O epizóde

Filmová produkcia nie je len kreatívna práca. Realizácia video produkcie alebo filmu je v prvom rade tvrdá manažérska a logistická výzva. Ako sa to dá realizovať v slovenských podmienkach? Dá sa urobiť na Slovensku hraný film, ktorý uspeje aj v zahraničí? O svojej vášni pre film, o jeho prvom veľkom filmovom projekte, ale aj o budúcnosti filmového priemyslu vo svete sme sa rozprávali s producentom a režisérom Samuelom Vičanom z produkčnej spoločnosti BE ON MIND.

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Viliam Bendík: Milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu Na  rovinu o podnikaní, pri mikrofóne Viliam Bendík a dnes budeme mať trošku taký iný charakter. Často tu mudrujeme o rôznych dôležitých veciach technických, právnych, daňových v rámci poradenstva firiem, a dnes sme sa rozhodli pozvať hosťa, ktorý pracuje v trošku inej sfére podnikania, ktorú každý pozná, ale nie úplne každý vie ako to chodí v tej oblasti, tak sme chceli trošku vám priblížiť aj nejaký iný sektor podnikania a hlavne ako to funguje na Slovensku. Takže ja vítam v našom štúdiu nášho hosťa Samuela Vičana.

Samuel Vičan: Ahoj Vilo, ahojte.

Viliam Bendík: Ahoj Samo. Samo pracuje ako filmový a reklamný producent, zjednodušene povedané, má spoločnosť BeOnMind, ktorá zabezpečuje reklamný produkčný servis pre agentúry, ale v poslednej dobe sa venuje aj veci, o ktorej sa často hovorí v novinách a to je točenie filmov. Dostaneme sa v druhej časti podcastu aj k veľmi zaujímavému projektu. Uvidíme koľko nám o ňom Samo povie, pretože je to niečo, čo ešte nie je verejne vonku, takže to bude jedna z takých prvých možno debát práve o tomto projekte. A ja by som sa na úvod sa Samo spýtal, skús vysvetliť poslucháčom čo si zač a čo vlastne robíš ako firma?

Samuel Vičan: Tak charakter mudrovania pri tejto relácii asi zostane, lebo ja rád mudrujem a dúfam že budem mudrovať tak, aby sa to ľuďom páčilo. Budem rozprávať z mojich vlastných skúseností ohľadom produkcie reklám a neskôr teda filmu ktorý pripravujem a ktorý momentálne dokončujeme. Moja práca sa skladá hlavne teda posledných by som povedal 15 rokov z výroby audiovizuálneho contentu alebo obsahu. Hlavne teda vizuálneho, nerobíme hudbu, ale ako tvorcovia, či už režisér alebo producent samozrejme zodpovedáme aj za tú hudobnú a zvukovú stránku. Prešiel som si naozaj pomerne veľa segmentami ako keby tejto výroby, povedal by som, že som ako začínal od konca, od tej postprodukcie, to znamená že som viac sedel za tým počítačom ako grafik, animátor, dizajnér, neskôr sme mali štúdio kde sme sa venovali čisto iba vizuálnym efektom do reklám a filmov. Potom som sa dostal mojou vôľou viacej za kameru, chcel som tie veci už aj tvoriť, nielen ich spracovávať za počítačom, kde teda tá robota je tiež veľmi kreatívna úžasná, ale chcel som byť viacej pri výrobe, viacej sa dostať bližšie k tomu jadru. Takže kamera mi dala nejak automaticky potom troška prácu s réžiou, kde som sa potom na určitú dobu aj upratal, venoval som sa viacej tej réžii, ale tým že som si chcel točiť hlavne veci ktoré ma bavia, ktoré ma nejakým spôsobom napĺňali a inšpirovali, či už to boli pracovné veci z ktorých žijem alebo na ktorých zarábam, chcel som robiť to čo ma baví a tam som sa už vlastne stiahol potom do tej pozície producenta, kedy si človek vlastne púšťa vlastné projekty, ktoré ho bavia, musí či už vyhľadávať alebo aj vytvárať a vlastne vytvorenie je ako keby poviem posledné štádium projektu, kde momentálne vytváram asi najväčší projekt a to je celovečerný hraný film.

Viliam Bendík: K tomu sa dostaneme v druhej časti, to čo si teraz povedal stručne, znamená, že ty si si prešiel nejakým vývojom, predpokladám skôr od takej kreatívnej roboty dnes asi skôr do takej manažérskej roboty ako producent. Môžem sa spýtať, ty keď si začal takýto biznis robiť, vyštudoval si to alebo akú si skončil školu , ako si sa vôbec dostal do tohto sektoru?

Samuel Vičan: Pre mňa to bola celkom aj troška náhoda ale aj vôľa, ja keď som končil základnú školu, tak som zaevidoval cez kamaráta strednú školu polygrafickú v Rači, na Račianskej ulici 190 tuším, ak si to dobre pamätám, a ona otvárala taký odbor Grafika digitálnych médií. To bol rok 1999. Vtedy ja som vlastne už na základnej škole keď som končil nejakou náhodou som sa dostal k nejakej verzii Photoshopu 3040 nejakej cracknutej na nejakom CD čo vtedy stála ja neviem aj 800 000 korún, tie ceny boli úplne niekde inde, lebo tá cenová politika tých softvérov bola vtedy úplne niekde inde, a začal som sa hrať s tým Photoshopom, a potom mi to celé nejako zapadlo, dal som si prihlášku na strednú školu, potom sa to volalo Združená stredná škola polygrafická, tam sa združilo učilište a stredná škola odborná a vlastne tam som študoval túto grafiku digitálnych médií, kde súčasťou bol aj Photoshop, Ilustrátor, všetky tieto nástroje, ktoré teraz väčšina z nás poznáme. A tam sa mi dostala do ruky prvá kamera a už to išlo, skončil som  strednú školu, dostal som sa externe na “masmediálku” do Trnavy, tú som už nedokončil, ale paradoxne moje štúdium celkom zaujímavo pokračovalo,  ale z opačnej strany, no pár rokov na to keď som už pracoval v tejto brandži, ma oslovili či by som nechcel externe vyučovať na Vysokej škole múzických umení odbor Motion design prvákov, kde ani nešlo – čo sa týka, nešlo tam o konkrétny softvér, že ťa naučím ako klikať, ale skôr ako rozmýšľať pri tej tvorbe, od vizuálnych efektov cez ten Motion design, pohyblivé veci a a vlastne takto nejako to bolo z tej mojej študijnej stránky a vlastne na škole VŠMU som zostal 7 rokov, potom došla nejaká požiadavka a moja kariéra skončila s tým že už tam bola nejaká zásadná podmienka, že už aj títo externí konzultanti musia mať vysokú školu a bodka. A bolo po mojej kariére učiteľa aspoň teda externého ale bolo to príjemné, no a počas toho to už išlo, grafika, animácia, vizuálne efekty, réžia, produkcia a ako si ty povedal, veľmi dôležitá vec, vlastne že producent je hlavne manažér ako keby projektu,  projekt manažér.

