Hosť: Zdenko Štefanides /  LinkedIn – hlavný ekonóm VÚB banky 
Moderátor: Dávid Krajcar / Web , Facebook, Instagram, LinkedIn 
Prepis pre nepočujúcich: Michaela Dlhá

Epizóda NRoPE 034 – audio

Prepis

Dávid Krajcár: O Slovákoch je známe, že radi bývajú vo vlastnom. Z prieskumu Eurostatu vyplýva, že to je naozaj pravda dokonca aj v európskom meradle. Až 9 z desiatich Slovákov totiž, ktorí bývajú samostatne, bývajú vo vlastnom v nehnuteľnosti, ktorú vlastnia, a po obyvateľoch Maďarska a Rumunska je to najviac spomedzi všetkých krajín Európskej únie. V podnájme žije asi len 9 % Slovákov. Táto situácia však aktuálne sa môže naozaj zmeniť. A to nie tak z dôvodu našej mentality ako čoraz nedostupnejšou hypotékou. Moje meno je Dávid Krajcár a dnes som si k sebe do diskusie prizval človeka na slovo vzatého a ním je dlhoročný ekonóm VÚB banky, pán Zdenko Štefanides. 

Zdenko Štefanides: Dobrý deň. 

Dávid Krajcár: Dobrý deň, som rád, že ste prijali naše pozvanie do nášho podcastu. 

Zdenko Štefanides: Ďakujem za pozvanie. 

Dávid Krajcár: Vy ste človek, ktorý je pri kormidle analytického tímu VÚB banky už od roku 2004. Predtým ste 3 roky pôsobili ako viceprezident, ekonomický analytik pre krajiny strednej a východnej Ameriky JP Morgan v Londýne, čo je naozaj, ako som povedal mimo nahrávania, slušné CV-čko. Naozaj ste človekom, ktorý je odborník na túto tému, o ktorej sa dnes budeme baviť, a to je naozaj ten vývoj tých úrokových sadzieb a hypotekárneho trhu u nás. Do detailu teda poznáte tie historické trendy, vývoj poskytovania tých hypotekárnych úverov u nás v tom našom možno aj stredoeurópskom meradle. Ako by ste dnes definovali tú situáciu na trhu hypoték oproti dobe tých úrokov, keď samozrejme boli štandardne tie úroky pod jedným percentom? Či je to teraz momentálne tá normálna situácia, alebo je to len nejaký prechodný jav? 

Zdenko Štefanides: Tak ešte raz dobrý deň, ďakujem pekne za pozvanie. No naozaj hypotéky mňa už sprevádzajú celý profesionálny život. Ako by som to povedal? Súčasná situácia je také by som povedal vytriezvenie z ošiaľu. Pretože naozaj hypotéka, ak si teda už môžem zaspomínať, tak moja prvá hypotéka mala úrokovú sadzbu hodne cez 6 %. A v podstate keď som pracoval v tom Londýne pred tými 20 niečo rokmi, tak taký štandard pre typickú hypotéku v Británii bola úroková sadzba okolo 5 %, v Spojených štátoch 7 %. Doteraz si pamätám aj taký štandard pre objem prostriedkov na takú bežnú hypotéku. Zlaté pravidlo hovorilo teda, že človek by mal počítať zhruba s troj až 3,5-násobkom ročného platu, ktoré mu banka dá na kúpu nehnuteľnosti. Potom však prišla éra poklesu úrokových sadzieb naozaj až do tých extrémov, ktoré sme tu mali ostatné roky, kde tá sadzba v mnohých prípadoch začínala dokonca 0 percentami. A naozaj tie násobky ročných príjmov, ktoré pri takýchto hypotékach si človek mohol teda z banky požičať, sa hovorí kľudne aj 7 – 8 %. Takže dvoj až štvornásobok takých tých zlatých alebo nepísaných pravidiel spred tých dvadsiatich rokov. Takže to, čo zažívame momentálne, že tie úrokové sadzby sú u nás okolo štyroch percent, ešte stále sú nižšie, ako hovorím, ako boli štandardy pred tými dvadsiatimi rokmi. A tá situácia asi naozaj, ktorú sme tu mali, keď úrokové sadzby boli blízko nuly alebo jednopercentné, boli extrémne. 

