Hosť: Monika Budzak / Linkedln, Facebook, Instagram 
Moderátor: Marek Varga / LinkedIn, Facebook, Instagram, Web 

Epizóda NRoPE 037 – audio

Prepis

Marek Varga: Čaute, ahojte. Aj dnes vás vítam pri ďalšej epizóde podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Marek Varga a pôsobím ako tímlíder a finančný konzultant v spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá zároveň zastrešuje projekty Narovinu.online. Keď sme pred niečo vyše rokom premýšľali, že rozbehneme nový podcastový projekt, jedným z cieľov bolo dostať k našim poslucháčom a poslucháčkam informácie z finančného trhu, prinášať rozhovory s ľuďmi, ktorí zastupujú seba alebo finančné inštitúcie, ku ktorým sa bežný človek nedostane. A ktorí nám vedia priblížiť témy, ktoré nie sú úplne na pretrase, alebo sú zložitejšie na vysvetlenie. Jednou z takýchto hostí je Monika Budzák z Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (v skratke INESS). Monika, vitaj. 

Monika Budzák: Ďakujem veľmi pekne za pozvanie. 

Marek Varga: Písmenkovo tá skratka nevychádza, keďže vychádza z angličtiny, takže toto nebude sedieť. Monika je riaditeľkou Ekonomickej olympiády, ktorú zastrešuje už spomínaný INESS. Projektu Ekonomickej olympiády sa zároveň venujú aj Ľudovít Ódor, Juraj Karpiš a Richard Kališ, ktorí dohliadajú na zrozumiteľnosť otázok pre účastníčky a účastníkov, keďže sú to stredoškoláci a základoškoláci. Dobre vravím? 

Monika Budzák: Presne tak. 

Marek Varga: Monika, poďme pekne od začiatku. Ako vlastne vznikla myšlienka Ekonomickej olympiády? 

Monika Budzák: Keď mám siahnuť úplne do histórie, tak už od začiatku od roku 2006, odkedy fungujeme, jednou z našich priorít je aj ekonomické vzdelávanie. A práve od toho roku 2006 robíme projekt, ktorý sa volá Cena štátu, a cez tento projekt sa snažíme vysvetľovať, ako vlastne štát hospodári s verejnými financiami. To znamená, že koľko peňazí ide reálne na zdravotníctvo, koľko na železnice a podobne. Čiže naozaj približujeme bežným občanom, ako to vyzerá. 

Marek Varga: To je cenastatu.sk? Dobre si pamätám? 

Monika Budzák: Presne tak. A tam presne, ako si povedal, že to verejne dostupný nástroj. Čiže ktokoľvek môže našu webstránku navštíviť a pozrieť si tam vesmír verejných výdavkov, kde je to aj pekne rozkreslené, ako štát hospodári s peniazmi. A je tam aj bloček za služby štátu, kde sme tieto financie prerátali na občana. No a tento projekt sme priniesli aj do škôl, čo bol vlastne úplne pôvodný zámer. A od roku 2006 posielame aj takzvaný učiteľský balíček so študijnými materiálmi, ktoré využívajú školy pri výučbe verejných financií. No a práve táto spolupráca so školami nás nakopla k tomu, keďže sa učitelia na nás obracali, že by chceli ešte niečo viac, ďalšie študijné materiály, možno pomoc pri výučbe. Lebo naozaj v bežných školách je tá ekonómia vyučovaná veľmi málo, bežne nebola v rozvrhu. Počas rokov sa to trošičku zmenilo, že teda bola v rámci občianskej náuky nejaká podmnožina ekonómia. Potom vznikli rôzne semináre pre maturantov a teraz je to dosť rôzne, že niektoré školy majú rozšírené vyučovanie ekonómie. Sú to hlavne stredné odborné školy, ale napríklad gymnázia jej majú stále pomerne málo. No a naším cieľom bolo učiteľom trochu pomôcť a doniesť projekt, ktorý by im pomohol priblížiť ekonómiu svojim študentom, a práve tak vznikla ekonomická olympiáda. A zaujímavé na tom celom je, že matematická, fyzikálna, geografická olympiáda sú súťaže, ktoré fungujú u nás desiatky rokov. Naozaj tam sú štyridsiate, päťdesiate výročia a podobne. A ekonomická olympiáda do roku 2017 na Slovensku neexistovala, čiže videli sme to ako príležitosť. Ešte doplním, že my sme v INESS robili aj semináre pre vysokoškolákov a jedna z našich absolventiek Martina Bacíková túto ekonomickú olympiádu založila v Česku. Čiže my sme sa hneď rok po tom, ako to oni rozbehli, pripojili a videli sme tam taký dobrý priestor na spoluprácu, keďže oni ten koncept odskúšali a my sme to už potom vedeli rozšíriť, prispôsobiť na slovenské podmienky. A odvtedy fungujeme. 

Marek Varga: A ona s vami spolupracuje naďalej, alebo má už nejakú vlastnú? 

Monika Budzák: Áno, my stále spolupracujeme a dokonca sa nám podarilo v roku 2019 – už 2 roky po tom, ako sme založili olympiádu na Slovensku – vytvoriť aj medzinárodné kolo. Čiže súťažiaci sa stretávajú a okrem teda Slovenska a Česka tam pribudlo ďalších 10 krajín, ktoré sa zapojili do tej olympiády, a máme teda medzinárodné kolo Ekonomickej olympiády. 

Marek Varga: Ale predpokladám, že regionálne kolá nezastrešujete vy, že ste sa spojili s niekým, kto to má v tých daných krajinách teda mimo Česka? 

Monika Budzák: Áno. Každá krajina má nejakého svojho lokálneho organizátora a je to veľmi individuálne. Napríklad v Grécku je to organizácie KEFIM, ktorá je veľmi podobná ako INESS. Tento rok sa dokonca zapojila Ukrajina, čiže to bolo tiež veľmi inšpirujúce, že naozaj ešte aj popri vojnových sirénach a naozaj v tej ťažkej situácii dokázali zapojiť 4000 študentov. Čiže sú to naozaj pekné čísla. 

Marek Varga: To je dosť. Dobre a keď spomíname tých študentov, tak sú to základné stredné školy? 

Monika Budzák: Stredné školy fungujú od roku 2017. To máme teraz šiesty ročník, ktorý beží. A základné školy sme spustili tento rok, čiže to je taká novinka. 

Marek Varga: A kto bol na tom lepšie – stredné alebo základné toho roku? 

Monika Budzák: Čo sa týka úspešnosti, je to porovnateľné. Tým, že má to trošku inú históriu za sebou, že my keď sme začínali so strednými školami, tak tam nás hneď v prvom ročníku nás prekvapila účasť – mali sme 4000 študentov. Minulý rok to bolo 11300. 

Marek Varga: To už je čo procesovať. 

Monika Budzák: No, čiže naozaj ten počet súťažiacich rastie. A tým pádom oslovujeme aj tie školy, ktoré nemajú úplne prioritne ekonómiu vo svojom vyučovaní, sú tam študenti, ktorí predtým vôbec s ekonómiou nejako nepracovali, ale nejako ich to zaujalo, nejaká téma z olympiády, a preto sa rozhodli zapojiť. Povedali svojmu učiteľovi o tej súťaži, čiže naozaj sú také rôzne príbehy, ako sa tí študenti k nám dostávajú. No a tam je tá úspešnosť okolo 45 % z testu školského kola, čo je naozaj menej ako polovica, ale zároveň to školské kolo berieme aj ako také sito. Lebo potrebujeme z tých 11000 študentov vytiahnuť tých najlepších do krajského kola. A v tom krajskom kole majú už otvorené otázky a musia už hlbšie analyzovať nejakú danú situáciu, argumentovať a podložiť tie svoje vedomosti. Už im nestačí len kliknúť na tú správnu odpoveď, ako je to v školskom kole. 

Marek Varga: Školské kolo zastrešujú priamo učitelia? Nechodíte na každú školu zvlášť? 

Monika Budzák: Toto presne zastrešujú učitelia, oni sú také naše spojky na jednotlivých školách. A to prvé školské kolo prebieha online, čiže aj pre ich je to veľmi jednoduché. Naozaj im stačí sa iba pripojiť v danom termíne a vyklikajú si so študentami test. Teda dohliadajú na nich, aby všetko prebiehalo kóšer. Nám sa zapíšu tie výsledky, a teda aj tí študenti hneď vidia svoju úspešnosť. Čiže pre učiteľov je to úplne minimálna náročnosť a pre študentov je tiež taká pridaná hodnota to, že nemusia nejako extra cestovať. 

Marek Varga: Príde ráno do školy, absolvuje. Môžu používať kalkulačku? 

Monika Budzák: Môžu, môžu. To im dovoľujeme, lebo cieľom nie je testovať ich matematické schopnosti, ale ako to vedia aplikovať v tom ekonomickom svete, čiže môžu. 

Marek Varga: A primárne veľa počítajú, alebo sú otázky? 

Monika Budzák: Nie, nie. Nemáme tam nejaké zložité výpočty. Skôr je to pre nich o tom, ako vedia tú matematiku zasadiť do kontextu. A je niekedy zarážajúce – možno k tomu ešte prídeme v tomto podcaste, ale mňa napríklad prekvapilo, že naozaj niekedy to zlyháva na tej základnej matematike. Mali sme otázku, kedy mali študenti vyrátať výnos pri stotisícovej investícii, pričom úroková sadzba je jedno % a majú si odmyslieť všetky poplatky, dane, proste naozaj iba čisto 1 % zo 100000. A to vedela iba polovica vypočítať, čiže to je pre nás prekvapivé. 

Marek Varga: To už je veľké sito potom. 

Monika Budzák: No, čiže niekedy sa naozaj snažíme aj keď komunikujeme s učiteľmi, im tak zdôrazňovať, že často to ani nie je o tom, aby mali naštudované ekonomickú históriu a všetky poučky, ale o tom takom zdravom rozume, ktorý vedia tí študenti použiť. 

Marek Varga: Hej, lebo úroky budú potrebovať v princípe celý život. A keď sa zaseknú hneď na začiatku, tak to dosť hovorí aj o vzdelávacom systéme alebo o pochopení danej témy. 

Monika Budzák: Presne tak. 

Marek Varga: Keď to vezmeme v rámci toho časového obdobia, zlepšuje sa to povedomie tých študentov? Lebo máte aj väčšiu vzorku, pribúda ich. 

Monika Budzák: Áno. Ono presne tým, že máme väčšiu vzorku, trošku aj tá úspešnosť klesá, čo je prirodzené. Lebo naozaj oslovujeme aj tých študentov, ktorí nemajú prioritne o to záujem. V čom vidíme my pokrok, je už v tých krajských a celoslovenských kolách, kde sa stretávajú tí najlepší. A tam vidíme, že napríklad keď im my poskytneme nejaké študijné materiály pred súťažou, že oni si ich naozaj aj naštudujú a uvádzajú tam príklady. Mali sme napríklad vzdelávací materiál, ktorý sme vypracovali v spolupráci so Slovenskou asociáciou poisťovní. Tam sme sa snažili vysvetliť, aký je rozdiel medzi poistením domácnosti a nehnuteľnosti. A naozaj bolo vidieť, že v odpovediach študenti uvádzali tie príklady, ktoré sme mali v tom študijnom materiáli. Čiže naozaj bolo vidieť, že sa na to pripravovali. A to je asi aj náš cieľ – asi si nerobíme ilúzie o tom, že spravíme súťaž a zrazu budú všetci osvietení a dokonale finančne gramotní, ale skôr je naším cieľom ich nakopnúť k tomu, že áno, aj toto je ekonómia. Týka sa vás to každým dňom a každým vaším rozhodnutím a nie je to len nejaká veda pre ľudí s dlhými bradami na univerzitách alebo pre nejakých burzových maklérov a podobne. Ale naozaj je to téma alebo veda, ktorá vás ovplyvňuje každý deň. 

Marek Varga: Tak áno – idem do obchodu a stále používam peniaze a musím s tými vecami pracovať. Potom im niekto dá veľmi kvalitnú ponuku na rýchlu pôžičku na Facebooku a človek sa zadlží ani nevie na ako dlho. Dobre, aké najčastejšie mýty ste postrehli u mládeže? Tipujem skôr tie školské kolá. Tie vyššie sú už asi lepšie na tom. 

Monika Budzák: Minulý rok ma celkom prekvapili aj krajské kolá. Tam sme im dali otvorené zadanie, pri ktorom mali sami uvádzať, aké by navrhli riešenia proti rastúcim cenám potravín. 

Marek Varga: Zastropovanie? 

Monika Budzák: Áno, aj to sa často objavilo. A to je presne to, že naozaj sa snažíme veľmi komunikovať, že zastropovanie nefunguje, lebo naozaj vytvára na trhu nedostatky. A koniec-koncov každý to teraz videl napríklad v prípade Maďarska, že naozaj tie potraviny chýbali. Podobne to bolo s benzínom. Alebo napríklad v tých reťazcoch, kde bol vybraný počet tovarov, ktoré boli zastropované, tak zasa buď počet kusov, alebo že zdraželi iné potraviny v tom reťazci, že si to obchody kompenzovali na iných položkách. Čiže takto to bolo aj krásne prepojené s tou praxou. Ale zaujímavé bolo aj to, že pri inflácii študenti často navrhovali, že mali by sme sa viac uzavrieť, menej dovážať a viac pestovať doma. A to bolo pre mňa také šokujúce, lebo to je 1 z takých príkladov, že tropické ovocie si asi nevypestujeme. Ale napríklad aj pri tom domácom, že naozaj z ekonómie vieme, že konkurencia vytvára väčšiu efektivitu na trhu a znižuje ceny a tým uzavretím hraníc vlastne dosiahneme opak. A študenti to napriek tomu uvádzali ako riešenie pre infláciu, čiže to bolo pre mňa také prekvapivé. A potom ešte ďalšia z takých vecí boli aj mzdy, že napríklad veľa študentov navrhuje, že štát by mal nejako zvýšiť mzdy. A je jasné, že štát ovplyvňuje mzdy cez dane, odvody a dokáže ovplyvňovať mzdy vo verejnom sektore, ale na každého zamestnanca vo verejnom sektore pripadajú štyria v súkromnom sektore. A v tom súkromnom to neurčuje štát, koľko zarábate, tam je to otázka produktivity práce a otázka konkurencie na pracovnom trhu. A keď teda zamestnanec vyrobí za hodinu hodnotu 10 €, tak je jasné, že jeho mzda nemôže byť vyššia ako tých 10 € a to je tá produktivita práce. A mnoho študentov nerozumie tomu konceptu a myslí si, že teda štát určí, že budeš zarábať 2000 €, nemôžeš ísť pod to. A nevidia toho podnikateľa, ktorý musí naozaj prepočítať, akú mzdu navrhnúť tomu zamestnancovi, aby ten biznis bol ziskový a aby bol udržateľný. 

Marek Varga: Ja som mal historicky zamestnancov a tiež sa to veľmi ťažko vysvetľovalo, že síce keď sme fakturovali, prišla nejaká čiastka a oni predpokladali, že väčšia časť z tých peňazí im príde. A vravím, že ale chalani, pozor. Vy reálne zarábate 10 mesiacov. A oni, že ako 10 mesiacov? Vravím – mesiac máš dovolenku, kde ti platia, potom máš nárok na PN-ky, to už sa pletiem, OČR-ky a tieto srandy. A vravím, vtedy ťa tiež zamestnávateľ platí. A ty v podstate musíš za 10 mesiacov vyrobiť na seba na 12 a ešte zamestnávateľ musí mať aj nejakú rezervu, lebo musí vytvoriť zisk a zaplatiť licencie, počítače a podobne. A to už sa aj dospelým ľuďom občas ťažko vysvetľuje, že to nie je len 1 vstup, ale tých výstupov, kde tie peniaze, keď niečo vytvoríme, idú ďalej. 

Monika Budzák: A to je presne aj náš cieľ pri tej olympiáde im toto tak… Ako nie im presne toto povedať, ale ich tak povzbudiť k tomu, aby rozmýšľali nad tým, že aha, naozaj to nie je len tak, že ja neviem vyrábam ponožky a teraz budem môcť platiť každému zamestnancovi 2000 € bez ohľadu na to, ako je produktívny a koľko ja tých ponožiek predám. 

Marek Varga: Potom bude stáť ponožka 100 €. 

Monika Budzák: Presne. Čiže toto je 1 z našich cieľov priblížiť im trošku tieto veci, ako v bežnom živote fungujú. 

Marek Varga: Vytvoriť taký big picture. Určite, lebo potom sa človek až tak ľahko nestratí a nedá si nakecať všelijaké populistické rady. 

Monika Budzák: Presne tak. 

Marek Varga: Dobre z vášho pohľadu INESS-u respektíve Ekonomickej olympiády čo by bolo potrebné spraviť alebo zlepšiť či už vo vzdelávaní, alebo prístupe k deťom, aby mali lepší prehľad, big picture, ako som to nazval? 

Monika Budzák: Ono to znie možno ako klišé, ale je to tá osveta. Naozaj ja som vďačná, že robíte tieto podcasty, lebo aj to je jedna z ciest, ako sa dostať k ľuďom a vysvetľovať tieto témy a ako to funguje v praxi. Niekedy sa objavujú také tie riešenia dajme tú finančnú gramotnosť ako nejakú hodinu v školách.. Ale keď tá finančná gramotnosť bude vyučovaná nekvalitne, alebo ju dostane učiteľ, ktorý k tomu nemá vzťah, tak to nebude mať žiaden efekt. Čiže v tomto vidím potenciál v takých všelijakých iniciatívach, ktoré teraz vznikli. Okrem teda Ekonomickej olympiády sledujem aj iné projekty ktoré fungujú na Slovensku, a je toho naozaj veľa. Čiže aj tie školy a učitelia si môžu vybrať z mnohých vecí, ktoré sú im najbližšie a ktoré oni chcú vyučovať na svojich hodinách, čiže to je super. A zároveň aj študenti teraz majú neobmedzený prístup k informáciám aj z ekonomického sveta a vedia si to osvojiť a nemusia čakať, že príde učiteľ s tým na hodinu, alebo že budú mať rodiča, ktorému sú tie témy blízke. Čiže v tomto to je super. No a my sa tešíme, že aj tá olympiáda má rastúci záujem a že tí študenti si aj pýtajú vzdelávacie materiály. Čiže to bolo aj také prirodzené prepojenie alebo premostenie k našim ďalším projektom. Vydali sme pred pár rokmi učebnicu ekonómie, lebo na stredných školách často nič také nebolo. Naozaj nám učitelia hovorili, že my chodíme na hodiny a musíme si dopredu vygoogliť nejaké pracovné zošity, pracovné listy. 

Marek Varga: Vytvoriť niečo úplne od základu. 

Monika Budzák: Áno a to ich extrémne zaťažuje, lebo sú to naozaj často ľudia, ktorí sú veľmi aktívni, a okrem ekonómie alebo ekonomických predmetov učia aj veľa iných. A teraz pripravovať si na každú hodinu ešte extra materiál, z ktorého budem učiť, je pre nich naozaj ťažké. Čiže v tomto sme sa im snažili podať pomocnú ruku a vytvorili sme túto učebnicu, ktorú mnohí z nich využívajú. 

Marek Varga: K tomu vzdelávaniu máme nejaké rodinné projekty a pracuje s nami občas jedna gymnazistka a ona presne vysvetľovala, že oni majú síce hodinu ekonomického vzdelávania alebo niečoho takého, ale ona vravela, že pripravujú sa na ďalšie hodiny, lebo nemá im to veľmi čo dať. Takže je to pre nich zabitých 45 minút v tom týždni. Presne ako si spomínala, že pokiaľ ten pedagóg na to síce má vytvorený priestor, ale nemá – ako by som to povedal – chuť alebo ochotu sa tomu venovať, tak je to väčšinou ešte viac kontraproduktívne. 

Monika Budzák: Presne. A máme aj taký príklad, že každý rok sa nám veľmi dobre umiestňuje v olympiáde jedna škola z Nových Zámkov a tam je pedagogička, ktorá nemá nejako špecificky vyhradenú hodinu ekonómie so svojimi študentami, ale má ekonomický krúžok, kam chodia študenti dobrovoľne. A naozaj majú vynikajúce výsledky v tej olympiáde vždy. Čiže to je 1 z tých príkladov, že to nemusí byť nejaká povinná hodina, ktorú ministerstvo školstva stanoví na každom gymnáziu alebo každej strednej škole, ale stačí naozaj niekedy aj iniciatíva, ktorá prichádza zdola. Naozaj učiteľ si povie, že ekonomická olympiáda je dobrá príležitosť, tak vytvoríme krúžok a budeme sa pripravovať na tú súťaž. Čiže aj také príklady máme. 

