Hosť: Ivan Janiš/ Web, Facebook, Linkedin 
Moderátor: Dávid Krajcar / Web , Facebook, Instagram, Linkedin 

Epizóda NRoPE 042 – audio

Prepis

Dávid Krajcár: Môže sa z právnika stať finančný sprostredkovateľ? Túto otázku nám dnes prišiel zodpovedať človek na slovo vzatý, pretože som si dnes do našej relácie pozval môjho kolegu, riaditeľa obchodnej siete spoločnosti PROSIGHT Slovensko, Ivana Janiša. Ivko, ahoj. 

Ivan Janiš: Ahoj, Dávid, ďakujem za pozvanie. 

Dávid Krajcár: Som rád, že si toto pozvanie prijal, keďže sme sa už naozaj dlho dohadovali na termíne nahrávky. Ale viem, že si extrémne časovo vyťažený, si pracant. Takže som rád, že si si na nás našiel čas. Tvoj príbeh je veľmi zaujímavý. U teba je zaujímavé, že si k nám prišiel z prostredia, ktoré je u nás brané veľmi – poviem to takto – lukratívna pozícia – právnik. A prišiel si do fachu, ktorý povedzme si na rovinu nemá najlepšie renomé. Sčasti za to môžu naozaj rôzne faktory, čo sa týka nejakých ľudských zlyhaní, alebo možno aj rôznych firiem, ktoré nebrali na zreteľ prvého klienta. Dnes sa pobavíme teda o tvojom príbehu, ako sa vôbec môže stať z človeka právnika naozaj expert vo financiách. Pretože za to obdobie, čo ťa vnímam, tak tvoja práca pomáha desiatkam ľudí po celom Slovensku. Úplne na začiatok, aby si nám možno aj seba samého nejako predstavil, ako vyzerala tá tvoja cesta od školy, lebo predpokladám, že právnik nejakú školu má? Takže možno od tej školy až po naozaj prvý dotyk s finančným sprostredkovaním. 

Ivan Janiš: Ďakujem za Slovo, Dávid. Celé to začalo v Nitre. Tam som vyrastal, dokončil gymnázium, kde vo štvrtom ročníku – ako je to na Slovensku bežné – uvažuješ, ktorým smerom. Ja som v tom čase vôbec ani neuvažoval o číslach, matematike, ekonómii. To nebola moja šálka kávy, práveže dejepis, história, mal som dobrú pamäť, dar reči, vždy som rád obhajoval svojich spolužiakov, keď nevedeli, neprišli načas do školy, alebo zabudli sa naučiť. Tak som vždy vedel dať pomocnú ruku, a tak ma to prirodzene lákalo na to právo. Tak som skúšky prešiel, vyštudoval som Právnickú fakultu Trnavskej univerzity a po skončení som mal možnosť jednak získať skúsenosti z tej právnickej výučby a zároveň boli tam rôzne stáže. Jedna z tých, ktoré by som spomenul, bola možnosť práce ako styčný dôstojník na ministerstve zahraničných vecí. A konkrétne to bolo počas predsedníctva Slovenskej republiky, to bola skvelá osemmesačná skúsenosť, kde sme mali možnosť sprevádzať delegácie z celej Európy počas rôznych stretnutí na najvyššej úrovni. A toto mi dalo prakticky to, že som vedel nadväzovať vzťahy. Boli sme školení na prácu pod stresom, s neočakávanými udalosťami, museli sme koordinovať, plánovať, uvítať všetkých diplomatov a prejsť s nimi celú tú cestu a potom po skončení ich vyprevadiť. Neskôr po tejto diplomatickej skúsenosti som mal možnosť ísť aj do Viedne, kde som pôsobil v OSN a pri OBSE, čo je vlastne Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu. Opäť neuveriteľne dobrá skúsenosť pracovať so senior diplomatmi, dalo mi to opäť takú možnosť pozorovať, ako vyjednávajú, ako prijímajú argumenty, čo sa týka prejavu, či to bol ústny alebo písomný. Po skončení tejto skúsenosti som videl svoje talenty, či to je právo alebo diplomacia a ako väčšina vysokoškolákov som sa hľadal. A mal som potom možnosť skúsiť obchodno-právne oddelenie, kde prišli také tie prvé skúsenosti, či už to boli právnické, nastavovanie zmlúv, kontrola. Boli to obchodné vyjednávania, predlžovanie kontraktov. A obidve tieto oblasti ma lákali, videl som, že sú to moje silné stránky. Po takejto obchodno-právnej som prešiel do finančného sektora, to bol veľký medzinárodný korporát. Tam som prvýkrát pričuchol k financiám, mal som možnosť pracovať pre korporát, ktorý mal veľké meno nielen v Európe, ale aj vo svete – nastavovanie cieľov, disciplína, boli tam aj veľké očakávania. Toto všetko ma nejakým spôsobom formovalo. 

