Hostia: 
Peter Friedmann (co-CEO PROSIGHT Slovensko) / web, LinkedIn, 
Anton Ivan (CFO PROSIGT Slovensko) / web 

Moderátor: Ing. Martin Šaffa / LinkedIn , Facebook, Instagram, Web

Epizóda NRoPE 050 – audio

Prepis

Martin Šaffa: Pri počúvaní podcastu NA ROVINU o peniazoch a našej pravidelnej investičnej série nazvanej PROSIGHT barometer vás víta Martin Šaffa a ako dnešných hostí vítam opäť predsedu predstavenstva a jedného z troch spolumajiteľov PROSIGHT Slovensko, ktorá zastrešuje podcasty Na rovinu o peniazoch a Na rovinu o podnikaní, Petra Friedmanna. Ahoj, Peťo. 

Peter Friedmann: Ahoj, Martin. 

Martin Šaffa: A investičného a projektového riaditeľa PROSIGHT Slovensko Antona Ivana. Tóno, vitaj. 

Anton Ivan: Ahoj, Martin. 

Martin Šaffa: Pri našom poslednom nahrávaní, ktoré sme mali niekedy koncom júla tohto roka, sme sa rozprávali o zasadnutiach Európskej centrálnej banky, zasadnutí FED-u. Obidve tieto centrálne banky dvíhali úrokové sadzby. Rozoberali sme, ako sa darí akciovým trhom. Tak sa chcem spýtať: čo je nového? 

Peter Friedmann: Dobrá otázka, lebo na trhoch sa vždy niečo nové deje. Pozitívne je, že v rámci nejakých historických ukazovateľov býva september dosť zlý mesiac, keď trhy klesajú. A teraz v zásade išli do strany, čo znamená, že žiaden výpredaj sa nekonal, čo je pozitívne. Čiže keby sme to brali od začiatku tohto roka, tak či americké akcie, alebo európske majú zatiaľ veľmi dobrý rok a do veľkej miery sa darí dobiehať tú stratu, ktorá sa udiala v minulom roku. Takže sa dá povedať, že to bolo pozitívne. No a, samozrejme, oči investorov sa tým pádom upierali na ukazovatele inflácie a na septembrové zasadnutie centrálnych bánk. Jedno už sa konalo, konkrétne 14. septembra sa konalo zasadnutie Európskej centrálnej banky a 21. septembra bolo zasadnutie Americkej centrálnej banky, 20. septembra Bank of England. Všetci s napätím sledujú, ako v rámci monetárnej politiky budú jednotlivé centrálne banky narábať s úrokovými sadzbami. Keďže ako sme si už viackrát povedali, tie majú zásadný vplyv nielen na to, koľko platíme za hypotéky, leasingy, spotrebné karty, ale aj na to, ako sa darí akciám prípadne dlhopisom. 

Martin Šaffa: A my nahrávame 18. septembra, pár dní dozadu bolo zasadnutie Európskej centrálnej banky. Čo sa udialo s cenou peňazí v rámci eurozóny? Došlo k desiatemu zvýšeniu v rade, alebo prekvapili a už úrokové sadzby nedvíhali? 

Anton Ivan: K tej otázke, či sa zmenila cena peňazí, áno, došlo. Zmenila sa. ECB na svojom poslednom zasadnutí zvýšila základnú úrokovú sadzbu o 23 bázických bodov, alebo teda 0,23 %. A teda základná depozitná sadzba stúpla na 4 %, hlavná refinančná sadzba stúpla na úroveň 4,5 %. V porovnaní s americkými sadzbami, ktoré sa hýbu v rozpätí od 5,25 po 5,5 %, respektíve so sadzbami, ktoré sú toho času platné vo Veľkej Británii na úrovni 5,25 %, je to stále menej. Ale ten rast, ako si už spomenul, je desiaty. 

Martin Šaffa: Ja viem, že je vždy veľmi ťažké veštiť v týchto veciach, čo sa do budúcnosti udeje, ale možnože z nejakých vyjadrení centrálnych bankárov ako sa stavajú k nejakému ďalšiemu zvyšovaniu? Komunikujú už nejako opatrnejšie, alebo otvorene hovoria o tom, že bude sa určite ešte zvyšovať? Prípadne skôr je to v rovine, že uvidíme? 

