Pre nepočujúcich: Pri chudnutí a biznise je kľúčová vytrvalosť a opora

 

Hosť:
Michal Páleník (výživový expert, CEO & Co-founder Planeat) 

Moderátorka:
Simona Hanová /  LinkedIn, Instagram

Prepis pre nepočujúcich: Michaela Dlhá 

Epizóda NRoP100audio

Simona Hanová: Pekný deň, milí poslucháči. Moje meno je Simona Hanová a vítam vás pri počúvaní ďalšej epizódy podcastu NA ROVINU o podnikaní. Priatelia, leto je už pomaly za rohom. V minulej epizóde bol naším hosťom kondičný tréner Maroš Molnár. A ja sa veľmi teším, že v sérii fit podcastov respektíve podcastov, ktoré súvisia so zdravým životným štýlom, môžeme pokračovať aj naďalej. A dnes tu už oproti mne v našom horúcom kresle v našom štúdiu sedí už odborník na zdravú životosprávu, wellbeing coach, spoluzakladateľ a CEO spoločnosti Planeat Michal Páleník. Michal, vitaj u nás. Som rada, že si prijal moje pozvanie. 

Michal Páleník: Ďakujem za pozvanie, ahoj. 

Simona Hanová: Dúfam, že som dala dobre, hej, všetko som predstavila? Všetky pozície som povedala? (smiech) 

Michal Páleník: No. Som rozmýšľal, že čo všetko som postíhal v živote. (smiech) Ďakujem. 

Simona Hanová: Keby niečo si chcel doplniť, tak… 

Michal Páleník: Nie, nie. Som obyčajný človek. 

Simona Hanová: Tak ale zase robíš podľa mňa profesiu, ktorá je nie úplne tradičná. Aj keď dnes už sa na výživového poradcu hrá pomaly každý na Instagrame. mám niekedy pocit, hej, že prečíta jednu knihu. Ja len ešte v úvode spomeniem, že teba ľudia poznajú hlavne ako odborníka na zdravú výživu, ale neviem, či úplne každý vie, že ty aj celkom úspešne podnikáš. K tomu sa ale potom dostaneme trošku neskôr v našom rozhovore v druhej časti. Mňa by ale úplne tak na úvod zaujímalo, že ako sa ty dnes máš? Aké si mal ráno? 

Michal Páleník: Ďakujem za spýtanie. Mám sa veľmi dobre, mám teraz dobré obdobie, priznám sa. Až niekedy mám taký pocit, že je taká doba, že veľa nie ideálnych vecí sa deje vo svete. Tak rozmýšľam, že čím som si to zaslúžil a som fakt, že vďačný, že mám sa dobre. Viem to povedať naozaj úprimne. Čo sa týka môjho rána, klasika, hej. Odprevadiť manželku, dieťatko, mal som nejaké stretnutia s ľuďmi v súvislosti s poradenstvom. To znamená dal som si kávu, dal som si raňajky a som tu. 

Simona Hanová: A čo si jedol na raňajky? (smiech) 

Michal Páleník: (smiech) Aj som čakal tú otázku. Vieš, čo? Veľa ľudí si myslí, že jedávam veľmi ako komplikovane a super, ale pravdupovediac, boli to ovsené vločky. Dal som si tam pre krátkosť času jednu naberačku obyčajného proteínu a trošku mrazených čerešní a celé som to hodil do mikrovlnky s vodou na pár minút. Toto boli moje raňajky. 

Simona Hanová: No, niečo podobné som jedla aj ja, čiže nie som na tom až tak zle, čo sa týka stravy, keď to tak počúvam. A ako vyzerá, už si to trošku načrtol, ako vyzerá taký bežný deň povedzme, že výživového poradcu, ale aj podnikateľa? Už si začal, že si mal nejaké stretnutia a čo máš ešte dnes na pláne? 

Michal Páleník: Dnes mám tento podcast a potom mám, potom mám obed. Potom mám biznis meeting asi hodinku a pol. Potom mám prípravu na ďalšiu prednášku, ktorú mám v piatok. To je zase taká odborná. Takže ono je to také, že keď premostím, že nie úplne bežný deň mňa ako výživového poradcu. Lebo sú to dve profesie, ktoré vlastne spolu nejako úzko nesúvisia. Ale práve to, že ostávam v tej problematike, že stále sa venujem poradenstvu a wellbeing coachingu aj po tej pohybovej, aj po tej stravovacej stránke, tak mi to pomáha ostať, alebo mať dobrý prehľad o tej problematike a aplikovať tie poznatky potom do toho firemného a biznis prostredia. Takže je to také trošku ešte prepínanie rolí, ale úzko na seba nadväzuje a dopĺňa sa. Nie je to, že by sa to nejakým spôsobom zásadne bilo. 

Simona Hanová: Som ťa práve kopla asi, prepáč. (smiech) Aj také veci sa… 

Michal Páleník: Povedal som asi nejakú hlúposť. 

Simona Hanová: Nie, nie. Aj také veci sa dejú. Takže prepáč. Poďme ešte možno k začiatkom tvojej kariéry. Lebo ja viem, že si študoval na Fakulte telesnej výchovy a športu a neskôr sa dialo čo? Lebo ty sa tomu venuješ už pomerne dlho. Ľudia ťa poznajú potom z Extrémnych premien. Ako si sa vlastne, aká bola tvoja cesta? Ako si sa k tomu až dostal? 

Michal Páleník: Študoval som na Fakulte telesnej výchovy a športu presne tak. Volá sa to, že Odbor šport a zdravie a špecializácia fitness. Takže v princípe ja som vyštudovaný profesionálny fitness tréner. Čiže ideš do fitka, chceš schudnúť, pribrať, nabrať svaly – toto robím. A súčasťou toho štúdia bolo aj množstvo predmetov o výžive, doplnkoch výživy a podobne. A mňa tá výživa akosi bavila. Neviem ti povedať, že prečo, že kde to začalo, ale proste ma to chytilo. A spojilo sa to s tým, že v praxi keď si trénerka alebo tréner, tak sa stretávaš s ľuďmi a oni majú nejaké ciele. Väčšina z ľudí má cieľ schudnúť v skutočnosti alebo vyzerať lepšie. Častokrát sa to prelína. A keď s nimi trénuješ vo fitku, tak tomu venuješ 2 – 3 hodiny týždenne dajme tomu u klienta. Ale ten klient má ďaleko viac hodín počas toho týždňa, kedy vlastne nie je pod kontrolou. A keď chceli dosahovať tie ciele, najmä čo sa týka redukcie hmotnosti, tak to nestačí častokrát. Trúfam si povedať, že zďaleka, lebo to chudnutie je o oveľa viac premenných na to, aby to naozaj fungovalo. 

Simona Hanová: Čiže tehličky sa robia v kuchyni, to je pravda, hej? 

Michal Páleník: Áno. (smiech) Je to do veľkej miery pravda. Je to kombinácia, že mám taký pocit aj sa s tým stretávam, častokrát máme tendenciu riešiť chudnutie jednostranne. Zjednodušene povedané buď ideme nejakú diétu, alebo začneme prudko cvičiť, alebo kombinácia. Málokedy riešime stravu respektíve spánok, málokedy nejakú mentálnu hygienu. V skutočnosti je to o štyroch základných pilieroch – hlava, strava, pohyb a spánok. Ale väčšina z nás hovorí, že rieši to buď tak, alebo tak. A ja som pochopil, že tá strava minimálne k tomu pohybu je nevyhnutná, aby sme sa vôbec posúvali vpred. Preto som sa tomu začal venovať potom ešte viac. 

Simona Hanová: A do tých Extrémnych premien si sa dostal ako? Si išiel na nejaký casting, alebo ťa oslovili? 

Michal Páleník: My sme spolupracovali s Marošom Molnárom už dávnejšie. Spolu sme trénovali v jednom fitness centre v Národnom tenisovom centre InPuls. A tam už som sa ja venoval, tak trošku viac som sa špecializoval na tú stravovaciu stránku. Popri tomu, ako som trénoval. A Maroš sa venoval najmä vrcholovým športovcom a tomu kondičnému tréningu. A spolu sme nadviazali spoluprácu, ja som mu pomáhal manažovať po tej stránke výživy niektorých jeho klientov a Maroš ma v určitom momente oslovil, že Mišo, počuj, je tu taký projekt. (smiech) 

Simona Hanová: Dobre ho vieš napodobniť. (smiech) 

Michal Páleník: To sa ani nedá, on je veľmi špecifický a veľmi fajn človek. A to majú na ňom ľudia radi, že je prirodzený. Takže oslovil ma, že je tu taký projekt a je to také jak Chriss Pawell tam v Amerike a chudnú tam s takými ľuďmi. A počuj, že či by si nechcel proste mi pomôcť s tou výživou. A hovorím, že čo? Čo to je za projekt, kde to je? Tak Hovorím, že tak poďme skúsiť. No, je to 6 rokov a sme v tomto projekte spolu. Takže takto veľmi jednoducho a spontánne, nie je za tým nejaký väčší príbeh. (smiech) 

Simona Hanová: Možno sa… Možno ti rovno položím aj otázku. Sa tu pýta vlastne Peťo, keďže mohli poslucháči klásť otázky prostredníctvom Instagramu na teba. Pýta sa Peťo, že či ste sa niekedy pohádali s Marošom pri tých nakrúcaniach alebo aj mimo? 

Michal Páleník: Nie, nie. 

Simona Hanová: Nie? 

