Pre nepočujúcich: PROSIGHT barometer 6/2023 – Čo sa udialo na finančných trhoch za posledný mesiac 

Hostia: Peter Friedmann (co-CEO PROSIGHT Slovensko) / webLinkedIn, Anton Ivan (CFO PROSIGT Slovensko) / web
Moderátor: Marek Varga / LinkedInFacebookInstagramWeb 

Epizóda NRoPE 038audio

Prepis

Marek Varga: Čaute, ahojte. Vitajte pri ďalšej epizóde NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Marek Varga a pôsobím ako tímlíder a finančný konzultant v spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá zároveň zastrešuje všetky projekty Na rovinu.online. Ako ste si určite všimli, v podcaste nastalo niekoľko zmien. Začali sme publikovať v piatky, takže si môžete mojím mudrovaním pokaziť víkend. Nemáte začo. (smiech) Ale hlavne publikujeme každý týždeň. Táto zmena vám prinesie viac obsahu a zároveň pribudnú ja pravidelné témy a hostia, s ktorými budeme diskutovať o aktuálnych zmenách na trhoch a situácii okolo nás. Dnes začneme prvou takouto epizódou a budem sa rozprávať s Petrom Friedmannom, ktorý je spolumajiteľom PROSIGHT Slovensko. Peťo, vitaj. 

Peter Friedmann: Ahoj, Marek. Ďakujeme za pozvanie. 

Marek Varga: A Antonom Ivanom, ktorý u nás pôsobí ako projektový a investičný riaditeľ. Tóno, vitaj. 

Anton Ivan: Ahoj, Marek. Ďakujem za pozvanie. 

Marek Varga: Spolu sa budeme snažiť rozobrať aktuálne zmeny na trhoch a udalosti, ktoré a udiali posledný mesiac. Čo významné sa udialo na finančných trhoch za posledné obdobie? 

Peter Friedmann: V zásade sme mali možnosť od začiatku tohto roka sledovať relatívne silný rast indexov. Bolo veľmi zaujímavé, že na americkom trhu tento rast bol relatívne úzky. To znamená, že svoje gro z toho výnosu, ktoré sme mohli vidieť či už na S&P 500 alebo NASDAQ-u, bolo ťahané siedmimi veľkými technologickými spoločnosťami. Aj ich spomeniem, sú to firmy ako Apple, Microsoft, Google, Amazon, potom samozrejme NVIDIA, ktorá mala asi najvýznamnejší rast. A treba ešte spomenúť Metu a Teslu. Takže toto boli spoločnosti, ktoré významne, významne ťahali tie indexy hore. Našiel som celkom zaujímavé čísla, že v zásade od začiatku roka do konca mája tohto roka indexy spravili nejakých 8,9 %, teda S&P 500. Ak by sme tam zahrnuli aj dividendy, tak dokonca 9,7. Čiže keď by sme vyňali týchto 7 veľkých spoločností, tak by sme boli iba 1,5 % v pluse. To bolo teda niečo nie veľmi bežné a zvyčajné a zaujímavé za to posledné obdobie. 

Marek Varga: Takže v podstate trhy zaznamenali rast, keď sa na to tak pozeráme od začiatku roka. Keď si porovnáme napríklad Európu a Ameriku, lebo to bola teraz taká trochu výnimka, že Európa rástla viac, čo to spôsobilo, respektíve ako to vyzeralo? 

Anton Ivan: Ten rozdiel bol najmä v tom, že Európa minulý rok klesala výrazne menej ako Amerika. Americký finančný sektor, alebo teda nielen finančný sektor, ale celkovo akciový sektor je zameraný viac na technologické spoločnosti, ktoré v minulom roku zažívali väčšie poklesy. Európske firmy sú viac hodnotovo orientované. Indexy sú tvorené najmä bankovými spoločnosťami, automobilkami a prípadne spoločnosťami, ktoré sa orientujú na luxusné statky. A práve tieto spoločnosti zažili v posledných mesiacoch výraznejší nárast svojej hodnoty. Je pravda teda, že aj americké akcie v poslednom období vo výraznej miere tie straty, ktoré získali minulý rok, tak sa im podarilo teda vrátiť naspäť, aj keď nie na tú úroveň, ktorú zažili začiatkom roka 2022. 