Dávid Krajcár: Jasné. Tak ako s touto situáciou sme, samozrejme, rátali. Pretože asi ani klienti nemohli rátať s tým, že banka vie dlhodobo vlastne živiť svoj biznis pôžičkou na 30 rokov za úrok nejakých pod jedným percentom. To asi, samozrejme, nie je zdravé. Ja tu mám aj údaje od Národnej banky Slovenska, že úplne tie nové poskytnuté úvery mimo tých predfinančných už mali sadzbu v marci priemernú nad štyrmi percentami. Paradoxne troška aj pichnem od vás, ste zástupca jednej z najväčších bánk na Slovensku. Pomohlo to aj k tej ziskovosti bánk? 

Zdenko Štefanides: No objektívne keď banky ostatných niekoľko rokov mali pomerne zhoršenú finančnú situáciu v tom, že keď boli úrokové sadzby okolo nuly, ťažko tam spraviť nejakú úrokovú maržu. Myslím depozitmi, ktoré sú z princípu, nemôžu ísť do mínusu minimálne na Slovensku. Takže tá úroková marža sa stenčovala a negatívne vplývala na ten sklz bánk. Teraz, keď sa úroková marža rozšírila tým, že naozaj úroky na nových teda úveroch stúpli úmerne s tým, ako teda stúpli ceny na trhu, tak tie marže sa zlepšili. A tým pádom aj čistý úrokový príjem bánk sa o niečo zlepšil. Stále však treba si povedať väčšina tých úverov v knihách bánk nie sú ešte úroky za teda z toho obdobia tých nízkych sadzieb. Takže celkovo tá ziskovosť minimálne bánk na Slovensku nie je žiadne nejaké terno. Z historického pohľadu dokonca nie je nejaká výrazná v porovnaní s okolitými krajinami napríklad s českým trhom, kde tá ziskovosť je o polovicu až dve tretiny vyššia ako na Slovensku. 

Dávid Krajcár: Samozrejme, nejdem nejako ani banky, len aby sme to… lebo máme aj takéto otázky, samozrejme, od našich klientov a poslucháčov. 

Zdenko Štefanides: No úprimne povedzme si rovno, v podstate to obdobie, ktoré teraz zažívame – inflácia a rast cien – zlepšujú nielen ziskovosť teda bánk, ale aj ziskovosť firiem a na konci dňa aj finančné hospodárenie štátu. Deficit verejných financií za minulý rok bol oveľa nižší, ako sa plánovalo, pretože jednoducho štát získal viac na príjmoch predovšetkým vďaka vyšším cenám v obchodoch a tým pádom vyššom výbere DPH. Zatiaľ čo na výdavky ešte tie boli fixované v tých starších cenách, takže hovorím ziskovosť alebo aj také nejaké hospodárenie verejných financií sa zlepšilo kvôli inflácii. Je to však len krátkodobý jav. Samozrejme, tie náklady budú postupne rásť a dobiehať zvýšenie tých iných… 

Dávid Krajcár: Áno. No, keď sme pri tých nákladoch, tak ja som si našiel zaujímavú štatistiku. Ono to zvýšenie tých sadzieb na hypotékach prispelo k tomu, že dostupnosť bývania klesla vlastne na najhoršiu úroveň od roku 2011. Ako vy vnímate možno teraz ten záujem o tie hypotéky? Chcú ľudia ešte si brať nejaké nové hypotéky, alebo váhajú vôbec teraz odkladajú ten nákup tých nehnuteľností? 