Michal Páleník: Ja si trúfam povedať, že my sme obidvaja takí… Chcem povedať, že… Jak to nazvem? Nie, že… Sme nekonfliktné typy a mám pocit, že sme obidvaja veľmi emocionálne ladení a záleží nám na vzťahoch. Nikdy sme nemali konflikt, rešpektujeme svoje roly. On aj napriek tomu, že máme podobné vzdelanie na rovnakej fakulte, tak sme si to rozdelili: ty zastrešuješ Maroš pohyb, Mišo ty mi pomôž s výživou. Ja som k tomu ešte pritiahol nejakých iných odborníkov, lebo sme zistili spoločne, že je potrebné sa na tých pacientov pozerať trošku komplexnejšie. Že je tam potrebný aj možno nejaký farmaceut, že je tam potrebný lekár do väčšej miery. Ale rešpektujeme tie svoje roly a keď Maroš povie takto to bude, tak to tak bude v pohybe. A keď ja rozhodnem o výžive, tak je to tak. Takže tým, že sme si to na začiatku dobre nastavili, funguje to. 

Simona Hanová: Čiže konflikty nie sú? 

Michal Páleník: Nie, nie. 

Simona Hanová: No, tak chvalabohu. Môžete spolu spolupracovať ďalej. Ale však aj keby boli, tak čo? Lieči teda čistí to ovzdušie. A ako by si ty odporúčal vôbec začať, ak niekto chce schudnúť? Mám povedzme niečo vylúčiť zo stravy okamžite, alebo ako na to? Alebo fakt niekoho si nájsť nejakého poradcu, alebo ísť na vlastnú päsť? Alebo čo tak by si odporúčal? 

Michal Páleník: Rozumiem. Popísala si práve ako keby ten najčastejší spôsob. To znamená, že príde k nejakému rozhodnutiu z rôznych dôvodov, že chcem schudnúť, pretože z XY príčin. A ako keby to prvé riešenie, ktoré robím, je veľmi spontánne a najčastejšie nám práve napadá idem cvičiť, alebo idem držať nejakú diétu. Hodíš Google, nájdeš si nejakú diétu. Ideš cvičiť, pozrieš si, čo spaľuje najviac energie a toto je väčšinou ako keby také spontánne riešenie a veľmi logické. Lebo väčšina z nás vníma, že pohyb a strava to je to kľúčové. Je do veľkej miery, ale nie je to to jediné. Časom som pochopil aj vzhľadom na to, či sa podarilo klientom dosiahnuť alebo nedosiahnuť ten úspech, že najdôležitejšie na začiatok je vôbec uvedomiť si, že prečo chcem schudnúť. Čiže zadefinovať si nejakým spôsobom motiváciu a potom si nastaviť nejaké ciele a vytvoriť si plán k tomu. To znamená miesto toho, aby som začal teraz hneď okamžite niečo s pohybom a so stravou riešiť, odporúčam na začiatku nastaviť si nejaký plán. Povedať si, prečo to chcem robiť. A keď sa mi to v minulosti nepodarilo, tak si zanalyzovať, čo som robil a nájsť tam nejaké spoločné premenné a posnažiť sa tie spoločné premenné proste asi vyradiť. Pretože sa hovorí, že keď robíš niečo dokola a očakávaš ten istý výsledok, tak to je definícia šialenstva. Už sa opakujem možno, ale naozaj to tak je. A takže tak trošičku tak sám voči sebe rozporovať, že OK, asi to nejde takto, ako to robím. Pokúsim sa robiť niečo inak. Prípadne a úprimne to je ten ideálny spôsob oslovíš expertov. Napríklad u nás v spoločnosti Planeat máme proste ľudí, ktorí sa venujú tej problematike dlhodobo. Majú vzdelanie, pristupujú k tomu multidisciplinárne. Tým, že máme farmaceutov, zdravotníckych odborníkov, nutričných terapeutov, absolventov rôznych odborov vo výžive. A keď máme nejakého klienta, tak ho riešime ako keby veľmi komplexne. Takže každý rieši to, čo vie. A toto je veľmi dôležité, že oslov toho odborníka na začiatok, nech ti to nastaví, a potom si to rieš. 

Simona Hanová: OK. 

Michal Páleník: Prax – snažím sa to vyriešiť sám alebo sama. Napriek tomu, že dlhodobo mi to nejde, buď si to neuvedomujem, alebo nechcem si to priznať. Niečo sa pokazí, niečo nejde, zraním sa, vytvorím si negatívny vzťah k tomu pohybu alebo k nejakej strave a potom až oslovím odborníka, keď mám problém. 

Simona Hanová: A s akou najbizarnejšou diétou si sa mohol stretnúť? Alebo nejaký klient prišiel za tebou, že chce už teraz naozaj ísť do toho, poradiť sa s niekým, kto sa v tom vyzná. A ti povedal možno v minulosti čo všetko skúšal. Lebo ja niekedy keď čítam, čo na tých internetoch alebo Instagramoch je, ja sa nestačím diviť. 

Michal Páleník: Áno, vieš, čo? Asi s najbizarnejšou diétou som sa stretol, nedávno som nahrával tuto vo Fanku s Adélom a so Sajfom. S Adélom, sorry s Adelou a so Sajfom. A Sajfa, že a Mišo a ty poznáš tohto týpka? A ukázal mi na Instagrame niekoho, kto má 2,5 milióna followerov alebo niečo podobné alebo 12,5? Už ani neviem. A týpek proste, že myslím, že všetko mäso riešil, pečeň. Jak sa volá? Neviem, jak sa volá ani ten, nepríde mi to na jazyk. A že všetko len mäso, mäso, mäso a že nonstop len mäso a pečeň a má veľké svaly. Samozrejme, vyplávalo, že je na steroidoch a podobne. Ale ľudia to žerú, proste je to iné, je to super. Pozri sa, ako budeš vyzerať. Je to sexi a toto robia. Hej. 

SH. Čo je výborné na obličky… 

Michal Páleník: No, je to katastrofa pre hrozne veľa vecí v tele a vieš, sú diéty, ktoré sú, že nefungujú, ale neublížia. Potom sú prístupy k strave, ktoré dá sa povedať, že fungujú, že schudneš, ale aj ublížia. A potom sú také, že vyslovene, že nebezpečné, že to je…. A takúto diétu radím k takým veľmi nebezpečným. To sú tie veľmi reštrikčné, že buď niečo úplne vyradíš, alebo povieš, že niečo je strašne zázračné, a to rob. To je také typické pre diéty. 

Simona Hanová: Keď spomínaš vlastne tohto pána, ja som to síce nevidela, ale náš poslucháč Erik sa tu aj pýtal, že možnože ako zdravo pribrať, keď nechcem jesť 5-krát denne kura s ryžou? Hej, že možno tento pán to tam prezentuje, že jesť mäso a neviem čo. Že viem, že asi ty skôr možno riešiš to chudnutie, ale čo sa týka priberania, tak ako potom zdravo pribrať? 

Michal Páleník: Riešim aj to priberanie, že špecializujem sa v rámci Planeatu práve na tú športovú diétoterapiu a obezitu, ale je tam tým, že mám aj vyštudovaný ten pohyb – zjednoduším to – tak mnoho klientov chce zároveň aj ako budovať svalstvo a ono je to veľmi prepojené a úzko spojené. Ak chceš pribrať, musíš dodržať základnú rovnicu: tvoj energetický príjem za deň musí byť väčší ako tvoj energetický výdaj. Otázka je, v čom chceš pribrať. Veľa ľudí hovorí, že chcú pribrať, ale v skutočnosti chcú zase lepšie vyzerať. A to, čo znamená pre nich lepšie vyzerať, je častokrát, že chcem mať možno trošku väčšie svaly, jak sa rozprávame o chalanoch. Hej, že málokto chce pribrať na tuku. A keď chce, tak je to v poriadku, ale nemalo by to byť zásadne veľa. Ten tuk tiež má svoju rolu a je dôležitý v tele, ale keď sa rozprávame, že chcem pribrať, tak väčšinou chcem zase lepšie vyzerať. Hej, že to je také to úprimné, že chceš schudnúť – chceš lepšie vyzerať, chceš pribrať – chceš lepšie vyzerať. A ty máš nejakú predstavu o tom, ako je, čo to znamená lepšie vyzerať. Ak chceš pribrať, sme si povedali potrebuješ viac prijímať ako vydávať. Keď chceš pribrať najmä vo svalovom tkanive, tak nedokážeš pribrať celé kilogramy mesačne. Muž dokáže pribrať za absolútne ideálnych podmienok – výborný spánok, fantasticky nastavená strava, ktorá hrá v prospech rastu svalového tkaniva, ideálne nastavený tréning, ktorý je výborným podnetom práve nastavený tak, aby rástli svaly, genetická predispozícia. Za mesiac vie muž maximálne pribrať aj to len v kratučkom období zhruba kilo svalov za mesiac. Realita – 200 – 300 gramov väčšinou. Takže ak chceš pribrať a rozprávame sa o svaloch, tak toto sú ako keby tie maximá a priemery, ktoré sa dajú dosahovať. Takže nemôžeme sa rozprávať, že idem teraz pribrať 7 kíl. To nebudú svaly, bude to tuk a potom už sa rozprávame, že je to pre telo dobré? Nie je. Takže chceš pribrať svaly? Potrebuješ mať dosť bielkovín, potrebuješ mať väčší príjem ako výdaj ideálne, alebo aspoň tú stravu mať ako keby rovnako nastavenú, že tvoj výdaj sa rovná príjmu. Ale ukazuje sa, že je lepšie mať trošku väčší príjem. Ale nemusí to byť tak, ako sme si kedysi mysleli, že kulturisti sa prejedajú, aby im tie svaly viac rástli. 

Simona Hanová: Áno. Kilo kuraciny na obed a podobne, nie? Takéto… Ale ja to ináč niekedy vidím naozaj na tých Instagramoch. Nejakí športovci alebo nejakí svalovci tam fakt akože takto sa stravujú. Ale naozaj nemyslím si, že toto je úplne zdravé. 

Michal Páleník: Tak to nefunguje. 