Viliam Bendík: Áno, zaujímavý vývoj v každom prípade určite si robil niečo čo ťa bavilo, my sa pýtame našich hostí v podcaste, keďže tento podcast je hlavne pre mladých ľudí ale aj starších ľudí ktorí chcú začať podnikať a hľadajú nejakú inšpiráciu, radu, kedy to prišlo u teba k tomu že si si povedal že okej založím firmu a idem niečo robiť, ako to vlastne bolo?

Samuel Vičan: Zakladanie firmy bolo viac menej pre mňa tá inšpirácia došla od staršieho kamaráta alebo kolegu, s ktorým som pracoval v jednej firme, on mi povedal že vlastne on je živnostník a fakturuje a funguje cez tento systém. Ja som mal vtedy nejakých  20 rokov možno aj menej a som si povedal že však fajn, ty sa v tom vyznáš, tak mi pomôž, mne sa to páči šak aj ja chcem robiť zákazky pre rôznych ľudí, tak som si založil živnosť, tam to začalo živnosťou a keď som si spĺňal tie pravidelné činnosti ako živnostník, tak som zistil že k tej s.r.o.-čke to nie je až tak ďaleko, s tými všetkými možnými povinnosťami a ponúka oveľa viacej možností ako fungovať, takže potom som prirodzene prešiel na tú s.r.o.-čku a tak fungujem vlastne dodnes čo sa týka ako keby podnikateľského nejakého toho ako by som to povedal fungovania.

Viliam Bendík: Dobre založil si si firmu, začal si pracovať v tom čo ťa baví, predpokladám že dnes pracuješ alebo tvojimi klientmi sú vlastne reklamné agentúry, možno nejaké firmy, ako dnes funguje v tejto oblasti hľadanie roboty, hľadanie klientov, ako to vyzerá u nás na trhu na Slovensku?

Samuel Vičan: Pre mňa je úplný základ 2 veci, respektíve sú dve veci. Dobrý osobný vzťah a spokojný klient. Poslednú dobu sa snažím robiť ako keby oveľa väčšiu váhu na tom vzťahu, pretože nie je to veľakrát o tom výsledku ktorý človek očakáva ako  jediný výstup z tej spolupráce, ale je to celý ten vzťah ktorý trvá počas tej výroby, to znamená že robotu si nejak extra nehľadám, poviem takto, že by som nejak proaktívne vyhľadával, skorej je to založené na dobrých vzťahoch, klientoch ktorých máme veľa rokov a sa radi vracajú, alebo referencia, že nás niekam odporučia, že skúste osloviť týchto, možno sa naladíte, bude tá práca s vami príjemná a dlhodobá, a väčšinou sa to stáva,  že sa to aj tak udeje, že už keď nás klient pozná akí sme, tak aj nás vedia dobre odporučiť, takže pre mňa už po tých x rokoch v tej brandži 15+ by som povedal, už sú to osobné vzťahy a referencie. Máme samozrejme aj zákazky že klient niečo vidí že narazia na nejaký náš výsledok, lebo šak predsa robíme tú audiovizuálnu tvorbu, ktorú dávame na internet, vidia to a oslovia nás, páčilo sa nám toto alebo toto, chceli by sme spraviť niečo takéto.

Viliam Bendík: Ja sa spýtam takú jednu základnú otázku, takisto z brandže biznisovej, párkrát sme sa bavili v našich podcastoch o tom ako fungujú autorské práva. Ty pracuješ v oblasti kde tie autorské práva sú veľmi dôležité, predpokladám že pracujete s mnohými živnostníkmi, subdodávateľmi, ktorí vám dodávajú nejaké veci v rámci audiovizuálnych diel. Ako sa ty pozeráš na využívanie pesničiek v spotoch, na používanie práce niekoho iného keď vytvorí nejaké dielo, ako máte ošetrené všetky tieto veci, aby ten klient v konečnom dôsledku od vás dostal produkt kde sú všetky autorské práva ošetrené tak ako majú byť.

Samuel Vičan: Keď robíme projekt na zákazku, keď robíme komerčný projekt, tak samozrejme tam 99% vecí ktoré vytvoríme alebo respektíve natočíme alebo skončia v tom diele, sú naša vlastná tvorba, možno to percento môžem považovať, také malé číslo, že sem tam napríklad kúpime nejaký záber alebo nevieme napríklad potrebujeme natočiť letecký záber zasneženej krajiny a akurát cez zimu nesneží tak ho proste kúpime, ale väčšinou naša tvorba je o tom vytváraní a teda ak máme na internete, ktorú licencujeme z filmových databánk na internete, ku ktorému vlastne má každý prístup môže si nájsť hudbu a zakúpiť si konkrétne práva, tak vlastne s ďalšími umelcami robíme klasické licenčné autorské zmluvy, zmluvu o dielo, zmluva o spolupráci, to sú tiež ako by som povedal také tie byrokratické časti ale samozrejme tam väčšinou tie zmluvy sú nejako predpripravené, ak robíme pravidelne s ľuďmi, už tie zmluvy poznajú, takže vymeníme maximálne názov projektu, trvanie, nejaké základné parametre, takže vlastne my takto ošetrujeme tie práva a tým že vlastne sa to bude viac a viac kontrolovať a strážiť, za čo ja som proaktívne by som povedal to duševné vlastníctvo je pre mňa podľa mňa veľmi dôležité, tak si myslím že treba to mať všetko na poriadku.

Viliam Bendík: Už sa vám stalo že vám niekedy niekto zneužil robotu ktorú ste vy vytvorili a on to použil na nejaké iné účely ako to bolo určené?

