NRoP 53 
O epizóde
Miniséria o káve
Na rozhovory so známymi v kaviarňach si budeme musieť ešte chvíľu počkať, no kávu si vieme rovnako dobre vychutnať doma s rodinou či na homeoffice. Okrem toho, že sme sa rozhodli natočiť pre vás viacdielnu minisériu o káve, sme si prichystali aj špeciálnu súťaž, kde môžete súťažiiť o skvelé ceny.
Viac informácií o súťaži nájdete na https://www.narovinu.online/sutaz
Káva je esenciou dobrého biznisu
Káva mu až do vysokej školy nechutila, no dnes je to jeho veľká vášeň, dlho nevedel čo znamená barista, no zakrátko na to sa zúčastnil majstrovstiev Slovenska v tejto kategórii. Reč je o Matejovi Hamranovi, majiteľovi pražiarne výberovej kávy Spaceship Roastery v Hurbanove, ktorého cesta v podnikaní bola plná úsmevných paradoxov.
Matej už od strednej školy túžil po vlastnom podnikaní, no až výberová káva ho oslovila natoľko, že si ju zvolil ako hlavný predmet svojho biznisu. Skúsenosti nabral počas brigády v Bratislavskej pražiarni Goriffee, kde začínal ako „dievča“ pre všetko, a zakrátko na to si s kamarátom založil vlastnú pražiareň Spaceship.
V epizóde sa dozviete či vám automatický kávovar na „tlačítko“ dokáže pripraviť aj výberovú kávu a čo musí spĺňať káva, aby sme o nej mohli povedať, že je výberová. Porozprávame sa, kde nakupujú kávu lokálni pražiari a aké sú počiatočné náklady na zriadenie si vlastnej pražiarne.
BONUS: A keďže v tomto období mnohí z nás pracujú z domu, Matej nám vo videu ukáže, že aj v domácom prostredí je možné dodržať kvalitu prípravy výberovej kávy.
Linky z podcastu:
SPACESHIP Roastery Instagram: www.instagram.com/spaceship.roastery/
SPACESHIP Roastery web: https://www.spaceship.sk
BOLGE Košice FB: https://www.facebook.com/bolge.kosice/
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed
Produkcia: 2021 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Verzia v posunkovom jazyku
Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman
Produkcia: 2021 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
Prepis celej epizódy
Peter Vrábel: Odhaduje sa, že skôr ako sa dostane ku konečným spotrebiteľom, zmení svojho majiteľa asi 150krát. Celosvetovo sa jej denne vypije približne 2,5 miliardy šálok a hneď po rope je najviac obchodovanou komoditou na svete. Ak ste si mysleli, že hovorím o káve, mysleli ste si správne. A keďže dobrá káva patrí k dobrému biznisu a my v našom podnikateľskom podcaste máme kávu veľmi radi, rozhodli sme sa, že vám prinesieme malú mini sériu o tejto skvelej komodite. Ak by som vám mal priblížiť túto mini sériu, tak poviem, že v prvej časti si prejdeme aká je cesta kávy, ako sa káva z toho malého zrnka dostane až ku vám, ako zákazníkovi, povieme si aké je to podnikať spoza baru, a tiež aké je to preraziť s kávou vo svete a získať za praženie kávy svetové ocenenia. Na úvod ale mám ešte jedno super prekvapenie, my s chalanmi sme traja moderátori a už v minulej epizóde sme sa bavili, že by sme mali medzi seba privítať, alebo teda pozývať viac žien. No tak my sme na to išli hneď trošku ináč a rozhodli sme sa, že nezavoláme ako hosťa ženu, ale ako moderátora ženu. Takže vitaj Katka, Katka je naša kolegyňa, preto nás to ešte o to viac teší.
Katka Vaterková: Ďakujem Peťo veľmi za takéto milé privítanie. Takže moje meno je Katka Vaterková a už to bude rok alebo teda bol to rok vo februári, čo som stabilným členom tímu Na rovinu, no doteraz boli mojimi nástrojmi počítač a nejaké tie grafické programy, takže nástroj som vymenila za mikrofón a dosť bolo o mne, ja by som veľmi rada medzi nami privítala dnešného hosťa, ktorým je Matej Hamran. Matej vitaj. Matej je z pražiarne Spaceship Roastery a my by sme sa Matej radi dozvedeli, že kto je Matej Hamran, aká bola jeho cesta ku káve, ako si sa vôbec dostal k takémuto biznis nápadu, že ako vlastne si založiť pražiareň a tak ďalej, takže Matej predstav sa, kto je Matej Hamran?
Matej Hamran: Takže ahojte.
Katka Vaterková: Ahoj.
Matej Hamran: Volám sa Matej a teda som majiteľom Spaceship Roastery. Neskôr si teda povieme, že ako som sa k tomu dostal. Okrem iného sa venujem športu, hlavne behu a ultra behu, čo sú vlastne vzdialenosti viac ako maratón, beháva sa to najmä v prírode. Okrem toho rád bicyklujem alebo si zahrám basketbal, mimo toho sa venujem aj strave. Už pár rokov experimentujem s rastlinnou stravou, okrem iného organizujem podujatia, či už kávové, alebo športové, alebo kultúrne a to je asi tak všetko o mne.
Peter Vrábel: Dobre Matej, mňa zaujalo hneď, že svoju firmu si pomenoval Spaceship. Prečo práve Spaceship? Keď sa jedná o kávu.
Matej Hamran: Okej, áno. Čiže Spaceship má také dve paralely a prvou z nich je, že Hurbanovo je takou mekkou vesmíru na Slovensku. Máme v Hurbanove hvezdáreň aj observatórium, myslím si, že najstaršie observatórium v Európe, ak ma pamäť neklame. A Hurbanovo je tým známe, že sa už dlhé roky, desaťročia, možnože aj storočia venuje – venujú ľudia v Hurbanove hviezdam a výskumu vesmíru a my sme si pražiareň založili priamo v Hurbanove, keďže som z Hurbanova. A druhou paralelou je vlastne to, že svet kávy je obrovský a my by sme chceli byť tou raketou, čiže tým spaceshipom po anglicky, ktorá sprevádza ľudí a teda našich zákazníkov tým širokým vesmírom výberovej kávy.
Katka Vaterková: Neviem či sme to explicitne spomenuli alebo či si to spomínal, ale vy teda pražíte výberovú kávu, je tak? Možnože medzi našimi poslucháčmi sa nachádza niekto, komu je ten termín známy, ale neviem si úplne predstaviť že čo je to tá výberová káva, prípadne aký je rozdiel medzi výberovou kávou alebo kávou komoditnou, ktorú nájdeme klasicky v obchodoch. Takže Matej ja by som ťa poprosila, aby si nám teda povedal, že čo je to výberová káva?
