NRoP 45 
O epizóde
Peter Kalman sa od archeológie dostal k zaujímavému segmentu energetiky. Založil a je CEO spoločnosti Twinlogy, ktorá je momentálne líder na trhu energetiky ako alternatívny dodávateľ z pohľadu starostlivosti o zákazníka. Inovácie a nový prístup k poskytovaniu služieb im dáva priestor na viac ako 100% rast a tržby v roku 2020 odhadujú na 20 mil. EUR.
Ako naštartovať zaujímavý príbeh podnikania v energetike, čo reguluje štát, praktické tipy, ako vedia aj malí podnikatelia ušetriť na energiách, ale aj trend a potreba zelenej energie boli témami tejto inšpiratívnej epizódy.
Zaujímavé linky z podcastu:
Príklad ako ušetriť na energiách v malej prevádzke
Koľko stojí zelená energia od Greenlogy?
Rozhovor s Petrom Kalmanom
O Twinlogy
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast Na rovinu o podnikaní je súčasťou vzdelávacej platformy pod názvom Na rovinu Online a je projektom spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Tiktok, Feed
Produkcia: 2020 © Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a živé prenosy
Verzia v posunkovom jazyku
Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman
Produkcia: 2020 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
Prepis celej epizódy
Na rovinu o podnikaní.
Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči. Vitajte pri ďalšej epizóde podcastu na rovinu o podnikaní. Trošku sa nám zjesenieva, vonku je daždivé a sychravé počasie a my tu máme hosťa, ktorý nám možno pomôže aj s tým, že keď viacej svietime tak budeme vedieť ušetriť niečo za elektrinu. Celkovo tu máme hosťa, ktorý pôsobí v segmente ktorý sme tu ešte nemali a tou je energetika a mojím hosťom je Peter Kalman. Vitajte.
Peter Kalman: Dobrý deň.
Erik Lakomý: Peter Kalman je CEO spoločnosti Twinlogy, ktorá je v podstate jednotkou na trhu energetiky ako alternatívneho dodávateľa z pohľadu starostlivosti o klienta alebo zákazníka. Asi to nebude, čo sa týka veľkosti tržieb ale tá starostlivosť o zákazníka je rozhodujúca. Tak možno povedzte aj váš príbeh ako ste sa vôbec celkovo k energetike dostali a ako vznikla firma Twinlogi. Ja som si len naštudoval, že vy ste absolvovali univerzitu Komenského, konkrétne archeológiu. Ako je možné robiť archeológa v energetike?
Peter Kalman: Je to veľmi jednoduché, stačí keď túžite byť archeológom, potom sa oženil že, počas štúdia máte deti, máte potrebu si nájsť nejakú prácu. Potom zistíte, že ten sen o veľkom archeológovi sa Vám rozplýva, pretože potrebujete viac peňazí, takže prejdete do privátnej sféry a potom sa už nikdy nevrátite. Takže robil som v podstate potom viac-menej celý život v obchode, v múzeách alebo teda v archeológii, v histórii, asi rok. A celý život som v obchode. A posledných desať rokov som v energetike.
Erik Lakomý: A tá archeológia to bolo nejaké vaše poslanie ako nejaká vízia že to chcete robiť odmalička. Bolo to ako srdcovka?
Peter Kalman: Áno. Ja som ešte ako dieťa alebo teda pri Žiline je jeden taký známy hrad – lietavský hrad. Ja som ako dieťa, možno desaťročný, našiel na hrade kúsok keramickej kachlice. A vtedy som sa začal proste o tú archeológiu zaujímať. Mal som knižky, čítal som, celé gymnázium som proste vedel že pôjdem na tú archeológiu. Potom som išiel na prijímačky. Vtedy to bolo tak… Nebolo tých škôl tých možností ako teraz, vždy sa študovala archeológia len v Bratislave na Komenského univerzite. Odbor sa otváral každý druhý rok a prijímali tak 7, 8 študentov. Takže, všetci mi hovorili že to nemá zmysel že to určite nedám… Dal som to prijali ma a študoval som to a v podstate až do druhého ročníka som si myslel že v tom biznise budem robiť, no, v biznise…. v tom sektore budem robiť…. ale potom, hovorím, prišla nejaká životná zmena a dnes je všetko vlastne inak ale stále sa o históriu zaujímam, zbieram si knižky, čiže keď budem na dôchodku, už teda mať všetko za sebou, tak budem čítať knihy, študovať a v podstate vo voľnom čase ako člen Združenia na záchranu Lietavského hradu sa v podstate venujem takej dobrovoľníckej činnosti aj keď možno nie v takom rozsahu ako by som si predstavoval, kvôli práci, ale chodím tam, pomáham spolu s ďalšími desiatkami dobrovoľníkov pri záchrane tohto úžasného hradu.
Erik Lakomý: A keď ste archeológ, máte doma detektor kovov?
Peter Kalman: Nemám, nepodporujem. Voči tomuto mám pomerne vyhranený názor ktorý je úplne totožný s archeologickou obcou takže je to proste vykrádanie a ničenie. Nie záchrana vecí ale ničenie kontextu v akom sa tie veci nachádzajú a to je podľa mňa dôležitejšie ako mať nejakú mincu v ruke keď neviem odkiaľ pochádza a aký bol kontext toho nálezu.
Erik Lakomý: Dobre o tejto téme veľmi zaujímavej sa môžeme ešte v závere trošku pobaviť, celkovo aj o tom lietavskom hrade. Poďme teda na príbeh vašej firmy teda Twinlogy. Ako ste sa dostali vlastne od tej obchodnej pozície alebo prechádzali ste si viacerými obchodnými pozíciami? Ako ste sa dostali k vlastnej firme a kedy to vzniklo celé?
Peter Kalman: Vzniklo to v roku 2016 keď sme v podstate … alebo ja a môj tím sme bol zamestnaný v jednej spoločnosti ktorá predávala časť svojich aktív, ktoré sa práve týkali predaja koncovým zákazníkom. Bola to firma, ktorá pôsobila v energetike a keď sme teda premýšľali čo ďalej, čo budeme ďalej robiť, tak ako jediná voľba bolo zostať v energetike, takže potom ten príbeh bol už jednoduchý. Našli sme na trhu firmu, malú firmu, ktorá bola na predaj. Zdalo sa nám to ako dobrý nápad, ako budovať všetko od začiatku, čiže povolenia, zmluvy a tak ďalej. Mať proste niečo hotové. Našli sme si investora, firmu sme kúpili, premenovali, presťahovali do Žiliny. Postupne sa tam presunuli ľudia ktorí v tom pôvodnom projekte končili. A tak ako končili, tak sa presúvali do Twinlogy a v podstate od novembra 2016 fungujeme vlastne v plnej zostave. Časť ľudí medzitým odišla. Prišli už nejakí noví ľudia ale to jadro, ktoré tam stále máme a je nás teraz 11, tak sú ľudia z pôvodných projektov, niektorí takí s ktorými spolu robím už desať rokov. Takže sme taká malá rodina už skoro.
