Hosť:
Martin Zahuranec (CEO, Eyerim)
Moderátork:
Juraj Jurášek / LinkedIn, Instagram
Prepis pre nepočujúcich: Michaela Dlhá
Epizóda NRoP106 – audio
Juraj Jurášek: Dobrý deň, vážení poslucháči. Vitajte pri sto siedmej epizóde podcastu NA ROVINU o podnikaní. Moje meno je Juraj Jurášek. Venujem sa financiám, marketingu a e-commerce. Pred niekoľkými mesiacmi som bol na druhej strane tohto stola – bol som tu ako hosť. A dostal som feedback, že bolo to fajn. Tak si hovorím, tak fajn. Potom som išiel na jednu konferenciu do Kodane a tam mi jedna Grékyňa povedala, že mám celkom zaujímavý hlas. No a zhodou okolností potom som sa stretol s moderátorom Erikom, s ktorým som tu bol, a chalani a dievčatá z tímu NA ROVINU o podnikaní hľadali nového moderátora. Tak slovo dalo slovo a ruka podala ruku, ako sa hovorí a som tu. A veľmi sa teším na túto prvú epizódu. Keď som premýšľal nad tým, koho by som si zavolal ako prvého hosťa, tak som premýšľal nad niekým, kto je výrazný, charizmatický, úspešný v tom, čo robí, ale má za sebou aj nejaký zaujímavý životný príbeh. No a z toho zoznamu, ktorý som si vytvoril, mi vyšlo jedno meno – môj známy, kamarát, obchodný partner, s ktorým je špičková sranda vždy. A je to spolumajiteľ a CEO online očnej optiky Martin Zahuranec. Martin, vitaj.
Martin Zahuranec: No tak teda, pán Jurášek s príjemným hlasom, ďakujem veľmi pekne za pozvanie a za ozvláštnenie môjho bežne kancelárskeho dňa. A je mi obzvlášť obrovským potešením, že môžem byť prvým hosťom v tvojej novonadobudnutej pozícii moderátora. Ďakujem veľmi pekne.
Juraj Jurášek: Som veľmi rád. Vďaka za tieto úvodné komplimenty. Možno to tak odľahčím, že máme leto, voda láka, snehuliaka stavať nebudeme. Ale určite pôjdeme niekam na pláž a určite si tam dáme aj nejaké slnečné okuliare. Mňa by zaujímalo, že koľko si Martin Zahuranec berie slnečných okuliarov na dovolenku? Či to máš tak, že zoberieš si len jedny, alebo si ich nejakým spôsobom balíš?
Martin Zahuranec: Zaujímavá otázka na úvod. Ale z pozície spolumajiteľa firmy, ktorá predáva okuliare, ťa pravdepodobne prekvapím. V tomto zvyknem byť veľmi minimalistický a zvyčajne si beriem iba 1 jediný pár. Ak teda moja dovolenka nezahŕňa nejakú špecifickú aktivitu ako napríklad lezenie na hory alebo niečo na vodu, kde by som si zobral ešte druhý športový alebo nejaký vysokohorský pár.
Juraj Jurášek: Viem, že keď chodíš na tie hory, tak tam vznikajú aj zaujímavé fotografie, ktoré potom dávaš na Instagram. K tomu sa dostaneme. A s veľmi zaujímavými okuliarovými rámami. Dobre, ale na úvod začnime nejakou prvou témou a začnime o samotnom Eyerime. Viem, že si to niekoľkokrát spomínal v rôznych podcastoch, ale ten príbeh je veľmi zaujímavý a máme aj poslucháčov, ktorí tie začiatky a to, ako celý Eyerim vznikol, nepoznajú. Tak keby si nám vedel povedať, ako táto myšlienka založiť online očnú optiku vznikla a aký bol priebeh?
Martin Zahuranec: Samozrejme. Posnažím sa túto genézu Eyerimu vtesnať do nejakej adekvátnej dĺžky. Ale ja pochádzam zo Spišskej Novej Vsi. Po tom, čo som skončil gympel, som začal študovať vo Viedni a asi po troch semestroch, počas ktorých ma financovali rodičia, som sa rozhodol, že je čas nájsť si prácu, keďže moja nemčina už bola na dostatočnej úrovni, aby som niečo také skúšal. Kozmickou zhodou okolností, zamávaním motýlích krídel sa stala taká vec, že svoj prvý job, ktorý som si kedy našiel, bol vo Vietname. Počas pracovného pohovoru keď som sa pýtal, kedy by som mohol nastúpiť, mi bolo povedané včera. Kúpil som si letenky a letel som do Hočiminovho mesta. Pristál som vo firme, ktorá ešte nebola ani inkorporovaná a ktorá nemala meno. Sedeli sme v miestnosti asi dvadsiati podobne náhodne zvolaní bieli ľudia z celého sveta. A otvorili sme si e-mail, v ktorom bolo napísané, že vážení, na účte máte 40 miliónov dolárov a do jedného roka budete najväčší e-shop v krajine. Takže toto bol môj prvý job. Toto bolo niečo, čo sa začalo ako intership. Po troch mesiacoch som potom preskočil na full time pozíciu a ostal som vo Vietname takmer rok. No a našou úlohou bolo vybudovať kópiu Amazonu, čiže obchod na všetko. A musím povedať, že sa nám to úspešne podarilo a naučil som sa o podnikaní takmer všetko, o runovaní e-shopu takmer všetko od produkcie cez marketing, cez sklady, inventúru, pricing a podobne. No a potom namiesto návratu naspäť do Európy ma oslovili bývalí kolegovia, ktorí štartovali e-commerce projekt podobne v podstate financovaný veľkým nemeckým investičným fondom. A idea bola predávať značkové okuliare, ktoré budeme nakupovať v Taliansku, a marketovať to v juhovýchodnej Ázii – opäť Singapur, Thajsko, Vietnam, Filipíny, Indonézia, Malajzia. To bol môj druhý job. Zatiaľ čo v tom prvom som sa naučil, ako veci fungovať majú a ako sa podnikať má, tam som sa začal učiť pravý opak. Vôbec som sa nestotožňoval s tým, akým spôsobom firma fungovala. Nerozumel som si so svojím šéfom, ale prišiel som na to, že tento segment je neuveriteľne perspektívny a že okuliare, optika je pravdepodobne posledný multimiliardový gigantický mamutí segment na svete, ktorý ešte neprešiel digitalizáciou a transformáciou smerom do onlinu. Zároveň som stretol Jass, moju spoločníčku a aktuálne moju coCEO v Eyerime. No a rozhodli sme sa, že ideme do Európy, urobíme si ten istý biznis, ale po svojom on our own turns. A takto sa to celé začalo. Možno ešte vtipné a zaujímavé by bolo dodať, že ja som si iba pred nedávnom uvedomil, že teraz rozumiem tomu, aký môže Eyerim urobiť impakt, ako môže zmeniť veci a posunúť misku váh, čo sa týka transparentnosti smerom na stranu zákazníka. Teda rozumiem, akú máme nádhernú misiu a akí sme privilegovaní, že môžeme fungovať a operovať a podnikať práve v tomto segmente. Ale v začiatkoch, ak mám byť úplne príjemný voči všetkým poslucháčom, k tebe aj k sebe, tak v podstate počas prvých dvoch rokov Eyerimu naša misia bola, že poďme mať veľkú firmu a zbohatnúť a podnikať a robiť biznis. Až potom sa to vyprofilovalo.