Matej Hamran: Tak to je veľmi dôležité podotknúť, že sme pražiareň výberovej kávy. A teda výberová káva je taká káva, ktorá – je to veľmi jednoducho identifikovateľné, zoberiete si v obchode alebo v kaviarni balík kávy a vždy na ňom nájdete krajinu a buď farmu, farmára, meno farmára alebo spracovateľskú stanicu odkiaľ tá káva pochádza a hlavne, veľmi dôležité, na zadnej strane nájdete dátum praženia a výberová káva je vlastne o tom, že po tom, ako sa káva spracuje, v spracovateľských staniciach, producentských krajinách, tak je hodnotená na nejakej stupnici, na základe nejakých faktorov. A výberová káva, je taká káva, ktorá je hodnotená osemdesiatimi štyrmi a viac bodmi na tej stupnici.
Peter Vrábel: Kto prosím ťa hodnotí tú kávu? Kto udeľuje tie body?
Matej Hamran: Niekedy môžete vidieť tie body uvedené aj na balíčkoch kávy, ale to je skôr hodnotenie tou danou pražiarňou, čiže to je len také nie úplne oficiálne hodnotenie. Tú kávu potom hodnotia aj samotní importéri alebo farmári, aby sme mali nejakú približnú predstavu, ale oficiálne hodnotenie dostáva tá káva od odborníkov, ktorí sa tomu venujú a je to viac-menej nezávislé, čiže nie je to tak, že nejaký farmár si vypestuje kávu a teraz povie, že táto káva má 92 bodov, ale hodnotí sa to nezávisle a je to jeden z tých faktorov, ktoré sa potom posudzujú pri kúpe tej kávy, ale nie je to zase až tak významný faktor, pretože v rôznych krajinách je to bodovanie trošku iné. Napríklad v Brazílii, ktorá je najväčším importérom kávy na svete, čiže najviac kávy vyváža, a napríklad v malej krajine, ako je Honduras alebo El Salvádor sa to hodnotí zase trošku ináč, pretože tie objemy kávy sú úplne iné.
Peter Vrábel: A prosím ťa hodnotí sa ešte surová káva alebo už upražená káva?
Matej Hamran: Hodnotí sa surová káva, pretože hodnotí sa to, ako tá káva bola vypestovaná, pretože v tom ďalšom procese, ak je tá káva vypestovaná správne, tak v tom ďalšom procese ju viac-menej už môžeme len viac pokaziť.
Peter Vrábel: Aha.
Matej Hamran: Pražiar hľadá ten profil, ktorým čo najmenej „pokazí“ tú kávu, čiže pražiar sa snaží zachovať, to čo v tej káve je, to čo v tej surovine – v surovom stave už bolo prirodzene. Z pôdy, z ovzdušia, z nadmorskej výšky, z tej lokality, a to isté robia aj v kaviarňach. Keď už majú nejakú surovinu, tak sa ju snažia čo najlepšie v rámci jej možností pripraviť. Čiže ty ju už nevieš nijako zlepšiť, ty ju už vieš len zhoršiť alebo ju pripraviť tak, ako sa najlepšie dá.
Katka Vaterková: Matej a aby sme si vedeli predstaviť, aké je približne, ak teda vieš, percento podielu výberovej kávy na trhu? Spomedzi všetkej kávy.
Matej Hamran: Áno, to je veľmi dôležité povedať. Výberovej kávy je cca, neviem úplne presne, ale malo by to byť niekde okolo tých 5% z celkového trhu a my výberoví pražiari vlastne cielime k tomu, aby čo najviac ľudí sa dostalo k tej výberovej káve, aby to neskončilo na tých piatich percentách, že vždy tú kávu budú piť len tí kávičkári, tým, ktorým na tom záleží, ale cielime k tomu, aby sa dostala aj k tej širokej populácii, pretože tým, že si človek kúpi balíček výberovej kávy, tak podporí nielen toho pražiara, ktorý ten balíček predáva, ale podporí celý ten kolobeh a hlavne farmárov, ktorí tú kávu pestujú a chcú tú kávu pestovať kvalitne a oceníme tým pádom prácu tých farmárov v krajinách pestovateľských.
Katka Vaterková: Sú aj nejaké rozdiely v náklade na výrobu takejto výberovej kávy oproti klasickej?
Matej Hamran: Samozrejme, výberové pražiarne pracujú – keď sa bavíme o pražiarňach, tak rozdiely v náklade sú samozrejme v každom kroku, ale keď sa bavíme čisto o pražení, tak obalový materiál stojí úplne iné peniaze pri výberovej káve, etikety v malom množstve, napríklad teraz máme limitku z ktorej je len menej ako 100 kusov balíkov, čiže tá etiketa bude stáť určite menej – určite viac na jeden kus ako komoditná káva, ktorá robí v miliónoch kusoch a tie etikety sa nemenia, napríklad teraz máme tú limitku, ktorú robíme v spolupráci s grafikom, tak to je zase – s mojim kamarátom, to je zase o niečom inom a samozrejme náklady na kávu, na surovinu, náklady na zamestnancov, keďže v malým pražiarňach väčšinou si to robia tí ľudia sami alebo majú 2-3 zamestnancov, čiže trošku iné sú tie náklady celkové na produkciu týchto balíkov a nielen preto, ale aj preto stojí tá káva trošku iné peniaze ako komoditná káva.
Peter Vrábel: Vy ste teda malá lokálna pražiareň. Skús mi povedať, že ako si sa ty dostal k praženiu kávy, aká bola tá tvoja cesta, že kedy si sa rozhodol, že teraz budem pražiť kávu?
Matej Hamran: No takto, ja som už počas strednej školy rozmýšľal nad tým, že chcem mať vlastné podnikanie a robil som si taký zoznam, na ktorý som vlastne spisoval všetko možné, čomu by som sa chcel venovať. Jedným z tých bodov, ak teda môžem prezradiť bolo – bol mexický Street Food, to bolo niekedy pred desiatimi, možno aj viac rokmi a vtedy ešte sa mi zdá, že žiadny mexický Street Food v Bratislave, ani nikde na Slovensku nebol a my sme mali strašne radi mexické jedlo, tak sme si hovorili, že poďme do toho.
Peter Vrábel: Teraz keď si to povedal, tak hneď ma napadlo niekoľko zopár Street Foodov, takže škoda že ste to neuskutočnili.
Matej Hamran: Presne tak. Áno, áno, no preto hovorím, že väčšina z tých nápadov by možno aj bola úspešných, keď sa tak spätne nad tým zamyslím, pretože postupom času, ako ten čas plynul, tak niektoré z tých nápadov som aj – som si aj všimol, že teda niekto zrealizoval, aj niektoré iné. A vtedy medzi nimi na strednej škole ešte nebola pražiareň kávy, ani nič s kávou, pretože som kávu vôbec nepil ale že vôbec, pretože mi nechutila. Viete si predstaviť tak u babky alebo u rodičov sa pil turek, proste z nejakej Nescy, nikto nevedel, že čo to je, iba sa to zalialo horúcou vodou, takže nebolo to veľmi atraktívne pre mňa a nikdy som tú kávu nepil.
