O epizóde

Želmíra Komorechová, Absolútna Slovenka roka 2021 a zakladateľka firmy Kompava, prináša úprimnú spoveď o tom, ako funguje biznis s výživovými doplnkami a aký je recept na udržanie sa 20 rokov v biznise.

Vyštudovaná biochemička, ktorá v Novom Meste nad Váhom riadi úspešnú firmu zameranú na vývoj, výrobu a distribúciu výživových doplnkov, v podcaste prezradí:

• Ako sa začal písať príbeh firmy Kompava
• Rok 2002 vs rok 2022. Ako sa zmenil trh?
• Ako vznikajú receptúry pre jednotlivé produkty a či sa dajú ochrániť registračnou známkou
• Kolagén či CBD? Ktoré produkty sú momentálne najväčšie hviezdy
• Čím odlišujú od firiem, ktoré v obývačke prebaľujú kolagén
• Ako zistiť, že produkt je skutočne kvalitný
• Vplyv aktuálnej situácie na východnej hranici a covidu na biznis
• Recept na udržanie sa 20 rokov v biznise a plány do budúcna.

Linky z podcastu:

O spoločnosti Kompava
Instagram @kompava.sk
Rozhovor vo Forbes – Šéfka firmy s výživovými doplnkami: Na trhu s CBD nastal chaos, ľudia ho nevedia používať
Komplexná diagnostika a analýza tela prístrojom InBody v Novom Meste nad Váhom
Diagnostické centrum METFLEX v Žiline

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Erik Lakomý: Pekný deň milí poslucháči, vítam vás pri sedemdesiatej ôsmej epizóde podcastu NA ROVINU o podnikaní. Moje meno je Erik Lakomý a dnes mám tú česť, že predo mnou sedí žena, ktorá nie je len podnikateľka, ale je taktiež aj absolútna Slovenka roka za rok 2021 a je majiteľka spoločnosti Kompava. A vítam tu Želmíru Komorechovú. Pekný deň.

Želmíra Komorechová: Dobrý deň.

Erik Lakomý: Vy ste vyštudovaná biochemička a v Novom Meste nad Váhom ste založili a riadite úspešnú firmu zameranú na vývoj, výrobu a distribúciu výživových doplnkov. Takisto ste získali okrem tej absolútnej víťazky Slovenky roka aj prvenstvo v kategórii biznis a manažment. Tak možno na úvod povedzte, že ako vás ovplyvnilo toto prvenstvo? Alebo vám to prinieslo niečo do života?

Želmíra Komorechová: Áno, veľmi sa mi zmenilo, veľmi nám to pomohlo. Nielen mne, ale aj vlastne firme, pretože v roku 2016, keď som sa stala Podnikateľkou roka za rok 2015, tak vlastne nám veľmi pomohli médiá. Ja som do toho roku 2015 od roku 2002 veľmi zanedbávala marketing, čo bola moja asi najväčšia chyba v podnikaní. A práve vtedy vlastne, keď si nás všimli médiá a keď som tento titul dostala, tak vlastne veľmi nás to… veľmi nám to pomohlo a mne to prakticky otvorilo oči, že bože, preber sa, že nemôžeš len výrobu riadiť, obchod. Ale veľmi asi najdôležitejšie vo firme je marketing. No a teraz zasa v roku 2021, keď som získala titul Slovenka roka, tak vlastne tiež to bolo taký druhý velikánsky míľnik, ktorý mi pomohol. Jednak v tom, že veľmi sme mali ťažké obdobie, pretože sme stratili syna. A práve cez túto Slovenku roka som dostala také ako keby druhé povzbudenie, druhé nakopnutie, že predsa musíš ísť ďalej. Život ide ďalej. Sú aj tragédie, ktoré sa stávajú, a proste tá firma si naozaj zaslúži, aby si proste nemrnčala, aby si nespomínala, ale aby si ďalej napredovala. Čiže ďakujem všetkým za to, že jednak ma nominovali a jednak že vlastne mi pomohli urobiť ďalší veľký krok v tom našom podnikaní a v celom živote Kompavy.

Erik Lakomý: To som vôbec netušil a vyjadrujem vám úprimnú sústrasť takto.

Želmíra Komorechová: Ďakujem.

Erik Lakomý: A to je možno zaujímavé, že ak sa dejú nejaké veci v živote a človek riadi a má zodpovednosť voči firme, voči tým ľuďom, ktorí tam žijú, žijú a robia zároveň, tak možno presne takto sa vedia povzbudiť a ďalej posúvať, že máte aj vy nejaký taký záväzok voči tej firme. Že niekedy sa vám možno nechce ráno vstávať, nechce sa vám ísť do tej firmy, ale máte tam predsa tých ľudí, ktorí, za ktorých máte zodpovednosť. Takže posúva vás aj tá firma vpred? Nielen čo sa týka možno biznisu, ale aj čo sa týka takého osobného rozvoja?

Želmíra Komorechová: Áno. Viete čo, pre mňa je firma úplne všetko…. okrem… teda rodinu tak kladiem na prvé miesto, ale potom je vlastne moja firma, pretože všetci ľudia sú, proste v tej firme pracujú pre nás. Pracujú pre Kompavu, odovzdávajú tam svoje know how, odovzdávajú svoju energiu. A prakticky ja som zodpovedná za to,  aby tí ľudia boli aj zdraví, aj žili dobre, aj prakticky aj boli finančne ohodnotení. Pretože to nie ja som všetko dokázala za tých 20 rokov, čo sa týka Kompavy. To vlastne na všetkom participujú ľudia, ktorí vo firme pracovali a ktorí spolu so mnou zdieľali aj krásne dni, aj tie také teda horšie časy, keď sme mali. A proste pomáhali nám napredovať.

Erik Lakomý: Povedzte možno teda, že čo je Kompava a ako vznikla táto firma? Lebo pozrel som si a načítal som si, že už v roku 2002 ste začali. Čo je viac ako 20 rokov momentálne. A to je výborný výsledok, že tak dlho sa drží firma na trhu. Tak povedzte možnože, čo to je a ako to celé začalo?

Želmíra Komorechová: No, viete. Každý si myslí, že moje meno je Komorechová a že to nejako súvisí s menom Kompava. Dokonca niektorí volajú a pýtajú si pani Kompavovú. Takže je to také veľmi akože smiešne. Ale vlastne nemá to s mojím menom absolútne nič spoločné. Je to čisto náhoda troch písmeniek a vlastne ono to bolo… Začalo to tak v roku 1996, kedy môj manžel vlastne mu ponúkli túto firmu Kompava. To bola kedysi v Novom Meste veľká konzervárenská firma, ktorá vlastne vyrábala uhorky zavárané a proste rôzne také …ja neviem…. jabĺčka. Alebo čo sa používa ako zaváraniny. A my sme vlastne kúpili iba to meno, iba ten brand. A vlastne manžel to kúpil s tým, že teda vlastne on bol strojár, ja som bola biochemička. Ja som nevedela do tej strojariny sa nejako včleniť. Takže vlastne začínali sme od roku 96, že sme nakupovali rôzne ingredienty z celého sveta. A tiež sme potom praktizovali, alebo sme ďalej posúvali do slovenských potravinárskych alebo farmaceutických firiem, ktoré sa snažili vlastne prostredníctvom týchto ingredientov zlepšiť produkty, zefektívniť a tú funkčnosť jednoducho ovplyvniť. No ale toto trvalo teda do toho roku 2002. Ale mňa to stále ako keby tak nenapĺňalo, lebo to bol iba, iba nákup a predaj. Čiže prakticky stále hoci vďačím tomuto obdobiu za to, že vlastne som sa naučila strašne veľa v oblasti vytvárania receptúr. Proste jednoducho som vedela, mali ste 10 jahodových aróm, ja som vám presne vedela povedať, či to je zrelá jahoda, či to je hnilé, či to je jahoda iba so zrniečkami, alebo sú to len zrniečka z jahody. Čiže prakticky tieto zahraničné firmy, s ktorými som spolupracovala, ma vyškolili nesmierne v oblasti ako keby tých ingredientov, ktoré vlastne všetky tieto skutočnosti ja som zúročila potom pri tvorbe našich vlastných receptúr, ktoré doteraz keď vlastne vytvárame nejaký produkt, tak stále to využívam. Stále viem, kto sú svetoví velikáni, ktoré sú firmy, na ktoré sa môžete obrátiť. Ktoré sú spoľahlivé, stopercentne vyrábajú, teda kvalitu majú vysokánsku. Takže stále z tých niekoľkých rokov, ktoré som predtým, ako začala Kompava, tak vlastne stále z toho žijem.