Zdenko Štefanides: Ja by som tam videl 2 momenty. Jednak teda naozaj tá dostupnosť bývania na hypotéku, samozrejme klesla. Keďže objektívne človek, ktorý teraz, klient, ktorý príde do banky a je teda konfrontovaný s úrokom štyroch percent, tak sa kvalifikuje na oveľa nižšiu hypotéku. Aj jeho kúpna sila de facto je oveľa nižšia, ako keď sadzby boli 1 % – zhruba o tretinu až v niektorých prípadoch o polovicu dostane teda nižší objem úverov ako pred rok a pol, dvomi. No a tým pádom naozaj si môže dovoliť kúpiť menej na tom trhu. A to je teda ten základ, prečo tá dostupnosť bývania klesla. Na druhej strane stále však platí, že ľudia bývať potrebujú. Tak by som to možno povedal znovu tak z tej mojej nejakej pracovnej skúsenosti, keď som teda pracoval v Londýne, tak také základné pravidlo pre ľudí, ktorí hľadajú svoje prvé bývanie, pre mladých ľudí: kolega im hovorí v podstate nemáš čo riešiť. Potrebuješ bývať? Zatvor oči a kúp hocičo, čo si môžeš dovoliť len aby si sa dostal na ten rebríček nehnuteľností, na ten kvázi property ladder. A potom keď budeš potrebovať väčšie bývanie a tak ďalej, jednoducho už máš nejaký ten kapitál na trhoch nehnuteľností a jeho hodnota bude rásť alebo klesať spolu s tým, čo sa deje na trhu. Ale treba vstúpiť na ten rebríček, či sú úrokové sadzby jedno percento alebo 5. Pokiaľ si to človek môže dovoliť a potrebuje bývať, tak asi stále je dôvod na tento trh vstúpiť. 

Dávid Krajcár: No viem, že tu mám vlastne aj také vyjadrenie NBS, ktoré hovorí, že novo poskytnuté úvery sú kvázi významne rizikovejšie ako tie, ktoré boli poskytnuté predtým, pretože sa dostáva veľa klientov na hranicu tých limitov. Keďže tu máme, samozrejme, nejaké limity z tej Národnej banky Slovenska, ktoré hovoria o tom, ako banka môže dovoliť kvázi tomu klientovi sa zadlžiť. Tak je pravda, že tie novo poskytnuté úvery sú možno ešte nejako rizikovejšie pre tie banky ako tie úvery za úroky pod jedným percentom? 

Zdenko Štefanides: Pozrite. Banka poskytne iba taký úver, pri ktorom si je istá, že ten klient je schopný ten úver splácať bez toho, aby bol naozaj vystresovaný finančne. Takže ja osobne si myslím, že tak, ako banky poskytujú úvery v tomto období klientom, ktorí sa kvalifikujú, naozaj ktorí sú finančne na tom v takej situácii, že si ten úver môžu dovoliť, v rovnakej pozícii, ako tomu bolo pred dvomi – tromi rokmi. Akurát vtedy za tie úrokové sadzby klient sa kvalifikoval na vyššiu sumu úveru, než je tomu teraz. Ale čo sa týka parametrov rizikovosti, tak si myslím, že tam nejaký podstatný rozdiel nie je v tých nových úveroch, ako bolo vtedy. 

Dávid Krajcár: Samozrejme. No bral som, samozrejme, len nejakú citáciu tiež z analýz Národnej banky Slovenska. Otázka je teda, čo všetko banka preveruje pri vstupe, pri žiadosti o tú hypotéku u toho klienta? Lebo nie je to asi zrejme len ten príjem, ktorý je… Samozrejme, je podstatný parameter, ale nie je jediný? 

Zdenko Štefanides: No. Ako úprimne si myslím, že takéto technické detaily sú na každej banke samostatne. Predsa len risk management každej banky je jednoducho lokálne know how. Ale samozrejme, ten príjem bude asi a hlavne jeho overiteľnosť a stabilita bude asi taký ten kľúčový faktor. 

Dávid Krajcár: Samozrejme. Myslím, že vieme, že tam vstupujú veci aj ako z prostredia, nejaké bonity vzdelania. Samozrejme, veľa rozhoduje o tom, akú nehnuteľnosť chcem nadobudnúť, zároveň po novom aj ten vek. Keďže vieme, že vlastne éra tých strieborných hypoték je už aj kvázi za nami a je dosť limitovaná. Ale tu mám ešte vlastne aj nejakú otázku potom na neskôr. Našiel som si takisto prognózu znova Národnej banky Slovenska, ktorá prognózuje ten vývoj úrokových sadzieb na úrovni 4,5 % až do roku niekedy 2025. Ako je to z vášho pohľadu možno tie prognózy? Či teda je možno priskoro na ne, alebo už je to také reálne číslo, s ktorým by sme mohli rátať? 