Peter Vrábel: Kedy si prvýkrát ochutnal výberovú kávu?
Matej Hamran: To je dobrá otázka, ja som študoval vysokú školu v Bratislave a brigádoval som v Regal Burgeri, za čo veľmi ďakujem, bola to moja taká prvá významnejšia brigáda, mal som predtým nejaké, ale toto bola taká dlhodobá a už na úrovni. A robili sme jeden catering pred Urban Housom, čo som nevedel, čo je za podnik, ale vyzeralo to fancy, tak sa mi to páčilo, a bolo to v zime a pýtali sme sa proste barmana, vtedy som ani nevedel, že existuje nejaká pozícia že barista, tak sme povedali čašníkovi, že či by nám nedoniesol von čaj, tak nám doniesol niečo, čo vyzeralo ako čaj, napil som sa a nebol to čaj, bola to filtrovaná káva. Ešte musím spomenúť, že bol to, ten barista bol Dušan Pavelka, ktorý je zhodou okolností tiež z Hurbanova a aktuálne pôsobí v Prahe, je to jeden asi z najlepších baristov na Slovensku momentálne, pretože je aj víťaz jednej z kávových súťaží, čo bola akože naposledy asi v roku 2019, Coffee in Good Spirits, čiže kombinácia kávy s alkoholom, tam sa pripravuje Írska káva ale aj špeciálny nápoj, kde kombinuješ kávu s alkoholom. Dostal som teda kávu od neho a totálne ma osvietilo, vôbec som nevedel, čo to bolo a čo si pod tým mám predstaviť, ale odvtedy som to začal študovať, neskôr sme filtrovanú kávu začali pripravovať aj u nás v Regal Burgeri a potom ako som skončil v Regal Burgeri, respektíve aj to nadväzovalo, lebo ja som sa rozhodol skončiť v Regal Burgeri práve kvôli tomu, že v jednej bratislavskej pražiarni hľadali takého človeka pre všetko a ja som im napísal, že by som mal záujem o tú pozíciu, išiel som na pohovor a zobrali ma, a bola to pražiareň Goriffee, ktorých mám stále veľmi rád, sú to kamoši a tam som prvýkrát sa dostal k procesu praženia. Venoval som sa – nevenoval som sa priamo praženiu, lebo človeka, ktorého zoberú na brigádu, tak nedajú mu hneď pražiť kávu, pretože tam sa pražilo 12 kíl kávy naraz, čiže keď sa niečo pokazí, tak musíš všetkých 12 kíl vyhodiť. Takže venoval som sa hlavne balíčkovaniu a objednávkam a neskôr som pracoval aj v kaviarni, pretože majú kaviareň na Panenskej ulici v Bratislave, venoval som sa eventom, distribúcii a tak ďalej, v lete sme sa venovali festivalom alebo Cold Brew, takže to boli moje skúsenosti s pražením a s výberovou kávou celkovo. Cez nich som sa dostal ešte k nejakým iným brigádkam v káve a rozhodli sme sa teda, že si založíme vlastnú pražiareň kávy so sestriným priateľom a presťahoval som sa naspäť do Hurbanova, založil som si pražiareň tam.
Katka Vaterková: Ono je to veľmi zaujímavé, keď vie niekto pomenovať úplne presne moment, kedy ho vlastne naplnila inšpirácia, že založím si pražiareň, založím si kaviareň. Prečo práve pražiareň? Prečo nie napríklad kaviareň?
Matej Hamran: Áno, no pri tom prvom ochutnaní tej filtrovanej kávy ma to ešte až tak neosvietilo, že sa chcem – že si chcem založiť vlastnú pražiareň, ale oslovil ma ten samotný produkt a vedel som, že sa tomu chcem venovať. Práve preto som išiel neskôr pracovať do tej pražiarne. Ja ako človek mám strašne veľa záľub a záujmov a ešte stále som bol študent na vysokej škole v tej dobe a práve preto som sa rozhodol založiť si pražiareň, lebo pražiť kávu môžeš kedykoľvek, nemusíš tam byť v určitých hodinách. Keď máš kaviareň, tak máš nejaké otváracie hodiny, v ktorých musíš tam byť celý čas. Pražiť kávu môžeš aj v sobotu, alebo aj v stredu o polnoci, kedykoľvek, môžeš si to prispôsobiť ďalším veciam, ktoré máš. To je jeden faktor a druhý faktor bol ten, že sme chceli niečo spraviť pre ten región Hurbanovo a okolie a založiť niečo tam. Čiže v tých časoch sme ešte neboli úplne otvorení tomu, že založiť v tej lokalite kaviareň, a predsa len keď máš pražiareň, tak to je jedno kde ju máš lokalizovanú, pretože dodávaš tú kávu do kaviarní, ktoré sú lokalizované vo veľkých mestách. Ale v tejto dobe, keď už máme úspešnú pražiareň po niekoľkých rokoch, tak aktuálne už rozmýšľame aj nad vlastnou kaviarňou.
Peter Vrábel: Otvorili by ste kaviareň u vás?
Matej Hamran: Áno áno, plánujeme. Plánujeme toto leto, dúfam, že sa nám to podarí a už to nie je len tak, že výberová kaviareň sa uživí maximálne tak v Bratislave, v Nitre a proste vo veľkých krajských mestách. Ja si myslím a teda je niekoľko vynikajúcich príkladov, či už na Slovensku, v Čechách alebo v zahraničí, kedy sa výberová kaviareň veľmi dobre uživí aj v menšom meste alebo na okraji veľkého mesta.
Katka Vaterková: Poďme sa možno trošku vrátiť naspäť, povedal si teda, že si založil pražiareň, áno? Nás by ale zaujímalo, že ako prebieha ten proces, áno? Lebo máte nejakých dodávateľov, čiže skúsme si tento proces rozmeniť na drobné a povedať si tomu niečo bližšie, že ako to vlastne funguje na trhu s kávou, ako sa vlastne – ako si vyberáte?
Matej Hamran: Okej, takže proces výberu kávy môže fungovať dvomi spôsobmi, my sa venujeme jednému z nich. Ten prvý spôsob je priamy nákup a to funguje tak, že tá pražiareň ide priamo do pestovateľskej krajiny, osloví nejakého farmára, nadviažu nejaký vzťah a ono sa to volá po anglicky direct trade. Po slovensky možno nejaký priamy nákup, voľný preklad.
Peter Vrábel: Takže ty priamo ideš na tú farmu, kde káva rastie?
Matej Hamran: Áno.
Peter Vrábel: Stretneš sa s farmárom, dohodnete si nejakú cenu.