Erik Lakomý: Možno tak, podnikanie v energetike, pre mňa to vyznieva ako taký fakt biznis, nie dosiahnuteľný možno. Aký bol? Vy ste spomínali že ste mali aj investora. Je ten vstupný kapitál náročný na začatie podnikania v energetike?
Peter Kalman: Viete čo? Určite je to náročné. Toto je biznis, kde je dôvera veľmi kľúčovým faktorom. Jednak je to dôvera a jednak musíte mať pomerne veľké množstvo rôznych finančných nástrojov na to aby s vami tí partneri boli ochotní spolupracovať. Zároveň je to segment, kde na pomerne veľký podiel tých tržieb ktoré vlastne realizujeme, vyberáme tržby alebo poplatky ktoré smerujú buď do OKTE, čo je štátna spoločnosť alebo do distribučných spoločností, kde má štát polovičný alebo teda 51 percentný podiel, čiže sú to distribučky – plynárenské alebo elektro, energetické, tak každý vlastne požaduje nejakú formu zabezpečenia – finančnú, bankové záruky a tak ďalej. Takisto ak nakupujete elektrinu, takisto potrebujete nejaké zabezpečenie alebo teda zloženie hotovosti na účtoch a tak ďalej. To znamená že z tohto pohľadu je ten úvodný štart veľmi náročný. My sme sa, samozrejme, potýkali s takýmto istým problémom tie dva roky po vzniku značky. Roky 2017, 2018 boli pre nás veľmi, veľmi ťažké. Prežili sme ich len vďaka tomu investorovi, to znamená že keby sme fungovali sami tak už dávno možno hodíme flintu do žita a kašleme na to ale podarilo sa nám to nejakým spôsobom prekonať a tým, že sme zvolili aj taktiku….síce to vyzerá že je to skokový nárast, ale je to nárast ktorý zodpovedá naším finančným možnostiam. To znamená že nešli sme do nejakého rizika. Vedeli sme že, ja neviem, mali sme stanovený nejaký ročný limit na zákazníkov že teda keď toto naplníme tak už ďalej nepôjdeme. Aj keby sme chceli, pretože na to nemáme peniaze a takýmto spôsobom sme sa vlastne dostali až k dnes aktuálnym číslam kedy za rok 2020 dosiahneme tržby 20 miliónov. Keď sme kupovali tú spoločnosť tak mala tržby 1,6 milióna.
Erik Lakomý: Ja som pozeral aj Finstat. Predtým ste tam mali, resp. bolo že v 2016 – 1,3.; potom 5,9. Potom zase stopercentný nárast na nejakých 11,6 teraz vravíte že 20 miliónov eur tržby v tomto roku. Ako sa dá vôbec udržať takýto rýchly nárast? Vraveli ste že vás je jedenásť v tíme. Koľko ešte alebo kam máte ešte priestor rásť pri takomto množstve ľudí?
Peter Kalman: Ja si myslím, že je tam ten priestor k nejakým 30 miliónom. Nie je to teraz tak, že ja som nejaký otrokár a teraz tí ľudia pod ťarchou môjho otrokárskeho biča pracujú dňom i nocou. Je to skôr o tom, že sa snažíme tie procesy maximálne optimalizovať. Tým, že sme malá spoločnosť a teda striktne sa držíme toho svojho počtu, samozrejme, že už v budúcom roku sa nevyhneme vytvoreniu nejakých nových pozícii alebo posilneniu niektorých pozícii, zároveň to, že vlastne máme v tom tíme ľudí, ktorí robia 10 rokov v energetike, tak nemusíme robiť žiadne kompromisy, jednoducho tí ľudia vedia, čo majú robiť, vedia ako to majú robiť, majú tie procesy tak vyladené, že sú naozaj rýchly a dokážeme ten obrat dosiahnuť aj s takýmto počtom zákazníkov. Čo sa týka tej finančnej stránky, tak je to o disciplíne, samozrejme, máme, resp. nejdeme za tým rastom hlava-nehlava. Zákazníkov si vyberáme, preverujeme a akonáhle niekto nespĺňa našu predstavu, alebo pre nás predstavuje nejakú hrozbu, či už vo forme nezaplatenia, alebo je to pre nás príliš veľké sústo, keďže my za tých zákazníkov musíme platiť nejaké zálohy dopredu, alebo je to pre náš cash príliš veľké riziko, tak toho zákazníka odmietneme. A vďaka tomuto sme dokázali vlastne ustáť ten medziročný rast.
Erik Lakomý: A ešte keď sa bavíme o podnikaní a energetike, alebo teda podnikaniu v energetike, čo je Váš hlavný produkt? Predpokladám, že tam je asi energia, ktorú predávate, či je to ešte niečo iné?
Peter Kalman: Náš hlavný produkt je predaj elektriny a plynu, koncovým zákazníkom, čo sú domácnosti, firmy, vo veľmi malej miere komunálny sektor, potom poskytujeme aj distribučné služby, v jednom prípade je to miestna distribučná sústava, čiže niečo ako distribučná sústava v malom na vymedzenom území. A potom vlastne poskytujeme kompletné služby v energetike, to znamená, že napr. dodávku infraštruktúry, rekonštrukcie poradenstvo, optimalizácie, energetické audity, čiže to, čo tá spoločnosť by hľadala, ja neviem, možno na viacerých miestach, tak má u nás na jednom mieste.
Erik Lakomý: A možno aj viem, že bolo také obdobie, niekoľko rokov dozadu, kde chodili takí podomoví predajcovia, a vraveli, že vedia ušetriť ľudia na elektrine alebo na plyne.. Máte aj vy takýto obchodný model alebo vravíte to, že ste iný, tým prístupom?