Peter Friedmann: V komunikácii centrálnych bánk aj európskej, aj americkej sa objavuje veľké sústredenie na dáta. Ale obe banky zhodne rozprávajú o tom, že úroková sadzba by už mala byť dostatočne reštriktívna, čiže dosť vysoká na to, aby sa podarilo dostať infláciu pod kontrolu. A skôr to, čo komunikujú, je, že ako dlho bude teraz potrebné držať tie sadzby na aktuálnych úrovniach na to, aby sa teda inflácia dostala na cielenú, čo je okolo 2 %. No a keď sme pri tom, tak aj v rámci ECB boli spomínané nejaké inflačné čísla. Odhad na tento rok je niekde na úrovni 5,6 %, na budúci rok okolo 3, čiže ani budúci rok by sme sa nemali dostať podľa odhadov na ten cieľ. A cielená dvojpercentná úroková sadzba podľa analytikov je odhadovaná až na rok 2025. Takže to sú možno také hlavné veci, na ktoré sa sústredia. Ale samozrejme, s tými sadzbami veľmi súvisí aj ekonomika, kde ECB zhoršila predpoveď ekonomického rastu eurozóny v tomto roku z pôvodne 1 % na 0,7 a 1 % sa odhaduje na budúci rok. To znamená, že centrálni bankári vnímajú a vidia, že firmy si menej požičiavajú, menej investujú, vytvára sa menej pracovných miest a takisto spotrebiteľ má menej peňazí v peňaženke. Lebo nielenže sú ceny vyššie kvôli inflácii, ale rovnako tak aj všetky úverové produkty (hypotéky, leasingy, spotrebné karty, kreditky) všetko stojí viac. Na druhej strane pozitívne je, že ten pracovný trh je stále silný aj v Európe, aj Amerike. A to dáva veľkú nádej centrálnym bankárom, že by sme mohli tieto naozaj veľmi náročné roky zvládnuť bez nejakej veľkej ekonomickej krízy. Takže s veľkou opatrnosťou, ale objavuje sa tam ten výraz soft landing (jemné pristátie), ktoré naznačuje schopnosť krotiť infláciu bez toho, aby sa vyvolala veľká ekonomická kríza. Ale stále sa to hovorí, samozrejme, opatrne, lebo v histórii takéto významné zvyšovanie úrokov bolo vždy spojené s recesiou. 

Martin Šaffa: Jasné, lebo tá realita – sme v podcaste Na rovinu – je taká, že inflácia klesá pomalšie, ako sa očakávalo. Hospodársky rast v rámci Európy je nižší, ako sa predpokladalo. Je to tak? 

Anton Ivan: Áno, je. Na začiatku alebo možno rok dozadu predstavitelia ECB si mysleli, že inflácia je dočasná, že tu bude relatívne krátko. To sa nepotvrdilo, aj preto minulý týždeň bolo to desiate zvýšenie úrokových sadzieb. Samozrejme, zvyšovanie úrokových sadzieb ide ruka v ruke so znižovaním ekonomického rastu, kde je veľký predpoklad, že ak sa zvýšia základné úrokové sadzby, tak ekonomika nebude rásť tak, ako rástla v minulosti. To je predpoklad, ktorý sa aj naplnil. Na druhej strane očakávania niektorých ekonómov, ktorí hovorili o tom, že ak sa bude takto skokovo zvyšovať základná úroková sadzba, bude viesť k veľkej recesii, sa, našťastie nepotvrdili. Trh práce je stále silný, stabilný, mnoho štátov signalizuje, že dopyt po pracovnej sile naďalej je. Čo zároveň spôsobuje to, že nominálne platy rástli, aj keď nerástli v takom vyjadrení ako inflácia. Ale celkovo hospodárstvo eurozóny je na tom veľmi podobne, ako to bolo posledné mesiace. To znamená, že ten medzimesačný alebo medzikvartálny nárast je tam, alebo ak je pokles, tak je veľmi malý. 

