Hosť: Pavol Roman / Deafcom.org
Moderátor: Viliam Bendík / LinkedIn, Instagram, Facebook, Bendik Films
Preklad do posunkového jazyka: Pavol Roman
Produkcia: 2020 (c) Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy
O epizóde
Špeciálna epizóda, v ktorej nazriete priamo do kuchyne výroby podcastu Na rovinu o podnikaní. Dozviete sa napríklad čísla počúvanosti, pikošky zo zákulisia či detaily z organizácie a logistiky nahrávania. Na záver privítame vzácneho hosťa a prezradíme novinku, ktorá posunie tento podcast na novú úroveň.
Pavol Roman sa narodil nepočujúcim rodičom. Dnes pôsobí ako tlmočník do posunkového jazyka a tento jazyk vníma ako úžasne bohatý prostriedok na vyjadrenie pocitov. Počnúc touto epizódou začíname s Palom zaujímavú spoluprácu. Viac sa dozviete na záver – počúvajte do konca.
Zaujímavé linky z tejto epizódy:
24. adventná epizóda s varením kapustnice – YTB video
Kurz posunkového jazyka –
– http://myslim.sk/index.php/kurz-slovenskeho-posunkoveho-jazyka/typy-kurzov
– https://www.aveprosperita.sk/vycviky/posunkovy-jazyk/
Aplikácie (Android, iOS) – Posunkuj s nami, Posunkuj hravo – https://play.google.com/store/apps/details?id=sk.infosluch.znakujeme&hl=en_US&gl=US
Prekladový slovník do posunkového jazyka – https://posunky.sk/
Preklady do posunkového jazyka v reálnom čase – https://deafcom.org/product/
Fotograf Adam Kováč – https://www.adamkovac.com/
Fotograf Majej Kováč – https://www.matejkovac.com/
Štúdio dizajnu Petra Kavalcová – http://www.petradesignstudio.sk/
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed
Verzia v posunkovom jazyku
Prepis celej epizódy.
Vilo Bendík: Milí poslucháči, som veľmi rád, že vás môžem privítať pri ďalšej epizóde nášho podcastu Na rovinu o podnikaní. Dnes sme sa stretli vo veľmi špeciálnej zostave. Je nás tu v štúdiu viac, ja by som privítal najskôr môjho spolumoderátora Erika Lakomého…
Erik Lakomý: Ahoj Vilo, teší ma.
Vilo Bendík: a takisto Petra Vrábela.
Peter Vrábel: Ahoj Vilo, ahoj Erik.
Vilo Bendík: Tento podcast sme začali spolu produkovať a zároveň moderovať pred takmer rokom a pol. Prvá epizóda vyšla vo februári 2019. Pôvodná myšlienka bola priniesť na trh nejaký podcast, kde by sme mohli podrobne rozoberať podnikanie na Slovensku. Prišli sme s touto myšlienkou hlavne preto, lebo téma podnikania je na Slovensku, bohužiaľ, ešte stále kontroverzná. O podnikateľoch sa rozpráva takým spôsobom, ako keby len využívali systém, neplatili dane a spája sa s tým veľa negatívnych konotácií. My, si naopak myslíme, že podnikanie je jedna z veľmi zaujímavých a dobrých foriem, ako si zarábať na živobytie. Našli sme spoločného partnera pre túto myšlienku, a to je spoločnosť PROSIGHT Slovensko, ktorá je sponzorom tohto podcastu, a s ktorou sme sa dlho rozprávali o tom, ako to celé rozbehnúť. Mne sa páči, že PROSIGHT Slovensko, ako úspešná spoločnosť na trhu, sa snaží vrátiť to, čo získa v rámci obchodu, nejakým iným spôsobom. To sú práve projekty, ktoré sa týkajú vylúčených komunít, vzdelávania detí, ktoré nemajú prístup k plnohodnotnému vzdelaniu atď. a jedna z tých tém bola určite aj podnikanie.