Erik Lakomý: A vravíte, že to bola firma, ktorá sa predtým venovala zaváraninám alebo rôznym džemom a podobným veciam. Čiže nebol potom problém akoby ten brand ostal taký istý. Kúpili ste v zásade názov aj možno nejakú technológiu. Čiže nebolo to potom nejaké problematické tým zákazníkom vysvetliť, že OK, my už nerobíme teraz zavárané uhorky, ale ideme robiť teraz nejaké výživové a športové doplnky? Že ako to vnímali možno vtedy zákazníci?

Želmíra Komorechová: Tak toto meno bolo známe hlavne v Novom Meste. Ale tak akože by som povedala v rámci Slovenska tak ten názov až nebol známy. A viete, môj manžel keď tú značku kupoval, on si myslel, že to bude zasa nejaký môj, nejaká roztopaš alebo také niečo, že vlastne akože nevydrží to. A proste nech ma nejako uspokojí, lebo máme malé deti.

Erik Lakomý: Uhm, zábavka.

Želmíra Komorechová: Treba sa o deti starať a sem-tam aby som akože do roboty len tak išla, niečo urobila. Lenže vlastne potom prišiel rok 2001 a ja tým, že som odmalička športovala a prakticky stále som bola spätá s športom, aj keď som už vlastne ako keby dospela, aj deti sa mi narodili…. Tak ja som mala synovca, ktorý bol vlastne triatlonista. A veľmi ako rodina sme ho chodili povzbudzovať, pretože sme videli a boli sme šťastní, lebo bol veľmi svedomitý. Veľmi sa teda vlastne akože zapájal do toho, aby čo najlepšie uspel. Ale viete, že keď raz tú výživu ten organizmus nemá, tak vy z neho nevytiahnete ani neviem akým tréningom nedokážete všetko úplne proste skumulovať tak, aby ste tie méty vrcholové dosahovali. Čiže je  viacero faktorov, ktoré sa podieľajú na tom, aby športovec dosiahol tie najlepšie výsledky. No a Tomáš nehovorím, že bol prakticky ako… To bol, jednalo sa o Tomáša Jurkoviča. A Tomáš nebol len taký akože obyčajný športovec, bol hrozný dríč. Ale tým, že mal veľmi zrýchlený metabolizmus, tak aj keď mu mama varila alebo rodičia, všetko mu dali, čo sa dalo, z tej stravy sa nedá všetko využiť to, čo telo potrebuje. Keď nemáte správnu regeneráciu, nemáte správnu stimuláciu, ten organizmus vždy proste niečo, niečo proste postráda a nedokáže tie výkony vrcholové zabezpečovať.

Erik Lakomý: Čiže váš synovec bol ten, ktorý vám vnukol tú myšlienku robiť celkovo tento celý segment výživových doplnkov a venovať sa práve tomu, hej?

Želmíra Komorechová: Áno, viete čo, on bol 1 z tých takých viacerých podnetov, ktorí prispeli k tomu, že jednak kde sme mali sídlo vo firme, tak sa uvoľnila jedna budova. A bolo tam na poschodí prázdne ako keby prázdny priestor, čiže ja som sa už dávnejšie pohrávala s takou myšlienkou, že mohli by sme niečo také vyrábať. Pretože na trhu v roku 2002 bolo hrozne málo produktov. Zo slovenských bola možno jediná firma, ktorá mala nejakých pár iontových produktov a možno 1 proteín. Ale všetko boli iba dovozové produkty. Čiže vlastne ako nebol, bola tu taká diera, ktorú som si myslela, že možno by bolo dobré aj vyplniť. Aj ja za prvé mám vzdelanie, strašne ma to bavilo. Vedela som, čo je šport. Vedela som, čo športovec všetko potrebuje na to, aby dosiahol nejaké vrcholové výkony. Tak ono sa to tak ako keby všetko sa to začlenilo do takej jednej veľkej gule. A proste sme si potom povedali, že prvého apríla je ten deň, kedy vlastne založíme Kompavu, ktorá bude vyrábať výživové doplnky. Že keď to aj nevyjde, tak to bolo prvého apríla. (smiech)

Erik Lakomý: (smiech) Hej, takže nebol to taký žart, hej, nakoniec.

Želmíra Komorechová: Nebol to vôbec žart, aj keď bolo niečo za tým schované, že bože, no, keď to nevyjde, tak…

Erik Lakomý: Mali ste také zadné vrátka.

Želmíra Komorechová: Áno, zadné vrátka sa tam predsa len objavili. Ale vidíte, že 20 rokov, nie je to ľahké. Fakt naozaj hovorím, že každý, kto podniká, alebo každý určite bude so mnou súhlasiť, nie je to ľahké. Sú krásne dni, sú ťažké dni. Ale treba ich prekonať a proste mať, treba mať tú métu svoju, ten svoj cieľ, za ktorým idete. A potom sa dá všetko zdolať.

Erik Lakomý: Á pamätáte si aj prvý produkt, ktorý ste vyrobili?

Želmíra Komorechová: Áno, my keď sme sa rozhodli, že v roku 2002 toho prvého apríla ako keby otvoríme vlastne Kompavu, tak ja som si už predtým vytvárala asi pol roka nejaké receptúry. Čiže 6 základných produktov, aby sme mali niečo predávať. Lebo s jedným by to asi išlo ťažko. A mala som prvých 10 ľudí. A vtedy sa v Novom Meste zatvárala konzerváreň NOKO, to bolo Novomestské konzervárne, ktorí tiež vyrábali nejaké takéto produkty akože od sirupov až po rôzne džúsiky a nejaké zavárané veci. A ja som tam našla asi 5 ľudí, ktorí boli profesionáli. Viete, vedeli robiť v labáku, vedeli robiť proste všetky tie profesie, ktoré som potrebovala do výroby. Čiže ja som dostala hotových ľudí. To mi veľmi pomohlo, že vlastne na jednej strane oni boli šťastní, že nestratili zamestnanie, ale pokračovali síce v niečom novom. A ja som bola šťastná, že som našla kvalifikované persóny. A dokonca musím povedať, že dodneska mám jedného človeka, ktorý je s nami od prvého apríla až doteraz. Tá pani robí na expedícii, volá sa Alenka Lukáčová a prežila s nami všetky tieto strádania, krásne aj teda ťažšie chvíle vo firme.

Erik Lakomý: To je super, že máte takých zamestnancov, ktorí nielen prídu, odídu. A že vlastne držia s vami to kormidlo úplne od začiatku a potom sa vedia, sa viete na nich spoľahnúť. Takže pozdravujeme Alenku týmto. Dobre a možno ešte keď si tak zaspomíname – posledná otázka k tomuto retrospektívnemu okienku –  keď porovnáte ten rok 2002 možno 3, 4, 5, ja som mal vtedy 11 rokov. Je rok 2022 + 20 rokov, že ako vtedy fungoval biznis? Lebo ja si to ani neviem predstaviť momentálne. My sme v zásade už prichádzali do doby, kedy online začínal byť pomaly silnejší ako nejaký normálny retail. Tak viete možno opísať, ako sa predávali produkty v tom roku 2002 a ako ste to možno museli celé pretransformovať, aby ste sa prispôsobili tomu trhu, aký je teraz?

Želmíra Komorechová: No, keď to zoberiete za tých 20 rokov, to je strašná zmena, strašná zmena. Či zoberiete online, online vtedy nefungoval. My sme možno urobili sme si webovú stránku, ktorá bola čisto edukačná. Nikto cez ňu nenakupoval. To možno bolo 5-6 rokov potom neskôr, keď sa začalo aj na online predávať. No a potom vlastne aj celkový trh bol viac prispôsobený na to, že veľmi fungovali fitness. Dneska tie fitness aj po teda tých situáciách, čo je teraz, vlastne sú veľmi ohrozené a je ťažký stav. Ale vtedy všetky naše produkty išli do fitness. Dneska ich takým…

Erik Lakomý: Čiže vo fitku som si mohol kúpiť, hej?

Želmíra Komorechová: Áno, áno, všetko ste si kupovali vo fitku. Dneska si takmer nikto nekupuje vo fitness, vo fitkách akože nejaké produkty, pretože všetko je to väčšinou v online. Alebo sú špecializované predajne, ktoré sa čisto venujú výžive, kde máte odborníka, ktorý vám naozaj skutočne poradí podľa toho, že čo potrebujete. Vtedy to nebolo. V lekárňach? Detto. Tam sa nikdy naše produkty, akože sme ich ani neponúkali. A potom možno trebárs aj v DM-ke máme produkty. Takisto akože to vôbec nás nikto vtedy ani do DM-ky nechcel. Čiže ten začiatok, keď sme mali 6 produktov, viete, to bolo tak ťažké obdobie. Ja všade, kde som išla, všade mi dali po nose, že čo chcem a že som slovenská firma a prečo nemám americké a prečo nemám nemecké. A proste slovenské nikto nám absolútne neveril. Za prvé značka totálne neznáma – Kompava tiež ťažké meno. Nič to nemalo s nutrition alebo s neviem s nejakým takým názvom, ktorý by vyjadroval, že to je výživový doplnok.

Erik Lakomý: Biotech.

Želmíra Komorechová: Alebo biotech, áno. Čiže veľmi ťažko sa podnikalo a išla som do športových klubov, federácií – nikto. Neznáma, neznámy pojem, proste veľmi ťažko, veľmi ťažko sme naozaj začínali. Ja sama  ako obchodníčka som sa vybrala do na trh, pretože som neverila ľuďom, že to nikto od nás nechce. Naozaj skutočná pravda, veľmi ťažko sme sa predierali. A keď som spomínala, že marketing bol na poslednom mieste,moja najväčšia chyba. Dneska viem, prečo to tak bolo. Ale túto chybu sme určite urobili a nedoporučujem to nikomu takú chybu urobiť.

Erik Lakomý: (smiech) Sedíte tuná v podcaste, aby sa čo najväčší počet ľudí o vás dozvedel a čo najviac poslucháčov.

Želmíra Komorechová: Áno.

Erik Lakomý: Tak ja sa veľmi teším. A možno ešte ste spomínali, že mali ste nejakú bázu obchodníkov. Vtedy to nefungovalo viacej taký, že akože nejaký priamy predaj? Že mali ste skupinu obchodníkov  a ja neviem, či už predávali napriamo zákazníkom alebo možno nejakým menším predajniam, tým fitness centrám, že či to ešte aj doteraz funguje akoby ten váš sales tím ,  či to predávajú takto na priamo?

Želmíra Komorechová: Viete čo, teraz ten obchod sa viac sústreďuje celkovo do onlinu, lebo ľudia sú aj pohodlnejší. Proste dneska si objednáte, zajtra ráno to máte a rovno vám to donesú domov. Čiže chodiť po nejakých fitkách a zháňať to ….a keď vám poviem aj taký príklad. My napríklad spolupracujeme s lekárňami. Ale keď si zoberiete, že jedna lekáreň si objedná tieto produkty, druhá lekáreň si objedná tieto produkty, tak ten človek koľkoráz keď sme ho aj poslali do niektorej predajne, tak proste on tam ten produkt, presne ktorý potreboval, práve ho tam nenašiel. Pretože my dneska máme 80 základných produktov. A naozaj je veľmi málo obchodov, ktoré si, ktoré majú ako keby v portfóliu všetky naše produkty. Ale tie onliny to majú. Čiže tam je tá selekcia proste jednoducho rýchla, skutočná je pohodlná. Takže celé to prostredie za 20 rokov sa úplne zmenilo. A ja môžem povedať, že sa to o 360 stupňov ako keby obrátilo, ale proste jednoducho tomu nemôžete ísť hlavou proti múru. Musíte sa prispôsobiť a my tiež maximálne, že čo chce zákazník. Aby sme mu naozaj vyhoveli maximálne, aby ten servis a služba bola stopercentná. Tak aj my sa snažíme, aby to bolo čo najľahšie.

Erik Lakomý: Ešte jedna vec ma zaujala pri tomto vašom štarte a tom období rokov dvetisícich, že všetci chceli americké značky. Nevnímate to teraz tak, že už tie regionálne možno nejaké slovenské tradičné značky a vlastne výroba a vývoj na Slovensku je pre vás ako keby taký plus, ako to možno bolo na začiatku? Že nechcú ľudia teraz viacej také lokálnejšie veci a veci zo Slovenska?

Želmíra Komorechová: Áno, máte pravdu, že ľudia naozaj si uvedomili, že prakticky keď tu pracujú, tu žijú, tak prečo by mali tie peniaze posielať niekde úplne inde. Keď idete do Francúzska, alebo keď idete do Nemecka, no kúpia si slovenské produkty? No, nekúpia. Veď tí ľudia dobre vedia, kde tie peniaze majú nechať. Čiže vlastne posilujú domáci trh. Takže aj u nás je naozaj klientela, ktorá vyslovene chce len slovenské. A viete, tým, že nám sa zo začiatku ťažko darilo, my sme potom spravili 1 taký správny krok, že sme naše všetky produkty urobili do takých jednorazových ako keby vzoriek a tie sme….keď už nikto nechcel, tak sme mu, ho prosili: „Prosím ťa, aspoň to odskúšaj. Porovnaj s nejakou zahraničnou značkou, keď si už silne takto zahranične naladený.“ A viete, vtedy nastal obrovský obrat. Pretože ľudia zistili, že to je moc dobré, že to je fajnové. Že to je prispôsobené na našu chuť. Že to nie je príliš sladké, nie je to farebné tak, že to proste až kričí, do očí to bije. Že sú tam neni žiadne teda tie syntetické látky a proste tie látky, ktoré naozaj organizmus nepotrebuje. Tak toto, to sa nám akože vtedy tak ako keby ten obrat nastal, že konečne začali aj Slováci vnímať, že je tu niekto domáci, ktorý nielen teda prakticky nakúpi tovar a ho ďalej posunie. Ale proste vie ho modifikovať, že dneska nechutí vám tento produkt? Je moc sladký, alebo je málo sladký? No, pre nás to nie je problém. My ten produkt zajtra upravíme a bude presne na vašu mieru. Čiže my toto ponúkame našim zákazníkom, že sa prispôsobujeme tým našim národným chutiam alebo zvyklostiam, aby sme naozaj boli hlavne pre našich Slovákov takí čo najprístupnejší.