Peter Kalman: My keď sme Twinlogy zakladali, pred tými 4 rokmi, tak v podstate už na tom začiatku sme si povedali, že chceme byť iní ako ostatní, preto sme z názvu spoločnosti vylúčili slová ako power a energy, proste je to Twinlogy. Má to byť dvojičkou takže preto Twin. My sa snažíme robiť to inak, či už je to ten predaj alebo prístup k zákazníkom, komunikácia, marketing, všetko u nás sa robí trošku inak, ako sú tie spoločnosti zvyknuté. Door to door nerobíme, nepovažujeme to za úplne férový spôsob predaja. Otázne je, že kto sa cez ten deň doma nachádza, sú to buď dôchodcovia alebo ženy na materskej alebo nezamestnaní. Nehovorím, že dôchodcovia nie sú našou cieľovou skupinou, ale tým, že sa pozíciujeme ako inovátor, tak cielime skôr na tú mladšiu a strednú generáciu, ktorá dokáže využívať aj iné služby ako len tú dodávku elektriny. Dokáže oceniť on-line zmluvu, dokáže oceniť to , že si dokáže zaplatiť kartou na našej webovej stránke a neplatí nám účty poštovou poukážkou. A zároveň sú časté prípady, kedy naozaj tí dôchodcovia sú vlastne zraniteľné skupiny, tým, že sú to ľudia, ktorí nie úplne chápu dnešné dianie, žijú proste stále v tom svojom svete, kedy sa tieto veci jednoducho nediali, tak sú často, dôverčiví a obeťou naozaj takých tých, nechcem povedať že gangov, ale sú proste skupiny, ktorí majú taký ten svoj biznis model postavený na tom, že ich často pod nátlakom prinútia tú zmluvu podpísať a tá výhoda tam nie je.
Erik Lakomý: A čo sa týka dovolania na call centrum, tak nebudem čakať polhodinu kým sa preklikám medzi 4 kanálmi.
Peter Kalman: Nie, nie, akože, áno, máme aj my nejaké voľby, ktoré musí ten zákazník absolvovať než sa k nám dostane, ale to call centrum síce funguje od 8 do 16:00 ale dovolá sa tam vždy. Ak sa nedovolá z nejakého dôvodu, tak mu vlastne voláme obratom naspať, takže podľa našej štatistiky dovolateľnosti máme celkom slušné čísla a nemyslím si, že toto by pre zákazníkov mal byť práve nejaký problém.
Erik Lakomý: Ak si možno práve porovnáme ten telekomunikačný sektor, kde pôsobia 4 operátori, plus akoby nejaké odnože tých väčších operátorov, v energetike je myslím že momentálne 17 poskytovateľov. Ako sa dá rásť v takomto konkurenčnom prostredí? Myslím že je to jednak to, že tých poskytovateľov je oveľa viacej, sú to nadnárodné korporácie, či už sú to nejakí Taliani alebo Nemci. Ako vy ,ako čisto slovenská firma viete zabezpečiť takýto rast?
Peter Kalman: Tak je to samozrejme aj každodenný boj ale keď si zoberieme aký je ten trhový potenciál, tak na Slovensku je neviem, možno dva a pol 3 milióny odberných miest v elektrine a ďalší milión alebo ďalšie milióny odberných miest v plyne, čiže ten trh je pomerne veľký, tých hráčov je 17, nie všetci robia všetko, to znamená, že niekto robí len veľkých zákazníkov a je to pre neho primárny fokus, to znamená že sú firmy, ktoré akoby fungujú s ešte menším počtom zamestnancov ako možno máme my, v pomere k tržbám. A potom sú klienti alebo teda dodávatelia, ktorí to robia všetko, ja neviem, napr. domácnosti, malé firmy, veľké firmy, proste zoberú to čo príde a potom sme tu napríklad my, ktorým sa tým zákazníkom veľkým nevyhýbame a nepreferujeme nejakých zákazníkov, robíme domácnosti, robíme malé a stredné firmy, tam ten priestor je asi najväčší, práve preto, že tam tí zákazníci sú najmenej edukovaní, často ani netušia, niektorí v živote nezmenili dodávateľa to znamená že stále sú zákazníkom jednej spoločnosti, nikdy si nevyskúšali tu zmenu, čiže nevedia porovnať aké by to bolo a toto je náš rybník.
Erik Lakomý: Čo sa týka možno celkovo toho prostredia, mne príde to prostredie také, že štát akoby chcel miestami diktovať nejaké ceny, sú tam určite aj nejaké regulácie, plus majú iné páky, ako to vyzerá z tohto pohľadu, čo sa týka vstupu štátu alebo nejakých iných strán, celkovo, do tohto segmentu?
Peter Kalman: Ako samozrejme ten štát, ten interez je tam veľký, bohužiaľ, je to často zneužívané na nejakú politickú propagandu, keďže je to citlivá vec, plyn, kúrenie, teplo, elektrina, obyvatelia, to sú také ľúbivé témy a ceny energii … a málokedy sa do toho prináša nejaký racionálny pohľad, to znamená, že pre mňa je racionálny pohľad ten, keď niekto povie, že šli ceny hore, nie v percentách ale v eurách, to znamená, že reálne vyhodnotí tu vec a ten zákazník alebo aj ten štát sa zamyslí nad tým, že aký je ten podiel nákladov. Ak ten podiel nákladov na energie je povedzme 50% a viac, tak áno to je likvidačný, ale ak je to v tom rodinnom rozpočte zanedbateľný nárast tak to podľa mňa nestojí za takú históriu ako je niekedy prezentovaná. Ďalšia vec je, že dodávatelia na Slovensku, alebo celkovo ten trh už dávno volá po zmiernení regulácie, lebo ta regulácia je tak strašne rozsiahla a tak zasahuje do toho podnikania, že jedna vec sú ceny samozrejme, dobre, ok, štát určuje nejaký strop v snahe ochrániť toho zákazníka, a druhá vec je že zasahuje aj do veci ako sú všeobecné obchodne podmienky, to znamená že vy strácate originalitu, vy ako dodávateľ v tom segmente nemôžete tomu zákazníkovi ponúknuť tu výnimočnosť, ktorú on možno očakáva, pretože všetci musia mat podobne podmienky, všetci sa riadia podobnými pravidlami, štandardmi kvality atď…. takže tu verím, že po zmene vlády, po zmene vedenia úradu a myslím si že tá komunikácia zo strany úradu je dnes na úplne inej úrovni. Tam tú snahu naozaj vidno a verím, že sa do pár rokov dočkáme zásadných zmien, ktoré by mohli naozaj priniesť pre energetiku veľký prínos a to myslím možno aj v rozsahu, teraz, regulácie cien, keď dnes alebo v minulosti to štát vyriešil tak, že potreboval ochrániť zraniteľné vrstvy obyvateľstva, to sú ľudia ktorí sú chorí, dlhodobo nezamestnaní, sociálne prípady, teda naozaj majú obrovský problém s platením účtov. Tento problém tu naozaj ešte stále je ale štát, miesto toho aby pomohol týmto ľudom nejakým spôsobom, tak povedal, že bude regulovať všetky domácnosti, to znamená, že moju, vašu aj Janka z nejakej obce, ktorý je invalidný dôchodca a pritom my alebo ja osobne si myslím, že som natoľko odborne zdatný, gramotný aby som si dokázal vyjednať tie podmienky tak, aby som bol s nimi spokojný a nepotrebujem k tomu aby ma chránil štát.