Juraj Jurášek: Tak je to, samozrejme, prirodzené. Ale rozumiem tomu, že potom ako firma následne rastie, tak vznikajú tam aj nejaké ďalšie otázky, ako prospieť spoločnosti a aká by tá misia mala byť aj iná ako finančná. Ale povedz nám možno ešte, keď sa vrátime späť a keď ste začali s tým podnikaním, vy ste relatívne rýchlo začali rásť. Dostali ste aj pomerne rýchlo investíciu. Aké úvodné výzvy alebo prekážky tam boli, ktoré ty vnímaš, že ste museli prekonať? Možno aj niektorí naši poslucháči chcú začať podnikať. Čiže čo bolo niečo také, čo ste museli prekonať, aby ste vyrástli tak, ako ste vyrástli?
Martin Zahuranec: No tých prekážok bolo rozhodne veľa, ale ja si myslím, že našou devízou a naším šťastím bolo to, že my sme všetky tieto prekážky, ktoré tam existovali a ktoré by niekto dokázal spísať na niekoľko A4, my sme si ich vôbec neuvedomovali. My sme sa nevrátili na Slovensko, vrátili sme sa do Viedne a v podstate celý náš profesný život sme žili v Ázii. Nerozumeli sme absolútne žiadnym slovenským podnikateľským reáliám. A to, čo podľa mňa postavilo na nohy, je, že my sme boli absolútne naivní a absolútne presvedčení o našom úspechu a žiadne prekážky sme nevideli. Mali sme pár tisíc eur vo vrecku a produkty sme mali poukladané na tej istej poličke, kde bola naša kozmetika. E-shop som designoval ja po nociach a my sme jednoducho úplne neoblomne verili a možno tou nejakou mladíckou drzosťou úplne tlačili to, že my otvárame e-shop v dvanástich krajinách a nebude s tým žiaden problém. Proste prekážky neexistujú, my to nejakým spôsobom dáme.
Juraj Jurášek: A myslíš – pardon, že ti do toho vstúpim – to vaše sebavedomie vlastne prispelo aj k tomu, že ste tú investíciu dostali? Ty si aj spomínal v nedávnom rozhovore, že bola postavená v podstate na nejakej vízii. Dnes je už problém dostať investíciu bez toho, aby bola podložená nejakými reálnymi číslami. Ja predpokladám, že vy ste to tam mali. Ale že práve tá ako keby mladícka nerozvážnosť, keď to takto nazveme, alebo ten skok do vody prispeli k tomu, že ste dokázali presvedčiť svojím temperamentom investorov, aby do vás zainvestovali?
Martin Zahuranec: Nechcem dávať nejaké hypotézy, asi by bolo najlepšie spýtať sa priamo našich investorov. Ale je pravda, že my sme tú investíciu nedostali rýchlo. My sme ju podľa mňa dostali extrémne rýchlo. A my sme ju podľa mňa ako 1 z mála startupov vôbec – tobôž nie na Slovensku – dostali v idea face. My sme nafundrisovali, keď Eyerim web ešte ani nebol spustený. My sme nafundrisovali naozaj v štádiu myšlienky a myslím si, že sa predovšetkým našim investorom muselo páčiť to, že my sme ten istý biznis už raz urobili. Prišli sme s hotovým packagom toho, že čo treba, ako sa to bude robiť, kto budú dodávatelia, kde to bude, ako sa bude robiť marketing a podobne. Ale stopercentne za tým muselo byť aj to, ako si to povedal ty, takže mladícka dravosť alebo to sebavedomie, čo videli. Lebo ja osobne si myslím, že biznis aj venture kapitál, aj investície sú v prvom rade o ľuďoch. Je potrebné tam vidieť nejaké čísla, ale najmä pri mladých firmách treba vidieť, že ten tím to má pokope a že majú potrebné skils a potrebné synergie.
Juraj Jurášek: V koľkých krajinách dnes pôsobíte?
Martin Zahuranec: Aktuálne si myslím, že je to 12. Nám sa to kúsok menilo. Raz sme niektoré krajiny skúšali, potom sme z niektorých cúvali von. Ale core sú teda takmer všetky krajiny strednej a východnej Európy a Balkánu.
Juraj Jurášek: A to ma zaujímalo, keby sme prešli na takú ako keby pikoškovskú tému, ktoré sú v súčasnosti vaše top 3 trhy? A možno keby si vedel povedať nejaké špecialitky z jednotlivých trhov, ako sa správajú zákazníci, alebo čo je také špecifické, čo by si rád vypichol na jednotlivých trhoch?