Martin Šaffa: My sa dnes budeme baviť aj na tému čínskej ekonomiky. Chcem sa tak spýtať, aký vplyv má práve na európsky silný automobilový priemysel aktuálna situácia z posledných rokov v Číne, kde sú elektrické vozidlá výrazne lacnejšie? Čo s tým chce eurozóna robiť, ak vôbec niečo môže? Zavedú nejaké clá na čínsky tovar, aby ochránili tú našu európsku ekonomiku? Alebo vidíte v tomto riziko? 

Peter Friedmann: Ja sa ešte jednou vetou vrátim k tej poslednej téme a potom môžeme viac aj k tej Číne. Teraz keď nás budú ľudia počúvať, a budú počuť o tom, že ten rast je v Európe menší, ako sa odhadovalo, a inflácia ešte stále je celkom vysoko, tak môžu nadobudnúť dojem, že tá situácia je veľmi náročná. A ono aj je. Na druhej strane potom, keď sa budú pozerať na to, ako išli akciové trhy, tak im to nemusí dávať zmysel, prečo takto rastú, ako je to možné. A tu je dôležité si povedať, že akciové trhy majú stále tendenciu snažiť sa predbiehať ekonomický vývoj o takých 6 až 9 mesiacov. To znamená, že investori už dnes pozerajú na to, že OK, je pravdepodobné, že v horizonte deviatich mesiacov dôjde k tomu, že sa inflácia zvládne. Je pravdepodobné, že dôjde potom k postupnému znižovaniu úrokových sadzieb v Európe, Amerike a tak ďalej. A keďže tá pravdepodobnosť tam je a už aj dnes – síce centrálna banka je veľmi konzervatívna – na ten rok 2025 už analytici očakávajú, že by sadzby mohli pozvoľna začať klesať. A to je práve to, čo vidíme na finančných trhoch. To som chcel vysvetliť, lebo veľakrát by sa mohlo ľuďom zdať, že to nedáva zmysel, prečo tie trhy rastú, keď ešte stále má ekonomika problémy. Ono to tak býva, že trhy sa snažia predpovedať aj krízu a keď má byť zle. Takže niekedy aj o pár mesiacov skôr, ako sa reálne objavia čísla o prepúšťaní, recesii a tak ďalej, tak vidno výpredaje na trhoch. A opačne pár mesiacov predtým, ako reálne dôjde k tomu, že sa ekonomika oživí, alebo sa začnú sadzby znižovať, tak tu dochádza k nástupu takzvaného býčieho trendu alebo rastu. A prečo o tom hovorím? Preto, že nikto nemá krištáľovú guľu a je extrémne ťažké ten trh predvídať a časovať. A zase práve preto tá najlepšia stratégia, aká môže byť, je mať nastavené pravidelné investovanie v rámci toho Buy and Hold. Dobre diverzifikované akciové portfólio, do ktoré si klient investuje, pravidelne každý mesiac tam tie financie posiela, a prípadne mať nejakého kvalitného odborníka, ktorý ho môže upozorniť na zaujímavé príležitosti, keď sa tie indexové fondy prepadnú, a kedy sa oplatí byť agresívnejší, dať mimoriadne vklady, nakúpiť, alebo zvýšiť tú investíciu. No a zase sa to ukazuje aj teraz, že veštiť a predpovedať z krištáľovej gule to dianie je vec, ktorá je naozaj extrémne náročná, ak vôbec možná. To je diskutabilné. 

Martin Šaffa: Presne tak. Tá rada, ktorú si dal ohľadom dlhodobého pravidelného investovania do ETF-kových fondov, je jedna z mála funkčných rád, ktoré vieme reálne dať. Anton, spýtam sa. Slovenské banky nedávno reportovali množstvo peňazí Slovákov na bežných účtoch a sporiacich účtoch. To kvantum peňazí, ktoré dnes ľuďom stále dnes visí na bežných účtoch s úrokom 0, je obrovské. Čo by si odporučil takýmto ľuďom, ktorí povedzme tie peniaze najbližšie 3 až 5 rokov nebudú potrebovať? Držať to tam, veriť v istotu bežného účtu? 

Anton Ivan: Pred chvíľkou sme si hovorili, aká bude asi inflácia v rámci eurozóny v tomto roku, že sa pohybuje niekde na úrovni piatich, šiestich percent. Na Slovensku je miera inflácie vyššia a predpoklad do ďalších rokov je taký, že tu nejaká inflácia bude, aj keď bude postupne klesať. Ale k tomu dvojpercentnej úrovni sa dostaneme asi až v roku 2025. Čo logicky znamená, že pokiaľ tie peniaze necháme na bežných účtoch, tak z nich bude stále viac a viac ukrajovať. Už teraz si ukrajuje dostatočné percentá. A pre tých klientov, ktorí vedia, že tie peniaze budú používať v krátkodobom horizonte, by som určite hľadal nejakú alternatívu peňažného fondu, ktorý aspoň aký-taký úrok ponúka. 

Martin Šaffa: Skočím ti do toho, prepáč. Aký je bezpečný investičný horizont na peňažný fond? Koľko je dôležité, aby tam tie peniaze boli pri peňažnom fonde? 

Anton Ivan: Veľká väčšina peňažných fondov investuje do krátkodobých štátnych dlhopisov alebo termínovaných úložiek. Čiže naozaj tam tá volatilita alebo nejaký výkyv, pokles hodnoty fondu je málo pravdepodobný. Čiže naozaj horizont troch, šiestich mesiacov to sú peniaze, ktoré môžu končiť v peňažných fondoch. Samozrejme, peňažné fondy sú rôzne. Niektorí investujú do krátkodobých, niektorí do možno dlhopisov s dlhšou splatnosťou, ale vo finále ak by sme to teda chceli zhrnúť, tak horizont troch až šiestich mesiacov je určite v poriadku. Čiže pre tých klientov, ktorí vedia, že svoje finančné zdroje budú používať v relatívne krátkej budúcnosti, ak sa bavíme o horizonte troch až piatich rokov, tak je to kombinácia nejakých fondov peňažného trhu, plus ak by sme si povedali, že je to aspoň 5 rokov, tak by sme mohli uvažovať o nejakých realitných investíciách. 

Martin Šaffa: Ďakujem pekne za odpoveď, lebo dnes je určite extrémne dôležité zaoberať sa témou investovania, lebo je to 1 z mála nástrojov, ako reálne ochrániť peniaze pred infláciou. A pokiaľ sa presunieme do inej časti sveta, tak chcel by som s vami trošku rozobrať celú tú postcovidovú ekonomickú situáciu v Číne. Čo sa tam deje? Prenikli nejaké správy o deflácii, Čína sa dostala do deflácie. Najväčší čínski developeri mali problém, 1 z nich skrachoval, hodnota akcií druhého najväčšieho klesla o 70 % od začiatku roka. Tak skúste uviesť trošku poslucháčov do problematiky, lebo Čína je veľmi špecifická „demokracia“, ak to takto nazveme. Tak kto sa v úvode chytí tejto témy? 

Peter Friedmann: No, na to, aby sme mohli rozprávať o tom, čo sa v Číne deje, tak je potrebné zájsť do minulosti. 

Martin Šaffa: Do ktorej dynastie? 