Erik Lakomý: Takže tie opatrenia sú väčšinou také plošné , hej? Že nie je tá pomoc nejaká adresnejšia, že poďme pomôcť teraz chorým a chudobnejším ľudom, ale ak, tak všetkým a môže sa stať aj to, že premiér alebo minister hospodárstva alebo niekto z úradu pre reguláciu si zmyslí, že od zajtra ideme zvyšovať ceny a si to vedia zvýšiť bez možno nejakého vstupu Vás ako dodávateľa alebo výrobcu elektrickej energie a plynu?
Peter Kalman: Nie, to si nemyslím, akože snaha zvyšovať ceny tam nie je, skôr snaha znižovať tie ceny. Nie je to úplne jednoduché, lebo to sú veci, ktoré majú povahu zákona, to znamená, že musel by byť prijatý konsenzus legislatívny, naprieč národnou radou ale sú páky na to ako niektoré tie parametre, ktoré vlastne vstupujú do toho výpočtu, nejakým spôsobom zjemniť alebo upraviť tak, aby sa tá cena dala znižovať. Číže ta snaha tu dlhodobo bola, tie ceny znižovať na úkor akéhokoľvek zdravého rozumu a na úkor toho ako sa vyvíja trh burza atď…keďže toto sú vyslovene burzové komodity a Slovensko je príliš malým hráčom na tom európskom trhu aby mohlo určovať svoju vlastnú cenu. Tá cena sa riadi európskymi cenami, Nemeckými alebo teda hlavne Nemeckými a potom teda vlastne tá naša cena ide v závese za týmito cenami ale to si nemyslím, že sa bude diať, pretože vidíme, že vlastne po tých voľbách a po tej zmene, tam naozaj vidieť racionalitu, to, že si konečne všetci vlastne uvedomujú, že je to takisto podnikanie, ktorého základným kritériom je dosahovať zisk, lebo z toho sa platia dane, z toho je prospešný, alebo z toho má štát úžitok, firma môže prosperovať, napredovať, investovať atd.. myslím že teraz tu naozaj vládne veľká racionalita.
Erik Lakomý: Super, to rád počujem a verím tomu, že nielen v energetike ale aj v ostatných segmentoch príde k takej racionalizácii a celkovo nejakému otvorenejšiemu dialógu medzi jednak podnikateľmi a na druhej strane štátom a inými štátnymi organmi, ale mame tu aj situáciu pandémie a takisto Covid sa nevyhol ani energetike. Ako sa možno dotkla cela táto situácia, ktorá už s touto druhou vlnou začína naberať obrovské rozmery aj v podstate vášho segmentu a druha časť tej otázky : Ako sa to dotýka tej domácnosti, lebo veľa ľudí nie je v praci, musia byt na homeoficoch, takže vidno tam aj nejakú zvýšenú spotrebu elektrickej energie u domácností?
Peter Kalman: Čo sa týka Covidu tak, tu sme mali asi viacej šťastia ako rozumu alebo je také lákavé to uznať, že boli sme vizionári, nie, neboli sme vizionári, mali sme len šťastie. Tým, že sa orientujeme práve na ten malý a stredný segment a na tie domácnosti, tak toto je segment ktorý síce bol zasiahnutý, lebo je tam veľa hotelov, reštaurácii a podobných barov, kaviarní, ktoré boli v čase tej prvej vlny zavreté a teraz teda vidíme, že sa opakujú niektoré tie nariadenia, ale to sme nejakým spôsobom zvládli. Mali sme ťažké mesiace, to bol Apríl a Máj, vtedy sme naozaj videli, že aj tržby klesli, aj spotreba klesla. Domácnosti síce stúpli, ale tá spotreba v tom priemysle, bola tak nízka, že tie domácnosti to nemali šancu nahradiť. Ale tým, že nemáme veľké spoločnosti v tom portfóliu, to znamená že sme nerobili nikdy taký ten, chcem povedať že propagačný obchod, že mať niekoho, kým sa môžeme pochváliť, tak nemáme vlastne v portfóliu žiadnu automobilku alebo niečo veľké, kde naozaj ten pokles bol zásadný a že my sme odchodom opatrení, alebo teda uvoľnením opatrení sa radili späť na povodne tržby, sme na pôvodných číslach a klienti odoberajú elektrinu tak ako bolo naplánované, dokonca aj tí, ktorí nám peniaze dlhovali z toho prvého obdobia nám už všetko zaplatili, takže nemáme ani nejaký zásadný nárast neplatičov.
Erik Lakomý: Nemali ste tam nejaký problém s odložením splátok?
Peter Kalman: My sme tým klientom vychádzali v ústrety, čiže tým ktorí boli predtým vzorný platiči a mali teraz problém, tak sme im buď odložili splátky, alebo sme im znížili tie platby s tým že potom si to dobehnú v tom ďalšom období. Tým ktorý mali mesačnú fakturáciu, tým sme tie zálohy zrušili a jednoducho potom ta mesačná faktúra vyčíslila tu reálnu spotrebu a klienti to nejakým spôsobom akceptovali, boli radi a aj to je možno dnes dôvod, prečo ti klienti u nás vlastne zostávajú. Potom bola druhá skupiny klientov ktorí boli aj predtým problémoví, ktorým sme v ústrety nevyšli, tam sme trvali na dodržiavani pravidiel. Niektorí sa nahnevali , niektorí odišli ale toto považujeme za také prirodzené čistenie toho nášho portfólia. Čiže tým ,že chceme zákazníkov ktorí sú vzorní platiči, držia dohody a vidno že majú snahu, tak tých si držíme, ostatných necháme v pohode odisť, keď vlastne vidíme že sa v tom vzťahu necítia komfortne.
Erik Lakomý: Ja vám držím palce aby aj tá druhá vlna nemala veľký vplyv na vaše podnikanie a hlavne aby ľudia boli schopní a ochotní platiť.
Pauza.
Erik Lakomý: Mojím dnešným hosťom je Peter Kalman CEO energetickej spoločnosti Twinlogy. A už sme sa s ním bavili o jeho príbehu a o tom ako sa v energetike podniká a ako COVID ovplyvnil celkovo energetiku. Teraz mi zostáva dať Vám otázku, takú veľmi príjemnú, že ako vedia podnikatelia šetriť na energiách? Často krát si predstavíme, že podnikateľ alebo firmy ktoré vedia ušetriť svoje nejaké veľké výrobné podniky ako ste spomínali automobilky možno nejaké železiarne alebo strojárske firmy. Ale vedia ušetriť na energiách aj malí podnikatelia?
