Hosť: Mgr. Františka Kozáková MBA / LinkedIn
Moderátor: Tomáš Buzogaň / Web, Linkedin
Epizóda NRoPE 039 – audio
Prepis
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Priatelia, vitajte pri počúvaní podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Tomáš Buzogáň a mojim klientom vďaka spoločnosti PROSIGHT Slovensko pomáham budovať majetok a šetriť peniaze. O tom, ako budovať majetok a napríklad šetriť dane, sa dnes porozprávam s odborníčkou na 3. pilier vzatou. Magisterka Františka Kozáková, MBA, regional sales manager, Doplnková dôchodková spoločnosť Tatra banky, a.s. Vitaj u nás. Predstavuješ sa celým týmto svojím titulom, keď sa s niekým stretneš, alebo hovoríš nejakú skratku?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Určite sa nepredstavujem celým titulom, poviem meno a spoločnosť.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Lebo dlhé to je.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Dlhé to je, áno, ale na vizitke to vyzerá dobre. Ja mám Tatra banku inak veľmi rád, pretože máme rovnaké iniciály Tatra banka a Tomáš Buzogáň. Takže môžete si to pekne spojiť. A dokonca tam mám aj úver, takže potom možno nejakú úrokovú sadzbu znížiť, keď tak. (smiech) Vieme sa dohodnúť, nie?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: No, keďže ja som priamo z dcérskej spoločnosti DDS Tatra banky, tak toto ti neviem zaručiť. Ale určite ťa viem odporučiť na nejakých skvelých kolegov, ktorí sa ti budú venovať.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Toto som chcel počuť na začiatku, takže som už pokojnejší. A ja verím, že dnešný podcast prinesie aj našim poslucháčom veľa nových zaujímavých informácií. SDS, DDS – samé skratky, piliere prvý, druhý, tretí. Ten tretí pilier to je také naše bídňátako. Vieš, ako sa povie po šarišsky. Ani v správach o ňom nehovoria, ani nič. Proste to je len taký zabudnutý 3. pilier. Preto si presne tu, aby si nám o ňom porozprávala. Aký je základný rozdiel medzi druhým a tretím pilierom?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Asi ten, že 3. pilier je čisto komerčná záležitosť a na Slovensku existujú len 4 spoločnosti, ktoré sa venujú 3. pilieru. SDS a DDS – SDS je starobný dôchodkový systém a DDS je doplnkový dôchodkový systém, z toho sú tie skratky. Asi väčšina ľudí vie, ako funguje 2. pilier – odvádza sa nejaká časť zo sociálnych odvodov, ak tam človek vstúpil. Po novom sú aj zmeny od 1. mája, ktoré vstúpili do platnosti. A ten 3. pilier je, ako som povedala, čisto ako keby komerčná záležitosť. To znamená, že vstup do 3. piliera je dobrovoľný ako pre zamestnávateľov, tak aj pre zamestnancov s výnimkou, ak patria do rizikovej skupiny trojky, štvorky, čo sú nejakí zdravotníci, zamestnanci vo výrobnej sfére, ktorí pracujú povedzme s chemikáliami. Každý zamestnávateľ vie, či má rizikových zamestnancov, a každý zamestnanec vie, či patrí do rizikovej skupiny.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: K tomu sa dostaneme trocha neskôr. Najprv by som začal tým základným rozdielom medzi druhým a tretím. Takže druhý – sociálka posiela nejaké príspevky, tretí – posielam ja príspevky a môj zamestnávateľ.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, presne tak.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: No a čo? Oplatí sa mi to? Však dôchodku sa aj tak nedožijeme.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, to je najčastejšia námietka, ktorú počúvame, že aj tak sa dôchodku nedožijem. Ale keďže populácia mladne ľudovo povedané, stále viac sme aktívnejší v tom pracovnom živote. Ak sa robili štatistiky, tak je dokázané, ž 9 z desiatich sa dôchodku dožijú a ten dôchodok trvá 15 až 20 rokov. A to je presne ten čas, na ktorý si potrebujeme my našetriť. Keďže z prvého piliera ten sociálny dôchodok je teraz na úrovni nejakých 40 % a také zlaté dôchodkové pravidlo hovorí, že by sme si mali, ak si chceme udržať životnú úroveň aj na dôchodku, zabezpečiť 70 % príjmu počas pracovného života. Čiže keď dostanem 40 % zo Sociálnej poisťovne z 1. piliera, tak zvyšných 30 by som si mal dosporiť ja vlastnou aktivitou.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: A môže byť aj 100 %?