Samuel Vičan: Stalo sa nám to a keď som si to pozrel a tie veci boli viac-menej neškodné, alebo veľakrát práveže sa mi stala opačná vec, že mi niekto niečo poslal, že kukaj, toto nie sú vaše zábery? Ale videl som že to bolo na peknú vec, alebo na dobrú vec, tak som s tým vôbec nemal problém, tak som im maximálne napísal, ale ľudia nám veľakrát píšu aj sami, že chcel by som použiť takýto záber ja neviem do nejakého proma, ja sa opýtam – okej pošlite mi nejaký náhľad aspoň toho strihu a pozrieme si to a bez problémom s tým súhlasíme.

Viliam Bendík: Dobre, ja sa spýtam – možno veľa firiem, aj takých menších si chce urobiť promo vo forme nejakého videa, dnes poviem to tak že dnes je veľmi jednoduchý prístup k technológiám, k strihu dokonca a tak ďalej, nie sú to nejaké technológie ktoré by boli veľmi drahé, kamery už nie sú drahé, v zásade inak povedané dnes už hocikto vie dokonca na mobil hocičo natočiť a dokonca to vie aj predávať klientom. Aký je rozdiel medzi takýmto povedzme polo-amatérskym prístupom a medzi tým čo robíte vy v rámci profesionálnej produkcie? Čo je tá pridaná hodnota vaša ktorú ponúkate klientom?

Samuel Vičan: Tak každý si môže ísť kúpiť do stavebného centra kladivko, fúrik a môže si postaviť svoj dom, nikto nikomu nebráni, ale my sme vlastne tí architekti a tá výroba, zodpovedáme za to, že čo vymyslíme, tak to vo finále aj tak vyzerá, nesnažíme sa robiť štýlom, čo práve veľakrát sa deje, ale aj nielen u tých polo-amatérov, alebo amatérov, voči ktorým ja nemám nič, práveže kreatívnu stránku a tú ja proste totálne podporujem, sa môže stať ako je aj ten vtip, že čo si človek objedná z Wishu a čo príde z Wishu, takže vlastne my zaručujeme ako produkcia a výroba to, že naozaj čo vymyslíme tak veľakrát sa snažíme aby to bolo ešte lepšie ako sme to vymysleli, a to je vlastne naša úloha, zodpovedáme za ideu, réžiu, produkciu, organizáciu, časovo aby sme splnili čo sme sľúbili, a aby sa to zmestilo do takého toho budgetu, aký sme si s klientom dohodli, to je naša pridaná hodnota našej práce.

Viliam Bendík: Skús ešte možno povedať poslucháčom, my v linkách pod týmto podcastom uvedieme všetky webstránky, kde budú vedieť nájsť aj tvoju robotu a vašu robotu, taký možnože z tých komerčných projektov taký najzaujímavejší projekt na ktorý si hrdý alebo s ktorým by si sa chcel pochváliť, ktorý vyšiel tak že to bolo že super?

Samuel Vičan: Priznám sa že si ma prekvapil teraz touto otázkou, pretože nemyslím si, je to pre mňa taká otázka ako otázka typu ktoré jedlo máš najradšej alebo ktorú pesničku máš najradšej, ktorý film máš najradšej napríklad? Toto neznášam, povedz tri svoje najobľúbenejšie filmy. Ja mám tak obrovské spektrum vnímania vecí alebo snažím sa ich vnímať cez tak široké spektrum, že pre mňa akože nejak nedávam do kategórií toto je pre mňa najlepšie, páči sa mi aj jazz, aj metal aj death metal, aj blues aj pop a to neni teraz o tom že by som mal jedno dielo zo svojej práce ako tú svoju by som povedal úplne top špicu vec. Ja skorej keď ma niekto chce osloviť na tú prácu tak nech si pozrie buď showreel, ktorý teraz vlastne aj jak dokončujeme film a máme kopec nových vecí by sme radi update-li, ale ako sa hovorí, že aj obuvníkove deti chodia bosé, tak v tomto prípade je to aj náš problém, že naša robota obsahuje pomerne staršie ale stále dobré veci si myslím, takže je to viac-menej o tom k tomu smerujem že je to o priereze prác. Takisto jak keď si napríklad vyberám kameramana alebo fotografa, dobre môžem si nájsť od neho jednu fotku ktorá sa mi páči ale rád vidím jeho spektrum, čo tvorí. Napríklad vidím, robí fashion, robí šport, robí motto alebo robí aj nejaký art, potrebujem troška a to je vlastne spektrum toho človeka že ako asi tvorí, potom samozrejme ďalšia vec je ten osobný kontakt, porozprávať sa, a tá chémia, ktorá musí sadnúť. Lebo tá keď nesadne, tak môže sa stretnúť aj James Cameron s… ja neviem Spielbergom a musí z toho byť super film, ale bude z toho úplne presný opak takže to je o tej chémii.

Viliam Bendík: Dobre ja by som, toto je oblasť kde možno mnoho ľudí, firiem malých si myslí že sú doma, tak jak si to povedal, že si môžeš kúpiť kladivko, fúrik a môžeš si postaviť dom a nebude to dom, ktorý ti postaví profesionálna firma, môžeš tam mať obrovské množstvo chýb  a tak ďalej. Keďže mám pred sebou profesionála v tejto oblasti, tak využijem túto príležitosť a spýtam sa ťa, skús poradiť malým firmám alebo stredným firmám keď chcú ísť do nejakého reklamného stopu, YouTube, nejakého dielka, ktoré by spromovalo firmu, ako majú formulovať to svoje zadanie a očakávania práve na firmu ako si ty, ako to majú spraviť tak, aby z toho bol dobrý výsledok?

Samuel Vičan: Môžem sa iba spýtať, že myslíš akože brífing aký majú vyžadovať alebo aký majú dávať?

Viliam Bendík: No, povedzme, nazvime to – ako majú zabrífovať takúto firmu?

Samuel Vičan: Klienti? Potenciálni klienti?

Viliam Bendík: Ano.