Peter Kalman: Určite áno. Tie veľké spoločnosti sú už tak veľké, že sa im oplatí mať vlastného energetika LWBO nejakého správcu majetku, ktorý jej fundovaný, rozumie tomu. U tých malých a stredných firiem na toto nie je dôvod alebo nemá to taký nejaký finančný zmysel a preto sme tu my. My sme tu na to aby sme nahradili toho energetika v tej spoločnosti. To znamená že my sledujeme tie náklady toho nášho zákazníka, vyhodnocujeme, analyzujeme a navrhujeme mu nejaké riešenie, keď zistíme že tam nejaký priestor je. Samozrejme že ten najznámejší spôsob úspory je práve tá cena tej komodity. To znamená, že zákazník má nejaký zmluvný vzťah a môže si s nami dojednať výhodnejšiu cenu elektriny alebo plynu. Samozrejme nemusí. Nie je to vždy zákonite, môže mať tú ponuku výhodnejšiu, ale to je práve tá možnosť tej voľby alebo toho slobodného výberu, bez nejakých obáv si nájsť toho koho chcem mať a kto my proste vyhovuje, či už po stránke ceny alebo nejakej služby. Potom je tu druhá časť a to sú to distribučné poplatky, ktoré ten zákazník platí. Ktoré sú regulované, sú dané pre danú distribučnú oblasť a to tí zákazníci nijakým spôsobom neriešia. Berú to ako nejaký fakt. Jednoducho to tam mám, platím to, neriešim to. Ale často sú tam skryté omnoho väčšie rezervy ako napríklad v tej cene komodity, čiže ak sa tu dnes handrkujeme napríklad s niekým o 20 centov rozdiel medzi cenovými ponukami. Tak tu sa skrýva omnoho väčší potenciál a či už sú tu rôzne sankcie za jalovinu, prekročenie, alebo teda nedodržanie učinníka, prípadne pokuty za prekročenie rezervovaných kapacít v prípade väčších firiem, v prípade menších spoločností je práve ten istič. Tak toto býva často buď poddimenzované a tým pádom tam platia pokuty alebo to bývajú často predimenzované, nevyužívajú tú kapacitu a platia zbytočne veľa. Čiže my im vieme pomôcť, vieme to skontrolovať, vieme im navrhnúť nejaké riešenie, napríklad toto sa týka aj úplne malých zákazníkov, napríklad kaderníctva, keď to bolo povedané, ktorá napríklad pôsobí v nejakej starej budove v nejakej starej prevádzke, ktorá predtým bola určená na úplne niečo iné. Teraz tam pôsobí kaderníctvo, môže tam byť, ja neviem, istič 63 ampérový a možno mu proste stačí výrazne menší a to je niečo, čo sa dá zrealizovať pomerne rýchlo s našou pomocou a tá úspora je tam v podstate okamžitá.
Potom sú to rôzne investície do infraštruktúry, do výmeny osvetlenia za nové LED osvetlenia, ja neviem, optimalizácia tej vlastne el. sústavy, prípadne pre väčšie firmy má možno význam si postaviť svoju vlastnú trafostanicu a prejsť na inú napäťovú hladinu. Keďže na hladine VN sú poplatky iné alebo nižšie ako na hladine NN, kde práve fungujú tieto menšie miesta. Čiže tých možností je viacero. Samozrejme neplatí to plošne, čiže nie každý môže ušetriť. Nie každý môže veľa ušetriť. Ale mali sme naozaj prípady, kedy sme zákazníkovi, ktorý ani nie je našim zákazníkom a ani nebol našim zákazníkom, práve v rámci nejakých dobrých vzťahov, navrhli práve zmeny na strane dozornej kapacity a on ročne ušetril 40 tisíc eur. To je to, čo si myslím, že je obrovská suma, ktorú by nikdy nejakou inou cenou komodity nedosiahol.
Erik Lakomý: Čo sa týka možno toho kaderníctva konkrétne tam ste spomínali, že dá sa vymeniť istič. Koľko môže predstavovať taká úspora zmeny ističa, čo je v podstate akoby len nejaké hardvérové riešenie? Ešte sa vôbec neriešia tie podmienky. Je to v stovkách, desiatkach, v tisíckach eur?
Peter Kalman: Závisí od toho, aký je ten istič veľký, sú to desiatky až stovky. Čím väčší istič, tým je to vyššia suma. A potom už sa dostávame k tým tisíckam. Samozrejme, že každému klientovi vždy navrhneme nejaké riešenie a plus teda nejaký odhad ceny a on sám potom určí aká je tam návratnosť. Takže to návratnosť takýchto vecí sa pohybuje od niekoľko mesiacov až po niekoľko rokov a je to potom na ňom, že či to proste chce alebo nechce realizovať. My tým, že máme, alebo, gro našich zákazníkov sú klienti, ktorí sú s nami už mnohé roky, niektorí sú s nami v podstate už desať rokov ešte z tých predošlých projektov, vlastne prišli za nami, po tej zmene. Poznali nás, vedeli, čo od nás môžu čakať, aké máme služby a tak ďalej. Takže je tam už vybudovaná pomerne veľká dôvera. Čiže, keď im navrhneme nejaké riešenie tak niektorí ani nediskutujú, proste akceptujú to, vedia, že ten náš prístup je férový, že ich nikdy neoklameme. Je to potom jednoduchšie. A potom je tam druhá skupina klientov ktorí prichádzajú na referenciu práve od týchto zákazníkov a tam tak isto je to jednanie pomerne jednoduché, rýchle, lebo už proste vedia, že máme to odporučenie od niekoho a dôverujú nám.
Erik Lakomý: Tak ako sa hovorí, že v týchto veciach alebo teda u podnikateľov, ktorí poskytujú služby, že najlepšia referencia alebo najlepší marketing je ich referencia, referencia spokojného zákazníka. Ešte keby ste mohli ten proces, že ako to celé prebieha? Ja by som mal záujem možno si premerať alebo mám nejakú malú prevádzku, chcel by som si porovnať koľko platím momentálne a koľko mi Vy prípadne viete ušetriť alebo to lepšie nastaviť, napr. za tú istú cenu lepšie služby, ako to funguje?