Simona Hanová: Nefunguje to. A akú rolu zohráva povedzme psychika pri chudnutí alebo priberaní? Lebo napríklad aj pri tých Extrémnych premenách, keď som to sledovala, tam častokrát bolo množstvo zložitých príbehov v pozadí. Hej, že kedy ľudia vyslovene hľadali ten únik v tom jedle, tú útechu, keď sa necítili dobre. A potom sa to vlastne nabaľovalo, nabaľovalo, až z toho vzniklo naozaj, že extrémne pribrali. Hej, že aj ty, čo sa stretávaš možno s klientami z tvojich skúseností, že deje sa napríklad niekedy to, že všetko je správne nastavené, ale napriek tomu ten človek nechudne alebo nepriberá povedzme? 

Michal Páleník: Začnem tým, čo si povedala na záver, že stáva sa to, ak je to ideálne nastavené a nedeje sa to? Nestáva s to. Pretože ak je niečo ideálne nastavené a máme všetky kompletné informácie a poznáme zdravotný stav a ten človek to naozaj dodržuje, tak sa to musí diať, lebo to sú nejaké zákony fyziológie to, ako to pracuje v tele. Častokrát ale napriek nejakému nastaveniu nedochádza k tým výsledkom a potom hľadáme ako keby raritnejšie príčiny, prečo sa to môže diať. Sú určité veľmi vzácne metabolické ochorenia vstrebávania tukov, niekto má… Nevedia sa mu svaly tak tvoriť, ale sú to naozaj, že absolútne minimá, keď si zoberieme nejakú populačnú vzorku, že u koho sa to môže diať. Takže je to predovšetkým o tom, ako dobre zanalyzujeme človeka, klienta alebo pacienta a až potom je to o tom, ako ho nastavíme. V skutočnosti väčšina práce je o tom zanalyzovať dobre, to je 70 % a potom sa už vám ľahko nastavuje tých 30 %. Takže nie, nemalo by sa to stávať a napriek tomu sa to deje a deje sa to napríklad aj mne. Aj ja častokrát niečo nastavím, ale život. Ukáže sa, že niečo zabudol klient spomenúť, niečo som úplne ideálne nenastavil, alebo nemal som kompletné informácie, potrebujem pátrať ďalej. Je to prirodzené. A, samozrejme, nepoteší to tých ľudí, keď to nejde všetko. Ale tak to poviem, že tá životospráva je tak komplexná, aj keď sa rozprávame o chudnutí alebo priberaní, že tam do toho procesu vstupuje toľko veľa premenných. Keď si len zoberieme zjednodušene strava, hlava, pohyb, spánok, že pátrať po tých príčinách, prečo sa nedeje to, čo sa nedeje, nie je jednoduché vždy. A niekedy nerastú mi svaly, zistíme, že zle spíš. Svaly rastú vtedy, keď spíš a keď ješ, nie vtedy, keď cvičíš. Vtedy sa dokonca miniatúrne – neodpadne mi biceps – ale odbúravajú. Vyplavovanie hormónov na to vplýva, zle sa vyspíš, alebo večer som si dal trošku alkoholu alebo neskoro kávu viackrát po sebe a ráno som rozbitý zombík. Tým pádom neviem dať dobrý výkon, neviem sa sústrediť a mám väčšiu preukázateľne väčšiu chuť na jedlo a najmä na sladké na druhý deň. A kto by to pripísal nejakému spánku alebo káve po piatej? Čiže tu sa rozprávame o tom, že tá problematika je trošku komplexnejšia a je veľmi dobre, pokiaľ rozumieme tým princípom nielen v strave, v pohybe, ale aj v tých ostatných zložkách. A nie je to také hrozne zložité, len potrebujeme vedieť, ktoré sú tie podstatné informácie, a málokedy po nich pátrame. 

Simona Hanová: A dnes je veľmi populárny fasting. Stretávam sa aj v mojom okolí, že množstvo mojich kamarátov to skúša buď ten prerušovaný pôst, alebo ako to povedať odbornejšie – 16 : 8, 20 : 4 a nastavujú to všelijako. Čo si ty o tom myslíš? Funguje to alebo? 

Michal Páleník: No, pravdu ti poviem, že sú také diétne alebo … trendy jak s módou, že každých pár rokov sa to mení, príde to trošku v inom šate. Bolo to, že bola také to, potom všetci boli vegan a teraz máme práve toto, že … čiže prerušované hladovanie, ktoré si spomenula. A my to vidíme aj na našich objednávkach, keď sa nás ľudia pýtajú, že ja neviem či už na Instagrame, na Planeate alebo na Facebooku, alebo si objednávajú cez našu stránku služby poradenstva a vytvorenie personalizovaných jedálničkov, tak úplne vidíme, že a viete mi to nastaviť na prerušované hladovanie? A je dobrý ten Intermittent fasting? A môžem to ako športovec? A je to ako keby že aj od starších ľudí po športovcov až po ľudí, ktorí chcú chudnúť. 

Simona Hanová: Čiže to je vlna. 

Michal Páleník: Áno. Je to tu teraz a my to rešpektujeme, my rozumieme, ako to v tele funguje. Dobrá správa je, že Intermittent fasting pre väčšinu ľudí nie je nebezpečný. Tým by som začal. Sú veci, ako sme spomínali, že len mäso alebo len kapustu, alebo 20 dní piješ vodu. Sú takéto extrémne veci, ktoré môžu byť naozaj zdraviu neprospešné až nebezpečné. Toto je skôr o časovaní jedál ten Intermittent fasting. Ale princíp je dobrý, čo sa týka zloženia stravy najmä celozrnné obilniny, veľa vlákniny, veľa zeleniny, ovocia, veľa rýb, zdravé typy olejov, nízkotučné mäso, občas nejaký losos, nejaké rybky. Ten princíp je dobrý, ale hovorí tento režim, že najčastejšie, že 16 hodín nejedz a potom v ôsmich hodinách zjedz všetko za ten celý deň. To je základný princíp. Takto bola nastavená vlastne ten celý systém prerušovaného hladovania a veľmi to ľuďom vyhovuje. Keď ale pátrame ďalej, pozeráme sa aj na tie psychologické aspekty tohto prístupu k strave, tak zistíme, že prečo to ľuďom vyhovuje. No, preto, že mnohí z nás sú dnes veľmi bussy, sú veľmi zaneprázdnení v bežných denných činnostiach. Mnoho ľudí vynecháva napríklad raňajky a vyhovuje im, že tak ráno sa nemusím najesť, v preklade častokrát je to ciga a káva. 

Simona Hanová: To sú super raňajky. 

Michal Páleník: Na obed len si hodím nejakú polievočku a potom od druhej do večera alebo od štvrtej poobede do neskorého večera proste jem všetko a veľa. Však nám hovoria, že to je dobré a je to dobré pre imunitu a podobne. Ľúbime si skresľovať realitu v našej predstave nielen v životospráve, robíme to veľmi často. Málokedy sa pozeráme na tie informácie objektívne, vidíme ich tak, ako ich chceme vidieť. A toto sa deje veľmi často s Intermittent fastingom, ktorý sám o sebe nie je nebezpečný pre väčšinu ľudí, ale si ho prispôsobíme, ako chceme. Vedecké štúdie, ktoré sa zaoberajú nejakým spôsobom hladovaním, alebo že dlhšie nejeme a v krátkom úseku jeme a pozerajú sa na efekty na zdravie, zistili, že to môže byť úplne v poriadku len trošku v inom garde. Naraňajkuj sa naraňajkujeme, dáme si nejaký snack, dáme si obed, možno druhý snack, nemusí byť nevyhnutne, ale ide o to, že sú tam tie raňajky a obed. Ale večeru si dáme napríklad naposledy o piatej alebo o šiestej. 

Simona Hanová: Áno, že takto to funguje asi lepšie ako začať o šiestej večer jesť 4 chody. 

Michal Páleník: Presne tak ako hovoríš, funguje to lepšie. Pretože je preukázané, že my sme proste denní tvorovia. Máme fungovať cez deň a večer, keď sa blížime k večeru, telo začína vyplavovať hormóny, ktoré nám pomáhajú zaspať a prirodzene nás ukľudňujú. A my keď zrazu naváľame do seba strašne veľa jedla, znova rozbehneme metabolizmus, potlačíme trošku vylučovanie tých hormónov, nie je to úplne OK ani pre tráviaci systém. Proste stále, stále, stále niečo tráviť. Sú menej prísne formy prerušovaného hladovania, že 12 hodín ješ, 12 hodín neješ. Sú prísnejšie 16 : 8 a potom sú extrémy, že 6 hodín ješ. A teraz si predstav reálny život. A teraz hovorím, že komu to odporúčam a komu nie. Začnem, komu to neodporúčam. V žiadnom prípade nie diabetikom najmä 1. typu. Diabetikom 2. typu – to sú tí, ktorí majú, väčšinou za to môže vek a hlavne obezita a hypokinéza čiže nedostatok pohybu, nemajú väčšinou dobre nastavenú stravu a môže dôjsť k prudkému poklesu cukru a nie je to úplne ideálne. Druhá vec dievčatá alebo ženy, ktoré koja. To znamená, je to nebezpečné aj kvôli inzulínu a kvôli tomu, že títo ľudia potrebujú mať, alebo dievčatá potrebujú mať pravidelný prísun cukru. Veľmi je to dôležité kvôli dieťaťu a jeho zdraviu. Nejdem teraz do detailov. Nie je to úplne vhodné pre vrcholových športovcov, ktorí majú obrovský výdaj, a najmä keď robia určité aktivity vyššej intenzity – športové hry, crossfit a podobne. Predstav si, že za 6 alebo 8 hodín máš do seba dostať ja neviem niekedy 4, 5, 6000 kilokalórií. A keď to chceš dostať v normálnom zdravom jedle, telo nestihne ešte vytráviť jedno, už mu tam dávaš druhé. Do toho má intenzívny tréning, pri ktorom sa prudko spomaľuje trávenie. A môžu z tohto vzniknúť z dlhodobého hľadiska aj rôzne tráviace problémy. A začne sa dostávať do tela – veľmi to zjednoduším – niektoré látky, ktoré nie sú úplne natrávené, a telo na to začne reagovať autoimunitnými reakciami. Čiže začne bojovať s tými vecami, ktoré nemajú v tele čo robiť, ako s nejakým patogénom. A myslia si doslova, že je to baktéria. A pritom je to len nie úplne strávené jedlo, zase veľmi to zjednodušujem, prosím. A … 

Simona Hanová: A komu by si to odporúčal? 