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Samozrejme, čím viac, tým lepšie. Lebo čím viac peňazí mám, tým viac na dôchodku dostanem.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže teraz ja v 2. a 3. pilieri dosporím len 30 %? 40 mi dá sociálka a 30 dosporím ja? To je dosť málo.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Nie. To je také to zlaté dôchodkové pravidlo, od ktorého sa odrážame. Samozrejme, že odporúčame viac. Ale ten základ, alebo čo potrebuje každý človek, je tých 70 %. To sú ako keby tie dve tretiny príjmu.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Takže začnem pracovať, samozrejme, vstupujem už teraz od 1. mája automaticky do 2. piliera. A kedy vstúpiť do toho tretieho?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Ideálne pri prvom zamestnaní. Tam je vstup od osemnástich rokov. Vstupovať môžu aj nezamestnaní, aj SZČO, ktokoľvek, keďže je to dobrovoľné. Aj na západe to presne takto funguje a aj to je ten rozdiel, prečo sa západní dôchodcovia majú tak dobre na dôchodkoch, pretože tam tá finančná gramotnosť ľudí je na trošku vyššej úrovni ako na Slovensku. Čiže s prvým zamestnaním vstupujem do 3. piliera, kde si už aktívne sporím. A potom za celú dobu toho aktívneho života tých 40 – 50 rokov je tam nazbieraná už pekná suma, z ktorej viem potom na dôchodku čerpať.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre. Poďme na tie príspevky. Koľko si mám do toho piliera dávať?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Treba prihliadať na vek – čím mladší sporiteľ, samozrejme, si bude sporiť dlhšiu dobu, keďže do dôchodku má ďaleko, tak si môže sporiť aj menej. Povedzme, že mladí začínajú 15 – 20 €. Samozrejme, keď som starší, alebo mám už menej rokov do dôchodku a chcem si naozaj nasporiť tú adekvátnu sumu, tak je potrebný väčší príspevok. Ale odvíja sa to od možnosti toho klienta alebo sporiteľa, čo je schopný si odkladať mesačne na to dôchodkové sporenie. Ideál je nejaká zlatá stredná cesta podľa príjmov – 10 % by si mal odkladať, to je také odporúčanie.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Do 3. piliera 10 % príjmov?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: 10 % príjmu, presne tak. S tým, že potom sa ale počíta, že povedzme ak vstupujem do piliera ako osemnásťročný alebo dvadsaťpäťročný, tak prvých 10 rokov si môžem sporiť tých 10 % z toho príjmu. Ak už mám 50, tak si viem zvýšiť príspevok povedzme na 20 % príjmov, lebo deti už odrástli, už nemám také výdavky do rodinného rozpočtu. Tak tie peniaze potom viem zase investovať do svojho dôchodku.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Počkaj, lebo teraz mi to trošku nevychádza. Zarobím dajme tomu nejakých 1000 % a teraz ja neviem do druhého sporím, do tretieho, potom nejaká investícia, rizikové poistenie. Z čoho mám žiť teraz?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Treba si to rozdeliť, samozrejme. Tá investícia a poistenie je možno práve cesta, kde sa vie človek dostať k peniazom počas života, ak by sa stali nejaké nepredvídateľné udalosti. A ten dôchodok by mal slúžiť na to, na čo je určený, čiže tie peniaze by mali vydržať reálne v tom dôchodkovom pilieri, až keď pôjdem na ten dôchodok.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Myslel som, že povieš, že tá investícia slúži na to, aby si sa dostala k peniazom počas života, a 3. pilier až po živote. (smiech) Je to dosť tých 20 %. Oplatí sa posielať tak veľa peňazí do 3. piliera, kde máme blokované peniaze a máme v tom 3. pilieri blokované peniaze? Kedy si ich vieme vybrať?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tú blokáciu niektorí ľudia vnímajú ako nevýhodu. Ja na druhej strane vravím, že je to obrovská výhoda, že sa k tým peniazom neviem dostať, pretože ak by som sa k nim nevedel dostať, ony nie sú blokované, ale zachováva tú myšlienku, že slúžia na to, na čo sú určené, a nevyberajú sa počas života, ak mi treba kúpiť nové auto, alebo urobiť svadbu, alebo vymeniť strechu. Čiže ak by som sa vedel k týmto peniazom dostať skôr a použijem ich na tento účel, tak potom na tom dôchodku nemám to, čo som si predsavzal – ten životný štandard.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže išiel by som o 1 raz menej do wellnessu, dajme tomu alebo na nejaký dôchodcovský výlet. Vieš?