Zdenko Štefanides: Pozrite sa. Úrokové sadzby klientskej komerčnej banky sa odvíjajú od sadzieb na trhu. Inými slovami my, čo poskytujeme klientom, to sú kvázi maloobchodné ceny. A my tie financie nakupujeme na trhu za veľkoobchodné ceny. Keď to úplne jednoducho poviem, ak za benchmark veľkoobchodnej ceny považujeme úrokové sadzby Európskej centrálnej banky, tak taká tá refinančná kľúčová sadzba je na 3,5 percentách. Zajtra zasadá Európska centrálna banka, očakáva sa ďalšie zvýšenie o štvrť percentuálneho bodu. A naši kolegovia si myslia, že to ešte nebude koniec, teda kolegovia v Miláne v našej materskej banke, ktorí toto majú na starosti. Takže kľudne… Nie, že kľudne, ale viac-menej aj rateri počítajú s tým, že tá referenčná sadzba Európskej centrálnej banky sa bude hýbať okolo štyroch percent v priebehu najbližších mesiacov. Takže čakať, že hypotéka bude lacnejšia ako 4 %, asi nie je reálne. Keďže banky nakupujú objektívne za sadzby blízke štyrom percentám. Plus je tam, samozrejme, nejaká rizikovosť a tak ďalej. Takže tie 4 až 4,5 % na hypotéku je myslím si, že úplne realistický odhad na najbližší rok, 2, 3. 

Dávid Krajcár: No ono to je viac-menej troška aj odpoveď na moju ďalšiu otázku, ktorú som mal. Máme veľa klientov, ktorým, samozrejme, aj tento rok končí napríklad fixácia. Otázka je, teda majú ešte čakať, alebo naozaj už osloviť tú svoju materskú banku, riešiť možno nejakú refixáciu hypotéky? Alebo naozaj čakať na list z banky a potom až neskôr riešiť tú situáciu? 

Zdenko Štefanides: Ja si myslím, že je to veľmi individuálne. Záleží asi od každej banky a tak ďalej. A tiež už sme viac-menej blízko ukončenia zvyšovania sadzieb. Takže ten priestor na takú nejakú by som povedal refixáciu z veľkej miery sa už minul minulý rok teda, keď začali sadzby stúpať. Momentálne naozaj si to musia trhy spočítať sami za seba, či to možné zvýšenie hypotéky bude dajme tomu za ten rok, keď končí fixácia, až také dramaticky iné, ako keby si to zmenil teraz. Plus tam sú, samozrejme, ešte poplatky za zmenu úveru. Nebodaj keby menil banku, tak aj za celkové vyplatenie hypotéky. Takže je to veľmi individuálne. Ale ako hovorím, sme už blízko ukončenia zvyšovania sadzieb. Ešte možno nejaké 2 – 3 zvyšovania sú pred nami. Kolegovia síce majú odhad, že tie sadzby môžu byť ešte o percento, ako je teda súčasná úroveň. Ale viac-menej na trhu veľká časť z tohto očakávaného zvýšenia už je započítaná v tých cenách. Takže pre bežného klienta, ako hovorím, už ten priestor na zafixovanie si nízkych sadzieb, žiaľ, pominul do veľkej miery. Takže momentálne je to veľmi individuálne. Ak teda sa mu to oplatí z takých nejakých bežných prepočtov a stojí mu za to meniť teda podmienky tej hypotéky, tak áno. Ale myslím si, že zo spätného pohľadu ten priestor na takúto optimalizáciu už z veľkej časti bol minutý. 

Dávid Krajcár: Áno. No keď si spomeniem na situáciu možno rok, rok a pol dozadu, tak naozaj väčšina našich klientov volila dlhšie fixácie. To znamená 5 a vyššie. Naozaj bežné boli už aj dokonca tie 10-ročné fixácie, v niektorých bankách 20-ročné fixácie. Vy ste spomenuli aj možno trh niekde na západ od nás, niekde v Anglicku, Spojených štátoch amerických. Tam viem zo svojej skúsenosti, že sú preferované naozaj veľmi dlhé fixácie. Tam sú bežné fixácie aj naozaj 20-ročné na tých hypotékach. U nás, samozrejme, ten taký trend nejako nenadobudol. Otázka je, akú fixáciu teraz voliť? Je teraz rozumné si brať naozaj dlhú fixáciu, alebo skôr voliť tie kratšie? 