Michal Páleník: Ešte jedno dám, že neodporúčal. 

Simona Hanová: Povedz kľudne. 

Michal Páleník: Prepáč, že som taký. Neodporúčam to ľuďom, ktorí majú problémy s emočným jedením psychogénnym, a ľuďom, ktorí dlhodobo zápasia s pocitom hladu. Dlhodobo zápasia s chudnutím. Teraz sa dostávam k tej najširšej populácii. Prečo? Jeden z najčastejších dôvodov, prečo sa nám nedarí dodržať režim chudnúci alebo akýkoľvek, je to, že pociťujeme hlad. Keď pociťujem hlad pri pravidelnej strave 3 až 5-krát denne rozložený naprieč celým dňom, riziko, že budem pociťovať hlad v režime, keď 12 hodín nejem alebo 16, je obrovské. Tí ľudia potom doslova trpia, aby si potom mohla, mohli sa prejesť, doslova prejesť v tých niekoľkých hodinách. Jednak to nevytvára dobrý vzťah k jedlu, druhá vec je to náročné na dodržiavanie a je to veľmi ťažko aplikovateľné dlhodobo. A zrazu sme sa dostali do tak širokej skupiny, pre ktorých to nemusí byť vhodné, aj keď nie vždy nebezpečné, že sa dostávame k pointe, že nie je to asi úplne dlhodobo udržateľné. Čo je to najdôležitejšie alebo jedna z najdôležitejších vecí, pokiaľ chcete niečo reálne zmeniť. Nastaviť to tak, aby to bolo dlhodobo udržateľné. 

Simona Hanová: Čiže keď príde za tebou klient a povie, že má, chcel by, hej, ísť cestou toho fastingu, tak presne takto to s ním analyzuješ, zisťuješ a podľa toho. A rešpektujú ťa tí klienti, alebo si povedia, že nie, aj tak chcem ísť do toho? 

Michal Páleník: Do veľkej miery ma rešpektujú. Nesnažím sa presadzovať svoj názor. Hovorím mu fakty, preto rád vysvetľujem ľuďom do takej miery, ako je to potrebné a čo odhadnem, alebo sa spýtam, kde ich to zaujíma. A vysvetlím im, čo sa deje a aký význam to má pre dosiahnutie ich cieľa. Častokrát odborníci pristupujú k problematike tak, že takto to rob a hotovo. Ale pokiaľ nepochopíme prečo a aký význam to má pre dosiahnutie môjho cieľu, tak ťažko tomu prisúdime nejakú hodnotu. Neznamená to, že majú pochopiť biochémiu alebo nejakú molekulárnu úroveň. Ani ja nejdem do takej hĺbky, ani ja nepoznám úplne všetky procesy. Ale je potrebné pochopiť, či toto zodpovedá za môj cieľ z osemdesiatich percent, alebo je to niečo, čo keď sa stane, tak nič sa nedeje, pretože to ovplyvní na 5 % to, čo chcem dosiahnuť. A možno z toho mám oveľa väčší stres a emóciu, ako tomu prislúcha vzhľadom na ten cieľ. 

Simona Hanová: A ako ostať namotivovaný, keď to prvotné nadšenie z toho chudnutia opadne? Lebo ono to bolo vidno tiež v tých Extrémnych premenách, že zo začiatku to išlo celkom rýchlo. Hlavne asi, keď človek má takú veľkú váhu, to ide rýchlo. Potom trošku to občas zastagnuje. Ako jednoducho ostať namotivovaný? Ale viem, že to je taká otázka, že to je asi veľmi individuálne, ale či máš na to možno nejaké tipy? 

Michal Páleník: Neredukoval by som to len na televíznu reláciu, ktorú môžu diváci vidieť, ale je to dá sa povedať všeobecné pravidlo pre ľudí, ktorí bojujú s nadváhou. Lebo príde, príde také obdobie. Sú dobré dni, sú zlé dni a sú bežné dni a v tých zlých dňoch aj keď všetko máte dobre nastavené, posledné, čo vás zaujíma, je nejaké nastavenie stravy, koľko si čoho mám dať. Chcete urobiť to, aby ste to úplne nepokašľali a aby ste nemali pocit, že keď ten 1 deň nevyjde, tak že sa na to môžem vykašľať. Vtedy je a práve preto je dobré mať pochopenú tú problematiku, čo sa deje. Čo je aký problém a čo aký problém nie je. Veľmi odporúčam mať niekoho pri sebe. Keď je zle silná emócia, nemyslíme racionálne a potrebujeme mať okolo seba niekoho, kto nám pripomenie, že je to v pohode. Nič sa nedeje, ideme ďalej a podporí nás. VV skutočnosti v ťažkých chvíľach je veľmi málo v našich rukách. Nie všetko vieme vyriešiť sami a je to úplne v poriadku priznať si, že potrebujem pomoc. Preto jedno z pravidiel aj odporúčaní, ktoré dávam, je pri nejakej zmene sa pusťme do toho s niekým a oznámme túto zmenu ideálne viacerým ľuďom. 

Simona Hanová: Áno, akože ako myslíš nejakí rodinní príslušníci, kamoši alebo tak, hej? 

Michal Páleník: Častejšie s tými ľuďmi, s ktorými sa najčastejšie stretávam. A to je práve, to môže byť rodina, to môžu byť priatelia, to môžu byť kolegovia v práci. Odporúčam, že aspoň 5 ľudí a ideálne povedať im, ako mi majú pomôcť. Prosím ťa, vždy, keď pôjdeme tuto sme na šiestom robíme, poďme po schodoch. Nemusíš mi to ani pripomínať, urob to a mne to dopne. Vždy, keď ideme tuto jesť, tak daj si niečo, kde je v strave aj šalát. Nielen šalát, ale aj šalát a vytváraš si takto návyky, ktoré sú dôležité pre vytvorenie a dosiahnutie nejakého cieľa. A máš niekoho, o koho sa vieš oprieť v tých ťažkých chvíľach. Veľmi pomáha zadefinovanie motivácie, ako som na začiatku spomínal. To znamená povedať si, prečo to idem robiť. Ideálne je napríklad, že napísať si všetky dôvody aj čo nemôžem robiť, lebo sa necítim komfortne teraz. A čo by som mohla robiť, ak by som dosiahla ten svoj cieľ. A jednak čo ma motivuje. Ja neviem. Môžem lyžovať s dcérou, môžem ísť tam a tam. 

Simona Hanová: Robiť veci, ktoré som nerobil možno. 

Michal Páleník: A toto sú tie veci, ktoré ťa naozaj ako keby vzchopia vtedy, keď sa ti už fakt nechce. Povedať si, či ti to za to stojí, že ma nahneval šéf, alebo neviem čo. Alebo som mal/mala 1 zlý deň. Takže tých tipov a trikov je viacero, preto odporúčam, že toto sú tie veci, ktoré neznejú nejako extrémne nazvime to, že sexi alebo super vedecky, ale sú to veci, ktoré a práve veda ukazuje, že fungujú najlepšie. To znamená budovanie si návykov dlhodobých a robiť tie zmeny postupne a pomaly a nie rýchlo a naraz. A je dobré tam niekoho mať. Kľudne nech je to spočiatku odborník. My v Planeate máme doslova, že aj služby, lebo to vidíme, to vychádza z toho, ako to má fungovať. Keď niekto dlhodobo zápasí s chudnutím, potrebuje aj niekoho, kto je na tej ceste s ním. A máme služby, ktoré kde sme s klientom 3 až 6 mesiacov. Ale máme aj služby, kde niekto chce proste len zmeniť jedálniček, alebo sa inšpirovať. Alebo má zdravotné obmedzenia a nemôže niektoré potraviny jesť a chce to uchopiť, že OK, potrebujem vedieť, že aby som si to mohla dovoliť, aby som rešpektoval svoje zdravotné problémy aj chuťové preferencie a či si to stíham robiť. Čiže snažíme sa ako keby vyhovieť ľuďom v rôznych životných situáciách. 

Simona Hanová: Koľko možno taká služba stojí, keď sprevádzate klienta 3 až 6 mesiacov? 

Michal Páleník: Keď je to ako keby veľmi ten finančný rozptyl je veľmi veľký. Snažíme sa naozaj poskytnúť služby s maximálnou mierou personalizácie a zároveň najmä tie cenovo dostupné aj pre ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť osobných trénerov. A čo by bolo veľmi pekné, ale žijeme v realite a nie je všetko lacné, tie najlacnejšie služby stoja okolo 20 € až 40 € za napríklad vytvorenie personalizovaného receptára. Teraz spúšťame pre ľudí aj službu za zhruba 49 € až 69 € teda 59 € spúšťame výzvu s názvom Premena. Už od 1. apríla sa to spustí a to je, že dostanú 80 videí, praktické rady a tak ďalej. 

Simona Hanová: Čiže v čase, keď tento rozhovor bude vonku, tak už Premena bude. 

Michal Páleník: Áno, áno, áno. 

Simona Hanová: Ale bude sa do nej dať zapojiť predpokladám aj dlhšie? 

