NRoP 63 
O epizóde
Terézia Jacová, zakladateľka Lumus Investment a investičná manažérka Neulogy Ventures, pôsobí v oblasti, kde prevažuje mužské osadenstvo. Svoje zahraničné štúdia a skúsenosti zo sveta investovania pretavila do tvorby investičnej platformy zameranej na „anjelské“ investovanie žien do startupových projektov.
Ako úspešne odprezentovať svoj podnikateľský nápad a kedy je ten správny čas? Či sú lepší investori muži alebo ženy alebo ako funguje kolektívne investovanie nájdete v tejto epizóde.
Zaujímavé linky z podcastu:
Profil a biografia (Bloomberg)
Ako sa stať anjelskou investorkou
O investičnej platforme Lumus
Rozhovor pre Trend: Počet uchádzačov o financovanie klesá, je to prirodzené
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed
Produkcia: 2021 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Verzia v posunkovom jazyku
Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman
Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
Prepis celej epizódy
Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Na rovinu o podnikaní. Je krásne leto a tak už ako aj Vilo v predchádzajúcej epizóde s Mirkou Uhnak spomínal, že budeme mať také kratšie, údernejšie a hlavne voľnejšie podcast, tak ja by som naňho nadviazal a chcel by som tiež privítať medzi nami nie hosťa, ale hosťku a je ňou Terézia Jacová, ahoj Terka.
Terézia Jacová: Ahoj.
Erik Lakomý: Tak ako som vravel, Vilo začal takúto tému vlastne ženskú, my sme sa aj stretli na evente Forbesu – Ženy v biznise a mňa veľmi zaujala vaša diskusia, kde si bola spoločne aj s Petrom Friedmannu z Prosight Slovensko a ty si vravela, že investícia je určite pre ženy, ale ženy o tom veľa nevedia, tak povieš nám dneska ako môžu aj ženy investovať?
Terézia Jacová: Áno, určite veľmi rada priblížim tento svet a teda dúfam, že to bude také ľahké, letné ako si povedal, lebo tak celkovo ten svet investovania a financií nie je asi až taký atraktívny pre ženy, štatisticky že v ňom pôsobí menej žien ako mužov, takže pokúsim sa to priblížiť a zatraktívniť možno.
Erik Lakomý: Povedz možno, je také všeobecne zaužívané, že ľudia sa nie veľmi radi vzdelávajú, ale ty si sa predsa vydala tou cestou, že nebolo to…. alebo teda bol to čisto taký kvázi mužský svet, že investície. Povedz možno, že ako ty si sa dostala k investíciám a čo vôbec treba na tie investície, aby som sa tomu mohol venovať naplno?
Terézia Jacová: Áno, asi je pravda, že som nevedela úplne, že skončím v investičnom svete, na druhej strane som študovala ekonomiku a teda biznis, čiže v nejakom období už keď som končila bakalárske štúdium, tak som stážovala v jednej firme v Amsterdame, ktorá sa zrovna venovala ako keby poradenstvu pre veľkých investorov, veľké penzijné fondy a investičné fondy. A viac ma vtedy zaujala asi tá investorská strana, že vtedy som si tak hovorila, že by som chcela vyskúšať tú investorskú stranu -síce tá druhá poradenská, kvázi výskumná je fajn -ale že ma to dosť nadchýňalo. Napriek tomu ja pochádzam z podnikateľskej rodiny, aj mamina aj ocino sú podnikatelia a teda to je aj to o čom sa ja vždycky snívala, akurát som nemala úplne ako keby preferovaný sektor. Aj keď som končila školu, tak som stále dúfala, že príde niečo a budem môcť založiť ten svoj biznis a budem môcť zužitkovať ako keby tie vedomosti, jednak tie od našich a jednak tie ktoré som získala na univerzite v Haagu. Neprišlo to, takže som si potom hovorila, že to asi musí prísť a že sa ako keby naučím viac z tej biznisovej strany a takto nejako som sa dostala aj k tomu investičnému svetu.
Erik Lakomý: No a ešte povedz, ty si študovala v Haagu, v Holandsku a potom ešte nejaká exotika, myslím že to bola Namíbia?
Terézia Jacová: Áno správne.
Erik Lakomý: Ako si sa tam vôbec dostala? Chcela si študovať v zahraničí stále?
Terézia Jacová: Chcela, bol to taký sen, ktorý som sa často bála ale vysloviť nahlas. Cesta začala asi ešte na strednej škole, kedy som dostala plné štipendium na ročné štúdium v zahraničí na americkej strednej škole od jednej nadácie a v podstate vtedy asi sa mi tak aj otvoril ten svet aj ako keby z nejakej osobnostnej stránky sa mi zvýšilo aj to sebavedomie. Aj som si verila, že to dokážem, že viem nájsť aj tie financie na to, že sa dokážem ja umiestniť v zahraničnom svete, v nejakej medzinárodnej komunite študovať v inom jazyku, čo nebolo akože pred desiatimi rokmi to nebolo ešte až také úplne bežné. Že teraz ako keby veľa študentov už chodí na Erazmus aj chodia vyslovene na celé štúdiá, aj mimo Erazmu. Vtedy z nášho gympla som ja bola akože jediný človek, ktorý niečo také spravil a potom keď som sa vrátila po tom roku na strednej škole v Amerike, tak som si dávala prihlášku na celé bakalárske štúdium do Holandska aj do USA som si dávala nejaké prihlášky, aj do Veľkej Británie a veľa z mojich spolužiakov bolo prekvapených z toho, že či sa to fakt dá a či to zvládnem, akože jednak po tej osobnostnej stránke aj po tej finančnej – bolo to dosť ťažké vtedy zafinancovať a tých zdrojov možno nebolo až tak veľa. Takže úplne tá cesta začala na tej strednej škole no a potom som si vybrala to Holandsko a bola to opäť super škola aj z tej profesnej stránky, že oni mali extrémne prakticky zamerané to štúdium, že sme robili hrozne veľa projektov na každú jednu hodinu pre vyslovene medzinárodné organizácie, či už štátne alebo súkromné, ktoré sídlia v Haagu. Haag je vyslovene také mesto expatov a medzinárodných organizácií, takže v tom to bolo super. No a samozrejme aj po tej osobnostnej stránke, že tam som sa ako keby dostala k veľa veciam a kontaktom a proste ľuďom, kamarátom, ktorí veľmi ovplyvnili aj moje smerovanie ďalej potom.
Erik Lakomý: Takže môžeš povedať, že okrem tých kontaktov a vedomostí, ktoré si na škole získala, bolo to hlavne tvoje vnútorné presvedčenie že môžeš byť aj úspešná Slovenka v nejakom veľkom svete, hej?