Peter Kalman: Je to veľmi jednoduché. U nás v podstate každý zamestnanec je obchodníkom svojim spôsobom, čiže je jedno koho kontaktuje, či kontaktuje obchodníka alebo človeka na zákazníckych službách alebo to povie pani, s ktorou práve rieši pohľadávky a potom sa ten prípad posunie človeku, ktorý sa primárne venuje tomuto a ten sa skontaktuje so zákazníkom, zistí jeho potrebu, následné sa mu to par dni pošle nejak, alebo proste buď tam príde niekto na obhliadku, zisti aká je situácia alebo ak to nie je nutne tak sa napíše priamo cenová ponuka a zákazník buď povie áno alebo teda ak chce tu ponuku tak sa to hneď realizuje . To je jedna strana tej nasej mince, druha je taká, že my každý mesiac vyhodnocujeme výšku tých poplatkov a akonáhle tam zachytíme nejakú sankciu, prekročenie, pokutu alebo niečo podobné, tak my sami toho zákazníka kontaktujeme už s návrhom riešenia, to znamená : tu mate takúto pokutu, je to po sebe už druhý mesiac, stálo to toľkoto a toľkoto, urobte takúto zmenu, my Vám to celé zmenežujeme dohodneme, pošleme vám spoločnosť, ktorá Vám to urobí a máte to naspať za 2 mesiace. Toto robíme vlastne my iniciatívne a sami.
Erik Lakomý: Takže taká proaktivita čo týka aj pohľadu aj k tomu zákazníkovi a snažiť sa mu asi vysvetľovať veci tak ako sú čierne na bielom a nečakať len kým bude platiť pokuty.
Peter Kalman: Ten zákazník tomu často krát nerozumie, čo je úplné prirodzene ,tá energetika je veľmi komplikovaná a neprehľadná, čiže zákazník tomu nerozumie ale ani nie je nutné aby tomu úplne rozumel, pretože to nie je jeho core biznis, dôležité je že ma partnera na ktorého sa môže spoľahnúť, ktorý ho nikdy neoklame alebo nebude ho nikdy ťahať za nohu a ten jeho problém mu vyrieši. Pre neho to znamená že ma ďalšie zdroje k dispozícii ktoré môže použiť na rozvoj vlastného biznisu.
Erik Lakomý: V dnešnej dobe je veľkým trendom aj tzv. zelena energia. Venujete sa aj tomu odvetviu?
Peter Kalman: Venujeme sa aj tomu. Je to pre nás budúcnosť, celej spoločnosti. Zatiaľ sme pre tento projekt vytvorili novu značku Greenlogy, ktorá sa vlastne zaoberá len predajom zelenej elektriny domácnosťami. To sme spustili na jeseň minulého roku ako prvý a už od minulého mesiaca ju ponúkame aj firmám. Celý ten projekt je postavený na tom že … celá ta problematika zelenej elektriny na Slovensku nie je úplné nová, ono sa to tu v nejakých vlnách vracia. Doteraz to bolo skôr o tom, že ktokoľvek si dokázal na tom trhu nakúpiť zelene záruky, zelene certifikáty a mohol tým pádom deklarovať že tá jeho elektrina je zelená. Pre podnikateľov to má ešte jeden finančný benefit a to je to, že ušetrí na spotrebnej dani, ktorá je zhruba 1,32 eur . My sme ale zvolili trosku iný prístup, vidíme to trosku inak, lebo toto podľa nás nie je úplne akože čistá vec, pretože možno svojim spôsobom predávať aj elektrinu vyrobenú z uhlia a ak mam na ňu certifikát tak sa tvári že je zelena, takže my sme zvolili cestu reálneho výkupu, to znamená, že vykupujeme elektrinu len od slovenských výrobcov a tuto elektrinu predávame naším zákazníkom a koľko vykúpime, toľko predávame, to znamená, že ak sa nám podarí vykúpiť ročne 20GW hodín tak toľko predáme zákazníkom a tým pádom dokážeme garantovať že náš mix je 100% zelený. Dokonca vieme tým zákazníkom v istých bodoch povedať napríklad to, že kto vyrobil tú ich elektrinu. Nie je to samozrejme úplne tak, že v tej jeho zásuvke potečie práve táto elektrina lebo je to nejaký fyzikálny tok energie a elektriny atď. ale keďže vieme priamo od koho ju vykupujeme konkrétne tak vieme povedať že tento objem je trebárs alokovaný pre Vás a vám to vyrobila tato a tato elektráreň.
Erik Lakomý: A aké spôsoby výroby tej zelenej energie , spomínali ste to uhlie, to asi nie je veľmi zelené, ako sa teda vyrába?
Peter Kalman: To je jasné, vyrába sa alebo je to pár takých akoby najväčších spôsobov. Asi najväčší podiel na Slovensku majú vodne elektrárne, to sú také tie veľké nad 5 MegaWATT typu Gabčíkovo, Vážska kaskáda a tak ďalej a potom druhým najrozšírenejším typom zdroja zeleného je biomasa, to je drevný odpad, štiepka, potom rôzne bioplynky ktoré spracovávajú, poľnohosp. odpad, močovinu, zvyšky spáleníc atĎ. A potom zase vodne elektrárne malé do 5 MGWATT, slnečná ,veterná, tá veterná je asi najmenej na Slovensku rozšírená a potom tu je ešte ďalší potenciál typu spaľovanie odpadu, nejaký geotermál , to je momentálne ešte v plienkach ale z hľadiska nejakého ďalšieho rozširovania tak asi najväčší potenciál práve pre tu stabilitu výroby ma tá biomasa, lebo to Slovensko ma pomerne dobré aj surovinové podmienky, respektíve porovnateľné napríklad s krajinami severskými, ktoré sú určíte mentálne niekde inde z hľadiska ochrany prírody a životného prostredia atd. Čo je Švédsko , Fínsko, a tam sa biomasa v pohode používa bez histérie ako to je často krát na Slovensku. Voda, tá už asi priestor…alebo na veľké projekty už priestor asi nie je a tie malé sú takisto pomerne veľkým zdrojom kritiky ochranárov, kvôli teda prehadzovaniu vodných tokov, zabráneniu migrácie rýb a tak ďalej. A slnečná má svoj význam ako lokálny zdroj, čiže na strechách domov firiem bytov atd. Asi už nie tie veľké elektrárne na poliach ale pre jednotlivé objekty áno, ale keďže ten zdroj je pomerne nestabilný, no…nestabilný v tom, jednoducho máte keď svieti a keď nesvieti tak nemáte , v noci nemáte. Tak je to skôr doplnkový zdroj.
Lepšie by bolo keby sme boli v Španielsku kde je viac aj slnečnosť je úplné iná.
Erik Lakomý: Alebo na Sahare.
Peter Kalman: Alebo na Sahare.
Erik Lakomý: A čo sa týka možno tej veternej energie, tuná prejdeme par kilometrov za hranice Bratislavy a vidíme veľké veterné mlyny, toto nemá potenciál na Slovenku tato veterná energia?