Michal Páleník: Pardon, ona už beží, ale pripravujeme aj ďalšie a ďalšie premeny takže… respektíve výzvy na rôzne iné témy a tým chceme vlastne sprístupniť ľuďom veľa, veľa dobrého contentu, málo balastu. Čiže naozaj dnes majú ľudia málo času, prídu, vypočujú si niečo a hotovo. Nemajú čas na 30 – 40-minútové videá denne. Veľa sprievodných materiálov a množstvo webinárov, kde som s tými ľuďmi. Čiže vieme ako keby za krátky čas a prijateľnú sumu za menej ako euro denne proste dať tým ľuďom naozaj kvalitné informácie. Sú aj prípady áno, že ten opačný extrém, že potrebujem dlhodobú pomoc, dlhodobo som ochotný za to zaplatiť viac peňazí. Mám viacero zdravotných problémov a fakt to chcem dať do rúk profesionálov a tam sa to už naozaj rozprávame o desiatkach až stovkách eur, keď sa rozprávame o týchto mesačných službách. Ale to už sú veci, že zanalyzujeme kompletne stravovací režim na základe štandardizovaných databáz potravín, zanalyzujeme až na úroveň vitamíny, minerály, energia. Spravíme odporúčania, nastavíme jedálniček. Si s expertom dlhodobo, máš s ním statusy. Vedie ťa na tej ceste. Nie je to, že tu máš A4 zdravých potravín a dovidenia. Lebo to sa častokrát deje a potom tí ľudia potom žiaľbohu u nás končia a my ich musíme dávať dokopy. Keď to tak sprosto poviem. 

Simona Hanová: Hej, potom je z toho chaos. A možno o chvíľu prejdeme vlastne viac k tej podnikateľskej časti, ale ešte by ma tak zaujímalo, že teraz je doba, kedy naozaj potraviny extrémne zdraželi. 

Michal Páleník: Áno. 

Simona Hanová: Máš ty nejaké tipy a niečo, proste čo si človek môže dať na raňajky, obed, večeru bez toho, aby to zruinovalo jeho peňaženku? Lebo napríklad ja som minule bola v jednom nemenovanom reťazci a tam šalátová uhorka, ktorá sa pestuje na Slovensku, stála 1,80 €. Tak si hovorím, že to už je celkom ako už sa blížime niekam ku Švajčiarsku asi. Že čo tak možno by si mohli naši poslucháči uvariť dnes? 

Michal Páleník: Áno, aj ja som videl papriku za 7. Som rozmýšľal, že si zoberiem radšej steak. A nie je to sranda. Akože je to objektívne. Častokrát hovorím a stojím si za tým, že strava nemusí byť zdravá… strava nemusí byť drahá na to, aby bola zdravá. A to je a to je pravda. Teraz ale bojujeme so súčasným problémom, pri ktorom sa zdraželi ceny potravín, základných potravín a generálne a takmer všetko. To je objektívne. Čiže pokiaľ naozaj žijeme na životnom minime a to sa, žiaľ, častokrát deje, tak naozaj počítame každý 1 cent. A dnes je to bežné a nie je to ako keby jednoduché vybrať si. Dá sa to. Poviem hneď niekoľko tipov a kľúčových potravín. Napríklad keď vám ovsené vločky pol kila zdražie z 50 centov na euro, je to zdraženie o 100 %, ale v absolútnych hodnotách sa jedná o 50 centov a to balenie ovsených vločiek z toho nutričného hľadiska – teraz myslím v pozitívnom zmysle – tá energia, tie bielkoviny, tá vláknina, vitamíny, ktoré sú tam, majú veľkú pridanú hodnotu. A vôbec k tomu nemusím mať nevyhnutne nejaké drahé ovocie do toho, drahé rôzne typy orechov nejakých exotických, aby to jedlo bolo nutrične plnohodnotné. Úprimne, aj keby sme si na raňajky dali len čisto ovsenú kašu s vodou, ja nehovorím, že je to chuťový zážitok, a len niečím dosladili. A tak aj hovorím, naozaj moje raňajky dnes ráno stáli asi 50 centov. Bez srandy. To boli ovsené vločky, 10 mrazených čerešní. Tie boli napríklad podstatne lacnejšie ako napríklad iné druhy ovocia. A dal som si tam trošku proteínu v prášku. Mohol som tam dať polku tvarohu, niekedy to striedam. A mám raňajky za pár centov a nemusel som naozaj si dávať nejaké extrémne drahé potraviny. Listová zelenina stále nie je tak nesmierne drahá. Rozumiem, že keď si pozrieme za 1,50 € listovú zeleninu verzus rožky, tak si kúpim najmä tie rožky. A tie rožky majú energiu a to je v poriadku. K tým rožkom si ale dám trošku tej zeleniny. Nehovorím, že musím zjesť teraz 2 kilá zeleniny denne, ale to sme nerobili ani doteraz. Pre mňa je to častokrát taký argument, že ako zdražela zelenina a teraz sa máme stravovať ako teda zdravo? Rozumiem. Na druhej strane veď ani doteraz sme nejedli veľa zeleniny. Stačí, keď jej budete jesť trošku, hej, ono sa odporúča, že asi 400 gramov denne zelenina a ovocie, najmä zelenina. Tak je to oveľa lepšie. Máme zavárané. Obyčajné zavárané uhorky, zavaríte malé kukuričky, babka, dedko majú záhradky. Vieme to. 

Simona Hanová: Áno. Pozdravujem moju babku, ktorá ma zásobuje. 

Michal Páleník: Baraní roh to je tiež zelenina. To neznamená, že pokiaľ nekúpime čerstvú zeleninu v obchode, ktorá je ešte neviem, nie je sezónna napríklad, že je to problém. Môžeme prejsť do sezónnych potravín, ktoré bývajú cenovo zvýhodnené. Koreňová zelenina v zime a podobne. A je to úplne v poriadku. Zemiaky keď si kúpite alebo ryžu celozrnnú, áno, aj tie zdraželi. Ale oveľa viac vás zasýtia, vydržia dlhšie, cestoviny nie sú nevyhnutne drahé v tých absolútnych hodnotách a viete z nich veľmi pekne vyžiť aj chuťovo ich doupraviť. Takže dá sa to. A snažíme sa v Planeate dávať rôzne tipy častokrát na sociálne médiá na rôzne potraviny a recepty, či už sa jedná o leto, alebo sa bude jednať neskôr o zimné obdobie, čo jesť. Napríklad taký melón je teraz na leto absolútne ideálny. Lokálna potravina, obsahuje veľmi veľa vody, to znamená má málo energie, chutí sladko a dokonca je schopná hydratovať. Tak dokonca aj pre deti je veľmi vhodná. Červený melón je úplne OK. 

Simona Hanová: Milí poslucháči, viac takýchto tipov nájdete aj v Miškovej knihe, ktorá sa volá Vystúpte z kolotoča diét, o ktorú si potom budete môcť na Instagrame aj zasúťažiť. Takže sledujte nás. A ty ju potom aj podpíšeš, dúfam? 

Michal Páleník: Veľmi rád aj s venovaním. 

Simona Hanová: A no výborne. Milí poslucháči, počúvate sto tretiu epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní. Rozprávame sa v nej spoločne s Michalom Páleníkom a v tejto časti sa presunieme viac do podnikateľského sveta. Pretože ty si spoluzaložil a aktuálne si aj CEO spoločnosti Planeat, profesionálnej platformy v oblasti výživového poradenstva. Aká bola tvoja prvotná myšlienka alebo vaša, keď ste s kolegami zakladali Planeat? 

Michal Páleník: smiech 

Simona Hanová: (smiech) To ťa tak pobavilo? 

Michal Páleník: Prepáč. Áno. Priznám sa áno, lebo tá story alebo ten príbeh za tým je taký, že ja som chcel robiť jedálničky pre klientov, lebo tak nejako organicky si to vyžadovali. Hej, že follow the money sa hovorí, ale aj to, čo ľudia chcú, tak snažím sa im to dať. Niekedy to chcú a nepotrebujú a niekedy to potrebujú. Toto mi prišlo, že chcú, ale reálne to aj potrebujú. Častokrát ľudia potrebujú nejaký príklad, že podľa čoho majú variť. Hej a veľmi zjednodušene, že vieš mu napísať na A4 zdravé potraviny, alebo si vymyslieť, že dnes si daj toto, zajtra si daj toto. Je to veľmi prácne. A ľudia neboli ochotní platiť za to, hej, že dám ti 20 €, ale ja som hodiny musel tráviť pri tom, aby som vyskladal tie potraviny, spočítal a tá pridaná hodnota bola hrozná. Tým pádom to odborníci nechceli robiť ani nerobili, lebo sa im to neoplatilo. Alebo to robili veľmi nekvalitne, že si spravili nejakú, takzvaný template alebo proste nejaký, nejakú predlohu a tú si len kopírovala. 

Simona Hanová: Áno, že pre každého to isté, hej? 