Marek Varga: Dobre. V Európe nastala trošku panika respektíve šok, keď vydala svoju správu Bank of England. Čo sa tam vlastne udialo, Peťo? 

Peter Friedmann: Ja ešte keď môžem, trošku sa vrátim späť k tej téme, ktorú sme pred chvíľkou rozoberali, lebo je celkom dôležitá. A síce, že zasa je vidieť, ako je veľmi dôležité byť na tom trhu, mať zainvestované. Platí to, čo tí velikáni stále opakujú. Napadá mi aj Peter Linch, ktorý viedol fond Magellan a bol 1 z najväčších správcov v histórii. A stále hovoril, že: „Time in the market beats timing the market.“ Čiže čas strávený na trhu vždy porazí snahu nejako časovať ten trh. A práve z tohto hľadiska, že v minulom roku sme mali obrovské množstvo príležitostí nakupovať za veľmi výhodné ceny a ten, kto sa nebál a kto minulý rok investoval, ten, kto nevybral svoje úspory, ale práve naopak možno sa snažil robiť nejaké mimoriadne vklady, tak si myslím, že je teraz veľmi spokojný. Napriek tomu, že ten záver roka dá sa povedať obdobie október až december boli tie najhoršie, ale preto je to príslovie, ktoré sa tak hovorí medzi investormi, že nakupujte, keď na ulici tečie krv. Prenesene. Takže to môže byť aj zmysel spolupráce s nejakým kvalitným finančníkom, ktorý dokáže klientovi povedať, že teraz je práve tá dobrá doba nebáť sa. Teraz nie je tá doba, kedy treba peniaze vyberať. Opačne je teraz veľmi zaujímavé, ak sú voľné zdroje, urobiť nejaký ten mimoriadny vklad. 

Marek Varga: V podstate My sa snažíme tých klientov, keď sú tie prepady, upokojovať. 

Peter Friedmann: Áno, presne tak. To je taktiež naša práca. Možno dám ešte 1 taký zaujímavý tip pre ľudí, ktorí nás počúvajú, a chceli by sa možnože na to pozrieť. Existuje takzvaný Fear and Greed index. Je veľmi pekne zobrazený na stránke CNN. Keď si dáte do vyhľadávača Fear and Greed index, tak vám to ukáže na základe siedmich – ôsmich parametrov, či aktuálne na trhu prevláda skôr chamtivosť a tým pádom je tam nejaký významný rast. Alebo či je skôr strach a zase platí, čo hovorí Warren Buffet, že buďte chamtiví, keď sa ostatní boja, a bojte sa, keď sú ostatní chamtiví. To je možnože odkaz ešte na to, o čom sme sa rozprávali, že v posledných dňoch sme mali možnosť vidieť, že ten ukazovateľ nám tam ukazoval „greet“ alebo „extreme greet“. To znamená, že naozaj bolo vidno, že investori skôr nastupovali do tých akcií a snažili sa nejako jazdiť na tej vlne. Presne až do toho zasadnutia Bank of England, o ktorom si hovoril. A to by som nechal Tónovi. Tóno, keď chceš k tomu Bank of England. 

Marek Varga: Čo sa vlastne udialo na britských ostrovoch? 

