O epizóde

Vít Hanuš, odborník Zero Gravity Capital na škálovanie biznisu, nastavenie biznis modelu, vyjednávanie s investormi či na exit stratégie, prezradil ako postupovať pri vstupe investora do firmy.

Biznismen a podnikateľ, ktorý prišiel na Slovensko z Čiech, v epizóde detailne vysvetlil:

• Ako sa vojnový konflikt, stúpajúca inflácia, prepad na trhoch odzrkadlil na nálade investorov?
• Príbeh Zero Gravity Capital a Víta Hanuša.
• Prečo chcú investori investovať a zároveň firmy získať kapitál?
• Integrácia firiem. Ako udržať kultúru, talenty a zároveň doplniť ľudí a pripraviť na rýchly rast.
• Ako nepredať veľký podiel za málo peňazí. 
• Proces investície a vstup investora. Krok po kroku.

Základný investičný slovník

• M&A – Mergers & Acquisitions
• Majoritny a minoritny podiel
• Private equity
• Venture capital
• Due diligence
• Vendor lock
• Lay-off
• Earn-out part
• Exit

Linky z podcastu:

O Zero Gravity Capital

Článok v Startitup: Slovenský fond hľadá ambiciózne startupy, do ktorých tento rok preinvestuje 10 miliónov eur

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Hosť: Vít Hanuš (investičný partner zo spoločnosti Zero Gravity Capital – odpovede hosťa sú voľne prekladané a prepísané z hovorenej češtiny do slovenčiny) 

Erik Lakomý: Pekný deň, milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu NA ROVINU o podnikaní. Dnešná sedemdesiata ôsma epizóda okrem toho, že vzniká s podporou spoločnosti PROSIGHT Slovensko, vzniká aj s podporou vás poslucháčov. A ja začnem rovno tak, že prišiel nám e-mail, kde nám Miro napísal:  “Som pravidelným poslucháčom podcastu NA ROVINU o podnikaní a že často riešite témy, ktoré sú veľmi zaujímavé a inšpiratívne. Momentálne riešime vo firme vstup strategického investora a pred samotný vstupom by sme sa chceli s niekým externým nezaujatým poradiť o optimalizácii firmy, organizačne, ale aj procesne. Vedeli by ste nám doporučiť niekoho konkrétneho?”

 No, takže to je Miro. A zároveň na druhej strane ma oslovila Sandra Hemzová, ktorá je zo spoločnosti Zero Gravity Capital, že tiež tento podcast počúvajú a že sa im veľmi páči. A že či by sme nevedeli niečo spolu vymyslieť. Tak ja som neváhal a rovno som využil šancu a týchto dvoch našich poslucháčov som spojil. A dnes už predo mnou sedí investičný partner z firmy Zero Gravity Capital. Jeho meno je Vít Hanuš. Vitaj.

Vít Hanuš: Ahoj, ahoj.

Erik Lakomý: No, takže som rád, že sme to takto spojili a že v zásade dneska budeme riešiť tému, ktorá je konkrétne pre poslucháča je praktická a zároveň veľmi zaujímavá aj pre mňa. Budeme sa baviť o nielen o zahraničnom, ale celkovo o kapitále, ktorý môže do firmy plynúť a ako to celé nastaviť. Tak Vít, možno povedz ty na začiatok. Počúvaš podcasty?

Vít Hanuš: Počúvam podcasty. Ja musím povedať, že som relatívne vášnivý športovec a snažím sa optimalizovať, samozrejme, svoj voľný čas. A pri tom športe ako počúvam musím povedať ako primárne podcasty. Takže áno.

Erik Lakomý: A ty si ešte, ešte to je taká čerešnička na torte, že si Čech. Dneska si v slovenskom podcaste,  počúvajú Česi slovenské podcasty?

Vít Hanuš: No, ja musím povedať, že áno a povedal by som, že to platí aj naopak. Ako poznám spústu Slovákov, ktorí mi hovoria, že počúvajú české podcasty. Ale zároveň poznám teda aj ľudí, ktorí počúvajú slovenské podcasty. Takže áno. Ono, bohužiaľ, toho contentu nie je úplne nekonečno a to veľmi často núti človeka aj k tomu, aby jednoducho hľadal za hranicami a naozaj nájsť ako kvalitný podcast nie je jednoduché.

Erik Lakomý: Vieš aj dať odporúčania na nejaké dobré možno aj investičné podcasty alebo čisto lifestylové, ktoré ty počúvaš?

Vít Hanuš: Ja sa snažím počúvať teda predovšetkým tie investičné alebo tie, ktoré sú ako zamerané na to, čomu sa venujem. A ja keby som teda mal zmieniť český, tak mne sa primárne páči Insider. Na Insiderovi sa mi páči, že nie je to čisto investičné. Ono až takto ako špecificky by som povedal tu v našom regióne ako nájsť lokálny čisto investičný podcast tak to nie je jednoduché. Ale v tom Insiderovi sa často nájdu aj investori ako zaujímaví biznis ľudia, ktorí majú ten presah. A to je, samozrejme zaujímavé.

Erik Lakomý: Super, tak určite si vypočujem Insider. Určite tento podcast vnímam a som veľmi rád, že môžeme aj my takouto časťou prispieť celkovo k tomu celému balíku informácií. Lebo nie je ich až tak veľa, čo sa týka investícií a je to skôr taká možno cestička zarúbaná pre ľudí, ako to funguje. Tak ja verím, že to rozlúskneme dneska. A ďalšiu časť možno čo som rád, že si tu ako Čech, tak verím, že NA ROVINU o podnikaní bude mať aj presah za naše hranice a vypočuje si pár ľudí aj z Čiech.

Vít Hanuš: Určite.

Erik Lakomý: Dobre, poďme možno, keď sme dohadovali tento podcast, napísal si mi celkom taký nabitý zoznam, že kedy máš voľné termíny. Letíš do Azerbajdžanu, keď si dobre pamätám, čoskoro. Tak povedz, že aký je teraz možno, alebo aká je tá situácia na investičných trhoch a celkovo čo sa týka investícií? Lebo zvyšovanie inflácie, vojnový konflikt, doznel Covid, alebo doznieva Covid, že nebolo to jednoduché. Trhy padli. Tak ako ste to vy vnímali ako investori?

Vít Hanuš: Tak tá situácia je, samozrejme, volatilná a je veľmi komplikovaná. On každý fond má, samozrejme, nejaký životný cyklus. My sme aktuálne cca v polovici. To znamená, že sme si istí tým, že máme ešte ako nejaký priestor na to, aby sme dokázali operovať bezo zmeny. To znamená väčšina týchto zmien neovplyvňuje tie fondy zo dňa na deň, ale ide skôr o nejako ako dlhodobé vplyvy, kde samozrejme každý ten fond – vrátane toho nášho – sa snaží ako dlhodobo strategicky premýšľať. Tá doba je v tejto chvíli, ako som už povedal, veľmi ako neistá. Je veľmi volatilná. Ale na druhej strane, nie je, my ju nevnímame negatívne. Ako poviem to ako mogulovia amerického biznisu vždy hovorili, že tam, kde 1 vidí problém, druhý môže vidieť oportunitu. A snažíme sa o tom premýšľať úplne rovnako. Tak samozrejme, tá situácia, ktorá je, tak zvyšuje sa inflácia, čo prirodzene znamená, že ľudia, alebo všeobecne zvyšujú sa náklady na financovanie technologických firiem. Je väčšia skepsa aktuálne voči nášmu centrálnej, centrálnej Európe regiónu ako Česko, Slovensko, Poľsko. To je z toho dôvodu, že predovšetkým z toho dôvodu, že je vnímaný ako nejaká nárazníková zóna NATO. To znamená, že tie inštitucionálni investori, keď sa budeme baviť o veľkých penzijných fondoch, nadnárodných fondoch a tak ďalej, v tejto chvíli asi sú v nejakom akoby on-hold režime. A snažia sa primárne neinvestovať a čakať, ako sa vôbec bude situácia vyvíjať. Na druhej strane rastúca inflácia v dnešnej dobe znamená pre toho retailového investora, pretože za posledných pár rokov sa tu vyvinulo prostredie, kde retailový investor má eToro. Má ako veľa jednoduchých nástrojov, ako môže investovať na dve kliknutia na mobilnom telefóne. Tak tam, samozrejme, sa snaží tá bežná populácia nejakým spôsobom dohnať tú infláciu. Snaží sa nejakým spôsobom chrániť proti inflácii a vidíme, že je tam, samozrejme, z toho retailu výrazne väčší dopyt na investovanie. Pre tých retailových tam ako vidíme posun, ktorý do istej miery kalibruje na akciových trhoch a podobne tie výpadky, kde človek by očakával prepad, a ony tie prepady sú celkom dobre sanované.

Erik Lakomý: Možno vnímaš aj akože toho koncového zákazníka. Nechceme tu ísť veľmi do detailov v tomto smere, ale že niekedy to bolo tak, že padli trhy, vznikol nejaký ja neviem konflikt, nejaká situácia. Padli trhy a ľudia v panike začali vyberať. Čiže myslíš, že už teraz s postupom času sú tí ľudia viac informovaní a možno berú ten prepad ako príležitosť, kedy vlastne do toho fondu alebo do nejakých ETF-iek alebo do eTora, konkrétne do firiem zainvestovať ešte viacej? Práve v tomto čase nakupujú lacnejšie?

Vít Hanuš: Myslím si, že tí sofistikovaní áno. Tí to takto určite vnímajú a myslím si, že tí ostatní sú naozaj ako často aj prvoinvestori, ktorí dodnes to nemuseli riešiť kvôli nulovým úrokovým mieram a inflácii. A bolo to vlastne jednoducho pre nich, držať kapitál bolo v podstate bez ujmy. Hoci prichádzali o tie náklady ako ušlé príležitosti. Ale v tejto chvíli skôr naopak sa snažia viac si o tom prečítať, viac zistiť. Snažia sa vstupovať práve do tých trhov. Práve preto, že sa obávajú, že vlastne ich úspory a podobne budú znehodnotené a je to prísun skôr nových. Samozrejme, tí sofistikovaní áno, tí využívajú trhové mechanizmy a prepady, samozrejme, vnímajú ako príležitosť.

Erik Lakomý: Dobre a čo sa týka teda nie toho retailu, ale korporátu, ako to vyzerá? Aká je nálada v zásade medzi investormi? Chcú teraz investovať do firiem, majú dostatok kapitálu, alebo skôr je to on-hold, ako si vravel?

Vít Hanuš: Ja by som to asi rozdelil na tie rôzne škály a tie kategórie. Tak máme tu, samozrejme, nejakých High-net-worth individuals, ktorí investujú cez rôzne mechanizmy, cez ako kvalifikovaných investorov a podobne. A tam ako nevidíme, že by bol nejaký prepad toho apetítu. Tam skôr naopak ten apetít, pretože často títo ľudia ďalej bohatnú, tak sú naklonení aj vstupovaniu ako do rizikových inštrumentov. Potom sú tu tí inštitucionálni, kde sa potom môžeme baviť o tých penzijných fondoch a podobne, a tam tí už sa na to pozerajú jednoducho naozaj z makroekonomického pohľadu a snažia sa pozerať na to, ako sa vyvíja ako makroekonomicky inflácia. Čo pre nich znamená ako napríklad zvýšenie v rámci portfólia dividendových investícií, pardon dividendových… dlhopisových investícií oproti akciovým. A tam už dochádza ako ku kalibrácii. Čiže asi je potrebné odlišovať vždy ten typ toho investora. Ale áno, tie zmeny sa dejú.

Erik Lakomý: Takže je dobrá príležitosť, hej, teraz ak si predstavím, že ja som podnikateľ, ktorý chce a hľadá investora, tak viem aj v tejto dobe nájsť?

Vít Hanuš: Ja som skalopevne presvedčený, že kvalitná investícia sa odvíja od kvality biznisu. To znamená, že pokiaľ je kvalitný biznis, tak toho kapitálu je na trhu stále dosť a určite sa dá zohnať.

Erik Lakomý: Dobre a povedz, možno predstav, predstav nám trošku, že čo robí váš fond Zero Gravity Capital? Čomu sa venujete, aké sú pre vás investície najlákavejšie, najzaujímavejšie a ako to celé vzniklo?

Vít Hanuš: Jasné. Zero Gravity Capital je fond rizikového kapitálu, venture kapitálový fond, ktorý sa primárne zameriava na inovatívne technologické spoločnosti. To znamená, že máme kapitál, ktorý pochádza z dvoch zdrojov. Jeden je od Slovenského investičného holdingu a druhá časť je od našich privátnych partnerov. A tento kapitál my investujeme do mladých ambicióznych technologických spoločností, ktoré majú predovšetkým rastovú ambíciu, medzinárodný potenciál a snažia sa v podstate s pomocou toho nášho kapitálu, ale aj aktívnej podpory, ktorú k tomu ponúkame, dostať sa ďalej než len na slovenský trh a uspieť dá sa povedať na globálnej scéne.

Erik Lakomý: Dobre, takže vy v zásade používate aj nejaké európske peniaze. Ste 1 z tých troch fondov, ktorý získal akoby balík peňazí a ďalej to prerozdeľuje medzi peniaze. Lebo mali sme tu, mali sme tu asi dve epizódy dozadu Vlada Eliaša, ktorý je v Eatsteru. V zásade je to presne ten typ podnikateľa, ktorý získal peniaze z týchto európskych zdrojov. Takže vy ste tiež medzi nimi?

Vít Hanuš: Áno, sme správcom tohto kapitálu.

Erik Lakomý: A vieš aj povedať a možno konkretizovať nejaké firmy, ktoré už ste takto financovali a ktorým sa aj darí, že bol to úspešný projekt?

Vít Hanuš: Určite. My máme mandát primárne investovať do slovenských spoločností, hoci sa nebránime, samozrejme, ako medzinárodným spoločnostiam, pokiaľ sú splnené tie podmienky toho slovenského elementu, ktorý tam musí byť. Ako 1 z príkladov by som asi mohol uviesť napríklad spoločnosť Powerful Medical, čo je vlastne kardiotech. Je to spoločnosť, ktorá dokáže na základe skenu EKG predikovať predispozíciu kardiovaskulárnych chorôb. Má jednu z najväčších svetových databáz EKG vrátane indikácií chorôb. Na základe toho vlastne trénujú machine learningový algoritmus, takže umelú inteligenciu, ktorá dokáže predikovať čisto z fotografie a v kombinácii s liekmi a nejakou ďalšou diagnózou predispozíciu ku kardiovaskulárnym chorobám. Čo sú v dnešnej dobe najvýznamnejšie – ako by som to povedal – z hľadiska početnosti úmrtí predčasných a podobne. Takže to je napríklad jedna zo spoločností, ktorá má veľmi dobre našliapnuté.

Erik Lakomý: Myslím, že aj štatistika poisťovní hovorí, že najviac ochorení alebo kritických ochorení je práve kardiovaskulárnych. Takže asi je to dobrý smer biznisu, čo sa toho týka. Tak ja verím tomu, že to pomôže čo najviac ľuďom a že zachráni aj tie nejaké ľudské životy. To je super, že ak tie firmy majú aj presah na niečo takéto a riešia reálne takéto problémy. Povedz možno ešte ty, ako si sa dostal k investíciám? Lebo na LinkedIn máš, že si doktor filozofie.

Vít Hanuš: To je pravda. To sa…

Erik Lakomý: Tak ako sa to dá skĺbiť?

Vít Hanuš: To sa bavíme o technológiách. To je čisto by som povedal pomenovanie titulu, ale dostal som sa k tomu relatívne skoro. Pretože v rámci svojho štúdia – ja som študoval ekonómiu, ale študoval som zároveň aj techniku -, tak som študoval PhD v rámci materiálového inžinierstva. Tak ma oslovil kamarát, ktorý mal ideu zo zahraničia vyrábať technológiu luxusného betónového nábytku. A vtedy sa vlastne začala písať príbeh, začal sa písať príbeh môjho prvého startupu, kde som sa pustil do vývoja v rámci doktorandského štúdia týchto technológií. Spoločne sme to vybudovali, v podstate sme na to založili spoločnosť a to sme potom exitovali. Takže to vlastne bola taká…

Erik Lakomý: Takže úplne prvý a zároveň úspešný projekt, hej, keď ste to exitli?

Vít Hanuš: No, tak ono je, samozrejme, otázka to, ako sa definuje slovo úspech. Ja už v dnešnom meradle za úspech považujem spoločnosť, ktorá má ambíciu sa napríklad stať unicornom a byť globálnou. Nám sa podarilo vybudovať spoločnosť, ktorá bola schopná lokálne uspokojiť zákazníkov. A do dneška v podstate je schopná poskytovať produkty cez nejakých partnerov a podobne. Takže je to životaschopný projekt. Avšak nespĺňa to už dnes tie kritériá toho, ako vnímam úspešný projekt.

Erik Lakomý: Áno, s jedlom rastie chuť. Takže čo bolo vtedy úspešné, samozrejme, že keď sa človek obzrie dozadu, tak sa mu to zdá ako maličkosť.

Vít Hanuš: To je Pravda. Ako študentský projekt to bolo pekné.

Erik Lakomý: Super, padli tu už aj nejaké také zahraničné slovíčka, že venture capital, exit a tak ďalej. Môžeme si predtým, ako vhupneme do tej celej témy, spraviť taký akože základný slovník investora alebo foundera, aby vedel, ako riadiť, alebo ako komunikovať s tým investorom?

Vít Hanuš: Samozrejme.

Erik Lakomý: OK, tak ty keď si mi posielal nejaké poznámky k tomuto podcastu, tak bolo tam relatívne dosť skratiek. Prvá bola, že M&A. Čo to znamená?

Vít Hanuš: M&A je vlastne skratka pre mergers and acquisitions, čo znamená zlúčenie a akvizície spoločností. To znamená nákup. Tu sa bavíme primárne o private equity teda o privátnom kapitále, ktorý nakupuje spoločnosti ako celok alebo ich majoritné podiely.

Erik Lakomý: Uhm, takže to sú akoby dve formy, možnosti vstupu investora. Jedna je zlúčenie a druhá je…

Vít Hanuš: Presne tak.

Erik Lakomý: A druhá je akvizícia. Dobre.

Vít Hanuš: Technicky by sme ich vymysleli určite mnoho, ale zjednodušene áno.

Erik Lakomý: Jasné. Dobre, potom, že majoritný a minoritný podiel.

Vít Hanuš: Majoritný / minoritný podiel je v podstate definícia toho, o aký typ nákupu ide. Samozrejme, to private equity – ten privátny kapitál -, ktorý nakupuje a robí to M&A, tak ten apriori má ambíciu ovládnuť spoločnosť. Veľmi často je to spojené aj s výmenou manažmentu a s nejakou postmerger integráciou a v realizácii nejakých synergií, rastu a podobne. Zatiaľ čo pri tom minoritnom investorovi, ktorým je napríklad ten venture capital v našom prípade, ide skôr o podporu nejakého rastového kapitálu, ktorý dokáže tej spoločnosti pomôcť, ale viac-menej je to v rukách tej spoločnosti. A ten úspech záleží na tom, akým spôsobom sú schopní to riadiť, akým spôsobom sú schopní ďalej pokračovať s tou spoločnosťou. A nejde o nákup ako celok alebo o change of control teda zmenu manažmentu a podobne.

Erik Lakomý: Takže keď to úplne tak zjednoduším, že majoritný je väčšinový a minoritný je menšinový podiel, hej?

Vít Hanuš: Skôr ide o ovládanie spoločnosti. Ten majoritný ovládne celú spoločnosť, zatiaľ čo ten minoritný poskytuje kapitál na rast, ale neočakáva ovládanie spoločnosti.

Erik Lakomý: Dobre. Potom ďalšie slovíčko bolo, že venture capital.

Vít Hanuš: Venture capital sú fondy rizikového kapitálu. To znamená fondy, kde samozrejme to riziko je vysoké. Štatisticky sa hovorí, že životaschopný je 1 z desiatich, 1 z trinástich projektov. To znamená v tých vybraných, takže samozrejme sa počíta s tým, že návratnosť sa blíži tomu private equity. Alebo koľkokrát môže byť aj rovnaká alebo väčšia, ale nie je to tak, že každý 1 projekt by bol úspešný. To riziko je, samozrejme, vyššie.

Erik Lakomý: Uhm, takže je to rizikový kapitál. OK, potom je také pekné slovíčko, že due diligence.

Vít Hanuš: Due diligence to je zaujímavé slovíčko. Musím povedať, že je to často aj postrach vlastne tých ľudí, do ktorých sa investuje, alebo tých zakladateľov. Ide o proces, kde si investičný fond robí svoju domácu úlohu v tom, že prechádza či sú to už účtovné uzávierky, či sú to zmluvné dokumenty, či už to je nejaké KYC. Takže vlastne nejaké register trestov a ďalšie ostatné informácie o danej spoločnosti a ich zakladateľoch, aby mali istotu, že v podstate sa tam nenachádza nejaký kostlivec v skrini a že z finančného, právneho a ostatných pohľadov je tá spoločnosť v poriadku a zdravá.

Erik Lakomý: Takže to je taká lustrovačka, hej, keď to zjednoduším. (smiech)

Vít Hanuš: Dá sa to tak povedať.

Erik Lakomý: OK, potom mne sa páči ďalšie slovíčko a to je, že vendor lock.

Vít Hanuš: Vendor lock – tu sa dostávame už do špecifík niektorých investorov. A, samozrejme, tá otázka poslucháča bola na vstup strategického investora do spoločnosti. Veľmi často sa stáva, že alebo je skôr potrebné riešiť vždy motiváciu toho daného investora, prečo vlastne do tej spoločnosti vstupuje. Veľmi často sa už dnes nachádzajú na trhu aj korporátne investičné fondy, ktoré vlastne robia svoju malú investičnú odnož, kde veľmi často môže byť ich motiváciou napríklad nákup tej technológie alebo predkupné právo na tú technológiu. Viem si predstaviť, že napríklad bankový fond má ambíciou nakúpiť nejakú fintechovú technológiu práve preto, že sa im pozdáva kvôli budúcej integrácii. A veľmi často sa v tých zmluvách môže aj ocitnúť – v tých investičných – aj to, že tá spoločnosť sa zaväzuje, že dlhodobo bude poskytovať tú službu práve tej banke. Čo môže byť napríklad problém v rámci exitu, pokiaľ by chcel tú spoločnosť kupovať nejaký konkurent.

Erik Lakomý: To je zaujímavé. Takže možno nejaká akože poistka pre toho investora alebo nejaká opcia, alebo nejak tak to zjednodušiť?

Vít Hanuš: Ja by som tomu povedal, chcel som to nazvať skôr prefíkanosťou ako poistkou, ale samozrejme, z ich pohľadu je to poistka.

Erik Lakomý: Dobre, posledné dve slovíčka – layoff.

Vít Hanuš: Layoff, tak tu sa nebavíme ani tak veľmi o tom rastovom kapitále, hoci aj tam je to potrebné, keď sa firme nedarí. Ale ide o prepúšťanie, samozrejme, v spoločnostiach v rámci realizácie synergií, keď dochádza v rámci toho private equity nákupu alebo v rámci toho M&A k zlučovaniu, tak človek zistí, že napríklad nie je potrebné mať dve účtovnícke oddelenia, keď pôjde po zlúčení o jednu spoločnosť, tak možno vlastne stačí iba jedno. A v takom prípade dochádza k realizácii týchto nákladových zjednodušení a prepúšťania.

Erik Lakomý: Takže to je taká kvázi akože optimalizácia, hej, čo sa týka ľudských zdrojov primárne?

Vít Hanuš: Áno.

Erik Lakomý: OK. A Earnout part.

Vít Hanuš: Earnout je veľmi zaujímavá. Tá sa môže nachádzať či už v tom venture kapitále alebo pri tom private equity alebo v tom M&A. Earnout je vlastne časť, je to časť odmeny za ten nákup alebo ceny, ktorá nie je realizovaná v dni podpisu alebo v stanovený deň v podstate po tom podpise. Ale je to časť, ktorá má motivovať tých zakladateľov, bývalých majiteľov, aby si odpracovali tú časť. Aby spolupracovali v rámci integrácie, aby spolupracovali v rámci budúceho úspechu spoločnosti a časť sa im vlastne vypláca v čase podľa toho, či tá spoločnosť realizuje plány, ktoré boli v rámci toho nákupu sľúbené.

Erik Lakomý: Napadla ma ešte jedna posledná vec a tou by som to aj ukončil, a to je že exit.

Vít Hanuš: Exit, tak exit, samozrejme, môže byť pozitívny / negatívny. Ale pri exite ide o ukončenie z nášho pohľadu fondu ide o ukončenie pozície v spoločnosti, čo znamená odpredaj alebo likvidácia podielu a vystúpenie vlastne z tej kapitálovej vlastníckej štruktúry.

Erik Lakomý: Dobre, tak ja ti ďakujem veľmi pekne za takýto, za takýto úvodný prehľad. Vlastne vhupneme do druhej časti nášho podcastu a určite to bude veľmi praktické, aby sme si tieto slovíčka na začiatok ozrejmili. Ja len poviem, že počúvate sedemdesiatu deviate epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní. Dnešným hosťom je Vít Hanuš zo Zero Gravity Capital a bavíme sa o tom, ako tento fond a ako táto firma vznikla. Aká je momentálna situácia vo svete investícií, čo je hlavne podstatou. Prešli sme si základný investičný slovník a čaká nás teraz veľmi praktická časť, čo sa týka integrácie firiem. Aký je rozdiel medzi majoritným a minoritným vstupom a ako prebieha proces krok po kroku. A ja verím, že Vít nám aj prezradí nejakú vyhliadku do budúcna, že vyberie svoju vešteckú guľu.

Vít Hanuš: Veľmi rád.

Erik Lakomý: Aj tento podcast vzniká s podporou PROSIGHT Slovensko a pripomeniem ešte, že sme dali do sveta aj druhý podcast. Ten je zameraný viacej na peniaze. Volá sa NA ROVINU o peniazoch. Takže neváhajte si to pozrieť na vašich streamoch, takisto na stránke Narovinu.online.

OK, Vít, tak po tomto slovníku už máme všetko zrejmé. Všetko vieme, tak poďme si povedať, že ako možno prebieha tá integrácia firiem teda zlúčenie, že na čo by si mali dať ľudia pozor?

Vít Hanuš: Áno, ja by som asi začal primárne tou motiváciou ešte pred tým samotným procesom. Pretože tak nejako verím tomu, že za každým nákupom alebo každým činom, ktorý sa vlastne v tom obchodnom vzťahu stane, je nejaká motivácia. Tu je asi potrebné sa naozaj ako zamýšľať nad tým, čo je primárna motivácia tých zakladateľov predávať ten podiel a čo je primárna motivácia toho – alebo sekundárna motivácia – toho investora ten podiel nakupovať. To môže do veľkej miery vlastne naznačiť, čo sa môže diať v rámci toho procesu po tom nákupe. Pokiaľ sa budeme baviť naozaj o tom M&A, to znamená, že to je majoritný nákup podielu, tak tam ten proces má relatívne jasne dané pravidlá. Samozrejme, delia sa v podstate do viacerých krokov a môžeme začať nejakým ako day 1, prvý týždeň, prvý mesiac, prvý rok a potom ako následná perióda, kde ten proces tej samotnej integrácie začína tým, že je potrebné upokojiť ľudí. Povedal by som, že to je vlastne taká prvá vec a motivovať tých ľudí. Musíte si predstaviť, že z pohľadu majiteľov spoločnosti oni veľmi často vedia, čo sa vlastne bude diať, aká je motivácia investora, aké budú následné kroky. Avšak zamestnanci to často nevedia. Jedna z najväčších obáv, ktorá môže byť vlastne v nejakom postmerger integration, môže byť práve tá situácia, kedy by došlo k poškodeniu kultúry spoločnosti, k odchodom kľúčových zamestnancov, k panike a podobne. To znamená vlastne ten day 1 začína už tým, že je potrebné vymyslieť, či už rovno budú mať ľudia spoločný e-mail, spoločnú e-mailovú adresu. Či sa firma bude okamžite rebrandovať, alebo či na tieto kroky dôjde neskôr. Či je potrebné cez nejaké human resources dať vedieť tým ľuďom, že vlastne ten proces bude prebiehať v rámci dvoch mesiacov najskôr identifikáciou nejakých synergií a že vlastne kľúčový talent nie je nejako ohrozený. Či je potrebné už v rámci prvého, druhého, tretieho týždňa si sadnúť s tými kľúčovými zamestnancami a povedať im: “Nebojte sa, vy ste v podstate pre nás ako to zlato, ktoré má svoje uplatnenie aj v rámci tej novej štruktúry.” A dopredu plánovať v podstate, aké sú tie kroky s tými ľuďmi, aké je to, aké je to zameranie. Pretože najhoršie, čo sa môže stať, je tá nevedomosť. Tá nevedomosť v tých ľuďoch vyvoláva stres a oni v strese nekonajú úplne racionálne, čo samozrejme prináša obrovské riziká pre celú tú integráciu.

Erik Lakomý: Takže úplný základ je dobrá informovanosť tých ľudí, hej, aby vedeli, že čo sa, čo sa deje, čo sa udialo za ten čas a čo sa bude diať, aký je proces, že či ostávajú na tých miestach, ktoré sú, a nejaké také ubezpečenie.

Vít Hanuš: Áno, áno. A tu sa… Presne tak. A tu sa nebavíme úplne o tom top manažmente, pretože ten je, samozrejme, súčasťou tej integrácie. Ale tu sa bavíme predovšetkým o tých ľuďoch, ktorí sú pod nimi. A tu si myslím, že je predovšetkým tá práca na tej informovanosti.

Erik Lakomý: Dobre a ešte keď sa vrátime k tej motivácii, ktorú si načrtol, že jedna je na strane investora, ďalšia je na strane v zásade foundera alebo zakladateľa tej firmy, tak vieš pomenovať jednu aj druhú?

Vít Hanuš: Určite. Pokiaľ sa budeme baviť o motivácii toho foundera, tak asi to môžeme rozdeliť na ten venture capital a na to private equity. V rámci toho private equity, keď ide o change of control teda ako celkové ovládnutie spoločnosti alebo majoritný podiel, tak tam je to veľmi často už ten exit. To znamená, že už vlastne plánujú, keď to tak poviem, ísť na ten podnikateľský dôchodok, alebo sa pustiť napríklad do iného nového podnikania, alebo realizovať sa nejakým iným spôsobom. A teda vlastne predávajú tú spoločnosť, pokiaľ k tomu nie sú donútení nejakými inými napríklad ekonomickými dôvodmi a tak ďalej. Takže tam tá motivácia je povedal by som relatívne jasná. Pri tom investorovi predovšetkým strategického, ktorý nakupuje, alebo v tom private equity tam, samozrejme tie motivácie môžu byť rôzne. Motivácia môže byť naozaj od likvidácie konkurencie po jednoducho získanie technológie, po zvýšenie trhového podielu až po rozšírenie, expanziu do zahraničia. To znamená tých motivácií je naozaj dosť a je potrebné, pokiaľ ten človek naozaj neplánuje ten exit, ale plánuje tam hoci napríklad aj ako zamestnanec ešte zostať, alebo má nejakú víziu, ambíciu, ako sa realizovať v budúcom manažmente. A je to súčasťou napríklad tej dohody, tak ako naozaj fundamentálne rozumieť tomu, čo je tá motivácia toho investora, prečo vlastne do toho private equity dealu vstupuje, alebo do toho M&A  dealu vstupuje. A čo sa tým snaží dosiahnuť, to by som povedal, že je vlastne kľúčové. A tým som čiastočne aj odpovedal na to, aká je teda motivácia toho fondu v rámci toho m&a alebo toho investora ako takého. Ale pri tom venture je to iné, pri tom venture kapitáli, samozrejme, je tá primárna motivácia toho investora, pokiaľ je to tradičný finančný venture kapitálový investor, ako je napríklad Zerogravity Capital, tak je pomoc tej spoločnosti rásť, zhodnotiť a naozaj  poskytnúť ako kapitál na expanziu, na budovanie nových technológií. A naozaj ako na ten rast a po nejakom čase, samozrejme, exitovať so zvýšenou hodnotou toho vlastného podielu. Pre toho foundera by primárne, pre toho zakladateľa by mala byť primárne motivácia naozaj ako načerpať ten kapitál ani nie tak pre seba, ako na zvýšenie platu, tantiém a životného štýlu, ale naozaj na podporu rastu tej spoločnosti, pretože to primárne býva tou motiváciou.

Erik Lakomý: Dobre a mňa ešte napadlo, keď si vravel, že vstupujete do firiem, sú tam nejaké akoby stáže alebo stages tých investícií, že A, B, C, alebo early bird, ako sa hovorí, že úplne na začiatku, že vy sa zameriavate na ktorú stáž toho celkového procesu? Že čo sú pre vás zaujímavé firmy, že do tržieb 1000000 € alebo od 1 do 5? Alebo neviem, dá sa to nejak takto povedať?

Vít Hanuš: Tak pokiaľ by sme sa bavili o fáze 5 miliónov eur tržieb a viac, tak už by sme boli naozaj v tom ako later stage. Tu by sme sa už bavili o nejakom tom, tej sérii C, B, D pre náš región. To znamená, my sa zameriavame na tie early stage investície, kde primárne sa venujeme seedu, nejakému early serious A, kde investujeme do výšky 1,6 milióna € cca do jednej spoločnosti.

Erik Lakomý: A je to od nejakej sumy?

Vít Hanuš: Samozrejme, je. Každý fond má nejaké náklady spojené s transakciou, či už je to s tým due diligence, kde to je primárne teda ako kapacitne, tak ale aj nejaké ako legal cost. A teda aby tá transakcia dávala zmysel pre fond nášho charakteru, tak sa bavíme od 150 – 200000 € plus. Pretože samozrejme, ono nemáme ani kapacitu a nemáme ani by sa nám nákladovo vlastne nevyplatilo robiť menšie investície.

Erik Lakomý: Dobre, a teda ak prichádza k tej investícii, tie všetky náklady z due diligence teda nejaké právne veci, finančné veci a analýzy s tým spojené, to je na vaše triko, hej? To vy hradíte náklady za to, že nemusí to platiť founder, hej?

Vít Hanuš: Áno. Áno, čo sa týka všetkých nákladov spojených s due diligence, analýzou tej transakcie a podobne, tak samozrejme fond dostáva management fee, čo je správcovský poplatok našich investorov, ktorí nám zverili kapitál, na to, aby sme túto prevádzku vlastne dokázali zaistiť. A tieto náklady sú vlastne ako hradené fondom, kde my očakávame, že sa vrátia v rámci toho exitu a nie sú nejako vlastne hradené zo strany podniku.

Erik Lakomý: Dobre a spomínal si teda pri tej integrácii, že je veľmi dôležitá informovanosť. Aby tí ľudia vedeli. Ale predpokladám, že takisto investor chce mať nejakú záruku a chce si tam doniesť možno svojich ľudí. Vieš aj povedať, že ktoré sú možno také prvé, prvé posty, ktoré odchádzajú z tej pôvodnej firmy, a investor si tam donesie svojich ľudí?

Vít Hanuš: Určite. Tak môžeme si to rozdeliť na tie 2 sektory. Jedno je to M&A a private equity a druhé ten venture capital. Tak pri tom private equity sú to primárne financie, samozrejme. Každého zaujímajú financie. To znamená…

Erik Lakomý: CFO ide…

Vít Hanuš CFO bude 1 z prvých ľudí, ktorý bude na rade. A veľa fondov ale operuje tým spôsobom – a teraz sa bavíme o tých strategických, nebudeme sa tu baviť o veľkých nadnárodných a podobne -, že nemajú ambíciu vymeniť celý manažment, ale práveže si dosadia napríklad ako CFO a pár kľúčových pozícií, ale zvyšok manažmentu nechajú. A vlastne nechajú tú spoločnosť riadiť s tým, že chápu, že majú nejakú svoju prevádzkovú excelenciu a ako už rozumejú tomu trhu aj tomu biznisu, že nie vždy je potrebné ten manažment meniť celý. Ale tá finančná pozícia by som povedal, že bude jedna z prvých a bude taká. Pri tom venture kapitále tam je to, samozrejme, iné. Tam sa nebavíme o dosadzovaní primárne priamo do manažmentu. Tu skôr ide o dosadzovanie do dozorných rád. To znamená, aby tam bol nejaký kontrolný orgán a kontrolný mechanizmus, ktorý dokáže, keď to tak poviem, zatiahnuť za ručnú brzdu, pokiaľ by sa dialo čokoľvek zlé. Alebo mal šancu vymôcť nejaké reserve metres, čo sú vlastne práva, ktoré si ako investor vyhradzujeme mať v rámci toho investičného procesu, ako sú napríklad nejaké budúce ako odkupy a default a podobne. Takže tam, samozrejme, je to skôr o nejakom ako kontrolnom orgáne, ktorý je dosadený, než že by išlo o priame dosadzovanie do manažmentu.

Erik Lakomý: To je zaujímavé, že pri tej druhej forme je v zásade vytvorenie nejakého dozorného orgánu a pri private equity a M&A je to skôr už akoby aj ten manažment. Takže CFO sa trasie najviac stolička, hej?

Vít Hanuš: Ja by som to prirovnal možno k tým klasickým trhom, že samozrejme, keď človek nakupuje dom, tak v ňom chce bývať. A to znamená, chce mať možnosť si ho prerobiť tak, ako potrebuje. Zatiaľ čo ak človek ide do hotela, tak jednoducho akceptuje, že ten hotel má tú kvalitu a dobre si ten hotel vyberie. A potom, samozrejme, maximálne si niečo priobjedná do izby, ale nepotrebuje ten hotel vlastniť.

Erik Lakomý: (smiech) To je super prirovnanie, to sa mi veľmi páči, že si to takto prelinul. Dobre a keď si spomínal, že ten rozdiel medzi majoritným a minoritným podielom, hej, je tam nejaký. Vedel by si možno aj popísať, že aký je rozdiel medzi tým a hlavne možno, že ako nepredať príliš veľký podiel za málo peňazí alebo opačne? Aby aj ten investor bol spokojný s tým podielom, aby mal záujem, aby tá firma ďalej rástla.

Vít Hanuš: Tak v rámci toho, v rámci toho private equity a toho merger alebo acquisition tam je to vlastne koncová záležitosť. Tam veľmi často to určuje trh. Samozrejme, je veľa valuačných modelov rovnako ako v tom venture kapitáli, ktoré sa používajú. Ale tam ide o koncovú cenu. Takže tá nespokojnosť môže byť tak maximálne ako výčitky, ktoré človek môže mať sám voči sebe. Ale…

Erik Lakomý: Ale zas v konečnom dôsledku to môže narušiť, nie, celý ten biznis, keď founder nie je spokojný, tak ju nemá potom možno až takú motiváciu veľkú ďalej rozvíjať, či?

Vít Hanuš: No a tu sa práve môžeme baviť o tých incentívach, ako sú Earnouty, kde samozrejme táto situácia môže nastať. Ale práve preto sa veľká časť tej transakčnej ceny presúva práve do toho Earnoutu, aby ten, aby ten pôvodný majiteľ mal ambíciu naďalej podporovať tú spoločnosť. Aby sa naozaj nezobral a na druhý deň neodišiel tam kdesi užívať si na Bahamy a ľahnúť si tam pod slnečník. Tak práve preto je tam silná motivačná stránka v rámci viacerých nástrojov, nielen toho Earnoutu, aby sa práve zabezpečilo, že ten bývalý majiteľ vlastne poskytne súčinnosť pre tú spoločnosť, pre integráciu. Ten manažment má veľmi často tiež incentívy, aby mohol, aby mohol ako – keď to tak poviem – motivovane vykonávať tú svoju rolu. A takže tak.

Erik Lakomý: Dobre a teraz keď sa vrátime k tým majoritným a minoritným podielom, aký tam je rozdiel potom aj v ďalšom fungovaní tej firmy?

Vít Hanuš: Áno, tak ten rozdiel by som povedal, že je fundamentálny, samozrejme. Ako som sa snažil načrtnúť, tak v rámci toho M&A a private equity tak tam tá firma sa naozaj mení ako od základu. Pretože sa mení aj ako celá jej vlastnícka štruktúra. To znamená, veľmi často sa mení aj ten manažment, dochádza k nejakej realizácii synergií, zlučovaniu tímov. Takže tam v podstate dochádza, ale aj ku koordinácii a zlučovaniu kultúr tých spoločností. Pretože každá firma má trošku odlišnú kultúru, hoci sú napríklad v jednom priemysle. Takže tam je to, v podstate tam je to povedal by som ako zmena od základu. V rámci toho, v rámci toho venture kapitálu, samozrejme, tá zmena nie je tak markantná, pretože ide o minoritný vstup. Tam ide skôr o to, že spoločnosť sa musí pripraviť na to, že príde reporting investorom, že prídu mesačné a možno aj častejšie mítingy s investormi, ktorí dávajú právomoc tomu manažmentu, aby naďalej riadil tú spoločnosť. Ale samozrejme, očakávajú nejaké milestony, očakávajú nejaké výsledky. Budú chcieť ako diskutovať kľúčové kroky a rozhodnutia s tým manažmentom a s tými majiteľmi tej spoločnosti, ktorí ju naďalej vedú a ovládajú

. Takže tam nejde povedal by som o takú fundamentálnu zmenu. Na druhej strane, ide o, ide o zavedenie nejakých dodatočných procesov, ktoré ten investor určite bude vyžadovať.

Erik Lakomý: Takže možno aj nadviažem na to, že ako vznikal tento, táto epizóda, že organizačná a procesná optimalizácia firmy pred vstupom investora, že asi to nie je úplne najlepšie robiť že pred vstupom. Pretože aj po vstupe investora prídu nejaké ďalšie organizačné a procesné zmeny, ktoré zároveň aj ten investor a ten nový kvázi manažment alebo nový board vie priniesť a posunúť tú firmu dopredu. A zároveň na druhej strane ten zakladateľ firmy musí čakať, že ho čakajú nejaké zmeny a že bude sa musieť prispôsobiť tomu.

Vít Hanuš: Ja by som to rozdelil na dve fázy. Samozrejme, tá prvá príprava, ktorá by mala prebehnúť, tak je pre tú fázu due diligence. Pokiaľ samozrejme tá transakcia má prebehnúť úspešne a obidve strany majú byť spokojné, tak ten hladký priebeh tej transakcie, samozrejme, tomu extrémne pomôže. To znamená vedieť, že tá spoločnosť nemá neporiadok vo svojich zmluvách a že v podstate všetky veci sú potom organizované, digitalizované a uložené v nejakom ako secure storage a že má v podstate doklady z historického pôsobenia a správne všetky účtovné uzávierky a výsledky, je ako nutná prerekvizita, nad ktorou by sa mal zamyslieť či už tá spoločnosť, ktorá chce byť celkovo nakúpená, alebo ovládnutá nejakým externým majoritným podielom. Tak aj tá, ktorá dostáva ten minoritný. To znamená, že to by mala byť prvá vec, na ktorú by sa spoločnosť mala zamerať, aby naozaj vedela, že neporušuje GDPR, všetky zmluvy má v poriadku, zamestnanecké zmluvy má v poriadku, intelectual property má vyriešené. To by som povedal, že je taká ako základná hygiene, ktorá by sa mala spraviť práve preto, aby to due diligence dobre dopadlo. Čo samozrejme nebude potom znižovať cenu tej transakcie, čo môže prispieť k nejakej väčšej spokojnosti. To, čo príde potom, tak to je predovšetkým otázka toho zámeru toho investora, akú má ambíciu. To znamená, pokiaľ nedôjde k tým rokovaniam a nie je jasné v prípade napríklad nákupu toho majoritného podielu, aký je zámer toho investora, či tú firmu naozaj chce – keď to tak poviem – rozpredať alebo integrovať, alebo ju podporiť iba v raste, tak je asi predčasné robiť ako nejaké zmeny a nejako extra sa na to pripravovať. Samozrejme, pokiaľ už ten človek vie, tak ono z toho veľmi návodne asi vyplýva, že minimálne identifikovať teda, kto budú kľúčoví ľudia v tej spoločnosti, identifikovať, kto je kľúčový talent. Aká je pridaná hodnota jednotlivých oddelení a ktorý produkt dlhodobo, samozrejme, môže byť, alebo technológia spoločnosti môže byť dlhodobo lukratívnejšia a ktorá nie. Výrazne to potom zjednoduší ten proces tej integrácie a tomu investorovi to dá najavo, že o tom vlastne premýšľa aj ten bývalý majiteľ a nejde mi čisto len o to predať a keď to tak poviem zmiznúť.

Erik Lakomý: To je možno ešte taká otázka, že čo sa týka toho due diligence, to je jedna vec. Ďalšia vec je, že väčšinou asi tie seedové investície sú firmy, ktoré nejak rýchlo vyrastú. Je to taký punk, hej, že sú to mladí startupisti, ktorí akoby neriešia možno ešte nejaké procesy, nejaké HR, nejakú organizačnú štruktúru. Čiže je možno dobré pre toho investora minimálne vidieť nejaký strom organizačnej štruktúry, mať zmapovaný 1-2 hlavné procesy, ktoré v tej firme sú akoby tie najviac biznisové a na nich to stojí. Že je to pridaná hodnota, ak sa možno minimálne ten zakladateľ firmy pripraví na tie rokovania s investorom? Že mu ja neviem, predstavím si to jednoducho, hej, že nejaká tabuľka, kde budem mať proces a nejaká organizačná štruktúra, kde toto je náš board, toto je také oddelenie, také, také…?

Vít Hanuš: Rozumiem. Ja by som dokonca povedal, že to je nevyhnutná nutnosť. A tu sme sa dotkli celkom zaujímavej témy, a to je ako startupisti, mladí a pre-seed a podobne. Ale ono sa štatisticky ukazuje, že najúspešnejší podnikatelia, ktorí v tom venture kapitáli rozbiehajú tie startupy a dotiahnu to do tej serious A a ďalej, tak sú dnes ľudia, ktorí majú 35 až 37 rokov, niektorým aj viac. To znamená, že veľká väčšina týchto prvopodnikateľov na vysokej škole to nedotiahne takto ďaleko a nedostane sa vlastne ani takto ďaleko k tým investičným kolám, pretože my vidíme, keď to tak poviem, naozaj stovky projektov ročne. Ale sme schopní vybrať jednotky na investovanie. A je to práve preto, že veľmi často títo ako prvopodnikatelia nevnímajú ten podnik holisticky. Holisticky znamená, že ten podnik nie je len o produkte a dobrej technológii a dobrej vízii. Ale je to práve o tom, že keď už nemajú nastavené tie procesy a nemajú nastavené to HR, nemajú dobré tie zmluvy, tak sú si toho aspoň vedomí, že je to potrebné. Chápu, že vlastne budovať podnik nie je čisto len o tom, že by sme sa zameriavali a pozerali len na ten produkt ako taký. Ale je to o tom, že je premyslená obchodná stratégia, že je premyslený pricing, že je znalosť konkurencie, že je znalosť zmluvných dokumentov a ako potrebnej administratívy pre tú spoločnosť. Že je dobre nastavené účtovníctvo alebo aspoň rozmyslené, kto to účtovníctvo dobre nastaví. A práve preto, že veľká väčšina týchto prvozakladateľov sa sústreďuje práve len na ten produkt – možno potom aj na predaj -, tak je tam zanedbaných veľa kľúčových atribútov, ktoré budú v budúcnosti rozhodovať o tom – alebo vo veľmi krátkej dobe o tom -, či tá spoločnosť môže byť úspešná alebo nie. Pretože keď bude mať ako podcenené zmluvy a niečo tam s prepáčením buchne, keď to tak poviem, v tej chvíli celá tá investícia padá zo stola a je to riziko, ktoré investor nebude chcieť podstupovať.

Erik Lakomý: To je super, že aj ty vravíš, že väčšina je od 35 do 37 a tí akože prvozakladatelia startupisti do 30, pod 30 sú to také hviezdičky, ktoré vzplanú medzi akože nejakou veľkou masou, ale asi ich nie je veľa.

Vít Hanuš: Je to, je to povedal by som fenomén toho, že sme na trhu našli pár ako Markov Zuckerbergov, ktorí sa dokázali mediálne presláviť po celom svete. A na nich sa v podstate ako upierali tie zraky tých ľudí. Ale keď sa vlastne pozrieme na aj tu ako lokálny trh, tak ja môžem za Českú republiku spomenúť napríklad dva unicorny. Či už je to, či už je to Rohlík, alebo či už to je Productboard. Tak za tým vlastne stoja štyridsaťroční podnikatelia, kde 1 z nich v podstate pracoval ako partner vo venture kapitálovom fonde a dostal ten disruptívny nápad a povedal si: pôjdem to radšej robiť, než aby som robil v podstate tie fondové štruktúry a…

Erik Lakomý: Hovoríš o Rohlíku?

Vít Hanuš: Áno, áno. A potom, keď sa budeme rozprávať o Productboarde, tak to sú taktiež ako ex, ex vlastne manažéri, ktorí mali tú skúsenosť a dobre si premysleli ten biznis end to end vrátane všetkých tých atribútov, ktoré som spomenul. A až potom išli robiť ten biznis. Je to naozaj ako veľmi neobvyklé, že sa nájde dostatočne vyspelý človek alebo dostatočne flexibilný na to, aby naozaj poslúchal, počúval toho investora, ktorý sa mu snaží pomôcť, a mal vlastne tú kapacitu vo veku 20, 21, 22 rokov na to utiahnuť ten rast tej spoločnosti 10 rokov. A kapacitu na to, aby bez tých skúseností v podstate dokázal vybudovať obrovský biznis. To nie je jednoduché, to je naozaj ťažké.

Erik Lakomý: Tak držím palce mladým a zároveň podporujem aj tých starších, ktorí si možno myslia, že lebo to PR je teraz akože veľmi také masírujúce, že má to byť mladý človek. Musí to byť ideálne nejaký technologický startup, ktorý zmení svet. A pritom to môže byť fakt že nejaká firma z medicíny, ktorá sa venuje výskumu, vývoju 20 rokov, a možno tí sú práve ten unicorn, ktorý hľadáte. OK a poďme teraz už do záverečnej časti. Mňa by zaujímal ešte krok po kroku, aký je proces vstupu investora alebo celkovo tej investície. Môžeš rovno povedať prakticky, že ako to je u vás vo fonde, že či je tam nejaká prihláška na začiatku. A zároveň tá investícia asi nekončí načerpaným kapitálom, ako to prebieha potom ďalej?

Vít Hanuš: Áno, je to tak. Tak za náš venture kapitálový fond my vlastne máme ten proces rozdelený do viacerých krokov. Prvý je, samozrejme, nejaký introduction, kde máme viac kanálov, cez ktoré získavame príležitosti. Ona väčšina tých najúspešnejších zhodou okolností nie sú tie, kde by sa nám niekto ozval, ale sú to veľmi často spoločnosti, o ktorých vieme. Alebo founderi, o ktorých sme vedeli dlhší čas. Nejakú dobu ich sledujeme, stretli sme sa niekde v rámci konferencií a keď to tak poviem, bola tam tá chémia a videli sme tam tú oportunitu. A na základe toho, samozrejme, dôjde na nejaký introduction, kde v prvej fáze chceme určite zaslať aspoň nejaký pitch deck , čo je v podstate súhrn pár slidov, ktoré… Je to taký teaser o tom, aby sme vedeli, o čom je tá spoločnosť, u ktorej si urobíme našu domácu úlohu a preštudujeme si ten biznis, aby sme dobre chápali, či ten potenciál tam vidíme, alebo nevidíme. Či ho vidíme na lokálnych / globálnych trhoch a ako by sa to mohlo vyvíjať. Na základe toho máme nejaký introduction screening, kde si zavoláme s tými zakladateľmi a skúsime sa na nich pozrieť viac do hĺbky. Veľmi často je potom potrebné pozrieť sa ešte na finančný plán. Takže to je, keď to tak poviem nejaká ako ďalšia iterácia a pozrieť sa naozaj na detail nejakého rastového plánu atď.

Erik Lakomý: Otázka ešte k tomu plánu – to by malo byť na rok dopredu, na 5 rokov dopredu?

Vít Hanuš: Tak v tom venture kapitále je veľmi ako ťažké predikovať na 5 rokov dopredu, takže maximálne ten trh sa dá ako trochu predikovať, či je rastúci alebo nie, za posledných pár rokov a ako bude vyzerať tá extrapolácia do budúcnosti. Ale tak ten plán vždy musí byť minimálne na ten čas, na ktorý spoločnosť chce investíciu. To znamená vo venture kapitáli sa dnes bavíme veľmi často o dvanástich do dvadsiatich štyroch mesiacov, čo by som povedal, že je ako nevyhnutné minimum na nejaký plán, ktorý by mal byť hmatateľný. Všetko ostatné do budúcnosti je už ako väčšia predikcia, kde je potrebné skôr si sledovať tú topline. To znamená, ako sa to môže vyvíjať a kam tá firma môže smerovať, než ako ísť naozaj do detailov nejakých nákladov a podobne. To by bolo ako veštenie z krištáľovej gule. Takže to je ten ďalší krok. Keď to všetko vlastne dopadne dobre, tak sa to posúva na investičnú komisiu, kde to už dostane vlastne investičné memo, čo je sumarizácia všetkých týchto výstupov z predchádzajúcich stretnutí, kde v rámci vlastne partnerov fondu si sadneme a posúdime na týždennom alebo dvakrát týždenne posúdime všetky tie príležitosti, ktorá z nich by hypoteticky mohla byť zaujímavá. Keď nejakú vyhodnotíme ako zaujímavú, tak postupuje na, na… Pozveme ich na investičnú komisiu, kde majú spoločne s nami vlastne ešte také ako keby posledné povedal by som grilovanie, aby sme sa naozaj uistili, či je tam ten fundament, či sme na niečo nezabudli. A pokiaľ áno, tak dávame nejaký indikatívny term sheet. To znamená nejakú ponuku na investíciu vrátane ako komerčných ale aj  iných parametrov. Keď sa na tom dohodneme, väčšinou to býva veľmi rýchla akcia, tak sa púšťame do tej transakcie samotnej.

Erik Lakomý: Vyjednáva sa pri tejto fáze, čo sa týka…

Vít Hanuš: Vyjednáva sa. A veľmi často to vedie k tej otázke, ktorá tu padla a neodpovedali sme vlastne na ňu, keď si to tak uvedomujem, a to je, či predať za málo alebo za veľa a za akú valuáciu. Vyjednáva sa tam, samozrejme, pretože, ako keď to tak poviem, solídny investor sa nebude snažiť v early stage spoločnosti získať 40-percentný podiel, pretože už tam nebude priestor pre budúcich investorov. Bude to odrádzať vlastne budúcich investorov, pretože je tam investor, ktorý už má takto veľký podiel. To znamená relatívne veľké ako právomoci. Takže je tam nejaký podiel, ktorý, samozrejme, dáva zmysel. Ale zároveň ako nemôže ten podiel byť ako jedno percento pri ranných rastových spoločnostiach. Je to z toho dôvodu…

Erik Lakomý: Koľko tam je také optimum, možno – 10, 20%?

Vít Hanuš: Záleží, samozrejme, na veľkosti kapitálu. Ono sa to ťažko posudzuje, pretože každá firma je v inej fáze. Vždy záleží na tom, v akej je fáze, akú má trakciu, koľko toho kapitálu potrebuje. Sú ako naozaj maličké investície okolo 200000 € a do relatívne pokročilých spoločností, potom je to malý podiel. Ale sú zároveň aj veľké investície do relatívne dosť poviem deeptechových alebo technologicky náročných spoločností, kde je to early stage veľká investícia. Ale povedal by som, že taký zdravý podiel je maximálne do tridsiatich percent aj pri tých ako väčších ticketoch. A u tých aktívnych investorov veľmi neradi budú chcieť ísť pod ako 10 percent, aby sa im naozaj oplatilo tej firme venovať svoj čas a poskytovať im nad rámec toho nielen konzultácie, ale network, pomáhať im s tým biznisom, aktívne im pomáhať s financiami, s ich plánmi. Otvárať im svoj network a akokoľvek inak sa v tej firme aktívne angažovať.

Erik Lakomý: Dobre, takže dohodli sme si podiel. Vieme, za koľko kupujeme čo. Čo potom?

Vít Hanuš: Potom nastáva situácia, keď pri tom venture kapitále musí dôjsť k zavedeniu nejakých ako základných procesov. To znamená, či už to je mesačný reporting, či už to je zavedenie napríklad tej dozornej rady a aktívna komunikácia toho manažmentu, sledovanie výsledkov a aktívna podpora. Tá, samozrejme, môže mať ako viacero podôb. My napríklad – pretože sme vlastne skupina, ktorá zároveň robí aj ako venture kapitálové práve také tie konferencie po celej Európe, zároveň máme aj nejaké coworky – tak sme schopní zabezpečovať naozaj širokú škálu služieb tým našim portfóliovým spoločnostiam alebo perks, skôr ako služieb by som to nazval. Či už to je od zliav na serverovú kapacitu až po headhunting vlastne kľúčového talentu z poolu ľudí, ktorých máme v našich coworkingových spaceoch, prezentovanie na našich konferenciách, kde sa môžu prezentovať budúcim investorom. Sme schopní prepájať ich biznisovo, pretože samozrejme náš tím sedí vo viacerých krajinách, a to je od Nordics až po Izrael. Takže ja nie som, keď to tak poviem, jediným externým členom ako nášho tímu. Ja som asi ten najbližší, ktorý je tu k Slovensku. Takže je to vlastne viac vecí, kde niektoré sú mandatórne typu naozaj ako reporting. A tam tá firma sa musí pripraviť na to, že bude musieť sa s tým investorom baviť a on bude mať, samozrejme, nejaké práva a rozhodovacie právomoci. Ale vedľa toho je to, samozrejme, aj príprava na spoluprácu s tým investorom. Pretože on dokáže aktívne ponúknuť veľmi často veľa, keď to tak poviem, dodatočných služieb alebo výhod.

Erik Lakomý: Takže netreba čakať od investora, že mi dá peniaze a teraz bude čakať 12 – 24 mesiacov alebo 5 rokov a nič nerobiť, sedieť so založenými rukami, ale práve naopak, že on vie doniesť to know how. Vie doniesť nejaký network, vie doniesť celý akoby celé prostredie na to, aby tá firma mohla zdravo a rýchlo rásť?

Vít Hanuš: Ja nechcem vylúčiť to, že sa vo svete alebo tu v regióne nenájdu ľudia, ktorým by nestačilo tých… ktorým by nestačilo tých pár percent a počkať si 5 rokov, ale je to viac taká ruská ruleta. Nie je to štandard. Štandard je práve, keď to tak poviem, tá kooperácia s tým investorom, kde dobrý founder si je vedomý toho, že si… Je to vlastne, je to vlastne ako začať, keď to tak poviem, randiť s dievčaťom. Ono to už nie je o tom iba, človek už nie je sám a už musí tiež myslieť aj na niekoho iného. Tak dobrý founder by si mal uvedomiť, čo môže byť tá pridaná hodnota toho vzťahu. A rovnako tak investor by si mal uvedomiť, čo môže byť jeho pridaná hodnota na to, aby tej spoločnosti pomohol.

Erik Lakomý: Presne takto to aj prirovnávala Terézia Jacová z LUMUS Investment, ktorá vravela, že investícia je ako manželstvo a že ten vzťah, samozrejme, je to, je to akoby aj pozitívum, je to možno aj negatívum, že prídu nejaké hádky, ktoré ale zároveň vyčistia ovzdušie. Ale ten vzťah je základ medzi investorom a tým zakladateľom, aby bol dobrý, zdravý a aby to napredovalo. Dobre a potom možno úplne tá posledná fáza? Ty si spomínal, že 12 alebo 24 mesiacov dĺžka investície, čo potom? Prichádza predaj toho podielu alebo vstup ďalšieho investora?

Vít Hanuš: Tak bolo by veľmi raritné si myslím, že tá spoločnosť dokáže vyrásť takým spôsobom za tých 12 – 24 mesiacov. Samozrejme, by som takú situáciu nevylučoval, ale tie investičné fondy veľmi často majú nejakú investičnú periódu. Časť sa delí na to, kedy investuje, a časť potom, keď drží vlastne ten podiel a zhodnocuje ho. Taký štandard na tom trhu môže byť držba od piatich do desiatich rokov, čo by som povedal, že je asi niečo, s čím sa dá počítať. Samozrejme, pokiaľ príde príležitosť po dvoch – troch rokov odpredať podiel s dostatočným navýšením, tak by sa tomu asi investor primárne nebránil. Ale nikto s tým asi nepočíta. To znamená ten vzťah je naozaj dlhodobý a to prirovnanie k manželstvu je v tomto prípade by som povedal ako veľmi trefné a je to naozaj ako dlhodobá záležitosť.

Erik Lakomý: A vieš možno povedať, že čo bol tvoj osobne taký najväčší žolík, že koľko percentné zhodnotenie bolo nejakej investície? Alebo koľko násobok, vieš nejaké takéto číselko vytiahnuť?

Vít Hanuš: Tak ja teda stále žasnem nad zhodnotením ako Tesly. Keby sme sa bavili o tom globálnom svete, pretože tam ten fundament úplne nevidím…. Ale v rámci našich spoločností, keď sa budem baviť a teraz sa bavíme o early stage….to znamená, tie spoločnosti mali nejaké investičné kolo po nás. To znamená po tých, tom roku, roku a pol, keď spoločnosť minula vlastne náš kapitál, alebo zainvestovala náš kapitál, tak prišiel follow-on investora. Dostali sme sa už aj pri jednej spoločnosti na šesťnásobok tej našej valuácie, čo by som povedal, že je asi ako najväčšie zhodnotenie v rámci portfólia firiem, ktoré zatiaľ máme. Ale asi by som k tomu podotkol to, že ono to je stále ešte papierová valuácia. Samozrejme, tá reálna valuácia nastáva v rámci toho exitu, exitu celej spoločnosti alebo predaja. To, že niekto bol ochotný zainvestovať vyššiu hodnotu, ešte nutne neznamená, že tých ako šesťkrát ročne bude pokračovať takto ďalších tých 5, 6, 7 rokov. Čo je v prípade tejto spoločnosti naša ako plánovaná holding perióda. A že potom v podstate to tak vyexitujeme. Môže sa stať, že to bude hodnota, ktorá bude rovná stále tomu šesťnásobku, pretože ten rast bol teraz extrémny, ale to neznamená, že taký bude aj do budúcnosti. A je to, samozrejme, závislé na výsledkoch tej spoločnosti, budovaní nových technológií a tak ďalej. A je to vlastne tá pravá validácia nastáva a to pravé zhodnotenie až vo chvíli, keď sa realizuje tá transakcia toho predaja. A tá v tejto chvíli ešte ani nie je na stole, takže je to pekné číslo, ale nechajme sa prekvapiť.

Erik Lakomý: Tak ako šesťnásobok poteší za také krátke obdobie. Jak si spomínal, tá Tesla to bol asi 1 z najlepších investičných krokov. Aj keď podotýkam, že tento podcast nie je finančné ani investičné poradenstvo, takže nenechajte sa zmiasť nejakými investíciami. Dobre, poďme možno už len v krátkosti. Vidím, že máš prehľad, čo sa týka aj korporátnych investícií a takisto aj tých akoby personálnych alebo klientskych. Daj možno nejakú vyhliadku v jednom smere a v druhom smere v krátkosti, že čo ty predpokladáš, že čo sa bude diať a možno akým smerom rozmýšľať nad tým celým?

Vít Hanuš: Tak čo sa týka toho retailu, ja teda očakávam veľkú volatilitu, ktorá bude, samozrejme, prinášať aj príležitosti, ale tá volatilita si myslím, že bude extrémna, ako je to vidno v podstate posledných pár týždňov, mesiacov. A nemyslím si, že by to malo pominúť. Samozrejme, kríza prichádza v nejakých ako periodických cykloch. Kým sa niečo ustáli, bola tu koronavírusová kríza, teraz je tu vojna, to, samozrejme, bude nejaký čas trvať. To znamená v tom retaile niečo predikovať je v tejto chvíli ako veľmi, veľmi náročné. Okrem toho, že tam bude tá volatilita, a povedať, čo sa bude diať.

Erik Lakomý: Čo je možno teda najlepšie, nejak pravidelne nakupovať? Nečakať na nejaké jednorazové investície, alebo naopak počkať si, kedy tie trhy klesnú a, a…

Vít Hanuš: Tak samozrejme, nakupovať kontinuálne nejaký cost-averaging fungoval po posledných niekoľko desiatok rokov. Asi od 60-tych rokov určite by to fungovalo okrem teda 70-tych, kde bola nejaká ropná kríza a podobne. Tam je to… Ale je to tricky, pretože predikcia budúceho rastu napríklad indexu S&P 500 sú veľmi ako neočakávané, že môže sa to vydať jedným smerom, druhým. Otázka je, či sa podarí indexu – aktuálne sa to napríklad darilo – zmazať aspoň to zúročenie na úrovni inflácie, ale môže byť aj menšie. Na druhej strane asi ako globálny pád ekonomiky v tejto chvíli nie je úplne očakávaný. Takže môže to byť jedna, keď to tak poviem, z nejakých veľmi, veľmi bezpečnejších ciest. Tá druhá je, samozrejme, pozerať sa na to sofistikovane. To znamená to je investícia, či už je to v tom private equity alebo venture kapitále, naozaj snažiť sa porozumieť tomu fundamentu, kde je tá hodnota tých jednotlivých spoločností, kde je tá hodnota tých jednotlivých investícií. Či je tam ten trhový potenciál, či ide o cyklickú / necyklickú spoločnosť. Akým spôsobom je ovplyvnená, nakoľko je zdravá, urobiť si, keď to tak poviem, to due diligence alebo tú analýzu vlastne každej jednej veci. A snažiť sa brať, byť na tej bezpečnejšej strane, ako veriť v rast trhu ako celku. V dnešnej dobe si myslím, že spoliehať sa na rast trhu ako celku je relatívne riskantné, hoci je to historicky ako veľmi dobre preverená stratégia.

Erik Lakomý: Dobre a to bol, to bol v zásade tá klientska strana alebo nejaký bežný investor ako jednotlivec. A čo nás čaká v zásade v tom korporáte, v tom firemnom svete?

Vít Hanuš: Tak, čo nás čaká v tom firemnom, som sa snažil naznačiť skôr. Na jednej strane určite môžeme očakávať, že bude zvýšená obava tých veľkých investorov. Teraz sa môžeme baviť tých investorov, ktorí nám dávajú peniaze – nám ako správcom fondov a fondov, ktoré vlastne potom robia ako tie jednotlivé investičné tickety a realizujú tie príležitosti. Bude, samozrejme obava. Myslím si, že určite dôjde k tomu, že sa oddelia tí performujúci a úspešní. Pretože pretlak kapitálu tu bol kvôli nízkym úrokovým mieram dlhú dobu. Vznikalo veľa nových fondov a tak ďalej. Myslím si, že sa oddelí to, že bude väčšie due diligence na strane nás fondov, ktoré sú naozaj tie performujúce, ktoré majú zdravé a kvalitné to portfólio. A tí inštitucionálni investori, ktorí nám poskytujú kapitál, tak budú veľmi dobre zvažovať a rozhodovať, kto v podstate má tú dôveru a má tie výsledky na to, aby tie peniaze dostal, či sa nachádza v rizikovom alebo nerizikovom sektore a rizikovej / nerizikovej geografii. A či sa pre ten daný segment, samozrejme, očakáva rast v aktuálnom čase alebo nie. A tam očakávam, samozrejme, že dôjde k týmto zmenám. Pevne dúfam, že nedôjde teda, samozrejme, na odliv kapitálu ako úplne a nebude to mať nejaké väčšie dopady. A na úrovni tých kvalifikovaných investorov High-Net Individuals a ďalších, ktorí samozrejme poskytujú ten kapitál. Tam si myslím, že to bude čiastočne o osobných vzťahoch, ale čiastočne aj o dôvere zasa k tým jednotlivým brandom, tých fondov a ich výkonnosti. A tam väčší prepad neočakávam, pretože by tí ľudia veľmi často museli hľadať ako alternatívne investície, čo v dnešnej dobe nie je veľmi jednoduché.

Erik Lakomý: Takže keď to tak jednoducho zhrniem, že peňazí bude stále dosť, ale bude asi závisieť od koho a tie najlepšie, najkvalitnejšie fondy prežijú.

Vít Hanuš: No, tak toto je celkom silný statement. Ja by som nepovedal, že peňazí bude stále ako neobmedzene. Ale myslím si, že tí dobrí sa k tým peniazom dostanú. To je…

Erik Lakomý: Nepovedal som, že neobmedzene, že ich bude dosť pre tých, ktorí si to asi zaslúžia.

Vít Hanuš: Áno. To sa domnievam, že… to sa domnievam, že bude. Hoci je, samozrejme, dnes ťažké predpovedať, čo sa bude diať geograficky. Môže sa stať, samozrejme, že náš región aj u tých veľkých investorov bude vnímaný veľmi rizikovo. A to, samozrejme, môže znamenať nejaký odliv.

Erik Lakomý: Dobre, ja ti ďakujem za množstvo inšpiratívnych, ale hlavne veľa praktických myšlienok. Ja som sa naučil minimálne 10 nových slovíčok a v zásade pochopil som to tak fundamentálne, ako si to aj sa snažil vysvetliť, ako to funguje. Aký je vzťah medzi investorom a founderom. Takže mojím dnešným hosťom bol Vít Hanuš, díky pekne.

Vít Hanuš: Aj ja veľmi pekne ďakujem za pozvanie.

Erik Lakomý: A moje meno je Erik Lakomý, ak sa vám tento podcast páčil, tak ja budem rád, ak ho budete ďalej zdieľať medzi svojich známych. A ak máte návrhy na nejaké témy, ktoré by sme mohli do budúcna spracovať, tak neváhajte nám napísať na stránke www.narovinu.online alebo na našich sociálnych sieťach. Ja sa teším na vás opäť o 2 týždne. Dopočutia.

Vít Hanuš: Dovidenia.