Zdenko Štefanides: No máte pravdu, je to iné na západ od nás, ale nie všade. Pretože je to veľmi kultúrna záležitosť by som povedal, či si ľudia v tej alebo onej krajine berú hypotéku fixovanú na 30 rokov, alebo naopak či idú na ten float a žijú de facto na tej sadzbe s trhom. Keď si teda spomeniem, vo Veľkej Británii skôr tie hypotéky boli naviazané na sadzby centrálnej banky. Takže keď centrálna banka zvýšila alebo znížila sadzbu, tak okamžite všetci klienti – všade v médiách to bolo – o koľko sa ľuďom zvýši alebo znížil náklad na hypotéku. Naopak v Spojených štátoch správne hovoríte, že tam sú naozaj preferované 30-ročné fixácie. Podobne tomu bolo aj napríklad v Taliansku, kde pôsobí naša materská banka, to je jej hlavný trh. Ale je to veľmi individuálne. Na Slovensku v podstate dôvod, prečo dominovali doteraz krátke fixácie, bol jednoduchý, pretože sme žili 10 – 15 rokov väčšinu tohto času v situácii, keď úrokové sadzby klesali. Takže kto si zafixoval sadzbu v podstate … – ako napríklad ja, ktorý som si zafixoval teda prvú hypotéku som mal na 5 rokov. No a, samozrejme, keby som si bral na rok, dostal by som aj nižšiu sadzbu a ešte by sa mi to znižovalo. Takže inými slovami som preplácal na tej mojej hypotéke. Na druhej strane mal som istotu, som si to spočítal, že mi to vychádza teda z toho rozpočtu. A chcel som mať istotu na 5 rokov teda, že ma nič neprekvapí. Ale ako hovorím, na Slovensku doteraz situácia bola, že sadzby klesali a tým pádom krátke fixácie sa ľuďom oplácali. Boli lacnejšie a ešte sa dokonca každý rok znižovali. Teraz nastala v podstate prvýkrát situácia, kedy sa ten trend otáča, že úrokové sadzby stúpajú a tým pádom naozaj ľudia, ktorí majú tie hypotéky nakrátko, tak sú, žiaľ, konfrontovaní s rastom nákladov na obsluhu tohto dlhu. Takže zvoliť teraz dlhšiu fixáciu má asi význam. Sám môžem konštatovať, že konečne tá moja 5-ročná fixácia dáva zmysel. (smiech) A dokonca mi to ešte padlo fixácia takto pred rokom ešte v marci niekedy. No ale to, čo chcem povedať je, že zase ak… My asi nie sme v naozaj v situácii, kedy si človek môže fixovať na 30 rokov. Také produkty na trhu nie sú jednoducho, 10 rokov je asi tá najdlhšia fixácia. Ale tá už stojí nejakú prémiu. Takže možno taká tá zlatá stredná cesta 3, 4, 5 rokov asi dáva momentálne zmysel aj z pohľadu toho, že predsa len sme takmer na konci toho cyklu zvyšovania sadzieb. Ak to Európska centrálna banka zvýši ešte párkrát, potom to bude držať nejaký rok. Ale znovu v horizonte dvoch – troch rokov skôr sa javí pravdepodobný scenár, že tie sadzby znovu o niečo klesnú. Už to asi nebude 0 %, 1 % ako pred rokom, dvomi, ale minimálne teda pri tých štyroch percentách asi neostaneme veľa, veľa rokov. 