Anton Ivan: Ak by som to zobral zoširoka, veľký vplyv na vývoj finančných trhov má vývoj inflácie celosvetovo. Každá centrálna banka sa snaží tú svoju infláciu v tej ktorej krajine nejakým spôsobom manažovať na istých úrovniach. Je však pravda, že posledný rok, rok a pol až 2 roky podľa toho, v ktorej krajine, tá inflácia sa teda dotýka, takže sa centrálnym bankám nie úplne darí dosiahnuť investičný cieľ inflácie dosiahnuť. A inflácia vo väčšine krajín je veľmi vysoká. Avšak v Amerike ako aj v Európe v posledných mesiacoch už klesá. V Anglicku vyšla posledná štatistika za jún alebo respektíve júnová štatistika za máj a inflácia rástla medzimesačne veľmi vysoko. Podľa niektorých ukazovateľov to bolo okolo 7,1 % a medzimesačne narástla o nejakých 0,3 %. Bavíme sa tentokrát o jadrovej inflácii. To je možno ešte dôležité spomenúť rozdiel medzi tou infláciou, o ktorej sa všeobecne bavíme, a jadrovou infláciou, na ktorú sa zameriavajú najmä centrálni bankári. Jadrová inflácia je vlastne inflácia, ktorá však očistená o významné vplyvy – ceny potravín a energií. Tie sú v istých ukazovateľoch alebo istých mesiacoch veľmi volatilné a potom tú výslednú infláciu vedia skresľovať. A preto sa teda centrálni bankári v posledných mesiacoch zameriavajú práve na tú jadrovú infláciu, ktorá je pre rozhodovanie tej ktorej inštitúcie z pohľadu stanovenia nejakej ďalšej menovej politiky veľmi dôležitá. 

Marek Varga: Z pohľadu toho, že nastala trošku panika na britských ostrovoch, zareagoval na to nejako FED alebo Európska centrálna banka? 

Anton Ivan: FED ani Európska centrálna banka vlastne na samotné rozhodnutie Bank of England nereagovali. Každá krajina sa snaží sledovať svoju infláciu v tom svojom priestore. Najbližšie máme zasadnutie Európskej centrálnej banky, kde je teda v zásade veľký konsenzus trhu o tom, že európska centrálna banka bude aj v úli zvyšovať základnú úrokovú sadzbu. A čo sa týka FED-u, tam je to neisté. Sú názory, ktoré hovoria o tom, že naďalej by mal pokračovať v tom, aby tá inflácia sa výrazne znížila v najbližších mesiacoch. Na druhej strane je veľmi veľa analytikov a predstaviteľov komerčných bánk, ktorí hovoria o tom, že infláciu už nemusíme riešiť prostredníctvom zvyšovania úrokových sadzieb, lebo posledné mesiace klesá. A že pokiaľ by ten FED reagoval veľmi proaktívne, tak to môže spôsobiť recesiu. 

Peter Friedmann: Ja len doplním, keď môžem len veľmi v rýchlosti, že to bola taká nejaká séria prekvapení, keď menšie prekvapenie, ale predsa len prekvapenie bolo to, že FED síce tie sadzby nezdvíhal na svojom poslednom zasadnutí, ale Jerome Powell sa vyjadril, že došlo k jednohlasnej zhode medzi centrálnymi bankármi na tom, že do konca roka bude potrebné ešte zdvíhať. Hovoril možnože o dvoch zdvíhaniach úrokových sadzieb, čo sa okamžite prejavilo v tom, že trhy začali započítavať tie vyššie úroky. 

Marek Varga: Rizikové prirážky. 

Peter Friedmann: Samozrejme, presne tak. Akonáhle investori očakávajú, že požičať si peniaze pre firmy bude drahšie, tak rátajú tým, že niektoré firmy môžu skrachovať, alebo budú zarábať menej. Lebo tie náklady na kapitál za zdvihnú. Čiže to sa prejavilo vlastne v Spojených štátoch amerických a potom na to došlo k tomu prekvapeniu, keď Bank of England zverejnil jednak tie inflačné dáta, že jadrová inflácia medzimesačne vzrástla namiesto poklesu. A potom došlo k razantnému zvýšeniu o pol percenta. A to bolo možno také uvedomenie pre investorov, že áno, jadrová inflácia môže byť lepkavá, že nemusí byť také ľahké ju zvládnuť. A preto sme videli aj tie poklesy, lebo to nebolo započítané v cenách akcií, že by náklad na kapitál do konca roka mohol ešte takto stúpať. A čo sa týka ECB, tak tam by som povedal, že Christine Lagarde ide nejakú svoju líniu. Tam došlo k zvýšeniu o štvrť percentuálneho bodu a je ohlásené ďalšie zamýšľané zvýšenie. Ja by som to možno ešte takto poňal, že teraz sa tí centrálni bankári budú snažiť robiť rozhodnutia na základe dát, ktoré postupne budú prichádzať. Takže vo všetkých tých statementoch centrálnych bánk sa to objavovalo, že budú čakať, ako budú inflačné čísla postupne nabiehať. A v zásade je to aj možno v zhode s tým, čo sa už predtým hovorilo často v Amerike, že higher for longer, že tie sadzby budú musieť byť vyššie a budú sa musieť držať trošku dlhšie, aby sa infláciu naozaj podarilo skrotiť, dostať naspäť k tým cieľom. Možno aj to bolo zaujímavé, že keď bolo teraz vypočúvanie v kongrese, tak sa pýtali Jeroma Powella na to, ako vníma vplyv na trh práce. Trh práce je inak veľmi silný aj v Európe, aj Amerike. Takže toto je to, čo v zásade drží ekonomiku. No a on to stále v zásade obhajoval, že hlavná úloha je dostať infláciu pod kontrolu a že neuvažujú nad tým, aby menili ten cieľ z dvoch percent niekde vyššie. Napriek tomu, ako sa bude správať trh práce, stále chcú držať ten dvojpercentný cieľ. 