Peter Friedmann: Do 5. storočia pred letopočtom, nie. Robím si žarty. Čiže v zásade také hlavné momenty, ktoré ovplyvňovali to, čo sa v Číne dialo: prvý hlavný moment bol, keď v rámci populačného boomu, ktorý Čína zaznamenávala, bola zavedená politika jedného dieťaťa. Keď sa nemýlim, tak bola v platnosti od nejakých 70. rokov minulého storočia až do roku 2016, ak sa nemýlim. Čínska vláda robila opatrenia, aby v rodinách bolo len jedno dieťa. To malo za dôsledok, že sa otočila populačná krivka a v dnešnej dobe to začína byť už problém – postupne im začína klesať pracujúce obyvateľstvo. Teraz sa to hýbe niekde na úrovni 980 miliónov pracujúcich Číňanov z 1,4 miliardy žijúcich ľudí. A do konca tohto storočia (do roku 2100) sa odhaduje, ak sa trend nezmení, že by sa pracujúca časť populácie mohla dostať niekde na 400 miliónov, čo je obrovský problém. Samozrejme, ak populácia takto starne, tak to má vplyv na dopyt po všetkom, napríklad aj po nehnuteľnostiach, ale teda aj po tovaroch a službách. Čiže motor zázračného čínskeho rastu, ktorý sme mali možnosť v minulosti vidieť, bol veľmi spojený s tým, že Spojené štáty americké začali intenzívne spolupracovať s Čínou, následne sa postupne stala výrobnou halou pre celý svet. Čiže to zapríčiňovalo – doslova sa to takto označovalo – až taký ekonomický zázrak. Lebo v Číne cirka 80 % obyvateľov bolo ešte práve v 60. – 70. rokoch minulého storočia pod hranicou chudoby. Takže tam sa podarilo doslova pozdvihnúť stovky miliónov ľudí z hranice alebo spod hranice chudoby na slušný priemerný príjem. S tým bolo spojené aj to, že v 90. rokoch umožnila čínska komunistická strana to, aby mali ľudia súkromné vlastníctvo nehnuteľností. S čím boli zasa spojené obrovské investície do výstavby a, samozrejme, obrovský dopyt po kúpe nehnuteľností. Takže dnes je situácia taká, že zhruba 70 % bohatstva Číňanov je uložených práve v nehnuteľnostiach. Zaujímavosť, že v posledných rokoch Čína stavala päťkrát viac nehnuteľností, ako sa stavalo v Európe alebo v Amerike. 

Martin Šaffa: To boli tie investície do infraštruktúry a bytovej výstavby na úrovni niekde 43 % HDP, pričom vo vyspelých krajinách sú tieto investície na úrovni niekde 20 %. 

Peter Friedmann: Rôzne zdroje uvádzajú rôzne čísla koľko percent HDP tvorí sektor real estate, ale áno, sú čísla okolo 30 % a tak ďalej. Vo finále to ale malo za dôsledok to, že od roku 2001 do roku 2017 tam narástli ceny nehnuteľností o 700 %, čiže vytvorila sa vyslovene obrovská bublina. A tie čínske infraštruktúrne projekty rezultovali až do takých šialeností – to keď si ľudia dajú do Googlu alebo YouTubu ghost’s towns čínske mestá duchov, tak to tam nájdu. Obrovské celé mestá s mrakodrapmi, nákupnými strediskami ľudoprázdne, nikto tam nie je. No a dostalo sa to do situácie, že v poslednom relatívne dlhom období tam fungoval na nehnuteľnosti takzvaný presales, to znamená, že ak si chcel človek kúpiť byt, tak musel zaplatiť celú sumu hneď na začiatku. Teda nie tak, ako u nás, že sa zaplatí nejaká záloha a potom sa čaká, kým developer postaví a skolauduje a potom sa načerpá hypotéka, nehnuteľnosť je odovzdaná a môžeme bývať. Tam to bolo tak, že sa načerpala hypotéka, vyplatila nehnuteľnosť hneď a potom sa pokojne mesiace až roky čakalo na to, že sa dokončí a odovzdá. Dokonca sa stalo, že sa aj neodovzdali niektoré nehnuteľnosti, ale k tomu sa o chvíľu dostaneme. Takto tam rástla tá realitná bublina a ľudia vo veľkom investovali. Niektorí developeri dokonca robili lotérie na to, kto si od nich bude môcť kúpiť nehnuteľnosť. S takými šialenosťami, že šanca bola 1:30, že vás vylosujú. Fakt tá situácia bola extrémna. No a keď si správne pamätám – možno Tóno ma opraví – tuším to bolo nejaké 2 alebo 3 roky dozadu, keď čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že nehnuteľnosti nie sú na špekulovanie, ale na bývanie a stanovil politiku troch červených čiar, ktorá mala obmedzovať financovanie developerov. Lebo to naozaj pripomínalo trošku Ponziho schémy alebo pyramídy – klienti vyplatili byty, ktoré boli ešte iba namaľované na projekte, ešte to ani nestálo. Ale keďže developer dostal okamžite peniaze akoby za celú nehnuteľnosť, tak kúpil ďalšiu parcelu a začal predávať ďalší projekt. A dostal ďalšie peniaze a ďalšia parcela a ďalšia a takto vznikali tie mestá duchov, o ktorých hovorím. Keď sa zaviedla tá politika troch červených čiar, tak sa významne obmedzili možnosti zadlženia a financovania developerských spoločností, čo spôsobilo ten prvý prípad, ktorý sa objavil, spoločnosť Evergrande, čo obletelo celý svet. Bol to dosť veľký škandál, ľudia, ktorí si od nich nakúpili nehnuteľnosti, štrajkovali. Prestali splácať tie hypotéky kvôli nedodaniu nehnuteľnosti. Do toho sporitelia dostali obrovský strach, že tie banky, ktoré dali tie hypotéky, skrachujú. Čiže sporitelia zasa chceli povyberať tie úspory, čiže tu vznikol takzvaný bank run, čiže snaha sporiteľov vybrať všetku likviditu. V zásade ak je ten nápor na výbery dostatočne silný, neexistuje banka na svete, ktorá by to dokázala ustáť. Čiže tam potom musela čínska vláda intervenovať a zasahovať. Ako si správne povedal, tak Evergrande nedávno požiadal o ochranu pred veriteľmi podľa článku 15 Chapter 15, americkej ústavy a vo svojej podstate je v konkurze, v krachu. A vznikli správy a informácie aj o tom, že najväčší čínsky developer, ktorý sa volá Country Garden, tak tiež nesplatil splátky svojich dlhopisov. Tým pádom sa začína hovoriť naozaj o veľkej realitnej kríze v rámci Číny. 