Erik, ty si začal moderovať tento podcast na začiatku ako neskúsený. Vlastne, všetci traja, ktorí sme tu začali moderovať, sme nemali veľké skúsenosti s moderovaním. Pamätáš si na tie úplné začiatky, ako si sa na to pozeral, aké boli tvoje prvé výzvy ísť robiť podcast, ísť s kožou na trh a začať robiť niečo, čo je mimo tvojej komfortnej zóny?
Erik Lakomý: Veľmi dobre si to pamätám, keď sme nahrávali prvú epizódu. Ale my sme sa s touto myšlienkou začali pohrávať ešte oveľa skôr a celkovo, kým sme vymysleli dramaturgiu, logistiku a ako to budeme celkovo produkovať, tak to bolo niekoľko mesiacov pred prvou epizódou. A čo sa týka toho moderovania a akoby „hodenia rovno do vody“ a naučenia sa plávať, tak pre mňa to bola veľká výzva. Keď si spomeniem na moju mamu, ktorá mi hovorila, ako ja strašne rozprávam a neartikulujem, tak určite ma tento podcast naučil lepšie artikulovať, minimálne sa o to snažím. Takisto sa musím pripravovať na tie podcasty a skúmať zaujímavé veci o hosťoch, ktorí k nám majú prísť a to je pre mňa veľmi prospešné. Aj ja sa venujem niekoľkým projektom, snažím sa o podnikanie a nebolo miesto, platforma alebo niečo, kde viem nájsť informácie po kope, takže to bola veľká výzva nielen preto, že spoločnosť PROSIGHT sa snaží mladých začínajúcich podnikateľov vzdelávať a prinášať im nové veci, ale takisto je to projekt, ktorý je aj pre mňa, takže sa k tomu staviam úplne inak. Nie je to len nejaká vec, kde som moderátor a nejaká spoločnosť ma zaplatí a ja prídem do toho podcastu, odmoderujem to, a tým to padne. Samotná príprava pred podcastom a celý jeho priebeh aj po ňom je veľmi zaujímavá a ja som veľmi vďačný, že taká príležitosť prišla a nejak sme sa s tým popasovali a stále sa pasujeme. Stále si nemyslím, že som nejaký profi moderátor, lebo minulý víkend sme boli na konferencii so Sajfom a od neho sa treba učiť, kto je to profi moderátor! Takže sa o to snažíme a verím tomu, že ľuďom sa to páči, a hlavne, že nájdu hodnotné informácie, lebo nie je dôležitá forma, ale obsah.
Vilo Bendík:
Milí poslucháči, my sme chceli túto epizódu urobiť trošku pracovnejšiu, chceli sme vám porozprávať viac detailov zo zákulisia nášho podcastu – ako vzniká, ako ho pripravujeme, čo to všetko obnáša. Na to, aby sme témy o podnikaní mohli zobrať zoširoka, vymysleli sme si niekoľko oblastí. Jedna z nich sú praktické rady a informácie, ktorú si zobral na starosti Peťo Vrábel.
Peťo, ty si mal na začiatku naozaj veľký strach moderovať nejaké podcasty, napriek tomu si pripravil s nami veľmi pekné diely, kde sme sa bavili o živnosti aj o s.r.o.. Ako si pamätáš na tie svoje prvé diely, keď si bojoval sám so sebou a s moderovaním?
Peťo Vrábel: Keď Erik pred chvíľou hovoril o tých začiatkoch, tak ja mám stále pocit, že ja som iba na začiatku. Myslím si, že to bola pre mňa veľmi veľká výzva a stále mám pred tým trošku trému a rešpekt. Ale presne tak, ako hovoril Erik, je to super skúsenosť, pretože ja mám tiež nejaké projekty, som kvázi podnikateľ a toto mi dalo veľmi veľa. Môžeš sa pýtať priamo ľudí, ktorí už majú niečo za sebou. A spýtaš sa ich to medzi štyrmi očami. To je oveľa viac, ako keď si to čítaš alebo si to nájdeš niekde na internete. Takto sa s tými ľuďmi stretneš a porozprávaš a povedia ti možno aj to, čo by inde nezverejnili. To je tá pridaná hodnota pre mňa, keďže sa toho celého zúčastňujem.