Marek Varga: Im aj pomáha to, že nerastie veľmi nezamestnanosť. Takže ich to netlačí do toho, aby museli znižovať cenu peňazí. Aktuálne posledné mesiace sa veľmi rozoberá umelá inteligencia. Ako na to zareagovali trhy? Respektíve kto je víťazom nástupu umelej inteligencie? 

Anton Ivan: No, z tých verejne publikovaných dát, ktoré má bežný investor alebo bežný človek k dispozícii, by si mohol urobiť taký jednoduchý záver, že je to výrobca čipov NVIDIA. Táto spoločnosť v priebehu posledných šiestich mesiacov možno strojnásobila svoju trhovú hodnotu. Investori jej opätovne začali vo veľkom veriť, že práve ona bude víťazom toho boja o to, kto bude vo finále úspešný. Rovnako to bol aj ďalší výrobca čipov AMD, ktorému sa rovnako ako NVIDIA podarilo zvýšiť svoj trhový kapitál a zjednodušene povedané trhovú hodnotu. Nie síce tak výrazne ako v prípade Nvidie, ale tiež to boli veľmi výrazné nárasty. Na druhej strane je tu spoločnosť Intel, ktorú pozná asi každý z nás. V 90-tych rokoch aj na prelome tisícročí hegemón, ktorý sa však borí s veľkými problémami. Myslím, že minulý týždeň alebo pred dvoma týždňami bola ohlásená veľká investícia v Európe, kde sa v spolupráci s Európskou úniou snaží investovať do výroby čipov v Nemecku a v Poľsku, a teda získať nejakú tú stratenú pozíciu. Avšak nebude to mať asi vôbec také jednoduché, lebo dobehnúť či AMD, alebo Nvidiu bude výrazne ťažšie. Treba však povedať, že toto sú len výrobcovia čipov, u ktorých sa predpokladá, že budú veľmi úspešní v nejakom období. Na druhej strane to, či z nástupu umelej inteligencie budú ťažiť len výrobcovia čipov alebo producenti softwaru, je veľmi otázne. Už sme tu zažili viacero takýchto etáp na finančných trhoch, keď investori prikladali väčšiu váhu niektorým producentom alebo niektorým firmám. A vo finále boli úspešní úplne iní. Čiže to, čo Peťo už viackrát spomínal, je diverzifikácia – nehrať všetko na jednu kartu sa z dlhodobého pohľadu oplatí výrazne viac, ako skúšať to triafať do niektorých firiem. A niekto bude určite úspešný, ale veľká väčšina bude so svojím investičným nosom neúspešná. 

Marek Varga: Keď mám veľký balík, tak niečo trafím. 