Terézia Jacová: Určite to tam bolo do veľkej miery sa to udialo a vlastne ja som si aj plánovala urobiť si magisterské štúdium v Holandsku, ale nebola to taká priama cesta ako som si myslela. V Holandsku totiž bolo bežné, respektíve niekedy to ako keby bolo také, že sa vyžadovalo že na magisterské štúdium potrebuješ aspoň rok alebo dva praxe, vyslovene že pracovať v nejakej firme a na základe toho si pozmeníš ten smer, alebo sa aj utvrdíš v smere, ktorý študuješ. Ja som sa plánovala na čas vrátiť domov a rozmýšľala som, že čo budem robiť. Až tak som asi nevedela, či tu chcem ostať alebo nie aj keď bolo to také silné vo mne, že som si hovorila, že keď nie teraz tak kedy, že proste keď sa už človek usadí niekde pracovne alebo študijne tak opäť je to ťažšie sa vracať domov. No a vlastne odkedy som prišla, keď som v 2013 skončila školu, tak už som neodišla, takže bolo to dobré.
Erik Lakomý: Takže nie si ty z tej generácie, ktorých museli potom ťahať naspäť, že ťahali mozgy naspäť na Slovensko a skúšali ich presviedčať hocijakými rôznymi spôsobmi.
Terézia Jacová: Nie alebo bola som v kontakte s takými organizáciami, práve preto že ja som sa chcela poradiť s ľuďmi, ktorí sa buď vrátili alebo sa tomu venovali, takže keď som aktívne rozmýšľala o tom návrate na Slovensko, tak som sa aktívne spájala s takými organizáciami. Vyslovene aj preto, aby mi pomohli čo najrýchlejšie zistiť, že čo sa tu deje na tomto trhu, či mám možnosť sa nejak uchytiť v čom a proste že nech mám ako keby ten – nejakú bázu tých profesionálnych kontaktov, ktoré som tu nemala. Ja som vlastne odchádzala do zahraničia, keď som mala 17 rokov na strednej a nemala som tu proste tú profesionálnu bázu, takže v tomto to bolo možnože ťažšie a preto som sa ako keby snažila čo najrýchlejšie zorientovať.
Erik Lakomý: A keď som si pozrel tvoj Linkedin, tak je celkom nabitý rôznymi či už stážami alebo profesiami naprieč vlastne tvojim aj študentským životom a potom aj profesijným. Začala si už robiť a hľadať si nejaké cestičky aj počas školy, aby si vedela ktorým smerom sa chceš uberať, alebo ako to prebiehalo celé? Lebo videl som tam celkom zaujímavé veci, či už to bolo Swiss Re, alebo Európska komisia a tak ďalej. Ako si ty vnímala to, že chcem robiť biznis, chcem sa pohybovať v tejto sfére a že čo preto si chcela spraviť?
Terézia Jacová: No áno, bola som vždy aktívna už aj počas univerzity. Jednak preto, že som aj chcela a na druhej strane som hovorila že v tom Holandsku to bolo extrémne vyžadované od tých študentov. Dokonca tam tá stáž bola aj povinná, že ja som vlastne bakalárku musela písať v nejakej organizácii a riešiť nejaký konkrétny problém a navrhnúť ako keby riešenie počas polročnej stáže, takže to nebolo ako keby teoretické, že načítaj si päť kníh a urob proste jeden rozhovor, ale že to bolo fakt také, že ja som tam vlastne pracovala a počas toho som riešila ten problém a písala o tom o tú bakalárku. Ale áno, asi by sa tam moja cesta mohla nazvať viac oportunistickou ako …
Erik Lakomý: Akademickou 🙂
Terézia Jacová: Áno presne tak, že tak v daných obdobiach som mala chuť skúsiť niečo , alebo sa naskytla príležitosť, napríklad aj to Swiss Re bolo v čase keď som sa vlastne vracala a oni potrebovali niekoho s kombináciou angličtiny a holandštiny. Robiť odtiaľto pre holandský trh – čo bolo pre mňa také že super, nejaké spojenie s tým svetom a s tou krajinou ktorú mám rada. Ten jazyk bol veľmi unikátny, aj keď som si myslela, že už nikdy v živote nepoužijem holandštinu, tak vlastne tam som vyslovene telefonovala s holandskými klientmi a prekladala zmluvy.
Erik Lakomý: …takže vieš dobre po holandsky?
Terézia Jacová: No teraz už až tak nie.
Erik Lakomý: Pre mňa to príde strašne ťažké…
Terézia Jacová: Je, je ťažký ten jazyk a je taký nie úplne atraktívny na prvú asi, že nie je to také ľúbezné ako francúzština dajme tomu, ktorá sa ľuďom tak zapáči, takže tá holandština je ťažšia ale zase má svoje čaro, má také to ako každý jazyk, že si nájdeš tie svoje výrazy a proste tie cestičky ktoré sú pekné.
Erik Lakomý: Takže tá cesta či už k holandštine alebo k tým profesijným veciam bola takáto z tvojho pohľadu priamočiara a zakotvila si až v Neulogy Ventures?
Terézia Jacová: Áno.
Erik Lakomý: Čo je jeden asi z najznámejších fondov na Slovensku, jeden z mála fondov ktoré sa venujú hlavne venture capital. Môžeš nám povedať, čo to je ten venture capital, lebo častokrát sa to skloňuje, počujeme to zľava sprava, start-upy… Čo to vlastne znamená ten rizikový kapitál?
Terézia Jacová: Tak rizikový kapitál je, čo najjednoduchšie asi… bez nejakej definície udať… je kapitál, ktorý je určený na to, aby ste si mohli dovoliť viac rizika 🙂 viac riskovať s jeho využitím ako s nejakým menej rizikovým, typu možno nejaký bankový kapitál alebo možno nejaké bezpečnejšie zdroje dajme tomu. To znamená, že ten kapitál je určený vyslovene pre začínajúce podniky, možno niekedy ani nie úplne podniky, ale vyslovene len projekty, ktoré sú vo veľmi skorom štádiu, obnášajú veľké riziko, či už toho či ten produkt vôbec vyjde alebo nevyjde, že či bude na konci dňa dokončený alebo nie, respektíve či sa nájde vôbec klient ktorý ho kúpi, avšak na druhej strane s tým rizikom prichádza potom aj veľký potenciál toho zisku a tej návratnosti a to znamená že vy ho tam vlastne vkladáte s veľkým rizikom, ale prináša so sebou aj veľkú šancu na úspech. To je ako keby asi v skratke rizikový kapitál. Bavíme sa väčšinou o technologických firmách, pretože tam aj historicky ako keby vznikal a tam sa to asi aj vie veľmi rýchlo ukázať alebo rozdiverzifikovať, či to funguje či nie. Či ten produkt je na trhu a ako ho ideme predávať a škálovať, takže väčšinou sa v spojitosti s rizikovým kapitálom bavíme o technologických podnikoch.
Erik Lakomý: To je možno zaujímavé, ako si povedala tú tvoju poučku, že je to väčšie riziko, ktoré si vieme dovoliť, lebo je asi všeobecne známe/ podnikatelia vedia, že banky vám vedia požičať až vtedy keď reálne máte ten produkt zabehnutý alebo službu a vtedy už nejaké veľké riziko nenesú. Požičajú vám peniaze, dajú vám nejaký úrok – per annum – alebo nejaký väčší balík peňazí, to už je jedno. Mňa tam ale zaujalo to riziko, že koľko z tých start-upov alebo firiem do ktorých investujete, alebo rátate s tým, že to riziko bude až také veľké, že to nevyjde? Predpokladám, že tam máte nejakú mieru.
Terézia Jacová: Myslím, že tá ako keby štatistika v podstate nasleduje nejaký vzorec, ktorý je aj všade inde, že to nie je len u nás. On vznikol v Amerike kde ako keby tá citlivosť na riziko je asi na inom leveli ako u nás, že predsa len keď sa bavíme o Európe alebo o strednej Európe, tak stále tí investori nie sú ochotní ísť do takého rizika, respektíve nie sú možno ochotní investovať až v takých skorých štádiách ako je to v Amerike. Mám niekoľko kolegov aj kamarátov, ktorí pôsobia v rizikovom kapitáli v Amerike a oni stále hovoria, že by chceli viac tej guráže doniesť do Európy. Na druhej strane tým američanom by radi dali že aspoň na hodinu nech si pozrú ten finančný plán, nech sa zamyslia, že možnože by sa vyhli takým krachom, ktoré boli vysoko predvídateľné, alebo že nasledovali také vzorce, ktoré sa dali predvídať. Prepáč, otázka bola že čo? 🙂
Erik Lakomý: Otázka bola, len tak v jednoduchosti, že koľko…
Terézia Jacová: Aha tá štatistika. No tam je dôležité povedať, že tie peniaze sú vyzbierané od nejakých iných investorov. To znamená, že ty dáš dokopy individuálov alebo firmy, dáš tie peniaze dokopy a tak vznikne ten fond no a nie každý si úplne uvedomuje, že tie peniaze musíš aj vrátiť tým investorom. Čiže štatisticky je vždycky iba jedna firma v tom portfóliu, ktorá vráti ten celý fond – to znamená, že je jedna firma z celého portfólia do ktorého investuješ, ktorá vyslovene, že sa stane dajme tomu tým jednorožcom a keď to teda aj nebude miliardový jednorožec, ale bude to tá firma, ktorá dokáže vrátiť celý ten fond. A to je dôležité, že ty by si mal byť schopný vrátiť peniaze investorom a teraz akože vraciaš naviac. Určite je aspoň tretina toho portfólia, ktorá krachne, že tie firmy skrátka neprežijú. Je podľa mňa dôležité identifikovať, keď si portfólio manežér včasne, že tej firme už nevieš pomôcť a je lepšie ju teraz “pustiť k vode”. Akože nie v zlom, ale že vedieť kedy ukončiť, že už tam niet pomoci, že už nemáš ako pridať hodnotu, že už by to nevyužili, alebo nie je priestor na taký produkt na tom trhu. Potom podľa mňa asi je taká ďalšia tretina, ktorá je tak-tak, že ešte nie je rozhodnuté, či to dá alebo nedá, minimálne to dokáže držať na tej nule. A ten zvyšok bude schopný pokračovať ďalej, bude zbierať ďalšie kolá, bude rásť na tej valuácii, ale vždycky tam bude len jedna firma, ktorá vráti celý ten fond.
Erik Lakomý: Možno povedz za teba, mala si pod správou asi viaceré investície aj v Neulogy Ventures, ktorá bola taká tvojmu srdcu najbližšia?
Terézia Jacová: Asi je ich niekoľko, najčastejšie to súvisí samozrejme s nejakou ako keby chémiou a príbehom tých zakladateľov, že vy sa ako keby spájate s tými firmami vo veľmi skorom začiatku, prežívate s nimi ten entuziazmus, prvú investíciu, prvé vyhadzovanie ľudí. Že ako keby fakt, že ono je to ako keby manželstvo :). Keď investičný manažér z rizikového kapitálu investuje do takejto začínajúcej firmy, tak si treba uvedomiť, že to je strašne na dlho, že to je na 7-10 rokov. My to voláme, že je to v zásade uzatvorenie manželstva, pretože vy sa vždycky, nie možno na dennej báze, ale určite na mesačnej stretávate s tou firmou, riešite s ňou naozaj všetko od plánovania, najímanie ľudí, cez predaj produktu, cez možno niekedy sťahovanie ľudí do ako keby rôznych koncov sveta, rozbiehanie tých pobočiek. Potom vravím že sú tam také ako keby periódy, kedy sa tej firme nedarí, musíte s nimi riešiť, plačete s nimi a všetko toto, takže ono je to… tak ako je to biznisovo zaujímavé, tak je to aj veľmi ťažké z tej ľudskej roviny, by som povedala, lebo tam nie je úplne šanca, že nebyť spätý s tou firmou…
Erik Lakomý: To ma ešte zaujíma, si super povedala, že je to ako keby manželstvo, len väčšinou pri tých investíciách je to tak, že manželstvo by malo trvať do konca života, v investíciách vieme že príde rozchod niekedy, či už za sedem alebo desať rokov, čiže ako to možno tí founderi a zakladatelia firiem vnímajú, že príde moment, jeden deň, kedy to bude treba predať, budú musieť exitnúť tú firmu, takže ako to oni vnímajú v tých situáciách? Či sú skôr takí, že im je z toho smutno, alebo už majú toho dosť a chcú to predať, chcú z toho vybrať peniaze alebo si tam nechávajú podiely?
Terézia Jacová: No ťažko povedať, asi ako kto. Toto je jedna vec o ktorej sa veľmi málo hovorí, respektíve sa na ňu často aj zabúda, lebo akože je to teraz trend, všetky technologické firmy sa bavia o tom, že zháňajú vlastne nejaké externé financovanie od venture kapitálu, vzniklo teraz na trhu strašne veľa venture kapitálových fondov aj u nás na Slovensku aj v strednej Európe, že ako keby prežívame tu boom toho, že je tu veľa kapitálu a proste tí ľudia ktorí spravujú ten kapitál hľadajú tie firmy a bijú sa o ne niekedy doslova. A teraz veľa zakladateľov, a to je podľa mňa aj dôležitá otázka na začiatku pre nich, musia si toto urovnať v hlave jednak pre seba aj s tým tímom, s ktorým zakladajú firmu, že či jednak chcú toho investora u seba na boarde. Lebo to, že vám dá niekto peniaze znamená, že oni sa vzdávajú časti svojej firmy. Ten venture kapitálový model je postavený na tom, že vy sa za tie peniaze vzdávate podielu vo firme, je to väčšinou samozrejme minoritný podiel ale akože treba rátať s tým že ten 15-20-30% si zoberie ten venture kapitálový investor. Čo znamená, že tým zakladateľom prislúchajú aj rôzne povinnosti, či už nejakého reportovania, či už má ten investor právo nominovať nejakého finančného riaditeľa, keď má pocit že nie je nikto v tej firme, kto vie reportovať, kto vie narábať s tými peniazmi. Tam niektoré veci nemusia byť úplne to, na čo tí zakladatelia boli dovtedy zvyknutí, pretože si fičali tak nejako…
Erik Lakomý: Punkovo 🙂
Terézia Jacová: Áno, punkovo. Alebo často je to aj príklad rodinných firiem. Sú nejaké rodinné podniky, ktoré vyvinuli v rámci nejakých svojich operácií jeden produkt, ktorý zistili že je super a chceli by z neho urobiť separátnu firmu, lebo to má vysoký potenciál, a príde k nim venture kapitálový investor, dá im peniaze a oni vlastne po čase zistia, že to nie je až také dobré mať niekoho akoby “cudzieho” v tej firme. Že im sa to veľmi páčilo, keď tam boli žena, muž a dvaja synovia a proste riadili si to ako rodinný podnik a že oni nechcú teraz niekoho iného počúvať alebo minimálne sa s ním radiť o veciach, alebo mať nejaké povinnosti voči nim a vtedy dochádza asi k veľkým rozbrojom s tými investormi a podobne a treba si to – akože nestáva sa to často, ale stáva sa to – a to je niečo, nad čím by tí zakladatelia mali uvažovať dopredu, že či sú schopní a ochotní fungovať s niekým takto že 5-7-10 rokov. S tým, že my nie sme väčšinou posledný investor, že po nás ešte prichádza niekto väčší. Samozrejme že vždycky je možnosť odkúpiť podiel naspäť, že tí zakladatelia môžu odkúpiť naspäť podiel, ale to nie je to, s čím väčšinou hľadáte toho investora, že väčšinou hľadáte toho investora aby vám pomohol pritiahnuť viac biznisu, väčších investorov, v prípade to dohodnúť na nejaký exit typu ísť na burzu/ predať tie svoje shares na burze. Ale vravím, že to ako to vyzerá na začiatku, že sú tí zakladatelia šťastní, že dostali tie peniaze a majú ten know-how toho investora, ono sa to niekedy aj otočí po rokoch, že nie sú až takí šťastní z toho a na to sú potom už zmluvy, ktoré sa používajú v ťažkých časoch a nie v ľahkých časoch, ako hovorí jeden z mojich kolegov :), ale to hovorím asi o menšej časti samozrejme.
Erik Lakomý: Že aby ste aj dobre fungovali, tak musia byť aj dobre nastavené zmluvy.
Terézia Jacová: Presne tak.
Erik Lakomý: Dobre a ty možno nám z tvojich skúseností vieš aj prakticky povedať, že predstavme si prípad, že máme nejakú menšiu firmu a sme rozhodnutí, že chceme investíciu z rizikového kapitálu. Že do budúcna ten podiel vieme predať alebo znížiť, ak tam príde väčší investor a že čo sú také najzaujímavejšie veci alebo na čo sa ty pozeráš – ako hodnotíte tie konkrétne firmy, či im dať investíciu alebo nie? Na čo by sa mal človek zamerať pri takých tých “pitch” investorských, ktoré sú v prezentácii?
Terézia Jacová: Asi každý fond alebo investor má nejaké svoje zameranie a preferenciu, že niektorí sa vyslovene špecializujú len na nejaký sektor alebo nejakú tému, ale vždycky sú tam asi nejaké jednotné kritéria, na ktoré sa pozerá väčšina tých investorov v tom skorom štádiu. Opäť, bude to znieť ako obrovské klišé, ale tí ľudia a ten tím, na ktorých je to postavené, je v zásade možno jediná vec, ktorá možno je nejakým spôsobom overiteľná alebo neviem hmatateľná možno. V zmysle, že vždycky samozrejme je pridanou hodnotou, keď ten zakladateľ prichádza s nejakým reálnym problémom, s ktorým sa stretol v tom svojom živote alebo v tej predošlej praxi, že proste problém, ktorý on sám riešil a teraz hľadá naňho riešenie a tak vznikla tá firma, to znamená že je postavená na nejakej skúsenosti, na reálnom základe. To znamená, že ten zakladateľ vychádza zo sektora alebo z prostredia ktoré pozná a vie ako tam fungujú vzťahy, či už medzi nejakými klientami, dodávateľmi alebo proste koľko stoja tie produkty, koľko sú ľudia ochotní tam platiť, že všetky tieto veci – nemusí to byť pravidlo, ale je to obrovská pridaná hodnota – že vlastne on vychádza z toho prostredia a tým pádom pozná to nastavenie toho sektora. Samozrejme že nikdy to nebude iba o jednom človeku, vždycky by to malo byť postavené na tíme – nevidela som investora alebo investičný fond, ktorý by investoval do firmy o jednom človeku. Často sme to aj my museli vysvetľovať nejakým founderom, že proste je ťažko uveriteľné niekomu s biznis plánom, kto je tam iba sám a nemá členov. To neznamená, že vy musíte platiť tých ľudí, alebo že musia robiť na full time, ale skrátka keď presvedčíte ešte niekoho iného okrem seba, že tento biznis má potenciál, tak je to do nejakej miery aj validácia toho, že to má ten potenciál. A potom v akomkoľvek ďalšom kroku v budúcnosti je to postavené na tíme a nie iba na jednom človeku. Ale to pravidlo je také, že vždycky ten produkt viete modifikovať, viete ho nejako doladiť, viete ho možno skúsiť targetovať na iný sektor. Často sa stane, že mierite na nejaký jeden sektor a potom náhodne zistíte že ľudia v úplne inom sektora oňho majú záujem a vedia ho použiť tak a tak, alebo je tam komplementárny k nejakému inému veľkému riešeniu -čiže ten produkt je vždycky hýbateľný a modifikovateľný. Tí ľudia nie sú. A to je aj ten problém, ku ktorému môže dôjsť. Čiže ak na začiatku nemáte dôveru v ten tím alebo neveríte v schopnosť, že vedia vybudovať nejakú firmu, alebo že vedia o čom hovoria, alebo že majú nejakú pasiu a že to prichádza s tým biznis skillom a podobne, tak to sa ťažko zmení počas tých rokov. Ak máte nejakú pochybnosť na začiatku o tom človeku, tak keď príde prvá kríza, tak to bude len horšie, že lepšie to už nebude. Takže to je asi také základné, psychologické pravidlo, ktorým sa riadime pri investovaní.
Erik Lakomý: Takže prvý dojem robí veľa, z toho človeka, čo z neho cítiť, či vie teda predať tú víziu svoju…
Terézia Jacová: Určite, no, tak ako sme sa bavili že akoby to manželstvo, že je to postavené na nejakej chémii, možnože niekedy môže byť aj super founder, ale vy s ním nemáte tú chémiu -to je asi tiež dôležité, lebo fakt vy fungujete s tým človekom niekedy na dennej báze pri fungovaní tej firmy, takže aj to je dôležité, no.
Erik Lakomý: A čo nejaké excelovské tabuľky, to nejako riešite alebo…?
Terézia Jacová: A potom samozrejme áno, to v prvom rade. Ja napríklad mám rada, keď sa bavím so zakladateľmi a oni mi idú prezentovať svoj biznis plán a že keď na začiatku začnú stretnutie tým, že dajme tomu prvých 3-5 minút mi povedia niečo o sebe, prečo oni sú tam, prečo tam sedia, prečo sa snažia fundraisovať peniaze odo mňa ako od investora alebo od fondu a podobne, tak to pre mňa veľa znamená. A väčšinu to aj odporúčam ľuďom, lebo vlastne akoby celý ten biznis vznikol kvôli tomuto človeku, alebo tam je ten človek ako kľúčová osoba a že ja chcem v prvom rade vedieť, prečo tam on sedí a prečo by som ja mala investovať do neho. A potom samozrejme tam prichádza produkt, inovatívnosť toho produktu. Často, ako som povedala, ten produkt nemusí byť dokončený, že vlastne nemusí sa ten zakladateľ báť toho, že ešte nemá hotový produkt, skôr ide o to, že keď ten produkt bude hotový, či bude na úrovni takej, že dokáže konkurovať alebo dokáže byť lepší ako riešenia ktoré existujú na trhu. Máme firmy do ktorých sme investovali, ktoré aj prvý rok-dva-tri v podstate negenerovali žiadne zisky, len vyvíjali ten produkt, testovali ho, skúšali ho na rôznych skupinách, komunitách a podobne. A že vlastne sme si boli istí, že keď už príde ten bod, tak že vtedy bude najlepší na tom trhu. Takže tohto sa netreba báť a presne na to sú určené aj tie peniaze toho rizikového kapitálu, že na toto by vám banka ťažko požičala. Takže produkt a teda inovatívnosť toho riešenia… no a potom samozrejme či je tam trh, aký veľký je ten trh…
Erik Lakomý: Je dobré, ak má ten founder alebo zakladateľ nejaký prieskum v rukách, alebo je to niečo také čo musí byť, alebo je to taký bonus k tomu celému?
Terézia Jacová: Myslím si, že to ide tak prirodzene, že keď niečo robíš tak si prirodzene skúmaš, kto iný je na tom trhu, že ako vyzerá najbližšie riešenie tomu alebo proste aj nepriama konkurencia. Že častokrát si ľudia neuvedomujú, že tou nepriamou konkurenciou môže byť aj excel sheet alebo pero a papier. Že ako to tí ľudia doteraz robia, koľko na to míňajú, aký veľký trh tam je – či už nejaký regionálny alebo globálny – keď sa na to pozeráš, keby si sa chcel ísť pozrieť niekde inde. Opäť tam niekedy je taký mýtus, že si ľudia myslia, že musia uspieť len globálne a že vlastne keď s tým nevieš ísť na americký trh, tak s tým ani nemáš začínať. My často hovoríme zakladateľom, že je skvelé keď vieš uspieť a byť najväčším regionálnym hráčom, alebo sme svedkami aj biznisov, ktoré sú najväčším hráčom v CE regióne a vedia to stále škálovať a zarábať a tá firma vie rásť. Takže je super podľa mňa mať takú ambíciu, alebo víziu, že vieš kde je tvoj trh a kde sú tí zákazníci a máš to preskúmané, vieš koľko tam ľudia zarábajú, koľko sú ochotní v priemere stráviť na takýto produkt alebo koľko tá firma dáva na takéto typy riešení. Takže to sú určite veci, ktoré by mal ten zakladateľ vedieť na stretnutí s tým investorom, lebo ja ako investor o tom nebudem až tak vedieť, budem si to musieť dohľadávať. Alebo mi to povie on a ja si to viem len checknúť, alebo overiť možno s niekým z toho trhu, tak opäť tá kredibilita je tam vyššia. A opäť, asi keď sa bavíš s investorom o nejakých externých peniazoch, tak asi je dobré na tom stretnutí byť stotožnený s tým, že raz by teda mal prísť ten exit a že kto by potenciálne mohol byť človek alebo teda firma, alebo celkovo aké by mohli byť scenáre toho, že sa tá firma raz predá…
Erik Lakomý: Že by som mal vedieť už vopred krok-dva toho celého…
Terézia Jacová: No minimálne s tým rátať, lebo boli takí zakladatelia, ktorí vlastne boli prekvapení z toho, že ten investor chce predať a že opäť to prichádza s prieskumom toho trhu -že vieš že už sa predali takéto riešenia, alebo že kam sa hýbe ten trh a že teraz takýto veľkí hráči kupujú tieto menšie firmy lebo im to pridáva nejaký vertikál v tom biznise a že tam by sa to tak mohlo udiať, že to opäť asi svedčí o tom, že vieš čo sa deje na tom trhu.
Erik Lakomý: Jednu vec by som sa chcel spýtať. Vravela si, ak človek má nejaký produkt – technologický produkt myslíme teraz – že to je nejaký start-up a nemusí byť dorobený ešte, nejaké MVP, ktoré je vo fáze nejakého testovania, ladenia atď. A to sú také tie start-upové odvetvia, kde sú nejaké nové technológie, ktoré idú zmeniť svet, ale potom sú ešte možno nejaké tradičné biznisy, veď si spomenula, že v tom našom CE regióne je množstvo firiem, alebo viaceré minimálne čo ja poznám, dajme tomu GymBeam, Footshop, je to Eyerim, ktoré dokázali aj s tými tradičnými vecami – či už je to predaj tenisiek alebo výživových doplnkov, alebo okuliarov – preraziť a získať investície, takže či vy sa pozeráte iba čisto na nejaké technologické firmy, alebo sú pre vás zaujímavé aj takéto kvázi tradičné segmenty?
Terézia Jacová: Určite. A hlavne aj preto, lebo tento región má aj silnú históriu v tom, ako keby takú tú inžinierskú históriu, tak podľa mňa netreba zabúdať na to, že sú tu aj ľudia a podniky a podnikatelia, ktorí sa hýbu ako keby v tomto vyslovene v inžinierskom sektore alebo odvetví. My napríklad aj vo fonde Neulogy Ventures sme investovali do firiem, ktoré neboli úplne tak tradične venture kapitálové a že nejakú časť portfólia sme tam dali, teda že tvoria nejakú časť nášho portfólia. Napríklad Eyerim je tiež v našom investičnom portfóliu, my sme boli vlastne prvý investor Eyerim, veľmi dobre si pamätám aj prvé stretnutie s Martinom Zahurancom a predstavovanie biznis plánu 🙂 Oni boli inak firma, ktorá mali perfektne nadupaný ten market research a že oni prišli a hovorili …. väčšina firiem príde s tým, že najskôr chce dobyť Slovensko, potom Česko a potom sa presunie pomaly do Poľska, potom neviem…. a oni akože rovno došli s tým, že Škandinávia je trh číslo jedna, ktorý idú dobyť, že majú urobený market research, že takýto je priemerný spend na zákazníka, toľkoto okuliarov oni kupujú, takýto veľký je ten trh, toľkoto bude trvať kým otvoria susedný trh, lebo neviem, jazyk, mentalita, čokoľvek. Že vlastne tam bola veľká ambícia a dobrý prieskum na začiatku a to ako keby bolo veľmi presvedčivé, napriek tomu, že ten eshop ešte nefungoval, myslím že ešte nepredali dovtedy nič, myslím že vtedy pracovali akurát iba na nejakom prvom webe a že si to nejako testovali. Takže viem, že aj vtedy sa nás niektorí ľudia pýtali, že čo je také inovatívne na Eyerim a na eshope ako takom, že šak každý vie nahádzať pár produktov na web a proste predávať, čo nie je úplne pravda teda. Však asi každý už videl fungujúci a nefungujúci eshop a myslím, že každý človek má skúsenosť s fungujúcim aj s nefungujúcim, ale podľa mňa pokiaľ je aj tradičný biznis a vie veľmi dobre využívať ako keby IT technológie alebo proste vie ich tam implementovať a fungujú tak, že vie ten biznis fungovať alebo rásť rýchlejšie, tak akože aj to je pre mňa definícia toho, že aj toto je to, na čo by sme sa mali pozerať, lebo vždycky to je aj o tom, že vylepšujete niečo čo je už existujúce a pridávate do toho nejaký IT element.