Martin Šaffa: Má to podľa teba súvis aj s tým, že v Číne klesá export? Klesol o takmer 15 %. 

Peter Friedmann: Asi teraz nechám Tóna, už som dlho rozprával. 

Anton Ivan: Samotný pokles exportu nemusí priamo s týmto súvisieť. 

Martin Šaffa: Byty neexportujú. 

Anton Ivan: Byty aspoň zatiaľ neexportujú. V Číne tak, ako aj na Slovensku alebo celkovo vo svete samotný COVID priniesol väčšie reštrikcie. Čínska vláda sa snažila uplatňovať politiku nulovej tolerancie Covidu. Ešte v roku 2022 a začiatkom roku 2023 sme boli svedkami toho, že niektoré mestá si zažili totálny lockdown, čo sa vo výraznej miere podpísalo pod hospodárstvo Číny a pod ekonomickú aktivitu obyvateľstva a tovární. Zažili sme, že mnohé západoeurópske a americké automobilky, ktoré majú továrne v Číne, museli prerušiť výrobu. Nevedeli dodať jednotlivé súčiastky a celkovo sa predlžoval dodávateľský reťazec práve kvôli týmto obmedzeniam, ktoré v Číne boli. A tie mali vplyv aj na samotné hospodárstvo a ekonomický vývoj v krajine. Veľmi veľa ekonómov predpovedalo po tom, čo táto nulová tolerancia skončila, že sa hospodárstvo naštartuje a pomôže k tomu, aby Čína ako druhá najväčšia ekonomika sveta potiahla ekonomický vývoj aj ostatných krajín. To sa v druhom kvartáli roku 2023 aj podarilo, keď bol medziročný nárast celkom významný cez 6 %. Na druhej strane treba povedať, že v druhom kvartáli roku 2022 ten výkon bol slabý, a teda tá báza, z ktorej bol rast dosiahnutý, bola relatívne nízka. Predbežné čísla za mesiace júl a august nie sú veľmi potešujúce najmä z toho, čo už Peťo spomínal, že samotné hospodárstvo alebo HDP krajiny bolo v minulosti tvorené najmä investíciami. Akonáhle sa investície utlmia z nejakého dôvodu, tak táto zložka HDP chýba. A Čína na rozdiel od západoeurópskych krajín alebo Ameriky podiel investícií na HDP mala celkom vysoký. A keď začali klesať ceny nehnuteľností, ktoré vo teda vo veľkej miere tvoria bohatstvo obyvateľstva, to sa cítilo v úvodzovkách ochudobnené alebo menej bohaté ako v minulosti. A teda malo možno tendenciu menej míňať. Ak máme pocit, že máme menej peňazí, logika hovorí, že si doprajeme menej a máme tendenciu skôr šetriť. 

Martin Šaffa: To, čo sa deje momentálne aj na Slovensku. 