Peter Friedmann: Ja to skúsim ešte doplniť, že veľká časť toho AI ošiaľu bola spustená zverejnením Chatu GPT. ChatGPT bola vec, ktorá sa začala rozoberať všade v médiách, článkoch, televíziách. Proste dnes toho vidíme kopu všade. Samozrejme, taktiež to bol veľmi silný driver rastu pre akcie Microsoftu. No ale jednoznačne Google nespí a oni majú svoj projekt, ktorý sa volá Bart, a taktiež sa snaží rôzne AI prvky implementovať do svojho podnikania napríklad aj Meta. Veľmi dlho sa v oblasti AI hýbe Tesla, kde sa to tiež investori snažia nejakým spôsobom reflektovať nielen z hľadiska toho, že vlastne Tesla sa snaží vyvíjať ten svoj software aj čipy. Ale aj z hľadiska toho, že tie autonómne autá, na ktorých pracujú, tak to sa vníma ako jedna z najpokročilejších AI vôbec. Samozrejme, to, na čom robí Tesla, sú iné veci, a potom tie veľké jazykové modely napríklad Bard alebo ChatGPT. No a tu chcem povedať presne to, že je veľmi ťažké teraz uhádnuť, kto bude ten víťaz – či to bude na strane hardwaru ako AMD, NVIDIA, Intel alebo TAIWAN SEMICONDUCTOR, ktorý je teda producent toho know how, ktoré nakreslia predtým spomínané spoločnosti. Alebo to budú softwarové spoločnosti – ešte teraz je veľmi populárna napríklad firma v obrane – Palantir, ktorá má veľké kontrakty s americkou vládou, s Pentagonom a tak ďalej. Ale je veľmi ťažké predpovedať, že akým smerom to pôjde. A možno by bolo zaujímavé, boli teraz zverejnené články, ako neskutočne padajú náklady na trénovanie týchto veľkých jazykových modelov. Náklady na to, aby ste vytvorili ChatGPT, v roku 2015 boli niekde na úrovni 800 miliónov dolárov, a preto z neho ani nikto vtedy nič nevytvoril. Reálne náklady v roku 2020, ktoré firma OpenAI investovala do vytvorenia ChatGPT, boli 5 miliónov dolárov. A teraz v roku 2023, keď nahrávame tento podcast, tak náklady na takýto jazykový model sú niekde na úrovni 500000 dolárov. To znamená, že môže z hľadiska toho softwaru dochádzať k nejakej komoditizácii a dnes je veľmi ťažké ako keby uhádnuť. A preto aj rád používam taký ten príklad, že keď vznikli mobilné telefóny, tak najprv sa to sústredilo na to, že kto bude víťaz. Chvíľku tam boli všelijakí výrobcovia ako Sony Ericson a po prípade Siemens, Nokia ako hlavný šampión. Potom neskôr prišiel teda Apple a Samsung a relatívne zvalili ten trh. A nakoniec sa najväčšími víťazmi nestali tí výrobcovia mobilných telefónov, ale celý nový svet aplikácií, ktorý vytvoril úplne iných šampiónov. A aj dnes je teda ťažké povedať, že kde sa objaví tá najväčšia hodnota. A zasa sme pri tom, že potom najlepšie riešenie pre investorov je byť globálny akcionár, ktorý má veľmi dobre rozvrhnuté indexové portfólio, kde má aj Ameriku, Európu aj zvyšok sveta. A vlastne ten index funguje, že najväčší hráči sú a ak vznikne niekto významný tak, ako to bolo ani nie v takej dávnej minulosti – Tesla nebola napríklad súčasťou S&P 500 a potom bola zaradená do tohto indexu a dnes má celkom pekný podiel, samozrejme, aj na NASDAQ-u, aj na S&P 500. Podobne to bude aj s tými novými víťazmi. To znamená, že zasa by som odporúčal ľuďom, aby mali rozumne nastavené, diverzifikované portfólio, čo môže byť práve zaujímavé aj pre spoluprácu s našimi odborníkmi, ktorí sa investíciám venujú. 

Marek Varga: Nám si stačí zobrať len S&P 500 a máme tam Intel, ktorý rástol. Respektíve Intel má teraz problémy, ale rástla NVIDIA a rástlo AMD, rástol Microsoft tým nástupom AI. Takže vlastne stačí diverzifikovať portfólio a nemusíme trafiť konkrétnu firmu, ale trafíme nejaký balíček. Bavili sme sa o úrokových sadzbách FED a Európska centrálna banka, Európska centrálna banka ma zaujíma najviac. Ako sa aktuálne vyvíja hypotekárny trh na Slovensku? Lebo momentálne k 1.7. sa bude meniť výška životného minima. Ako to ovplyvní hypotéky alebo možnosť čerpania? 

