Hostia:
Milan Šolc (co-CEO, PROSIGHT Slovensko) 
Peter Friedmann (co-CEO, PROSIGHT Slovensko) 
Peter Mačák (co-CEO, PROSIGHT Slovensko) 

Moderátori:
Simona Hanová /  LinkedIn, Instagram
Erik Lakomý / LinkedIn, Instagram 

Prepis pre nepočujúcich: Michaela Dlhá 

Epizóda NRoP100 – audio

Simona Hanová: Dobrý deň, milí poslucháči. Vitajte pri počúvaní v poradí už stej epizódy podcastu NA ROVINU o podnikaní. Je to absolútne neuveriteľné, priatelia, ale je to tak. Prepracovali sme to až k stovke a ja si myslím, že takáto jubilejná epizóda si žiada, aby som ju nemoderovala iba ja sama. A ja sa veľmi teším, že vedľa mňa už sedí človek, ktorý bol pri úplnom zrode tvorby aj moderácie podcastu, môj kolega aj spolumoderátorský súputník, ako ho zvyknem označovať, Erik Lakomý. Ahoj, Erik. 

Erik Lakomý: Ahoj, ahoj. Teraz to nabralo takú vážnosť, keď si začala hovoriť, že už stá epizóda. No. 

Simona Hanová: No, je to tak. Počuj, ty si si niekedy na začiatku pomyslel, že sa to prepracuje až k stovke? 

Erik Lakomý: Vieš, čo? Popravde hej. Akože mali sme takú predstavu, že 100 epizód, že kedy by sme to mohli akože nejak oslavovať alebo čo. Ale bolo to myslím si, že niekedy v roku 2020, keď sme boli na nejakej ôsmej epizóde. Tak som si povedal, že toto asi nebude také jednoduché dať stovku. No a nejak to zbehlo a sme teraz pri stej epizóde, takže ja sa z toho veľmi teším. 

Simona Hanová: Ja si pamätám, keď si s tým prvýkrát prišiel, že idete aj s Vilom Bendíkom nahrávať nejaký podcast. Tak nie, že by som to nejak akože vás podceňovala, ale prišlo mi to také, že som sa ťa pýtala, že o čom to bude a tak ďalej. A nakoniec… 

Erik Lakomý: To sme ani my nevedeli ešte na začiatku. (smiech) 

Simona Hanová: Nakoniec kam sa to až prepracovalo. Spomínaš si možno aj na nejaké najvtipnejšie momenty z nahrávania? 

Erik Lakomý: Fu, tak akože bolo ich celkom veľa popravde. Či už možnože čo sa týka nejakých vecí s hosťami, ale také najvtipnejšie… Dobrá otázka. Rozmýšľam, asi viem. Také boli sme nahrávať v Prahe, to bolo tiež niekedy v začiatkoch, myslím, že prvý rok. A tam sme si vypožičali, alebo teda prenajali taký byt a sme strašne zlý zvuk tam bol a tam sme nahrávali, tak sme zobrali všetky matrace z postelí a všetky veci, plus ešte sme mali mikrofón nízko, tak sme to dali na také sitko od špagiet. A počas toho, jak sme nahrávali tú epizódu, mali sme tam hosťa, tak ten matrac padol na hlavu. No, tak to bolo také, to bolo také vtipné, čo si pamätám. (smiech) A okrem toho neviem úplne akože, ale bolo veľa, veľa vtipných momentov. 

Simona Hanová: Čiže vlastne nenahrávali ste, alebo teda už aj sme od začiatku v nejakom super štúdiu, ale bolo to všelijaké provizórne. 

Erik Lakomý: Nie. Tak nahrávali sme na pumpe, nahrávali sme v starých rozbitých priestoroch na Kolibe, nahrávali sme v nejakých bytoch rôznych. No a až to štúdio, dneska tiež nenahrávame úplne v štúdiu, lebo nás bude trošku viacej, ale tiež to malo nejakú evolúciu. 

Simona Hanová: A ak by si to možnože mohol tak zhrnúť celé, že čo ti to vlastne dalo celá tá cesta? Čo si sa naučil až po tú stovku? 

Erik Lakomý: To je dobrá otázka. Tak akože určite mi to dalo to, že som trošku musel vystúpiť z tej svojej komfortnej zóny, jak sa to hovorí v tých biznisových podcastoch. Lebo ja a môj nejaký prejav tak neboli sme kamaráti veľmi. A určite mi to dalo – to je asi to najdôležitejšie -, že som spoznal super ľudí, či už čo sa týka hostí, alebo čo sa týka potom produkcie, postprodukcie. A takisto aj potom, keď sme sa stretli na eventoch s rôznymi poslucháčmi alebo takto, tak to bolo úplne akože veľmi dobrý pocit, že môžeme prinášať nejakú takúto hodnotu. A že je to pre ľudí, tak to je asi pre mňa také úplne najviac. Pre ľudí – dúfam, že to neznie jak politická kampaň nejaká, ale… (smiech) 

Simona Hanová: (smiech) Výborne, takže výborné promo si si spravil, budeme ťa voliť. My už sme aj na našom Instagrame spomínali, že našimi dnešnými hosťami pri tejto stej epizóde budú zakladatelia spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Čiže ja to už nebudem úplne nejako veľmi naťahovať ani vás tu nejako utajovať. Ale keby si možnože mohol, Erik, najprv vysvetliť predtým, ako týchto troch pánov predstavíme, že prečo vlastne ich sme tu pozvali? 

Erik Lakomý: No, lámali sme si hlavu, že koho. Chceli sme nejakú celebritu a neviem koho, neviem čo. A potom sme si tak povedali, že keď si spomeniem úplne na tie prvé 3 epizódy, tak v zásade bolo to s Peťom, Peťom a Milanom. A to mi prišlo ako taká najväčšia symbolika toho celého, že keď sme takto začali, tak dúfam, že nekončíme ešte, ale aspoň taký míľnik, že tých 100 epizód spravíme práve s nimi. No a zároveň aj to, že celý tento podcast je akoby súčasťou rodiny PROSIGHT, takže iní hostia nemohli byť lepší na dnešnú epizódu. Takže ja som veľmi rád, že medzi nami môžem privítať – rovno ich aj predstavím, začnem zľava – je to Peter Mačák. Ahoj, Peťo. 

Peter Mačák: Ahoj, ahojte. 

Erik Lakomý: V strede sedí Milan Šolc. Ahoj, Milan. 

Milan Šolc: Ahoj, Erik. 

Erik Lakomý: A po mojej pravici sedí Peter Friedmann. Vitaj, Peťo. 

Peter Friedmann: Ďakujem, ahojte. 

Erik Lakomý: Ja len možno poviem na úvod, aby som vás aj predstavil, tak okrem toho, že ste všetci spoluzakladatelia a teda koCEO spoločnosti PROSIGHT Slovensko, tak ste okrem toho aj veľmi dobrí ľudia. O tom sa myslím, že pobavíme aj v tomto podcaste. No a čo ešte dodať? Ty poznáš týchto chalanov? 

Simona Hanová: Ja si myslím, že už sa poznáme. Už sme sa párkrát sme sa už videli. Ja vás tiež vítam, Peťo, Peťo, Milan. A ja sa možno hneď tak na rovinu spýtam, že prečo ste sa rozhodli podporiť práve takýto projekt, tieto podcasty, keď s tým prišli asi Erik aj s Vilom Bendíkom? Alebo neviem, možnože to bolo nejako inak, že čo bola tá nejaká predstava, že asi ako to dopadne, či z toho bude niekedy stovka? Kľudne môžete odpovedať hociktorý, nebudem vás vyvolávať ako v škole. 

Peter Friedmann: V zásade mali sme veľmi dobrú skúsenosť zo spolupráce s Vilom a Erikom ako náš kreatívny marketingový tím v rámci spoločnosti PROSIGHT Slovensko. A keď prišli chalani s myšlienkou rozbehnúť podcast, tak ono sa to možnože teraz tak nezdá, ale v dnešnej dobe ten vývoj ide strašne rýchle a na Slovensku vtedy tie podcasty zďaleka neboli tak rozbehnuté, ako je to teraz. My keďže sme radi sledovali, počúvali aj zahraničné médiá a zahraničnú scénu, tak sme sa rozprávali o tom, ako to robí napríklad John Rogan, ktorý bol taký veľký vzor v tomto zmysle, že sa mu podarilo vybudovať 1 z najúspešnejších podcastov a chodili tam zaujímaví hostia. A vraveli sme si, že filozofia zdieľať hodnotu s ľuďmi aj proste vrátiť niečo späť do spoločnosti, mať možnosť inšpirovať je niečo, čo je našej spoločnosti PROSIGHT vlastné. Takže preto nám bola myšlienka NA ROVINU.online veľmi blízka a jednoznačne sme neváhali a podporili tento projekt. 

Erik Lakomý: Ja ešte možno len doplním, že bol február 2019 vtedy, keď sme nahrávali prvé epizódy a boli publikované. Takže v zásade viac ako 4 roky – toto už je 5. séria. No a ako to hodnotíte s odstupom času? Oplatilo sa? 

Milan Šolc: Ja akurát keď krátko zareagujem, dnes som sa nad tým zamýšľal, že to vlastne prešli 4 roky a zdá sa mi to, že to prešlo neskutočne rýchlo. A aj klobúk dolu pred vami, že ste spravili veľký kus veľkej skvelej práce na tomto a že to nie je úplne jednoduché na tom pracovať, pretože si to vyžaduje veľkú konzistentnosť, pravidelnosť, naozaj prípravu. Takže robiť to na takej skvelej vysokej úrovni, takže perfektná práca. A presne tak, ako aj Peťo vravel, že dávať pridanú hodnotu vonku, dávať pridanú hodnotu smerom navonok, aby sme takýmto spôsobom ukázali, že aj my máme čo ponúknuť. A zároveň, že chceme sa o tú pridanú hodnotu deliť. A odvtedy ešte, keď sa nad tým zamyslím, prešlo… Vlastne tá firma v akom štádiu bola vtedy a v akom štádiu je dnes, tak sa vlastne viac než strojnásobila. Takže je to aj tiež také pekné memento, že podarilo sa aj firme výrazne vyrásť. 

Erik Lakomý: Aj tak dúfam, že aj vďaka podcastom sa takto darilo. Ja len som si pozeral aj Finstat pred týmto podcastom presne v roku 2019 a bolo tam, že 7,5 milióna, tento rok respektíve rok 2022 myslím, že to bolo na úrovni pätnástich miliónov, keď… 

Peter Friedmann: 16,5 cca by to malo byť. 

Erik Lakomý: No, ešte dokonca viacej. 

Simona Hanová: Si to prelustroval. 

Erik Lakomý: Hej, tak akože pripravil som sa. A Peťo, možno ty pamätáš si, alebo zarezonovala ti nejaká epizóda takto, že v hlave, ktorá sa ti najviac páčila? 

Peter Mačák: Tak ja si myslím, že tých epizód, z ktorých sa dalo niečo naučiť a inšpirovať, bolo veľmi veľa. Ja by som možno ešte doplnil k tým otázkam, ktoré boli predtým, že práve podcasty sú podľa mňa úžasnou platformou, ako šíriť kvalitné vedomosti. A myslím si, že aj táto značka, tento projekt si na trhu našli svoje miesto, alebo našla svoje miesto, našla svoje publikum a z toho sme veľmi radi. Lebo si myslím, že každý takýto projekt, ktorý pomáha šíriť kvalitné informácie a vedomosti, môže byť len prínosný pre ľudí, ktorí podnikajú, alebo sa snažia svoj projekt priviesť k životu. No a čo sa týka tej otázky k tým obľúbeným podcastom, tak za vše by som možno spomenul aj jednu respektíve poslednú epizódu, ktorú, ktorá bola o projekte Omama, ktorá bola v našej spoločnosti, v našej firme tak silno rezonujúca posledné obdobie, kedy sme robili aj zbierku. Ale nebudem asi zachádzať, možno ešte o tom budeme hovoriť. Takže to bol napríklad podcast, ktorý podľa mňa je veľmi silný, pretože sa to týka tém, ktoré sú pre spoločnosť podľa môjho názoru tiež veľmi dôležité. 

Erik Lakomý: Dobre a keď tak ešte sa vrátime ešte trošku späť, alebo teda sa vraciame retrospektívne, že rok 2019 vtedy sme začínali s týmto podcastom. Tiež bolo to… Vy sa venujete finančnému sprostredkovaniu ako PROSIGHT Slovensko, že vnímate aj možno za tie 4 – 4,5 roka nejaký posun aj čo sa týka vnímania verejnosti v očiach… Teda vnímania, čo sa týka finančného sprostredkovania v očiach verejnosti? Ako to vnímate vy, že možno aj tieto podcasty nejak pomáhajú, alebo sú aj nejaké iné aktivity? 

Peter Friedmann: No, to vnímanie sa posúva definitívne. Ak by sme sa pozreli na to možno ešte trošku viac z perspektívy, tak my keď sme začínali v tejto sfére podnikať v roku 2007 – 2008, tak naozaj finančný sprostredkovateľ bola pomaly nadávka. To vnímanie bolo dosť kritické a odvtedy si myslím, že sa významne posunulo. Tá naša snaha bola profesionalizovať túto sféru, túto profesiu, naozaj stavať to stále na tvrdej odbornosti a komunikovať veľmi transparentne. A myslím si, že podcast prepája našu činnosť v oblasti sprostredkovania práve tým, že aj tie podcasty sa snažíme v rámci projektu NA ROVINU spoločne robiť veľmi transparentne, otvorene komunikovať rôzne zaujímavé témy, veľakrát možnože aj z pozadia rôznych projektov. No a čo sa týka teda mena, myslím si, že zlepšuje určite takýto podcast taktiež meno či už PROSIGHT Slovensko alebo aj finančného sprostredkovania. A to z toho dôvodu, že ako Milan spomínal, ukazujeme, že jednak máme čo ponúknuť a jednak je kopec inšpiratívnych príbehov možnože aj návodov veľmi praktických, ktoré sme nazdieľali s ľudmi v podcastoch. A keďže je to platforma, ktorá nemá nejaký priamy komerčný zámer, teda cieľom podcastu nie je niekomu niečo predať, ale je to naozaj cieľ je inšpirovať, zdieľať hodnotu, tak sa k nám dostávajú naspäť veľmi pozitívne spätné väzby. A ľudia veľmi dobre a pozitívne vnímajú to, keď naozaj sme ochotní dať niečo zo seba kvalitné, nejakú hodnotu bez toho, aby sme očakávali čokoľvek na oplátku. Takže v tomto zmysle slova si myslím, že to fungovalo perfektne. 

Simona Hanová: Mňa by možno zaujímalo ako človek, ktorý sa do toho až tak nerozumie, ako možno rozlíšiť naozaj kvalitného finančného sprostredkovateľa od nejakého polomotivačného guru, ktorých je teraz na Instagrame a kade-tade neúrekom, a ponúkajú všelijaké kurzy hojnosti a bohatstva a neviem čoho všetkého? Tak možno toto keby ste mohli vysvetliť pre mňa a možno aj pre poslucháčov, ktorí o tom nevedia. 

Peter Mačák: Ja si myslím, že je to podobné ako v akomkoľvek inom podnikaní. Keď si chcem kúpiť kvalitný produkt alebo službu, tak je potrebné, aby som sa snažil nájsť spoločnosť alebo človeka, ktorý je v tej oblasti kvalitne odborne pripravený. Skúsil sa opýtať alebo vyhľadať referencie daného človeka, čiže keby som sa snažil ja vžiť do pozície takého bežného klienta, ktorý hľadá radu v tejto oblasti, tak snažil by som sa nájsť niekoho, kto pôsobí alebo pracuje v prostredí, v ktorom je dôležitá odbornosť, v ktorom je dôležitá kvalita. Pozrel by som si na webe, čo komunikujú, čo robia, čo robia možno navyše. Chcel by som vidieť, kto sú títo ľudia, ktorí sa možno majú starať o moje vlastné financie. Ak by som to potom prepojil s referenciami a videl by som naozaj kvalitnú referenciu, tak by som sa stretol, dal by som tomu šancu, príležitosť, vypočul si. A následne tú službu potom využil. A tak to je podľa mňa aj v akomkoľvek inom podnikaní. Tak ako vo finančnom sprostredkovaní sa môže stať, že niekto narazí na menej kvalitnú službu a viac kvalitnú službu, tak tak je to podľa mňa v akomkoľvek inom podnikaní, kde človek môže naraziť na výnimočnú službu, alebo aj nie. 