Michal Páleník: A teraz si predstav, že niekto má cukrovku 2. typu, zvýšený cukor v krvi a má dnový záchvat, to sú rôzne problémy spojené napríklad s nadváhou, že sa zapália kĺby a veľmi to bolí. Do toho máš, že niečo mi chutí, niečo mi nechutí. Niečo si viem dovoliť, niečo si neviem dovoliť, nejaké logistické možnosti a teraz toto na to nevieš spraviť nekonečne veľa nejakých šablón a tie kopírovať. A to bol obrovský problém, lebo častokrát ľudia, ktorí majú problém, ho riešia. Tí, ktorí nie, žiaľ, sa moc nestarajú o prevenciu. A keď máš problém a sú tam nejaké zdravotné indikácie, tak je náročnejšie spraviť takýto stravovací režim najmä pre zdravotníckych odborníkov. To, čo sme spravili je, že OK, tak idem sa pozrieť na nejaký program alebo aplikáciu, ktorá funguje, aby som takýto jedálniček spravil. Čo som našiel, ma veľmi sklamalo. Ale priznám sa, že ako študák na fakulte vtedy som moc nehľadal. A najmä to, že ako je to možné, že takéto niečo na svete nie je? Však zadám predsa nejakú výšku, vek, pohlavie, bum, bum, bum a vypľuje mi to, nie? Však aby som sa mohol venovať klientovi – tá psychológia, to trénerstvo, to poradenstvo a nemusel tu rátať matiku v dvadsiatom prvom storočí. No nenašiel som to. My to voláme, že obdobie pred Planeat a po Planeat, že pred Planeat ľudia vlastne doslova počítali v Exceli alebo perom a papierom a počítali, čo kedy si máš zjesť. A ja som si hovoril, to nemôže takto fungovať. Nemôžeme 70 % času ako experti tráviť matematikou a 30 % riešiť to podstatné. To takto nevie fungovať, ak to má fungovať. Tak som si povedal, že idem vymyslieť najlepší software na svete, ktorý odborníkom pomôže zostavovať individualizované jedálničky. Dva týždne som si dal, preto som sa smial, že za 2 týždne to spravím niekde v Exceli s mojou kamarátkou Lenkou Patovou, pozdravujem. A hovorí: Miško, že toto už je trošku ťažšie ako nejaké makrá v Exceli. 

Simona Hanová: Ty si chcel urobiť software za 2 týždne? 

Michal Páleník: Áno, áno, áno. 

Simona Hanová: Pekný plán. (smiech) 

Michal Páleník: Preto bol ten smiech. Je to teraz 9 rokov a stále ho zlepšujeme. A tak mi privolala nejakých kamošov, že títo chalani študujú na IT, tak Dušana a Martina. Dušan Plavák, Martin Filek – kamaráti a spoločníci bývalí to začali programovať tú moju myšlienku. Ja som vedel, ako to má vyzerať. Ja som chcel zadať nejaké údaje, vypľuj mi niečo, ja to doupravím a bodka. No tak ten smiech bol, že chcel som to za 2 týždne a je to, sú to roky a stále to vylepšujeme. Takže ten biznis príbeh začal tak, že chcel som si zjednodušiť prácu a keď som si povedal, keď už si ju zjednodušiť, tak ju chcem zjednodušiť aj viacerým expertom. A poďme využiť matematiku, poďme využiť súčasné technológie a softwarové možnosti, napojme to know how naším odborným. Spojme to a niečo mi vypľuje jedálniček. Tak sme začali a vytvorili sme aplikáciu, v ktorej je dnes zaregistrovaných cez 6000 profesionálov. A je na nej urobených desiatky tisíc individualizovaných jedálničkov, takže sme začínali ako vyslovene softwarová firma. Nedávno sme to rozšírili o to, že priamo naši odborníci robia tieto personalizované jedálničky alebo individualizované pre ľudí či už v rámci komplexnejších služieb, alebo chcem len receptár. A dokonca túto technológiu software používame aj pri rôznych wellbeing programoch pre rôzne spoločnosti, ktorým pomáhame dá sa povedať so zlepšením životosprávy. Takže sú také 3 dá sa povedať, že income streamy na tej firemnej úrovni, ktoré rozvíjame. A nedávno sme práve prešli z toho, že hlavné gro firmy bolo poskytovanie softwaru odborníkom do toho, že priamo poskytujeme tie služby. 

Simona Hanová: Čiže z B2B ste… 

Michal Páleník: Sme išli to B2C. 

Simona Hanová: B2C, áno. 

Michal Páleník: Áno. Tam nám veľmi pomáhala jedna partnerská spoločnosť BizBuilders – Tomáš Török, Michal Macko a Anit Bukušová, že my sme sa strašne báli otočiť to. Si predstav, že si v úplne inom segmente a ten trh v B2B biznise je relatívne malý a je ťažké dostať sa do sveta. A s výživou ešte ťažšie, lebo ty musíš riešiť lokálne špecifiká, náboženské záležitosti, skutočnosti. V Londýne teda nemôžeš len tak bravčové hodiť do jedálničku, lebo tam sú také preferencie a také zdravotné indikácie. 

Simona Hanová: Aha, to mi by mi ani nenapadlo inak riešiť. 

Michal Páleník: Strava sa podieľa na obrovskom množstve – podpora liečby množstva ochorení. Čiže je ťažká ako keby relatívne lokalizácia trhu. Nie je to nemožné, je to náročné. Ten B2C trh je oveľa väčší, takže sme sa s biznis partnerkou tak pozreli, že nechcelo sa nám do toho. A veľmi nám pomohli s prepočítaním celého biznis modelu, s nastavením a vyšlo to. Vyšlo to, vyšlo to veľmi pekne. A spojili sme to naozaj s tým hypom televíznej relácie, do toho som vydal knihu, takže nadýchli sme sa po dlhých rokoch a snažíme sa rozvíjať najmä tento biznis model a postupne expandovať na ďalšie trhy. Pripravujeme investor prospekt, začíname, pripravujeme sa na vstup investorov. Takže toto všetko aktuálne riešime. 

Simona Hanová: Vám sa podarilo aj za 2 roky zdvojnásobiť vaše tržby. 

Michal Páleník: Áno. 

Simona Hanová: Je to spôsobené práve tou transformáciou z B2B na B2C alebo aj niečím iným? 

Michal Páleník: Áno, predovšetkým. V skutočnosti za 4 mesiace sa nám podarilo urobiť niečo, čo sa nám, čo sme robili niekoľko rokov, čo sa týka obratu a ziskovosti. Takže my sme veľmi spokojní s tým, ako prebehlo toto obdobie. A teraz nastavujeme najmä trvalo udržateľný biznis model a snažíme sa prepojiť odbornú verejnosť s bežnými ľuďmi, s technológiou a prepojiť to do jedného takého ekosystému a vytvoriť dá sa povedať také naše publikum. A jednoducho mnohé tieto služby aj vďaka veľmi dobrej škálovateľnosti vďaka tej technológii, ktorú máme, dostať tieto produkty a služby na zahraničné trhy. 

Simona Hanová: Čiže plán do budúcnosti je vlastne expandovať, hej, do zahraničia? 

Michal Páleník: Presne tak. 

Simona Hanová: A položím ti takú otázku, že čo si myslíš ty, že vlastne vieš, si pomerne známy, že ako tvoje známe meno prispelo k tomu rozvoju toho podnikania alebo možno aj k tomu zdvojnásobeniu tržieb? Myslíš, že to má nejaký podiel, súvis? 

Michal Páleník: Má určite. A priznám sa ti, že ja nie som človek, ktorý prahol po nejakej mediálnej sláve alebo niečo podobné. Vôbec nie. Ale vzhľadom na interné diskusie aj mnohých mojich mentorov a koučov a tak ďalej proste vyplynulo jednoznačne, že bola by veľká chyba alebo veľká škoda nevyužiť ten výtlak, ktorý máme, mediálny PR výtlak a tak ďalej v prospech služieb, firmy a šírenia naozaj myšlienky a vízie, ktorú máme v rámci Planeatu. Takže sme to spravili. A priznám sa, že aj som v období, kedy sa snažíme nejakým spôsobom tú aj moju rolu vo firme nejakým spôsobom upratať. Pretože nevieš byť fantastický podnikateľ, fantastický manažér a odborník. Tie nožnice sa začnú otvárať a v určitom momente keď buduješ od nuly firmu, tak si na všetkých miestach. Hej, že nemáš oddelenia, že toto je middle office, back office, hentam máš právne a tak ďalej. Proste treba vyniesť smeti, vynesieš smeti, potom si CEO a potom ideš robiť ešte jedálničky. A začína sa nám tvoriť teraz organizačná štruktúra, tak sa teším, že vieme veci delegovať a viem sa spoľahnúť naozaj na skvelý tím. Akože tá chémia je úžasná. 

Simona Hanová: Koľko vás je v tíme? 

Michal Páleník: Je nás zhruba 20, no a plus samozrejme externí dodávatelia alebo spolupracovníci. A tým naozaj teda, že rozširujeme a hovorím, snažíme sa teda expandovať, sme momentálne na tej software úrovni aj v Českej republike, ale snažíme sa teraz expandovať aj v tej B2C úrovni. Máme na pláne vyvinúť aj mobilnú aplikáciu, ktorá bude prepojená s tou aplikáciou pre odborníkov. Takže ideme to do veľkej miery digitalizovať a budeme sa snažiť byť zároveň aj platformou, ktorú vedia využívať rôzne iné spoločnosti, ktoré… Teraz je veľmi v móde črevný mikrobióm, genetika a podobne. Zjednodušene na čokoľvek veda príde dnes, je potrebné vyjadriť v nejakých pravidlách a v niečom uchopiteľnom. Keď vymyslím si, genetika povie, že Miško, ty máš zvýšené riziko tohto ochorenia a my vieme, že touto stravou ho zlepšíš, tak akýkoľvek výsledok príde, tak my vieme vytvoriť aj takzvané šablóny pre určité ochorenia alebo špecifiká a spraviť z niečoho vedeckého niečo uchopiteľné. Konkrétne jedlá, ktoré zohľadňujú ešte ďalšie veľké spektrum vecí. Takže sme výborným ako keby medzičlánkom medzi tým vedeckým zistením do pretavenia do niečoho konkrétneho, čím je recept a ešte vysoko individualizovaný. 

Simona Hanová: A vy máte uvedené na stránke, že dnes už vo firmách naozaj nestačí Multisportka alebo košík ovocia. Ako vlastne, čo všetko ponúka Planeat pre firmy, pre firemnú klientelu? 

