NRoP 54 
O epizóde
Psychológ Marek Madro už počas školy založil občianske združenie IPčko.sk. Platforma, ktoré pomáha ľuďom v najvážnejších životných situáciách sa rozrástla do obrovských rozmerov a dnes má viac ako 150 psychológov. Marek nám prezradil, ako sa zakladajú, financujú, riadia a rozvíjajú neziskové organizácie.
V dnešnej zložitej dobe je veľmi dôležité udržať svoju myseľ fit. Aký má vplyv pandémia aj na psychickú pohodu podnikateľov, prečo vznikajú závislosti, ako s nimi bojovať a praktické tipy, ako ostať mentálne v pohode nájdete v tejto epizóde.
AK MÁTE POCIT, ŽE VO VÁS NIEKTORÁ Z TÉM ZAREZONOVALA ALEBO SA NACHÁDZATE V ZLOŽITEJ ŽIVOTNEJ SITUÁCII, NEVÁHAJTE KONTAKTOVAŤ MAREKA MADRA, NÁS ALEBO JEDNU Z LINIEK POMOCI. NIE STE V TOM SAMI!
Linky z podcastu:
O internetovej poradni pre mladých IPčko.sk
Krízová linka pomoci pre ľudí, ktorí sa ocitli v kríze v súvislosti s COVID-19
Portál Chcemsazabiť.sk pre všetkých mladých ľudí, ktorí sa ocitajú na životnej križovatke a nechcú alebo nevládzu ísť ďalej
Diskusia s prezidentkou Zuzanou Čaputovou: Ako zvládnuť pandémiu a nezblázniť sa?
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed
Produkcia: 2021 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Verzia v posunkovom jazyku
Preklad do posunkového jazyka: Milena Fabšicová
Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
Prepis celej epizódy
Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Na rovinu o podnikaní. Verím, že sa Vám naša kávová mini séria páči a že ste si vypočuli predchádzajúci podcast a takisto možno sa zapojili do súťaže o kávičku a iné super ceny. Ja som sa trošku nieže namotivoval, ale trošku som okopíroval môjho kolegu z predchádzajúceho podcastu Peťa Vrábela a keďže on si pozval do podcastu novú moderátorku Katku Vaterkovú, tak som to spravil aj ja a dneska už vedľa mňa sedí nie jeden hosť ale ďalší spolu moderátor a tým je Simona Hánová, ahoj Sisa.
Simona Hanová: Ahoj Erik, ďakujem veľmi pekne, že tu môžem byť.
Erik Lakomý: Povedz nám možno trošku, že ako si sa ty dostala k podcastu Na rovinu a čo by si chcela priniesť do toho podcastu?
Simona Hanová: Tak podcast Na rovinu o podnikaní sledujem vlastne už od jeho úplného začiatku, viem aj ako vznikal a všetky epizódy poznám, mám ich napočúvané. A čo by som vlastne tak chcela priniesť? Respektíve ja by som hlavne pozvala hostí s ktorými by sme diskutovali na rôzne témy, ako je napríklad zosúladenie pracovného, študijného a osobného života, alebo teda aj motivácia v každodennom živote, medziľudská komunikácia. A ja sa v súčasnosti dosť zaoberám takými témami pozitívnej psychológie, lebo si myslím, že je veľmi dôležité sa sústrediť na to, čo je vlastne pozitívne, a tiež by som možno chcela priniesť témy osobnej pohody, silných stránok osobnosti ale napríklad aj humoru.
Erik Lakomý: Ja sa musím priznať, že my sme trošku zanedbali oblasť work-life balance, alebo celkove nejaká rovnováha pracovného a osobného života v našich podcastoch, viacej sa venujeme tým biznisovým témam, ale určite je to jeden z hlavných pilierov, ktorý vlastne chceme rozvíjať a ty si aj študentkou psychológie, takže možno aj tieto témy sú z toho dôvodu vhodné. Tak povedz, čo ťa najviac baví na psychológii?
Simona Hanová: Tak na psychológii ma baví všetko. Baví ma hlavne to, že je možné ju podľa mňa fakt aplikovať v každej oblasti života.
Erik Lakomý: Študuješ psychológiu, alebo…?
Simona Hanová: Áno, som študentkou piateho ročníka fakulty Psychológie na Paneurópskej vysokej škole a spomínam to aj preto, pretože dnes som k nám pozvala aj jedného psychológa, ktorý okrem toho, že je psychológ, je to aj zakladateľ a programový riaditeľ internetovej poradne pre mladých IPčko, Marek Madro. Marek, vitaj.
Marek Madro: Príjemný dobrý deň všetkým, ďakujem za pozvanie.
Erik Lakomý: Tak ďakujeme aj my za krásne predstavenie Sisa, a takisto aj Marekovi, že sa prišiel s nami podeliť v tejto všelijakej dobe aj o takéto veci a nepochybujem o tom, že podnikanie je dosť úzko spojené aj s tou psychológiou a ak nemáme nejako upratané v hlave, tak potom nemôžeme mať upratané ani v tom podnikaní. Takže pozrime sa možno na to, ako vy ste sa dostali celkovo ku psychológii a ku tomu podnikaniu? K psychológii, ak sa to dá nazvať teda podnikanie, čo to je to IPčko?
Marek Madro: IPčko je neziskovka, je to občianske združenie. Ja som – pochádzam z takej malej futbalovej rodiny, kde bol ako keby ten tlak na výkon a na naozaj ako keby tvrdý tréning, také charakteristické to bolo a také typické. No a ja som ako najmladší z troch synov, môj stredný brácho je pomerne úspešný podnikateľ a ja ako najmladší som samozrejme musel byť čierna ovca, tak som sa vydal presne opačným smerom ako moji bratia a musím povedať, že keď sa tak stretávame a rozprávame o tom, že ako vlastne riadime tie naše organizácie, tak je to veľmi podobné, dokonca sme si prešli ako keby veľmi podobným príbehom a veľmi podobnou cestou. Ja ešte tak možno úsmevne spomeniem, že tá moja cesta aj k psychológii nebola taká úplne priamočiara, ja som pôvodne študoval teológiu a vlastne potom som až začal študovať úplne ako dospelý som začal študovať psychológiu a teraz dokonca môžem nielen pracovať v tej svojej organizácii, ale môžem posúvať aj tie svoje vedomosti, aj tie moje skúsenosti ďalším študentom, aj Simonka je moja študentka, tak veľmi sa teším, že tu môžem byť a je to pre mňa ako keby dôležité zdieľať to know-how a zdieľať jednak aj tú cestu, pretože počas tej cesty, aj keď sa rozprávam s mojimi bratmi, naozaj o tom, že vlastne ako to u nás v tých organizáciách vyzerá, tak veľmi často hovoríme o takých rovnakých problémoch, o tých rovnakých cestách, ale pritom oni robia biznis, ja robím neziskovku, ktorá vlastne dennodenne nonstop pomáha iným ľuďom, v takých tých najvážnejších životných situáciách, takže to je vlastne moje práca a popritom – ešte to čo mám spoločné s bratmi, že ja takisto sa snažím zohnať peniaze na to, aby tá naša činnosť, tá naša organizácia mohla fungovať, aby som jednak mohol- aby sme tou našou neziskovou činnosťou dokázali generovať aj nejaký zisk, ktorý vlastne u nás spotrebujú zamestnanci, spotrebuje to vzdelávanie, spotrebujú ako keby všetky peniaze, ktoré sa nám podarí nejakým spôsobom získať, tak vlastne našou úlohou je premeniť ich na tú pomoc.
Erik Lakomý: Ja by som sa ešte možno spýtal, že spomínali ste, že ste študovali teológiu predtým, potom psychológiu až v nejakom neskoršom veku. Dá sa vôbec začať študovať psychológia v nejakom akože tínedžerskom veku? Že 17, 18, 19 že je to okej ísť v takomto stave, alebo je lepšie ak ten človek trošku možno vyzrie a potom sa na to inak pozerá? Čo si o tom myslíte? Máte veľa študentov asi pod rukami.