Martin Zahuranec: Naším najväčším trhom je Slovensko, čo považujem, mimochodom, za najväčšiu chybu Eyerimu, lebo je z tých najmenej rozvinutých napríklad v porovnaní s Českom alebo 1 z najmenších v porovnaní s Poľskom je ten, ktorý nám ťahá najviac obratu. Aj keď sa ostatné trhy na to doťahujú. Dvojka je tradične Poľsko a trojka nám kúsok osciluje. Vždy to bolo Rumunsko, ale teraz nám neuveriteľne rastie a vystreľuje Chorvátsko. Čo je aktuálne taký žolík. A čo sa týka trhových špecifík, no každý vie, že napríklad Česi sú fakt na zľavy a na to, aby mali dobrý deal. Ale potrpia si aj na kvalitu, lebo tam je celkovo podnikateľské prostredie a e-commerce oveľa viac rozvinutý a ľudia majú vyššie štandardy. A ako sa tlačíme už cez Slovensko a následne Maďarsko a nehovoriac o nejakom Rumunsku, tak tam sa to už viac ťahá na štýl a na ten blink-blink faktor. Ľudia majú radi rozdielne značky v rozdielnych krajinách. Na Slovensku nám veľmi ide napríklad Michael Kors. Viem, že v Rumunsku majú ľudia radi napríklad Guess alebo Polis v Maďarsku. Ale nejaké extrémne rozdiely nevidíme. Vidíme rozdiely, čo sa týka preferencie kuriérov, platobných metód, marketingových kanálov. Ale asi neviem vytiahnuť žiadnu extrémnu pikošku. Možno je v tomto Slovensko prekvapujúce, že ak sa nám predá niečo naozaj luxusné a veľmi drahé, tak to väčšinou býva na Slovensku. Je to taká krajina extrémov – buď sú to 30-eurové Polaroidy, alebo 400-eurové Gucci.
Juraj Jurášek: No vidíme to aj na cestách a v autách a v ďalších oblastiach. Spýtam sa ešte, keď už sme pri tých špecifikách trhov a že aké značky majú tí jednotliví zákazníci radi, tak čo v súčasnosti letí? Alebo čo vidíš a vnímaš ako trend povedzme v okuliarových rámoch pri slnečných okuliaroch?
Martin Zahuranec: V móde ako takej, a teda my predávame predovšetkým veľké značky (takmer 100 značiek) okrem toho, že Eyerim teraz už má aj svoje vlastné produkty a svoje vlastné kolekcie. Tak nové kolekcie vychádzajú trikrát ročne – jar, leto, jeseň, zima. A väčšinou aj tie značky samy určujú, že čo má letieť. Napríklad pred tromi rokmi takmer všetky značky išli po modrých zrkadlovkách a podobne. A teraz napríklad vnímame to, že veľmi začína fungovať napríklad Balenciaga alebo tieto značky, ktoré sa tlačia cez Instagram a cez rapperov, ako je teraz veľký trend kupovať si tieto veci a podobne. Tak idú tieto naozaj veľmi extravagantné špecifické veci. A my sme radi, že sa začína veľmi dariť našej vlastnej značke. Ale celkovo na tomto trhu platí, že číslo 1, najpopulárnejšia all time značka, najväčšia klasika je Ray-Ban. To chce pravdepodobne každý, čo sa týka športu je to…
Juraj Jurášek: Tie mám aj ja konkrétne od vás. Hrám v nich golf a pozerá sa mi veľmi dobre. Dokonca aj loptičku viem nájsť, keď je niekde v tráve. A ešte sa spýtam, tie okuliare boli niekedy také veľmi úzke. To sa ešte nosí, alebo už je to také?
Martin Zahuranec: Myslíš také tie matrixovky, ako nosil Kaly?
Juraj Jurášek: Áno.
Martin Zahuranec: Myslím, že áno. Ale tak to sú tie staré klasiky, čo si kupujú možnože starší páni. Mladá generácia to podľa mňa už tlačí do viacej farebných a over-size vecí.
Juraj Jurášek: Dobre, super. Trošku sme sa pobavili o tom, čo teraz letí, ale poďme späť k tomu podnikaniu. Ja osobne vnímam, že povedzme roky 2010 – 2020 boli v rámci e-commerce alebo aj celkovo nejakej ekonomickej situácie ja to volám, že renesancia. To znamená, že všetko, čoho sa človek chytil, vedelo rásť. Človek bol šikovný, vedel vybudovať veľmi peknú firmu. Potom prišiel COVID a ten trošku zatriasol s trhom. COVID sme nejakým spôsobom prekonali, máme tu ďalšie výzvy, tými ďalšími výzvami a myslím, že to vnímame všetci, je trošku nejaká nervozita na trhoch a všetci strašia s recesiou. A vidíme to aj v e-commerce, že rok 2023, ale už aj 2022 bol nie úplne ideálny. Stále to nejakým spôsobom rástlo, ale nie tak, ako si tie e-shopy predstavovali. A povedzme najznámejší príklad toho je firma Dedoles, čo bolo aj medializované. Tu by som sa chcel spýtať, ako je to u Eyerimu, ako vnímate tieto nástrahy? Ako sa vám v súčasnosti darí možno aj v spojitosti s tým, že v Českej republike nedávno skrachoval váš nazvem to konkurent Eiffel Optic? Čo vnímate, že za tým bolo, prečo skončili? Čo je poučenie pre Eyerim a ako chcete využiť túto príležitosť posunúť sa s biznisom ďalej?
Martin Zahuranec: Mnoho otázok. A mnoho vecí, ktorých by som sa rád dotkol a na ktoré by som rád nadviazal. Asi začnem tým všeobecným ekonomickým environmentom. Či už COVID, alebo vojna, alebo tá neistota, ktorá je vo vzduchu, akurát myslím si, že tie challenges boli pre každého rovnaké. Ale v zároveň v každom individuálnom prípade sa odohrali nejako inak. Pred Covidom teda nikto nevidel konca-kraja. Každý smeroval k pristátiu na Mesiaci, boli úplne ustrelené valuácie. Venture capital peniaze boli všade. Každý rástol a každý to bral ako samozrejmosť. Potom prišla veľká facka a v úvode si myslím, že COVID takmer každému uškodil. Lebo ľudia ostali úplne vystresovaní a šetrili peniaze. Mnohým e-commerce projektom následne veľmi pomohol najmä počas lockdownov. To sa stalo aj nám. Myslím si, že potom e-commercu uškodilo to, keď COVID prestal, lebo boli zvyknutí na to, ako sa im darilo počas toho, keď off-line bol zatvorený. A každý si myslel, že ľudia sa naučili fungovať v online priestore. Ale keď sa otvorili opäť tie obchodné domy, ľudia išli naspäť do offlinu veľmi prekvapujúco. Zároveň podobný impakt mala ruská agresia na Ukrajine, že v začiatkoch sa každý zľakol. A následne sú niektoré projekty, ktorým to úplne skvele prospelo. Ja napríklad viem ako pikošku, že sa neuveriteľne darí sexshopom, oni majú ďalšie Vianoce. Čo je úplne bežné, lebo my z celej ľudskej histórie vieme, že keď je vo vzduchu stres, tak ľudia si vyhľadávajú nejaké pleasurable veci, ako sa s ním vysporiadať. A napríklad aj počas vojen vždy rástla natalita a rodilo sa viac detí. Ale viem, že veľmi trpia e-shopy s módou, s oblečením alebo napríklad nábytkárske veci. A Eyerimu napríklad COVID veľmi uškodil, ale čo sa týka toho, ako sa nám začalo dariť minulý rok po začiatku vojny, tak musím povedať, že my úplne outperformujeme celkový e-commerce trh, o ktorom sa vie, že ku koncu minulého roka napríklad v Česko-Slovensku klesal. Aktuálne po vynikajúcom minulom roku, ktorý bol naozaj najlepším v našej histórii, opäť prekonávame naše rekordy a od začiatku tohto roka Eyerim rastie takmer o 40 %. Čo sa týka toho Eiffelu, ja by som vôbec nepovedal, že sme ho považovali za konkurenta. A to môžem podložiť faktami. Veľmi nemám rád, keď je Eyerim hateovaný a keď sa niekto snaží dať nás do pozície, že sme niekoho vytlačili z trhu, alebo že niekto kvôli Eyerimu prišiel o prácu, alebo že kvôli nám krachujú optiky. My veľmi dobre vieme od našich dodávateľov, že keď sme s nimi začali ešte ako malá firma pracovať priamo v roku 2017, čo sú výrobcovia Ray-Banov, Tommi Hilfigerov, Carera a tak ďalej, oni sa presne veľmi báli toho, čo im všetky tie off-line optiky povedia, keď začnú robiť s Eyerimom. A oni sami na svojich dátach vidia, že koľko predávajú, optikám vôbec nepokleslo. Predávajú ešte viac, ale okrem toho im neuveriteľne rastie Eyerim. Doslova a do písmena nám povedali, že Eyerim pomohol aktivovať nové zákaznícke skupiny, ktoré dovtedy neboli aktívne. Čo zároveň aj dáva zmysel, lebo iba vďaka Eyerimu si zrazu môžeš kúpiť Diory, Prady, Gucci v malých mestách, v Humennom, kdekoľvek, kde to dovtedy tie optiky aj tak nepredávali. A viem, že sme aktivovali veľmi veľa mladých ľudí. Najmä v začiatkoch Eyerimu náš bežný zákazník bol 18 až 30 a mladý profesionál, ktorý inklinuje k technológiám a väčšinou je z prvého a druhého najväčšieho mesta v krajine.
Juraj Jurášek: Kupujú si u vás okuliare aj nejakí starší obyvatelia? Alebo naučili sa tí starší obyvatelia nakupovať online?
Martin Zahuranec: Žiaľ, musím povedať, že zatiaľ veľmi nie. Samozrejme, ľudia 30, 40, 50 už to zvládnu. Ale tí najstarší, ktorí sú na tých optikách najviac závislí, ešte nevedia pracovať s internetom, možno im s tým musia pomôcť deti alebo vnúčikovia, vnučky. Ale snažíme sa o to čím ďalej, tým viac a Eyerim na tom aktuálne maká na všetkých frontoch. Aj keď sa rozprávam s naším tímom, alebo máme nejaké all hand sedenia, alebo aj keď dávam rozhovory do médií, hovorím, že úloha a stratégia číslo 1 Eyerimu je aktuálne, že sa transformujeme z fashion e-shopu, z internetového obchodu s módou na skutočnú plnohodnotnú online optiku, ktorá chce robiť produkty na mieru. A to u nás vidno napríklad v marketingu, že od farebných vecí a mladých ľudí s farebnými vlasmi na našich vizuáloch je to čím ďalej, tým viac umiernené. Ideme čím ďalej, tým viac od veľkých značiek a okuliarov k našej vlastnej značke, k šošovkám. A v podstate meníme aj celý naratív toho, že namiesto flash stylov a podobne robíme story telling a robíme edukatívny content a robíme viac hodnotného obsahu a snažíme sa ľudí edukovať.
Juraj Jurášek: Eyerim už nie je len online očná optika. Vy ste nedávno otvorili show room v Bratislave. Aký je hlavný účel toho show roomu? Viem, že to nie je len o tom, že prídem, vyskúšam si okuliare a môžem si ich kúpiť, ale že meriate tam aj zrak. Plánujete otvoriť aj nejaké ďalšie show roomy v krajinách, kde pôsobíte?