Matej Hamran: Dohodnete si nejakú cenu, dohodnete si spôsob dopravy, lenže ono je nevýhoda taká – výhoda je taká, že môže sa stanoviť nižšia cena a môže z toho vzniknúť dlhodobý vzťah, lenže problém je v tom, že je to limitované tým, že tá pražiareň musí mať veľmi veľké obraty a veľmi veľa tej kávy musí importovať z tej krajiny, čiže druhým spôsobom, ktorý viac-menej praktizuje by som povedal že väčšina výberových pražiarní, či už na Slovensku alebo aj v zahraničí, a to je spôsob cez importérov. A importéri sú vlastne firmy, ktoré robia tento krok za nás, čiže vlastne importér ide do tej pestovateľskej krajiny, vyberie si tam nejaké kávy od tých farmárov, ale od rôznych, nie len od jedného, ale od rôznych. Tie potom donesie v kontajneri do Európy, samozrejme importéri existujú aj v Amerike alebo v Ázii, ale v našom prípade do Európy a tam má sklady ale aj offices, tam tú kávu napražia a do malých pražiarní posielajú vzorky či už praženej alebo zelenej kávy a spôsobom takým, že ja ako malý pražiar si vyberiem, že chcem týchto 10 káv, pošlite mi vzorku…
Peter Vrábel: Kde si to vyberieš prosím ťa? Niekde na internete?
Matej Hamran: Na ich teda zozname. Oni mi pošlú nejaký zoznam, že aktuálne máme…
Peter Vrábel: Ty teda predpokladám, že už keď sa v tom orientuješ, tak vieš podľa názvu už, že čo asi bude…
Matej Hamran: Tak napríklad aktuálne máme v ponuke, pretože teraz máme čerstvý zber z Burundi a z Peru a z Rwandy, ak dobre viem, čiže teraz…
Peter Vrábel: Čiže vieš dopredu, keď takto že odkiaľ je tá káva, že čo z toho ty dokážeš akože vyťažiť, hej? Že aký chuťový profil vieš z toho napražiť?
Matej Hamran: Áno, no ono je to tak, že počas celého roka máš zber z nejakých krajín, čiže teraz máme zber z týchto krajín, potom neskôr príde Etiópia na jar, Guatemala a tak ďalej. V každom ročnom období je zber z iných krajín dostupný. Ja teraz tento týždeň by som mal práve vyberať od jedného dodávateľa – volajú sa že Sucafina z Belgicka, od nich by som mal vyberať, chcel by som pravdepodobne, nemal by som to ešte prezrádzať, ale pravdepodobne keď tento podcast vyjde, tak už tá káva bude v predaji. Chcel by som Rwandu, pravdepodobne nejaké experimentálne spracovanie, niečo podobné ako sme mali minulý rok, pretože minulý rok som mal skvelú Rwandu od nich a s ňou som chcel súťažiť, pretože ešte nebola pandémia, vo februári som sa pripravoval na súťaž, na majstrovstvá Slovenska v kategórii barista a mal som skvelú kávu, lenže potom prišla korona v marci a súťaž sa zrušila, takže niečo podobné chuťovým profilom a funguje to tak, ako som spomínal, čiže vyberieš si nejaké kávy, oni ti pošlú 10 vzoriek a ty si z tých desiatich vzoriek vyberieš, povedzme že túto Rwandu chcem 5 vriec, pošlite mi paletu, oni ti za pár dní pošlú paletu, pošlú ti faktúru a máš to vybavené.
Peter Vrábel: Tam si môžeš už objednať aké množstvo ty chceš, hej?
Matej Hamran: Áno.
Peter Vrábel: Že neni to ako od toho dodávateľa, že musíš spĺňať nejaké…?
Matej Hamran: Od tých importérov to funguje väčšinou veľmi pohodlným spôsobom a im úplne stačí, keď si objednáš jedno vrece 60 kilové kávy, nemajú s tým problém ti ho poslať, len potom platíš za dodanie z tej krajiny, väčšinou keďže sa to vozí na paletách, je to ťažké, tak sa platí za paletu, čiže rovnakú, približne rovnakú sumu za dopravu zaplatíš, keď si objednáš jedno vrece ako keď si objednáš 10 vriec, čiže samozrejme, že sa viac oplatí objednať 10 vriec, ale pre nás ako malé pražiarne to zas nie je až taký problém, prípadne sa spojíme 2-3 malé pražiarne a objednáme celú paletu dvaja a potom si to rozdistribuujeme už tu po Slovensku, to nie je problém.
Katka Vaterková: Keď Matej spomínaš, že sa spojíte 2-3 pražiarne spolu, mňa by veľmi zaujímalo, že keďže ste taká minorita na trhu s kávou, teda ak hovoríme o výberových pražiarňach, alebo teda o pražiarňach, ktoré pražia výberovú kávu, mňa by veľmi zaujímalo, že aké sú vzťahy medzi vami, že či aj tu, ako keby v tomto prostredí existuje nejaký boj o exkluzivitu, áno? V rámci nejakých kaviarní, že niekto možnože chce aby sa tam predávala iba jeho káva, alebo máš pocit, že tá komunita je taká že ťaháme všetci za jeden povraz a vieme si pomôcť?
Matej Hamran: Toto je veľmi dobrá otázka a mojou filozofiou, mojou osobnou filozofiou je to, že by sme si mali pomáhať a ja v mojej plánovanej kaviarni plánujem podávať nielen kávu od Spaceshipu, ale aj od iných slovenských alebo zahraničných pražiarní a samozrejme tú spoluprácu sa snažím udržovať aj na iných teda platformách, napríklad tou spoluprácou medzi pražiarňami pri objednávaní káv, alebo pri organizovaní festivalu, ktorý organizujem v Košiciach, možno sa k tomu dostaneme počas tohto podcastu, čiže ja som za spoluprácu v čo najväčšom možnom množstve, alebo teda v najväčšej možnej miere, ale nie vždy to tak je, takže je to veľmi dobrá otázka a mali by sa nad tým ľudia zamyslieť, ale myslím si, že ako malá komunita oveľa viac dosiahneme, keď sa spojíme, ako keby sme mali medzi sebou súperiť, pretože my sme stále tých 5%, tá výberová káva, oproti komoditnej, čiže ja si myslím, že našim cieľom je ťahať za jeden povraz a spraviť z tých 5% aj keď už len 10, tak to bude obrovský úspech, lebo to je dvojnásobok, bude to dobré pre všetkých, či už kaviarne, pražiarne, ale aj konečných spotrebiteľov, takže ja si myslím, že spolupráca je určite cieľom, ale nie vždy to tak funguje no, samozrejme, nie sme zase v utópii.
Katka Vaterková: A tiež si spomínal, že prišiel rok 2020 a koronakríza, dotklo sa to priamo aj vašej pražiarne, je to pre vás citeľné?