Marek Madro: Psychológiou je možné sa zaoberať vlastne od základnej školy, na strednej škole keď máte nejaké predmety, ktoré sa volajú Náuka o spoločnosti, tak tam sú nejaké také ako keby psychologické základy toho, že ako vlastne sa tá psychológia vyvíjala. Mnohí študenti, keď sa s nimi rozprávam, že prečo vlastne sa rozhodli študovať psychológiu, tak mnohí hovoria, že práve ako keby na tej strednej škole ich inšpirovalo to, že dokážeme odpovedať na to, prečo sa cítime tak, ako sa cítime, alebo že prečo sa nám deje to, čo sa nám deje a dokonca, že môžu byť takým spôsobom užitoční aj pre iných, a tá psychológia má naozaj obrovské aplikačné možnosti, už len od tej psychológie predaja, až po naozajstnú pomoc ľuďom, týraným ženám, ľuďom na tej hrane života, to je tá oblasť, ktorej sa ja najviac venujem pri napríklad pokusoch o samovraždu a také ako keby znova navracanie životnej šance, alebo dávanie znova šancu tomu životu, tak to je podľa mňa ako keby naozaj – tie možnosti aplikovať tie základné filozofie alebo základné zistenia psychológie, naozaj tie poznatky sa dajú aplikovať do akejkoľvek oblasti života. A to je podľa mňa to fascinujúce, to čo často mi hovoria aj študenti, že je ten ich motív, že prečo to študujú. A ešte len sa tak priznám, že veľmi často hovoria na začiatku – mnoho prvákov mám takých, ktorí hovoria, že chcú byť forenzní psychológovia, práve kvôli tomu, že v takom tom filmovom svete je veľa ako keby takých tých záhad a odhaľovaní všelijakých takých tých ako keby tajomstiev, v skutočnosti tá psychológia je oveľa praktickejšia veda, ako len ako keby nejaké také veštenie z gule, že…
Erik Lakomý: Mne sa veľmi páči pán Heretik, pri mafiánoch a najväčších kriminálnych prípadoch Slovenska, tak presne z toho si aj ja pamätám, že forenzný psychológ a je to také fascinujúce, ale asi aj tie kriminálky sú také, že…
Simona Hanová: Ja len ešte možno doplním, že ja tiež, keď som bola v prvom ročníku, tak som prišla s tým, že ja budem forenzný psychológ, takže to bolo tiež také moje prvé a neskôr som možno prišla na to, že by som tú psychológiu – asi by som išla inou cestou, hej? Čiže ale naozaj veľmi veľa prvákov, aj mojich spolužiakov keď prišlo, tak forenzný psychológ jednoznačne číslo jedna. A ja by som sa možno rovno opýtala, že ty ma učíš Internetové poradenstvo a ja sa musím priznať, že je to veľmi náročné radiť, teda snažiť sa pomôcť niekomu prostredníctvom internetu tak, aby človek naozaj neskĺzol do nejakého mudrovania a rozdávania nejakých takých povedzme lacných rád. Prečo práve internetové poradenstvo si si vlastne vybral a prečo to dospelo vlastne až k tomu IPčku a aká bola celá tá motivácia?
Marek Madro: Ja som pred dvanástimi rokmi pracoval v jednom takom centre pre drogovo závislých mladých ľudí a my sme vytvorili aj také ako keby denné centrum, taký klub, kde mladí ľudia z problémových rodín prichádzali po pomoc a snažili sme sa pre nich vytvoriť také atraktívne miesto, mali sme tam fitko, mali sme tam kaviareň, organizovali sme rôzne také ako keby zaujímavé aktivity, ktorých cieľom bolo podnietiť nejakú tvorivosť tých mladých ľudí, ktorí boli považovaní za problematickú mládež. Tento projekt sme rozvíjali na Orave, bol som tam vlastne dva roky a taká moja obrovská skúsenosť bola, že keď som, napriek tomu, že som celý deň bol v kontakte s týmito deckami, s týmito mladými ľuďmi, tak večer, keď som prišiel domov po práci, tak mi tie decká písali cez sociálne siete, a to, čo mi písali, tak bolo oveľa závažnejšie, lebo to prinášalo také tie reálne problémy. My sme síce v klube naživo sa rozprávali veľa, aj o rôznych ťažkostiach, ale cez internet odhaľovali o sebe také tie relevantnejšie alebo také tie závažnejšie témy, také tie naozaj tajomstvá, s ktorými sa chceli nejak podeliť a chceli s nimi pomôcť. Ja som sa snažil veľmi aktívne ich presvedčiť, že poďme sa na druhý deň o tom rozprávať v klube, lebo máme tú možnosť a internet je najhoršie miesto na odhaľovanie seba a svojich vlastných takých ako keby zranení a ťažkostí, a všimol som si, že to nefunguje, že im sa naozaj ťažko tak otvárajú tie príbehy naživo a tak som nad tým začal špekulovať a keďže som ešte nebol vtedy – nemal som za sebou psychologické vzdelanie, tak som začal pátrať po tom, že ako to vlastne je, že čo ten internet dobré nám prináša, také že sa tam cítime bezpečnejšie. A zistil som, mnohé také ako keby som čítal mnohé také vedecké štúdie, kde jeden z takých tých konceptov sa volá disinhibičný efekt – keby to niekoho zaujímalo, je to koncept od profesora Sulera z univerzity v New Jersey on odpovedá presne na to, že čo nám vlastne ten internet prináša dobré, čo ja som si uvedomil, že viem ponúknuť tým mladým ľuďom, že dať im – najmä teda mladým ľuďom – taký ten zážitok toho, že je tam na tej druhej strane niekto, kto ich vie počúvať, alebo môže počúvať a nemusí im rovno nejak radiť a že to, po čom v skutočnosti túžia, keď sa takýmto spôsobom zdôverujú, je naozaj to, aby boli počutí, paradoxne teda, aby našli niekoho, kto ich vlastne nepošle preč, ale bude tam pre nich. A je to také zvláštne slovo, ale ja som ako ten základný princíp tej svojej práce alebo tej filozofie nazval slovom “Prijatie”, alebo ako keby do takéhoto antisexy slova, som chcel zhrnúť tú filozofiu, ktorú vlastne chcem ako keby ponúkať ďalej alebo učím v tom aj svojich kolegov, aby naozaj dávali ten aktívny zážitok toho, že tam pre toho druhého človeka sú a že to nie je len o tom, že ho akceptujú, ale že dokážu mu dať ten zážitok toho, že naozaj vnímajú, čo hovorí ten človek, ktorý sa trápi. A nakoniec sa z toho vlastne vykľula linka dôvery, ktorá sa volá Ipčko.sk, ktorá funguje najmä cez chat, na to sme sa – tomu sme sa venovali posledné roky, máme aj linku dôvery, ktorá funguje cez email. Ten chat využívajú najmä mladí ľudia, potom ich rodičia alebo učitelia a pracovníci s tými mladými ľuďmi, profesionáli, tí zasa využívajú emailovú poradňu a pandemická situácia priniesla to, že k tej linke dôvery sme museli pridať aj telefonickú linku a ešte sme si vymysleli aj taký úplne zvláštny koncept, pre linky dôvery úplne taký unikátny, a to je video poradenstvo, priamo ako keby anonymné poradenstvo cez video, kde najmä pomáhame zdravotníkom prekonať ten stres, úzkosť, ten strach, pomáhame im vlastne ustáť tú situáciu, v ktorej sú oni vystavení a zároveň pomáhame rodinám, v prípade že o niekoho prídu alebo potrebujú nejakú pomoc a podporu. A postupne sa z toho IPčka – taký zvláštny názov to má, ale nám sa ako keby páči aj tá provokácia trošku, ktorá je za tým skrytá, je to mimochodom skratka internetová poradňa, IP…
Erik Lakomý: To sme si nemysleli :D.
Marek Madro: Ale pôvodne to ako keby malo ešte aj nejaký iný odkaz, ale teda pointa je, že z toho malého tímu psychológov, ktorí nonstop pomáhajú prostredníctvom týchto kanálov sa stala pomerne veľká organizácia, na neziskovú organizáciu pomerne veľká organizácia, máme aktuálne 150 psychológov, ktorí dennodenne vlastne takýmto spôsobom pomáhajú, veľká časť z nich pracujú dokonca dobrovoľnícky, dvanásť hodín týždenne venujú čas takejto práci popri svojej inej terapeutickej praxi a podobne a my im vlastne zabezpečujeme takéto vzdelávanie, know-how, ako keby my sa staráme o tú kvalitu tej služby, aj o celkovú tú prevádzku tej služby.
Erik Lakomý: Mňa možno zaujalo, že ty si začal budovať akoby digitálnu platformu na poradenstvo psychologické, že toto vôbec nejak nerieši štát alebo ani nerozmýšľajú takýmto smerom, že by sa mali priblížiť aj tým mladým ľuďom nejakými kanálmi, ktoré sú pre nich akože najviac bežné …
Marek Madro: Krátka odpoveď je nie, nerieši…
Erik Lakomý: Sme v podcaste Na rovinu o podnikaní, takže na rovinu.
Marek Madro: Keď teda na rovinu, tak to poviem asi tak, že vďaka tomu, že tá platforma vznikla na internete, kvôli tým psychologickým faktorom, ktoré som tu tak nejak naznačoval, tak ten internet je naozaj, sa zdá vhodným nástrojom na to zdôverovanie sa a naozaj na tú efektívnu pomoc. U nás jeden rozhovor trvá napríklad hodinu s odborníkom, čiže je to veľmi podobné ako terapii naživo a zároveň sú to opakované kontakty, že vy za tým svojim vlastným psychológom môžete prísť opakovane, pretože vy si viete vybrať, na webe máme – všetci naši psychológovia majú svoj profil, svoju fotku a tak, čiže vy viete komu sa zdôverujete a kto vás vlastne sprevádza celým tým obdobím. A ja som hľadal nejakú takú ako keby podporu na rôznych ministerstvách za ten čas a zistil som, že toto je pre ten štát zatiaľ veľmi neuchopiteľné a síce my sa uchádzame o rôzne také granty ako štandardná nezisková organizácia, súťažíme o rôznych ako keby ideách pri rôznych takých menších malých grantových výzvach, z ktorých vlastne vyskladávame časť našej činnosti, ale celé aby to niekto pochopil, že toto by vlastne mal robiť štát a že my tu ako keby vykrývame nejaké priestory, slabé miesta toho systému, tak zatiaľ k takémuto poznaniu ten štát napriek enormnej snahe neprišiel, ale tak dúfam, že sa k tomu raz priblížime a že sa stane štandardom to, že takéto linky pomoci budú plne financované štátom, ako je to všade naokolo v okolitých krajinách.
Erik Lakomý: Spomínal si, že tvoji dvaja bratia sa venujú podnikaniu a ty si sa vydal tou druhou stranou nejakého neziskového sektora. Je tu určite mnoho poslucháčov, ktorý možno nemajú ambíciu úplne že podnikať, ale chcú presne robiť nejakú takúto spoločenskú zodpovednosť, ako to funguje také založenie občianskeho združenia? Ty si to spravil už počas školy, ak mám dobré informácie, aký je ten proces toho?
Marek Madro: Je to pomerne jednoduché, pretože stačí, aby ste boli traja a napísali ste takzvané stanovy a ako keby návrh na založenie občianskeho združenia, vypracovali si tie stanovy v zmysle zákona, je to naozaj – tie stanovy môžu byť aj že 1 A4ka, 2 A4ky, kde sú také akoby základné podmienky, že tam má byť nejaký názov, nejaké sídlo, majú tam byť nejaké pravidlá toho, že ako je možné nakladať s majetkom v tom združení, musíte deklarovať verejno-prospešnú činnosť, že to nemôže byť naozaj podnikanie, aj keď teda občianske združenia niektoré môžu aj podnikať, môžu mať živnosť napríklad, na niektoré typy činností. My takto nefungujeme. A vlastne je to naozaj jednoduché, iba poslať tie stanovy spolu s kolkom na ministerstvo a v prípade, že dodržíte tieto základné podmienky, ktoré som spomínal, tak to ministerstvo nemá dôvod vás nezaregistrovať ako občianske združenie a vlastne môžete fungovať. Zároveň vám pridelia IČO, takže máte právnu subjektivitu, s ktorou potom môžete ďalej narábať.
Erik Lakomý: Je tam veľký rozdiel medzi občianskym združením a neziskovou organizáciou, či?
Marek Madro: Občianske združenie vám dáva takú ako keby – je taká voľnejšia platforma – pri neziskovej organizácii musíte byť registrovaný a môžete robiť len určité činnosti, registrovaní ste v rámci okresu, napríklad na okresnom úrade sa registrujete, čiže tú zakladaciu listinu neposielate na ministerstvo vnútra, ale na ten okres, a ten okres môže rozhodnúť o tom, že či takúto verejno-prospešnú činnosť už niekto ako keby poskytuje, a vtedy vás nemusí zaregistrovať ako neziskovú organizáciu. Zároveň tá nezisková organizácia je iná napríklad v tom, že máte oveľa viacej takých ako keby povinností voči štátu, to občianske združenie má tiež nejaké povinnosti, napríklad my musíme zverejňovať stanovy, musíme zverejňovať pravidelne každý rok výročnú správu o tom, že čo robíme, samozrejme aj účtovné závierky musíme zverejňovať, ale naozaj tá voľnosť v tom občianskom združení je veľká, pretože tá kontrola je vlastne minimálna a tie občianske združenia skôr ako keby musia prezentovať tej verejnosti to, že si zaslúžia napríklad nejakú podporu alebo nejaké pravidelné dary. Naša činnosť je takmer v 50% odkázaná na pravidelných darcov, na obyčajných ľudí, ktorým sa páči čo robíme a považujú to za dôležité a každý mesiac nám pošlú 5€, alebo napríklad sme odkázaní na 2% z daní a podobne. A naša úloha, ako úloha občianskeho združenia je komunikovať s tou verejnosťou tak, aby sme mali tú dôveru. Pri tej neziskovej organizácii, ako tej forme takejto činnosti, sa predpokladá, že tú základnú činnosť pokryje štát, čiže preto je aj tá kontrola oveľa väčšia, musíte tam pravidelne robiť audit a podobne, čiže asi takýto je rozdiel, čo mi teraz v rýchlosti napadlo. Mnohé tie neziskové organizácie – respektíve mnohé tie takéto pomáhajúce organizácie sa pretransformovávajú aj do neziskových organizácií, ak sa vyprofilujú presne v tej činnosti, ktorá je v súlade so zákonmi, kde je možné to pravidelné financovanie štátom.
Simona Hanová: Podporujú vás povedzme aj nejaké veľké podniky, ktoré si možno nejakým spôsobom uvedomujú, že chcú svoje zisky vracať späť, možno pomáhať ďalej medzi ľudí? Ako to vyzerá, čo sa týka veľkých firiem alebo stredných podnikov?