Michal Páleník: Multisportka je veľmi dobrá. Je to super, ale dnes žijeme v dobe, kedy je už možná – tak to nazvem – vysoká miera individualizácie či už služieb na úrovni životosprávy, ale aj vo všetkých sférach dá sa povedať spoločenského systému. A keď máme tie technologické možnosti ešte aj za relatívne prijateľnú cenu robiť to, tak to jednoducho robíme. A na tej firemnej úrovni poskytujeme veľké množstvo služieb – sú to najmä prednáškové činnosti. Jednak z toho biznisového hľadiska je to veľmi dobre škálovateľné, ale dávame si záležať na vysokej kvalite. Čiže naši lektori sú respektíve prednášajúci sú formálne vzdelaní experti, mediálne známi častokrát s bohatými rečníckymi skúsenosťami. A riešia naozaj zaujímavé témy, takže toto je ako keby to gro – dostať k ľuďom informácie a častokrát to prepájame aj s takzvanými dlhodobými koncepčnými wellbeing programami. Čo si môžeš predstaviť, ako že tá firma chce vidieť nejaký výsledok, keď do niečoho zainvestuje. Takže snažíme sa mať akoby data driven. Nie ako keby. Snažíme sa mať data driven programy, to znamená ahojte, zanalyzujeme vašu firmu, vaše požiadavky, vaše ciele. Na základe nich navrhneme nejaký postup riešení, čo je kombinácia rôznych prednášok, meraní. Najčastejšie sú to prednášky, nejaké workshopy a keď začneme teraz niečo odmeriame nejaké merateľné parametre a ukončíme to na konci a ukážeme vám – pozrite sa, vaši ľudia sú zdravší, cítia sa lepšie, sú vo vašej spoločnosti spokojnejší. Čiže investuješ peniaze do vlastných ľudí a vidíš lepší výkon – menšia práceneschopnosť, väčšia spokojnosť, menšia fluktuácia v spoločnosti. Nielen, že raz odprednášam a zbohom. Máme aj také a je to veľmi dobré, ale snažíme sa urobiť tie prednášky v nejakom kontexte, kombinovať s ich Q&A rôznymi. To znamená spýtajte sa to, čo vás zaujíma, vás ľudí a vo vašich problémoch. A naozaj sa snažíme personalizovať tieto produkty na firemnej úrovni. 

Simona Hanová: A môžeš aj spomenúť, že možno nejaké firmy, ktoré takto nejako už fungujú? Že naozaj postúpili z tej Multisportky niekam ďalej a majú záujem o takéto služby? S kým ste spolupracovali? 

Michal Páleník: Rozmýšľam, či môžem konkretizovať. 

Simona Hanová: Či sú tajné? Nemusíš. 

Michal Páleník: Nemyslím si, že je to tajné. Môžem povedať, že napríklad najväčšia súkromná zdravotná poisťovňa s nami už tretí rok robí a spolupracujeme s nimi nielen na úrovni starostlivosti o ich zamestnancov, ale našli sme prieniky aj vďaka našej technológii a Planeatu a našej aplikácie, ako dostať naozaj za cenovo veľmi výhodné, za veľmi výhodnú cenu veľmi kvalitné produkty na ich poistencov, ktoré vedia prispieť reálne niečo systémovo zmeniť k zdraviu pacientov. A máme spoluprácu, alebo mali sme spoluprácu a stále máme napríklad s Denníkom N, spoločnosťou Proplusco, SIMS plus (?), Dagital Legal, sú to právnické kancelárie, sú to účtovné spoločnosti, sú to veľké nadnárodné korporácie, pre ktoré používame nejaké prednášky – I.N.G., Tatra banka a tak ďalej. Takže máme v portfóliu cez 25 firiem, s ktorými sme robili, alebo robíme. A či už sú to ako keby jednorazové služby alebo nejaké dlhodobé koncepčné služby. Snažíme sa o veľkú mieru personalizácie. Snažíme sa im ukázať pridanú hodnotu, ktorá je vyjadriteľná a exaktne merateľná, je poháňaná data driven. To znamená je založená na reálnych dátach. A aplikujeme do veľkej miery práve naše skúsenosti v kombinácii s technológiou a práve toto spojenie sa nám ukazuje ako veľmi dobré. 

Simona Hanová: A vieš, čo som sa možnože mohla opýtať hneď na začiatok? Že aká bola prvotná investícia, alebo ako ste to financovali, keď ste zakladali vlastne Planeat? 

Michal Páleník: No priznám sa, že nebolo to úplne zdravé. Keď sa na to pozerám už teraz s odstupom času aj po mnohých rokoch, tak ono sa tak hovorí, že… 

Simona Hanová: Si predal celý majetok a si založil firmu alebo prečo? (smiech) 

Michal Páleník: Nie si ďaleko. A že keby si povedala niekomu, že čo ťa čaká, tak väčšina ľudí s tým ani nezačne. To pozná každý druhý podnikateľ a hlavne keď začínaš niekde od nuly. Takže áno, financoval som to, mal som to šťastie na ľudí a dokázal som zarobiť dosť vlastných peňazí na to, aby som mohol spočiatku platiť vývoj softwaru a to programovanie. A tie náklady neboli veľké, keď sme boli študenti. Aj chalani, ktorí to programovali, boli veľmi zanietení pre túto myšlienku a tiež sa to len učili. Bolo to také, že excited, boli sme vzrušení, že wow, ideme vyvinúť vlastnú appku. A bolo tam to nadšenie, do štvrtej rána sme robili niekedy 11, 12, 13, 14 hodín denne, po večeroch. To sa nedá ale dlhodobo, hej. Takže museli sme byť postupne efektívnejší, aby to dávalo zmysel. A boli ťažké obdobia, veľmi ťažké obdobia a prežili sme podľa mňa do obrovskej miery preto, pre vytrvalosť. Proste robíš chyby v podnikaní? Ide o to, aby si ich neopakovala a snažíš sa z nich čo najlepšie učiť a čím rýchlejšie sa učíš, čím menej chýb opakuješ a čím dlhšie vydržíš, tým máš väčšiu šancu na úspech. A u mňa naozaj trvalo to celé roky, kým sme sa dostali vôbec do plusových čísel. Takže dovtedy to bolo požičiam si tu, urobím tam, makám, stres a tak ďalej. Nie je to, nie je to také ružové, ako veľa ľudí si predstavuje. Vidí iba tú špičku ľadovca, ale je naozaj nad tým veľa driny, takže je to kombinácia osobných zdrojov, nadšenia ľudí, ktorí pracujú pre niečo, čo dáva význam a pridanú hodnotu pre ľudí. Nie je to len, že kúpim niečo a predám to drahšie. My vidíme, že to ľuďom pomáha. Feedbacky sú úžasné, občas máme až zimomriavky a slzy v očiach, keď ti niekto povie, že toto sa mi podarilo a takto. Lebo častokrát sa venujeme veľmi zdraviu nielen fyzickému, ale aj mentálnemu v rámci stravy a pohybu. A je to príjemné a, samozrejme, neskôr vstúpil 1 z investorov, ktorý nám veľmi po dá sa povedať, že doslova, že direct investment top v priebehu týždňa, s ktorým sme doteraz. A teraz chystáme dá sa povedať ďalšie kolo investícií najmä pre medzinárodný trh. Lebo vzhľadom na tú technológiu a škálovateľnosť to má veľký potenciál a už nás oslovilo, že klopem si na dvere, viacero ľudí proaktívne. 

Simona Hanová: To som sa chcela opýtať, či už máte, alebo ešte hľadáte? 

Michal Páleník: Nemáme. Stále hľadáme. Dokončili sme investor prospekt na 5 rokov podložený veľmi slušnými dátami. Takže všetko dá sa povedať máme pripravené. Teraz sme ešte v období, kedy sa snažíme, máme veľmi sezónny biznis alebo do veľkej miery zatiaľ sezónny biznis. Takže teraz využívame ten drive, ktorý máme. Lebo ak vstúpi investor, tak samozrejme to nie je vec, ktorá sa častokrát deje, že zo dňa na deň alebo z týždňa na týždeň, že potrebujeme tam nájsť rôzne prieniky a… 

Simona Hanová: No asi ho nenájdeš na Bazoši… Hej. 

Michal Páleník: Nie, ozvali sa ľudia z Austrálie, ozvali sa regionálni investori. Akože je to pre nás príjemné, keď proaktívne ani niekde nejako v zásade neoznámime, nám ľudia píšu, že je im to sympatické, vidia v tom potenciál. Samozrejme, druhá vec je potom tá ekonomika, ktorá nám teraz ide. Takže klopem na drevo, lebo v dnešnej náročnej dobe naozaj nie je sranda dosahovať niečo. Nie je sranda predikovať niečo. Našťastie naozaj ten healthtech celý, v ktorom sme, je niečo, čo má veľmi rastúcu tendenciu alebo smer nielen slovenský, ale naozaj medzinárodne. A baví nás to, vidíme pridanú hodnotu, takže má to veľa aspektov, vďaka ktorým si myslím, že to môže uspieť. Ale snažím sa byť tuto veľmi skromný, život ma naučil a v podnikaní je to rovnako, že viete, vyjde 1 z desiatich a častokrát je to naozaj o drine a o šťastí. 

Simona Hanová: No tak ja budem držať palce, aby vám to vychádzalo. Ja už si ma teraz namotivoval, ja už asi do aprílovej premeny sa idem prihlásiť alebo do nejakej ďalšej. Takže to, ako si to vysvetľoval, naozaj, že no fakt vidno, že niečo o tom vieš. Musím povedať, že naozaj nie sú to nejaké… 

Michal Páleník: Niečo sa na mňa nalepilo, ďakujem. 

Simona Hanová: Niečo si sa už naučil. (smiech) Ešte mi povedz, že ako sa ty cítiš v tej role podnikateľa? Sadlo ti to, alebo uvažuješ nad tým, že by si to potom ja neviem, že venoval sa viac tomu výživovému poradenstvu? Alebo ako to ty vnímaš? Alebo si mal chuť niekedy… 

Michal Páleník: Priznám sa ti, že ja som sa nikdy nijakým zásadným spôsobom nevnímal ako podnikateľ. To znamená ako keby povedzme do definície podnikateľa, ja som sa vždy videl skôr – nechcem, aby to spadlo do nejakej ezoteriky – ale skôr ako vizionár. To znamená, že naozaj chcem spraviť niečo, čo nie, že po mne ostane a budem mať niekde sochu, že naozaj snažím sa robiť niečo, čo má zmysel, má pridanú hodnotu pre ľudí. A zároveň ráno vstávam s čistým svedomím, že pomáham, viem s tým žiť, viem z toho vyžiť. Darí sa mi, takže toto je ako keby ten cieľ. A to podnikanie je súčasťou toho. Čiže potrebuješ sa riadiť nejakými, nejakým trendom tak, ako socioekonomicky a spoločensky systém funguje. Ale nebolo to pre mňa ako keby ten drive. Takže naozaj išlo to ako keby z toho, že mám nejaký cieľ, chcem pomôcť odborníkom, potom ľuďom a vlastne ono sa to spája v živote. A čo sa týka mojej roly podnikateľa, tak ako hovorím, že momentálne som v tej situácii, že už to ego ako je stlmené a už som pochopil, čo je podstatné a že je dôležité, že firmu proste tvoria ľudia. To nie je o tebe. To je o tom, s kým si, či ho to baví, či v tom vidí zmysel a či ti sedí tá chémia. A chémia sedí fantasticky, čo ma veľmi teší. Moja biznis partnerka je z bankového sektoru medzinárodného, špičková manažérka. Ja som úplne inde. Chalan odborník, nadšený študentík a dali sme sa, nebolo to ľahké, bolo to náročné obdobie. Ale radšej ako 5 Miškov Páleníkov vo firme chcem mať troch ľudí a nech zvíťazí ten najlepší názor, tak sa posúvame vpred. Nehovorím, že je to ľahké. A tým pádom som si uvedomil, že možnože tie manažérske záležitosti sú v tom lepší ľudia vo firme. A ja skôr chcem budovať tú leadershipovskú dá sa povedať tieto skilly. Cítim sa v tom príjemne, veľmi rád robím s ľuďmi. Ale potrebujem naozaj rozvíjať aj ten odborný pohľad, lebo ak robíš 3 veci, nevieš ich robiť perfektne. Vieš ich robiť veľmi dobre, keď máš talent, ale časom to bude len priemer. Takže teraz som si začal robiť taký kurz na Harward Medical School. Postupne ako keby zlepšujem tie skilly na tieto úrovni a učím sa delegovať. 

Simona Hanová: A čiže už vidím, že máš to zadefinované, čo a ako, hej, no, že vieš, že asi kam by si, kam by to malo smerovať v tom podnikateľskom tvojom svete. 

Michal Páleník: Som pokojnejší, pretože áno. Mám lepšie smerovanie. Ešte nepovedal by som ti pravdu, že som stopercentne proste rozhodnutý a viem, že to tak bude dobre, že je to cesta. Ale viem, že idem správnym smerom, už som sa naučil trošku rozlišovať medzi tým, čo je moje ego a čo by som chcel a čo je reálne a čo sa má. Takže nechávam si radiť od ľudí, ktorí sú šikovnejší ako ja, funguje im to a tak asi. 

Simona Hanová: Mám tu ešte poslednú otázku na teba od našej poslucháčky Simony, je taká osobnejšia, že… 

Michal Páleník: Koľkátku mám nohu? (smiech) 

Simona Hanová: Tak to môžeš prezradiť tiež, ale že či mal niekedy pocit akože ty, či mal niekedy pocit vyhorenia? Vyzerá stále tak veľmi v pohode. 

Michal Páleník: Áno, mnohokrát. To je to, čo vidíš navonok, a to, čo je, že čo sa deje. Že mal som, stokrát som chcel položiť firmu. Či to je môj pocit zodpovednosti, alebo je to, že až nezdravé, do čoho som išiel, netrúfam si hovoriť, že ja mám ukážkový príbeh tak, ako sa to má robiť. Ťažko to porovnávam s niečím iným, lebo toto som budoval 9 – 10 rokov. A nikdy som nerobil niekde v zamestnaní klasicky, takže ťažko. Áno, mal som pocity vyhorenia, bolo ich mnoho. Mal som ťažké obdobie, firma bola pred krachom. Narodila sa mi dcéra, išiel som na operáciu chrbtice a nie triviálnu. Sú veci, ale jak sa hovorí, že pokojné more z teba dobrého námorníka neurobí. Takže vieš, že prídu ťažšie obdobia a nikto sa na ne neteší. Ale najčastejšie ťa práve tieto obdobia posúvajú vpred. A boli, takže ak sa niekto necíti v tom podnikaní vždy úplne komfortne a má zlé dni a toto, je to normálne. Nehovorím, že sa máme z toho tešiť, ale ignorovať to tiež nie je zdravé. Dnes všetci a neprokrastinuj a snažíme sa ako keby častokrát zbiehať a unikať a ísť riešiť svoje problémy niekde na ostrov na 3 mesiace a detoxovať a mentálne a takto. Pokiaľ nevyriešime z mojej skúsenosti problémy v prostredí, v ktorom sme – neznamená to, že si nemôžeme odstúpiť – tak ich moc nevyriešime, len skôr unikáme. 

Simona Hanová: Presunieme ich na ostrov. 

Michal Páleník: Presne tak. 

Simona Hanová: Miško, ja ti veľmi pekne ďakujem. Ja už ťa tak familiárne nazývam. 

Michal Páleník: Áno, všetci ma tak volajú. (smiech) Je to úplne v poriadku, ďakujem. 

Simona Hanová: Že, že si naozaj tu dnes bol. Naozaj si priniesol toľko zaujímavých informácií. Ja sa úplne cítim taká teraz obohatená z toho, verím, že aj našim poslucháčom to prinesie množstvo zaujímavostí. 

Michal Páleník: Ďakujem, bolo to veľmi príjemné. 

Simona Hanová: A máš nejaký odkaz na záver pre našich poslucháčov? Prudko motivačný vieš, taký… (smiech) 

Michal Páleník: Prudko motivačný… (smiech) Si milá. Vieš, čo? Asi len také veci, ktoré ľudia poznajú. Robte to, čo vás baví, keď chcete byť v niečom dobrí. Keď neviete, čo chcete robiť, tak si aspoň povedzte, čo nechcete robiť. Je to dobrý začiatok. A je úplne v poriadku, keď to niekedy nejde. A je úplne v poriadku požiadať o pomoc a mali by sme sa o seba vzájomne starať. Wow, nejak som si to tak nejako celé povypichával, ale som tak emotívne ladený teraz. (smiech) Prepáč, nechcel som spadnúť do hovorím do nejakej ezoteriky a tak podobne, ale… 

Simona Hanová: Ale ja som psychologička, vieš, že ja veľmi rada počujem… 

Michal Páleník: Wow, skvele. 

Simona Hanová: Ja veľmi rada počujem, že ty – toto moderovanie je moje momentálne len také hobby, rada to robím. Ale keď si to takto pekne povedal naozaj, že… Aj som rada, že to práve hovoríš, lebo aj možno vieš, poslucháčka sa pýtala a povedala, že vyzeráš stále tak v pohode. A vlastne vieš akože v telke a tak, ale veľmi pekne. Aj mňa si dojal. Môžeme si spoločne poplakať. 

Michal Páleník: Ďakujem a ja obdivujem prácu psychológov. Je to úžasné a myslím si, že dnes v dnešnej šialenej dobe, keď sa rozprávam s niektorými profesionálnymi psychológmi, tak ti povie, že dnes by potreboval každý psychológa. Lebo tie nátlaky na tie očakávania na mužov, na ženy, na to, ako by sme mali fungovať, sú obrovské. A telo nie je úplne na to stavané. Takže myslím si, že trošku viac pokoja, pochopenia, empatie a sedliackeho rozumu by nám viac prospelo ako ten šialený… To, ako tá spoločnosť šialene rýchlo funguje. 

Simona Hanová: No je to trošku extrém, ale je super, že aj vy v Planeat vlastne dbáte aj na tú psychologickú stránku toho celého. Že nie je to len o tom naozaj cvičiť a chudnúť, ale veľmi dôležitý je v tom ten naozaj ten work-life balance, psychohygiena a tieto ďalšie aspekty. Ja ti ďakujem naozaj, že robíte túto super prácu. Idem sa už teraz prihlásiť na nejakú premenu. A naozaj ešte raz ďakujem, že si tu dnes bol. 

Michal Páleník: Áno, ďakujem pekne. Planeat/premena.sk. 

Simona Hanová: Idem na to. Aj vy, milí poslucháči, klikajte hneď. 

Michal Páleník: Bude aj ďalší. Ďakujem pekne za pozvanie, bolo to veľmi príjemné, držte sa. 

Simona Hanová: Naším dnešným hosťom bol dnes odborník na zdravú životosprávu, CEO spoločnosti Planeat, Michal Páleník. Ak vám je blízky aktívny životný štýl, priatelia, ako som už spomínala v úvode, určite vám odporúčam vypočuť si aj našu predchádzajúcu epizódu s profesionálnym kondičným trénerom Marošom Molnárom. A ďakujeme naozaj, milí poslucháči, že nás počúvate, sledujete a že nám posielate otázky pre našich hostí. A taktiež ďakujem aj spoločnosti PROSIGHT, že vďaka nej môže vznikať tento podcast. Počujeme sa opäť o 2 týždne. Dopočutia. 

Súvisiace články

Jáááj skoro som zabudol...

tu to dava

Automatický prístup k najnovším podcastom, livestreamom a informáciam z biznisu. Newsletter posielame prostredníctvom služby Mailchimp. Prihlásením sa súhlasíte so spracovaním osobných údajov.