Samuel Vičan: Toto napríklad sú aj veľmi dobre odladené veci, napríklad každá kreatívna agentúra vie, že vlastne základy dobrého brífingu postavia naozaj pevné základy dobrého výsledku a my sa vždy snažíme alebo respektíve aj ja, keď už vidím ten klient čo by asi chcel, lebo veľakrát nie každý firma má svoje oddelenie ktoré pripraví super-duper brífing s jasnými predstavami, cieľmi a všetkým, čo to má spĺňať, je dôležité si s tým človekom sadnúť, a naozaj zistiť čo má preňho zmysel a čo on potrebuje, takže toto je našou súčasťou aj ako by som povedal novodobej produkcie, nielen dostať že toto je koncept, natočte to, ale že veľakrát sedíme s tými ľuďmi a naozaj vymýšľame od začiatku a je to vec diskusie, ale samozrejme by som aj odporučil, dajú sa na internete nájsť rôzne takéto formuláre, že kreatívne zadania pre rôzne typy, či už reklamných kampaní, videí, kde sú tie základné otázky naozaj dané a sú dané dobre, ktoré som načrtol proste že čo toho človeka naformuluje k tomu aby zistil čo vlastne chce a čo potrebuje a potom my mu prinášame už to kreatívne riešenie. Veľakrát viacej je riešení na začiatku a on si potom vyberie ktoré mu buď sadne alebo ktoré mu my povieme že môže byť najlepšie.

Viliam Bendík: Jasné čiže vy prevediete toho klienta tým procesom.

Samuel Vičan: Správne, prevedieme.

Viliam Bendík: Ja by som sa možno ešte spýtal takú vec, aby sme ešte chvíľku zostali v tejto oblasti, mnohí klienti možno majú obavy že vyprodukovať nejaký reklamný klip je strašne drahá záležitosť, je v tom tvojom odbore možné povedzme škálovať kvalitu toho klipu alebo ideš do  niečoho takého že klient nemá veľa peňazí, natočíme to s menej kvalitnými kamerami ja neviem čo, alebo do niečoho takého nejdeš?

Samuel Vičan: Toto práveže to si dobre otvoril vec, lebo toto práve robíme viac-menej každý deň, pretože tie budgety sú naozaj škálovateľné, normálne doslova od 0 až po milión, tam sa nedá povedať, že toto je štandardný budget, a my vždy hľadáme cesty ako keby každému by som povedal priniesť to, čo sa dá priniesť, veľakrát ale šak to vedia všetci čo robia v kreatívnej oblasti, že klient ukáže spot známej nejakej svetovej značky, proste že toto sa mu strašne páči, samozrejme budget toho mohol byť 2 milióny plus dolárov a teraz povie že má na to 2000. Už trošku vyškrtneme tie tri nuly ale aspoň to je v eurách a snažíme sa vymyslieť že aká emócia sa mu tam páči a vlastne dostať ju tam. Že okej, nemôžeme točiť tuto s Ronaldom Messim a nemôžeme točiť 4 dni niekde v ateliéri v Londýne, ale máme k dispozícii nejaký komparz za 50 eur, máme k dispozícii zbúraný petržalský štadión, dobre to už troška odbáčam, možme toto vystrihnúť alebo môžeme pobaviť, to je jedno 🙂 Vždy sa snažíme vymyslieť čo môžme, keď vidím ja tú emóciu, čo tam chce ten klient dostať a ja mám tušenie že ako by som to vedel tam dostať za oveľa nižšie peniaze a všetky tieto možnosti, tak hľadám to riešenie vždy a to je vlastne iba odpoveď na tu tvoju otázku že áno denno-denne tieto riešenia hľadám, pretože hľadal som ich aj pri filme, ku ktorému sa asi za chvíľku dostaneme a hľadám ich vlastne aj pri všetkých produktoch ktoré ma stretnú.

Viliam Bendík: Jasné tak možno taký odkaz pre všetkých že nebojte sa ísť aj do filmovej a video tvorby, je to vždy vec kompromisu, a dá sa nájsť kvalitný prístup aj za možno menej peňazí. Ja skúsim teraz premostiť k filmu, čo ma zaujíma aj osobne, pretože sám robím nejaké amatérske filmy, takže teraz idem vyťahovať z teba nejaké vedomosti o tom ako to robiť. Na začiatok sa spýtam ako ty vnímaš dnes filmovú distribúciu ako takú? Tvoj názor. Pandémia priniesla to, že kiná sa na celom svete zavreli, všetci teraz zvažujú že čo bude ďalej s kinami, ako sa to rozbehne, na opačnej strane sa rozbehli platformy ako Netflix, Amazon, Disney a tak ďalej ktoré získali mnoho nových klientov, a hovoríme o digitálnej distribúcii, ako to vidíš ty do budúcna, keďže si sa pustil do vlastného filmového projektu. Tak ako vidíš vlastne túto oblasť, jak sa to bude vyvíjať podľa teba?