Marek Madro: Viacero firiem má svoje CSR stratégie a každá tá firma vlastne má nejakú tému v tej CSR stratégii, ktorej sa chce venovať, ktorú chce rozvíjať. Ja musím povedať, že sa vlastne tešíme tomu, že mnohé firmy aj ako keby otvárajú sa tej téme duševného zdravia alebo tým témam fenoménu internet, ale musím povedať, že nie je to len tak, že je to aj o tom, že my sami sa snažíme tou našou činnosťou preukazovať, že tá CSR stratégia v tej firme sa môže zmeniť a mnoho tých firiem, s ktorými ideme do nejakej spolupráce, nie je to len o tom, že oni nám dajú nejaké peniaze, ale my vieme byť pre nich veľmi užitoční, napríklad mnohé firmy najmä v poslednom roku pandémie naozaj menia aj tú stratégiu smerom k zamestnancom vlastným a potrebujú nejakých odborníkov na oblasť duševného zdravia a u nás si ako keby tak testujú alebo sa nás vlastne pýtajú, že akým spôsobom to robiť v tejto chvíli naozaj kvalitne, dobre a efektívne, pretože tých finančných zdrojov je naozaj veľmi málo. Ale tá potreba tej podpory, psychologickej podpory starostlivosti o zamestnancov výrazným spôsobom rastie, čiže aj tie CSR stratégie sa veľmi vyvíjajú a ja som pyšný na to, že my máme pár takýchto firiem, ktoré tú svoju CSR stratégiu veľmi často stavajú ako keby na tej našej vzájomnej spolupráci, že to nie je len o podpore, je to naozaj o mnohých takých ako keby spoločných projektoch.
Erik Lakomý: Tak ja som veľmi rád, že aj malé ale aj veľké firmy sa púšťajú už aj týmto smerom a že podporujú aj takéto neziskové projekty a hlavne asi čo sú nápomocné nielen pre ich zamestnancov, ale celkovo pre spoločnosť. A spomínali ste, že máte cca cez stovku psychológov, plus administratívni pracovníci, takisto predpokladám že nejakí programátori, ktorí celú tú platformu robia, lebo vyzerá to fakt perfektne. Ako to tí ľudia robia alebo ako ich financujete? Majú normálny plat alebo to robia zadarmo?
Marek Madro: V IPčku je 150 dobrovoľníckych psychológov, ktorí naozaj sa starajú o tú poradenskú činnosť, ale máme tím dvadsiatich zamestnancov, respektíve pracovníkov, ktorí na nejaký úväzok, mnohí na čiastočný úväzok sú u nás zamestnaní a zabezpečujú tie jednotlivé činnosti. Naozaj to gro tej práce tých zamestnancov je práve ako keby zabezpečenie tej kvality tej služby. Chcem ako keby zdôrazniť, že moji kolegovia, teda aj so mnou sa veľmi často dotýkame naozaj tých najhraničnejších situácií, aké si vôbec kto vieme predstaviť, hej? Už som tu spomínal pokusy o samovraždu, my sme veľmi často naozaj v kontakte s ľuďmi, ktorí stoja na tej hrane života a smrti a oni často hovoria – oni ani v tej hraničnej situácii už nechcú pomôcť, oni len nechcú byť sami a tak siahnu po takejto linke pomoci, čiže to čo my musíme zabezpečiť je, samozrejme aby sme im zachránili život, že ten tlak na tie témy, napríklad keď sme v kontakte s obeťami násilia, s dieťaťom, ktoré utečie z domu, alebo s ľuďmi ktorí sú naozaj hľadaní alebo v zmysle toho, že naozaj nevedia inak riešiť tú svoju situáciu, len jednoducho utečú z tej svojej rodiny a podobne a to nehovoríme len o deťoch, to hovoríme o dospelých ľuďoch, ktorí naozaj neustoja ten tlak, tak práve naopak, ten tlak sa prenáša na tých našich kolegov a je to naozaj veľmi náročná práca a preto aj tá starostlivosť o nich, tá podpora pre nich, jednak vzdelávanie, supervízia, to sú naozaj veci, ktoré – to sú naozaj kvality, ktoré my musíme poskytnúť tým našim kolegom preto, aby oni efektívne dokázali pomáhať. A my neprevádzkujeme len tieto tri linky pomoci, my robíme ešte ako keby aj – keď som povedal, že neprevádzkujeme len tie tri linky pomoci, ešte v krátkosti poviem, že prevádzkujeme linku dôvery pre mladých ľudí, ktorá funguje cez chat a email, tá sa volá IPčko.sk, potom máme linku dôvery pre mladých ľudí so zdravotným postihnutím, ktorá sa volá Dobrá linka a potom sme vytvorili minulý rok covidovú linku alebo linku na pomoc ľuďom v krízových situáciách v súvislosti s covidom, ktorá sa volá Krízová linka pomoci a ešte prevádzkujeme taký štvrtý veľký projekt, máme aktuálne 18 psychológov, ktorí dennodenne mapujú, čo sa na sociálnych sieťach, rôznych uzavretých komunitách, streamovacích platformách deje v tej oblasti duševného zdravia, pretože práve tam ako keby tí ľudia tým najprirodzenejším spôsobom hovoria o tých svojich ťažkostiach a tí naši psychológovia vyhľadávajú ako keby aktívne tých, ktorí napríklad streamujú svoju samovraždu alebo naozaj veľmi otvorene rozprávajú o tom, že čo sa im deje a nestačí to ako keby na takú tú rovesnícku podporu a pomoc a naozaj zasahujú tak úplne naživo. Máme vytvorený aj taký zásahový tím, ktorý fyzicky prichádza na miesto. Keď som sem prichádzal, tak ste sa tak pousmiali, že sem ide nejaký záchranár alebo cestár, prišiel som v reflexnej bunde a práve preto, že som prišiel z takéhoto zásahu od človeka, ktorý bol v tej akútnej situácii, práve pri pokuse o samovraždu, odtiaľ som sem prišiel, tak aj preto som mal takúto bundu. Naozaj tá činnosť toho združenia, alebo tej našej organizácie je komplexná a vlastne stále ako keby nabaľuje ďalšie činnosti preto, aby sme efektívnejším spôsobom dokázali byť užitoční a pomáhali tým ľuďom.
Erik Lakomý: Ako dokážete tých ľudí udržať motivovaných? Lebo verím tomu, že tie príbehy sú dosť ťažké akoby na nejakú koncentráciu, možno nejaké syndrómy vyhorenia. Nechcem to takto povedať, lebo je to trošku téma sprofanovaná v dnešnej dobe, ale asi je to ťažké robiť dennodenne s takými ľuďmi. Ako tí vaši všetci, nechcem povedať že zamestnanci, ale kolegovia sú nejak motivovaní?
Marek Madro: My sme za tých 9 rokov ako fungujeme, ako poskytujeme takúto pomoc, vytvorili takú špeciálnu metodiku, ktorú mimochodom využívajú aj policajné zložky alebo teda policajní vyjednávači alebo pracovníci na 155ke a podobne, kde máme vypracovaný taký program udržateľnosti tých našich ľudí v naozaj takej bdelosti a motivácii a zároveň to prináša ako keby tú kvalitu tej práce. Najdôležitejší je samozrejme výber tých zamestnancov alebo výber tých pracovníkov, nemôže to robiť hocikto. Aj keď pracujeme v podstatnej miere s dobrovoľníkmi, odbornými dobrovoľníkmi, tak sa k nám hlási obrovské množstvo takýchto záujemcov a my si vždy máme tú možnosť vybrať podľa kompetenčného modelu, čiže my presne ako keby vieme, aký má byť ten pracovník, aby mal aj tú odolnosť, aby to zvládol, takéto ťažké témy, čiže najdôležitejší je ten výber, potom je dôležité veľmi kvalitné dlhodobé vzdelávanie, napríklad tí naši pracovníci majú 370 hodín vzdelávania a tréningu predtým, ako vôbec môžu plnohodnotne pracovať a pomáhať u nás na tej poradni. A mnohí aj začnú ako keby tú cestu toho vzdelávania, ale prídu na to, že to je naozaj extrémne náročné a mnohí aj prerušia to vzdelávanie. A potom máme také ako keby aj priebežné dovzdelávania pre tých našich kolegov, samozrejmá je aj expertná supervízia. Možno pre tých ktorí nevedia úplne, že čo sa za tým názvom skrýva, tak máme napríklad v našom prípade expertov zo zahraničia na krízovú komunikáciu, s ktorými si tí naši kolegovia prechádzajú tie ich vlastné postupy a od toho supervízora, od toho zahraničného experta dostanú taký iný vhľad, zároveň dostanú podporu, pochopenie, pomáha im pracovať s tými emóciami, s tým prežívaním. Supervízia je veľmi dôležitá súčasť našej práce. A potom je to aj veľa teambuildingových aktivít. Náš tím sú väčšinou mladí odborníci a pre nich je dôležité sa naozaj stretávať, vymieňať si skúsenosti, ale aj len tak tráviť spolu čas. Keď nebola pandémia tak sme spolu sa stretávali aj v regiónoch, chodili sme na rôzne výlety, pivká a podobne a veľmi dobre to funguje. Ale napriek tomu, musím povedať, že priemerná výdrž takého nášho kolegu dobrovoľníckeho je rok a pol, s tým aj musíme rátať, že neustále musíme opakovať ten cyklus toho náboru, vzdelávania, pretože tí ľudia samozrejme – naozaj je to extrémne náročná práca, ktorá sa nedá robiť celý život.