Dávid Krajcár: Ono ja to aj vidím z pohľadu toho trhu, lebo sú niektoré banky, ktoré majú paradoxne 5-ročné fixácie dnes lacnejšie ako trojročné. To znamená asi aj ony majú ten odhad z dlhodobejšieho hľadiska, že asi by sme mohli prísť naozaj do tých dvoch, troch rokov k tomu vrcholu. A potom naozaj by to malo nejako pozvoľne klesať. Ale samozrejme, takéto predikcie nevieme urobiť nejako exaktne. To znamená, že to sú možno len nejaké naše dohady. A bavili sme sa teda o tých cenách úrokových sadzieb za to, koľko si ľudia požičiavajú. Tým, že medziročne, samozrejme, klesá záujem o tie hypotéky, dostávame sa vlastne k otázke cien nehnuteľností. Aký to má vplyv na ceny nehnuteľností. Z vášho pohľadu teda môže to mať naozaj ten – poviem takto – pozitívny vplyv na vývoj cien nehnuteľností a môžu nám reálne začať klesať? 

Zdenko Štefanides: Ony nielenže môžu začať klesať, už aj klesajú. Včera Národná banka zverejnila údaje o ponukových cenách za prvý kvartál. Myslím, že tam bol zaznamenaný pokles v každom regióne na Slovensku v priemere tuším niečo pod 4 % na kvartál. A pritom ceny už začali klesať v poslednom kvartáli minulého roku tuším o 2 %, takže spolu je to možnože nejakých 7 % od toho vrcholu cien v priemere, samozrejme. Sú lokality, kde je to menej a aj je to viac a tak ďalej. Ale myslím si, že to ešte nie je koniec toho znižovania teda priemerných cien nehnuteľností, teda tých predajných. Objektívne ak sa pozrieme na rast cien nehnuteľností, on išiel ruka v ruke s objemom peňazí, ktoré boli požičané ľuďom na hypotékach. Keď sa teraz táto suma znižuje, tak aj tá kúpna sila domácností alebo tých klientov na trhu je, samozrejme, nižšia. Myslím si, že to asi vidí každý, kto je na trhu, že ten dopyt po nehnuteľnostiach sa ochladil. A otázkou teda je, že ako prudko a ako dlho bude pokles trvať. Odhady sú rôzne, ale už len ak vychádzame z dostupnosti bývania, ktorú ste teda spomenuli na začiatku, tak je taký index dostupnosti bývania. Napríklad Národná banka má svoj vlastný index, ktorý si spočítala. A v jednej z tých nedávnych analýz v podstate skonštatovala – nie je to žiadna predikcia – jednoducho skonštatovala, že ak by sa ten index dostupnosti bývania mal dostať na dlhodobú úroveň, tak ceny nehnuteľností by museli klesnúť o 17 %. 

Dávid Krajcár: Aby sme sa nejako vyrovnali, áno? 

Zdenko Štefanides: Aby sme sa dostali s tou dostupnosťou bývania na hypotéku oproti fundamentom na nejaký dlhodobý priemer. 

Dávid Krajcár: A tu sa teraz dostávame k mojej takej otázke alebo možno k vášmu názoru. Tým, že poklesol teda záujem o kúpu nových bytov, tak my sa často stretávame s tým, že developeri motivujú – by som to takto povedal – externe klientov. A namiesto priameho zníženia tých ponukových cien nehnuteľností skúšajú akcie ako napríklad garantovaná hypotéka, kde vám vypočítajú nejaký rozdiel medzi úrokovou sadzbou, ktorú vy ste získali v minulosti, a tou vašou aktuálnou. A ten rozdiel vám doplatia vo forme úľavy na kúpnej cene alebo možno rôznymi inými benefitmi a ten benefit trvá nejaké 2 – 3 roky. Z vášho pohľadu je to dobrá vec? Ja chápem z pohľadu spotrebiteľa ušetrím, OK. Ale nie je to len odkladanie nejakého problému na neskoršie obdobie, keď naozaj tí ľudia aj tak na konci dňa budú platiť tie vyššie úroky? A možno ešte 3 roky budú híčkaní tým, že OK, ja mám kvázi tú hypotéku za nižšie percento, ako je na trhu ponúkaná? 

Zdenko Štefanides: Povedali ste správne, že viac-menej je to nejaká dotácia alebo iná forma zníženia ceny nehnuteľnosti. Viete, na konci dňa tá cena hypotéky je viac-menej daná vývojom na trhu. Úplne otvorene ak Európska centrálna banka má kľúčové sadzby na 3,5 percentách a ešte budú stúpať, ďalej ak si teda ministerstvo financií požičiava peniaze na 10 rokov za viac ako 3 %, tak nedá sa z toho asi dostať nejakým zázrakom cena pre obyčajného človeka za 1 alebo menej %. Jednoducho referenčná cena peňazí na takéto veci je 3 – 4 % a viac. Čokoľvek dostanete menej, je to v podstate dotácia od developera, ktorá má nejaké trvanie a tak ďalej. Ale jednoducho naozaj ten človek si musí byť vedomý toho, že jedného dňa bude platiť trhovú cenu hypotéky a počítať s tým, že bude musieť znášať reálne náklady. Na druhej strane my ako banka spolupracujeme s developermi, takže objektívne my vítame každú príležitosť alebo každú možnosť, ako pomôcť tomu trhu jednoducho sa hýbať. Inými slovami odo mňa asi nebudete počuť celkom objektívnu odpoveď. 

Dávid Krajcár: Išlo mi skôr o váš názor ako o objektívnu odpoveď. Samozrejme, ja tiež vítam každú iniciatívu, ktorá podporí naozaj ten trh bývania. Pretože naozaj možno to aj troška zlepší tú dostupnosť, ktorá sa zhoršila. Takže ja to takisto vítam. Ale možno z pohľadu takého bankového sektora teraz sa opýtam skôr takú analytickú otázku. Ja som si tiež robil vlastne pred naším stretnutím taký research v rámci zahraničia, kde trebárs napríklad som si vytiahol údaje z Belgicka, kde sa už začínajú ponúkať takzvané viacgeneračné hypotéky, ktoré vám na konci dňa urobia to, keďže tá splatnosť sa vie natiahnuť možno aj na 45 rokov, reálne naozaj zníženie tých mesačných nákladov, ktoré vy platíte na údržbu tej hypotéky, na minimum. Otázka je, či takýto trend z pohľadu možno aj nejakého demografického vývoja čaká aj nás? Respektíve či vy by ste možno aj z pohľadu ekonóma privítali uvoľnenie pravidiel poskytovania hypoték na dlhšie obdobie, ako je 30 rokov? 

Zdenko Štefanides: Aby som bol úprimný, táto otázka by skôr mala smerovať na regulátora – Národnú banku, ktorá má nejaké pravidlá, ktoré sú jasne dané. Vy ich asi lepšie viete ako ja. Ja si skôr myslím že aj vzhľadom na demografiu na Slovensku jedného dňa na trh vstúpia takzvané reverzné hypotéky ako takéto viacgeneračné hypotéky. To znamená, že generácia ľudí, ako som ja po päťdesiatke o 15 – 20 rokov, keď bude musieť riešiť dôchodok, tak asi by som uvítal produkt, ktorý mi umožní dať svoju nehnuteľnosť na trh záujemcovi a poberať naopak. Nie, že platiť zaň hypotéku, ale dostávať naspäť nejakú protihodnotu, takže asi skôr týmto smerom by som to videl, nie hypotéku predlžovať na generácie mojich detí a ich detí a neviem, čo. Ale skôr aby človek naozaj bol finančne samostatný a sebestačný aj v tom dôchodkovom veku tým, že by mohol naozaj tú svoju nehnuteľnosť premeniť na platby reverznou hypotékou. 

Dávid Krajcár: Áno, tak to už sa dotýkame potom tej témy dôchodkov a nejakých našich úspor a to už je asi potom aj na nejakú samostatnú tému, kde by sme určite vedeli aj o tomto podebatovať. Ja vám veľmi pekne ďakujem za to, že ste nás poctili návštevou a vašimi názormi. 

Zdenko Štefanides: Ja ďakujem pekne za pozvanie. 

Dávid Krajcár: A dúfam, že vás teda môžem aj takto verejne pozvať potom určite ešte na ďalšiu debatu na nejaké zaujímavé témy naozaj z pohľadu takého by som povedal, že vyššieho analytika, ktorý naozaj vidí na ten trh tak globálnejšie, ako myslím si, že väčšina ľudí. 

Zdenko Štefanides: Ďakujem pekne, moc si to vážim. 

Dávid Krajcár: To bol Zdenko Štefanides a my sa počujeme pri ďalších častiach podcastu NA ROVINU o peniazoch.