Erik Lakomý: To je možno, aj ty jak spomínaš, nejaká otvorenosť, transparentnosť v dnešnej dobe veľmi ľahko dohľadateľná. Takže aj to asi zvyšuje tú kvalitu služby a celkovo aj tá súťaživosť medzi jednotlivými sprostredkovateľmi a dávanie tých najkvalitnejších informácií to je asi základ. A to je akoby možno 1 pohľad na to, že čo sa týka klienta, a druhý pohľad možno, čo sa týka nejakej spolupráce. Takisto akože Sisa tu spomínala nejakých polomotivačných guru, tak sú aj takí polomotivační guru, ideálne keď sú videjká nejaké z Dubaja alebo podobných destinácií, že vy podnikáte v zásade vo forme MLM. Hej, že network marketing, že je to také stále, že možno neviem, či sprofanované, ako to nazvať, že pyramída. Viete možno vysvetliť, že ako to vôbec funguje človeku a prečo to je možno akože dobrý model pre obchodnú firmu? 

Milan Šolc: V krátkosti by som reagoval, tak samozrejme, je zásadný rozdiel medzi sieťovým marketingom alebo teda multilevel marketingom, ako si povedal Erik to MLM, a potom medzi pyramídou. Pyramída je nezákonný spôsob, kde vôbec nejde o to, aby sa predávali produkty, je to také, ako keby by som lanáril nejakých ľudí a im sľuboval nejaké neskutočné výnosy a tá firma by žila z vkladov ďalších ľudí. Čiže nedochádzalo by k predaju nejakých reálnych produktov. A to je, samozrejme, nezákonné. Kdežto sieťový marketing – multilevel marketing – je úplne perfektne legálny, práveže je aj veľmi aj dynamicky rastúci biznis model, ktorý po svete rastie aj v ekonomikách, ktoré sa rozvíjajú. A, samozrejme, je etablovaný v tých všetkých najbohatších ekonomikách a krajinách. No a vlastne je to pre jednotlivca v tom veľmi dobré, aj my s tým máme teda skúsenosť. Aj keď sme začínali, boli sme traja chalani, ktorí nemali nejaké skúsenosti predchádzajúce s obchodom alebo predajom, a nemali sme, samozrejme, kapitál potrebný v úplne našich začiatkoch v roku 2007 – 2008. Ale dostali sme nejaké mentorstvo, dostali sme nejaký produkt, nejaké prostredie, nejaké nástroje. A pre nás to bolo úplne skvelé, pretože to, čo sme nemali, tak to nebola naša slabina, pretože kapitál nebol potrebný a tak ďalej a tak ďalej. Kdežto mali sme obrovské chcenie a každý, kto má veľkú vnútornú túžbu, a je koučovateľný, naozaj ochotný tvrdo pracovať, tak takýto biznis model tomu človeku dáva veľmi veľa možností na rast svojho podnikania, rast svojej osobnosti. A to by som možno ešte doplnil, že to nie je zďaleka len o zarábaní, o vytváraní príjmu, ale je to aj o podľa mňa veľmi dôležitá zložka je ten rast osobnosti. Pretože ľudia, ktorí prídu do takého prostredia, ktorí prídu napríklad ku nám, ktorí na to možno neboli predtým zvyknutí, začínajú na sebe pracovať, stanovujú si ciele. Prvýkrát sa možno zoznámia s niečím, čo sa volá osobná vízia. Začínajú čítať kvalitnejšie knihy, sú v okolí ľudí, ktorí sú pred nimi, ktorí sú schopnejší, lepší, šikovnejší, úspešnejší, a od takých ľudí sa môžu učiť. A toto má obrovský vplyv na to, že daná osobnosť môže rásť a to je úplne, že základ toho, že aj ako vravia, ako vraví už nebohý Jim Rohn, veľmi úspešný človek v sieťovom marketingu, že ten príjem, ktorý človek má, priamoúmerne závisí od toho, akým človekom sa stávam. Áno, čím som schopnejší, lepší, čím naberám tie skúsenosti, tak aj ten príjem môj môže rásť. 

Simona Hanová: Ja som rada, Milan, že vysvetľuješ rozdiel medzi MLM a pyramídou, lebo jediné, čo som o tom ja vedela, že za to druhé sa chodí do väzenia. Takže ďakujem, že si to takto výborne vysvetlil veľmi jednoducho. Prepáč, som ti skočila do reči. 

Erik Lakomý: Máte ešte, vedeli by ste ešte možno si len spomenúť na nejaké začiatky vaše, že úplne na začiatku, že keď ste sa rozhodovali, že prečo túto firmu založiť, akým spôsobom, že čo bola taká možno vaša najväčšia motivácia v tomto celom? 

Peter Friedmann: Tak najväčšia motivácia? My sme zas nemali veľmi jasnú predstavu o tom, ako by služba finančného sprostredkovania mala a mohla vyzerať, ak je robená kvalitne a profesionálne. A to aj z toho dôvodu, že teda všetci traja sme študovali na vysokej škole ekonómiu. Ja konkrétne poviem za seba, že tým, že ma vždy táto téma bavila aj z toho odborného hľadiska a mal som možnosť vidieť na tej vysokej škole financie, bankovníctvo, investovanie do akej hĺbky sa v tejto téme dá ísť, a potom si to porovnať možnože s tým, čo sa bežne poskytuje a ponúka. Tak tam bola obrovská priepasť, obrovský rozdiel a vnímali sme v tom priestor, veľký priestor pre uplatnenie. No a práve to bola podľa mňa aj tá základná črta, že sme od začiatku sa snažili tie vedomosti zdieľať, byť otvorení voči verejnosti či už formou rôznych školení, neskôr do toho teda nastúpili vo veľkej miere blogy, ktoré sú dodnes veľkou časťou toho, čo robíme. Naši kolegovia píšu toho veľa a aj to je podľa mňa perfektná cesta, ako sa môžu ľudia k nám dostať, alebo vôbec ako si vybrať spoločnosť, s ktorou ak by chceli spolupracovať, tak nejako vedieť v nich rozlíšiť. Trošku sa dotknem tej myšlienky, čo si spomínala, hej, že také to pozlátko na sociálnych sieťach verzus možno kvalita. Že ľudí ani nenapadne, keď by hľadali lekára, si pozerať teda na webovej stránke alebo možno na sociálnych sieťach, aké hodinky ten lekár má, alebo že či má najnovšie luxusné auto. Ale určite by chceli vidieť, koľko úspešných zákrokov trebárs, ak je to nejaký chirurg, má za sebou, aké má publikácie, kde sa vyjadroval. Možno aké rozhovory s ním boli. No a to bolo práve to, čo sme si hovorili, že poďme byť otvorení, poďme zdieľať s ľuďmi čo najviac z tých vedomostí, z tej kvality, ktorú máme. A ono sa nám to vrátilo. Bolo vidno, že toto je filozofia, na ktorú ľudia veľmi pozitívne reagujú, a tá dôvera sa začala budovať. A dnes, keď sa rozprávame a máme viac ako 45 pobočiek po Slovensku a cca 90000 klientov už, tak to vnímame ako obrovský záväzok. Pretože tá dôvera sa dlho a ťažko buduje a veľmi rýchlo a ľahko sa dá stratiť. A o to viac si dnes uvedomujeme, že chceme pokračovať v tej nastolenej ceste. 

Simona Hanová: Ja to možno len prepojím s otázkou, ktorú nám poslal náš poslucháč, ktorá s týmto súvisí. Náš poslucháč Peter sa pýta, že aké boli vaše prvé kroky pri založení spoločnosti? Keby ste to vedeli nejak tak v jednoduchosti zhrnúť? 