Peter Kalman: Na Slovensku sú myslím 2 veterné parky, jeden je niekde pri Rozbehoch v okrese Senica, lebo hneď vedľa je hrad Korlátka. Na Slovensku je asi ten priestor len niekde tu v okolí Bratislavy, lebo tu je práve nížina, je tu tá správna veternosť, aj keď nie je to asi úplne ono. Dnes sa pomerne veľa veterných elektrárni stavia práve na mori, čiže nie na pevnine ale na mori, lebo je tam ta veternosť ešte lepšia, druhá vec je, že ako sa potom proste pozeráme na to, že vrtule hyzdia tu krajinu, zabíjajú vtákov, čiže všetky tie veci majú aj svoje výhody aj svoje nevýhody a treba v tom nájsť nejaký primeraný kompromis, takže na druhu stranu pokiaľ na Slovensku nie sú podmienky na budovanie veterných elektrární v nejakom o väčšom rozsahu, tak nedáva úplne zmysel podporovanie tohto zdroja pretože je to len také znásilňovanie niečoho. Každá krajina ma nejaké iné výhody. Presne v Španielsku, na juhu Španielska bude proste najrozšírenejšia fotovoltika a nebude tam biomasa, pretože nemajú toľko vhodného dreva na spaľovanie, teda nie dreva ale odpadu, pardon, odpadu. A na severe kde je toho odpadu alebo teda drevo je, spracováva sa a vzniká z toho nejaký odpad, ten sa potom môže nejako spracovať , tak určite ma význam podporovať tu biomasu, možno v kombinácii s tou vodou, fotovoltikou atď.
Erik Lakomý: Spomínali ste, že vy vykupujete v podstate tu zelenú energiu a následne ju poskytujete vašim odberateľom. Ako ak ja by som mal nejaký nápad, teda, že chcem si postaviť solárny panel na streche môjho domu, vedel by som vám predať nejaké množstvo energie, za dobrú cenu?
Peter Kalman: Nevedel. Toto je práve ten najväčší problém na Slovensku, že dlhé roky tu boli vlastne, alebo sa podporovali elektrárne, to znamená, že legislatíva ráta len s podporovaným zdrojom a potom rata s nejakým lokálnym zdrojom, aj to len pre podnikateľov, alebo teda aj pre domácnosti, svojím spôsobom, ale to znamená že to musíte celé minúť pre seba, čo neminiete sa niekde stratí, proste nikto z toho nemá….niekto z toho ma úžitok ale nie ten, kto to vlastne postavil.
Erik Lakomý: Tam, kde sa to stratí.
Peter Kalman: Čiže akoby legislatíva vôbec neráta s tým, že tu je aj nejaký komerčný záujem a ani nepodporuje ten komerčný záujem, to je podľa mňa chybou, pretože už dnes neplníme podiel v rámci ozetov, v rámci EU a bude to ešte horšie, pretože o pár rokov začnú tie podporované zdroje končiť a tam, kde to nebude dávať ekonomický zmysel, tak tam sa tie zdroje budú odstavovať a tým pádom, ten podiel náš bude ešte väčší. Nové zdroje pribúdajú strašne málo, a práve toto je možno cesta, ako ich viac podporiť, je práve dať tomu väčší zmysel. Čiže, ak si nejaká spoločnosť postaví na streche aj väčšiu elektráreň , niečo spotrebuje pre seba, niečo môže tak predať mne, ak by to šlo, teraz to nejde, alebo domácnosť môže vyrobiť viac a to, čo nespotrebuje, tak sa nestratí, ale buď to predá mne alebo to predá svojmu susedovi. Vytvoria tzv. energetickú komunitu. Toto sa na Slovensku ešte nedá, ale verím že o par mesiacov alebo povedzme tak do roka to bude realitou, keďže nás k tomu zaväzuje európska legislatíva takýmto spôsobom ísť, prijímať zákony atď, takže verím, že sa toho dočkáme. Bolo by to super.
Erik Lakomý: A pociťujeteaj vy nejakú podporu z EU, pretože tá veľmi tlačí v poslednej dobe na tieto zelené zdroje energie, máte priamo vy nejaké podpory z EU?
Peter Kalman: Nemáme, nemáme a ani to nevyužívame.
Erik Lakomý: Dobre, tak to bolo celkovo o tej zelenej energii a verím tomu, že sa bude čoraz viac a viac rozširovať aj čo sa týka dodávateľa. Ešte možno otázka, je tam aj nejaký cenový rozdiel medzi normálnou energiou, dajme tomu, že tou hnedou a zelenou energiou? Že ak ja chcem byť ekologista a chcem mať doma zelené zástrčky alebo elektrinu zelenú, či si musím priplatiť.
Peter Kalman: Hmmm, je to asi ako u koho. My sme povodne mali taký plaň, že to budeme predávať s nejakým fixným poplatkom, ale potom sme od toho upustili, čiže v našom ponímaní rozdiel medzi zelenou a medzi ja neviem, fosílnou elektrinou, ak to mám tak povedať, jednoducho, nie je žiadny, cenu elektriny tak či tak určuje trh. Je jedno či je zelená, alebo je uhoľná alebo je jadrová, trh urči či ta cena bude 50 alebo 60. A aby sme to aj viac podporili a viac tým zákazníkom ukázali práve zmysle tej zmeny, že aká je ta zmena dôležitá, tak to ponúkame za rovnaké ceny, ako by sme ponúkali hocijakú inú elektrinu.
Erik Lakomý: Tak to znie zaujímavo, tak to sa vám potom ozvem, aby som ma dobrý pocit na srdiečku, že aj ja sa pridávam k zeleným aktivistom všetkým.
Peter Kalman: Ešte by som k tomu možno chcel povedať, že my napríklad domácnosti neviažeme. Nie je tam žiadna viazanosť, každý je u nás pretože chce a nie preto že musí. A Musí proste ten zákazník v tom nájsť taký ten vlastný „fíling“, že chcem byť s greenlogy, chcem byť s twinlogy a keď ho nemá, tak sa zdvihne a pôjde k niekomu inému , čiže aj toto je pre nás taký záväzok, aby tie naše služby a naše produkty boli naozaj dobré a kvalitné aby ten zákazník chcel zostať a aby zostal.
Erik Lakomý: Ešte si prosím pozrite aj webové stránky twinlogy.com alebo greenlogy.com a tak si presne môžete pozrieť čo všetko sa tam poskytuje, my to dáme aj do poznámok pod tento podcast a verím tomu, že sa vám aj tato zelena energia zapáči a budete fanúšikom. A poďme možno trosku….aké sú najväčšie vízie pre vás do najbližšieho obdobia. Teda nie vízie, ale výzvy a aká je možno vaša vízia celkovo s týmito dvoma firmami vo vašom živote?
Peter Kalman: Naša hlavná vízia je, dostať sa na 100%-ný podiel zelenej elektriny v rámci celej spoločnosti. To znamená, že nevyčleňovať to do separátnej značky, ale mať všetku elektrinu, ktorú dodáme…..že bude vyrobená len zo zelených zdrojov. Chceme byť prvý dodávateľ , ktorý ponuka len zelenú elektrinu v rámci Slovenska, ale reálne vyrobenú na Slovensku a reálne vykúpenú práve od takýchto výrobcov. Ďalej, tým že pomerne veľa investujeme alebo sa snažíme digitalizovať, mame on-line zmluvy, elektronické podpisovanie na webe, takže pre nás je páve táto cesta digitalizácie, skvalitňovania procesov , zrýchľovania ,alfou a omegou. Tu chceme byť, opäť, lídrom. Chceme ten novej generácii, nechcem ich nazývať mileniáli alebo podobne, to sú proste ľudia, ktorí budú o pár rokov tí „decisionmakeri“, ktorí budú rozhodovať aj vo firmách o tom ďalšom smerovaní. Už to nebude len o vzťahoch ako to je teraz ale bude to práve tato nová generácia, ktorá bude rozhodovať a tí potrebujú úplne iný typ služieb, iný typ prístupu, všetko rýchlo, on-line, bez zdržovania, zrozumiteľné, jednoduché, čo ma proste nezaujme do 5 sekúnd, odchádzam a vybavené. Takže týmto smerom sa my nejakým spôsobom uberáme a potom čo je ešte dôležité, tak my pomerne veľa odberných miest získavame práve z nových pripojení ,to znamená, že to nie sú zákazníci, ktorých k nám ťaháme od niekoho iného ale sú to nové pripojenia a tu tak isto chceme byť lídrom na tom trhu. Vieme tých zákazníkov správne osloviť, tak aby sme tu pre nich boli ti prví, na ktorých sa obrátia
Erik Lakomý: To je veľmi pekná myšlienka a ja verím tomu že sa vám to podarí a možno ešte taká vaša osobná vízia, spomínali ste v úvode celkovo archeológiu a možno záchranu lietavského hradu, tak podarí sa vám ho zachrániť alebo ako to vyzerá?
Peter Kalman: Ja si myslím, že sme ho už zachránili, alebo teda tým, že ten projekt funguje v podstate už viac ako 20 rokov, dnes je aj vďaka pánovi Chobotovi, predsedovi, my ho voláme predseda, riaditeľ. Lietava je jedným zo vzorových projektov. Jednak je tam pomerne slušný prísun peňazí z rôznych dodatočných programov a či už ministerstva kultúry alebo rôznych …. banky, ktoré majú podporné programy. Takže je tá Lietava braná ako vzor, chodia sa tam ľudia učiť, ako to majú robiť aj v nejakých iných projektoch. Urobil sa tam obrovský kus práce. Kto tam chodil kedysi, tak to nespoznáva, prebieha tam archeologický výskum, úžasné nálezy. Teraz sme vo fáze kedy sa začala pomaly rekonštruovať ten horný palác, najstarší gotický, čiže tá, akoby, najzaujímavejšia časť hradu, tak si myslím, že aj tu nás čaká pomerne…
Erik Lakomý: Môžeme Vás stretnúť aj na tom hrade, že budete v monterkách, opravovať nejaký múr alebo ….
Peter Kalman: Neopravujem, vyhýbam sa murárskym prácam, nechávam to na zdatnejších kolegov, ja tam chodím hlavne teda cez týždne, lebo cez víkend, je tam strašne veľa ľudí, čiže to si neoddýchnem, takže skôr si beriem dovolenku v týždni a idem tam cez týždeň a ja sa zásadne venujem kopáčskym prácam, takže ako kancelárska krysa potrebujem trošku manuálnej práce, takže krompáč, lopata, kýble a toto je moje poslanie na Lietave.
Erik Lakomý: Tak to je super, tak verím aj v tomto, že sa Vám podarí vykopať, čo najviac priesmykov a dier a možno ešte nejaké odporúčanie na záver – Vy ako CEO, určite ste vyťažený, nielen v práci ale aj mimo nej. Čo je taký váš relax na hlavu, čo Vám pomáha sa teda posúvať nejak ďalej, úplne odfiltrovať od tých bežných pracovných vecí?
Peter Kalman: Mám teraz malú dcéru, 7 mesačnú, takže dieťa je relax, je to dobrá dcéra. Musím povedať, že je to veľmi dobré a vzorné dieťa, žiadne hulákanie po nociach, proste ako normálny slušný človek spí a dopraje to aj svojím rodičom a odkedy ju mám, tak chodím všade pešo, auto odstavím v piatok pred domom a do rána si doňho nesadnem, chodím všade pešo, s kočíkom, takže dlhé prechádzky, príroda, to je môj najväčší oddych a kľud … a teda počúvanie podcastov, keď malá zaspí a dovolí mi to.
Erik Lakomý: Tak super, máme teraz ďalšiu cieľovú skupiny, ktorí môžu počúvať podcasty a to sú práve otcovia, ktorí kočíkujú svoje deti, takže super typ.
Peter Kalman: Áno, doporučujem.
Erik Lakomý: Ďakujeme veľmi pekne. Takže dnešným hosťom bol Peter Kalman, veľmi sympatický podnikateľ, ktorý sa venuje energetike. Pre mňa osobne, to bola dosť neznáma, celkovo tento segment. Ale tak ďakujem veľmi pekne, že ste nám to takto polopatisticky vysvetlili.
Peter Kalman: Rado sa stalo.
Erik Lakomý: Ja verím tomu, že nielen ten príbeh Twinlogy ale aj Greenlogy sa bude čoraz ďalej a rýchlejšie rozvíjať a že jedného dňa tu budeme mať len zelenú energiu a celkovo možno nejakým tým balastom a fosílnym palivám sa vyhneme.
Peter Kalman: Ďakujem pekne za pozvanie a rád som Vám povedal niečo o našom príbehu.
Erik Lakomý: Ďakujeme ešte raz, mojim dnešným hosťom bol Peter Kalman, CEO Twinlogy. A vy ste počúvali ďalšiu epizódu podcastu Na rovinu o Podnikaní. Ak sa Vám táto epizóda páčila a chcete ju zdieľať so svojimi známymi, prípadne priateľmi, neváhajte tak urobiť. Budeme radi ak nám napíšete vaše dojmy a pocity a už o 2 týždne sa počujeme s novou epizódou. Dopočutia.
Peter Kalman: Dopočutia.