Anton Ivan: Presne tak. A to je 1 z dôvodov, prečo je hospodárstvo Číny na aktuálnych číslach, a teda že sa jej nedarí naštartovať hospodársky rast. Plánovači vo vláde si nastavili ekonomický rast v roku 2023 na úrovni 5 %. Či sa im to podarí splniť, to je nateraz otázne. 

Martin Šaffa: Sú niečo momentálne pod 4 tuším? 

Anton Ivan: Áno, niečo pod štyrmi percentami. Na strane druhej stále majú tú politiku vo svojich rukách, a vedia teda rozhodnúť v prípade toho, že dôjde k znižovaniu úrokových sadzieb alebo k nejakým väčším možnostiam pre opätovné investície do infraštruktúry. Čína už obdobne bola v nie takýchto, ale trošku menších problémoch v roku 2016 a práve v tomto roku čínska vláda spolu s centrálnou bankou rozhodla o týchto možnostiach, kde sa obyvateľstvo dostalo jednoduchšie k svojim nehnuteľnostiam, čo podnietilo výstavbu, infraštruktúrne projekty, vybudovali sa cesty, letiská, železničné trate. A často sa budovalo veľmi neefektívne v tom význame, že ceny nehnuteľností rastú a budú rásť do nekonečna, tak postavme tam cestu, letiská, siete, aj keď tie budovy alebo apartmány nebudú nikdy obývané. A nie tak dávno sme dospeli k štatistike, kde jedna veľká americká banka hovorila o údajoch okolo 65 až 85 miliónoch apartmánov, ktoré sú toho času v Číne neobývané, a boli budované len z toho pohľadu, že kapitál bol dostupný a bol podporený aj zo strany vlády. 

Martin Šaffa: Čo by mohlo pomôcť nielen Číne, ale celosvetovej ekonomike? Lebo za posledné roky sme už hádam všetci pochopili, že čo sa udeje v Číne, sa nedá povedať, že to nemá vplyv aj na nás. Čiže čo by sme si mohli priať je, aby už nedošlo k ďalšej veľkej vlne lockdownov, aby nanovo obnovené dodávateľské reťazce fungovali, čo by ešte mohlo pomôcť? 

Peter Friedmann: Určite by pomohlo, ak by sa znížilo to napätie, ktoré aktuálne panuje. Ale to sú veľké trendy, tie ťažko predpovedať, či tá politika jednej Číny a záujem o Taiwan, ktorý sa, samozrejme, západnému svetu a Spojeným štátom americkým veľmi nepáči… 

Martin Šaffa: Sa im v poslednej dobe páčia naopak ich čipy. 

Peter Friedmann: Tak. Takže toto je niečo, čo tomu celému nepomáha. Samozrejme, svet si nájde nejaký spôsob, ako sa vysporiadať s takýmito situáciami. Už teraz je vidieť, že niektoré veľké americké spoločnosti ako napríklad Apple sa začínajú viac sústrediť na Indiu a presúvajú výrobu. Kapitál si bude hľadať prostredie, kde je to aj z legislatívneho hľadiska, aj z hľadiska nákladov čo najefektívnejšie. No ale určite tá spolupráca si myslím, že je cesta, čo by pomohla. Ale to je možno na iný podcast a inú tému, lebo toto je ťažké ovplyvniť. Je to o tých politických lídroch a o tom, či vnímajú, že máme aj iné problémy ako napríklad klimatické, na ktorých je naozaj potrebné spolupracovať, a skôr hľadať tie preniky a spoluprácu ako nejaké dôvody na svár a spor. Ale to nám budúcnosť ukáže a dá odpoveď, či tá éra globalizácie, keď naozaj bola snaha skôr znižovať akékoľvek bariéry či už pre kapitál, alebo pracovnú silu, a kde bola snaha ísť po čo najnižších nákladoch, čo pomohlo rozvoju nielen Číny, ale aj iných rozvojových krajín. Tak či to bude pokračovať takto, alebo či teraz uvidíme nejakú etapu polarizácie sveta a kapitál skôr pôjde tam, kde to bude legislatívne bezpečné, a kde nebudú takéto politické riziká. Takže na to odpovie budúcnosť. Samozrejme, čo si môžeme želať, je skôr tá kooperácia a spolupráca. 