Samuel Vičan: Nadýchnem sa lebo je to pre mňa akože veľmi intímna a blízka otázka. Vnímam to práveže veľmi by som povedal, ja viem že to možno bude znieť prekvapivo, ale vnímam to pozitívne, pretože stojíme pred nejakou obrovskou alebo sme už v nejakej obrovskej zmene niečoho a každá zmena prináša nové príležitosti. Poviem prečo sa ma to tak blízko a intímne dotýka, je to, že vlastne ja keď som mal finišovať tento svoj prvý film, mal som ísť do kín, tak vlastne došla celá covid situácia, to znamená že aj v rámci toho že som išiel do kín s veľmi dobrou návštevnosťou slovenských filmov, to znamená, že diváci boli v tom období hladní po slovenských filmoch, ktoré tam mali naozaj úžasné čísla, oveľa vyššie čísla ako napríklad pomerovo v Čechách, to znamená že som naozaj išiel s tým že chcel som priniesť dobrý film slovenským divákom, nielen slovenským divákom, a potom došla tá covid situácia, takže vlastne celé to doteraz znášam, pretože film vlastne sa stále, jak by som to povedal, vďaka tomu sa stále na ňom pracuje a môžem povedať že preto to beriem pozitívne, že vlastne sa urobilo kopec dobrých vecí, ktoré kebyže nespravím, čo by som možno vtedy nevedel, ale možno o pár rokov by som sa na to pozrel, poviem si mohol som to spraviť inak, tak by som práve túto možnosť nemal. Takže preto to vnímam dobre, aj keď v rámci tej opačnej strany, z tej biznis a finančnej stránky, kde film je ako developerský projekt, pokiaľ sa to nepostaví a neskolauduje, tak sa to nemôže predávať. Vlastne ja som taký filmový producent, že sa radím zatiaľ niekde na škálu niekde medzi bezdomovcom a filmovým producentom.  Pretože tá škále je tak veľká, pretože film ešte vonku nemám, odpremiérovaný ešte nie je, neviem ako to vlastne celé skončí tá situácia v rámci tých kín, distribúcia tohto všetkého a to vlastne odpovedám aj na tú tvoju otázku, že to nevie teraz nikto, to nevie vôbec nikto, nevedia to obrovské filmové spoločnosti, nevie to nikto ako sa to vyvinie. Môžme jedine čo sledovať je obrovský pohyb  tohoto miešania tých kariet alebo zmeny šachovej partie proste obrovské skoky tam sú. Môj názor k tomu čo môžem povedať, je vlastne v tom, že na jednu stranu myslím si, že kiná pôjdu, lebo je to spoločenská aktivita, je to veľmi silná a blízka akože veľa ľudom spoločenská aktivita, ľudia sa chcú stretnúť, poďme večer do kina, už sme sa celý deň 3krát spálili na slnku, august, proste večer takzvane zalezme do klimatizovaného centra, poprechádzajme sa a dajme si večer nejaký spoločný film, kamoši, romantické komédii u nás brutálne idú lebo slečny sa stretnú proste mladé ženaté vydaté ktoré proste chcú a idú si pozrieť, poplakať, zažiť nejakú emóciu spoločnú, to chcem povedať, že preto si myslím že kiná pôjdu, ako moc im bude dovolené ísť, to nevie nikto, to záleží celá tá pandemická situácia, ale kam teraz chcem preskočiť, samozrejme čo všetci vnímame ten online, dnes má každý človek vo vačku super kvalitný screen na ktorom si môže pozerať pomerne v dobrej kvalite keď dáme nejaké slúchatká, naozaj si viem užiť ten film v dobrej kvalite alebo seriál,. Takže on sa to vlastne celé mixuje, obrovské spoločnosti a veľké filmy ktoré stoja x stoviek miliónov dolárov, bohužiaľ nikto alebo respektíve nebudú môcť byť platené z týchto alternatívnych doteraz alternatívnych už primárnych služieb, čo sa týka onlinu a to vlastne aj nasvedčuje tomu že už sa budú robiť aj možno iné filmy, že už aj teraz keď sledujem ako producent, koľko stoja napríklad svetové filmy, tak to už nie sú stovky miliónov, naozaj tie filmy sa už robia za milióny eur alebo dolárov, čo sú považované za low budget filmy. Takže tomu sa bude prispôsobovať aj tá tvorba, z čoho sa aj ja teším, lebo my tu asi nikdy nenatočíme Avengers proste alebo ani to nemá pre nás zmysel ako Slovensku, alebo možno hej ja neviem, možno tu nejaký producent už píše a odpáli nám dekle jak sa povie, neviem, dúfam že to tak bude. Ja to zatiaľ nie som teda s tým Avengers, teda aby som sa troška vrátil k tomu, prečo sa premiešala tá situácia, a stále sa ešte mieša tak je to tá kompletne nová od vyblokovanie tých kín, úplné uzavretie či je to na Slovensku alebo v Hollywoode, proste všade sú tie kiná zavreté, distribútori nevedia kedy majú filmy nasadiť púšťať. Kedysi bola situácia že sa ohlásil film, na budúci rok na jeseň a išiel, robilo sa to promo pomaličky, komunikovalo sa, vypustili sa fotečky, kampaň trvala niekedy aj rok pri veľkých filmoch a išlo to. Teraz nikto nemá čo promovať lebo nevieme kedy to pustíme, pokiaľ mám správne informácie, tak štúdio ktoré má práva na James Bond na celú sériu Jamesa Bonda vlastne bolo na predaj lebo mali nainvestovaných v poslednom Bondovi, ktorý bol považovaný tuším za najdrahšieho, najdlhšieho, najpompéznejšieho, neviem či nejakých 600 miliónov dolárov a celé štúdio – dá sa to vygoogliť, nechcem to strieľať z hlavy ale myslím že celé štúdio so všetkými právami a vecami bolo na predaj za nejaké 2,5 miliardy, neviem ako to celé skončilo, nesledoval som to potom. Ale tiež zaujímavé, že takéto obrovské štúdio to počas covidu vlastne robí takúto zmenu, že je na predaj. To som chcel povedať, iba porovnať, že dejú sa obrovské veci a je to taký presun že nevieme jak to vo finále skončí.

Viliam Bendík: V každom prípade to je veľký mix na trhu, všetci čakajú jak to dopadne, o tom boli aj ostatné posledné Oscary, ja sa vrátim k tvojmu srdcovému projektu teda, o tom by som sa chcel teraz trošku pobaviť, vráťme sa pár rokov naspäť. Ako ti napadlo vôbec že spraviť film v slovenských podmienkach, prečo si do toho išiel a čo to vlastne obnáša spraviť film? Skús to amatérom divákom trošku priblížiť z toho súdka z tej kuchyne že ako to celé vzniká.

Samuel Vičan: V prvom rade som do toho išiel preto, lebo som nevedel čo to všetko obnáša. To že ma to dotiahlo vlastne ako povedal by som keď sa pozriem na progressbar projektu, tak ja som naozaj niekde v 95%, momentálne stav je taký, že čo sa týka finišovania toho filmu, dostrihávame, farbíme, už to je natočené, tie najväčšie, najnákladnejšie, najnáročnejšie veci sú za mnou ale vlastne tá túžba vznikla už počas tej tvorby jak som mal 20-25 rokov, 30 už, tak stále som pozeral tie filmy a rozmýšľal som, že strašne by som chcel skúsiť vytvoriť svoj vlastný film a vlastne tá reklama ako keby reklamná produkcia mi dala celkom skúšku tej organizácie výroby, keď iba porovnám reklama sa môže točiť 1-2-3-4 dni, také väčšie reklamy keď sa bavíme o väčšej produkcii že tam je 30-40-50 ľudí, každý deň, herci štáb všetko, a film sa môže točiť 40-50-60 dní a tá organizácia tam musí byť brutálne neskutočná. Čo je pri filme zaujímavé, veľa filmov ktoré vidíte sa netočia chronologicky, ani zďaleka to nejde chronologicky, veľa filmov sa môže točiť že na začiatku sa točí už koniec alebo opačne alebo urobia nejakú skladačku. Takže vlastne tá organizácia okolo toho všetkého, tá produkcia reklamná mi dala viac-menej tie základy tej organizácie. A čo nám akoby aj celkom super vyšlo, že som si potvrdil, že akoby tie naše predpoklady producentské, ktoré sme mali, či časové, organizačné, budgetové celkom by som povedal že fajn sme si ich ustrážili a čo ma inšpirovalo tak to bolo iba to vnútri svetielko ktoré ma ťahalo k tomu že raz mať hotový nejaký svoj film.