Erik Lakomý: To ma možno zaujíma, že ako vznikajú tie jednotlivé receptúry? Vy ste vyštudovaná biochemička. Takže asi máte blízko k nejakému testovaniu, život v laboratóriu a tak ďalej. Takže vedeli by ste, to ma veľmi zaujíma, že priblížiť možno, že ako vzniká od možno nejakej myšlienky až po ten hotový produkt. Či tam prebieha nejaké testovanie a tak ďalej. Ako to celé prebieha?

Želmíra Komorechová: No, každý 1 produkt, ktorý vzniká, tak my máme nejakú jednak stratégiu, aby sme športovcom pripravili všetko od pitného režimu až po nejakú regeneráciu. Len viete, asi po nejakých siedmich – ôsmich rokoch nám prišlo, nám došlo k takému stavu, že vlastne ľudia aj športovci sú len z mäsa a kostí a aj oni majú problémy aj s hlavou, aj so žalúdkom, aj s kolenami. Čiže vlastne začali sme riešiť takú farmaceutickú radu. Čiže niečo ako doplnok stravy, ktorý to, čo bežne v strave nedostanete a čo organizmu chýba, tak to dopĺňame v nejakej koncentrovanej forme. Takže vlastne my máme dve línie produktov – jedna pre športovcov a jedna pre bežných ľudí, ktoré vlastne ako všetky tie neduhy, ktoré vznikajú na organizme či už nejakým vonkajším vplyvom, vnútorným, alebo nejakou špatnou regeneráciou, alebo zlým stravovaním, tak my sa snažíme, ak dobre vieme, o aký problém sa jedná, snažíme sa veľmi dobre doporučiť. No a ako vznikajú produkty? Každý produkt viete, vzniká buď na základe jednak našej stratégie a jednak toho, čo potrebovali naši športovci, alebo kde sme videli, že kde je diera a čo potrebujú naši zákazníci. Alebo sa nejak niečo jak bol Covid, že treba, bolo potreba povzbudiť nejako imunitu, čiže imunitné produkty. Čiže každý ten produkt vzniká na základe nejakého podnetu, ktorý vzniká od športovcov, od lekárov, od nejakých vlastne našich ako keby zákazníkov. Že to, čo nemáme a to, čo by bolo možno vhodné pre ľudí, aby sa ľudia cítili zdravšie a aby boli zdraví. No a keď tento podnet vlastne máme, tak my sa snažíme ten vytvoriť taký produkt na základe skúseností, že čo máme. Aké ingredienty sú jednak dostupné, aké sú, teda majú vplyv na jednotlivé tie problémy, ktoré organizmus má. A snažíme sa nejakú urobiť kombináciu z rôznych ingredientov. No a keď už vlastne teoreticky to máme zvládnuté, že mohlo by to fungovať v organizme, tak potom príde tá testovacia fáza. Väčšinou teda ten produkt nejako pripravíme a ja skúšam prvá. Pretože keby sa aj niečo stalo, takže akože tak neohrozím nikoho.

Erik Lakomý: Stalo sa aj niekedy niečo?

Želmíra Komorechová: Viete čo, stalo, ale stalo sa napríklad mne, že vlastne ja keď možno na seba prezradím, mám málo kyseliny. A pripravila som produkt, ktorý ešte eliminuje kyselinu. A ja som stále nechápala, prečo mi z toho produktu je zle a všetci rozprávali, ako im je dobre. Takže vlastne akože na vlastnej koži som pocítila, že keď niečo naozaj akože nefunguje, tak ako treba brať ako ohľad, že nemôže to testovať 1 človek. Musí to testovať minimálne ďalších 50 alebo 100 ľudí. No a u nás je to tak, že keď testujem ja, potom to je moja rodina. Keď teda naozaj si odskúšam, že naozaj mi nič neni a verím, že ani rodine sa. Lebo rodina vám povie naozaj, že je to dobré, je to zlé, alebo nefunguje mi to…. Čiže sú úprimní. A potom idú ľudia z firmy. Mám naozaj vynikajúcich testerov vo firme, ktorí dokážu produkt otestovať už nielen potom podľa tej senzorickej alebo chuťovej stránky, ale naozaj tej funkčnej. To znamená, či to nejaký účinok má, či to nejako vidíme, či sú tam neni nejaké vonkajšie ďalšie ako vplyvy, ktoré postupne akože dochádzajú. Takže keď toto všetko funguje, tak potom už zasa príde ten segment, že dajme tomu je to produkt určený pre starých ľudí, tak vyberáme starých ľudí. Keď je to pre športovcov, tak so športovcami, ktorých máme známych, tak vlastne oni nám to testujú. Oni vidia najlepšie na tom výkone, či produkt funguje alebo nefunguje. Čiže je to celý taký proces, ktorý trvá niekedy pol, trištvrte roka a niekedy aj viac. Pretože ak zistíte, že produkt vám v niečom nefunguje, alebo že má nejaký taký ako keby druhotný účinok, že niečo sa tam deje v tom organizme, že organizmus neni mu dobre, alebo jeho to zaťažuje, tak zasa musíte začať odznova. A zasa celé to kolo pokračuje. Čiže od takého možno polročného až do takého jedného a pol roka trvá to testovanie, kým sa ten nový produkt ako pripraví a kým ho môžeme ponúknuť nášmu zákazníkovi.

Erik Lakomý: Treba to nejak potom, že schvaľovať lekárskou komorou, alebo ja neviem? Sú nejaké, lebo liečivá a farmaceutiká sa musia, musia potom prejsť nejakými akoby schvaľovaniami. Tak či je niečo podobné aj pri týchto výživových doplnkoch alebo nie?

Želmíra Komorechová: No, keď sme my začínali, tak vtedy bolo schvaľovanie bolo omnoho dlhodobejšie. Sa schvaľovali produkty na Úrade verejného zdravotníctva, pristupovali k tomu ešte ďalšie inštitúcie. Čiže celý ten proces trval niekedy aj 3 mesiace samotného schvaľovania. Dneska je už len takzvaná ohlasovacia povinnosť, že vlastne je na vás ako výrobcovi, alebo pokiaľ je to len distribútor, tak na distribútorovi, kde vypĺňa tlačivo na Úrade verejného zdravotníctva, kde sa presne ako keby rozpíše ten produkt, že aké je základné zloženie, ako sa používa. Tam je nejaký monitoring, či sú tam použité látky, ktoré sú schválené v Európskej únii. Lebo nemôžeme napríklad používať pri našich produktoch nejaké produkty, ktoré Európska únia neschválila. Čiže ak by sme tento zákon porušovali, tak ten produkt nie je povolený. A ak je všetko v poriadku, tak dostaneme proste len zaplatiť kolok a produkt už sa môže predávať. Čiže ten proces je veľmi rýchly. Niekedy to trvá možno 2 dni. Takže to je veľmi rýchle. Kedysi to bolo naozaj veľmi zložité.

Erik Lakomý: Dobre a ešte jedna otázka k tým produktom ma zaujíma, že dajú sa tie receptúry vaše, ktoré mate tak prešpekulované a otestované a v zásade to je vaše know how tá receptúra, či sa to dá nejak ochrániť či už nejakou registračnou známkou alebo celkovo patentovať tú receptúru? Ako to funguje?

Želmíra Komorechová: Viete čo, v tejto oblasti tým, že je to výživový doplnok je ako keby potravina. Lebo dneska mate potravinu, výživový doplnok a liek. A výživové doplnky sú začlenené do zákona medzi potraviny. To znamená, že ak je v danom produkte niečo špatné, tak za to zodpovedá výrobca. No a vlastne my legislatíva slovenská alebo európska, pod ktorú spadá Slovensko, musí presne akože rozpísať zloženie daného produktu na etikete. Tak predstavte si, aká tam je ochrana. Žiadna. Nemôžete napísať žiadne matrixy, alebo schovať ten produkt. Čo je vaše know how, alebo čo si môžete nejako uchovať. A keď možno druhá strana len zmení 1 produkt, alebo zmení jedno písmenko, už to môže mať. Takže neochránite dneska nič. Čiže pokiaľ sa týka nejakej registrácie daného produktu, tak toto je, v tomto máme veľký, veľký problém. Pretože mnoho produktov sa nám stáva, že za pol roka alebo za rok, akonáhle zistí firma, že ten daný produkt je predajný a dobre sa predáva, tak okamžite sú ďalšie firmy, ktoré ponúkajú ten istý produkt.

Erik Lakomý: Takže sú pružní, hej, konkurenti?

Želmíra Komorechová: Veľmi pružní, veľmi pružní a sú aj takí, ktorí vlastne ani ich nemôžete možno začleňovať medzi výrobcov, ale proste jednoducho tie produkty sa tu objavujú. No, nemali by, ale tak to už je každého svedomie.

Erik Lakomý: Dobre a v poslednej dobe akoby ten trh možno aj s tými výživovými doplnkami sa nejak rozvíja a niektoré produkty, ktoré tu pred desiatimi rokmi neboli, tak tu sú. Napríklad ja tak vnímam, ale verím, že tu bol, ale ja som to možno až tak nevnímal, je kolagén napríklad. Možno teraz veľmi známe CBD. Neviem, či aj vy robíte niečo z CBD alebo nie. Že ktoré sú možno v tomto období teraz také najväčšie hviezdy? Tie produkty, ktoré akoby je potrebné mať v tom portfóliu? A ktoré sú možno také, ktoré už úplne od začiatku predávate a predávajú sa dodnes? Takže možno také vaše dojné kravičky?

Želmíra Komorechová: No, keď to, keď to zoberieme, tak vlastne kolagén, ako ste povedali, naozaj je dneska moderný prípravok. Môžeme ho nazvať moderný, pretože vlastne my od roku – neuveríte – od roku 2002 máme kolagénový prípravok, ktorý sa volá GELO-3 complex – 1 z našich najlepších, najaktívnejších, najpopulárnejších. Ale nikdy sme nepromovali kolagén. Nikdy sme nepromovali kolagén a naozaj teraz prišlo ako keby supermoderné, tak ako vyskočilo CBD, alebo vyskočil tento kolagén, tak vlastne kolagénové prípravky sa stali extra také žiadané. Ale stali sa aj kvôli tomu, že vlastne prostredníctvom influencerov je táto promotion omnoho väčšia, jak možno keď máte akože bežnú výrobu a bežné produkty. Takže akože dneska viete, za tých 20 rokov, pred dvadsiatimi rokmi nikto neriešil antiage. Dneska každý rieši. Dneska každý chce byť mladý, chce dobre vyzerať. Pred dvadsiatimi rokmi, keď ste mali 50 rokov, tak to už bol človek ako keby zrelý na dôchodok. Dneska je to čo? Veď je to polovička vášho aktívneho veku a ľudia päťdesiatroční dosahujú najlepšie výsledky. Výborne vyzerajú, o seba sa starajú, svoje zdravie nesmierne podporujú. Takže za tých 20 rokov sa strašne veľa zmenilo a tým smerom pozitívnym. Čiže tým smerom aj k tomu, že aké produkty sú momentálne ako keby moderné alebo vychytané. CBD-čko má trošku inú funkciu alebo iné rozpoloženie na trhu, pretože bolo do roku, bolo doteraz ako keby nepovolené. A kvôli tomu, že vlastne konope obsahuje aj zakázanú alebo psychoaktívnu látku THC, tak vlastne nebolo povolené ani v rámci Európy, ani v rámci proste Slovenska. A teraz vlastne legislatíva povolila nejaké CBD-čko. Takže vlastne firmy, ktoré o tom vedeli, sa na to pripravili a nastal úplne taký ako keby boom a rozvoj celého tohto produktu. Čiže dneska naozaj ten produkt je dostupný. Ale je to dobre, pretože má naozaj aj dobré účinky na organizmus. Takže vlastne keď sa správne používa a správna forma využíva, tak prečo nemať taký dostupný produkt?

Erik Lakomý: A vy mate CBD?

Želmíra Komorechová: Áno, my máme, my máme tiež 15-percentné a 30-percentné. Čiže máme naozaj také ako keby by som povedala tú farmaceutickú formu, ktorá je čistá, ktorá neobsahuje THC. Pretože tým, že my pracujeme aj s registrovanými športovcami, oni nemôžu mať žiadne nejaké také látky, ktoré sú zakázané. Ani nemôžu byť u nich nájdené, tak vlastne my si na takéto ingredienty veľmi dávame pozor, aby sa u nás nič takéto neobjavilo.

Erik Lakomý: Dnes predo mnou sedí Želmíra Komorechová, zakladateľka a v zásade aj výkonná riaditeľka spoločnosti Kompava, ktorá je na trhu už 20 rokov. Tiež je to absolútna Slovenka roka za rok 2021 a my sa dneska bavíme o veľmi zaujímavej téme, a to sú výživové doplnky. Či už je to aj spomínané možno CBD-čko alebo kolagén. A veľmi sa teším, že nás čaká ešte druhá časť tohto podcastu a budeme sa baviť o tom, ako Covid a celkovo ako nejaká možno kríza či už na východnej hranici vplýva na tento biznis. A aký je recept na udržanie sa 20 rokov na trhu a minimálne ďalších 20 tu bude s nami. Tak poďme na druhú časť. Ďakujem veľmi pekne za tú prvú veľmi zaujímavé informácie. Mňa možno ešte, keď sa bavíme o tých produktoch, že možno pred dvadsiatimi rokmi ste tu boli na Slovensku jediní, ktorí sa venovali už od výroby cez celkovú distribúciu a predaj výživových doplnkov. Dneska je celkom badateľné, že tých akoby slovenských výrobcov – v úvodzovkách slovenských – je tu relatívne dosť. Vznikajú rôzne nové značky, ktoré sa venujú len prebaľovaniu tých produktov. Alebo si dajú vlastné logo, vlastnú etiketu a predávajú to ako slovenský výrobok. Vedeli by ste dať možno nejaké odporúčanie, že ako zistiť, že ten výrobok je fakt kvalitný možno už na prvý pohľad? Že na čo si dať pozor v tomto a zároveň, že čím sa vy odlišujete od takýchto obývačkových predajcov?

Želmíra Komorechová: Tak ja by som určite doporučila každému, aby si dobre prečítal etiketu. Aby zistil, aj čo vlastne aká to je firma, či je to výrobca, alebo či to je len distribútor. A keď je to distribútor, možno kde si dané produkty dáva vyrábať. A proste u výživových doplnkov je veľmi dôležité to, že každý 1, ktorý beriete, musíte výsledok vidieť. Ak to beriete na to, že vám to má neutralizovať kyselinu, tak či cítite tieto veci. Ak vám majú rásť svaly a používate nejaký bielkovinový prípravok, tak vy to tým jednak cvičením a jednak tým správnym užívaním …. musíte to vidieť. Ak je niečo vlastne na imunitu a tá imunita sa vám neposiluje, tak tiež ten produkt asi neni dobrý. Čiže naozaj nejesť piate cez deviate. Nejesť 3 – 4 výrobky spolu, pretože potom neviete, že ktorý mi zabral, ktorý je ten správny. Ale proste v jednoduchosti spočíva krása. Tak aj u výživových doplnkov je dôležité, že ten, ktorý beriem, odskúšať si ho, odskúšať si ho na 100 %, že naozaj má to pre mňa nejaký zmysel? Má to pre mňa účinok? Vidím výsledok, prečo som si ten produkt kúpila? No a k tomu je veľmi dôležitá informácia. Nedať si proste, nedať sa na to, že jeden niekto niekomu niečo sa stalo, alebo niekto mal s tým dobrý výsledok. Každý organizmus je jedinečný. Každý má iné problémy a ak aj niečo užívam, tak je dôležité, aby som to cítil. Aby som videl výsledok. Pretože potom ani ma neškrie, že tie peniaze som možno do toho produktu vložil, ale ten výsledok vidím. A keď niečo vidím, tak to má naozaj zmysel aj v tom pokračovať. Alebo potom sa presvedčiť, že ešte aj ďalšie môžem k tomu si prilepšiť, alebo si doplniť.

Erik Lakomý: A keď možno povedzme si len tak v krátkosti o tom kolagéne, že v čom by mal byť účinok kolagénu, ak je teda kvalitný a výživný?

Želmíra Komorechová: No, viete. My máme v Kompave 3 produkty kolagénové. Neuveríte – 1 je vyslovene na kĺby. Tam je trošičku iný kolagén. Potom máme kolagén ako skinbooster, ten je vyslovene na pleť, na vlasy, na nechty a len zloženie má špeciálne akože na to určené. Čiže okrem kolagénu obsahuje ďalšie zložky, ktoré sú pre to dôležité. No a potom máme pre všetkých maškrtníkov, ktorí chcú, trebárs možno pozerajú aj na to, aké majú svoje cievy, alebo aké majú kĺby, tam máme kolagén Cofee Cream, čiže tú kávičku keď pijete a chcete si podporiť ešte svoje aj zdravie niečím ako možno kolagénom, tak viete si aj toto doplniť. V každom prípade kolagén pôsobí tak, že vlastne pokiaľ ho aj do organizmu dostáva, telo ho najskôr rozbije tie molekuly na samotné aminokyseliny. A potom, či chcete vy alebo nechcete, ak máte problém s úponami, tak to telo si pošle ten kolagén do kĺbov. Ak mate problémy s cievami, tak to telo prvé zabezpečuje, aby sa vám vylepšili cievy. Ak mate možno, že sa vám štiepia nechty a je v tom produkte nejaký keratín, ktorý je súčasťou kolagénu, tak sa zasa vám polepšia tie nechty. Takže vlastne to telo si trošku tak vie samo. Ono si – ja to poviem tak ľudovo – láta tie svoje diery a doplní tie produkty alebo tie ingredienty, ktoré potrebuje na ďalšiu možno metabolizmus alebo na ďalšiu ochranu organizmu. Tam, kde to najviac potrebuje.

Erik Lakomý: Takže keď to tak zhrniem, tak stále v prvom rade treba poznať sám seba a že čo je môj možno nejaký problém, aké živiny by som potreboval dopĺňať a nejsť čisto po nejakých trendových veciach, že teraz každý si dáva kolagén, tak si budem dávať aj ja, aj keď vôbec nemám problém či už s kĺbami alebo s kožou, alebo s nechtami. Ale skôr akoby vedieť poznať svoje telo a na základe toho sa rozhodnúť, že ktorý výživový doplnok je pre mňa najrelevantnejší.

Želmíra Komorechová: Áno, viete čo, práveže tuto je veľmi dôležité u výživových doplnkov, aby ste mali možno – ak sa úplne nevyznáte, že ste možno to neštudovali, alebo dennodenne neštudujete, že sa úplne nevyznáte, že to nie je vaša profesia – je dôležité sa spojiť s odborníkmi. Veď oni sú odborníci preto, pretože sa venuje danej problematike a oni naozaj keď postavia 10 ľudí a zistia, ktorí vlastne kto aký problém má, oni stopercentne nedoporučia ten istý produkt desiatim ľuďom. My máme práve v Kompave dve diagnostické centrá, kde vlastne akože jednak v Novom Meste a v Žiline, kde sa snažíme zistiť naozaj, čo organizmu chýba, alebo čo má prebytok, alebo čo treba tam ako keby niečo robiť. A potom tie produkty našiť na 100 %. Načo mate jesť kolagén, keď vôbec taký problém nemáte a možno mate ja neviem, ste dehydrovaný, alebo chýba vám proteín alebo úplne niečo iné. Čiže naozaj akože zistiť problém a potom riešiť ten problém. Toto je podľa mňa najefektívnejšie, najlacnejšie aj najrýchlejšie.

Erik Lakomý: Áno a tie diagnostické centrá sú voľne dostupné pre vašich zákazníkov, alebo len pre poslucháčov, že či vedia prísť do toho diagnostického centra, alebo sa tam rezervovať a že nejak ten odborník mu poradí v tomto?

Želmíra Komorechová: Áno, viete čo, máme v Žiline už od roku 2015 máme METFLEX. Je to spiroergometrické centrum, kde vlastne športovci väčšinou, nemusia to byť len športovci, sú tam… Môžu prísť aj bežní ľudia. Ale hlavne športovci, to sú cyklisti, bežci, alebo ktorých zaujímajú práve také, že vlastne aký majú kapacitu pľúc, alebo či dobre trénujú, či dobre behajú, tak na tomto zariadení si vedia prakticky vedia dostať informáciu, v akom stave sa organizmus nachádza. A potom sú tam špecialisti, ktorí im presne povedia: “Trénuješ dobre, alebo netrénuješ dobre.” Pretože len pri určitej aj tepovej frekvencii možno chudnúť a možno pri inej frekvencii zasa potrebujete zvyšovať výkon. Takže na základe toho merania tam neoklamete ten prístroj.

Erik Lakomý: Jasné.

Želmíra Komorechová: Proste jednoducho to, čo vo  vás je, tak to vám ten prístroj vydá na papier a na základe toho vy sa môžete možno odraziť, že idem teraz pol roka trénovať, tak viem si presne akože nastaviť presne tréningový plán. A potom, keď prídete za pol roka a vidíte ten rozdiel a zasa ho mate na papieri, veď to je motivačné pre športovca alebo pre človeka, že fuha, pol roka som nechodil iba tak. Neobdral som si kĺby, vôbec som neschudol, že načo to bolo. Čiže je tam toľko motivačných faktorov, že naozaj ten športovec vlastne ho to k niečomu vedie a vidí ten cieľ alebo ten zmysel na konci možno ja neviem sezóny. Alebo na konci keď nejaké časové obdobie si ako stanoví.

Erik Lakomý: Ten cieľ je akoby najdôležitejší či už pri športovcoch alebo rekreačných nejakých športovcoch, aby vedeli, čo chcú dosiahnuť tým svojím tréningom. Ja len doplním, že kontakt na to diagnostické centrum dáme aj do poznámok pod tento podcast. Takže si pozrite a ak chcete a máte záujem o nejakú diagnostiku, tak neváhajte potom kontaktovať.

Želmíra Komorechová: Áno a ja by som ešte pripomenula, že ešte iné diagnostické centrum máme zasa v Novom Meste nad Váhom, kde vlastne ako keby meriame pomocou kvapky krvi meriame ako keby vnútorný stav organizmu. To znamená, že či máme možno prekyslený organizmus, či máme dostatok červených krviniek, či je tam v krvi nejaký zápal. Alebo či náhodou aj nejaké parazity sa nenachádzajú v krvi. Či máme dostatok hemoglobínu, proste dokážeme také aktuálny stav trošku zmerať a vieme napríklad aj či napríklad ľudia majú dobrú stravu, alebo či je nejaká priepustnosť čriev. Čiže veľa, veľa z tej jednej kvapôčky krvi naozaj je to neinvazívne nejaké také pichnutie, ale vlastne dokáže sa veľmi veľa vyčítať a ten zákazník to sám vidí, sám vidí, aké má červené krvinky, ako pracujú, či sú dostatočne vyživované. Čiže na základe toho vy už krásne vy nemusíte dať ten produkt alebo onen produkt. Ale presne viete, čo tomu organizmu chýba a viete mu to zacieliť na 100 %. Tak to je výborné.

Erik Lakomý: Super, tak ďakujeme a určite doplníme aj diagnostické centrum v Novom Meste nad Váhom. A mňa by možno zaujímalo ešte ako posledná oblasť nášho rozhovoru, že vy ste tu dve dekády. V zásade v tej prvej v roku 2009, 2010 bola prvá hospodárska kríza alebo taká tá novodobejšia. Pred dvoma rokmi začal Covid. To bola taká druhá skúška správnosti, že ako by ste možno porovnali tieto dve krízy, že ako vplývala tá jedna na váš biznis a na podnikanie a ako vplývala tá novodobejšia – tá covidová – teraz?

Želmíra Komorechová: No, tá v roku 2008 až 2010 bolo pre mňa veľmi ťažké obdobie. Jedno z takých tiež najťažších, pretože proste jednak vtedy prišlo obdobie taká ekonomická kríza, ktorá spôsobila to, že vlastne výživový doplnok nie je potravina, nie je to rožok, nie je to chleba, ktorý nutne potrebujete na to, aby ste prežil. Ale je to proste už niečo také exkluzívne, čo si vlastne akože dopĺňate, keď to v strave bežnej nemáte. Tak vtedy aj jednak veľa ľudí ma opustilo z firmy, ale tí, čo zostali a mi pomohli, tak vlastne akože pomohli mi prekonať to veľmi ťažké obdobie. Pretože keď ľudia prestali nakupovať výživové doplnky, aj nám sa znížil obrat. Okolo 60 % – to bolo, to bolo naozaj na úplnej hranici prežitia.

Erik Lakomý: Áno, to je dosť.

Želmíra Komorechová: Ale prežili sme to, dali sme to. A práve tie ďalšie obdobia ma nútili formovať sa v tom smere, že veď táto kríza väčšinou asi býva každých 10 rokov, takže priprav sa. A presne to prišlo ako keby nie, že by ste s tým počítali, ale sa to nejako sa to cykluje. Čiže ak človek vie, ak sa pripraví, tak aj my sme sa pripravili. Jednak produktami, len my sme nevedeli, aká to kríza bude. Ale tým, že táto kríza prišla a bola na čo zameraná? Viete, tvrdo zasiahla naše zdravie. A toto je asi človek, čomu je je najcennejšie. Čiže keď nemáte zdravie, čo nemáte? Nemáte nič. Nepomôžu vám ani peniaze, nepomôže vám… Proste nemáte ani šťastie. Proste nemám zdravie, nemám nič. Takže my sme boli pripravení na to jednak produktami, ktoré vlastne podporujú imunitný systém. Čiže dokázali sme spolupracovať aj v tých ťažkých časoch. A aj ľudia už sa stali uvedomelejší. To zdravie ich nesmierne ako keby tak povzbudilo k tomu, že naozaj musím sa pozrieť aj na seba, že aj ja som VIP človek, aj ja musím. Keď nemám, nebudem v rodine, tak tá rodina bude trpieť. Nemôžem byť nesebec. Musím sa naozaj správať tak ako keby dôsledne a musím sa starať o seba. Takže veľa ľudí teraz preklopilo, začali sa starať o seba. Začali mať ako keby väčší dôraz, alebo dbať na to, ako sa, ako sa stravujú, či vôbec športujú, či proste ako možno aj vyzerajú. Čiže celá táto doba ja si myslím o 20 rokov je staršia, ale je taká zrelejšia. Aj ľudia sú nehovorím, že inteligentnejší, ale viac sa zameriavajú na to svoje ja. Aj každý si uvedomuje, že som dôležitý aj ja, aj moja rodina a hlavne to moje zdravie. Ale keď sa od začiatku nepričiním o to, aby to zdravie som mal dobré, tak nebude dobré. A nikto mi nepomôže. Ak si nepomôžem sám, bude potom veľmi ťažká cesta.

Erik Lakomý: Takže v konečnom dôsledku aj tá kríza spôsobená Covidom vám pomohla, že ľudia si možno trošku uvedomili, že akú má hodnotu to zdravie, a začali sa viacej starať o seba. Prejavilo sa to nejak aj na vašich tržbách alebo počte predaných produktov?

Želmíra Komorechová: Ja zas nemôžem až tak nejako vyskakovať, že by vlastne najlepší náš rok bol rok možno 2019 a v tých 2020 a 2021 sa to tak ako keby, ako keby tá krivka sa zastavila úpadku alebo vôbec nejakého… By som to povedala, že sme sa tak zastabilizovali, že prakticky sme boli vôbec radi, že sme dosiahli to, čo sme dosiahli. Pretože zoberte si – všetky fitness centrá boli zavreté. Veľké obchodné siete boli takisto akože zavreté. Takže celý ten predaj sa presunul nejako do online. Lekárne naše, kde tiež náš veľký odberateľ sú lekárne, takisto  len niektoré fungovali. Niektoré len v mimoriadnych alebo ako za mimoriadnych podmienok. Čiže naozaj všetko sa to veľmi ako keby zmenilo. Neboli sme na to naučení. Ale my sme sa vrhli aj do takej edukácie. Snažili sme sa našich zákazníkov aj prostredníctvom marketingu alebo informácií alebo videokonferencií snažili sme sa vzdelávať nielen zákazníkov, ale aj možno našich B2B klientov. A ono sa to všetko, ako keď to tak zoberieme a celá obrovská marketingová činnosť, ktorá bola počas covidového obdobia, sa nám to tak zúročilo. Aspoň to, že sme nespadli, nespadli vôbec ako dole, ale sme sa udržiavali na tej úrovni roku 2019, ktorý bol u nás proste za našu existenciu úplne najlepší. Takže ja som pyšná aj na ten výsledok, pretože keď musíte ľudí dennodenne proste možno dvíhať z tých negatívnych emócií a z toho obrovského strachu, ktorý sa všade šíril, a z toho ohrozenia zdravia, tak ja si myslím, že my sme to v Kompave bravúrne aj so všetkými ľuďmi, že vlastne tá podpora bola zo všetkých strán. Sme sa navzájom povzbudzovali a sme to dobre prežili a snažili sme sa aj našich klientov. Viete, boli aj naši klienti úplne v koncoch. Úplne by som povedala, že na tom leveli, že už len apatia a smrť príde. Ale naozaj sme dokázali aj tým pomáhať, povzbudzovať ich. Čiže naši obchodníci pracovali aj v tejto oblasti, čo si vysoko cením a myslím, že aj toto sa nám raz vráti.

Erik Lakomý: Tak to je super, že ste sa dokázali takto transformovať do online. Aj ten výpadok možno fakt tých sietí predajní, ktoré ste mali, ste dokázali nahradiť. A v zásade ja len doplním, že na úrovni nejakých dva milióny € tržieb, ktoré ste dosahovali. Takže nie je to malé číslo. Určite klobúk dole za to. A mňa ešte zaujíma, že ani neskončil poriadne Covid a už je tu pomaly ďalšia kríza na našej východnej hranici. Má to vplyv na nejakú logistiku, dodávku? Mali ste možno aj nejakých odberateľov prípadne dodávateľov z Ruska, Ukrajiny a sa to nejak stoplo? Alebo ako to vplýva na vás?

Želmíra Komorechová: Tak my máme asi 400 druhov rôznych ingredientov, ktoré dovážame z celého sveta. Veľmi radi by sme aj zo Slovenska dovážali, ale bohužiaľ naozaj akože strašne je smutná situácia, že na Slovensku nič neni. A tak my sme odkázaní na to, že vlastne čo nám ponúknu zahraničné firmy. No a čo sa týka logistiky, tak akože pre nás veľmi ťažká situácia, že ak sme niekedy mali operatívnu poradu raz za týždeň, tak teraz ju mávame minimálne 1 až niekedy 2-krát za deň. Či obaly, alebo či sú to nejaké suroviny. Stále nám to minimálne buď vypadáva, alebo nám to mešká. A keď si zoberiete, že vlastne 1 ingredient možno mate v pätnástich produktoch alebo len v piatich, tak keď len 1 vám chýba, nemôžete ho vyrábať. Čiže udržať dneska na stave všetky produkty, ktoré máme aj vo všetkých tých variantách, je mimoriadne ťažké. A myslím si, že nikdy sme takéto ťažké obdobie nemali jak teraz. A na úkor aj toho, že každá faktúra má inú cenu. Bez upozornenia a proste buď chcete, alebo nechcete. Čiže naozaj situácia čo sa týka cien a čo sa týka logistiky, to ani nehovorím, že to sú všetko double ceny. My máme produkty aj z Ameriky. Máme z Japonska, máme z Číny, ktoré proste nie je možné dostať niekde inde. A tie logistické náklady sú nesmierne za prvé veľmi vysoké. To je všetko double, trikrát aj hodnota. A okrem toho sú to ešte vlastne aj dodávky časové, ktoré proste keď nám to niekedy trvalo mesiac, tak teraz pol roka. Takže toto je veľmi ťažká, veľmi sťažená situácia. A musím poprosiť možno aj našich zákazníkov, ak by sa im stalo, že niektoré produkty nám vypadnú, nie je to, že by sme nechceli vyrábať. Ale fakt, že krvopotne bojujeme, aby sme vôbec daný ingredient alebo možno obal získali.

Erik Lakomý: A čo je možno také riešenie na nejaké zafixovanie tých cien, alebo že treba viac, chcete viac kupovať  na sklad za podmienok tých cien, ktoré sú teraz? Alebo ako sa snažíte z toho vykľučkovať?

Želmíra Komorechová: Viete čo, tým, že my máme potravinové ingredienty, tak všetko to má záručnú dobu – my si nemôžeme dovoliť skladovať. Môžeme si kúpiť obaly na 2 roky, ale nemôžeme si dovoliť ingredienty. Pretože ak má ingredient 1-2 roky záručnú dobu, tak to neexistuje, aby ste si nakúpili dopredu. A nejaké, nejaké fixovanie alebo uzavretie zmlúv to teraz vôbec žiadne tieto zahraničné firmy nechcú. Pretože za prvé všetky sú takmer vypredané a my máme jednu výhodu, že tým, že sme už 20 rokov, tak to sme neni odberatelia, ktorí sú náhodní. My ich ani nemeníme zo dňa na deň. U nás dodávateľ je preverený. Proste jednoducho vieme, aká to je kvalita. Vieme, že takú kvalitu dostaneme prvý aj stýkrát.  Takže akože toto je veľmi také zložité momentálne. Ale veľmi sa snažíme a verím, že sa nám podarí bojovať teda pozitívne a s dobrým výsledkom.

Erik Lakomý: To je aj ten možno údel a taký rozdiel medzi podnikateľom a nejakým zamestnancom, že musí sa vedieť vynájsť v každej situácii a tú hlavu musí mať nastavenú stále pozitívne. A ten mindset, aby sa vedel popasovať aj s takou situáciou, ktorá nastáva hocikedy a hocijak a človek už ani nečaká, že sa môže niečo horšie stať. A to ešte príde. Tak ja vám držím palce, aby ste takto ostali nastavená, ako ste. Aby tá pozitívna energia z vás sršala. A povedzte možno ešte na záver nejaké plány do budúcna. Aký bol váš recept na tých 20 rokov, ktoré za sebou mate a aký je recept na minimálne ďalších 20 rokov, ktoré pred sebou máte?

Želmíra Komorechová: Tak viete. Ja som mala od začiatku pri sebe veľkú ruku, to bol môj manžel. Naozaj, že keď som aj koľkoráz mrnčala, tak povedal: “Chcela si to, tak bojuj.” Takže viete, potom tie slzy, ktoré mi aj vybehli, tak som sa tak hanbila sama pred sebou, že som taká zbabelá. A proste tak som bojovala. Čiže každé ďalšie nejaké trápenie som radšej skrývala a plakala som počas noci, akože aby to nikto nevedel. A boli tam aj veľmi ťažké chvíle, ale naozaj manžel vždy stál pri mne. Vždy v tých začiatkoch všetky finančné veci to bolo jeho záležitosť. Lebo nemať jeho a jeho biznis, ja by som to nebola dokázala. Nám nikto nechcel dať ani pôžičku na začiatku. Viete, lebo ste noví, nemáte za sebou žiadne čísla, nič. Čiže to nešlo. Takže ja len každému doporučujem mať cieľ a nemať strach. Strach je strašne zlý radca, strašne a proste nič s ním nevyriešite. A mať, proste myslieť aj na seba. Nájsť si každý deň aspoň tú jednu hodinku pre seba. Pretože každý si to zaslúžime – jednak pre seba, jednak pre rodinu a možno aj pre tých, s ktorými spolupracujeme. A potom fakt všetko príde. A keď si niečo zamaniete, tak ja si myslím, že to dokážete. Viac-menej to dokážete. Mne sa to vždy darilo a verím, že sa mi bude dariť. A moja taká ešte veľká, veľká túžba je, aby som ja svoju firmu predala svojej dcérke. A predala ju tak, aby vždy ma iba chválila. Aby nepovedala nič zlé, že toto si mi tu takéto nechala alebo hentaké. Čiže je ešte predo mnou veľká výzva odovzdať tú firmu v takej veľmi dobrej kondícii. Veľmi sa na to pripravujem.

Erik Lakomý: Vaša dcéra tu sedí vedľa nás, môžem prezradiť. A sa tak milo usmieva. Tak ja dúfam, že sa vám to podarí. A nepochybujem, lebo fakt ten pozitivizmus a tá sila z vás vyžaruje. A verím takisto, že bude aj v správnych rukách tá firma. A potom celá generačná obmena nenastane že medzi vami a dcérou, ale potom až možno medzi vnučkou alebo vnukmi. Takže ja vám držím palce. Mojim dnešným hosťom bola Želmíra Komorechová, zakladateľka spoločnosti Kompava. Vy ste počúvali sedemdesiatu ôsmu epizódu podcastu NA ROVINU o podnikaní. Aj tento diel vznikol s podporou PROSIGHT Slovensko. A ak sa vám podcast páčil, neváhajte ho zdieľať, alebo posunúť vašim známym. A my sa budeme počuť opäť o 2 týždne. A ja ďakujem našej hostke.

Želmíra Komorechová: Aj ja vám ďakujem.

Erik Lakomý: Dopočutia.

Želmíra Komorechová: Dopočutia.