Vilo Bendík: Ja by som možno doplnil to, čo hovoríš, že je to veľmi zaujímavá príležitosť vyspovedať zaujímavých ľudí. Pre mňa bola najväčšia skúsenosť z nakrúcania tohto podcastu, že sme sa mali možnosť stretnúť s ľuďmi, s ktorými by sme sa možno inak nikdy nestretli.
Mali sme tu hostí, ktorí sú naozaj významní ľudia v rámci slovenského aj českého biznisu.
Verím, že v budúcnosti bude hostí ďaleko viac a myslím, že aj vy, poslucháči, sa môžete v budúcom roku tešiť na naozaj veľmi zaujímavých hostí.
Koľko epizód sme vlastne doteraz natočili? Pamätáte si?
Erik Lakomý: Keď tak dobre počítam, tak táto je 43-tia a ešte máme Adventný kalendár, kde ich bolo 24, tak spolu to je 67. To už je pekné číslo.
Vilo Bendík: Dnes už máme za sebou 67 epizód, čo je dobrý výkon. Adventný kalendár bol vynikajúci výmysel, priznám sa, že môj, kde som zo dňa na deň vymyslel, že budeme robiť denný podcast. Tento náš podcast vychádza v dvojtýždňovej frekvencii, napriek tomu sme koncom minulého roka pripravili 24 epizód, ktoré končili Štedrým dňom. Bola to naozaj veľká výzva. Ja by som možno skúsil vysvetliť, aby poslucháči pochopili, že čo všetko
za výrobou takého podcastu je. V prvom rade je to o dramaturgii, tzn. o výbere hostí, témy atď. Erik, mohol by si povedať, čo všetko obnáša príprava jednej epizódy?
Erik Lakomý: Máme spoločný dokument, kde si píšeme témy a hostí, ktorí nás napadnú, príp. už teraz sa stáva, že niektoré firmy resp. ľudia oslovia aj priamo nás, čomu sa veľmi tešíme, pretože na začiatku sme pozývali ľudí s takou „malou dušičkou“, pretože nikto podcast nepoznal. No podarilo sa nám mať super hostí z biznisu aj šoubiznisu, influenserov aj veľkých podnikateľov. Keďže teraz o tom už ľudia vedia, vedia o tom aj firmy, tak sa nám ponúkajú veľmi zaujímaví hostia. To som veľmi rád a týmto chcem aj vás vyzvať, ak vás napadne nejaký zaujímavý hosť alebo téma, ktorú chcete rozoberať, tak nám napíšte či už na webe, na Facebooku alebo na Instagrame. Čiže čo sa týka prípravy, tak najskôr výber témy, výber a kontaktovanie hosťa, dohodnutie sa na termíne, my si pripravujeme obsahovú kostru, zisťujeme si informácie o hosťovi, príprava otázok, ja do toho zvyknem dať ešte aj niečo, čo mňa zaujíma, potom prebieha samotné nahrávanie – máme skvelého človeka, ktorý s nami nahráva a produkuje to – potom nasleduje strih, finalizácia, príprava banerov na marketingovú komunikáciu, postovanie na sociálnych sieťach, posielanie newsletterov. Robili sme si zoznam a myslím, že je tam dvadsaťosem krokov, ktoré podcast obsahuje, takže nie je to také jednoduché, že len prídeme, natočíme a dáme to von, ale je to taký mravčí proces a robia na tom aj ľudia, ktorých možno nevidieť a nepočuť a im som veľmi vďačný, rovnako ako vám, aj všetkým, ktorí v podcaste boli, pretože fakt je to makačka.
Peter Vrábel: Ja ešte doplním, že tento podcast nie je pre nás na plný úväzok, nevenujeme sa iba podcastu, ale každý aj inej činnosti, takže si myslím, že to zvládame zatiaľ veľmi dobre.
Erik Lakomý: Ja sa ešte vrátim k tomu dennému podcastu, tak „klobúk dole“ pred všetkými, ktorí robia každý deň podcast, lebo to bol riadny zaberák.