Martin Zahuranec: Plánujeme otvárať ďalšie a po prvé preto, že to dáva celkový zmysel. Po druhé preto, že ten náš bratislavský má asi trojnásobne väčší úspech, ako sme kedykoľvek predpokladali, čo sa týka obratu, čo sa týka množstva zákazníkov, čo sa týka spätnej väzby. Celá táto téza, že pravdepodobne to urobiť musíme a ísť čiastočne do offlinu, sa úplne potvrdila. A myslím si, že nie jediní na Slovensku, nie jediní na svete sme prišli na to, že téza alebo biznis model online obchodu s okuliarmi sa nevyvíjal tak, ako si všetci mysleli. A čo tým myslím je, že pred piatimi rokmi bol každý presvedčený o tom, že nákup okuliarov sa presunie na internet. Viem, že pred piatimi rokmi sa možno menej ako 5 % všetkých okuliarov predávalo online. Ľudia si mysleli, že do piatich – desiatich rokov to bude 30 %. Ono sa to deje, ale ide to omnoho pomalšie, ako sme si mysleli. Tým pádom sme prišli na to, že OK, bude sa to diať, ale bude sa to diať dlho. Tak buďme tam, kým sa to deje, poďme to urýchliť a buďme toho súčasťou. A zároveň keď sa chce Eyerime stať očnou optikou v zmysle, že bude naozaj predávať dioptrické okuliare vyrobené na mieru, tak najväčšou prekážkou, aby to ľudia kupovali u nás online je, že si tie oči potrebujú niekde odmerať. A jediná možnosť doteraz bola ísť si to dať odmerať ku konkurencii. Čiže idea je mať v každom väčšom meste 1 Eyerim store, kde sa veci dajú aj kúpiť, ale predovšetkým je to miesto, kde si ľudia prídu odmerať oči. Keď si ich odmerajú, majú automaticky vytvorený účet u nás na webe a teoreticky už do toho storu nikdy nemusia prísť, lebo potom si to môžu už kúpiť online. Čiže to je taká nejaká brána do onlinu. Čo by som ešte rád podotkol a podčiarkol a zvýraznil je, že v Eyerime to nevnímame tak, že máme onlinový kanál ako web a zároveň offlinový kanál prevádzky. Je to ekosystém, je to absolútne prepojené, my to nazývame „click and order“ (?) – začať objednávku online, dokončiť ju off-line. Vieš prísť tam, následne nakupovať online. Automaticky sa ti vytvorí účet, môžeš si skúšať. Čiže my to ani nenazývame kamenná optika, my to nazývame show room. To je miesto, ktoré má byť fyzickým zhmotnením a má reprezentovať to, čo Eyerim je ako značka. Máš sa tam cítiť fajn, máš tam prísť s nami interagovať.
Juraj Jurášek: Plánujete tam robiť aj nejaké eventy? Lebo viem, že veľa e-shopov si otvorilo takto show roomy a dáva to zmysel. Berú to potom ako nejaké komunitné miesto, kde fanúšikovia alebo zákazníci toho brandu chodia. Foot shop je toho typickým príkladom respektíve v Bratislave keď mali pri Eurovei takýto show room, tak tých eventov sa tam organizovalo veľa. Plánujete niečo takéto robiť aj vy, alebo chcete sa zamerať vyložene na ten core biznis a na meranie zraku?
Martin Zahuranec: Myslím si, že ten layout ako tá prvá maličká optika, ktorú sme urobili v Bratislave ako test, vyzerá nie úplne stvorená vyslovene na eventy. Avšak ako som hovoril, my to vidíme ako miesto, kde nemajú ľudia prísť a niečo si kupovať. Nemajú to byť proste nejaké potraviny, vyslovene predajný kanál. Majú tam prísť a interagovať. Často tam voláme influencerov, chceme tam mať stretnutia s influencermi. Chceme, aby tam ľudia v určité dni chodili a stretli sa napríklad s foundermi. A často vyznačujeme všetky produkty, ktoré si kupujú ktorí influenceri, kto čo má rád. Chceme, aby sa tam ľudia chodili naozaj inšpirovať. Ale napríklad ten otvárací event musím povedať, že bol veľmi, veľmi vydarený. To sa nám tam nahrnulo snáď takmer 100 ľudí. Mali sme DJ, balóny, chlebíčky, proseccá. A preto nás to inšpirovalo s touto myšlienkou a s týmto konceptom pracovať viac. A čo sa týka toho potenciálne druhého, na ktorom už makáme, tretieho, štvrtého a podobne, tak uvažujeme o tom, že by sme to napríklad spojili s kaviarňou. Alebo že by tam naozaj bol priestor na nejakú väčšiu interakciu so zákazníkmi.
Juraj Jurášek: Super. Čo sa týka toho otváracieho eventu, tak musím potvrdiť. Zúčastnil som sa a bolo to špičkové. Takže teším sa na otvorenie druhej prevádzky alebo druhého show roomu.
Martin Zahuranec: To bude ešte lepšie.
Juraj Jurášek: Rád sa zastavím znovu. Dobre, vráťme sa späť trošku k číslam. Chcel by som sa ťa spýtať ohľadne hospodárenia Eyerimu v súčasnosti. Viem, že Eyerim doteraz nikdy nebol v zisku. Tlačilo sa to teda na tržby a zvyšovanie valuácie. Ako to máte teraz? Aká je stratégia Eyerimu na najbližšie roky?
Martin Zahuranec: No profitibilita je určite jedna z vecí, ktoré sa teraz viac a viac skloňujú. A musím s obrovskou radosťou a obrovskou hrdosťou povedať, že tento rok Eyerim profitabilný bude. Posledné 4 mesiace profitabilní sme viac ako uspokojujúco. Myslím si, že to pre nás veľa zmení, aj čo sa týka valuácie, aj čo sa týka možností dostať financovanie, ktoré nie je teda venture capital. A otvoria sa nám možnosti diskusie s bankami. A Eyerim teda nikdy profitabilný nebol, nie som ten typ, ktorý by chcel prstom ukazovať von zo svojho vlastného domu. Bolo to často aj kvôli externým faktorom, teda nepopierateľne to bol COVID, nepopierateľne to bola vojna a urobili sme aj my chyby. A celé to bolo podmienené možno aj tou úvodnou stratégiou, ktorá minimálne prvé 4 roky naozaj skvelo vychádzala – exponenciálne rásť a budovať nie primárne profitabilitu, ale primárne značku a market share a primárne agresívne expandovať. Čo sa, mimochodom, chystáme aj naďalej. Najmä čo sa týka off-line priestoru, ale myslím si, že sme sa už naučili byť síce bold, ale reasonably bold a máme oveľa lepší controling, planning a bugdeting ako kedykoľvek predtým. Už to nie je startup, už si dovolím tvrdiť, že to je naozaj…
Juraj Jurášek: Takže už sa považujete za dospelú firmu, ktorá si už môže dovoliť teda dostať sa do čiernych čísel.
Martin Zahuranec: Ktorá sa vie dostať do čiernych čísel a ktorá si napríklad vie dovoliť ešte v nich nebyť, ale zodpovedne. A vedieť, že prečo tam nie sme, lebo sme zainvestovali do niečoho, čo naozaj dáva zmysel a čo má naozaj návratnosť.
Juraj Jurášek: Rozumiem. Ja by som sa teraz presunul trošku k diskusii o tebe. Si výrazný zaujímavý founder, zaujímavý človek. A zaujímalo by nás a našich poslucháčov možno, ako vyzerá tvoj štandardný deň? Ako vyzerá deň Martina Zahuranca? Nie víkendový.
Martin Zahuranec: (smiech) Veľmi zaujímavá otázka, lebo ja mám veľmi bizarný, veľmi šialený, veľmi nepredvídateľný život. Dovolím si tvrdiť, že žijem naozaj naplno často na hrane noža. Užívam si život plnými dúškami. Možno štandardnou odpoveďou by bolo, že ako by som si ten deň predstavoval, respektíve ako vyzerá, keď naozaj nie som rušený nejakými externými vplyvmi a necestujem kvôli práci alebo súkromným veciam. Keď som v Bratislave a ono sa to potom, samozrejme, deviuje rôznymi smermi, ale napríklad začiatok tohto roka (to je prvý kvartál) som mal možno najviac dynamický vo svojom živote. Myslím, že som robil viac ako 40 letov a navštívil snáď 15 krajín. Bol som kvôli biznisu v Miláne, Sofii, Kanade, polovične som bol kvôli biznisu v Singapure. A posledný mesiac a pol si užívam neuveriteľne to, že môžem konečne chodiť do fitka, spať v tej istej posteli, jesť v tom istom čase, sedieť v tom office a že mám kúsok disciplíny v živote. Ja sa väčšinou zobudím okolo ôsmej, mám rannú rutinu – dávam si studenú sprchu, mám predpripravené vitamíny ako taký dôchodca. Snažím sa meditovať, okolo deviatej prídem do kancelárie a veľmi sa mi osvedčilo nastaviť si deň tak, že nemám doobeda žiadne mítingy. Neberiem to teda úplne nábožensky, sem-tam mi tam niekto niečo hodí. Ale vie sa, že Martin má doobeda čas na svoje vlastné veci a na deep work a na fokus. A poobede, keď už mám kúsok vyfľusnutý mozog a tá kapacita na sústredenie tam už nie je, tak potom mítingujem a stretávam sa s ľuďmi a dávame si updaty s manažérskym tímom. A väčšinou už okolo štvrtej ma teda svrbia topánky a snažím sa utekať do fitka, poriadne si zacvičiť, takmer každý deň saunujem. Ak necvičím, tak behám. Snažím sa mať nejakú fyzickú aktivitu každý deň. A ja som veľmi extrovertný a spoločenský človek, takže večer som buď s kamošmi, alebo na nejakom rande.
Juraj Jurášek: Vieme, teda spomínal si, že si veľmi vášnivým cestovateľom. A ľudia, ktorí ťa sledujú na Instagrame, alebo ťa poznajú, tak vedia, že rád zdolávaš kopce a že máš cieľ zdolať najvyšší kopec na každom kontinente. A oprav ma, keď sa mýlim, myslím, že už si zdolal 3.
Martin Zahuranec: 4.
Juraj Jurášek: Alebo 4 dokonca.
Martin Zahuranec: 4 a v marci sa ide na piaty.
Juraj Jurášek: OK. Viem, že ten štvrtý bol myslím, že v Južnej Amerike?
Martin Zahuranec: Áno, Aconcagua 7000.
Juraj Jurášek: Tak keby si nám povedal nejakú pikošku z toho z týchto ciest? A čo ťa tak motivuje liezť na kopce a potom možno aj na ten najvyšší Mount Everest, že či si teda trúfaš? Tam veľa ľudí už pohorelo.
Martin Zahuranec: No síce mám svoj život nastavený úplne maximalisticky, čo sa týka zážitkov, tak ho mám nastavený veľmi minimalisticky, čo sa týka majetku. Zďaleka asi najdrahšia vec, ktorú ja vlastním, je iPhone. Nemám autá, nemám byty, nemám člny, nemám hlúposti, nenosím drahé oblečenie. Vlastním 5 čiernych tričiek a 5 bielych tričiek a 3 kraťasy a jedny rifle a 2 páry topánok. Snažím sa byť veľmi flexibilný, nechcem sa tu viazať ku žiadnym hypotékam v tomto meste. A všetky peniaze a všetok voľný čas, ktorý mám, dávam do cestovania. A moje cestovanie, keďže tá dopamínová krivka je už nastavená veľmi vysoko, je, že ak sa chcem sám prekvapiť a ak chcem sám ešte zažiť nejaký zážitok po tom, čo som precestoval myslím, že k dnešnému dňu viac ako 90 krajín na všetkých kontinentoch, tak to stále tlačím do toho, že chodím do viac nebezpečných a menej všedných a menej navštevovaných krajín. A jedna z vecí, ktoré taktiež robím, je, že lozím na kopce. A vždy sa snažím, keď navštívim nejakú krajinu, vyliezť na najvyšší vrch v danej krajine. Napríklad od začiatku tohto roka som bol na najvyššom vrchole Fidži, bol som na najvyššom vrchole Libanonu, čo bol veľmi zaujímavý zážitok. A zajtra idem liezť na najvyšší vrch Rakúska. Čo sa týka teda tých najvyšších vrchov každého kontinentu, dal som Kilimandžáro, dal som Elbrus a Aconcaguu a čo mi tam chýba? No, to neviem, nájdem.