Peter Mačák: Tak ja možno by som odpovedal aj na túto otázku a ešte sa vrátil k tým predošlým. Pretože my keď sme začínali, tak Peťo vlastne na začiatku spomenul, že to finančné sprostredkovanie bola oblasť, kde ak ľudia prvýkrát počuli teda, že ste finančný sprostredkovateľ, tak mali taký prirodzený odstup. A my na začiatku takí idealisti, keď sme vošli do toho segmentu a vnímali sme, veď to je vlastne dobrá služba pre klienta, pre zákazníka, musí to chcieť, tak sme zažili taký stret s realitou. Áno, že ľudia mnohí boli odťažití, nedôverčiví a na rovinu poviem: nebolo to jednoduché rozhodnutie. Boli sme relatívne mladí, ale na druhej strane sme si všetci traja povedali, že ak je nejaký segment, kde nie všetko funguje tak, ako má alebo úplne ideálne, tak to môže byť priestor robiť tie veci trošku inak. A keď sme vlastne začínali, tak padlo vlastne takéto rozhodnutie a to je podobná odpoveď aj ešte smerom k tomu sieťovému marketingu. Ja zvyknem niekedy povedať, že samotný sieťový marketing ako biznis model on za nič nemôže. To je len vlastne biznis model, to je spôsob rozdelenia vlastne provízie. Ak nedôjde k predaju produktu, tak vlastne tá firma nevytvorí žiadnu tržbu ako akákoľvek iná firma. Ak dôjde k predaju finančného produktu v našom prípade, tak vlastne získame teda províziu a tá provízia je veľmi spravodlivo rozdelená podľa toho, kto je na akej obchodnej pozícii. A to je veľmi dôležité. A prečo vlastne v minulosti možno dochádzalo k takému obrazu, tak je práve to, že aj finančné sprostredkovanie ako segment alebo finanční sprostredkovatelia a sprostredkovateľky spravili aj veľa chýb v minulosti. Či priamo v inštitúciách alebo cez sprostredkovateľov sa predávali produkty, ktoré možno neboli pre klienta úplne správne na daný účel, ktorý klient chcel. Alebo ak klient potreboval využiť službu z toho finančného produktu, potreboval nejaké plnenie, tak sa povedzme nevedel dovolať tam, kam sa dovolať má. Takže my sme všetky tieto chyby vnímali a urobili sme to rozhodnutie, že áno, vieme si teda predstaviť tú službu poskytovať aj inak. A myslíme si, že ak má obchodný model sieťového marketingu fungovať kvalitne, tak zodpovední sú za to práve predstavitelia tých spoločností, ktorí tie spoločnosti vedú. Lebo vy rozhodujete o tom, ako budete nároční na odbornosť. Rozhodujete o tom, aký budete mať vzdelávací systém. Rozhodujete o tom, akým ľuďom umožníte a akým naopak neumožníte potom vo firme pôsobiť, čo sa akceptuje a čo sa naopak neakceptuje. A ak tá firma je správne smerovaná, ak je postavená na správnych hodnotách, tak práve potom sieťový marketing pri kvalitnej odbornosti môže viesť a akcelerovať veľmi rýchly rast. Takže toľko v krátkosti. 

Erik Lakomý: Takto som to asi ešte ani nepočul takto polopatisticky vysvetlené. Lebo fakt akože ten sieťový marketing rôznorodo sa vysvetľuje, hej, hore-dole po internete. Ale ak by sme sa nebavili len o finančnom sprostredkovaní, ale aby ten podcast bol aj o vás, aj o nás a celkovo o ľuďoch, tak ale ukončím túto biznisovú časť týmto, že sa spýtam, že máte aj nejaké iné biznisy okrem teda Prosightu, ktorý sa venuje finančnému sprostredkovaniu? Venujete sa niečomu inému? 

Peter Friedmann: Ako venujeme sa tomu, čo prirodzene veľmi súvisí s našou činnosťou, a to sú investície. Nakoľko keď človek robí v oblasti finančného sprostredkovania a radí ľuďom, ako spravovať svoje vlastné financie, tak prirodzene sa tým pádom aj táto oblasť stáva ďalším predmetom záujmu. No a v rámci toho bolo úžasné, že sme mali možnosť investovať aj do jednej IT spoločnosti brnenskej, kde sme spoznali úžasných ľudí, veľmi skúsených podnikateľov, z ktorých niektorí aj boli hosťami v tomto podcaste. Za všetkých spomeniem Ondreja Smolára, majiteľa spoločnosti Soitron – úžasný človek s neskutočnými skúsenosťami. Firma viac ako 100 miliónov obrat, ktorú vybudoval. Odporúčam aj ľuďom podcast si vypočuť s ním. No a v zásade okrem toho ešte máme 1 menší developerský projekt, ktorý je v príprave. Ale všetko by sa dalo teda zhrnúť do tej oblasti v zásade investícií. A hlavne teda čo je gro v rámci investícií, tak hlavne sa venujeme investovaniu na kapitálových trhoch. Takisto, ako odporúčame aj našim klientom. Čiže gro toho portfólia alebo aj vlastných financií máme zainvestované práve takisto, ako to odporúčame aj klientom. 

Erik Lakomý: Takže v zásade sú to nejaké produkty alebo služby, ktoré sa doplňujú? Hej, že nerozmýšľali ste teraz robiť nejaký multilevel s mastičkami alebo s niečím podobným? (smiech) 

Peter Friedmann: Určite nie. Ono to, čo hovorím, je práve v tom duchu, že filozofia našej spoločnosti je, aby klient zo spolupráce s nami bohatol. Snažíme sa ľuďom ukazovať, ako si manažovať osobné financie. A to sa práve skladá z ochrany seba a svojho príjmu, to je v zásade to poistenie životné/neživotné, vytvorenie rezervy a následne je to budovanie kapitálu, budovanie majetku. Čiže ak nejaké ďalšie aktivity máme, tak sú práve v zmysle toho manažmentu osobných financií tak, ako to učíme, tak takisto sa to snažíme aj žiť. A ono to je skvelé, lebo potom, keď sa nás pýtajú či už naši ľudia alebo klienti, že čo robíte so svojimi peniazmi, tak je jednoduchá odpoveď: tak to, čo učíme, poďte, kľudne vám to kážeme teda s tými vlastnými financiami. 

Erik Lakomý: Jasné. Walk the talk, hej takzvane, že? 

Peter Friedmann: Tak, tak, tak. 

Erik Lakomý: Že robíte to, čo aj reálne akože hlásate a… Dobre, tak to je akože super. A ešte poviem aj poslucháčom, že ak by teda mali nejaký startup, tak neváhajte kontaktovať chalanov, sú otvorení aj iným investíciám. Takto som vám nadhodil. Milan sa už tak na mňa usmieva. Ja len prezradím, že keď tak dneska hodnotíme, že tvoja epizóda je Nečakaj na lídrov, začni od seba je najpočúvanejšou epizódou tohto podcastu. Takže asi tie myšlienky sú veľmi hodnotné. Ja by som sa možno chcel spýtať len to, že považujete sa vy za lídrov? 

Milan Šolc: Myslím si, že áno, určite. A je to ten leadership možno niekto, kto sa s tým pojmom zoznamuje, si predstavuje ako niečo, čo má nejaké privilégiá. Keď človek možno vníma politikov, ako majú nejaké bavoráky, im tam ľudia otvárajú dvere a ich vítajú všade a že tá pozícia to je to, to je ten leadership, že mám nejaký flek a že všetci ma obskakujú, tak to je presný opak. Že ten, samozrejme, teda my sme lídri a je to našou aj povinnosťou a museli sme sa zhostiť tej našej úlohy. A ten leadership práve je viac o tom, že to nie je o nejakom privilégiu, ale o práci. O zodpovednosti a o zodpovednej práci, o ťažkých rozhodnutiach, o dlhodobej vízii, je to o tom byť dostatočne ambiciózni a zároveň dostatočne pokorní. Uvedomovať si, že máme každý svoje slepé miesta aj slabé stránky. No a my traja máme takú, ja to považujem za také požehnanie, že sme traja, pretože každý z nás má niečo možno, čo ten druhý nemá. A keď to dáme dokopy, tak to nie sme len traja, ale to je úžasná synergia. A teda taká tá kombinácia odhodlania, takého drivu, veľkých myšlienok a zároveň s tou dostatočnou pokorou dáva podľa mňa tomu leadershipu takú… Dáva tomu tú perspektívu, že dlhodobo to môže fungovať. A plus keď človek na sebe pracuje dlhodobo a neuspokojuje sa, hľadá stále nové presuny vpred, tak o to je to potom lepšie a stabilnejšie. No a hlavne je to o zodpovednosti, je to o práci. O tom, že je to dennodenná práca dlhé roky a je to časovo náročné, ale zase keď je za tým tá veľká silná vízia, niečo, čo nás spolu ťahá vpred, tak vtedy vždy cez to prejdeme. Takže je to… A už na záver, že to slovo leadership je, John Maxwell kníh o leadershipe hovorí, že to nie je podstatné meno, ale je to sloveso. Hej, že to je verb, sloveso, že to je o aktivite, o činnosti. 