Marek Varga: Ja som sa tak naučil programovať na základnej škole, lebo bol iniciatívny učiteľ a jednoducho nás to učil v celku dobre. Vyhrávali sme nejaké súťaže, ale to som bol ešte mladý a krásny. Dobre a keď sa tak pozrieme na tie deti, vedia nejako pomôcť aj rodičia, alebo tam je tiež pes zakopaný? 

Monika Budzák: Je to veľmi individuálne. Lebo ja tiež diskutujem s tými našimi finalistami často osobne a pýtam sa ich, čo ich viedlo k ekonómii. A máme naozaj zopár študentov, ktorí hovoria o tom, že majú nejaké to rodinné zázemie, že ich rodičia sú podnikatelia a tie témy sú im blízke a preberajú ich doma pri nedeľnom obede. Ale samozrejme, sú tam aj študenti, ktorí majú rodičov umelcov, ktorí s ekonomikou vôbec nejako nepracujú, alebo ich to nezaujíma. A tí študenti nemajú vedomosti z domu a skôr im to buď poskytla škola, alebo mali sami záujem ísť to študovať. Čiže v tomto je to asi taký… 

Marek Varga: Mix? 

Monika Budzák: Hej, je to mix, ale je to aj podobné s tým, že keď je otec alebo mama domáci kutil, tak je jasné, že môže naučiť to dieťa tiež ja neviem rezať dosky a vŕtať. Ale je to aj o tom, že to dieťa nemusí mať až taký záujem. Naozaj môžete ich naučiť ísť vo vašich šľapajach a robiť to isté a nemusí to byť tak. V tomto je to veľmi rôzne. Čiže mám rôzne skúsenosti od tých študentov. 

Marek Varga: Často sú deti zrkadlom rodičov. Keď nie je veľký záujem od rodičov, tak deti sa tiež veľmi nechytia. Jedine, že je to ich vlastná iniciatíva, že sa v tom nejako našli. 

Monika Budzák: Presne tak. Ale niekedy je aj možno fajn netlačiť príliš na pílu. Lebo asi sme to všetci zažili ako deti, že keď nás rodičia do niečoho tlačili, tak sa nám vybudoval odpor. Čiže to by som tiež odporúčala niektorým rodičom, že nemusia to tlačiť za každú cenu. Je fajn, keď aj to ekonomické alebo finančné vzdelávanie za domácim stolom prebieha tak prirodzene a deti prirodzene vedú k tomu uvedomovať si hodnotu peňazí a uvedomovať si, že je potrebné nejako odpracovať tie peniažky. 

Marek Varga: Dnes som počúval rozhovor presne na podobnú tému a respondentka tam pekne spomínala, že deti sa dá učiť od malička, že varia s rodičmi a rozdeľ mi to cesto na polovice, na tretiny a ony už sa učia ten koncept, že tie veci delia na iné čiastky. Už si to vedia vizualizovať odmalička. Dokonca som minule pozeral, kde 1 chlapík vysvetľoval, že malé deti už vedia robiť s ostrými nožmi. Len prvé 3 rezy ich treba odsledovať, ony sa to postupne naučia, lebo raz sa poreže a už si dáva pozor. Trošku Sparta, ale… (smiech) Každý má na to iný pohľad, ako vychovávať deti. A z vášho pohľadu alebo z tvojho ako by sme mali komunikovať deťom hodnotu peňazí, alebo ako s nimi pracovať? 