Martin Šaffa: Jasné. Tak uvidíme. V roku 2024 nás čakajú voľby v Spojených štátoch, tak uvidíme, či ostanú pri moci Demokrati, alebo sa vrátia Republikáni, ako to dopadne so sankciami voči Číne a tak ďalej. Takže myslím si, že tých tém, ktoré sme dnes otvorili a môžeme v nich niekedy pokračovať, je viacero. Ja navrhujem, aby sme tú debatu o čínskych elektromobiloch a ich vplyvoch na naše európske automobilky nechali na nejaký ďalší diel, alebo k tomu natočíme nejaký špeciál. Je ešte niečo, čo by ste chceli dodať? 

Peter Friedmann: Ja by som to rád len nejako zhrnul. Lebo rozprávali sme sa na začiatku o Európe a o Amerike, potom trošku o tej Číne. A teraz keď to poslucháč počúva, tak aký to má vplyv na jeho peniaze? Práve príklad Číny je veľmi pekný v tom, že mnoho investorov, ktorí teda investovali do Číny, neskutočne zbohatlo a za tie minulé roky veľmi zarobilo. A ešte pred Covidom boli odhady, ktoré hovorili o tom, ako Čína určite dorastie a potom prerastie ekonomiku Spojených štátov amerických. A mohlo by sa zdať, že to je to najlepšie miesto, kde teda investovať. A niekto by si mohol myslieť, že chcem teda čisto čínske ETF, chcem svoje úspory dať len do tých čínskych spoločností, lebo vidím, že tá Alibaba a Xiaomi a Nio a BID a iné sú tie najlepšie investície. A teraz vidíme, že za relatívne krátky čas sa to zvrtlo a Čína sa borí s nie malými problémami, ktoré bude musieť zvládnuť. A je dosť možné, že teraz nejaké obdobie to nebude najlepšie miesto na umiestnenie kapitálu. Práve preto je dobré mať diverzifikované to svoje portfólio, mať ETF fondy pekne rozložené aj na Európu, aj na Áziu. Keď Áziu, tak nielen Čínu, ale však je tam zaujímavá aj India, Taiwan, Japonsko. Nezabudnúť, že aj v Európe sú zaujímavé spoločnosti. Sú síce iného zamerania, nie úplne technologické, ale skôr ten priemyselný sektor, bankovníctvo, služby. No a potom, samozrejme, mať tam aj tú Ameriku, ktorá je technologicky zameraná, a to je práve to, čo sa snažíme my robiť – namiešať tie investície klientom tak, aby to bolo pekne rozložené aj sektorov, aj geograficky. A aby sa ten klient stal takzvaný globálny akciový investor, ktorý bude ťažiť z toho, že v každom období je nejaké miesto, ktoré je úspešné, ktorému sa darí. A potom ten priemer, ktorý si vie investor pripísať, vie byť veľmi zaujímavý okolo 8 až 10 % z dlhodobého hľadiska, čo nielen ochráni peniaze pred infláciou, ale vie zabezpečiť veľmi zaujímavý dôchodok alebo splnenie iných investičných cieľov. Takže takto som to chcel len zhrnúť do kontextu, aby celá tá naša diskusia nadobudla podobu možno nejakého konkrétneho odporúčania alebo niečoho, čo vedia ľudia, ktorí nás počúvajú, aj reálne využiť. 

Martin Šaffa: Super. Páni, tak vám opäť ďakujem za návštevu. A teda ten odkaz aj z tohto podcastu je, že pokiaľ držíte všetky svoje úspory na bežnom účte, tak je naozaj veľmi vhodný čas poradiť sa s nejakým odborníkom na túto tému a zvážiť nastavenie vhodnej investície podľa toho, kedy tie peniaze budete potrebovať. Pretože momentálne peniaze na bežných účtoch sú zožierané infláciou a ich hodnota nám klesá pred očami. A investovanie je práve vhodný nástroj. Páni, ďakujem vám, budem sa tešiť na ďalšie nahrávanie. A vám, milí poslucháči a diváci, takisto ďakujem, dopočutia nabudúce.