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno? (smiech) Ja to považujem za výhodu, že sa nedá k tým peniazom dostať. Pretože to je ten hlavný odkaz, aby tie peniaze slúžili na to, na čo sa naozaj odkladajú.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže v osemnástke začnem treťopilierovať – teraz som vymyslel nový názov – a normálne do akého veku?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Vieš sa k nim dostať podľa poslednej novelizácie zákona v roku 2014 je ten dôchodkový systém uzavretejší. To znamená, že predčasný výber sa môže uskutočniť prvýkrát po desiatich rokoch od uzavretia zmluvy z vlastných príspevkov. Teda nie z príspevkov zamestnávateľa, ale iba vlastných príspevkov ako zamestnanca. A potom raz za 10 rokov od tej doby, kedy som prvýkrát vybral. Čiže vieš sa k nim dostať po desiatich rokoch.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Pekne sme sa opäť vrátili k tým príspevkom. Ostaňme ešte trocha pri nich. Aký je najlepší pomer toho môjho príspevku a príspevku zamestnávateľa? Lebo niektorý zamestnávateľ ti povie, že ja ti dám 1 % z hrubej mzdy, alebo ti dám 10 alebo 10, 15 €. Aký je ten najlepší pomer on a ja?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Najlepší odporúčaný pomer nezohráva úlohu, pretože všetci zamestnávatelia alebo väčšina zamestnávateľov to má zahrnuté buď v nejakej kolektívnej zmluve, alebo v nejakom svojom vnútornom predpise. To znamená, že veľa zamestnávateľov to má presne tak, že budem prispievať 1 : 1 alebo dvojnásobok toho, čo si prispieva zamestnanec. Čiže tam je to veľmi individuálne podľa toho, v ktorej spoločnosti pracujem, a koľko mi prispieva zamestnávateľ. Čiže pokojne to môže byť 20 – 30 €, 2 % z hrubej mzdy takisto, ako mi dáva zamestnávateľ. Je to veľmi flexibilné nastavenie a je to na dohode alebo na zmluve, ktorú má zamestnávateľ interne nastavenú so zamestnancami.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: A viem si tie príspevky napríklad meniť?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Výšku tvojho príspevku si vieš meniť kedykoľvek.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže aj každý mesiac, keď sa mi chce?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: V podstate áno, lebo si tam vieš dať… Takto každý mesiac je to možno trošku zložitejšie, pretože ak ti to strháva pri mzde tvoj zamestnávateľ, tak je potrebné stále ho o tom informovať buď novou dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo ústnou dohodou, alebo písomnou žiadosťou. Ale tvoj vlastný príspevok keď ti nejde ako keby zo mzdy, ale máš nastavený povedzme trvalý príkaz, alebo si dávaš svoje extra príspevky, tak si vieš v aplikácii meniť ľubovoľne aj každý mesiac.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Výborne. Ja sa so zamestnávateľom dohodnem na pätnástich eurách. Bude mi strhávať zo mzdy a každý mesiac mi zvýši 10, dobre 20 a môžem si ich normálne poslať. Čiže ja si ich pošlem na účet mojej DDS?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Mimo mojich pätnástich eur, s ktorými som dohodnutý od zamestnávateľa?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Presne.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Každý rok mi príde výpis, áno?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Každý rok ti príde výpis.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Aké sú fondy v 3. pilieri?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: My máme fondy označené číslom – Comfort Life 2020, 2030, 2040, 2050 a 2060.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čo znamenajú tie čísla?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tie čísla znamenajú približný odchod do dôchodku sporiteľa. Čiže tu sa dostávame aj k tej stratégii Comfort Life, čo je tá personalizovaná stratégia investovania. To znamená, že ak mám mladého investora narodeného po roku 91, tak on automaticky spadá do toho Comfort Life 2060, lebo zhruba v tomto čase podľa výpočtov by mal odchádzať do dôchodku.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Je to také deprimujúce, nie?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Že tam vidíš ten vek?