Matej Hamran: Dotklo sa to našej pražiarne, je to pre nás relatívne citeľné, ale keďže sme pražiareň v Hurbanove, tak to nie je až taký problém, ako keby sme boli kaviareň v Bratislave, pretože kaviareň v Bratislave má predsa len iné náklady, či už na nájom, na zamestnancov, na elektrinu, čo ja viem, a na ďalšie veci, a nakoľko sme pražiareň, tak zvýšili sa objednávky na eshope, čiže ľudia, ktorí si kávu objednávajú na doma po jednom – dvoch balíčkoch, ale samozrejme sa veľmi výrazne znížili objednávky od kaviarní, a my ako pražiareň Spaceship sa orientujeme hlavne na tie kaviarne, a najviac sme to pozorovali na jar minulého roka 2020, marec, apríl, máj boli asi najhoršie mesiace zatiaľ, ale potom sa to v lete zlepšilo a na jeseň to už bolo takmer ako pred pandémiou, teraz zatiaľ január, február je taký, že zatiaľ to neviem úplne vyhodnotiť, ale nevyzerá to až tak kriticky no. Takže dotklo sa nás to vo veľmi výraznej miere, ešte to chcem povedať, na jar nám klesli, nechcem povedať že tržby, ale minimálne pražená káva nám klesla na 30% pôvodného objemu, takže sa nás to dotklo, ale podľa mňa nie až ak výrazne, ako sa to dotklo kaviarní. My sme nemuseli nikoho prepúšťať, nemuseli sme si brať pôžičky, nemuseli sme zatvoriť pražiareň, fungujeme normálne ďalej. Trošku sme museli obmedziť režim, ale viac-menej prežijeme.
Peter Vrábel: Tak ľudia budú stále piť kávu, len je rozdiel, že či si ju dajú v kaviarni, alebo si ju objednajú priamo od vás.
Matej Hamran: Áno.
Peter Vrábel: Ale skúsme sa ešte teda vrátiť k tej ceste kávy, čo sme hovorili, že ty si objednáš kávu od tvojho distribútora, tebe príde a čo ďalej nasleduje?
Matej Hamran: No keď si objednám tú kávu tak nasleduje profilácia a ja sa teda snažím z tej kávy, tak ako som spomínal na začiatku, snažím sa zachovať ten profil, ktorý tá káva má. Čiže ja ako pražiar už neviem do tej kávy nič zvlášť pridať, ja už viem tú kávu len napražiť správne.
Peter Vrábel: Čo to znamená napražiť správne?
Matej Hamran: No napražiť tak, že…
Peter Vrábel: Zapneš stroj alebo pražičku, odídeš…
Matej Hamran: Zapnem stroj, nasypem tam kávu a po 15 minútach ju vysypem, hej. V úvodzovkách.
Peter Vrábel: Tak to asi neni.
Matej Hamran: Áno, tak to nie je a snažím sa zachovať ten chuťový profil, ktorý už tá káva obsahuje, čiže ja spravím niekoľko testovacích cyklov a potom prechutnávam ako tá káva chutí pri tých rôznych profiloch a zároveň už aj keď tá káva ide do produkcie, tak si sledujem ako tá káva postupne chutí a prípadne ešte tweekujem, nastavujem a mením ten proces praženia tak, aby chutila tak ako najlepšie ako tá káva dokáže.
Peter Vrábel: Čiže napražíš si menšie vzorky a keď sa rozhodneš že táto je tá správna, tak to už napražíš vo väčšom množstve?
Matej Hamran: Áno, no výhoda nášho stroja je tá, že praží, vie napražiť – je to vlastne vzorkovacia pražička, lenže je to vzorkovacia pražička, ktorá vie napražiť konzistentne 100 gramov kávy, ale aj 2,5 kilogramu, čiže…
Peter Vrábel: Možno nie teda každý vie úplne, že ako vyzerá taká pražička, ja teraz nechcem od teba, aby si mi ju opisoval, ale…
Matej Hamran: V rýchlosti, to neni problém, vyzerá to ako práčka bubnová, taká tá ktorá sa otvára zboku, nie zhora, a máte tam bubon, ktorý sa točí a tie kávové zrnká sa tam točia ako šaty v práčke a teda pod samotným bubnom sa nachádzajú horáky, my máme elektrickú pražičku, čiže sú tam 3 elektrické horáky, ktoré ten bubon ohrievajú a to je vlastne proces. Väčšina pražičiek je na plyn, čiže tam horí plyn. Tie sú troška ľahšie ovládateľné, pretože ten plyn vieš znížiť, zvýšiť, ale elektrický horák nevieš – môžeš zmeniť teplotu, ale to sa prejaví až časom, ale to už zachádzame do komplexnejších vecí a potom tam ešte máme air flow, ktorý pôsobí na proces praženia a to je vzduch, ktorý fúka cez ten bubon. Čiže veľmi stručne povedané, teplota, otáčky toho bubna a vzduch, ktorý prúdi cez ten bubon.
Peter Vrábel: Jasne úplne mne to stačí takto vysvetliť. Ešte že aké sú vlastne náklady na takéto niečo, že keď niekto chce teda podnikať v takom niečom, aké sú tie počiatočné náklady…?
Matej Hamran: Počiatočné, okej, tak počiatočné náklady tak jedna vec, potrebujete nájom, nájom sa platí na 3 mesiace.
Peter Vrábel: No šak áno.
Matej Hamran: To bude, samozrejme, to bude rôzne v Bratislave a v malom meste, čiže veľké rozdiely. Aj my keď sme si hľadali správny nájom, tak sme mali rôzne ponuky, vážne od extrémne smiešnych ponúk, kde chceli pár desiatok eur od nás, až po pár tisíc eur, takže nájom je extrémne rôzny. To je hlavný náklad. Problém s týmto je ten, že ten priestor musí vyhovovať hygienickým štandardom, čiže to nemôže byť – my keď sme hľadali miesto…
Peter Vrábel: Nie je to tak, že rozhodnem sa, idem pražiť, zoberiem si garáž do prenájmu…
Matej Hamran: No my sme pôvodne pražili v garáži, ale vtedy sme len nastavovali to praženie, čiže keď sme sa učili pražiť, tak sme pražili v garáži, ale keď sme už chceli pražiť normálne, tak sme – trvalo to asi 2 mesiace, kým sme ten priestor, v ktorom pražíme doteraz vlastne dostali do takého štádia, aby to hygiena schválila, až potom sme začali predávať taký balík, ako ho vidíme v tejto podobe stále nezmenený. A väčšina tých priestorov, ktoré boli k dispozícii, boli offices, čiže neboli prispôsobené k tomu, aby tam bola nejaká potravinárska výroba, čiže to bol základný kameň úrazu. A teda ďalšie náklady sú samozrejme stroj, čiže pražička, to je asi hlavný náklad, to sa pohybuje rôzne, 10-20-30 000, sú aj stroje za 100 000 €, čiže to už si môžete kúpiť auto namiesto toho. A ďalšie malé náklady, možno do tej rekonštrukcie toho priestoru, my sme tam robili nejaké poličky a takéto veci. A ešte nejaké ďalšie malé stroje, ktoré treba do tej pražiarne, ale už nič nejaké signifikantné, čiže tá investícia sa pohybuje dajme tomu, keby sme boli veľmi skromní, tak od tých 10 do tých 50 000 €. Záleží aj na veľkosti, akú pražiareň chceme. Keď si povieme, že ideme si založiť veľkú pražiareň kávy, tak možnože to bude 200 000 €, keď si povieme že chceme len tak pre seba, ale zároveň to chceme aj predávať, tak už to nemôžeme pražiť v garáži predsa len, alebo v obývačke svojho bytu, tak už musíme ísť do niečoho takéhoto a vtedy to bude približne 10 000 €.
Peter Vrábel: To je teda aj ten tvoj prípad, hej?
Matej Hamran: Môj prípad bol trošku vyšší, pretože ten stroj sme nechceli zobrať zase ten najlacnejší, takže my máme celkom kvalitný stroj a sme s ním stále spokojní a dokáže, aj keď je relatívne malý, tak mám proste ľudí, ktorí s ním majú skúsenosti aj také, že napražili 400 kg za mesiac, na stroji, ktorý praží 2 kilá naraz, takže…
Peter Vrábel: To je to, čo si hovoril, že celú noc, hej.
Matej Hamran: Áno, celú noc, celý deň, 5-6 dní v týždni a dá sa napražiť hocikoľko, ale efektívnejšie by bolo samozrejme kúpiť si stroj, ktorý má väčšiu kapacitu potom, keď už. Ale to je prirodzené, to je prirodzené pri pražiarňach, väčšinou začnú s malým strojom, keď už sa im zvýšia teda objednávky, tak si kúpia väčší stroj, keď sa im ešte zvýšia objednávky, tak si kúpia veľký stroj, to je prirodzený priebeh.
Peter Vrábel: A dá sa potom pri takom veľkom množstve akože dávať pozor na tú kvalitu?
Matej Hamran: No… dá sa jasné…
Peter Vrábel: …aj tie stroje sú možno nejakým počítačom ovládané.
Matej Hamran: Dá sa dbať na kvalitu, ale pri tých veľa objednávkach si na to ľudia musia dávať o to viac pozor. A tá kontrola kvality je veľmi významným faktorom, ale myslím si, že vo výberových pražiarňach si na to dávajú pozor viac-menej všetci, pretože výberové kaviarne tú kávu ochutnávajú, keď im príde z pražiarne. Baristi vo výberových kaviarňach tú kávu pijú na dennej báze, čiže by spozorovali, keby tá kvalita tej pražiarne začala klesať, čiže nemyslím si, že kontrola kvality je niečo, čo chýba u výberových pražiarní.
Katka Vaterková: Teraz sme si povedali o tom, aké sú nejaké počiatočné náklady na praženie kávy, ale tá káva sa musí nejak dostať nejakou cestou ku konečnému spotrebiteľovi, takže ja by som sa rada opýtala na to, že akú marketingovú stratégiu alebo mix ste si nastavili vy, čo vám zafungovalo , čo menej, či to bola možnože primárne spolupráca s nejakými kaviarňami, aby sa o vás ľudia dozvedeli alebo účasť na nejakých kávových podujatiach, alebo teda internet, takže kľudne ak môžeš poradiť, že ktorá bola tá správna cesta pre vás a možnože to je nikdy nekončiaci proces, že treba to skúšať.
Matej Hamran: Presne. No paralelne s tým, ako sme založili pražiareň, tak kamarát v Košiciach si založil kaviareň BØLGE, Matúš, takže s nimi sme spolupracovali od začiatku a hneď pravdepodobne po tom, ako sme začali predávať už na oficiálnej báze, asi mesiac na to sme si s Matúšom povedali, že vymyslíme a teda založíme festival výberovej kávy v Košiciach, s názvom Fest čierny deň a to je tiež jedna z ciest, ktorou sme chceli predstaviť tú výberovú kávu verejnosti, či už jeho kaviareň alebo výberovú kávu všeobecne, našu pražiareň, čiže toto je veľmi významná časť toho marketingu ktorému sa venujeme. Teda návšteva, či už tvorba vlastných eventov alebo návšteva iných, či už kávových alebo nekávových festivalov. A ja si myslím, že je to možno aj najlepšia cesta, ako tú kávu predstaviť tým zákazníkom, pretože tam je ten pražiar alebo ten majiteľ tej kaviarne v priamom kontakte s tými zákazníkmi a vedia si tam odkomunikovať proste všetko priamo na tom festivale. Čiže to je možno taká najlepšia a najpriamejšia cesta a okrem toho samozrejme využívali sociálne siete, hlavne Instagram už v tej dobe, ale aj samozrejme Facebook. Takže sociálne siete a festivaly sú také najdôležitejšie, aj pre mňa a aj čo to vnímame zo skúseností.
Katka Vaterková: A vieš povedať, že asi aký kus koláča tvorili náklady na marketing?
Matej Hamran: To neviem, pretože marketing mal na starosti kolega, ten sestrin priateľ Miro, pretože on aj študoval marketing a venoval sa tomu. On je aj tvorca toho nášho loga krásneho, takže on je veľmi šikovný grafik, ale aj marketér, takže venoval sa sociálnym sieťam, marketingu, návrhu grafík a aj celkovému návrhu dizajnu balíčkov.
Katka Vaterková: Povedzme teda, že som konečný spotrebiteľ, zakúpila som si kávu na vašej stránke. V tomto období, kedy nie je ľahká situácia aj na pracovnom trhu, mnoho ľudí trávi čas doma na homeoffice, vedel by si nám ty poradiť nejaké spôsoby, ako si pripraviť kávu doma? Lebo predpokladáme, že možno nie každý má doma presso stroj, nie je to úplne bežná vec. Že ako si vlastne pripraviť aj takúto výberovú kávu doma tak, aby som zachovala nejakú jej kvalitu a aby som si to vedela vychutnať.
Matej Hamran: Jasné, tak niekoľko vecí, nechcem – toto je téma na ktorú by som vedel diskutovať aj tri hodiny, ale veľmi stručne. No tak výberovú kávu si vieme ako každú kávu pripraviť dvoma základnými spôsobmi, a to buď cez espresso stroj, tam máme možnosti automatický espresso stroj alebo manuálny. Odporúčam manuálny, ale keď sa chcete dostať…
Peter Vrábel: Ešte skús povedať, čo je automatický, že stlačím tlačítko a vytečie mi káva?
Matej Hamran: Presne. Automatický stroj je taký, ktorý funguje na stlačenie tlačítka. Nasypeš kávu do nejakej diery, stlačíš tlačítko, vložíš šálku a vyjde ti nejaký nápoj. Neodsudzujem, dá sa a v dnešnej dobe práveže aj výberoví pražiari sa zamýšľajú nad tým, ako osloviť ľudí, ktorí proste nechcú sa venovať tej príprave kávy a sú pohodlní a chcú si iba stlačiť tlačítko a vyjde im káva. Čiže neodsudzujem, v dnešnej dobe už sa hýbeme aj týmto smerom, pretože ako sme sa bavili, tak chceme osloviť aj bežných ľudí, nielen tých ľudí, ktorí…
Peter Vrábel: Predpokladám, že práve tieto stroje majú vo veľa firmách, takže by to bola škoda.
Matej Hamran: Presne tak, či už automatické kávovary alebo iné, napríklad kapsulové metódy sú veľmi rozšírené na svete a myslím si, že výberové pražiarne to vnímajú…
Peter Vrábel: Existuje aj výberová káva do kapsulových?
Matej Hamran: Existuje. Je to pomerne drahé, pretože výberové pražiarne sa zamýšľajú samozrejme aj nad ekológiou, aby tam neboli nejaké kovové časti a tak, aby tie kapsule boli recyklovateľné, čiže napríklad viem o tom, že – na Slovensku si nie som istý, pravdepodobne nie, ale v zahraničí napríklad April Coffee Roasters alebo Colonna robí skvelé kapsule a kamaráti to testovali a tá káva chutí pomerne dobre, lenže je to drahé, stojí to viac ako 1 € na kapsulu, čo je pomerne dosť, ale teda hýbeme sa už tým smerom, či už kapsule alebo aj instantná káva dokonca bola výberovej kvality, ale sme ešte len na začiatku. Dobre aby sme sa vrátili naspäť, tak toto je jedna z možností, druhá z možností je manuálny kávovar, niečo podobné ako máme v kaviarňach výberových, lenže tam je ten problém, že sa s tým treba zaoberať, treba to čistiť, treba to udržiavať, treba tú kávu pripravovať, už to nie je stlačenie tlačítka.
Peter Vrábel: Musí to človek vedieť, musí si to namlieť…
Matej Hamran: Áno, musí sa tomu proste človek venovať, bez toho to nejde. A keď chce človek kvalitný stroj pákový manuálny, tak to stojí dosť veľa peňazí.
Peter Vrábel: Skús povedať, že koľko, od do?
Matej Hamran: Vieš čo, základný stroj sa dá kúpiť za 500€, ale…
Peter Vrábel: Predpokladám, že to je veľmi základný stroj.
Matej Hamran: Veľmi veľmi základný stroj, ale relatívne dobrú kávu si vieš z neho spraviť. Ale veľmi dôležitá vec, ku ktorej by som sa dostal neskôr, je mlynček. Keďže ti nestačí len stroj za 500€ a potom si tú kávu namelieš na nejakom nožovom mixéri za 10€ z Lidla, to ti nestačí. Na kvalitnú kávu potrebuješ veľmi kvalitný mlynček, čiže tá investícia bude vždy okolo 1000€ a viac, ak chceš mať doma kvalitný manuálny espresso kávovar. Čiže našou filozofiou je to, že kávu si doma pripravovať filtrovanú.
Peter Vrábel: To je teda ďalší spôsob?
Matej Hamran: To je teda ďalší spôsob a keď má človek chuť na espresso alebo kapučíno, nech ide podporiť svoju lokálnu kaviareň a v dnešnej dobe mu to aj prospeje, spraví si prechádzku, podporí kaviareň, veľmi kvalitný nápoj si dá, zaplatí za to pomerne málo peňazí, čo je to 1-2 € za espresso. A nemusí sa zaoberať s veľa tými procesmi a nemusí zaplatiť proste tisíce eur za kávovar. A teda alternatívne metódy sú metódy na prípravu filtrovanej kávy, ktoré sú staršie ešte ako espresso, do toho nemusíme zachádzať, ale sú tam rôzne metódy, ktoré všetky fungujú na podobnom princípe. Fungujú na princípe takom, že spojíte nejakú kávu s nejakou vodou, je to úplne iný pomer ako pri espresse, pri espresse je to približne 1:2, až 1:3, káva a voda a pri tých filtrovaných kávach je to viac, je to 1:10 až 1:20, napríklad french press, V60tka, aeropress, chemex a tak ďalej a tak ďalej rôzne metódy, myslím, že si aj nejakú ukážeme. Tieto metódy fungujú na veľmi jednoduchom princípe, delíme ich na 2 kategórie, po anglicky immersion a drip, po slovensky neviem.
Peter Vrábel: Mne sa to často stáva, že…
Matej Hamran: Skúsim to opísať, ale mne sa to často stáva, že skôr rozmýšľam po anglicky a neviem nájsť slovenský ekvivalent, ale teda immersion metódy sú o tom, že máte nejakú nádobu, do ktorej nasypete kávu a zalejete vodou, necháte to tam pôsobiť určitý čas a potom prelejete napríklad ako french press. A drip metódy sú o tom, že máte väčšinou nejaký kornútok, ale nemusí to byť kornútok, nejakú nádobu, do ktorej vložíte nejaký filtračný papier, nasypete doňho kávu a teda kanvicou nalievate do tej kávy vodu a tá voda prekvapkáva cez tú kávu do nejakej inej nádoby. Toto sú metódy na prekvapkávanú kávu a tieto metódy sú veľmi lacné, nepotrebujete na to takmer nič, stačí vám možno investícia za 10-20€, plus kvalitný mlynček, ten treba aj pri týchto, ale v tomto prípade stačí možno ručný mlynček za 50€ na začiatok, prípadne ak niekto bude chcieť ísť do kvalitnejšieho, tak si priplatí, ale sú veľmi lacné, jednoduché, môžete si tú metódu dať do batohu a zobrať na hory, čiže veľmi odporúčam na doma a hovorím ozaj, keď chcete fakt to espresso alebo kapučíno tak navštívte svoju obľúbenú kaviareň a podporte aj ich. Čiže toľko stručne o príprave kávy v domácich podmienkach, veľmi stručne.
Katka Vaterková: Matej a máte aj nejaké plány dajme tomu expandovať do zahraničia, že by vaša raketa vystrelila, ak je vašim limitom vesmír, tak ako uvažujete v tomto, plánujete takéto kroky?
Matej Hamran: No plánujeme, aktuálne máme niekoľkých odberateľov zo zahraničia, najmä z Českej a Poľskej republiky a aktuálne rokujeme so zásielkovňou, pretože zásielkovňa má veľmi dobré podmienky aj pri vývoze do iných krajín a teda či už Maďarsko, Rumunsko ale iné, Slovinsko, Chorvátsko, iné okolité krajiny, nie len kaviarne, ale teda dalo by sa našu kávu objednávať aj cez eshop do týchto krajín, pretože keď už len ideme do Čiech a pomocou klasického kuriéra už tá doprava, cena tej dopravy je vyššia, ale táto zásielkovňa by mohla vyriešiť práve tento problém. Lebo to je zase problém výberových pražiarní, to sme ani nespomenuli, že keď si chce človek napríklad z Hnúšte, poviem random mesto, náhodné mesto, chce objednať 1 balík kávy, ktorý stojí povedzme 10€, zaplatí za dopravu 4€, tak to nie je zase veľmi výhodné, preto sme sa práve obzerali nad tým, že ako zlepšíme práve toto a myslím si, že zásielkovňa vyrieši nielen Slovensko ale možno aj okolité krajiny a stúpne teda odber aj z okolitých krajín. Ale teda chceme ten biznis zachovať stále malý, nechceme – nemáme taký plán, že každý rok chceme zdvojnásobiť našu produkciu, chceme si stále robiť to isté viac-menej v tých istých približne množstvách, ako som už spomínal, organizujeme v lete rôzne eventiky a festival Fest čierny deň a plánujeme teda kaviarničku otvoriť časom, ideálne čím skôr a chceme si to stále robiť tak, ako to robíme teraz, v takej istej kvalite, pretože takto nás to baví.
Katka Vaterková: Existuje aj nejaká cesta ako organizovať eventy teraz, keď sa eventy organizovať nedajú?
Matej Hamran: Veľmi dobrá otázka, s ostatnými členmi nášho tímu sme sa rozhodli, že keďže tento rok náš festival Fest čierny deň sa organizovať nebude dať pravdepodobne, tak sme sa rozhodli, že ho budeme organizovať vo forme online eventov a teda všetky informácie budú dostupné čoskoro na sociálnych sieťach, ale už tie eventy asi mesiac chystáme, takže bude to všetko online, bude to veľmi zaujímavé, chystáme veľmi veľmi zaujímavé veci pre našich teda návštevníkov a máte sa teda na čo tešiť.
Peter Vrábel: Maťo ja som si nedávno, teda pár dní dozadu všimol, na sociálnych sieťach ma trafila taká – taký jeden postík od môjho zrovna kamaráta, kde držal tabuľu, kde mal napísané, že nepite zlú kávu. Neviem, či si to videl alebo nie, ale viac ľudí to zdieľalo a on vlastne tým chcel poukázať na to , že vyzvať ľudí, aby vlastne podporili týchto pražiarov lokálnych a teda aj tie malé kaviarne, ktoré majú výberovú kávu, že čo si ty o tomto myslíš, že skús teda poslucháčom odkázať niečo, že alebo teda vyzvať ich, aby tiež vás takto podporovali.
Matej Hamran: Áno videl som to, a myslím si, že je to veľmi dobrá iniciatíva a ako som už spomínal, výberová káva je niečo ako každý iný produkt, takisto ako pivo, ľudia si už pomaly začínajú uvedomovať, že tým, že zaplatím vyššiu cenu, vlastne pomôžem aj tomu pivovarníkovi, aj to pivo bude oveľa kvalitnejšie, čiže ja si myslím, že ľudia si to pomaly začínajú uvedomovať a to aj vidieť na tom, že začínajú teda kaviarne a už aj pražiarne na Slovensku rásť ako huby po daždi. Keď sme vznikli my, tak tu bolo zopár pražiarní a ešte pár rokov pred tým tu možno bolo 5 pražiarní dokopy a dneska…
Peter Vrábel: Dneska je ich koľko?
Matej Hamran: Ja neviem, možnože už aj 30, 50. Nemám to už ani spočítané, ale rastie to fakt enormným tempom a myslím si, že je to aj tým, že ľudia si začínajú proste uvedomovať tieto kvalitné produkty, že nie sú len o tej cene a určite by som chcel vyzvať ľudí, aby podporili či už mňa alebo aj iných výberových pražiarov a hlavne výberové kaviarne, pretože tie sú tie, ktoré tú podporu v týchto časoch najmä potrebujú, pretože keď človek podporí kaviareň, tak nepriamo podporí aj pražiareň, ktorá tej kaviarni kávu dodáva, takže hlavne podporujte tie kaviarne, aby sme ich tu mali aj budúci rok, pretože množstvo podnikov, nielen kaviarní ale aj reštaurácií tu možno už po pandémii nebude.
Peter Vrábel: To si veľmi pekne povedal. Ja teraz prezradím, že máme prichystané 2 prekvapenia. Prvým z nich je, že nám Matej ukáže, ako si v domácom prostredí vieme pripraviť vynikajúcu výberovú kávu, urobíme z toho záznam, tento záznam si budete môcť pozrieť na našom YouTubovom kanáli Na rovinu online a druhé prekvapenie má už nachytané aj Katka.
Katka Vaterková: Áno, takže tento podcast je špeciálny nielen počtom moderátorov, novým formátom mini série na zaujímavú tému akou je káva, ale tiež súťažou, ktorú sme si pre vás pripravili. Zapojiť do tejto súťaže sa môže naozaj každý, ak ste sa dopočúvali až sem, tak mám pre vás veľmi dobrú správu, pretože máte šancu vyhrať. Čo sa týka cien, po každej jednej epizóde z tejto mini série budeme žrebovať výhercu, ktorý získa domáci kávovar Koťogo, balík kávy a zaujímavú knihu o káve. A na konci spomedzi všetkých zúčastnených budeme žrebovať hlavnú cenu ktorou je chemex a predplatné kávy na pol roka, predplatné kávy na pol roka je zaujímavé v tom, že budeme môcť ochutnať rôzne chuťové profily kávy, z rôznych odrôd, z rôznych krajín sveta. Zapojiť do súťaže sa môžete tak, že my vyberieme zaujímavosť z podcastu, na ktorú sa vás opýtame a vašou jedinou úlohou bude poslať nám správnu odpoveď, takže sledujte naše sociálne siete, Facebook, Instragram, YouTube, alebo si kliknite na www.narovinu.online/súťaž.
Peter Vrábel: Tak na záver podcastu by som rád teda poďakoval Matejovi, že tu s nami bol, ďakujem aj Katke, že prvýkrát takto to zvládla so mnou. Dík Matej.
Matej Hamran: Ja teda ďakujem za pozvanie tiež a ďakujem aj všetkým poslucháčom, ktorí si tento podcast vypočujú a chcel by som teda všetkých vyzvať, aby, ako si spomínal, aby nepili zlú kávu a aby teda pili dobrú kávu a aby podporovali tie svoje kaviarne obľúbené a svoje pražiarne, aby sme tú kávu pre nich mohli pripravovať aj naďalej a dúfam že sa čoskoro stretneme spolu na nejakom kávovom evente alebo festivale. Počúvali ste Na rovinu o podnikaní, dvojtýždenný podcast spoločnosti Prosight Slovensko. Podcast Na rovinu o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách, alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online. Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button media. Dopočutia o dva týždne.