Erik Lakomý: To sme sa presne bavili aj v podcaste dva diely dozadu vlastne s chalanmi z firmy Kiuub, ktorí vraveli, že ľudia sa na inovácie pozerajú veľmi s nadsázkou a myslia si, že to fakt že má zmeniť svet alebo uľahčiť. Ale môžu to byť úplne jednoduché veci, iba iný pohľad na ten produkt alebo iný pohľad na marketing, zakomponovanie nejakej jednoduchej technológie a to vlastne môže byť tá pridaná hodnota, ktorá je pre vás zaujímavá, ako pre tých, ktorí by mali investovať do tej firmy. A hlavné sú nadšenie toho foundera a tých zakladateľov…
Terézia Jacová: Určite, aj to, že oni to potom vedia biznisovo podchytiť a že vedia tú firmu ako keby “priniesť do výšin” vlastne vďaka tomu ako premýšľajú, kde to chcú predávať, ako to chcú predávať. Aj v tých eshopoch o ktorých sa teraz bavíme, to sú často aj veci, že mať dobrý backend toho. Že máš tam iba produkty, ktoré sú na sklade, máš dobrý search engine, že proste ti to vyhľadá veci aj keď nevieš úplne čo hľadáš, že ti funguje celý ten nákupný systém od A do Z, že to sú všetko veci, ktoré buď môžu dobre fungovať, alebo nemusia, vieš tam stratiť obrovský počet zákazníkov a to nie je taká samozrejmosť podľa mňa pri tých eshopoch…
Erik Lakomý: Aj hlavne logistika, ale to sa týka hlavne pri eshopoch, všetky systémy, či už doručovacie atď… že aj to je možno pridaná hodnota.
Terézia Jacová: Samozrejme a potom už marketing a predaj ako taký, ako cieliš na tých zákazníkov, kde ich hľadáš, ako sa im pripomínaš, keď proste nedokončia ten nákup a chceš aby ho dokončili…. Že to sú všetko veci, ktoré vedia urobiť brutálny rozdiel medzi eshopom, ktorý má potenciál a ktorý nemá potenciál – teda akože byť tou rýchle rastúcou firmou.
Erik Lakomý: Dobre a ty okrem Neulogy Ventures si nedávno založila, alebo si jedna zo zakladateliek zaujímavej investičnej platformy, ktorá sa volá Lumus. Môžeš možno priblížiť, že čím je iná od takých bežných klasických investičných, neviem či to nazvať fondov, alebo aký to má presne názov…?
Terézia Jacová: Nie je to fond , začalo to vlastne ako projekt na materskej, zase klišé, ale vtedy sa ukazuje, že máte čas rozmýšľať a rozbehnúť veci, ktoré vám dlhšie sedia v hlave, keď sa to spojí s tými správnymi ľuďmi, ktorí v tom istom čase vlastne riešia to isté čo vy. Ale vlastne vzišlo to z mojej praxe s investormi a investovania v podstate, že málo žien investoriek, ktoré sme mali vo fonde -v podstate sme mali iba dve ženy investorky z nejakých 40 investorov. Čiže už vtedy ti to vŕta v hlave že čo sa deje, že prečo len tak málo žien investuje a potom druhá vec s tým spojená, bola že VC fondy si často investujú v našom regióne od tých 200 000 vyššie, čo sa akoby považuje za tú seedovú alebo minimálnu investíciu. A často tie biznisy ešte nevedia absorbovať tie peniaze alebo nie sú ešte v takom štádiu, že ten VC fond do nich chce investovať v tom štádiu a povie im, že jasné, bavme sa pol roka a dávajte nám updaty a že proste dôjdite potom, alebo si nájdite niekoho kto vám zafinancuje teraz to vaše štádium vývoja a že potom vojdeme my ako keby do tej firmy. No a vtedy sa ma tie firmy – ja som bola v tejto pozícii u nás vo fonde, že vlastne som hodnotila tie prichádzajúce biznis plány a často to boli zaujímavé veci ale vo veľmi veľmi skorom štádiu – a oni sa ma pýtali, že okej, kde mám ísť hľadať tie peniaze, tých anjelských investorov, čo je vlastne ešte štádium pred VC a to je to, čo bolo veľmi ťažké pre mňa im odpovedať, lebo to je niečo, čo viete asi na jednej ruke vymenovať investorov, ktorí by sa prezentovali ako anjelskí investori, alebo ktorí proste dali tie peniaze ako individuálni ľudia tým podnikom, aby vyslovene im pomohli pri tom štarte. No a takto nejak sme to asi spojili s mojimi spoluzakladateľkami, že pomáhať začínajúcim podnikom v našom regióne, kde je veľmi ťažký prístup k tomu veľmi skorému kapitálu, že vyslovene medzi 50 000 – 200 000, čo je v zásade taká diera na trhu, ak to tak môžeme nazvať a že vlastne pomôcť takto tým podnikateľom a zároveň priviesť viac žien k investovaniu, že k tomu ako keby “pričuchnú” v tom veľmi skorom štádiu a majú možnosť aj aktívne pracovať s tou firmou, vidieť ju v tom rozvoji. Že to môže byť ešte pre nich aj zaujímavejšie a že vlastne tak sa ako keby dostanú do toho sveta investovania, lebo tých žien investoriek je veľmi málo. Či už tie ktoré to robia ako svoju profesiu – že tak ako ja napríklad, tak ja poznám vlastne všetky svoje kolegyne v Európe de facto, že 10% žien vo venture capital, že my sa celkovo stretávame raz-dva krát ročne a poznáme sa, snažíme sa…
Erik Lakomý: Všetky sa poznáte pomaly…
Terézia Jacová: Akože naozaj sa bavíme o desiatkách…
Erik Lakomý: Pozeral som jeden prieskum a naozaj to bolo nejakých 10% venture capital, že sú ženy, čo je podľa mňa extrémne málo…
Terézia Jacová: Máličko…
Erik Lakomý: A je to príležitosť aj pre ostatné ženy potom, ktoré rozmýšľajú…
Terézia Jacová: Áno, áno. Takže presne jednak akože ukázať krásu tej profesie alebo toho sveta, ale keď aj by nechceli mať vlastný fond, alebo pracovať vo fonde, tak skrátka len ako keby v rámci nejakej diverzifikácie – že každý človek investuje alebo diverzifikuje, že kupuješ niečo do domácnosti, investuješ do nejakých stock markets, možno kúpiš nejaké reality – že ako ľudia investujú do rôznych vecí a toto je jedna vec nad ktorou veľa ľudí nerozmýšľa. Ale je to tiež možnosť, ktorá je skvelá, ktorá dokáže mať vysokú návratnosť avšak o nej ľudia až tak veľa nevedia. V našom regióne to je ešte veľmi nie bežné. Napríklad v takej Amerike je bežné, že rodina a priatelia že sa skladajú niekomu, kto začína nejaký biznis v ich okolí…
Erik Lakomý: Friends and family investment sa tomu hovorí…
Terézia Jacová: Presne tak, áno, že ponúkajú tie podpory tým svojim známym a opäť nemusíme sa baviť iba vyslovene o technologických podnikoch. Napríklad v tej Škandinávii o ktorej sme sa bavili, je to takto s veľmi tradičnými biznismi, napríklad pekárne – chceš otvoriť sieť pekární, máš tam niečo iné, dávaš tam niečo iné, nejaký iný koncept a sú ľudia z tvojho okolia, čo ťa vedia podporiť, napríklad vyzbierať tie peniaze, niekto s väčším obnosom peňazí – závisí… ale vlastne aj to je anjelské investovanie a u nás sa niečo takéto nedeje. Samozrejme, že je to aj preto, lebo je tu menej individuálov, ktorí majú ten kapitál navyše. Lebo samozrejme tento typ kapitálu prichádza po tých tradičných a istejších spôsoboch investovania, to je určite dôležité povedať, že sú aj oveľa bezpečnejšie alebo možnože istejšie návratnosti, aj keď možno nižšie. Ale je to spôsob, ako rozdiverzifikovať svoje osobné alebo rodinné financie a často sa stretávame so ženami, ktoré by to ako keby chceli urobiť, aj majú tie financie na to, avšak nevedeli ako sa k tomu dostať. No a my sme teda vytvorili Lumus, kde združujeme tieto ženy, ktoré buď už investovali alebo ešte nikdy predtým neinvestovali a vlastne vyhľadávame príležitosti, vyslovene že začínajúce technologické podniky, väčšinou v našom regióne, stredná a východná Európa, ktoré vlastne môžu dať peniaze dokopy a spoločne investujú do tej firmy a my ako Lumus im vlastne v tom pomáhame vyslovene transakčne, proste že im ponúkneme na to tú legálnu dokumentáciu, vysvetlíme im nejakú terminológiu, nejaké riziká s tým spojené, samozrejme, že to sú časté otázky. A samozrejme že vôbec vyhľadáme tú príležitosť pre nich a takýmto spôsobom ich jednak akože edukujeme, tým pádom dúfame že to raz budú schopné urobiť aj samé, alebo že budú mať minimálne viac odvahy, aby to vedeli urobiť aj samé a že takýmto spôsobom podporiť rozvinutie tohto regiónu, kde vlastne tí podnikatelia budú mať ako keby viac možností a viac prístupu ku kapitálu.
Erik Lakomý: Dobre, takže keď to tak zhrniem, na jednej strane sú ženy ktoré majú nejaký kapitál, nejaké peniaze a chceli by investovať len nevedia ako, potom ste v strede niekde vy a viete ako dať tie peniaze dokopy a potom sú na druhej strane zas firmy do ktorých vy investujete a sú tie firmy len čisto ženské? Že je to nejaký ženský uzavretý kolobeh, alebo môžu tam do toho vstúpiť aj muži?
Terézia Jacová: Nie, nie, práveže toto sa snažíme komunikovať a asi to stále nekomunikujeme dosť jasne, prípadne ľuďom to ide asi tak automaticky v hlave, že ženy investorky hľadajú iba ženy podnikateľky, čo teda nie je pravda. Investujeme do firiem, ktoré sú založené aj len mužmi alebo majú zmixované tímy, aj muži aj ženy, alebo sú založené aj ženami samozrejme, ale nie je to nejaké kritérium alebo preferencia, vyslovene preto, lebo veríme, že nemôžeme akoby bojovať na každom poli, že skrátka keď my vnímame ako najväčší problém, že tu nie sú ženy investorky alebo že ženy majú málo prístupu k informáciám a príležitostiam v rizikovom investovaní, tak to je sféra, ktorú my v Lumus chceme meniť a ktorú chceme ako keby zlepšiť. Vlastne že chceme pritiahnuť viac žien do tohto investičného sveta, máme už teraz skoro 200 investoriek vlastne na našej platforme zapísané a to je super, lebo už s nimi aktívne komunikujeme, ale asi nemôžeme bojovať aj na fronte, kde sa bavíme o tom, že je tu málo žien podnikateliek a ženy sa boja podnikať, alebo že nechcú ísť do takého rizika. Takže skôr to vnímame ako nejaký efekt toho, že keď budeme mať viac žien investoriek, tak prirodzene bude aj viac žien podnikateliek a to sa akože aj deje, v zmysle že nás minimálne kontaktuje viac žien podnikateliek, lebo cítia nižšiu bariéru, lebo možno poznajú nás, alebo poznajú niekoho z našej investorskej skupiny. Ale v zásade prvú investíciu, ktorú sme urobili bol čisto mužský tím, druhá investícia bol žensko-mužský tím, to bolo že 50/50 a tretia investícia je opäť mužský tím, takže nie je to pravidlo.
Erik Lakomý: Takže vlastne tie anjelské investície sú niekde na úrovni od 50 000 – 200 000 €, kde pomáhate tým firmám a koľko ešte – keby ja som žena, ktorá chce investovať do nejakej firmy – koľko je to minimum, že sa dá, že napríklad v stovkách? Alebo rádovo v jednotkách tisíc eur? Lebo mne to stále príde také, že investovanie do firiem je od 100 000 € vyššie.
Terézia Jacová: To bolo aj také asi všeobecné presvedčenie, ktoré panovalo aj panuje na tom trhu, že proste na to anjelské investovanie potrebuje človek státisíce eur, čo už nie je pravda, respektíve sa to snažíme nejako meniť a “demokratizovať”. Že vlastne tým, že spojíme viacero žien, tak už tá minimálna výška investície na jednu klesne a vlastne my otvárame to kolo, že môžeš vstúpiť s 5000 € ako minimálnou výškou investície – s tým že celá skupina by mala investovať minimálne 50 000 €, vtedy to dáva aj ekonomický význam, tým, že zakladáme nejakú firmu, ktorá potom vstupuje do toho start-upu a vlastne vy potrebujete aj z niečoho udržiavať tú firmu a tak. Takže sú to minimálne náklady, ale z ekonomického hľadiska to dáva význam, keď je to tých 50 000 € a viac. Investovali sme už aj nižšiu sumu, sú ženy ktoré dávajú len to minimum a snažia sa to dať do viacerých firiem, že to je ich investičná stratégia. Potom sú ženy, ktoré dajú práve viac, dajú 10-15-20 000€ do niečoho, čo im je srdcu blízke, lebo proste vedia tomu pomôcť, vedia tomu porozumieť, že si vyslovene nájdu firmu, ktorá ich zaujme a je im sympatická a chcú do nej ako keby vložiť tie peniaze, takže každá má inú stratégiu, ani jedna ani druhá nie je zlá alebo dobrá, ale určite to nie je o tom, že potrebujete státisíce eur na to, aby ste mohli začať s takýmto typom investovania a podpory podnikov zároveň.
Erik Lakomý: Keď sa na to pozriem z hľadiska toho klienta, ktorý chce investovať, že je tam možný nejaký garantovaný výnos, alebo keď to porovnám s nejakými indexmi, kde mám priemerne nejakých neviem 8% ročne, že je aj niečo také? Alebo je to vyslovene, že vyberiem si firmu, ku ktorej mám nejaké sympatie, vidím nejaké biznis plány, ktoré možno splní, možno nesplní, že ako alebo vyplácajú sa nejaké dividendy, či asi v týchto skorších štádiách niečo také neexistuje v tých firmách?
Terézia Jacová: Nie, dokonca niektoré fondy majú vyslovene zakázané vyplácať dividendy zakladateľom aj sebe, z jednoduchého dôvodu, aby sa všetci sústredili na dlhodobý zisk, nie na krátkodobý, aby to nesmerovalo k tomu, že si na konci roka chceš vyplatiť niekoľko tisícok alebo desaťtisícok, ale proste aby sme smerovali k tomu, že chceme za 7 rokov predať tú firmu za 10-násobok. Takže nikdy tam ale nie je garancia, stále si musíme pripomínať to, že je to vysoko riziková investícia, že by ste nemali investovať peniaze, ktoré potrebujete najbližšie 2-4-5 rokov, že nepotrebujete k tým peniazom prístup práve teraz, keď ich vložíte na nejaký účet. Takže áno, je to stále vysoko riziková vec. A myslím že tu asi nikto nehovorí o nejakých garantovaných návratnostiach. Ale samozrejme, že každý dúfa, že to bude ten unicorn…
Erik Lakomý: Že staví na toho čierneho koňa…
Terézia Jacová: Áno, áno…
Erik Lakomý: …ktorý prinesie nejaké veľké zisky. A tak treba nakúpiť potom bitcoiny :D. Dobre a ja by som ešte na záver to zakončil takou otázkou – veľmi ma zaujalo na tej spomínanej diskusii, na ktorej si bola na evente Ženy v biznise, že tvojim cieľom je, aby sa robila nejaká osveta, aby sa vzdelávalo v oblasti biznisu a investícií a nielen u mužov. Myslím, že u žien je ešte menej – ako si spomínala – že nejaká osveta, že ako ty sa snažíš k tomu pomôcť a čo sú možno nejaké vaše veci a kde vidíš víziu toho celého?
Terézia Jacová: No tak asi najlepší spôsob, aký ja vnímam, je že ísť proste príkladom, ukazovať tie možnosti a proste ísť príkladom 🙂 A samozrejme s tým spojené, že o tom nejako hovoríš, že otváraš tú tému. Nie som veľká optimistka asi v tom, že či sa niečo mení a či sa to mení k lepšiemu, lebo podľa mňa nemení, respektíve dáta na to nepoukazujú, v zmysle nestúpa počet žien investoriek, nestúpa výška investície, respektíve nestúpa počet žien podnikateliek do ktorých by investori investovali, napriek tomu že minulý rok počas toho najťažšieho obdobia korony stúpla priemerná výška investície, tak nestúpla u žien a nestúplo ani percento žien, do ktorých bolo investovaných, že je tu stále obrovský nepomer. A samozrejme, že teraz aj mediálne sa viac prezentujú aj ženy podnikateľky, aj ženy v technológiách, a je to super, lebo sa tu vytvárajú nejaké modely a verím, že ten efekt sa dostaví neskôr, ale zatiaľ ho ako keby nevidno. Takže nesnažím sa byť príliš optimistická a premotivovaná v tom, že všetko sa tu mení k lepšiemu a je to super a je to krásne, lebo žiaľ nie je to tak a vidím stále obrovský nepomer, nehovoriac o sexizme s ktorým sa stretávam ja alebo moje kolegyne v tejto sfére a podobne, no to už je opäť iná téma…
Erik Lakomý: Stále veľa vlkov z Wall Street…
Terézia Jacová: Áno, takže my sme si zvolili cestu toho príkladu a že spájame tie ženy, ponúkame tú príležitosť, že ich edukujeme, vyslovene že vytvárame ako keby akadémiu a možnosti v zásade for free a že sú súčasťou tej komunity a že snažíme sa to nejako systematicky opakovať a nahrávať, aby sme distribuovali ten kontent, zdieľali tie templaty tých investičných materiálov, aby sa k nim dostalo čo najviac ľudí a bolo to proste prístupné pre čo najviac žien, ktoré sa takto rozhodnú investovať a takisto zdieľali ich príbehy, čiže to je asi moja a naša cesta ako to robíme.
Erik Lakomý: Ja len doplním, že ak by ste si chceli pozrieť všetky tie veci, o ktorých hovorila Terka, tak neváhajte kliknúť na ich stránku lumusinvestment.com a ja musím povedať, že som veľmi rád, že niečo také vzniká, že sa venujete týmto témam, lebo minimálne, keď si aspoň jedna žena z tohto podcastu, ktorý si vypočuje … a ju to zaujme a začne sa tomu venovať, tak už to je úspech a treba ísť malými krôčkami dopredu.
Terézia Jacová: Presne tak, áno.
Erik Lakomý: Takže ja by som bol len rád z toho celého, že niečo také vzniká a hlavne začína o tom rozprávať a že sa robia reálne kroky a vravím, že netreba nejak bojovať, že muži versus ženy a…
Terézia Jacová: Toto je inak dôležité, že nechcem aby to niekto vnímal tak, respektíve my sa snažíme poukázať na to, že teraz nejdeme ukazovať na to, že ženy vedia investovať lepšie alebo, že vieme niečo lepšie. Samozrejme že sú nejaké veci, ktoré ženy robia inak pri investovaní ako muži a opäť muži inak ako ženy, ale cieľom je priniesť tie ženy do toho investovania, aby vedeli ako investovať s mužmi spoločne, aby sa tie investície vedeli robiť spoločne, aby boli ekvivalentným partnerom pre mužov, či už vo fondoch alebo individuálne alebo kdekoľvek v zásade. Ale že našim cieľom nie je prehlbovať tú dieru, ktorá tam už je, ale že priniesť viac žien k tomu, aby mohli investovať spolu s tými mužmi alebo s kýmkoľvek.
Erik Lakomý: Ja som tiež toho názoru, že by to malo byť vyvážené, ženy vedia do toho dať niečo iné ako muži a zas opačne a takisto ako doma, v práci aj v investíciách, treba tam ten kvietok, ktorý to celé rozveselí a prinesie tam iný pohľad na to, lebo muži na to niekedy pozerajú iba analyticky a nie je to dobré a zase žena sa vie na to pozrieť úplne inak a to dáva najväčší zmysel, keď sa spoja tie sily a spoločne sa tvoria veľké veci. Takže ďakujem ti krásne, dnešnou hosťkou bola Terézia Jacová.
Terézia Jacová: Ďakujem krásne aj ja za priestor.
Erik Lakomý: Ak sa vám tento podcast páčil, my budeme radi ak ho budete zdieľať, počúvali ste 63 epizódu Na rovinu o podnikaní a počujeme sa opäť o dva týždne, užívajte si leto, dopočutia.