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Vy ste mladý, pre vás Comfort Life 2060. A on si povie, že ty vole… Úplne nepredstaviteľná vec, keď sa na to tak mladý človek pozrie.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: No mladí nemyslia na dôchodok. Ani ja, keď som mala 20.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ale ja už myslím, pretože už budem mať 39 teraz. Ja už dosť teraz myslím na dôchodok.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Zodpovedne. Ono sa to láme po tej dvadsať sedmičke, osmičke, už po tej tridsiatke keď sa hýbeme, tak si už človek trošku viac uvedomuje. ale je to úplne normálne, pretože mladý človek má milión iných svojich vecí, ktoré rieši, a naozaj na ten dôchodok nemyslí. Ja som bola taká istá.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Diskotéky do tridsiatky, po tridsiatke myslíš na dôchodok a ideš do Tatra banky založiť si Comfort Life 2030, 40? Alebo čo by to bolo potom?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: No my máme presné tabuľky podľa roku narodenia, kde je nejaká skupina, že ľudia nerobení… narodení napríklad od roku…
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Už aj narobení. (smiech)
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Aj narobení. (smiech) Od roku 1961 do 1971 sú v jednej skupine. Ony sú odstupňované a už aj na tej kalkulačke, ktorú máme na webe, to vypočítava, že do ktorého fondu patríte, alebo máme na to tabuľku, podľa ktorej sa vyberá ten fond podľa roku narodenia.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ten fond je zložený z čoho? Keď idem napríklad do toho Comfort Life 2050, tak tam je nejaký index, alebo čo tam je?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: My index ako taký nemáme, keďže sme banka. Ale máme akcie. Každý fond presne podľa toho, či je dvadsiatka, tridsiatka, štyridsiatka, päťdesiatka, má určitý pomer akcií a dlhopisov. S tým, že ten Comfort Life sa preto tak volá, lebo mapuje ako keby život človeka. Na začiatku investuje do takých aktívnych rastových aktív, teda je dynamický, zameraný na najvyšší výnos. A niekde v polovici toho života sa to automaticky skonzervatívňuje. Nejaký čas – 10, 15 rokov pred dôchodkom – je ten fond zameraný na ochranu tých úspor sporiteľa.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Sám od seba, áno?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Sám od seba, je to automaticky nastavené, čiže nie je potrebné meniť fondy, ako by to malo byť povedzme v tých indexových. Takže človek si vyberie 1 fond, ktorý má počas celého života, a v tom fonde automaticky prebieha to skonzervatívňovanie, nie je potrebné do neho vstupovať a nejak ho meniť.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čo výrazne mňa ako sporiteľa odbremeňuje od nejakých povinností a môžem byť úplne pokojný, že keď pôjdem do dôchodku, tak budem mať tie peniaze.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, je to úplne jednoduché a tak, ako vravíš, bez nejakých starostí mňa ako sporiteľa, že či v tomto čase by som mala zmeniť nejaký fond a investovať niekde inde, pretože tá doba na trhoch sa nám, samozrejme, opakuje, mení. Sú tam nejaké výkyvy, čo je úplne prirodzené. Tento fond to robí automaticky za mňa, čiže mne to odpadá.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Predstavme si teraz takú nepríjemnú situáciu, že toho dôchodku sa dožijeme. (smiech) Čo sa stane? Teraz som ja prvý deň na dôchodku, príde mi nejaký ja neviem list zo Sociálnej poisťovne, kde mi priznajú dôchodok, čo môže byť nejaká 40-percentná náhrada mojej mzdy. Možno menej, uvidíme, ako na tom bude Sociálna poisťovňa o toľko rokov. Potom sa mi ozve SDS. Myslím 2. pilier. Čiže on mi povie, že OK, Tomáš, robil si, tak dačo ti dáme.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, niečo máš.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: A 3. pilier sa ozve tiež sám od seba, či ja musím ísť?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Nie, treba požiadať.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: OK a prečo to musím urobiť ja? Keď ja sa pri Comfort Life 2050 50 rokov nestarám o to, aby som sa kontaktoval s vami, a potom odrazu chcete, aby som vám zavolal?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Lebo to je tiež tá flexibilita toho klienta. Je veľa pracujúcich dôchodcov. Napríklad už majú aj ten dôchodok z 1. piliera, ale povedzme sú veľmi dobré časy v investovaní, tak sa rozhodnú, že ešte si to tam chce nechať, nech to ešte zarába. Čiže on má právo sa rozhodnúť, kedy požiada o ten doplnkový dôchodok.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: A prebiehajú aj v tom 3. pilieri také závratné zmeny ako v druhom?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tie závratné zmeny neprebiehajú, nakoľko som hovorila, že je to komerčná sféra. Čiže do toho nezasahuje do toho ani politika.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Táto otázka smerovala k výberu. Čiže netýka sa zmena ani tých výberov. ako si viem vybrať peniaze z 3. piliera v dôchodku?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Teraz myslíš, keď mám nárok na…