Dávid Krajcár: To sú veľmi zaujímavé skúsenosti, čo si povedal, ktoré ti dali veľa, samozrejme, do oblastí tvojho života. A sám si seba definoval ako človeka, ktorý videl tú svoju kariéru v práve. To znamená, budem sa venovať právu. Ja som si pred dnešným podcastom ešte vytiahol aj takú zaujímavú štatistiku, ktorá si myslím aj ukazuje niečo o váženosti danej profesie, a to je štatistika 100 najlepších jobov Spojených štátov od magazínu US News, ktorý robil nejaký prieskum nielen z oblasti možno výšky platov, lebo aj tie tam odzrkadľujú tú obľúbenosť profesie. A v tomto rebríčku 100 najlepších jobov skončil job finančného sprostredkovateľa alebo po anglicky financial advisora na úrovni niekde právnika, lekára, jednoducho je to vážená profesia. Na západe od nás ak sa ľudia obrátia na finančného poradcu alebo sprostredkovateľa, lebo aj toto rozlišuje zákon, tak je to človek, ktorý je braný ako fundovaný odborník. A ty v čase určite, ak si vlastne menil to svoje zameranie z právnika na finančného sprostredkovateľa, tak si asi vnímal aj to, že naozaj tá naša profesia také renomé u nás na Slovensku nemá. Už na začiatku podcastu som povedal, že to má asi aj viaceré historické hľadiská a ja osobne ako človek, ktorý spolupracuje so spoločnosťou PROSIGHT, vidím, že meníme ten trend toho finančného sprostredkovania. A okrem tej osvety v oblasti financií sa snažíme naozaj prinášať aj tým sprostredkovateľom možnosť robiť naozaj tú profesiu ináč aj zodpovedne v oblasti celého toho sektoru. A moja otázka je: ty keď si bol teraz na tom rozhraní, že OK, bude tu taká kariérna zmena, kedy si vôbec o tom začal uvažovať, že idem zo zamestnaneckého pomeru do toho podnikania vo svete financií? Pretože ty si podnikateľ, vedieš obchodný tím a spravuješ naozaj portfóliá svojim klientom. 

Ivan Janiš: Tak to podnikanie mňa lákalo od nepamäti prakticky už počas strednej školy, vysokej školy, jednak som aj z rodiny, kde teda bolo aj podnikanie, bol tam aj zamestnanecký pomer. Takže vždy som videl ako keby dva svety. Videl som tie výhody / nevýhody a, prirodzene som inklinoval k tomu podnikaniu, si myslím. Len som presne nevedel, že v čom alebo ako – ten spôsob, aká služba, aký produkt. Aj som mal nejaké skúsenosti, nevydarilo sa. A potom to prišlo, že tým, že som spoznal môjho už súčasného kolegu, manažéra, ktorý mi dal tú príležitosť, ja som dlho odmietal zmenu, pretože som sa videl ako právnik. Videl som sa ako právnik, ktorý chce riešiť obchodné právo, finančné právo a mal som prirodzene obavu, že ako ma bude brať okolie, ako si získať dôveru ako finančník. Tým, že sa tento odbor alebo tento smer na Slovensku, možno keď to berieme, že mimo ekonómie neštuduje. A tým pádom som chcel si nechať na to čas a to rozhodovanie bolo možno o niečo dlhšie ako bežne. A po tých povedal by som čiastočných menších úspechoch som začal veriť, že toto je to pravé, čo ma odlišuje, že v tom je tá inakosť. Nie je veľa právnikov, ktorí sa venujú financiám, ktorí vedia poradiť v tejto oblasti. A že môžem byť pridanou hodnotou a môžem byť nápomocný môjmu okoliu. 

Dávid Krajcár: Nepozeralo na teba tvoje okolie cez prsty, však pozri, Ivko, si dobrý právnik. Darí sa ti v korporátnom práve a ty zrazu ideš robiť vlastne finančného sprostredkovateľa? 

Ivan Janiš: Presne tak. Tie začiatky boli, ako spomínaš, že tam boli tie otázniky. A to najbližšie okolie ma prijalo a čím som išiel viac a viac do hĺbky, tak vznikali tie pochybnosti, načo a či potrebujem ja ako vyštudovaný právnik si začínať s takýmto povolaním, ktoré má, povedzme si na rovinu, nie najlepšiu reklamu na Slovensku. Avšak som videl tým, že som bol aj počas štúdií na Erasme v zahraničí, že ono to, čo je vnímané na Slovensku negatívne, je v zahraničí vnímané ako vážená pozícia. A povedzme v Amerike je finančníctvo alebo finančník považované na tridsiatej druhej pozícii najžiadanejších povolaní. Takže ja som vedel, že ten trend skôr či neskôr príde, len bolo treba začať, bolo treba dať tomu šancu. 

Dávid Krajcár: No, ten rebríček som spomenul. Viaceré dáta naozaj ukazujú, že tá profesia naozaj má u nás veľkú perspektívu, ale treba ju robiť naozaj čestne, zodpovedne a naozaj na prvé miesto klásť toho klienta. Dnes je na Slovensku vyše 400 firiem, ktoré ti vedia zastrešiť to tvoje portfólio. Prečo si si napríklad ty vybral práve konkrétne PROSIGHT? 

Ivan Janiš: PROSIGHT bol preto, že mal som tú skúsenosť ako klient. V tom čase som si riešil 2. pilier, hypotéku a hľadal som niekoho, kto by mi vedel odborne poradiť, nastaviť, vysvetliť. Čo sa týka tých právnych vecí, tie som si vedel skontrolovať. V tých finančných som videl, že potrebujem vedieť tú a inú vec. A z mojich nejakých skúseností, sedení, som nebol spokojný s tou precíznosťou, s tou odbornosťou. Mal som na toto vysoký nárok a až na odporučenie som našiel kolegu už teraz teda z Prosightu, ktorý mi veľmi precízne zodpovedal. Tie hodnoty, ktoré mi prezentoval, som si v praxi vyskúšal. A dávalo mi časom zmysel postupne tie skúsenosti aj z právnickej, aj finančníckej oblasti dať dokopy. 

Dávid Krajcár: Jasné, ale poviem to takto, je to, samozrejme, oblasť dosť od seba odlišná. To znamená, že keď si bol vlastne už naozaj na tom rozmedzí, že ideš do tohto biznisu, ako vôbec vyzeral ten vstup? Ty si sa musel veľa vecí učiť nanovo v tomto prípade, nie? 

Ivan Janiš: Tak, tak. Musel som sa učiť. Pretože v tom právnickom biznise človek vyštuduje, urobí si skúšky, licenciu a je to inak nastavené tým, že tí klienti chodia za vami, ozývajú sa. Či už je to, ak je zamestnancom, alebo spolupracuje s nejakým partnerom v advokátskej kancelárii, ktorý má vybudovanú tú klientelu. Alebo naopak je zamestnancom v nejakej firme. Takže veľakrát ako keby my právnici nevieme osloviť a dá sa povedať získať toho klienta. A to bola taký ten prvý challenge. Druhý taký challenge, čo vnímam, bol získanie si dôvery. Tam je veľmi kľúčové byť autentický, byť konzistentný. To znamená, že už keď som sa pre to rozhodol, tak som vedel, že už nemôžem po povedzme štyroch, piatich mesiacoch cúvnuť. Pretože som mal v okolí seba známych, ktorí vyžadovali dostatočnú alebo dosť vysokú kvalitu tej služby, a vedel som, že by som si aj svoju reputáciu, čo je to povedal by som najdôležitejšie, čo máme, pokazil. 

Dávid Krajcár: No a čo sa týka toho vzdelania, to bolo nejaké samovzdelávanie, alebo ten background ti poskytuje firma? 

Ivan Janiš: V tých začiatkoch som mal to šťastie teda počas tých predchádzajúcich mojich skúseností či už na škole, pracovné stáže, že som získal niektoré soft skills. Samozrejme, že s pribúdajúcim časom som potreboval aj ten hard skill, potreboval som odbornosť. Nemohol som sa stále spoliehať na niekoho pri pravom pleci, že mi povie, čo je 2. pilier, že to vysvetlí. A tak som išiel práve tým vzdelávaním, tým odborným procesom, ktorý mal a má PROSIGHT stále teda skvele vyladený. A vedel som to spájať aj popri zamestnaní. A práve vedomosti, obchod, tá odbornosť je ten základ na začiatku, ktorý je kľúčový na zvládnutie tejto profesie. Potom postupom čas to prechádza, samozrejme, do manažérskych, líderských. 

Dávid Krajcár: A ako si vnímal tie najväčšie benefity podnikania vo financiách v tom kontraste oproti zamestnaniu podnikového právnika? 

Ivan Janiš: Ten najväčší kontrast som videl v časovej slobode. Ja som mal vždy rád, keď som si mohol nastaviť čas podľa seba, byť flexibilný a nebyť viazaný nejakým časom, nejakými očakávaniami, že vtedy tam musím byť a keď si potrebujem niečo zmeniť, niečo vybaviť sám, tak musí sa žiadať dovolenka, musím si to vybaviť nejakým spôsobom, počas pracovnej doby nadrábať. Toto bolo pre mňa, keď som skončil vysokú, a že teraz mám pracovať 20 rokov od do. Alebo aj keby s nejakým flexibilným pracovným časom, tak to bola pre mňa ako keby najväčšia nočná mora. A mňa lákala proste flexibilita, cestovať. Či už to bolo počas štúdia, alebo povedzme pri tých stážach, cestovať je veľakrát pridaná hodnota, čo vidím v Prosighte. A je to pre mňa aj motivácia urobiť tú nadprácu. Vďaka Prosightu som spoznal krásne krajiny, boli sme tam super kolektív, chodia s nami aj majitelia Prosightu, takže je to prínosné z každej strany. 

Dávid Krajcár: A ako benefit čo si sa tak najviac naučil popri tejto práci, alebo čo ťa najviac na tejto práci baví? Vlastne ťa to musí baviť, pretože si v tom úspešný a si tu niekoľko rokov. Tak ťa to asi naozaj aj musí baviť? 

Ivan Janiš: Určite. Keď sa ma na to aj pýtajú známi, že či stále, väčšinou sa tak deje po tých troch, štyroch rokoch, keď sa stretnete s niekým, koho dlhšie nevidíte, že ešte stále v Prosighte? Plánuješ tam ostať / niečo nové skúsiť? Ja hovorím, že plánujem a ešte ďalších minimálne 10 rokov, že ideme ďalej. Mám tam veľkú víziu spoločnú s Prosightom, za ktorou kráčame. A tá práca myslím na to, aby bol človek úspešný, tak mala by byť aj hobby, koníček. A to je niečo, čo nemá každý také šťastie v živote. A ja si myslím, že som ho našiel, že sa akoby spojilo viacero tých oblastí do jednej. A v Prosighte som našiel to, čo mi v každej tej predchádzajúcej skúsenosti chýbalo. Takže najviac ma baví na tej tímovej úrovni odovzdávanie know how, skúseností, učenie ľudí, aby vedeli zvládnuť prvé kroky, ten obchodný proces. Pretože tým časom, čo som tu v Prosighte, vidím, že keď dvaja robia to isté, nie je to to isté. A robia mi radosť tie prvé úspechy, prvé výsledky, keď si niečo odo mňa zoberú, keď počujem, že replikujú moje argumenty. A na klientskej úrovni sú to spoločné výsledky s tými klientmi – či je to ich prvé vysnívané bývanie, správne nastavená investícia alebo správne nastavená poistka. Takže asi takto by som to charakterizoval. 

Dávid Krajcár: Na margo toho mi napadla otázka. Hovoríš, že sa venuješ tímu. Ty si prišiel z oblasti, ktorá nemá absolútne nič s financiami. Môže teda v tých financiách naozaj úplne každý? Zoberiete teraz každého z ulice, že poď k nám? 

Ivan Janiš: Odpovedal by som asi takým spôsobom, že každý to môže skúsiť. Avšak to, či bude úspešný, záleží na maličkostiach, na každodenných krokoch. Keby som to mal charakterizovať, je to určite schopnosť byť poučovateľný, človek musí vedieť prijímať rady, feedbacky, musí byť konzistentný v tejto práci. Každý deň vykonávať tú činnosť, musí mať odhodlanie, lebo prídu aj menšie či väčšie neúspechy, ako som mal ja, každý z nás. A na toto sa musí človek pozerať spätne, že čo všetko už dosiahol a nemôže ho to ako keby položiť. A v tomto vidím tú najväčšiu výzvu, že 20 % najúspešnejších sprostredkovateľov prakticky spravuje 80 % klientely na Slovensku. A je otázka na nás, že či sme medzi tými dvadsiatimi percentami, či sa tam viem prispôsobiť, naučiť tie kľúčové kompetencie, aby som tam bol. 

Dávid Krajcár: Áno. Ono je to niekedy aj viac o tej vízii. Ja tiež keď som začal spolupracovať so spoločnosťou, tak patrila medzi také malé, lokálne firmy a momentálne je naozaj medzi najväčšími sprostredkovateľskými firmami na Slovensku. A za všetkým bola len nejaká vízia. To znamená, že tiež sme asi len trošku pozerali do budúcnosti. So žiadnou garanciou sme do toho nešli. Otázka je, že keď si išiel ty do tohto biznisu, držal si sa nejakých vzorov? To znamená vzhliadal si k niekomu, kto už bol úspešný v tejto brandži, alebo si si nejako postupne našiel aj nejaké vzory v tejto oblasti? 

Ivan Janiš: Keď začnem s minulosťou, tak to bol určite starý otec, boli to rodičia, strýko. Všetci mi niečo počas toho raného veku odovzdali – či už to boli otcove skúsenosti z ekonómie, dedo bol veľký líder, bol hudobník. Mal rád ľudí, ľudia mali radi jeho, strýko zasa podnikal. Potom v neskoršej fáze tu v Prosighte som mal šťastie na to, že som bol obklopený skvelými lídrami, či už je to v mojej obchodnej štruktúre a mohol som sa učiť od tých najlepších. Čo je myslím, že kľúčové, aby človek opakoval aj to, čo je vymyslené, a nesnažil sa hľadať vlastnú cestu. A potom sú to naši traja majitelia, ktorí každý má by som povedal v nejakej inej oblasti svoje silné stránky. Je to skvelý kokteil, ktorý namiešali dokopy, a stále nám odovzdávajú neuveriteľné know how. Takže to je, čo sa týka tých vzorov. A potom mám športový vzor – Christiano Ronaldo, ktorý tiež dennodenne ukazoval počas kariéry, že talent nestačí, ale treba tvrdá práca. Čiže môžeme mať talent na komunikáciu, networking, na ľudí, ale keď to nebudeme robiť pravidelne a nedáme do toho nejaký systém, tak ten úspech sa ťažko dostaví, alebo len nakrátko. 

Dávid Krajcár: Super. Skús teda možno len pre predstavu pre ľudí, ktorí nevedia, ako vyzerá tvoj bežný deň toho finančníka, čomu všetkému sa ty venuješ? Lebo viem, že ty máš aj nejaký projekt, ktorý sa volá Dr. Finance. Takže ako vyzerá ten tvoj bežný deň? 

Ivan Janiš: Ak teda môžem rozdeliť tú otázku na dve časti, tak každý deň sa snažím venovať športu. Lebo cítim, že toto povolanie vyžaduje celého človeka. Musí mať ten fokus dennodenne. Takže aby tam bol zachovaný ten balans, tak šport je kľúčový. Ráno si zašportujem ,to je futbal, tenis, skvas. Potom si rád niečo prečítam. Mám teraz taký challenge, že aspoň 5 strán za deň. Potom idem do kancelárie, prechádzam si úlohy, čo ma čakajú, môj tím. A potom je to rôznorodé – či už mám porady na manažérskej úrovni s tímom, alebo sú to workshopy. Prípadne na záver dňa sú to konzultácie priamo s klientmi. A keď si sa teda pýtam na ten Dr. Finance, je to spôsob, ako komunikujeme efektívne s našimi klientmi. Vzniklo to počas korony. Rozdeľujeme to na webstránku, kde pridávame pravidelne rôzne odborné blogy na finančné témy, ktoré si klienti môžu pred alebo po stretnutí prečítať. Potom sú to sociálne siete, kde vieme opäť efektívne, promptne reagovať na napríklad pokles trhov, zvyšovanie. Naši či už existujúci, alebo potenciálni klienti si takto chvália, že cez Instagram, Facebook vedia nadobúdať by som povedal informácie, ktoré my dennodenne sledujeme. 

Dávid Krajcár: Čiže dávaš niečo zadarmo von a tým pádom vlastne sa ti ako odmena dostávajú, samozrejme, ďalšie zaujímavé obchodné prípady a klienti. Určite nás počúvajú ľudia, ktorí už majú skúsenosti s finančným poradenstvom, finančným sprostredkovateľom. Možno si skúsili aj nejakú stáž v nejakej firme. Čo by si možno ty odkázal ľuďom, ktorí naozaj majú záujem, a možno začínajú, alebo chceli by začať v takejto sfére? 

Ivan Janiš: Určite by si mali podľa mňa rozdeliť výhody / nevýhody, ak sú na nejakej kariérnej križovatke, že ktorú z tých možností, čo sa im ponúkajú. Či sa tam majú možnosť niečo naučiť, je veľmi dôležité mať dobrého mentora, kouča. Hlavne v tomto veku od poviem 25 do 35 by som povedal je dôležité, kľúčové mať vynikajúce prostredie. Každý, koho stretneme v živote, vie niečo, čo my nevieme, a potom z toho budeme čerpať v neskoršej fáze života. A pokiaľ už je niekto v našej firme, tak kľúčové, čo by som bral, že naplánovať si ten prvý mesiac, prvé 3 mesiace. A čím skôr dať vedieť tomu okoliu, informovať o tej zmene alebo rozšírenej pôsobnosti, aby to okolie keď príde tá potreba, tak aby si na vás spomenulo ako na prvého. 

Dávid Krajcár: Už iba možno taká otázka na záver – si spokojný s takouto zmenou, akú si vykonal ty vo svojom živote? Asi neľutuješ, keďže tu so mnou sedíš? 

Ivan Janiš: Určite neľutujem. Za tie 4 roky to bola úžasná jazda, ktorá ma naučila či už prácu s klientom, vedenie tímu, manažovanie seba. Stále máme možnosť získavať a učiť sa od majiteľov kľúčové znalosti, ktoré majú a budú mať podľa mňa veľký vplyv na ďalšie pokračovanie, a zdieľať proste tú víziu, ktorá je silná. A mne osobne sa aj páči, že PROSIGHT je generačná firma. To je napríklad ten rozdiel, že sme tu ako keby 1 celok, jedna rodina, ktorá kráča spoločne za veľkým cieľom. 

Dávid Krajcár: Ja ti veľmi pekne ďakujem za to, že si si našiel na nás čas v podcaste. A určite ak budeme mať do budúcna nejaké zaujímavé témy aj z právneho hľadiska, tak budeš vítaný. Čiže toto bol Ivan Janiš. 

Ivan Janiš: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. 

Dávid Krajcár: Vážení poslucháči, toto bol Ivan Janiš, môj kolega zo spoločnosti PROSIGHT Slovensko. A ja sa na vás teším pri ďalších epizódach podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Dávid Krajcár.