Viliam Bendík: Je úplne zjavné že vlastne tá tvoja práca v reklamnom biznise ti umožnila spraviť čo možnože najpresnejší budget pre ten film, to znamená že zatiaľ ak to hodnotíš z pohľadu financií tak si to trafil presne?

Samuel Vičan: Stále je to taká hlboká studňa tmavá nad ktorou stojím, hádžem a nepočujem tam ešte nič žblnknúť, to znamená že stále som sa ešte nedohádzal, ale tie odhady také veľmi hrubé na začiatku, myslím si že boli celom dobré, je to robili sme to vlastne ten film vznikol aby som sa aj k tomuto vrátil, prečo som vôbec došiel takto ďaleko s tým projektom, že tento film nevznikol ani tak kvôli peniazom, ktoré sú samozrejme pri projekte, ale skorej kvôli energii ľudí, ktorí ju do toho filmu ako keby dávali. Obrovské množstvo energie vlastne som mal od blízkych ľudí z okolia ktorí so mnou spolupracovali na tom filme, ktorí až vlastne pomaly po posledný komparz ktorý bol ochotný proste dôjsť a stáť tam celý deň a čakať aby boli niekde v scéne, kde sa ani nedostanú do záberu, takže ale to je bežné pri filme, takže vzniklo to hlavne kvôli tej energii ktorú som vlastne dostal. Peniaze sa dajú vždy požičať takto to poviem.

Viliam Bendík: Rozumiem tomu, mňa zaujíma tá praktická časť, ako sa dá na Slovensku zafinancovať takýto projekt?

Samuel Vičan: Ja som to robil troška ako partizán. Veľa ľudí si doteraz klepe po čele, že prečo Samo prečo? Ako aj mne blízki. Z veľkej časti som to zafinancoval akoby zo svojich vlastných peňazí, ktoré som teda si buď zarobil svojou prácou a teda plus pár úverov to vykrylo a potom už počas nakrúcania sme mali viac-menej také šťastie ktoré sme skúšali vlastne 4 krát sme žiadali audiovizuálny fond o podporu a vlastne podporili nás vlastne až na štvrtý krát, aj keď v menšej kategórii minimál, ale sú to stále peniažky ktoré pomohli projektu, takže toto boli také dva hlavné zdroje a potom nejaké menšie v rámci nejakého partnerstva firiem, ktoré nám dôverovali a sú to aj klienti s ktorými stále robíme napríklad, že tam vznikol až taký vzťah, že si povedali že nás podporia aj finančne, takže toto boli také tri hlavné zdroje.

Viliam Bendík: Čiže proste videli ako to robíš, aká je v tom energia a povedali si že to do toho projektu chcú prispieť.

Samuel Vičan: A takisto vlastne aj všetkým, aj tá trpezlivosť ako keby im ďakujem za to že chápu, aká je situácia, nikto nehovorí kedy bude film, akože všetci sa ma pýtajú každý deň kedy bude film vonku, ale nikto ma nejak netlačí a je tam tá dôvera z všetkých strán, či už je to od môjho blízkeho štábu alebo partnerov ktorí do filmu spolu so mnou išli.

Viliam Bendík: Napadlo ti niekedy urobiť povedzme crowdfundingovú zbierku na nejaký takýto projekt?

Samuel Vičan: Napadlo ma to samozrejme ale nevidel som to ako riešenie pri tomto projekte. Myslím si že sa s tým dá veľmi dobre pracovať a do budúcna ešte sa s tým viacej pracovať bude dať, najväčšie zrkadlo tohto napríklad vidíme len stránku Only fans, že proste jeden tvorca, ktorému človek platí alebo donatuje a teraz on tvorí vlastne len nejaký content sa tam primárne tvorí, to je jedna vec, ale druhá vec ten princíp toho, že ľudia si budú chcieť, budú podporovať svojich tvorcov, to chcem povedať, takže nemusí to byť len v štýle že ja zoženiem ako producent niekde peniaze a potom to natočím ale že ľudia budú platiť tým tvorcom a vidím to ako cestu zaujímavú do budúcna.

Viliam Bendík: Dobre my rozprávame o tvojom filmovom projekte, na ktorom pracuješ už koľko rokov?

Samuel Vičan: Teraz to bude štvrtý rok.

Viliam Bendík: Štvrtý rok?

Samuel Vičan: Alebo piaty, už to ani nerátam.

Viliam Bendík: Takže 5 rokov pre predstavu. Takže pracuješ na ňom už 5 rokov a neviem či si ochotný alebo či vieš napriek tomu že zatiaľ nešlo vonku nejaké promo , povedať našim poslucháčom o aký projekt sa jedná, čo to je za film, prípadne nejakú krátku synopsu aby sme ich uviedli do problematiky.

Samuel Vičan: Samozrejme, exkluzívne pre Na rovinu, skúsim to skomprimovať, lebo naozaj veľmi veľa ľudí sa ma to pýta a vždy to rozkecám, je to celovečerný film, ktorý je hraný, celý je točený v Bratislave, príbeh alebo námet ma stretol náhodou ale niekde som v podvedomí vyžaroval túto energiu že by som chcel nejaký aby ma stretol.  Je inšpirovaný vlastne úplne ten pôvodný námet aj reálnymi udalosťami, bude to viac-menej by som povedal psychologická kriminálna dráma, je to taký mix žánrov, čo je veľmi teraz populárne v tejto tvorbe, že sa naozaj prelínajú tie žánre, takisto aj v hudbe, tak aj vo filmoch, aj v literatúre. Takže my sme išli troška týmto štýlom. Príbeh je alebo synopsu by som povedal že úplne takto z hlavy takú, ktorá by sa odrazila v pár vetách filmu, tú ešte nemám, z dôvodu že film ešte dostrihávame. Povedal som si že všetky tieto veci začnem robiť keď už uvidím finálny film, pôjde nejaká emócia, už budem vidieť tú dramaturgiu, príbeh, lebo naozaj pri tom filme sú naozaj malé nuansy, na záver dáte inú hudbu a už to má iný koniec. A všetky tieto veci ešte robíme, takže ešte čisto takú tú synopsu nemám, ale skúsim to povedať voľne, je to príbeh mladej ženy , ktorá mala úplne bežný veľký sen proste mať pekný život, nejaké tie peniažky naviac a naozaj žiť tak ako chce, lenže táto žena je taká samozvaná podnikateľka s nelegálnym obsahom, smerujeme áno k tej drogovej téme, stretla nového priateľa, ktorý je amatérsky chemik a začali spolu vyrábať drogu, ktorú začali aj distribuovať. A my vlastne sledujeme kam táto cesta alebo kde táto cesta skončí alebo kade pôjde. Sú to mladí ľudia, je to veľmi by som povedal úplne bežná motivácia, ale troška netradičné riešenie. Takže vlastne tento námet ma stretol by som povedal viac-menej náhodou, môžem povedať aj ako, keďže si sa pýtal na tie zábery, teraz pekne premostím naspäť a tomuto sa hovorí dramaturgia, pýtal si sa na zábery ktoré ľudia niekedy používajú od nás, tak mi napísal email autor Michal Čierny, ktorý je na ňom zaujímavé veľmi to, že je aktívny detektív a píše knižky o prípadoch rôznych, ktoré pri ktorých bol, ktoré sa stali alebo nejakým spôsobom… a píše knižky. Má svoju celkovo slušnú už základňu odberateľov a vlastne ja som sa s ním potom stretol lebo som povedal že ma to celkom zaujalo, zábery sme mu samozrejme dali, tak sme sa stretli vlastne a za tých pár rokov sa stretli z  nás kamaráti, počas celého projektu bol pri tom a vybrali sme si jeden námet od neho ktorý sme potom spracovali do filmového scenára. Teraz som už troška odbočil a som zabudol aká bola otázka. Kam smerujeme lebo som sa zamotal v tej dramaturgii mojej úžasnej.

Viliam Bendík: Nevadí bavíme sa o synopse toho filmu.

Samuel Vičan: Hej, bavili sme sa o synopse, takže vlastne to som povedal, že je to príbeh dvoch mladých ľudí ktorí majú nejaký sen. Hlavná postava sa volá Sofia, je to herečka Kristína Kanátová, čo sa týka vlastne obsadenia, chcel som ísť ani by som nepovedal že do menej známych tvárí, pretože počas toho čo to robím sa už aj tie menej známe tváre sa stali pomerne dosť známymi ale nakoľko je Kika hlavná a nemala celovečerný film, kde by bola hlavná postava, takže môžem povedať, že je to jej debut, ale vlastne toho jej priateľa amatérskeho chemika hrá Noel Cucor, ktorého sme už mohli vidieť v pár celovečerných filmoch Petra Bebjaka, uvidíme ho podľa mňa veľmi pekne žiariť tiež v prichádzajúcom slovenskom filme Správa, kde hrá čo by som rád spomenul, hrá s Petrom Ondrejičkom, ktorý hrá tiež v našom filme, takže takto nejako zaujímavo sme si poprepájali tieto postavy. Samozrejme v  našom filme sú úplne inak tie postavy postavené, sú proti sebe. Čo je zaujímavé možno aj pre divákov vidieť, za pomerne krátke časové obdobie, dve postavy a každá vlastne v úplne inom svete a úplne inom charaktere, že tiež pekný prvok podľa mňa a vlastne ostatné postavy sme hľadali cez casting, ktorý sme sa snažili robiť klasický poctivý, pripraviť si natočiť si to, pozrieť si tie výkony, ktoré sme si točili viac-menej u nás povedzme v štúdiu a takto sme to obsadili, napísali, pripravili a potom som sa rozhodol vlastne čo by ešte ľudí mohlo zaujímať, taká jedna vec, čo som si povedal, že bol veľmi dobrý krok. Keď už som bol v  takom štádiu, že som cítil, že máme povedzme napísaný scenár, základy scenára, máme postavy, máme viac-menej štáb hlavný, tak som povedal že poďme natočiť nejakú sekvenciu toho filmu. Neni to nič netradičné, ale čo je na tom netradičné je to, že tam som sa vlastne rozhodol do toho investovať čisto moje vlastné peniaze, že som si povedal poďme to skúsiť, či to funguje, či fungujú herci, či funguje štáb, či funguje vlastne všetko okolo toho. Lebo ako som spomínal film sa točí niekoľko desiatok dní, ja som sa rozhodol natočiť prvé štyri dni scén, ktoré boli už v scenári a ktoré som považoval za to, že ich na sto percent použijeme v zostrihu vo finálnom. Takže vlastne nebolo to vyhodené do koša akoby tie scény, skončili všetky vo finálnom zostrihu a vlastne to mi ukázalo že už som mohol komunikovať, ukázať niečo ľuďom, pozrite sa takto vyzerá svet ktorý robíme, takto vyzerajú postavy, nejakú základnú scénu, ukázať pár scén a fungovalo to, bolo to super a odporúčam to vlastne všetkým aj z toho producentského dôvodu, aj z toho by som povedal dôvodu že je čo ukázať povedzme aj ďalej, že napríklad aj vďaka tomu sa mi podarilo zohnať českého herca Davida Švehlíka, čo je vlastne syn veľkého teda českého herca Švehlíka tiež, a on videl túto sekvenciu a sa mu to páčilo, páčila sa mu postava ktorú tam má hrať a vďaka tomu sme sa dohodli, takže to chcem povedať, že mi to pootváralo veľa možností a stálo to za to.

Viliam Bendík: To je zaujímavý prístup, ja som asi ešte nikdy nepočul o tom, v biznise to voláme proof of concept, to znamená mám nejaký koncept a spravím nejaký minimálny produkt ktorý ukážem ľuďom a na základe toho sa potom pokračuje ďalej takže to je úžasné že sa to dá spraviť aj pri filme, ja možnože to vnímam tak, že keď niekto dá v rámci filmovej tvorby na trh vonku nejaký teaser, tak možno sa ešte v tej chvíli môže testovať že ako na to reagujú diváci a ako ten film v konečnom dôsledku zostrihať a definitívne urobiť. Čiže áno veľmi zaujímavý koncept, sa mi páči, že sa to takto dá spraviť, získať možno ľudí na ten projekt, presvedčiť ich že je to super vec. Ja som sa priznám videl pred pár minútami na začiatku túto časť si nám ukazoval a  musím povedať, že som mal zimomriavky, takže ja sa veľmi na to teším. Aký je plán vlastne teraz? Si v 95% projektu veľkého, s obrovským rozsahom, robíš na tom 5 rokov, situácia pandemická je taká aká je, kedy bude premiéra a jak to vidíš?

Samuel Vičan: Plán je taký zatiaľ že nemám plán akože ja veľmi rád fungujem ako operatívne a hlavne v takejto situácii, my sme ako keby nazval by som to, my sme troška v takej vojne ako biznisovej vo všetkých oblastiach a každá vojna prináša všelijaké prekvapivé veci vo finále teraz si predstavte že by sa stala situácia že zrazu vírus zo dňa na deň zmizne, aj to sa už v minulosti stalo, keď som pozeral nejaké dokumenty proste, samozrejme nie takýchto obrovských rozmerov, ale zrazu bolo veľké ohnisko vírusu, ktorý zo dňa na deň zmizol, teraz si predstav že zrazu je pacient nula a nikde žiadna korona, úplne iná situácia nie? Zrazu. Čo by sa stalo? Neviem či by sa zemeguľa neposunula o pár milión kilometrov neposunula, nejakým smerom, vychýlila od slnka, lebo by sa to asi tak až oslavovalo. Ale to som iba troška porovnával, uletel som si. Plán mám taký čo sa týka vlastne nejakým spôsobom byť trpezlivý, teraz som si fakt povedal že byť trpezlivý, pretože môžem povedať že bol som svedkami troška aj netrpezlivých riešení ľudí okolo mňa. Nie s mojím projektom ale s inými, že proste okej odvysielajme to, sme tlačení niečím, rýchlo to dajme urobme rozhodnutia a neboli dobré, z dlhodobého hľadiska, takže teraz je to o trpezlivosti, mať nastražené oči aj uši a a čo sa týka vlastne konkrétne realizovania povedzme nejakej premiéry, veľmi rád by som dostal film do českých aj slovenských film ako teda lokálny content, nakoľko som spomínal že tam hraje český herec, ktorý bude normálne hovoriť svojim jazykom, nechcem žiadna dabovačky ani takéto veci, takže bude to vlastne aj taký česko-slovenský film, aj keď s jedným hercom, ale tej češtiny tam bude dosť nakoľko je jedna z hlavných postáv tiež, chcel by som to teda odpremiérovať na slovenských aj českých kinách no a potom sa už uvidí, potom štandardne to funguje tak že film sa môže predávať, získa nejakého sales agenta a predáva sa vlastne buď do jednotlivých krajín, či už televíziám, online platformám alebo sa môže predať na šupu veľkému providerovi ako HBO, Netflix alebo proste týmto svetovým providerom, ktorých teraz naozaj vzniká veľmi veľa, Hulu, Apple TV, Amazon, čo tam všetko je, ani neviem, to nestíham sledovať, všade vidím nejaké správy ale to je len pre nás dobré. Takže uvidíme pripravujem sa na všetky možnosti a trpezlivosť mi ukáže vlastne ktorá to bude.

Viliam Bendík: Takže po produkcii filmu, po premiére nastáva to hlavná robota a to je predaj filmu a kopec kopec roboty aby to ľudia kúpili, predpokladám že tá téma je tak nadčasová a možnože aj nadregionálna že predpokladám že by si to predával aj v hocijakých iných krajinách, hej? Aké máš ambície celosvetovo? V Číne by si to niekto pozrel? Alebo v Japonsku?

Samuel Vičan: Ja si myslím že áno, z toho dôvodu že ten film má takú príjemnú pachuť takej východnej Európy. My sme ten film naozaj stavali tak ešte aby som toto povedal, aby fungoval aj v zahraničí, za hranicami, to znamená že tá téma ani neni úplne že nadčasová ale je skoro mimo času, akože že tie príbehy už podobného typu boli sfilmované napísané miliónkrát ale vždy je o tom prevedení a o tom ako ten príbeh vyzerá v tom filme, takže vždy je to originálne, ale robil som to tak aby to fungovalo vlastne aj vo svete a to ti odpovedám na tú otázku že určite budem rád keď sa to bude páčiť aj iným kultúram aj na opačnej strane zemegule a dúfam že k tomu príde pretože tak to robím.

Viliam Bendík: Tak ja držím palce aby to vyšlo, aby ten tvoj celý 5 ročný koncept s vlastnými peniazmi dopadol tak, že budeš o rok vysmiaty a budeš robiť na ďalšom filme.

Samuel Vičan: Ja už som teraz vysmiaty, ale tu vidíme ako vysmiaty budem o rok no…

Viliam Bendík: Z tvojho rozprávania je úplne zjavné že to máš rád a že to je tvoja srdcová záležitosť, nie biznis, by som to tak povedal, takže mňa to teší a ja sa určite teším na ten výsledok, kedy bude ten film v kinách takže si to pozriem na veľkom plátne.

Samuel Vičan: Bude to stáť za to, robíme naozaj formálny zážitok, beriem ako automaticky kto nevie urobiť formu tak ťažko sa potom ten obsah robí, ale formálne akože to čo človek uvidí a bude počuť, chcem naozaj aby bolo na takej úrovni, že sa to môže porovnávať so svetovou produkciou.

Viliam Bendík: Tak to sa veľmi teším špeciálne za mňa a dúfam že to vyjde. Pozývam vás všetkých do kina akonáhle sa to bude dať a akonáhle Samo dokončí 5 % svojho projektu, tak sa môžeme tešiť ja predpokladám na naozaj film svetových parametrov a ja sa na to veľmi teším, Samo prajem ti aby to všetko vyšlo podľa tvojich plánov a dalo by sa o tom rozprávať ešte hodiny a hodiny ale to si už necháme na nejaký iný podcast. V tomto podcaste Na rovinu o podnikaní sa venujeme podnikaniu, výzvam, dnes sme sa venovali veľmi kreatívnemu podnikaniu vo filmovom biznise, takže ak ste doteraz nepočuli ako to funguje, tak ste si mohli vypočuť Samuela Vičana z firmy BeOnMind, ktorý pracuje na svojom  prvom veľkom filmovom projekte, ktorý za chvíľu uvidíme v kinách. Ak máte akékoľvek otázky, môžete nám na webe v dotazníku Narovinu.online kedykoľvek napísať, vieme natočiť podcast aj na mieru, ozvite sa a prajem vám aby sa vám darilo aj práve vo vašom podnikaní. Dopočutia. Samo ďakujem.

Samuel Vičan: Ďakujem aj ja, majte sa krásne.