Vilo Bendík: Tak ja sa zase priznám, že produkčne sme to nakoniec urobili tak, že sme to nahrávali na dvakrát. Zábavné na tom bolo, že my sme sa v tom podcaste vracali k už nahratým epizódam a volali sme hosťom zo štúdia, kde sme fingovali, že im voláme v ten dátum. A najzábavnejšie bolo, keď sme mali hosťa Sláva Molnára, ktorému sme volali na Mikuláša. Hneď sme sa ho do telefónu opýtali, či bol nejaký darček na Mikuláša a on vôbec netušil, o čom sa s ním bavíme. A jeho odpoveď bola – akého Mikuláša? Takže aj toto si môžete vypočuť v epizóde so Slávom Molnárom.
Ako si Erik povedal, ten proces výroby podcastu je relatívne komplikovaná záležitosť, okrem nás troch moderátorov a človeka, ktorý nám zabezpečuje produkciu a distribúciu na všetky dostupné podcastové siete, na tom ešte pracujú ďalší ľudia. Pozdravujem Lauru a Katku, ktoré nám dodávajú grafické podklady. Nechcem vás odradiť, keď si možno budete robiť vlastný podcast, ako vidíte, aj my vieme amatérsky odmoderovať podcast a myslím, že o tom, že to nerobíme úplne zle, svedčí aj naša počúvanosť, ktorá sa dostala do zaujímavých čísel.
Erik, vedel by si povedať, na akých číslach sme dnes?
Erik Lakomý: Myslím, že k dnešnému dňu to bolo cez 200 000. Je to spolu aj za priame, Spotify aj Apple podcasty. Priemerná mesačná počúvanosť je cez 15 000. Videl som aj analýzu podcastov najväčších médií a myslím, že tie čísla nie sú až tak priepastné. Pohybujeme sa niekde na polovici z tých najväčších médií, ako je SME a Denník N. Na začiatku som vôbec nečakal, že sa s takýmito médiami vôbec budeme môcť porovnávať alebo byť niekde tesne za nimi.
Peter Vrábel: Erik, a ktoré epizódy boli také najsilnejšie?
Erik Lakomý: Myslím, že to bol Expl0ited. O jeho zásahu niet pochýb. Keď to postol, tak nám vybuchli štatistiky (smiech). Určite bola dosť počúvaná aj epizóda s Mišom Pastierom, to si pamätám veľmi dobre, a zároveň aj s Milanom Šolcom, čo bola moja úplne prvá epizóda, myslím, že tretia v podcaste. Toto sú také tri najpočúvanejšie. Ale rozdiel medzi tou najpočúvanejšou a priemerom nie je až taký veľký. Pre mňa je najdôležitejšie, že tá mesačná počúvanosť sa stále zvyšuje, máme už ľudí, ktorí sledujú pravidelne tento podcast a stále sa to zvyšuje. Samozrejme, niektoré epizódy vystrelia viac, niektoré menej, ale tá pravidelná počúvanosť je to najväčšie zadosťučinenie.
Vilo Bendík: V každom prípade, máme aj peknú spätnú väzbu od poslucháčov, ktorí nám občas napíšu, že počuli náš podcast a to ma veľmi teší. Samozrejme, tie čísla sú úžasné, to sa aj ja teším.
Možno taká záludná otázka – ktorá je vaša najobľúbenejšia z tých doteraz 67-mich nahratých?
Peter Vrábel: Nie je to veľmi záludná otázka, pretože ju mám vybratú, už odkedy som ju počul. Bola to tá slávna kapustnica s Paľom Benčíkom. Ja som totiž tú kapustnicu skúšal aj variť a vyšla veľmi dobre. Mám takú spätnú väzbu od snúbenice, že zatiaľ najlepšia, akú jedla.
Vilo Bendík: Táto kapustnica je legendárna. Ja len možno poslucháčom poviem, že táto epizóda je pre nás všetkých veľmi zaujímavá, pretože sme ju aj nahrávali na kameru a aj sme sa nakoniec najedli (smiech). No hlavne Paľo porozprával veľa zaujímavého z gastro biznisu na Slovensku. Ak si chcete túto epizódu vypočuť, tak je to 24-tá adventná epizóda, ktorú sme zverejnili na Štedrý deň roku 2019. Nájdete ju okrem podcastových kanálov aj na youtube, kde uvidíte, ako sa legendárna kapustnica varí.
Erik Lakomý: A tvoja najobľúbenejšia epizóda?
Vilo Bendík: Moja najobľúbenejšia bude táto, ktorú nahrávame teraz. Práve preto, lebo chceme oznámiť jednu vec, ktorú zmeníme práve v našom podcaste. Mne sa veľmi páči, že spolupracujeme na tomto podcaste so sponzorom, ktorý má okrem biznisových ambícií aj ambície pomôcť ľuďom. Ako hovorí jeden z členov predstavenstva spoločnosti PROSIGHT Slovensko – Peter Friedmann, tak je veľmi dôležité to, čo v živote získate aj naspäť vrátiť. Práve PROSIGHT Slovensko sa snaží vrátiť to ľuďom, ktorí nemajú prístup k takým podmienkam, ako máme možno niektorí, ktorí máme väčšie šťastie. PROSIGHT sa snaží pomáhať detským domovom, deťom, ktoré nemajú prístup k vzdelaniu, snaží sa im pomôcť technikou, počítačmi atď. Je to jedna z takých veľkých a pekných stratégií spoločnosti PROSIGHT. A keď sme sa bavili, ako posunúť tento podcast možnože aj do inej roviny, tak sme prišli na to, že existuje na Slovensku relatívne veľkú skupina ľudí, ktorí sú znevýhodnení svojím hendikepom – nepočujú. A napadla nám myšlienka, pripraviť podcast pre nepočujúcich.
Erik Lakomý: Čistý oximoron. (smiech)
Vilo Bendík: Po úvodnom nadšení sme začali zisťovať, čo to všetko obnáša a dnes vám môžem oznámiť veľmi pozitívnu vec – podarilo sa nám dohodnúť sa s človekom, ktorý nám pomôže tento podcast „dostať aj do uší nepočujúcich“. Vítam v našom štúdiu vzácneho hosťa – Paľa Romana.
Paľo Roman: Ahojte, pozdravujem, je mi cťou.
Vilo Bendík: Paľo, my sme sa spoznali tak, že ja som zháňal človeka, ktorý by nám vedel pomôcť s prekladom do posunkovej reči tohto nášho podcastu, prešiel som niekoľko internetových komunikácií, a až moja bývalá kolegyňa z veľkej firmy, Táňa Švrčková, ma nasmerovala na teba a hneď na prvýkrát sme sa dohodli. Ty si sa narodil nepočujúcim rodičom, dnes robíš tlmočníka a si nadšený propagátor posunkovej reči.
Skús nám povedať, ako sa na to pozeráš ty, ako to vôbec vzniklo, že si sa začal venovať tlmočeniu?
Paľo Roman: Keď to tak zjednodušene poviem, tak tým, že som vyrastal v tom prostredí aj jazykovom aj komunitnom, tak som zistil, že nie je veľmi „cool“, keď je človek na strednej škole a dorozumieva sa rukami. Častokrát som sa za to hanbil, preto som si vybral aj profesijnú dráhu – matematika a angličtina. Bol som chvíľu v zahraničí, a tam mi povedali – ty tu robíš veci, ktoré môže robiť každý a koľko ľudí na Slovensku dokáže tlmočiť posunkový jazyk? Tak keď som si zrátal, že sú to rádovo desiatky na Slovensku, tak som priznal, že to asi má význam. Vrátil som sa a začal som sa tomuto venovať viac. Urobil som si certifikát a som naozaj užitočný, je to zmysluplné a baví ma to.
Erik Lakomý: Môžem sa spýtať, aké to je, narodiť sa nepočujúcim rodičom? Aký jazyk si sa ty primárne učil? Učil si sa rozprávať s niekým iným? Alebo ťa rodičia učili posunkovej reči už od začiatku?
Paľo Roman: Dobrá otázka. Z rozprávania našich viem, že sú síce nepočujúci, ale nie sú nemí, čiže ovládajú aj Slovenčinu, mali dobrých logopédov, hoci otec je od mala nepočujúci a vtedy je ťažké rozprávať, lebo ti chýba spätná väzba. Naši teda rozprávajú, takže na nás aj rozprávali, ale doma medzi sebou sa prirodzene rozprávajú posunkami, takže aj ten primárny jazyk je pre mňa posunkový jazyk a popri tom Slovenčina.
Erik Lakomý: Hovorí sa, že keď sa dieťa narodí v nejakej rodine, kde otec je Angličan a mama Slovenka, tak to dieťa mieša slová. Miešal si takto aj ty?
Paľo Roman: Asi áno. Vidím to na svojej dvojročnej dcére, že niekedy babke a dedkovi posunkuje, niekedy ju počuť, tak to mieša, takže asi áno.
Peter Vrábel: Ja, ak sa môžem spýtať, ja mám tiež malé dieťa doma a vidím, ako rýchlo sa učí reč. Kedy bola u teba fáza, že si sa naučil tak plnohodnotne rozprávať? Trvalo ti to, možno, dlhšie alebo ani nie?
Paľo Roman: Myslím si, že to bolo v pohode. Akoby tá bilingválnosť, ktorá funguje v tých akustických hovorených jazykoch, sa dá dosahovať aj takto. Napríklad, môj mladší brat, to chvíľu vyzeralo, že je akoby zaseknutý, že sa mu páči posunkovanie, rodičia z neho nevedeli vypáčiť slová, a pritom bol počujúci, a teraz sa nedá zastaviť.
Vilo Bendík: Keby som ja chcel dnes začať posunkovať, koľko by mi trvalo sa naučiť posunkovú reč, keď nemám vôbec žiaden základ a netuším, o čom ten jazyk je? Je to ako normálny cudzí jazyk alebo to chce nejaké iné postupy? Ako to funguje?
Paľo Roman: Pozerám, že nemáš amputovanú žiadnu ruku, tak to je základný predpoklad. Diplomatická odpoveď znie, že je to ako v každom inom jazyku. Závisí, koľko by si tomu venoval času, úsilia, motivácie. Nemal by si mať problém to zvládnuť ako akýkoľvek iný jazyk.
Vilo Bendík: Keď sme začali rozmýšľať o tomto podcaste, ako o niečom, čo by sme chceli aj zdieľať s ľuďmi, ktorí sú nepočujúci, tak prvé, čo nám napadlo – urobíme titulky a je to vybavené. Ale nie je to úplne tak. Skúsiš vysvetliť, aký je rozdiel medzi posunkovou rečou a titulkami? Ako to funguje vo svete nepočujúcich?
Paľo Roman: Najskôr by som chcel oceniť, že ste sa rozhodli to zobrať tak komplexne. Keby sme to tak zjednodušili, tak tá skupina ľudí, ktorá má sluchový hendikep, sa delí na takú väčšiu a menšiu skupinu. Tí, ktorí neposunkujú a tí, ktorí posunkujú. Napríklad, môj otec je od mala nepočujúci, chodil do školy s nepočujúcimi deťmi a posunkový jazyk je pre neho kľúčový – to je tá menšia skupina, ale s väčším problémom. Práve týmto rád pomôžem sprístupniť váš podcast. A potom, tá väčšia skupina na Slovensku, ktorá neposunkuje, lebo napríklad stratili sluch alebo nejakú mieru sluchu počas života, a tým zase veľmi pomôžu tie titulky.
Vilo Bendík: Takže my sme sa vlastne po tejto informácii, ktorú ste počuli od Paľa, rozhodli, že náš podcast doplníme o posunkovú reč a zároveň aj o titulky a na záver tohto podcastu vám vysvetlíme, kde všade to nájdete.
Paľo, ja by som sa chcel ešte spýtať na jednu vec ohľadom posunkového jazyka. My sme nedávno zachytili takú informáciu, že bol kodifikovaný. