene, no pozeral som si aj zahraničné servery a teda spravodajstvo a tam to bolo akože v pokročilejšom štádiu. No nám sa stalo to, a chvalabohu, že sme to dosť rýchlo pochopili, že ten segment Ho-Re-Ca u nás tvoril plus-mínus nejakých 35-40%. Potom sme mali ale druhý segment a to je že Office a oni dokopy že zhruba nejakých 70% nám tu urobili tržieb hej a pochopili sme, že máme nohu – teda pardon hlavu na kláte a že tá gilotína tej korony môže spadnúť a môže nám odseknúť hlavu a že sme skončili, lebo naozaj my sme boli nastavení na rast, šak sama si povedala, keď di pozerala čísla, my rastieme zhruba, teda do roku 2020, ale že rástli sme 30-40% medziročne, takže boli sme nastavení na rast a teraz mali sme 70% tržieb v ohrození, akože v primárnom ohrození a tých zvyšných 30% to bola že naša podniková predajňa a plus online, hej? A nazvem to, že B2C sektor, hej, keď to tak môžeme nejako pomenovať. Ten B2B sektor, teda bussiness to bussiness ozaj zo dňa na deň zavreli kaviarne, hotely, reštaurácie a ľudia sa vlastne dostali na homeoffice. No prvá vec bola, že snažili sme sa pochopiť alebo porozumieť tomu, že aké môžu byť vôbec scenáre hej, začalo sa hovoriť o nejakých vládnych opatreniach a toto toto jedno s druhým a jak som hovoril o tom vnútornom nastavení, že je veľmi dôležité, tak my sme naozaj že dlhé noci hlavne s manželkou analyzovali ten prvý týždeň alebo prvé dva týždne tú situáciu a robili sme si rôzne scenáre a to vnútorné nastavenie keď spomínal, je o tom, že pochopili sme, že my sami musíme niečo spraviť inak, aby sme prežili. Lebo ako náhle sa začneme spoliehať na druhých, tak jednoducho ten náš osud nie je v našich rukách.
Peter Vrábel: Na druhých si myslel asi pomoc štátu.
Marek Fajčík: Napríklad pomoc štátu. Lebo vtedy naozaj keď si pamätáte v tej prvej vlne to bola masívna kampaň, šak Helicopter money, v Amerike sa k tomu schyľovalo a asi to preberie aj Európa, Európska Únia začala rokovať o balíku opatrení a pomoci, nemali sme s tým reálne žiadnu skúsenosť a toto možno bolo aj také memento, že v tej vtedajšej situácii jednoducho mali sme v podstate dve možnosti. Prvá že vyložiť nohy na stôl a čakať na nejakú podporu a druhú že spravme niečo sami a buďme aktívni, tak vyhrala táto druhá možnosť. Od štátu sme nič si nepýtali ani sme nič nedostali tým pádom, neviem či by sme aj mohli úprimne, ale spätne sme asi teraz múdri, keď sa pozeráme dozadu, ale hodnotím to tak, že by sme nemali ani takú vnútornú kapacitu sa tým proste zaoberať hej že či tam nejaký dokument vieme spraviť, poslať a tak ďalej. My sa snažíme tej, nazvem to byrokracii, trochu vyhýbať hej a toto sme naozaj vôbec neriešili. V prvom kole čo bolo tak sme si povedali, že spravíme všetko preto, aby sme prežili a aby sme naozaj firmu udržali a mali sme scenáre od osekania firmy úplne že na dreň, mali sme potom scenár – toto by znamenalo, že prepustíme ľudí, kolegov, samozrejme veľmi neradi, lebo šak dlho to spolu ťaháme a to bolo také akoby jedno opatrenie hej, teoreticky že by sme predali možno ten veľký pražiak, ktorý nám práve pred mesiacom práve prišli nainštalovať, lebo by sme ho nepotrebovali a jednoducho akože doráňaní dobití by sme to prežili, to bol akože krízový scenár číslo jedna hej alebo na tej pomyselnej úsečke na tom jednom extrémnom vrchole. Potom tam boli taká že médium záležitosti hej, že osekáme iba firmu na takú že vitálnu časť a budeme sa snažiť prežiť takýmto nejakým štýlom a budeme robiť nejaké možno partnerstvá, čiže skúsime to spraviť takto. A my sme mali veľa napríklad aj pred koronou ponúk ísť do rôznych sietí supermarketových hej že tak to bola taká jedna časť, že upustíme od tej svojej filozofie a trošku tam skúsime týmto štýlom akože zachráni nás to aspoň objemovo, kešovo a tak ďalej. To bola druhá možnosť a potom bola taká, že skúsme porásť, akože je tu nejaká kríza, ktorá prišla a nie sme prví ani poslední v histórii ľudstva, na ktorých takéto niečo dopadlo, vtedy sme si mysleli, že pol roka nejako vydržíme hej…
Peter Vrábel: Mali ste napríklad prostriedky na to, aby ste pol roka vydržali?
Marek Fajčík: Hej, my sme nezaúverovaní, hej že ideme z vlastných peňazí, nemáme vlastné úvery, nejaké lízingy máme ale nie je to až také veľké vzhľadom k tržbám a tak ale že úvery nemáme. Mali sme našetrené, tým že ja som ekonóm, tak trošku akože sa snažím…
Katka Vaterková: Vytvoril si vatu…
Marek Fajčík:… tú našu firmu držať v takom že nazvem to možno konzervatívnom, ale finančnom zdraví a takže mali sme, vedeli sme že nejakých pár mesiacov prežijeme…
Peter Vrábel: Ale že máte presne ten čas na to, aby ste zapli…
Marek Fajčík: Tak, aby sme zapli niečo iné a tam sme sa proste snažili pochopiť, aký môže byť trend, čo môže nastať. Tak samozrejme sme sa aj radili s ľuďmi hej, ktorých sme poznali a jednak z oblastí nejakých trhových analýz, marketérov, to boli že dlhé hodiny a proste s mnohými že sme si telefonovali cez videohovory, že o deviatej sme začínali a o dvanástej sme končili v noci hej, že to boli takéto nočné sessions, ale pochopili sme tam jednu vec a teda ten scenár, ktorý vyhral bol, že to nákupné správanie ľudí sa zmení. Nevedeli sme na ako dlho a ako veľmi, ale vedeli sme, že sa zmení. Summa summarum, vrhli sme všetky, alebo veľkú časť prostriedkov, know-how, energie so všetkými kolegami na také dve veci, aby sme si zabezpečili zdroje, to bola prvá vec hej o tých finančných sme sa bavili, ale dosť rýchlo sme sa vyhádzali z peňazí, lebo sme napríklad sa snažili predzásobiť. Tam bol ten problém, že hranice boli zatvorené, to akože desiatky telefonátov, či vôbec nám z prístavu uvoľnia kávu hej ako to bolo naozaj celkom šialené v tomto a zabezpečiť vlastne aby sme sem dostali zelenú kávu ku nám do Modry, aby sme mali nejaký stock, aby sme vedeli dajme tomu že rok, trištvrte roka, pol roka, záleží od kávy, nejakým spôsobom fungovať. Takže toto boli zdroje a plus ešte samozrejme kolegovia hej, lebo vieš preberáš obrovskú zodpovednosť, tým že tá rodinná firma, keď sme sa bavili, má aj ten rozmer, že keď si podnikateľ, tak zodpovedáš aj za rodiny tých svojich kolegov aj keď to nie je tvoja priama rodina, ale ste veľmi úzkym putom prepojení hej, takže toto bola ďalšia vec že keď sme sa rozhodli ísť týmto smerom, že byť aktívni, zachovať si počet ľudí aký máme, nikomu sme ani na mzdy nesiahli, proste my sme to naozaj tento scenár u nás vyhral, tak tie zdroje sme si nejakým takýmto spôsobom zabezpečili no a potom bola druhá časť toho celého a že to nákupné správanie sa zmení v prospech individuálnych ľudí toho B2C bussiness to customer a tam sme sa snažili nájsť práve tú cestu, ktorá sa ukázala, že je a bola v online-ne. Takže nám sa podarilo spraviť to, že sme za 2020 voči 2019 porástli o tých 7-8% a drvivú väčšinu sme spravili práve cez e-shopy.
Peter Vrábel: Dovtedy kým akože nebola táto situácia, ste mali aký online alebo teda ako ste riešili online? Mali ste nejakého strategického konzultanta na toto alebo si to riešil iba ty v rámci firmy?
Marek Fajčík: No my sme dovtedy online mali samozrejme, nemal takú váhu a riešili sme si to tak, nazvem to že organicky…
Peter Vrábel: Stratégiu myslíš?
Marek Fajčík: My stratégiu riešime v podstate v rámci celej firmy v takom že užšom kruhu a akože poviem to vzletne, medzi nami jedenástimi že senior menežmentu, ale toto je taká že úzka skupina ľudí s ktorými tú stratégiu vytvárame a samozrejme máme aj nejakých konzultantov, teraz sa bavíme o celkovej stratégii firmy, hej tú sme posilnili práve smerom k tomuto online-nu a sme sa museli samozrejme poradiť, akože to bez toho by nešlo, hej. Dovtedy sme to riešili že máme online, máme nejaké PPCčka a niečo nám funguje hej že stále hovorím, že ten trh maličký v rámci celkovému trhu na Slovensku sa predá nejakých 10 000 ton kávy hej ročne a my z toho my slovenskí pražiari máme nejakých by som povedal 5,6,7 by som povedal plus-mínus percent, relatívne že málo a to znamená že aj tomu prislúcha všetko ostatné hej že vo vyhľadávači, ľudia keď hľadajú kvalitnú kávu, tak naozaj sú to že stovky iba hej to nie sú nejaké veľké čísla, to sa bijeme mnohí o tento malý koláč, takže tam sme presne pochopili aj z tých rozhovorov a z tých analýz odborníkov na online, že jednoducho musíme loviť v rybníku ktorý teraz je nový pre nás. My sme na to išli takým, že nazvem to zdravým sedliackym rozumom, ľudia ktorí boli zamestnanci firiem, do ktorých sme dodávali kávu, tak tých sme najprv oslovili, šak haló, ste doma, môžete si kúpiť kávu od nás takže cez webovú stránku. To bol taký prvý spôsob. Mnoho firiem musím pochváliť z radov zákazníkov našich tak zareagovalo na homeoffice aj tým spôsobom, že sme tu s vami, to bol veľmi taký claim, ktorý bol vtedy hovorím taký populárny a naozaj že kúpili si Ebenicu a poslali ju svojim ľuďom, svojim zamestnancom.
Peter Vrábel: Stále odoberali? Nezrušili to?
Marek Fajčík: Stále odoberali a poslali to svojim ľuďom, niektorí viackrát, niektorí raz ale bolo to pre nás pekné gesto a myslím si, že aj voči tým zamestnancom to bolo také, že príjemné hej a my sme im takú službu samozrejme spravili, že máme tú logistiku vyladenú, tak sme im to vlastne poslali tým jednotlivým ľuďom hej, že keď ja neviem stalo sa to napríklad u jednej IT firmy, oni to nevedia robiť proste túto logistiku tento biznis, takže my sme im to zabezpečili vlastne v rámci takéhoto servisu, takže toto bol taký že prvý krok, no a potom sme samozrejme začali robiť ten online marketing, ktorý sa robiť má a tam sa tie nákupné správania tých ľudí začali samozrejme meniť, toto všetci vieme práve vo vzťahu alebo teda v prospech online-nu a na túto vlnu sme naskočili a samozrejme za tým boli aj mnohé marketingové investície, takže začali sme spoluprácu proste s rádiami a to sa nám ukázalo ako celkom dobrý krok, bol napríklad jednu dobu nazvem to že výhodnejší mediálny priestor, čo sme sa snažili rýchlo využiť. Tí veľkí hráči sa stiahli a potrebovali to tie médiá nejakým spôsobom dohnať…
Peter Vrábel: Znížili ceny a oslovili menších…
Marek Fajčík: Áno, áno a potom my sme to aj videli vlastne robili sme aj s agentúrami a niektorí nám to pošepli, že počúvajte, že dá sa teraz kúpiť za celkom dobré peniaze, skúsme to, tak sme to akože riskli, tak to beriem že toto bol dosť veľký risk a že my sme dali do marketingu oveľa oveľa viac v roku 2020, než sme dali v 2019…
Peter Vrábel: Vieš to aj percentuálne zhodnotiť že o koľko viac?
Marek Fajčík: Vieš čo dali sme asi o 80% nákladov viac priamo do marketingu, tým pádom akože osekali sme si zisk v 2020…
Peter Vrábel: Ale bola to určite dobrá investícia…
Marek Fajčík: Tak tak…
Peter Vrábel: Vieš to tak zhodnotiť…
Marek Fajčík: Veríme v to, že v tú life-time value toho zákazníka, to znamená že keď sme spravili všetko ako sme mali, to znamená že upražili sme dobre kávu, dobre sme ju doručili a proste cítiť tam tú firmu ten príbeh možno hodnoty a spravili sme mu radosť vo finále hej že pije doma dobrú kávu, tak ja verím, že to nie je to, že skončí korona a on zmení to nákupné správanie voči nejakej supermarketovej káve, toto sa nestane, to neverím. Možno bude skúšať u iných pražiarov, ale to je super hej, ja vravím, že každý nový zákazník, ktorý spadne do koša nejakej pražiarne slovenskej je výborný, hej a my – to som už viackrát povedal, že by sme nemali medzi sebou ani tak súperiť, ale práve naopak že spolupracovať, robiť práve tú osvetu, aby sa z tých 6,7,8 % stalo že 15 alebo 20 alebo 30%, vtedy budeme všetci vysmiaty.
Peter Vrábel: No myslím že to aj tak funguje v rámci pražiarní.
Marek Fajčík: Áno tá komunita je fajn, myslím že áno.
Peter Vrábel: Ešte ja k tomu online, mali ste vy vo firme niekoho, čo riešil čisto iba online? Pýtam sa kvôli tomu, či ste najali práve v tej dobe nejakého človeka zamerané len a len na online, tak to ste posilnili tím…
Marek Fajčík: Hej my sme už predtým mali vyskladaný tím, že sme sa venovali marketingu, kolegyňa ktorá rieši online, to znamená správu webov, copywriting, píše newslettre píše blogy a technickú stránku webu rieši , tak vlastne ona bola tak najviac involved v tomto, ja takisto a plus ešte vlastne čiastočne kolega, ale uvedomili sme si práve, že potrebujeme tam niekoho, kto bude taký akože online-novejší špecialista.
Peter Vrábel: Nadšenec.
Marek Fajčík: Nadšenec aj špecialista, ale na druhej strane to bolo veľmi také zaujímavé, že čím ďalej som sa rozprával viacej s tými ľuďmi z online prostredia aj som sledoval nejaké podcasty a tak ďalej tak tam som pochopil, že tá nezameniteľná súčasť alebo tá nezameniteľná výhoda na našej strane ako v tomto prípade beriem že klienta je v tom, že my chápeme ten biznis, my sme pri zrode a tvorbe jednotlivých udalostí, ktoré proste vznikajú, ktoré by sme mali nejako zachytiť, zdokumentovať a tak ďalej a že nemusíme sa my nejako nutne zaoberať takouto technickou stránkou veci, to znamená že vyklikať nejakú reklamu hej, správne to zacieliť, zatargetovať, musíme tomu rozumieť, to je pre mňa akože jedno ponaučenie, ale nemusíme byť tí, ktorí zvládnu všetko in-house hej, lebo teraz napríklad robíme s jednou agentúrou a ešte tá agentúra nám povedala, že presne to tak je, že ja ti kľudne poviem know-how, ako to máš robiť, lebo viem že o pol roka to už bude úplne iné, lebo ten dynamický svet toho online marketingu je natoľko rýchly, že jednoducho tam sa to mení z týždňa na týždeň a my interne, k tomu záveru som proste prišiel, nemáme šancu držať krok úplne na tepe tých vecí, to znamená že nájsť tam takú tú symbiózu medzi internými zdrojmi a medzi interným prístupom a potom vlastne aj nechať si poradiť od tých odborníkov, ktorí tým žijú naozaj, lebo fakt je v tom rozdiel, keď učíš sa na vlastných chybách a keď niekto ti to – už to má odmakané a tak. Tak sme vypísali pozíciu online špecialista a vyhrala ju kolegyňa, teraz už kolegyňa týždňová, ktorá vôbec nebola úplne presne podľa toho profilu, ktorý sme si tam dali, lebo presne sme pochopili, že pre nás je dôležitejšie aby ten človek rozumel tomu čo robíme, rozumel tomu ako robíme a mal skúsenosť s marketingom a rozumel princípom marketingu. Toto je oveľa dôležitejšie, že ja tomu hovorím, že musíš rozumieť Kotlerovi, ak chceš niečo robiť ozaj že v marketingu, lebo naozaj mali sme na pohovore veľmi šikovných mladých ľudí, ktorí v online by určite vedeli nám pomôcť, ale ich šírka záberu bola veľmi úzka, že nerozumeli v podstate súvislostiam, takým tým marketingovým, a ja som taký v tomto trošku asi aj neviem či to je oldschoolový alebo neviem ako to nazvať, ale taký že dosť systematický, mám rád keď ľudia veciam rozumejú v súvislostiach a že nás chápu a idú viacej do hĺbky, čítajú knihy o danej oblasti a nie je to len také prchavé hej, že teraz viem, že, ja neviem na Instagrame funguje takýto formát tak poďme robiť ten formát a o týždeň zase niečo vznikne, tak poďme robiť to a skúšať hej, že toto pre mňa nie je úplne ten štýl, ktorý ja – ktorý sa mne páči.
Peter Vrábel: Mne sa na tom celom teda páči, že ste k tomu tak pristúpili a to tak poviem, že ste využili potenciál, ktorý ste mali hej, lebo myslím si, že už aj v tej dobe, kým nebola korona, sa toto všetko dalo riešiť, ale možno to firmy nie tak úplne riešili napríklad ten online taký silný, hej, že myslíš si, že bola ako keby nie že chyba ale že tie firmy, ktoré to dneska urobili tak nejak ako vy, že nemohli už ten potenciál využiť pred koronou? Podľa mňa by oveľa viac mohli porásť už aj v tej dobe, ktorá bola predtým…
Marek Fajčík: No nám korona pomohla.
Peter Vrábel: Prečo muselo prísť niečo takéto ako korona, aby sa tie firmy akoby akože zobudili hej že v tomto online prostredí.
Marek Fajčík: Presne ako hovoríš, na našom príklade je to, že čo sa týka online-nu nám korona veľmi pomohla, aj čo sa týka potom ešte druhej veci, že lepšie sprocesovať firmu, to bol akoby druhý benefit, ktorý nám korona priniesla. A proste nastaviť procesy, zosystematizovať tam, všímať si kde máme možno neefektívnejšie miesta, ako to robiť efektívnejšie a teraz nie že chceme robiť ako stroje a proste sa zničiť, ale naopak proste pracovať tak, aby sme sa toľko nenarobili a spravili to isté. No a k tej tvojej otázke, no my sme sa tu pred koronou všetci mali úplne parádne, to je o tom, aj čo sme sa bavili pred touto reláciou o takom tom, že, nazvem to, že nechcem povedať rovno že blahobyte, ale že mali sme sa výborne a nie si nútení spraviť niečo viac, lebo šak máš stále v hlave to a nestačí to takto? My sme naozaj že nejakých 5 firiem na Slovensku pražiarne myslím má úroveň okolo 5 milióna euro plus-mínus a my sme rástli rýchlo, 30-40%, čo je fakt super, fakt že dobré. No a rástli sme na tých officoch a Ho-Re-Ca, takže až prirodzene by som povedal v tom online to prirastalo. Ale tá kríza nás prinútila k tomu naozaj to prehodnotiť a zamyslieť sa, pozrieť sa na to z iného uhla, takže my sme to poňali ako výzvu a veľmi nám to pomohlo, ako ja naozaj keď sa na to pozriem z takého nadhľadu, tak v niektorých veciach som vďačný za to z toho biznisového hej, že to tu je. Samozrejme má to negatívnu stránku veci, zdravotnú, proste ľudia a tak ďalej, ktorí nie sú medzi nami, toto sa nedá ani nejako dávať na váhy hej, tam to je úplne že bez debaty, ale z hľadiska toho biznisového že naozaj my sme si dávali obrovský pozor, šak sme potravinárska prevádzka, snažili sme sa všetky tie opatrenia zaviesť a fakt to nie je ľahké to udržať celé a robiť aby sme boli up-to-date so všetkými opatreniami ktoré máme, takže toto bol taký ďalší moment, no ale vravím tá firma sa posilnila týmto smerom a práve do toho budúcna je to pre nás také, že veľmi že otvorené dvere máme no.
Katka Vaterková: My by sme sa radi porozprávali aj o tom, že akú máš víziu ďalej? Mne sa veľmi páčilo, keď si vlastne hovoril o tom, že ste si s manželkou váš krízový menežment číslo jedna, kreslili tie scenáre a v podstate vyhral scenár v prospech vašich zamestnancov, to je veľmi obdivuhodné a myslím si, že to súvisí práve aj s tými hodnotami, ktoré ste mali nastavené a nejaká taká firemná kultúra. Niektoré firmy paradoxne marketing bolo prvé, čo škrtali hej, že dajme tomu ja neviem zoberieme zamestnancom fitkové poukazy, alebo proste že nepotrebujeme dávať toľko peňazí do marketingu, a vy ste naozaj pochopili, že pre vás by to mohlo byť devastačné a rozhodli ste sa investovať, lebo to bolo to na čo ste vsadili, že vás to vlastne zachráni, aj sa vám to podarilo a je to famózne, že teda tržby sa vám podarilo – samozrejme že mali ste väčšie výdavky, ale tržby sa vám podarili väčšie ako oproti roku 2019, takže to naozaj klobúk dolu, ale mňa by zaujímalo, že vlastne pri pohľade do budúcnosti, či máte nejakú víziu, akú na základe teda nielen tej desaťročnej histórie ale posledného roka, že ako vás to zmenilo v tom, ako uvažujete o veciach ďalej?
Marek Fajčík: No ja sa ešte ak dovolíš vrátim k tomu čo si povedala, že k tým škrtom tých firiem. Že ono je to tak celé, ja to tak vnímam, že múdrym pozorovaním by som povedal, že je to o prístupe naozaj, že sú firmy a firmy. My sme napríklad získali nových zákazníkov z oblasti toho Office segmentu, teda kávy do firiem, práve počas korony alebo už teraz keď sa vlastne tak schyľuje k tomu oživeniu a otváraniu, lebo oni dbajú o tých zamestnancov a záleží im na tom. Sú napríklad prieskumy vo svete, že jeden z najobľúbenejších benefitov v rámci firiem akože v top trojke je že dobrá káva. A to potom súvisí aj s nejakou samozrejme výkonnosťou tých ľudí, s tým že neodbiehajú z officu do kaviarne dole si dať kávu a proste tam sú, sú spolu v nejakej kuchynke a tam tvoria, brainstormujú a tak ďalej, rozprávajú sa o tých projektov, na ktorých pracujú, jedno s druhým. A tie firmy, ktoré vlastne toto pochopili, tak sa takto proste správajú aj v čase domnele tej krízy, ale už rozmýšľajú tak dopredu hej, že tam si myslím, že ten prístup je veľmi veľmi dôležitý a ja si myslím a predpokladám, že teraz keď sa toto celé pouvoľňuje, tak že veľa firiem naozaj na toto zareaguje hej, že bude premýšľať tým spôsobom, ako v tých firmách – a to nie len že cez kávu hej, káva je jedna z nejakých možností, ale ako tých ľudí si udržať, lebo ono to nestojí veľakrát – že to nie je o nejakých investíciách, je to presne ako o tých stoličkách, že áno môžeš mať nejakú super perfektnú stoličku, ale kvôli tomu do roboty nechodíš hej, že jednoducho musíš tam mať nejakú dobrú atmosféru vytvorenú a také tie ostatné veci, ktoré naozaj nestoja veľa peňazí. Napríklad káva, že je rozdiel medzi nazvem to zlou kávou, teraz ma neberte úplne doslova, a dobrou kávou je rádovo proste že v pár centoch a veľakrát ani nie, hej? Že je to len o tej motivácii vnútornej že chcem niečo zmeniť, chcem niečo vyskúšať, oslovím nejakú pražiareň a príďte mi spravte mi nejaký servis a tak ďalej a tak ďalej. Hej a nám sa to stalo aj počas korony a teda máme klientov v tom Office segmente od dvoj-troj chlapových firiem ako sa vraví hej, maličkých mikro, až po banku. Hej že jednoducho ten servis vieme dodržať aj tam aj tam aj tam. A naozaj tí ľudia už začínajú týmto štýlom premýšľať, aj tie firmy a ľudia v nich, a toto je podľa mňa také sympatické a dobré hej? No a teraz sa vrátim k tej otázke, že čo do budúcna a čo sme sa naučili počas korony? Taká vec, ktorá nám rezonuje, sa volá že zahraničie. Ja mám takú dlhoročnú internú vnútornú pohnútku a túžbu, že vyskúšať, či Ebenica je konkurencie-schopná na zahraničných trhoch a či vieme sa presadiť a nájsť si tých zákazníkov aj medzi ľuďmi v zahraničí. Máme už nejaké mikro testy za sebou keď to takto poviem, a myslím si, že áno, potenciál je. Tie trhy samozrejme si treba veľmi citlivo zvoliť, že kam ísť alebo do ktorých krajín.
Peter Vrábel: Máš aj konkrétne vybrané trhy?
Marek Fajčík: Jasné, už sme nejaký pol rok-trištvrte rok sme spustili Českú republiku aktívnejšie – už je to dlhšie, už rok je to aj viac no. A potom sme vlastne Maďarsko. Samozrejme, musíme byť trpezliví, lebo ten online nie je že zo dňa na deň úplne sa to nedá takto spraviť, pretože my máme ako keby svoj brandový produkt hej, že keby sme predávali niečo, čo je známe…
Peter Vrábel: Silný brand, tak je to…
Marek Fajčík: Silný brand, tak je to jednoduchšie sa presadiť na ten úvod, ale zase máš iné s tým problémy, ktoré s tým súvisia. Takže my musíme si ten brand postupne vybudovať. No a teraz ostatné krajiny budú nasledovať samozrejme. Máme tam také identifikované niektoré krajiny, jednak z potenciálu kávy, ale potom ja dosť sledujem aj tú e-commerce scénu a máme tu famózne príklady firiem, ktoré sa presadili s vlastným brandom v iných krajinách, či už tie známe krajiny, firmy ktoré poznáme Dedoles, GymBeam a tak a potom sú to aj firmy, ktoré ja napríklad som až tak nepoznal hej napríklad Isadore, vlastne oblečenie pre cyklistov alebo Inspio sa volajú, hej a že úplne pekne fungujú, alebo Be.Lenka proste barefootové topánky, naozaj tých firiem je viac a podľa mňa tá inšpirácia je tam akože pre mňa ten take-home message je v tom proste nebáť sa, ísť ďalej, ale samozrejme byť rozumný, hej že my tie hodnoty si nejakým spôsobom neporušíme a budeme si ich držať a byť trpezlivý samozrejme takisto.
Peter Vrábel: Ďakujem teda za super odpoveď. Jedna taká úplne jednoduchá otázka alebo teda zaujímavosť, že kto je váš najzaujímavejší klient?
Marek Fajčík: Fú.
Katka Vaterková: Alebo obľúbený môže byť tiež.
Marek Fajčík: Ja som šťastný napríklad keď že moji starí rodičia vlastne pijú bezkofeínovú kávu našu, to je super vieš, tak vnútorne ma to tak teší, že vďaka tomu čo robím, tak majú možno krajší deň, to je skvelé a takisto rodičia, celá rodina, svokrovci a tak ďalej, príbuzní, známi a tak, že toto je také, že také ľudské a vnútorné naplnenie, ktoré je a všetci ľudia ktorí sú. Nám sa stalo, krátka story, keď sme otvorili podnikovú predajňu v Modre, vlastne ktorú máme hneď tam pri pražiarni, tak k nám došiel taký naozaj že veľmi veľmi starý pán, ako nie som veľmi dobrý v odhadovaní veku, ale bol cez 80 a on sa spýtal, že prosím vás máte kávu z Kolumbie? A my že áno máme, tak že mohol by som poprosiť? Tak samozrejme, sme mu spravili kávu, pripravili kávu, on ochutnal a normálne slzy v očiach. A my že čo sa deje, začne ti blikať v hlave, že dačo sa stalo, spravil si niečo zle alebo stúpol mu tlak, niečo sa ide udiať. A potom sme sa začali rozprávať a on vraví, že niekedy dávno dávno pred – nejaké sedemdesiate roky alebo niečo také, že bol niekde v Prahe na nejakých prácach, tak že dlhšie, no a tam bola taká pražiareň na nejakej ulici a on tam pil kolumbijskú kávu a že jemu tá chuť po tých rokoch sa tomu pripomenula a že mal s tým ešte spojené aj nejaké akože príjemné ľudské príbehy, sa tam asi zaľúbil alebo to sme sa už úplne nedozvedeli, ale bolo vidieť, že ho to tak zasiahlo, tak napríklad toto je také že vau hej že také to mikro príbehy to sa deje a z toho mám veľkú radosť a potom také že známi ľudia, ktorí pili a na ktorých sme hrdí, napríklad sme vyhrali výberové konanie na prezidentskú kanceláriu, to je také že celkom fajn.
Peter Vrábel: To je také vtipné, lebo keď sme sa s Katkou radili o týchto otázkach, tak som povedal, že no možnože povie takého zaujímavého klienta.
Katka Vaterková: Prezidentská kancelária.
Peter Vrábel: Je to pravda, takže som trafil. Ale super teda.
Marek Fajčík: Ale potom máme naozaj že veľmi veľa ľudí aj takých že z dosť takého – napríklad inovátor pán Štefan Klein, čo vlastne vyvíja lietajúce auto, znova zase svoje iné, tak on je našim zákazníkom. A kopec takýchto, nechcem tu teraz nejako že menovať veľa… Bill Gates pil Ebenicu, to je také tiež celkom zaujímavé, že kráľovské rodiny…
Peter Vrábel: Kde sa mu to podarilo?
Marek Fajčík: V jednom rezorte neďaleko Bratislavy, jeho dcéra vlastne tam bola na pretekoch v parkoure koní a on reprezentuje Spojené štáty a on tam ju prišiel pozrieť, súkromným lietadlom, dal si teda kávu, čítal si knihu, pozeral no a teda dal si jednu kávu, pochválil že super výborná a potom si dal za chvíľku druhú, tak asi mu chutila takže fajn no. A potom takí rôzni že svetoví politici, my sme napríklad robíme hej s rôznymi cateringovými firmami, ktoré robia takéto veľké udalosti alebo dodávame kávu do hotelov, kde spia rôzni proste ľudia, či už umelci, svetové, rockové hviezdy a tak ďalej a tak ďalej. Takže tých známych ľudí je viacero a je to také celkom že príjemné hej pre nás.
Peter Vrábel: Dobre Marek. Ďakujem, veľmi veľmi dobre sa s tebou rozpráva, kľudne by sme mohli natočiť aj ďalšiu epizódu, no čas nás trošku tlačí. Čo dodať na záver, ešte možno taká jedna úplne základná otázka na záver, si hovoril na začiatku, že dobrá káva patrí k dobrému biznisu a teda odpovedz mi tak jednoducho, že či i teda biznis s kávou je dobrý biznis?
Marek Fajčík: Fú, z akého pohľadu sa – ako pre mňa áno, mňa to baví vieš. Ja ti odpoviem na to, že áno, ja som presvedčený o tom, že aj u nás vo firme keby si sa popýtal, tak ľudia ti povedia že áno. Pre možno tých kaviarníkov ktorých sme sa dotkli v strede tohto rozhovoru, tak akože to vie byť tiež dobrý biznis ale bacha na to, stále je to biznis ako nepodliehajme veľkým takým že vzdušným zámkom a keď asi by som to tak zovšeobecnil, že keď robíš nejaký biznis a snažíš sa ísť do hĺbky a robiť to poriadne, tak jednoducho ten biznis je dobrý hej a máš pri tom ešte zábavu, ťa to baví, tak je to fajn a keď sa pýtaš možno na nejaké čísla tak ako vieš zase že v porovnaní s čím, hej, že ak sa bavíme o nejakej malej kaviarničke tak sme veľkí oproti nim hej s tými našimi číslami čo robíme, ale keď sa pozrieš na Industries typu Fashion alebo tak, tak sme dosť malí hej? Takže otázka je ako si nastavený. Ale za mňa áno, ja to mám rád, ja som s tým spokojný.
Katka Vaterková: Marek ďakujeme, ako Peťo hovoril, bolo to veľmi inšpiratívny rozhovor a stretnutie, okrem iného pri vašej káve. Ja by som len našim poslucháčom rada pripomenula, že okrem toho, že sme spustili túto kávovú mini sériu, tak sme k nej pripojili tiež súťaž, všetky detaily si nájdete na www.narovinu.online/súťaž, nebudem to hovoriť do detailov, ale spýtam sa tuto kolegu Peťa, že Peťo keby si si mal ty vybrať, že čo z našej súťaže by si rád vyhral, čo by to bolo? Máš predstavu?
Peter Vrábel: No mám no hlavnú cenu by som chcel vyhrať.
Katka Vaterková: A celú hlavnú…
Peter Vrábel: Hlavná cena myslím že je predplatné kávy na pol roka, takzvaný subscribe model pre kávičkárov a máme tam sadu na prípravu Chemex, teda filtrovanú kávu, v ktorej je konvica, myslím že tam je ručný mlynček, takže toto by bola moja vysnívaná cena, len bohužiaľ ja sa nemôžem zúčastniť, takže musím osloviť celú rodinu, aby sa zapojili. Takže poslucháči kľudne keď chcete vyhrať aj vy tak zapojte sa nielen vy ale oslovte aj celú vašu rodinu, známych, nech sa zapoja tiež, lebo vyhrať môže ktokoľvek.
Katka Vaterková: Vyhrať môže ktokoľvek, je to veľmi jednoduché.
Peter Vrábel: A ja, teda Katka povie, že ako sa vám to môže podariť.
Katka Vaterková: Áno, stačí zodpovedať na jednoduchú otázku ktorú zverejníme po každom z týchto podcastov, respektíve už dve sme zverejnili, zverejníme ešte tretiu a môžete sa zapojiť aj spätne, to je taká zaujímavosť, že vlastne nevyhodnocovali sme to postupne, ale môžete zodpovedať všetky tri otázky a tým pádom násobíte svoju šancu na výhru, takže určite sa zapojte. Takže Marek ďakujeme ešte raz veľmi pekne.
Marek Fajčík: Aj ja ďakujem, bolo to veľmi veľmi príjemné.Peter Vrábel: Ak sa vám tento podcast páčil, neváhajte ho zdieľať alebo povedať o ňom svojim známym. Všetky ostatné epizódy nášho podcastu Na rovinu o podnikaní, nájdete na všetkých dobrých platformách alebo na našom webe www.narovinu.online. Ja sa volám Peťo Vrábel a dnes tu so mnou boli aj Marek Fajčík z pražiarne Ebenica a Katka Vaterková. Dopočutia.