Anton Ivan: Ja by som možno začal tou prvou časťou otázky, a teda tým, ako sa vyvíjajú úrokové sadzby. Vývoj úrokových sadzieb ovplyvňuje vývoj hypotekárneho trhu a inflácie. Čiže veľmi zjednodušene to môžeme povedať, že až inflácia bude klesať, tak Európska centrálna banka nebude mať takú veľkú potrebu navyšovať úrokové sadzby. Skôr bude mať tendenciu postupne ich znižovať. Je však pravda, že to, o čom už teraz už vieme a o čom je teda nejaký konsenzus je, že na najbližšom zasadnutí v júli tohto roku by Európska centrálna banka mala navýšiť úrokové sadzby o 0,25 %. S tým však už všetky banky rátajú a veľká časť investorov zarátala toto navýšenie do ceny peňazí. To, ako bude ďalej postupovať, bude závisieť práve od vývoja inflácie, tým pádom aj jadrovej inflácie. Ak by tá v najbližších mesiacoch výraznejšie klesala, Európska centrálna banka nebude mať takú potrebu opätovne zvyšovať. Na druhej strane je veľmi málo predpokladov, ktoré by hovorili o tom, že hneď dôjde k zníženiu úrokových sadzieb. Pre Európsku centrálnu banku bude veľmi dôležitý aj ten ďalší vývoj na jeseň a prípadne v zimných mesiacoch tohto roka. Ak sa tam potvrdí ten dlhodobý trend, ktorý sa začal už vo februári, marci tohto roka, keď tá inflácia vrcholila v eurozóne, že naďalej bude klesať, tak tá Európska centrálna banka potom môže v budúcom roku uvažovať nejako inak. Ale ten trhový konsenzus hovorí o tom, že minimálne od júla zvýšenie bude a niektorí teda hovoria aj o tom, že aj na tom septembrovom zastupiteľstve bude ďalšie na výšenie o 0,25. 

Marek Varga: To znamená, že keď na týždeň klesne inflácia, tak ECB nebude reagovať hneď, že znižujeme úroky. (smiech) 

Anton Ivan: Tak, nič také. Takto rýchlo to, bohužiaľ, nefunguje. 

Peter Friedmann: Tuná možno ešte trošku viac do šírky –existuje precedens, prečo nie je dobré takto rýchlo tie sadzby znižovať. Lebo práve v 70. rokoch v Spojených štátoch amerických bola éra, kedy tá inflácia veľmi vyletela. A tam sa vtedy centrálna banka snažila vždy, keď sa už zdalo, že tá inflácia klesá, tak rýchlo reagovať a znižovať sadzby. A na zníženie sadzieb inflácia okamžite reagovala zasa prudkým rastom. Vo finále to trvalo skoro 10 rokov a potom slávny centrálny bankár Paul Walker bol človek, ktorý tú infláciu skrotil, ale veľmi, veľmi drastickým spôsobom a tie základné úrokové sadzby tam vyleteli až na 19 %. A to si dnes asi ani nevieme predstaviť, čo by znamenali takéto sadzby na tých hypotékach a vôbec čo by to znamenalo pri schopnosti splácať svoje záväzky či už štáty, alebo firmy. Ani si nemyslím, že nám to hrozí. Ale hovorím ten príklad len kvôli tomu, že tí centrálni bankári sú poučení touto skúsenosťou a určite sa budú snažiť postupne rozumne znižovať sadzby vtedy, keď už bude vidieť, že je inflácia takzvane ukotvená. To znamená, že nerastie. A budú určite prihliadať aj na stav trhu práce, to znamená, že ako veľa je voľných pracovných miest, aký veľký tlak je na rast miezd. Čiže toto sú témy, ktoré budú musieť zvažovať. Takže aby som dal nejaký konkrétny výstup, myslíme si, že skôr sa teraz budú tie úrokové sadzby nejaký čas držať tam, kde sú. A centrálni bankári budú čakať na nejaké výsledky a potom bude dochádzať k nejakému postupnému, pozvoľnému znižovaniu. 