Simona Hanová: Mňa by ešte zaujímalo, to všetko čo si tu popísal si vyžaduje fakt podľa mňa naozaj veľmi dobré manažérske zručnosti, že ako toto zvláda psychológ? Pýtam sa to aj z takého svojho pohľadu, ako možno budúceho psychológa, dúfam, že – naozaj si to neviem predstaviť, že ako to vlastne prebieha?
Marek Madro: Tak zase úplne na rovinu, túžba pomáhať a byť užitočný pre iných, neznamená že sa stanete dobrým manažérom, aj ja počas tej cesty som urobil kopec chýb, ale to čo chcem povedať, je že ja som mal vždy tak trošku šťastie na ľudí, ktorých som mal okolo seba a tí ma dokázali podporiť a navzájom samozrejme sme si verili a tak. Ale musím povedať, že počas toho posledného roka naša organizácia zaznamenala tak výrazný rast, že my sme zo štyridsiatich psychológov prešli vlastne na stovku a teraz sme na sto päťdesiatich psychológoch práve kvôli tomu, aby sme dokázali pomáhať čo najviac ľuďom, pretože stále máme, stále každý deň vidíme v tých našich štatistikách prosby o pomoc na ktoré nestíhame, nedokážeme reagovať a keď chceme, aby tá pomoc bola naozaj efektívna tak naozaj jediné riešenie že bude narastať ten tím. Ja som napríklad počas posledného roka začal študovať MBA štúdium, hej? Len preto, aby som naozaj si overil, že či tie moje postupy, aj tie manažérske postupy sú dobré, a to čo mi to MBA štúdium prinieslo, je najmä ako keby takéto zistenie, že mám naozaj od pána Boha šťastie, že mnohé tie veci sme intuitívne nastavili dobre a tie ktoré neboli dobre, tak tie sme teraz vďaka tým manažérskym ako keby vsuvkám, manažérskym metódam sme dokázali upraviť. A jedna vec je ako keby rast pre firmu, ja veľmi často sa rozprávam s inými podnikateľmi a teda aj s mojimi súrodencami o tom, že ako vlastne menežovať ten rast tak, aby nás to nepohltilo, zároveň nezabilo a ten rast nemôže byť samozrejme nekonečný, aj keď sa to tak ako keby ponúka, že som to tak naznačil, že by sme potrebovali ešte ďalej rásť. Ja viem, že niekde dosiahneme nejaký strop a veľmi dúfam, že to jednak aj včas odhadnem, že tu je tá hranica pokiaľ môžeme ísť a zatiaľ nás to veľmi baví, ale zároveň musím teda sa priznať, že najmä ten posledný rok nemám skoro žiaden voľný čas, takže to je ako keby to čo už mi už naznačuje, že fúha, že brzdime trošku.
Erik Lakomý: Mne ešte k tomu napadá jedna otázka, že každý dobrý manažér by mal byť aj psychológ a mal by byť každý psychológ dobrý manažér?
Marek Madro: Len viete, že keď ste psychológ vlastne nonstop, tak potom je ťažké ako keby oddeliť to, že kedy ste empatický pre svojich kolegov a snažíte sa im dávať len tú podporu a kedy od nich chcete nejaký výkon a veľmi často som sa ja napríklad stretával s tým, že zladiť to je naozaj veľká výzva a najmä pre psychológa.
Erik Lakomý: Vy ste psychológ, tak možno že čo sú také optimálne vlastnosti charakterové dobrého manažéra, keby ste to mali aj tak zhodnotiť aj z tej druhej strany? Na čo by sa mal zamerať?
Marek Madro: Pre mňa je dôležitá vízia a schopnosť identifikovať nejaké kroky, ktoré vedú k cieľom, ktoré vlastne máme zadefinované v tej vízii. Naozaj že má schopnosť vidieť nejakú realizovateľnú cestu, to je pre mňa veľmi dôležité, ale zároveň je popri tej ceste človekom, ktorý vníma potreby toho svojho tímu a tempo toho najslabšieho článku a čo je ešte pre mňa také dôležité, že dokáže motivovať ten tím tak, že vlastne všetci majú pocit, že to je tímová práca, že to nie je len o ňom. ale že spolu ako tím dosahujeme tie úspechy.
Erik Lakomý: Super a ešte možno ste spomínali ten rast, rýchly rast, tak nedá mi sa neopýtať ako podnikateľa, že plánujete možno aj nejakú expanziu do zahraničia?
Marek Madro: Expanzia pri linkách pomoci je také zvláštne slovo, ale len to tak spomeniem že dneska napríklad nám volali z americkej ambasády, že či by sme americkým občanom na Slovensku nemohli poskytovať pomoc v angličtine, hej? A už toto je ako keby veľká výzva. Napríklad 20 % našich rozhovorov sú s občanmi Českej republiky, hej? Čiže ten presah do zahraničia je veľký, aj nás veľmi často kontaktujú Slováci, ktorí sú v zahraničí v nejakej takej ťaživej, ťažkej situácii a máme množstvo ponúk najmä na ako keby na zdieľanie toho nášho know-how, napríklad v tom projekte toho online terénneho vyhľadávania priamo tých ľudí v ohrození, tak to je pre to zahraničné prostredie je také veľmi zaujímavé a chceli by sa to od nás učiť alebo chceli by to know-how, tú metodiku. Alebo ešte je taká špecifická tá naša téma, čo je zaujímavá pre organizácie v zahraničí, je práve to video poradenstvo, pre linky dôvery je to naozaj netypické, že pomáhať ľuďom priamo, keď ich vidíte. Keď sa povie linka dôvery, väčšina ľudí si predstaví niekoho za telefónom, tak my už sme naozaj niekde úplne inde a len mi napadlo že teraz veľmi výrazným spôsobom experimentujeme s využitím virtuálnej reality napríklad, že akú tú virtuálnu realitu priniesť slovenským psychológom tak, aby mali nejaké nové nástroje na pomáhanie. Tak naozaj je to zaujímavé aj pre zahraničný trh alebo pre zahraničných partnerov a máme mnoho takých ako keby výmen a kontaktov, kde sa snažíme aj zdieľať tie naše skúsenosti.
Erik Lakomý: Mne sa veľmi páči že tie nové technológie prinášate presne aj do tejto psychológie a do pomoci ľuďom a tak verím že vám to vyjde nielen na slovenskom území, ale kľudne aj za hranice. A som aj veľmi rád, že dnešným hosťom je Marek Madro, ktorý nám v prvej časti povedal o tom, ako fungujú neziskové organizácie, respektíve občianske združenia a ako to celé prevádzkovať a ja už nechám priestor v druhej časti našej dnešnej a novej moderátorke Simone Hánovej, ktorá nám predstaví, alebo sa porozpráva s Marekom o tom ako aktuálna situácia má a mala vplyv aj na podnikateľov.