Juraj Jurášek: Hovoríš štvrtý, no?
Martin Zahuranec: Tak možno boli 3 a bude štvrtý. Áno, tak to bude. Pre mňa je to filozoficky veľmi podobné ako napríklad chodiť do fitka. K mnohým veciam v živote si nájdeš skratku, alebo proste si bohatý kvôli tomu, že máš korupčného smeráckeho tatka a podobne, ale toto je, že si to vyžerieš, zaslúžiť, ide to cez pot, ide to cez slzy, ide to cez obety, čo sa týka času. Ide to cez obety, čo sa týka financií, vzťahov, všetkého možného. A veľmi mi to napríklad pomáha v biznise, že mnohokrát som prišiel na to, že tvoje telo síce už nevládze, ale ty to dokážeš potlačiť v tej ťažkej situácii cez myseľ a cez silu charakteru. A to sa podľa mňa prejavuje často aj v Eyerime.
Juraj Jurášek: Bola nejaká, keď sa ešte vrátim k tým cestám, príhoda alebo nejaká nebezpečná situácia, na ktorú buď rád, alebo nerád spomínaš?
Martin Zahuranec: Tých bolo úprimne mnoho, mnoho. Ale ľudia majú napríklad veľmi radi moju story, ako sme s kamošmi počas najhlbšieho Covidu cestovali cez Južnú Ameriku. Bolo to teda začiatkom roku 2021, keď boli všade lockdowny. A Bolívia ako krajina bola oficiálne zatvorená pre turizmus, takže my sme sa tam dostali na vyfakeované biznis víza. Tvrdili sme, že ideme speakovať na nejakej konferencii o elektrotechnike a dostali sme sa do národného parku Uyuni, čo je najväčšia soľná púšť, soľná pláň na svete. Tam sa konala taká covidovská Hlava 22, že síce národný park nefungoval kvôli Covidu a nemohli tam ísť turisti, ale keďže nefungoval, nikto ho nestrážil, takže my sme si prenajali auto a išli sme do tejto soľnej planiny. No a uprostred tejto absolútnej ničoty, kde žiadnym smerom nevidíš vôbec nič iba proste bielu podlahu a oblohu, nám zapadlo auto a boli sme tam zaseknutí takmer 72 hodín, kým prišla pomoc. Spali sme v jaskyni, kúrili sme si tým, že sme podpaľovali nejaké vyschnuté kaktusy. A to bola jedna z tých situácií, kedy som si objektívne myslel, že je vysoká pravdepodobnosť toho, že môžeme naozaj zomrieť.
Juraj Jurášek: Mal si strach? Alebo z čoho máš strach v živote?
Martin Zahuranec: To je inak veľmi hlboká otázka. Myslím si, že vtedy som nemal strach. Ja mám v sebe nejaké také zvláštne líderstvo, že najmä keď mám v takejto situácii okolo seba ľudí, tak ja sa prepnem do toho režimu, že ja musím byť proste ten silný a nebudem tu ešte viac stresovať. A keď už sme sa sem dostali, to najracionálnejšie, čo môžeš urobiť, je proste správať sa pragmaticky a maximalizovať svoje šance na úspech, prežitie tým, že nebudeš iracionálny a hysterický. Ale myslím si, že asi môj najväčší strach v živote je, že upadnem či už fyzicky, alebo úspechovo, alebo intelektovo. Chcem žiť v pohybe, chcem tvoriť a chcem tomuto svetu dať viac, ako beriem. A nechcem, aby sa mi niekedy stalo, že sa ponížia moje etické, morálne štandardy, že upadnem do nejakého úplného priemeru nejakého Slováka, čo počúva rádio Expres a myslí si, že Desmod je dobrá hudba a sedí v nedeľu doma a pozerá Modré z neba.
Juraj Jurášek: Aké máš nejaké ďalšie životné plány a sny? Keď nechceš teda upadnúť a chceš pokračovať v tomto nadupanom tempe, je niečo, čo by si ešte chcel v biznise alebo vo svojom živote dosiahnuť?
Martin Zahuranec: Za posledné roky môjho života sa zmenilo možno to, že keď som bol vo svojich early twenties a začínal s Eyerimom, veľmi mi záležalo na biznise. A myslím si, že nie úplne extrémne, ale relatívne v porovnaní s tým, aké sú moje hodnoty teraz, som bol viac taký finančný žralok. A záležalo mi na biznis úspechu. Teraz na mojom prvom mieste asi je, aby som bol dobrý človek, aby som bol hodnotný a aby som bol oporou pre svoju rodinu, pre svojich kamošov, svojich blízkych, spoločnosť. A určite mám najväčšie ciele hmatateľné a vysloviteľné cestovať. Ja by som fakt chcel navštíviť každú jednu krajinu sveta a vyliezť na čo možno najvyššie hore a urobiť najvyššie, najdlhšie a posúvať sa aj čo sa týka toho, čo dokáže moje telo športovo. Ale stále je pre mňa veľmi dôležitý Eyerim. Chcem, aby to bola veľká, úspešná firma, chcem, aby sme boli v tomto regióne the biggest a the best. Chcem, aby sme boli kolektív, kde sa ľudia cítia dobre, kde chodia do práce naplnení, kde cítia, že sedia na tých správnych stoličkách a robia tie správne veci. A to je asi to.
Juraj Jurášek: Je veľa poslucháčov, ktorí sú mladí, a tento príbeh im môže prísť veľmi inšpiratívny. Chceli by mať nejaké vlastné podnikanie, chceli by niečo založiť a niečo dokázať. Tak máš pre nich možno nejaké posolstvo, nejakú správu ako na to? Veľa mladých ľudí sa práve v dnešnej dobe hľadá a nevie veľmi, čo majú robiť. Čo by si takýmto ľuďom odporučil?
Martin Zahuranec: Asi by som povedal, že nesnaž sa nejakým spôsobom byť výnimočný a privilegovaný v tom, že ja okamžite zakladám nejaký startup a je mojou úlohou okamžite byť nejakým spôsobom úspešný a dostať peniaze od investora. Keď nevieš, čo robiť, neseď na zadku a choď do toho korporátu. Choď do toho IBM-ka, možno stretneš kolegu, ktorý je rovnako frustrovaný. Naučíš sa základné veci o tom, ako písať maily, ako robiť s Excelom. Jednoducho neseď nad nejakými motivačnými knižkami, ale choď do sveta a niečo rob. Cestuj, skús si nájsť job, ktorý je možno menej platený, ale vieš, že sa tam viac naučíš. Neočakávaj od každého jobu, že budeš mať všetky peniaze, čo potrebuješ, dostaneš k tomu služobné auto a dejeneurky. Proste rob, rob a zároveň nečakaj dovtedy, kým budú veci úplne ideálne. Ja napríklad keby nebolo Jass, tak možno by ani Eyerim nikdy nevznikol, lebo som stále čakal, že počkajme ešte 3 mesiace, kým dáme výpoveď. Počkajme ešte, kým našetríme viac peňazí. A ona bola tá, ktorá v jednom momente povedala, že teraz.
Juraj Jurášek: Tie veci treba robiť asi hneď, súhlasím. Lebo nikdy nie je tá vhodná doba, nikdy nie si úplne pripravený. Netreba sa báť rizika a netreba sa báť chýb, lebo to k tomu biznisu a hlavne k životu patrí.
Martin Zahuranec: No a je kopec príkladov ľudí, ktorí tie svoje úspešné firmy alebo firmy, vďaka ktorým sa stali miliardármi, založili v neskoršom veku. Ale ja si tiež úprimne myslím, že je veľmi dobrý nápad začať niečo podobné robiť, keď si mladý. Lebo ja si aktuálne po tridsiatke už nedokážem predstaviť, že by som Eyerim začínal opäť. Vtedy koľko som mal energie, naivity, ťahať 17 hodín do dňa, spať pod stolom, jesť iba ryžu, keď sme nemali žiadne peniaze. Teraz by som to už fakt nedokázal. Myslím si, že ty keď začínaš biznis, tak si viac taký švajčiarsky nožík, čo dokáže robiť všetko. A to som robil aj ja. Ja som robil pricing, design webu, dohadoval som dodávateľov, chodil som na každú služobku. Zjednával som všetko s marketingovými agentúrami a tak ďalej. A myslím si, že eventuálne sa transformuješ a život ťa musí prekuť na takú katanu, ktorá v podstate robí už iba tie veľké a veľmi ostré ťahy. A asi aktuálne fakt už nemám energiu na to, aby som išiel naspäť do toho švajčiarskeho nožíka a bol úplne všade a vo všetkom.
Juraj Jurášek: Takže už sa zameriavaš v súčasnosti iba na strategické veci a veľa svojej práce vieš outsorcovať. Máš nejaké krédo, ktorým sa riadiš v živote, alebo nejakým inšpiratívnym človekom?
Martin Zahuranec: Krédo… Ak by som sa nad tým zamyslel viac, tak by som asi prišiel na nejaký veľký citátik. Častokrát keď sa bavím s ľuďmi o tom, ako sa nastaviť v živote, tak hovorím takú vetu, ktorú ma naučil 1 z mojich najlepších kamošov, práve keď sme spolu pracovali v Malajzii. On je, mimochodom, teraz CEO pre Alibabu Filipíny, že v živote si iba priemerom piatich ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretávaš. A to je „kurva“ obrovská pravda. Keď sa stretávaš s piatimi ľuďmi, ktorí cvičia, budeš šiestym. Keď sa stretávaš s piatimi ľuďmi, čo chľastajú prvú ligu, tak tiež budeš šiestym. Takže opatrne si vyberaj týchto piatich, aby ťa inšpirovali, aby ťa neťahali smerom dole, ale priemerovali smerom hore. Mňa napríklad v živote veľmi ovplyvňovala moja najobľúbenejšia spisovateľka Ayn Rand, ktorá napísala moju najobľúbenejšiu knihu Atlas pokrčil plecami. A mám napríklad veľmi, veľmi rád filozofiu a spôsob, ako sa k životu staval, ako cestoval a ako riadil svoje biznisy Bordain (?) a napríklad intelektuálne ma veľmi ovplyvnil Christopher Hitchens (?).
Juraj Jurášek: Obidvoch mám tiež veľmi rád a myslím, že obidvaja, bohužiaľ, už nie sú medzi nami.
Martin Zahuranec: Áno, pravda. Bohužiaľ nie.
Juraj Jurášek: Martin, veľmi pekne ďakujem za príjemný pokec o podnikaní, o teba a o živote. Mojím dnešným hosťom v sto siedmej epizóde podcastu NA ROVINU o podnikaní bol cofounder a CEO a veľmi zaujímavý človek Martin Zahuranec. Martin, ďakujem pekne.
Martin Zahuranec: Aj ja ďakujem.
Juraj Jurášek: A ak sa vám táto relácia páčila, zdieľajte, lajkujte, odoberajte a tešíme sa nabudúce. Dopočutia.
Počúvali ste NA ROVINU o podnikaní – dvojtýždenný podcast spoločnosti PROSIGHT Slovensko.
Podcast NA ROVINU o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online.
Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button Media. Dopočutia o 2 týždne.