Marek Varga: Takže sa to správa ako dieselová lokomotíva – keď sa rozbehne, tak už v pohode, ale keď sa snažia infláciu skrotiť, tak musia spomaliť, lebo by ich to prevalcovalo. A ešte tá druhá otázka – budeme zvyšovať životné minimum na Slovensku. Respektíve nie my, ale vláda a parlament zvyšuje. Ako to ovplyvní či už splátky, alebo maximálne hypotéky a podobne? 

Peter Friedmann: Tak to je to, čo si spomínal smerom k tomu DSTI. Na jednej strane je to veľmi dobrý krok zvyšovať životné minimum z toho dôvodu, že keď je vysoká inflácia, tak veľa z tých sociálnych dávok v štáte sa odvíja práve od životného minima a od toho sa to vyrátava. Takže je to povedal by som určite taká cielená pomoc tým ľuďom, ktorí sa majú ťažko. Na druhej strane všetci asi poznáme ten jednoduchý DTI (Deep to income) ukazovateľ. A potom je rozšírený DSTI a ten sa odvíja jednak od nákladov na život, čiže tam práve vstupuje to životné minimum, potom nezaopatrené deti, splátky. A ešte sa to odvíja od úrokov, takže v minulosti sa robili tie stress testy + percentá, ale to už dnes sa takto neaplikuje. No a tým, že sa navýši to životné minimum, tak automaticky tá časť disponibilného tímu, ktorá sa zvýši na splácanie úveru, klesne. Tým pádom ľudia dosiahnuť ešte na nižšiu hypotéku. Takže to je niečo, čo bude zasa vplývať na trh, myslím si. Pretože už teraz realitné kancelárie aj Národná banka Slovenska hlásia určitý pokles cien nehnuteľností a to, že zamrzol trh. Takže uvidíme zase, dá sa povedať hlavne v tom segmente stredného príjmu, vyššieho príjmu to zasiahne určite. Segment, ktorý zatiaľ vyzerá, že funguje veľmi podobne ako predtým, sú vysokopríjmoví klienti, ktorí ak je niečo zaujímavé v ponuke, tak to kúpia buď cash, alebo majú stále dosť vysoký príjem na to, aby im banka schválila úver. 

Marek Varga: Stačí len porovnať, že v Bratislave, čo je najväčší trh, čo sa týka hypoték a predaja nehnuteľností, tak sú developeri, ktorí od začiatku roka nepredali ani jednu nehnuteľnosť, lebo proste ten trh výrazne ochladol. Developeri a predávajúci čakajú, či klesne cena, respektíve či ľudia začnú brať. A zase tí, čo chcú kúpiť, čakajú, že klesne cena. A ani 1, ani druhý momentálne nechce ustúpiť, tak uvidíme, kto vyhrá. 

Peter Friedmann: To je ale vec, ktorú sme tiež už zažili. Je to niečo veľmi podobné, ako to bolo v tom roku 2008 – 9, kedy veľmi podobným spôsobom ten realitný trh zamrzol. 

Marek Varga: Tam veľmi výrazne stúpali ceny nehnuteľností voči platom a ono to potom vyvrcholilo do tej bubliny, že sa veľmi veľa potom nepredalo. Dobre, Tóno a Peter, chcem sa vám poďakovať, že ste si dnes našli čas a mohli sme sa spolu porozprávať o aktualitách. 

Anton Ivan: Ďakujeme rovnako tak. 

Peter Friedmann: Ďakujeme pekne. 

Marek Varga: Ak vás zaujíma svet financií a uvažujete o zmene práce, alebo si len chcete privyrobiť, poprípade ak by ste potrebovali poradiť vo svete financií, kontakty na mňa nájdete na marekvarga.sk. Aj dnešná epizóda vznikla s podporou PROSIGHT Slovensko, za čo sa jej chcem poďakovať. Prajem vám ešte pekný zvyšok dňa. 

Súvisiace články

Jáááj skoro som zabudol...

Žiadny spam, iba notifikácie o našom novom podcaste

Automatický prístup k najnovším podcastom, livestreamom a informáciam z biznisu. Newsletter posielame prostredníctvom služby Mailchimp. Prihlásením sa súhlasíte so spracovaním osobných údajov.