Na rovinu o podnikaní.
Už viac ako dva roky medzi top slovenskými biznis podcastmi v spoločnosti veľkých médií ako je Denník N, SME alebo Aktuality. Formát podcastov je stále obľúbenejší medzi konzumentmi digitálneho obsahu. Môže byť výborným doplnkom aj vašej komunikačnej stratégie. Viac ako 70 epizód, viac ako 70 biznis, ale aj ľudských príbehov. Na rovinu o podnikaní. Radi prinesieme poslucháčom aj ten váš. Ak máte záujem o spoluprácu, napíšte na adresu podcast@narovinu.online. Tešíme sa na spoluprácu s vašou značkou.
Simona Hanová: Dnešným hosťom je Marek Madro, psychológ a v tejto druhej časti sa budeme viac venovať aj aktuálnej situácii, ktorá je veľmi náročná a má závažný vplyv na všetkých nás a keďže sme v podcaste Na rovinu o podnikaní, mňa by možno zaujímalo Marek, či sa vám ozývajú na vaše linky okrem mladých ľudí aj ľudia z prostredia biznisu a čo sú napríklad ich najčastejšie problémy, či máte takéto kontakty?
Marek Madro: Keďže som tušil, že sa ma túto otázku spýtaš, tak som si pozrel trošku tie naše štatistiky a aby som naozaj bol presný, tak za minulý rok sme mali 52 000 kontaktov a z toho 1732, dúfam, že si to dobre pamätám, bolo s ľuďmi z podnikateľského prostredia. Najčastejšie s nami samozrejme hovorili o ekonomických dopadoch pandémie a o tom ako to celé teraz ustáť a ako celú tú zodpovednosť, ktorú ako podnikatelia, ako majitelia firiem, ako zamestnávatelia, ako to ustáť tak, aby naozaj jednak udržali potenciál tých svojich zamestnancov a udržali aj sami seba nad vodou, čiže musím povedať, že to bola aktuálna téma veľmi vysoko a keď nespomeniem iba tých, ktorí boli úplne na tej hrane, pretože sa tam dostali a naozaj nezvládajú to ustáť, a je to úplne normálne, ja sa im vôbec nedivím, tak tá situácia pandemická naozaj je pre nás všetkých úplne ťažká, tak jasné že sa tomu nevyhli ani podnikatelia.
Simona Hanová: Tí, ktorí mali, alebo majú to šťastie, že ešte stále neprišli o prácu, dnes pracujú na homeofficoch, kde naozaj situácia nie je vždy ideálna a napríklad rodičia sa stávajú učiteľmi, kuchármi, zároveň napríklad obaja pracujú z domu, a možno aké sú také tvoje odporúčania, ako toto prežiť a nezblázniť sa z toho, keď táto situácia trvá už tak dlho, už vlastne viac ako rok?
Marek Madro: Keďže tento podcast sa volá Na rovinu, tak na rovinu poviem, že my psychológovia sme stáli pred takou obrovskou dilemou, že ako naozaj pomôcť ustáť tie každodenné situácie ľuďom v takejto veľmi zvláštnej dobe. Väčšina psychológov má také zjednodušené rady, že ako napríklad si vytvoriť režim dňa, oddeliť si prostredie na prácu a na súkromie v tom byte alebo naozaj si nastaviť také ako keby mechanizmy, že keď ideš pracovať na homeoffice tak sa obleč, ako keby si fyzicky išiel do práce…
Simona Hanová: To sú také klasické rady.
Marek Madro: Takéto klasické rady ale mnohým ľuďom prestali fungovať práve kvôli tomu, že oni naozaj sú dobré, oni naozaj fungujú, ale keď je to krátkodobá nejaká krízová výnimočná situácia. A najmä keď vieme, že pred nami je nejaký jasne stanovený termín, kedy to skončí. Že my sme ochotní nastavovať ten svoj život v rámci nejakých krátkodobých cyklov krízovo. Ale táto situácia trvá oveľa viacej ako sme ktokoľvek si predstavovali, tak tieto rady psychologické, naozaj že dobre mienené rady naozaj nemajú skoro žiaden účinok. A preto ja veľmi často keď som v kontakte s takýmito ľuďmi, ktorí hovoria o tom, že s tým majú problémy, tak ja ich naozaj úplne ich obdivujem, že vôbec sa snažia nasledovať nejaké rady nejakých odborníkov, a to čo sa mi zdá, že je naozaj najefektívnejšie, je s tou svojou rodinou si nastaviť nejaké fungovanie, povedať si, že naozaj si ako keby rozložiť tie úlohy pre každého z nás a snažiť sa nájsť pochopenie a podporu, najmä tú ľudskú podporu v tom, že nie je to vôbec jednoduché, a možno je to také že až príliš taká ako keby nekonkrétna rada, ale napriek tomu na nej trvám, pretože veľmi odporúčam, aby takéto ako keby pochopenie a roly sa ale postupne v tej rodine aby sme si ich striedali, že aby sme vytvorili vlastne také prostredie, že každý z nás vytvárame nejakú úlohu pre dobro aj tých ostatných a že to nie je len o mne, o tých mojich potrebách, o tom mojom zamestnaní, ale že ja tým, že tu a teraz sa nejakým spôsobom obetujem tak z toho má úžitok aj ten môj rodinný príslušník, ten koho milujem. A veľmi dobré je, keď tá rodina si spolu nastavuje nejaké krátkodobé ciele, že si jednoducho stanoví, že tieto dva týždne sa budeme spoločne starať o toto a o toto, alebo dosiahneme nejakú konkrétnu vec, napríklad dva týždne bude otec vynášať smeti, hej? A po tých dvoch týždňoch si normálne dáme akože poradu, že ako tá naša rodina zvládla ten manažment a potom si zase napríklad vylosujeme alebo ideálne je taká tá hravá forma, že si ako keby zmeníme tie naše roly a tie naše úlohy. A že toto aj tak ako keby ozvláštni ten život, ale to je niečo čo teraz vidím, že by naozaj mohlo byť efektívne aj mnohým ľudom, ktorým som teraz v týchto chvíľach nejakým spôsobom takto poradil, tak mi hovoria že im to funguje. Zase si nemyslím, že toto by fungovalo celý rok. Že keď ma zavoláte niekedy inokedy, tak možno vám poviem niečo iné, ale dúfam, že ma už nezavoláte počas pandémie.
Erik Lakomý: Dúfajme, že to čím skôr skončí. Ja len možno že treba sa – treba mať, to mi z toho vyplýva, že treba mať možno nejaký humor a nejaký režim v živote, aby to nebolo úplne také sterilné a stereotypné. Jeden extrém sú možno rodiny s malými deťmi a obidvaja rodičia na homeofficoch, ďalší extrém sú zas ľudia, ktorí sú dajme tomu čerstvo po škole a majú prvú prácu, bývajú niekde v podnájme, v garsónke sami a sú na homeofficoch už tiež celý rok, tam je väčší problém asi tá samota, ako sa s týmto vysporiadať?
Marek Madro: Samota je najčastejšie téma rozhovorov u nás na linkách pomoci, je to naozaj že najčastejšia téma. Je ako keby veľmi ťažké povedať tým ľuďom, že buď v kontakte s niekým, keď vlastne nemôžu byť v kontakte s nikým, ale ja napriek tomu odporúčam snažiť sa hľadať nejaké formy kontaktu a vytvoriť si takisto v tom nejakú rutinu, napríklad každý večer zavolať rodičom, každý večer byť v kontakte s nejakými kamarátmi alebo aspoň niekoľko krát za týždeň, ako keby urobiť nejakú cielene aktivitu pre to, aby som nebol sám, aby som bol v kontakte s niekým, aj keď cez technológie, aj keď to nie je to pravé orechové, ale naozaj je to veľmi dôležité si ten kontakt si v nejakej forme udržiavať.