Erik Lakomý: A to sa mi páči, že si ani na chvíľku neváhal a povedal si, že sa považuješ za lídra. A to je podľa mňa akože aspoň za mňa taký dôkaz toho, že ten líder vie možno prevziať nejakú zodpovednosť a neváha v tých nejakých akože ťažších rozhodnutiach alebo ťažších časoch. A to sa mi veľmi páčilo. A si aj spomínal, že teda vy ste traja, traja lídri pokope. Ja tu mám aj takú otázočku, a teda je na Slovensku veľmi známe, že čo sa týka biznisu, že 1 je málo a dvaja sú veľa na s.r.o.-čku, hej, ideálne. Vy ste dokonca traja, že ako to máte porozdeľované? Ako sa vám pracuje spolu? Máte nejaké roly, že kto čo robí, alebo robíte všetko všetci? Ako to je? 

Peter Mačák: Ja by som si voči tomu dovolil oponovať trošku, pretože naozaj podľa môjho názoru ako naozaj veľké firmy nemôžu stáť na jednom človeku. Ako vždy je to podľa mňa o tíme kvalitných ľudí, ktorí akúkoľvek značku potom posúvajú dopredu. Môžu začať s jednou osobou, ale vždy je to potom o tíme, o tímovej práci. Takže to je trošku aj odpoveď. Ja tiež vidím veľkú silu v tom, že sme traja a že môžeme teda držať spolu. A prosím, ak mi zopakujete tú otázku ešte? 

Erik Lakomý: Teda, že ako to máte možno vy traja rozdelené, alebo? 

Peter Mačák: Že ako to máme rozdelené. 

Erik Lakomý: Hej, hej, hej že kto sa čomu venuje? 

Simona Hanová: Ako to zvládate vy traja? Či ste sa možno aj niekedy pohádali by ma zaujímalo? 

Peter Friedmann: No, určite, samozrejme. To patrí k tomu. Máme určite výmeny názorov a to považujeme práve za dobré. Možno by som to nenazval hádkou, ale takou naozaj otvorenou, úprimnou, transparentnou, priamou výmenou názorov, kde sa snažíme si niekedy tie svoje názory, tie svoje presvedčenia otestovať by som to nazval. A na druhej strane ak sme mali pocit, že to presiahlo nejakú hranicu, alebo a ten pocit mohol byť čo i len slabý, tak vždy nám veľmi záležalo na tom, aby sme si to vysvetlili, prípadne sa ospravedlnili. A ako sa hovorí, vyčistili si stôl a musím povedať, že tie naše vzťahy sú s pribúdajúcimi rokmi si dovolím tvrdiť, že lepšie a silnejšie. Takže toľko. No a čo sa týka k tým roliam, tak ono sa to tak trošku prirodzene podľa mňa vyvíjalo. Milan je človek, ktorý je veľmi rád medzi ľuďmi. Takže on je také srdce tej našej spoločnosti, veľmi rád sa s ľuďmi stretáva, má ich rád a oni majú radi jeho, samozrejme. Verím, že aj nás ostatných. Ja mám, venujem sa viac ako vzdelávaniu, takej organizačnej práci, obchodným materiálom a rôznym takýmto veciam. Peťo má viac na starosti prácu s obchodnými partnermi, IT oddelenie, operatívu. Takže tej práce je dosť. Stále si zvykneme povedať, že no, ešte toto dokončím a už to bude hotovo. Ale potom je to vždy trošku inak na konci. Takže… 

Erik Lakomý: To si treba zvyknúť na to, že nikdy nebude hotovo, hej. 

Peter Friedmann: Presne tak. 

Erik Lakomý: A možno ešte Milan povedal pekne dosť veľa vlastností. Vedeli by ste si tak krížom povedať, že ako vnímate, že jednotlivé vlastnosti na druhých? Že dajme tomu ty, Peťo, povedz na Milana a Peťa, že v čom si myslíš, že oni majú akože silné stránky možno v tom leadershipe. A potom to otočíme. 

Peter Friedmann: No, tak jasné. Tak u Milana som už naznačil, že Milan je také srdce. On dáva do tej práce srdce a to veľmi, veľmi cítiť vo firme u nás si myslím vo vzťahoch. A i v samotnom potom vzťahu k firme ako takej. Takže to je určite obrovsky silná stránka. A Peťo naopak je, ja by som to popísal slovom takej sily, hej, že vie tak potiahnuť tú káru. Vie sa zastať názoru, vie stanoviť víziu, takže veľmi, veľmi to obohacuje spoločnosť, kolektív, našu spoluprácu vzájomnú. 

Erik Lakomý: A viete teraz vy na Peťa povedať? 

Peter Mačák: Samozrejme. Tak ja by som povedal, že Peťo je komunikačne veľmi šikovný, silný človek, ktorý má veľmi brisknú analytickú myseľ. Takže tie diskusie sú veľmi obohacujúce a častokrát potom práve vďaka tomu vieme spoločne prichádzať na zaujímavé riešenia. A taktiež človek s veľmi dobrým srdcom, dobrým zámerom, stále ktorý má na mysli kvalitné dobré vzťahy. Čiže tak asi a tak, ako bolo povedané, Milan je jednoznačne človek vzťahový, s veľkým srdcom, úžasný líder, ktorý sa nebojí ísť medzi ľudí, komunikovať, vytvárať vzťahy. Takže radosť pracovať v takom kolektíve. 

Milan Šolc: A ja by som doplnil, samozrejme, na chlapcov, že ja aj poznám teda a možno takto z takého iného pohľadu, že poznám teda ich rodičov a ich rodiny. A sú to naozaj úžasní ľudia, všetko sú to skvelí ľudia, dobrosrdeční. A ono sa to potom prejavuje, že naozaj si rozumieme v tej práci. A tých veľa skvelých vlastností, ktoré máme, tak to vlastne z toho aj vychádza z tých rodín. Ale čo by som možno tak špecificky vyzdvihol pri napríklad na Peťovi Mačákovi, je neskutočne skvelá analytická schopnosť analyzovať. Peťo keď sa rozbehne a rozmýšľa aj nahlas, tak to také veci vymyslí a povie, že to ako mne by to trvalo roky, aby som to dal dokopy. Peťo to vie za pár minút. 

Peter Mačák: Nepreháňaj, Milan. 

Milan Šolc: Akože toto je fantastické. Toto je tak, že vynikajúca analytická myseľ. Okrem toho, že je to skvelý človek, tak toto je také, čo by som tak narýchlo povedal. A pri Peťovi Friedmannovi, tak aj myslím, že aj Peťo Mačák spomínal, že je to ako on vie víziu nastaviť, aký je to vizionár, ako s tým vie pracovať a maľovať budúcnosť, tak to je nevídané. To je naozaj, že veľký dar líderský. Takže toto je niečo, čo úplne obdivujem na Peťovi. 

Simona Hanová: Vy o sebe tak pekne hovoríte, že ja teraz to počúvam, normálne až sa tu asi dojmem o chvíľu. Ale aj ty o mne niečo také pekné povedz, kolega. (smiech) 

Erik Lakomý: No, jasné. Si komunikatívna. (smiech) 

Simona Hanová: Ďakujem, ďakujem. Som si to vyžiadala. (smiech) Ale mňa by ešte zaujímalo, že je niečo, čo ste možno vy na vašej podnikateľskej ceste, ktorá je pomerne dlhá, možno prehodnotili, alebo by ste dnes už určite urobili inak? 

Peter Friedmann: No, ja keď nad tým tak rozmýšľam, ja by som povedal, že asi ani nie. A prečo? Pretože človek stále v danom momente vychádza z toho maximálneho možného objemu informácií a vedomostí, ktoré má. A ja môžem povedať, že sme sa vždy snažili pristupovať ku každej jednej výzve, každému rozhodnutiu extrémne zodpovedne a pedantne. Keď nás niečo všetkých troch vystihuje, tak si myslím, že tá zodpovednosť určite, že teda nemáme veľmi v náture veci fláknuť. A takéto toto hodnotenie, že čo by sme boli bývali urobili inak, tak za mňa je trochu skreslenie spätného pohľadu. Ako to Hans Rossling pekne opisuje vo svojej knihe Moc faktov, že potom spätne človek vie, samozrejme, pospájať veci a keď už vie, ako tie veci dopadli, tak si možnože v tom vie nájsť nejaký lepší scenár. Alebo iné rozhodnutie, ktoré sa dalo spraviť. Ale v tej danej chvíli, keď to rozhodnutie bolo nevyhnutné prijať a ono musí byť prijaté vždy v nejakom reálnom čase, reálnom mieste aj so všetkými následkami, ktoré potom človek v pozícii teda CEO robí. Tak si dovolím tvrdiť, že by naozaj ťažko som hľadal a ani ma nenapadá nič, čo by som si povedal, že vyslovene bola chyba a že s tým objemom vedomostí a informácií, ktoré sme v danej chvíli mali, tak že by bolo dobré urobiť inak. 

Simona Hanová: Takže ste urobili v tej chvíli to najlepšie, ako ste vedeli. 

Peter Mačák: Myslím, že áno. Myslím, že áno a ak dnes hodnotíme niektoré veci, že sa dali možnože urobiť efektívnejšie, tak to bola zasa skvelá škola a ak by teda tá škola tam nebola, tak by sme boli ochudobnení o tú skúsenosť. A možnože aj to ego človeku môže potom narásť, takže ja si myslím, že tá cesta taká, aká bola, tak bola perfektná. Pretože práve reflektovaním možno nad tými rozhodnutiami a nad tými výsledkami, nad tým, ako to išlo, tak sme mali možnosť rásť. Takže možno taký pohľad za mňa. Neviem, že či chlapci chcú nejako doplniť. 

Milan Šolc: Ja len možno veľmi tak z iného súdka, že stopercentne súhlasím s Peťom. Lebo naozaj to ťažko človek v danej chvíli, keď s najlepším vedomím a svedomím sa rozhoduje, že teraz to nejako by som inak spravil. Ale možno z iného súdka – ja často aj hovorím ľuďom, nemám sa tým… Akože to nie je niečo na chválenie, ale že zo zdravotného hľadiska, že mal som obdobia, keď som to takto až extrémne hrotil. Lebo my všetci traja robíme, že veľmi veľa. Ale bolo také obdobie, že ma tie sanitky brali párkrát. Tak to možno len také odporúčanie, alebo proste ja si to vždy pripomínam, že také veci ako spánok alebo nejaký zdravý oddych, že to sa nedá vynechať a očakávať potom, že to telo bude perfektne fungovať a bude môcť naplno žiť, že bude môcť naplno fungovať. Toto sa nedá. A to je také možno jediné, čo by som. Lebo mne sa to stalo párkrát. Čiže ja som mohol trošku v tomto zmúdrieť. 

Erik Lakomý: Musela ťa odviezť sanitka,, hej? 

Milan Šolc: Áno, hej, párkrát sa to stalo. A mohol som trošku zmúdrieť potom a stále som si išiel svoj štýl a tak ďalej. No, tak to bola taká škola, ktorá aj Peťo hovoril, že už teraz, samozrejme, si na to dávam väčší pozor, výrazne väčší pozor. A som si musel tie veci niektoré v tomto smere nastaviť inak, lebo by zase prišla sanitka. A to by som nechcel. 

Simona Hanová: Možno skúste aj povedať aj vy Peťo, Peťo, že čo je vaša taká prevencia pred vyhorením? Lebo to je veľmi vážna vec. Milan už nastavil nejaké pravidlá vo svojom živote zjavne. Ale vy to máte ako? 

Erik Lakomý: Mali ste aj vy pocit možno niekedy, že aha, už nevládzem, že už chcem to celé akože zabaliť? 

Peter Mačák: No, ja som mal také obdobie, kedy som sa cítil extrémne vyčerpaný. Čiže asi sa to dá k tomuto prirovnať. A musel som si tiež prehodnotiť teda nejak svoj režim alebo svoju takú životosprávu. Čiže u mňa osobne, ak mám odpovedať na tú tvoju otázku, to začína akože kvalitným dobrým spánkom. Pri dvoch detičkách nevravím, že to je jednoduché stále, áno. Ale kvalitný dobrý spánok začína stále tým, kedy človek ide spať a nie kedy vstáva. Takže ustrážiť si to, kedy človek chodí spať, aby ten spánok trval tú primeranú dĺžku. No a potom je to za mňa každý človek, ktorý chce asi predísť takejto situácii, tak podľa mňa by v tom svojom časovom harmonograme mal mať zaradené pravidelne niečo, čo má naozaj rád. Proste jednak taký nájsť si čas na seba samého, ale jednak naozaj nájsť si čas na veci, ktoré keď robíte, tak proste cítite také to šťastie, tú radosť z toho, že to robíte. 

Erik Lakomý: Čo to je v tvojom prípade? 

Peter Mačák: U mňa je to šport napríklad – či si zabehať, či si zacvičiť. Ja neviem, po dvadsiatich rokoch som si minulý rok kúpil bicykel, tak z toho som mal takú radosť. Nemusí to byť jedna vec niekedy. Sem-tam idem na rybačku a vrátim sa k takým detským časom. Takže určite pravidelný šport je veľmi dôležitý pre takú psychickú pohodu, zdravie. Čiže robiť niečo, čo človeka baví. Pre niekoho je to silový tréning, pre niekoho fakt môže to byť bicykel alebo niečo, čo objaví z detstva a vráti sa k tomu. Na druhej strane môže to byť naozaj teda čokoľvek. Takže u mňa je to asi takáto rada. A to keď som začal praktizovať, tak som naozaj cítil, že znovu naberám energiu. A človek si to stále uvedomí až potom, že najprospešnejší pre či svoje podnikanie alebo rodinu vlastne, pre svoje deti, priateľov, tak najlepší vo všetkých týchto vzťahoch alebo v týchto prostrediach je vtedy, keď je proste oddýchnutý, plný energie. A vtedy to všetko ide rýchlejšie a ľahšie. Takže to je také poučenie si myslím, že pre každého. 

Erik Lakomý: To je super a Peťo, možno aj o tebe prezradím, že tvoja mamka je psychologička. Taktiež v rodine máte sestra vyštudovaná tiež psychologička. Ty by si teda nemal nikdy vyhorieť asi, keď… 

Peter Friedmann: Teoreticky. 

Simona Hanová: Ale to takto nefunguje, vieš. (smiech) 

Erik Lakomý: Tak ako tak to vyzeralo, že čo sú tvoje možno také veci? A že či necítiš možno niekedy aj taký tlak väčší? Vieš, že z tohto dôvodu práve. 

Peter Friedmann: No, myslím, že tak, ako to chalani zhrnuli, tak v zásade s tým sa dá len súhlasiť, že kvalitný spánok, šport, pohyb určite. By som tam pridal možnože ešte dobrú knihu. A teraz akurát v tomto týždni sme mali stretnutie so spolužiakom z vysokej školy, ktorý taktiež podniká. A venuje sa okrem teda podnikania aj investíciám. A to bolo také pekné, keď on tak zhodnotil a hovorí, že teda preňho je veľmi dôležité uvedomenie, že síce tých 8 až 10 alebo 12 hodín podľa toho, kto koľko pracuje, tak je veľmi dôležitých. Ale že to najdôležitejšie preňho je to, čo sa deje potom. Hej a keď príde teda domov k rodine, za rodičmi, za manželkou a tak ďalej. A ja musím povedať, že pre mňa taktiež akože či už partnerka, rodina, proste tie blízke vzťahy to je zdrojom najväčšej energie. A je to niečo, čo je pre mňa veľmi, veľmi dôležité, na čo sa snažím si stále nájsť čas. A, samozrejme, treba do toho taktiež investovať nejaký čas a energiu, ale z tej energie obrovské množstvo potom naspäť aj prichádza. Takže myslím, že to máme ale spoločné, že tie vzťahy sú pre nás všetkých troch veľmi dôležité a že všetci traja sa tým pádom snažíme aj veľmi veľa venovať aj tým svojim rodinám. A to je niečo, čo je také pekné. A pri tom podnikaní ten čas beží strašne rýchlo. A možnože o to sú vzácnejšie tie spoločné chvíle, tak si ich vie človek potom možno viacej vážiť, ceniť. 

Erik Lakomý: Kľudne, Milan. 

Milan Šolc: Ja len doplním, že presne, že taký príklad, že ako ja si tak tiež dobre oddýchnem pri jednej takej činnosti, že hráme pingpong doma a s našimi. A to je tak, že mama, otec – oni dvaja na jedného proti mne. A hráme tak a oni sa na to strašne tešia, keď som doma, že môžeme sa hrať. A už mi píšu cez týždeň, že „Are you ready?“ od otca na WhatsAppe. A ja, že hej, hej. Už potom po nemecky mi niečo napíše, že kedy hráme. A potom prídem domov a už zapaľujú svetlá u nás v takej hale dole na prízemí a už mi ruky, či už mi dávajú raketu do ruky. A ja sa strašne teším z toho, keď vidím tých rodičov, že ako oni sa v tom úplne tak stratia. A to je také, jak sa hovorí, že pure happiness, že sa nič iné nevnímajú. A úplne otec huláka, toto kričia si tam toto, že nezavadzaj, to a sa tešia z toho. A ja sa teším strašne z toho tiež a je to veľmi milé. A myslím si, že presne takýchto rôznych činností a aktivít, ktoré spôsobujú úplne, že číru radosť, tak takých aktivít treba mať jednoznačne viac. 

Simona Hanová: To je to, čo ty opisuješ Milan to flow, že človek absolútne zabudne na čas a vôbec je do toho tak ponorený, že je len v tej činnosti danej. To je úplne super vec. 

Erik Lakomý: Hej a to je aj dobre, že v zásade si aj s rodinou a zároveň športuješ. Takže ty veľmi efektívne míňaš ten čas. 

Simona Hanová: Takže všetci si kúpte domov pingpongový stôl a spojíte to všetko dokopy. 

Erik Lakomý: Viete možno povedať aj nejakú knihu, podcast, hocičo, čo vám akože v poslednej dobe zarezonovalo a vám to prinieslo možno také akože tú takú neviem, ako to povedať. Nazvem možno nejakú nirvánu alebo čo, že ste úplne vypli hlavu a boli ste v tom? Peťo, ty povieš, čo si počúval teraz pred príchodom? (smiech) 

Peter Friedmann: Tak tú audioknihu nemôžem teraz, samozrejme, zverejniť, lebo to by mohlo poslucháčov skôr do nejakej depresie a letargie priviesť. Takže politické témy obíďme. A ja musím povedať, že ja som teraz nedávno dočítal knihu od Viktora Frankla. No a obe tie jeho krátke knižočky – jedna je Man’s Search For Meaning. Neviem ten preklad, že či je nejaký doslovný. Ako tam to je. A druhá je myslím, že v slovenčine je ten názov Napriek všetkému povedať životu áno. A to sú silné veci, to sú strašne silné veci. A teraz ešte v kontexte toho, čo sa deje u nášho východného suseda, tak je to možnože ešte silnejšie. A človek si tak uvedomí, že akú máme možno privilegovanú pozíciu a ako napriek všetkým ťažkostiam a problémom doby, ktoré netreba zľahčovať, však sú, ale že teda žijeme veľmi dobrú dobu. Ešte v porovnaní s tým, čo si možno zažili niektorí ľudia, nakoľko teda pre poslucháčov, ak nevedia, tak Frankl je 1 z najvýznamnejších psychológov všetkých čias a prežil si koncentračný tábor. V tom koncentračnom tábore mu zomreli rodičia aj manželka. A napriek všetkému teda hovorí životu áno. Má obrovský prínos pre psychológiu a tie myšlienky, ktoré tam opisuje v tej kratučkej knihe, tak mňa osobne strašne zasiahli, hej. Lebo možno niekedy sa trápime a sme nespokojní a depresívni a on tam opisuje, jak bol neskutočne šťastný, keď videl pekný západ slnka v tom koncentračnom tábore. Alebo keď v tej polievke, ktorá väčšinou bola iba čistá voda, tak našiel aspoň malý zemiak, hej. A vtedy si fakt uvedomíme, že aké problémy naozaj dnešnej doby my riešime, ktoré možnože niekedy sú malicherné a na nich nezáleží. A určite táto kniha bola pre mňa taká, že silná, veľmi silná. 

Simona Hanová: Ja tiež určite odporúčam Franklove knihy. To boli prvé, ktoré som čítala na vysokej škole, a sú veľmi silné. To hľadanie zmyslu života po tom všetkom, čo človek prežil, ako myslím, že sa to bude páčiť aj našim poslucháčom, aj ktorí sa nejako nezaujímajú o psychológiu. A naozaj je to veľmi silné. Teraz sme tak zvážneli všetci, poďme trošku… 

Erik Lakomý: Ja len možno aj tak trošku premostím na to, že presne ty rozprávaš nejaké zmysly a ako sme my v dnešnej dobe všetko biznis, musíme mať načasované jedno s druhým. A ja som taký poznačený trošku. Sme boli v zahraničí na Srí Lanke konkrétne. A viem, že aj vy pomaličky odchádzate na dovolenku, že dáva vám aj to možno cestovanie, spoznávanie iných kultúr nejaký iný vhľad do života? Je to tiež nejaká dôležitá súčasť vašich životov? 

Peter Mačák: No, ja to vnímam ako veľkú, veľkú pridanú hodnotu. Ono sa aj hovorí, že koľko krajín možno človek spozná, tak mu to naozaj veľmi výrazne rozšíri obzory. A tak si myslím, že to bolo aj u mňa. Takže jednak si človek vie oddýchnuť a jednak vie spoznať inú kultúru, iných ľudí a vidieť tie odlišnosti, ktoré bez toho, aby vycestoval, nemá možnosť vidieť. Takže určite to veľmi vie obohatiť. 

Milan Šolc: Ja by som to doplnil, že súhlasím, jak hovorí Peťo. Ja tiež strašne rád cestujem a veľakrát v tých takých krajinách, ako si teraz ty, Erik, bol na Srí Lanke, tak sme sa bavili trošku, že nejaké podobnosti to má so Zanzibarom, na ktorom som mal možnosť byť pred šiestimi rokmi. A aj so Slavom Molnárom a ešte partiou. Tak čo na mňa tak udrelo doslova, bolo to, že tí ľudia mnohí nemajú nič, že vôbec nič. Takú smiešnu strechu nad hlavou, takú búdku by som povedal, ale sú šťastní. Minimálne tak vyzerali. Ale aj podľa rozprávania, keď sme sa s nimi rozprávali, sa usmievali a hovorili a hovorili, že veľa síce toho nemajú, ale že sa tešia. A že sa tešia, že si ja neviem otvoria kokos a že zjedia. Alebo že pôjdu si zaplávať, alebo že si ľahnú tuná a budú hrať nejaké hry, keď sa večer stretne rodina niekde na tráve pri pláži alebo tak. A tak som si tak nejak pripomínam stále, že to šťastie alebo tie moje vnútorné rozpoloženie naozaj nemá a reálne ani nie je závislé od toho, že čo všetko mám. A ako čo všetko či všetko ide, ako si myslím, že by malo ísť. A či sa všetko vydarí a či všetky tie okolnosti v mojom živote, či fakt sa tak vyvíjajú, že či mám perfektné auto, alebo nemám. Že to sú všetko veci, ktoré reálne vlastne to šťastie z nich nevyplýva. A ak si človek to tak vie pripomenúť v tých krajinách chudobných, keď uvidíš, ako tí bežní ľudia tam žijú a sú spokojní s veľmi málom. A ja to dám do takého príkladu, že naozaj nachádzať šťastie aj v drobných veciach, ako keď napríklad boli astronauti na Mesiaci, tak oni potom, keď sa vrátili naspäť, tak boli chvíľku také hviezdy. A sa stretli neviem podali si ruku s americkým prezidentom, všade ich privítali, zatlieskali. A potom, že no a čo teraz? Čo teraz vlastne, hej? Keď oni ten zmysel pre vzrušenie, pre nejaké naplnenie potrebovali, získali tak, že museli ísť na ten Mesiac. A potom upadli do depresií mnohí z nich. No ale keď človek vie nájsť si to potešenie a niečo také pekné v obyčajnom neviem úsmeve, tak… 

Simona Hanová: V bežných veciach… 

Milan Šolc: Bežných veciach, áno, že si sadnem, dám si kávičku a pozerám sa, alebo si niečo prečítam, tak to som vyhral vtedy. 

Erik Lakomý: To si veľmi pekne povedal. Úplne až taký odkaz na záver pomaly. Ja možno už len takú záverečnú otázku, že ak teda podnikáte v nejakom prostredí, ktoré vám bolo akože dožičené, tak by som to možno nazval, že kde sa vám reálne podarilo, že vnímate aj vy ako potrebné nejakú pomoc ďalej alebo pomoc nejakým druhým ľuďom, ktorí možno toľko šťastia nemali? Či už sa bavíme možno o tom cestovaní, že častokrát nejaké pomoci deťom so vzdelaním v Afrike. A sú aj nejaké veci, ktorým vy sa venujete tuná? 

Peter Mačák: Tak, ako som spomenul vlastne na začiatku, tak pre nás je táto téma veľmi dôležitá. V zásade sme sa aj jednohlasne zhodli na tom, že pôsobíme, podnikáme v spoločnosti a spoločnosť nám určite veľa dala. Mali sme možnosť vyrastať v nejakých rodinách, v nejakom prostredí, študovať. A myslím, že môžem určite povedať to, že bez toho by sme teda nemali možnosť uspieť. Chcelo to určite veľa možno odvahy, odhodlania, veľa práce a driny, na druhej strane vnímame to, že nie úplne rozhodujeme o tom, kam presne sa narodíš. A o veľa veciach na tej ceste nerozhodujeme. Niekedy sa tak pousmejeme aj my traja, že wow, že sa to takto celé pospájalo, keď si spätne tie body spájame. A preto sme sa vlastne jednohlasne určite zhodli, že by sme chceli stále časť zisku venovať na nejakú dobrú vec. a na druhej strane ale je pravdou to, že neviete pomôcť všade, nedá sa pomôcť všade. A potrebovali sme sa nejako rozhodnúť, že čo robiť v týchto témach CSR. Takže vlastne my sme sa rozhodli podporovať mladých ľudí, talenty, vzdelávanie, prípadne určité znevýhodnené skupiny. No a už na začiatku som spomenul veľmi, veľmi peknú vec, ktorá vlastne išla z vašich hláv, a na našej poslednej firemnej novoročnej konferencii PROSIGHT Gala sme mali možnosť podporiť pre nás úžasný projekt Omamy, ktorý sa venuje detičkám v rómskych komunitách. Takže to bolo pre mňa osobne musím povedať, že skvelý zážitok. A som nesmierne hrdý na ľudí u nás, že sa podarilo vyzbierať krásnych 10000 €, za čo naozaj každému jednému ďakujem. Lebo sa aj oni boli ochotní podeliť s tým, čo majú, čo zažívajú, pre niekoho, kto možno nemá takú istú štartovaciu čiaru. Takže to sú tiež veľmi pekné momenty, ktoré, pri ktorých si človek uvedomí, že je super možno v nejakej oblasti, segmente, podnikaní uspieť. Lebo ten okruh vplyvu, ktorý človek má, sa postupne rozširuje a vie tým pádom aj priložiť ruku k dielu a prispieť k takýmto krásnym a pre mňa, pre nás veľmi dôležitým projektom. 

Erik Lakomý: Ja keď už keď dneska teda hodnotíme, tak ja som si zhodnotil v hlave teraz túto epizódu, čo dneska sme nahrali. A som veľmi rád, že nebolo to zase čisto len o biznise, o nejakých číslach, ale že ste ukázali ľuďom aj to, akí reálne ste. A bolo to možno trošku aj o leadershipe, lifestyle a hlavne o tých možno odkazoch pre ďalších ľudí a pre všetkých. Tak Peťo, možno ty na záver máš ešte niečo, čím by si to celé ukončil, čerešnička na torte? 

Simona Hanová: Vieš, nejaký motivačný odkaz pre našich poslucháčov? 

Peter Friedmann: Na motivačné odkazy je výborná stránka Demotivácia. Neviem, mne akurát tak rezonovalo, keď Milan hovoril o tom leadershipe, že za mňa je leadership hlavne o službe. A že toto možnože veľakrát si ľudia neuvedomujú, že keď sa zamýšľajú o tom, že čo to je mať zodpovednosť a byť líder, tak fakt vnímajú skôr nejaké postavenie a vplyv a takéto veci. A musím povedať, že pre nás je to skôr o tom, že vytvárať čo najlepšie prostredie pre ľudí, ktorí s nami spolupracujú. A potom vieme, že tí ľudia, ktorí teda sú vo firme a ak majú perfektné prostredie, tak sa vedia perfektne postarať o našich klientov. A o tom to je. A že je to teda o tej službe. A vo finále ak človek neposkytuje dostatočne veľkú a kvalitnú hodnotu, tak ľudia za ním nepôjdu. A ono je to tak skoro v každej oblasti života, že ja som sa aj dotkol trošku tej politiky, ale aj tam to je tak, že pokiaľ proste jednoducho tam tá hodnota nie je, tak tí voliči to potom zrátajú. A urobia to možnože nejako inak. A v biznise to podľa mňa platí trikrát tak, pretože ani zákazníci dlhodobo nebudú so spoločnosťou, v ktorej nebudú vnímať, že tá spoločnosť naozaj úprimne im chce pomôcť a chce im slúžiť veľmi kvalitne. A takisto tí spolupracovníci určite nebudú v spoločnosti, kde im to nebude dávať zmysel, kde nebudú vidieť možnosť rásť a napredovať. A rásť a napredovať môžu len vtedy, ak budú dostávať naozaj kvalitné vzdelávanie a hodnotu. No a mňa to teší, že po dvanástich rokoch podnikania PROSIGHT si myslím, že je to hmatateľný dôkaz toho, že tá kvalita u nás je a že sa o ňu snažíme deliť. A že je tam obrovské množstvo veľmi pekných príbehov či už na strane spolupracovníkov alebo aj spokojných klientov, ktorí sa vracajú a dlhodobo s nami radi spolupracujú. A to nám dáva veľkú nádej a optimizmus do budúcna, pretože tá vízia je budovať firmu na dekády, byť tu dlho. Budovať možnože firmu, v ktorej môžu pracovať ďalšie generácie, generačnú firmu, ako to zvykneme hovoriť. A tú prvú dekádu máme za sebou. Druhú už sme úspešne načali a ja verím, že ich bude čo najviac. A to je asi aj taká vec, ktorú by som nám aj tak prial zo srdca, nech tých dekád kvalitných je čo najviac. Takže asi toľko. 

Erik Lakomý: Tak to vám prajeme aj my zo srdca a takisto by som vám chcel popriať aj, aby ste si na tých vašich cestách teraz, na ktoré sa chystáte, oddýchli, načerpali sily, spoznali nové kultúry, priniesli opäť niečo naspäť na Slovensko. A aby sme sa takto videli dúfam teda, že minimálne o ďalších 100 epizód, možno aj skôr trošku. A tak, no. Sisa, máš ešte ty niečo, čo by si na záver chcela? 

Simona Hanová: Ja v každej epizóde spomínam, že ďakujeme spoločnosti PROSIGHT, že vďaka nej môžeme tvoriť tento podcast. Tak ja by som sa len chcela tak ešte osobne takto poďakovať, že to môžeme robiť. Lebo nás to podľa mňa mega baví. Tuná kolega už ani ma nevníma. 

Erik Lakomý: Práveže ja ťa veľmi vnímam. Mám ešte také špeciálne prekvapenie. 

Simona Hanová: Jaj, niečo si mi… 

Erik Lakomý: Nie pre teba, ale pre nás všetkých. 

Simona Hanová: No, tak ja čakám. Mám ešte niečo rozprávať? 

Erik Lakomý: Môžeš kľudne rozprávať ešte niečo ďalej. 

Simona Hanová: A takže sa vám chcem fakt naozaj veľmi pekne poďakovať. A fíha, už tu niečo horí, ach, Bože. Milí poslucháči, niečo sa tu deje. Uvidíme o chvíľu čo. Ja len možno kým to prekvapenie príde, vám chcem veľmi pekne poďakovať, že ste dnes prišli. A našimi dnešnými hosťami boli dnes Peter Mačák, Milan Šolc a Peter Friedmann. Nikto ma už nevníma, lebo tu niečo… 

Erik Lakomý: Lebo už tu vidíme sladký zákusok. 

Simona Hanová: Niečo tu horí. Takže milí poslucháči, prišiel nám k tej stej epizóde nejaký cheesecake alebo torta. Čiže ešte… 

Erik Lakomý: Nič, len si zaprajme všetko dobré do budúcna, dobrú chuť a ďakujeme teda, že ste boli s nami pri tejto epizóde. 

Simona Hanová: Ja ale ešte chcem veľmi pekne poďakovať našim poslucháčom, lebo vďaka nim to môžeme stále robiť. Lebo keby nás nikto nepočúval, tak asi by to bolo úplne zbytočné. A zabudla som sa na začiatku predstaviť. Takže na vás celý čas nehovoril anonym, ale volám sa Simona Hanová. A počujeme sa opäť o 2 týždne. 

Erik Lakomý: Dopočutia.