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ako sa dostanem k svojim nasporeným peniazom?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Požiadaš si o výplatu predčasného dôchodku. realizuje sa to na pobočkách Tatra banky, ktoré zabezpečujú náš servis. Tam si klient podá žiadosť a tam sa rozhodne, že či chce ten doplnkový dôchodok vyplácať po dobu minimálne 5 rokov, alebo je ten čas dlhší, a tá doplnková dôchodková dávka sa mu dopláca k tomu dôchodku.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Sú tam nejaké limity, koľko maximálne môžem dostať? Dobre, chcem všetky peniaze hneď.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Všetky peniaze hneď nedostaneš.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Potešila si ma. (smiech) Ani 2. pilier mi nedá všetky peniaze, ani 3. pilier.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Nie, nie. Lebo tam je zasa zachovaná tá myšlienka toho, že to má byť na dôchodok. Aby si si tak pravidelne mesačne… Nejakú časť 25 % si vieš vybrať v hotovosti.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: No, vidíš to.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, 25 % si vieš vybrať v hotovosti a ten zvyšok si rozrátaš, či chceš 5 rokov, 10 rokov, 15, 20, doživotne.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Koľko to môže byť peňazí, keď idem dajme tomu v dvadsať päťke?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Keď ideš v dvadsať päťke a prispievaš si povedzme ja neviem 30 € a možno 30 € ti dáva zamestnávateľ, tak tie sumy vedia z toho zhodnotenia pekne narásť a pri dôchodku to môže byť aj 320, 250 €. Podľa toho, koľko…
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Myslím celkový objem peňazí. Dobre, toto je super, že si mi povedala 320 €, ale mňa skôr zaujímalo tých 25 %, že koľko tam mám napríklad nasporených po tých rokoch? Ja neviem 100000, 120000, 200000? Ja neviem, koľko to môže byť.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: No podľa toho, koľko si sporíš. Ty máš fond, ak tam máš 100000, tak 25 % zo 100000 si vieš vybrať a zvyšok sa ti bude vyplácať k dôchodku.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre, to som presne chcel vedieť, že naozaj nejde o nejaké drobné, ale ide o väčšiu sumu peňazí.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Určite nie. Určite.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Takže Maldivy z tých dvadsiatich piatich percent a potom si môžem žiť ďalej akože slušne? Však už budem mať 3. pilier, no a možno aj 4. pilier. Ale k tomu sa možno dostaneme niekedy nabudúce.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Máme taký?
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Máme taký, no. To je osobná investícia.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Jaj, takto.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Poďme ešte k tej daňovej úľave, ktorú som na začiatku spomínal. Mám z toho ja niečo okrem toho, že zarobím peniaze na dôchodok, mám aj nejakú daňovú úľavu z toho, že tam posielam peniaze a že môj zamestnávateľ mi posiela peniaze?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tá daňová úľava sa vzťahuje na tvoje príspevky, čiže nie na príspevky zamestnávateľa. Z vlastných príspevkov až do výšky 180 % si vieš uplatniť daňovú úľavu, čo na daniach robí nejakých 34 € plus-mínus nejaké drobné, takže o túto sumu si vieš svoju daň znížiť každý rok. Platí to ale pre zmluvy, ktoré sú uzavreté po roku 2014, alebo pre účastníkov, ktorí podpísali dodatok s prechodom na tie nové podmienky. Čiže pre ľudí, ktorí majú staršie zmluvy, sa táto daňová úľava nevzťahuje.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže môžem si aj ja staršiu zmluvu nejakým spôsobom…
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Prejsť dodatkom na nové podmienky.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Prejsť tak, aby to bolo atraktívnejšie pre mňa. Takže daňová povinnosť za nami. Dôchodok je dedičný?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ako sa dedič dostane k mojim nasporeným peniazom? Čo je veľmi dôležité mať napísané na zmluve?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Veľmi dôležité je mať napísané na zmluve, ak sa sporiteľ rozhodne pre tento spôsob, oprávnenú osobu. Môže uviesť niekoľko oprávnených osôb, kde vie priradiť aj percentuálny podiel. Keď tam má napríklad troch, tak dá jednému a druhému a tretiemu dá 34 %, aby ten súčet bol 100 %. A ak mám v zmluve uvedenú oprávnenú osobu, tak prostriedky v prípade smrti sporiteľa sa vyplácajú priamo oprávnenej osobe, ktorá musí prísť požiadať do Tatra banky aj s kópiou úmrtného listu. Oni ju overia a vypláca sa vlastne celá hodnota toho účtu, ktorá tam je nasporená. A tieto prostriedky sa nezapočítavajú do dedičského konania. To znamená, že ak aj tam je oprávnená osoba, ktorá je potom aj… Môže to byť aj úplne cudzí človek, nemusí to byť rodinný príslušník. Naozaj to môže byť úplne cudzia osoba. Ale ak je to rodinný príslušník, ktorý potom patrí aj do dedičského konania, tak v dedičskom konaní sa neprihliada na to, že on už dostal peniaze z DDS-ky. Ten ostatný majetok sa tak či tak delí v zmysle tých podielov. To je veľká výhoda, že ak je tam oprávnená osoba, tak sa to nezapočítava do dedičského konania. Ak tam nie je oprávnená osoba, tak v zmysle dedičského konania sa tie peniaze dedia.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ako rýchlo dostanem tie peniaze, ak prídem do Tatra banky s úmrtným listom?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Od úplného podania žiadosti je lehota 60 dní. Prax ale, samozrejme, hovorí o kratších lehotách.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: 59?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Čiže z praxe záleží naozaj od žiadosti – či je úplná, či spĺňa všetky podmienky a či je klient overený a všetky procesné veci. Môže to trvať povedzme 3 týždne do tej výplaty.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ak pozostalí nevedia, že zomrelý mal 3. pilier, tak ako sa o tom dozvedia? Čo sa s tými peniazmi potom udeje, ak si ich nikto nevyberie?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: K týmto veciam sa dostane aj notár alebo správca dedičského konania. On má právomoc tieto informácie získať. Ale z praxe je to väčšinou tak, že dedičia alebo najbližšia rodina vie o tom, či mal 2. pilier, 3. pilier, pardon. Alebo nájdu doma zmluvu a takto sa to dozvedia.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ak zomriem počas toho výkonu dôchodku? Ako to mám povedať, výkon dôchodku, nie?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: No vyplácanie dôchodku. (smiech)
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ak zomriem v rámci oddychu na dôchodku, zvyšok sa tiež takým istým spôsobom dedí?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno. To celé nespotrebované sa dedí. je to majetok sporiteľa.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Odporúčaš v tomto prípade, ak sa niečo také udeje, kontaktovať finančného sprostredkovateľa, aby s tým pomohol, alebo aby ten človek išiel sám do Tatra banky?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Veľa ľudí má nejakých svojich finančných sprostredkovateľov. A ak majú dobré vzťahy a sú pravidelne v kontakte v tej starostlivosti finančného sprostredkovateľa, tak určite to pomôže. Lebo človek v tej ťažkej situácii, keď mu odíde niekto blízky, možno ani nemyslí na všetky tieto veci. a práve finančný sprostredkovateľ môže byť osoba, ktorá mu to pripomenie, alebo mu dá do povedomia to, že treba zistiť, či toto mal, nemal a je potrebné sa ísť spýtať.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre. Dotknem sa ešte trošku špeciálnych rizikových povolaní. Môžeš povedať niečo bližšie o tom, kto je špeciálne povolaný?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tak ono sa to nazýva takzvaná trojka, štvorka riziková skupina a sú to väčšinou zdravotníci, alebo ako som spomínala, vo výrobných sférach pracovníci, ktorí pracujú niekde v mraziarenských skladoch, alebo s chemikáliami, alebo vykonávajú rôzne tieto rizikové práce. Tým, že 3. pilier je dobrovoľný a je flexibilný ako pre zamestnávateľa, tak aj pre zamestnanca, v prípade, že má zamestnávateľ takýchto rizikových zamestnancov, tak v tomto prípade je on povinný prispievať do 3. piliera v zmysle zákona a minimálne 2 % z hrubej mzdy.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Aj sa to deje?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Aj sa to deje. Oni majú povinnosť do tridsiatich dní od nástupu do zamestnania to urobiť. Kontroluje to inšpektorát práce. Reálne ak to nemajú splnené, tak dostávajú pokuty alebo sankcie.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ak zamestnávateľ nemá zmluvu s Tatra bankou s DDS Tatra banky, je povinný si ju uzavrieť, ak ja chcem presne túto spoločnosť?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno, ak by mal zamestnávateľ tridsiatich zamestnancov a iba 1 jediný má Tatra banku a chce, aby mu prispieval do Tatra banky, tak zamestnávateľ je povinný uzavrieť zmluvu s Tatra bankou.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre. Poďme na takú obľúbenú tému – poplatky. Koľko?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Poplatky sa znižovali. Takže to je dobrá správa. A budú sa naďalej znižovať, vlastne už v roku 2023 sa znížili z 1,2 na 1,15 a do roku 2025 to bude 1 %.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Z čoho? Neviem si konkrétne predstaviť, že 1 % z čoho?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Z tej sumy ktorá tam je nasporená.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Aj z mojej, aj od zamestnávateľa?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Ono sa to berie z celkovej.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Čiže 1,2 % to bude?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: 1,15.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Len tento 1 poplatok to bude?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Za to, že mi napríklad posielate nejaký výpis alebo niečo, za to sa neplatí?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: To nie. To je zo zákona, že to musíme posielať.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre. Takže ja si myslím, že sú vyčerpané asi všetky témy alebo všetky okruhy tých tém. Je ešte niečo, čo by si k 3. pilieru chcela dodať, čo by si nám chcela povedať?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Určite by som chcela povedať, že každý pracujúci človek by mal myslieť na to, že raz príde dôchodok a na dôchodku sa o nás štát nepostará, lebo už teraz peniaze na dôchodky nie sú. A z môjho pohľadu aj priznanie rodičovského dôchodku alebo príspevku je ako keby otvorené priznanie vlády, že na dôchodky peniaze nie sú, tak sa hľadajú ďalšie možnosti. Čiže aj toto je možno také, aby si ľudia uvedomili, že ako populácia ľudovo povedané mladneme, ale počet aktívnych ľudí klesá. Čiže ak v minulosti boli štyria pracujúci na jedného dôchodcu, tak o nejakých pár rokov to už nemusí byť ani 1 človek povedzme. Čiže tá demografická krivka je niečo, čo sa nedá prehliadnuť, a naozaj si treba sporiť na ten dôchodok.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ešte úplne posledná otázka pred tým, ako skončíme, ktorý si ty Comfort Life?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: 2040.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Ja tak zistím, alebo nič nezistím.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Neviem, čo zistíš.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Aj v 2. pilieri si?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Áno.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Dobre. Aj investuješ nejaké peniažky ešte mimo toho?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Podľa možností, ale poviem, že áno, keďže viem, že si finančný sprostredkovateľ.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Som veľmi rád, že to máš takto zabezpečené. A verím, že na tom dôchodku budeme ešte dlho po tom, ako doňho vstúpime a že nám budú vyplácať peniaze. Aj keď nebudeme, tak verím, že naši blízki z toho budú mať nejakých 3, 4, 5 Maledív, nie?
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Tak určite. Stretla som sa aj s tým, že niektorí ľudia naozaj nie sú schopní počas života nasporiť si nejaké peniaze. A toto mu ide mimo, lebo má to pri mzde, necíti to reálne, nevidí to. Čiže je to také dobré sporenie, že keď sa mu počas života nepodarí nasporiť naozaj nič, tak aspoň v tom 3. pilieri si povie, že však tam sporím. Aspoň tým blízkym niečo zanechám a odľahčím trošku ten žiaľ.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: Hovorí magisterka Františka Kozáková, MBA, regional sales manager Doplnkovej dôchodkovej spoločnosti Tatra banky, a.s. Ja ďakujem veľmi pekne, že si tu dnes bola s nami. Verím, že tieto informácie budú pre našich poslucháčov prínosné. Ja sa na vás, vážení poslucháči, teším niekedy nabudúce. Počúvali ste podcast NA ROVINU o peniazoch, ďakujem pekne ešte raz.
FRANTIŠKA KOZÁKOVÁ: Ja ďakujem za pozvanie.
TOMÁŠ BUZOGÁŇ: A prajem všetko dobré. Dopočutia.