Erik Lakomý: Je taký napríklad Clubhouse v pohode? Že ja sa tam s kamošmi stretnem a…
Marek Madro: Clubhouse je perfektna platforma, ja som tam takisto každý večer, niekedy sa tak až prichytím, že to preháňam. Už aj to, že počujete tých ľudí, ako sa zaoberajú nejakou vecou, ktorá je iná, ako to, čo vy riešite na tom svojom home-office sami v tom byte, tak je veľmi osviežujúce. Ale tiež musím povedať, že po pár dňoch alebo týždňoch pravidelného užívania sa tým môžete presýtiť a potom treba nájsť ako keby nejaký iný impulz, ktorý zase vám ponúkne nejaké iné formy komunikácie a tie formy komunikácie je potrebné naozaj striedať. Ale to základné zlaté pravidlo je prosím vás, pokiaľ môžete, tak buďte v kontakte s niekým, nebuďte v tom sami.
Simona Hanová: Ja by som sa rada dotkla ešte takej témy, ktorá je, je pomerne podľa mňa veľmi závažná a sú to závislosti. Najmä v súčasnej dobe sa rozvinuli také závislosti ako je online nakupovanie, závislosť od sociálnych sietí, online gambling, ale aj alkohol, napríklad tým, že zamestnanec alebo človek alebo študent nie je kontrolovaný na pracovisku alebo v škole, tak tam je pomerne jednoduché do toho skĺznuť aj počas dňa, a aj najnovšie výskumy napríklad ukazujú, alebo štatistiky, že na Slovensku až o 13% vzrástlo vlastne predpisovanie psychiatrických liekov a tak by som sa možno chcela opýtať, že ako bojovať jednoducho s takýmito zlozvykmi a možno tak poviem nadľahčene, a budovať si také tie dobré závislosti, ak sa to vôbec dá takto nazvať.
Marek Madro: Tak môžem najprv reagovať na to, ako si formulovala tú otázku, tak len poviem, že to, že ľudia začali hľadať pomoc u psychiatrov a to, že sa to dostáva aj do tých štatistík, je vlastne aj dobrá správa, nie je to len zlá správa. Ale áno, veľa to hovorí o tom, že ľuďom je fakt ťažko a naozaj potrebujú pomoc. My máme v našom bežnom živote, keď sa nám jednoducho darí, tak máme nejaké rituály, nejaké spôsoby, ktoré nám pomáhajú zvládať nejaké ťažkosti, ktoré prekonávame. Ale ako náhle sme v nejakej špecifickej situácii, ktorou jednoznačne pandémia je, tak veľmi často tie bežné zvládacie mechanizmy, ktoré sme si v sebe počas života vychovali prestanú fungovať. A tak sa začneme –začneme sa otvárať, alebo začneme skúšať nejaké iné spôsoby, ktoré prinesú také krátkodobé uvoľnenie, ktoré je napríklad typické pre alkohol, alebo sú to teda aj návykové látky iné, alebo je to nejaké uvoľnenie v podobe nejakého seriálu, hry a aj gemblovania a podobne, nejakého rizika, risku, práve kvôli tomu, že túžime po tom, aby niečo sa ako keby dialo inak, že túžime po nejakom vzrušení, v tom pomerne nudnom živote na homeoffice a práve od toho vplýva tá naša predispozícia, aj nejaká ako keby naša genetická výbava, pre ľudí ktorí sú extrovertní, ktorí bežne proste komunikujú, sú obklopení obrovským množstvom ľudí, tak je teraz oveľa náročnejšie zvládnuť tú situáciu, ako pre nejakých introvertov, a veľmi často práve oni, títo extroverti sú náchylnejší takému rizikovému správaniu a musím povedať, že my pozorujeme, že to je fenomén, ktorý – ktorému prepadajú ako keby nielen dospelí, ale aj tie decká, tí mladí ľudia, ktorí sú odkázaní na dištančné vzdelávania a naozaj celé dni nič inné nerobia, len proste s niekým buď vysielajú niečo alebo práve naopak im niekto niečo vysiela. A toto sa postupne stane naozaj nudou a preto potrebujú prinášať do toho života aj vzrušenie a správajú sa rizikovo. Len spomeniem, použijem taký príklad detí, pretože na tom sa to tak najľahšie dá uchopiť, výrazne stúpol nárast sexuálne zneužívania cez internet. My sme mali za minulý rok 670 prípadov takýchto kontaktov s 12 – 13 ročnými obeťami sexuálnych predátorov. Možno ste zachytili film V sieti, veľa sa o ňom počas roka diskutovalo, tak presne ten hovorí ako keby o tých fenoménoch. A ten fenomén tá pandémia ešte viacej podporila a taká tá prirodzená túžba detí spoznávať sexualitu, sa im veľmi rýchlo vypomstila, práve kvôli tomu, že v tom online prostredí naozaj trávili viacej času, bez sprievodcov, bez rodičov, bez toho aby niekto mal čas sa zaujímať o to, že čo práve vtedy sa im deje.
Erik Lakomý: A možno taká otázka, čo by ma zaujímala, že ak teda viem, že možno aj niekto z môjho okolia je nejak závislý na niečom, ako mu to povedať alebo ako to naznačiť, že by sa z toho možno nejak dostal, alebo ako pomôcť takým ľuďom v tejto situácii?
Marek Madro: Asi úplne prvá vec, prvé pravidlo je byť k nim úprimný, prísť za nimi a povedať im čo vidíte, že vidíte, že sa začali trápiť, že sú iní, že možno cítite alkohol alebo že vidíte nejaký prejav a že to nechcete nejakým spôsobom hodnotiť, práve naopak, chcete iba dať najavo, a že ste tam a keby čokoľvek sa dialo, tak ste ochotní sa s nimi rozprávať, to rozprávanie na začiatku je veľmi dôležité. Naozaj taký ten ľudský kontakt prijatia je v tej chvíli naozaj kľúčový pre tých ľudí a potom ako náhle ten človek, ktorý sa trápi takýmto spôsobom, takýmto spôsobom ochorie, pretože závislosť je ochorenie, aj závislosť od alkoholu je ochorenie, tak potom zrazu ten človek, ktorý takto sa trápi, má nejakého pomocníka, nejakého sprievodcu, ktorý ho dokáže motivovať, aj nasmerovať na tú pomoc. A niekedy je naozaj dôležité toho človeka nasadiť do auta a zobrať ho k tomu odborníkovi fyzicky a byť tam s ním. Mnohokrát sa stretávam s tým, že tí ľudia vyhľadajú tú pomoc len kvôli tomu, že veria tej blízkej osobe, že to naozaj potrebujú, že oni sami necítia tú potrebu, ale ten ich rodinný príslušník, ten ich kamoš vidí, že naozaj sa im to vymklo spod kontroly a preto vyhľadajú tú pomoc, a už tento prvý krok je veľmi dôležitý.
Erik Lakomý: Takže ukázať im, že sme nablízku a nesnažiť sa nejak moralizovať a vyliečiť ho z tej závislosti, ale skôr…
Simona Hanová: A určite nedávať nejaké dobré rady a podobné, podľa mňa, nejaké také prvoplánové z každého článku, ale skôr si myslím, že fakt že povedať, že sme tu asi pre toho človeka…
Marek Madro: A taká tá obyčajná ľudskosť, to čo si myslíme, že nefunguje, ja musím povedať, že to je tá najúčinnejšia vec, ktorú máme, vo všetkých smeroch, že neradiť rýchlo ale naozaj viacej počúvať a dať najavo tomu človeku, už len to že dáte tomu človeku najavo, že vám na ňom záleží, tak je obrovská vec a v mnohých rodinách to ako keby aj počas tej pandémie zabudlo hovoriť o tom, že sa ľúbia a o tom že im na nich záleží, aj keď zase, musím povedať, že existujú aj také povzbudzujúce výskumy, ktoré hovoria o tom, že napríklad mnohí mladí ľudia hovoria o tom, že sa prehĺbili ich vzťahy s rodičmi počas pandémie, tak to je – tomu sa teším.
Erik Lakomý: Tak som rád, že je taká pozitívna bodka na konci toho celého. Sisa ty si mala ešte nejaké pripomienky a návrhy na nejakú pozitívnu psychológiu, máš nejakú otázku z tohto pripravenú, že sa Mareka spýtame?
Simona Hanová: Ja som to vlastne, už len na záver chcela nejako takto uzatvoriť, možno aj v rámci toho humoru, alebo… Napríklad mne osobne pomáha pri zvládaní tohto celého fakt humor, hej? Že sa snažím veľa smiať a možno si pozriem nejaké vtipné videá alebo takto, že to ma dostáva z takých rôznych ťažších situácií v tejto súčasnej pandemickej dobe, a že možno aj taká osobná otázka na teba, že aké máš ty nejaké tipy a triky, ako ostávaš povedzme mentálne fit, alebo čo vlastne – ako sa môžeme sústrediť na to dobré, pozitívne, alebo ako nájsť niečo pozitívne v tejto dobe?
Marek Madro: Mne napadá taký jeden model od jedného psychiatra, tak radšej použijem to, čo ja sa snažím aplikovať a učím sa to od niekoho múdrejšieho. Je to psychiater Max Kašparů, ktorý hovorí o tom, že je hrozne dôležité sa starať o takých 6 oblastí v živote pre to, aby sme boli spokojní, a v tejto pandemickej situácii mi to príde ako veľmi dobrý, jednoduchý model. Najprv ako keby mať niečo, čo je nad nami, mať niečo, čo nás presahuje ľudia, tam ako keby to sú také tie oblasti života kultúra, umenie, nejaké také záujmy, niekto tam má vieru a podobne, jednoducho niečo, k čomu tak vzhliadame. Potom je dôležité mať miesto, kam patríme, ako keby mať jasno v tom, že nás niekto potrebuje, aká je tá naša rola, že sme otec, ktorý napríklad sa stará o svoje deti, alebo som podnikateľ, ktorý sa stará o túto firmu a snaží sa ju rozvíjať, to je ako keby to miesto, kde patríme. Potom je veľmi dôležité – ono sa to popisuje ako keby steny v jednej miestnosti, v ktorej stojíte v strede, a to čo je za vami, tá stena, je tá predstavuje ako keby tých, o ktorých sa môžete oprieť, to sú ľudia za ktorými môžete prísť, ktorým sa môžete vyplakať, ktorým sa môžete fakt akože vynadávať a oni vás nesúdia a jednoducho vás vždy podporia. Potom je dôležitá, aby ste mali stenu vľavo, tá stena vľavo, tá predstavuje vašu rodinu, ľudí, ktorí sú vášmu srdcu najbližší, preto je to tá stena vľavo. A stena vpravo hovorí, že máte nejakých kolegov, nejaký tím, nejakých spolupracovníkov, s ktorými na niečom pracujete, to je veľmi dôležité. A stena pred nami, tá hovorí o tom, že máme niečo pred sebou, nejaké konkrétne kroky, nejaké konkrétne plány za ktorými ideme a ktoré realizujeme. Ak fungujú všetky tieto steny v miestnosti a máme ich, tak môžeme hovoriť o tom, že ten náš život je nejak konzistentný a sme odolní aj psychicky voči všetkým tlakom. Ale ako náhle máme deravú nejakú stenu alebo nám niečo v nej chýba, vypadlo nám napríklad okno, tak fučí dovnútra a tam, to nám ako keby našepkáva, že o niečo sa máme postarať a doplniť to. Len aby som odpovedal tak úplne krátko, ja keď som si – ja keď som počul túto pomôcku od Maxa Kašparů, tak ja som si tak sadol a veľmi často si robím takú revíziu počas tej pandemickej situácie, že ako sa ja vlastne starám a potom cez víkend napríklad alebo v tých voľných chvíľach sa snažím dopĺňať tú svoju stenu, aby naozaj som bol šťastný, usmiaty, aby som bol motivovaný a aby ma – aby som – aby ten môj život mal nejakú chuť. A ešte je dobré ako keby mať jasno v tom, že čo je to, čo ma drží nad vodou, čo je to, čo mi pomáha, to čo ma baví, to čo mi prinesie nejaké uvoľnenie, mať to ako keby každý deň si dopriať niečo takéto čo ma poteší, len tak úplne obyčajne ľudsky, pri čom sa uvoľním a čo ma poteší. Takže toto je to, čo je pre mňa aktuálne dôležité a to čo aj mne pomáha to celé nejak zvládať.
Erik Lakomý: A je to dobré si to nejak vizualizovať alebo niekde si to napísať…?
Marek Madro: Určite, určite to veľmi pomáha, keď raz niečo napíšete tak aj rastie zodpovednosť za to, čo ste už napísali, že niekde sa to nachádza, že už ste to niekde posunuli ďalej, tak skôr ľahšie sa to potom realizuje.
Erik Lakomý: Dobre, tak ja ďakujem krásne za takýto pozitívny záver, dnešným hosťom bol Marek Madro, psychológ a zakladateľ platformy IPčko a aj mnohých iných platforiem, ktoré slúžia na pomoc ľuďom, ktorí sú buď osamelí alebo majú nejakú ťažšiu životnú situáciu, takže Marek ďakujem ešte raz za tento veľmi príjemný a praktický rozhovor.
Marek Madro: To ja ďakujem za pozvanie a len chcem povedať, že keby náhodou ste mali pocit, že nejaká z tých tém vo vás rezonovala, že ste zvedaví a že máte pocit, že možno by bolo fajn to s niekým prebrať, tak my sme tam naozaj nonstop, nebuďte v tom sami.
Erik Lakomý: A ďakujem aj takisto aj Simone Hánovej, ktorá dneska spolumoderovala tento podcast, ja už sa veľmi teším na tvoje ďalšie epizódy, lebo fakt táto oblasť psychológie je veľmi zaujímavá a myslím, že hodnotná – celkovo život nie je len o podnikaní, nie je len o zarábaní peňazí a budovaní tímov, ale je to aj o nejakej ľudskosti a o príbehu aj tých ľudí, čo sú za tým podnikaním napríklad, takže ja verím, že budeme vedieť aj takto nakopnúť tých ľudí a pomôcť im, nielen v tých pozitívnych chvíľach ale možno aj v tých negatívnych.
Simona Hanová: Ďakujem veľmi pekne Erik, že som mohla byť súčasťou a naozaj sa veľmi veľmi teším na všetky ďalšie témy, ktoré budeme môcť priniesť z oblasti psychológie a už teraz premýšľam, koho ďalšieho pozveme. A ďakujem aj ja veľmi krásne, že tu bol s nami Marek Madro a…
Erik Lakomý: A to je všetko :D.
Simona Hanová: A to je všetko 😀
Marek Madro: Pekný deň všetkým, ďakujeme.
Erik Lakomý: Ďakujeme, pekný deň, počúvali ste 54. epizódu podcastu Na rovinu o podnikaní, ak sa vám tento podcast páčil, neváhajte ho zdieľať alebo posunúť svojim známym, my budeme len radi, počujeme sa opäť o dva týždne, dopočutia.
Simona Hanová: Dopočutia. Počúvali ste Na rovinu o podnikaní, dvojtýždenný podcast spoločnosti Prosight Slovensko. Podcast Na rovinu o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách, alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online. Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button media. Dopočutia o dva týždne.