Monika Budzák: Určite by to nemala byť tabu téma. To je také základné pravidlo. Veľakrát aj tí rodičia zažijú tú situáciu, keď prídu s malými deťmi do obchodu a deti chcú všetko. Čiže možno aj v tomto nastaviť deťom nejaké pravidlá a snažiť sa im vysvetľovať. A ja si nerobím ilúzie o tom, že je to niekedy nesmierne náročné, lebo naozaj človek má stres a chce vybaviť ten nákup rýchlo. Niekedy možno aj oželie to plakanie a nahádže do košíka dieťaťu všetko, čo chce, lebo chce mať pokoj. V tomto verím, že to rodičia majú často ťažké. Ale ak majú čas a trpezlivosť, tak snažiť sa možno vysvetliť, že tie zdroje sú obmedzené a že ani dospelý človek nemôže mať všetko, na čo si spomenie. V tomto je fajn nastavovať nejaké základné pravidlá už od úplne malého veku. A pri tých stredoškolákoch a pri žiakoch alebo študentoch, ktorí prichádzajú už do veku, že môžu absolvovať prvé brigády, tak to je podľa mňa úplne najlepšia škola. Lebo vtedy si mladý človek uvedomuje, že aká je naozaj hodnota peňazí. A okrem toho teda, že má to rozmer z tej finančnej gramotnosti, tak ho to aj extrémne posunie osobnostne. Čiže v tomto je to úplne super, keď rodičia motivujú svoje deti. 

Marek Varga: No musí sa naučiť zodpovednosti – vstať, lebo ideš niekam. Keď neprídeš, tak proste výplata nebude, alebo ani práca nebude. 

Monika Budzák: Presne. To je také naozaj veľmi dobré pravidlo ekonomického uvažovania pre tínedžerov – snažiť sa získavať informácie z praxe. Lebo viem, že teraz aj veľakrát sa v školách riešia tieto témy a dane a podobne, ale až keď naozaj má ten človek tú výplatnú pásku v ruke, tak vtedy si to vie zreálniť, vizualizovať a uvedomiť, koľko ide z jeho platu štátu a ako to celé funguje v spoločnosti. 

Marek Varga: Ja som si sám na sebe vyskúšal, už ako dieťa som si vydupal vreckové. A rodičia fajn, budeš mať vreckové, ale držíme sa toho, že dostaneš toto, škola fajn, tie veci sa zaplatia. Ale už keď chceš nejaké blbosti, tak si ich platíš sám. To bola veľmi dobrá škola. 

Monika Budzák: Áno. A ešte čo mi príde ako pre deti taký veľmi jednoduchý a dobrý nástroj, je tá pokladnička. Naozaj aj k tomu viesť deti, lebo mám pocit, že u detí v mojom okolí sa to tak trochu vytratilo. Dosť často už začínajú prvé účty a podobne, ale možno niekedy je potrebné vizualizovať aj tie peniaze a vidieť hotovosť. 

Marek Varga: Niet nad fyzický kontakt. 

Monika Budzák: Áno, presne. Čiže v tomto určite odporúčam aj taký jednoduchý nástroj, ako je pokladnička alebo sporkasa. (smiech) Čiže v tomto si tiež deti vedia veľmi rýchlo uvedomiť, že keď si budú sporiť, tak si môžu neskôr kúpiť toho viac a môžu to vymeniť za niečo lepšie, po čom túžia už dlhšie. 

Marek Varga: A výhoda tej pokladničky je, že to fyzicky vidia alebo cítia, že naberá na hmotnosti. Záleží, čo si odkladajú, či mince alebo bankovky. Záleží, akí sú dobrí dedko a babka. (smiech) Dobre, Monika, to bola moja posledná otázka. Veľmi pekne sa chcem poďakovať, že si si našla dnes na nás čas a mohli sme sa porozprávať aj o tej ekonomickej olympiáde, aj o tvojich skúsenostiach s deťmi, čo z nich vypadlo. 

Monika Budzák: Veľmi pekne ďakujem za pozvanie a pozdravujem aj všetkých poslucháčov. Ak budú mať doma nejaké školopovinné deti, tak budem rada, ak sa zapoja do ekonomickej olympiády. 

Marek Varga: Samozrejme, všetky linky k témam, o ktorých sme sa rozprávali, to znamená INESS aj ekonomickú olympiádu budú v v biu epizódy. Moje meno je Marek Varga a sprevádzal som vás dnešným podcastom. Ak by vás zaujímala práca vo svete financií, alebo by ste potrebovali poradiť, neváhajte ma kontaktovať na marekvarga@prosight.sk. Alebo na webe marekvarga.sk. Môžete nás sledovať na Facebooku, Instagrame, Tik-Toku alebo na webe narovinu.online. A aj dnešná epizóda vznikla s podporou spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa.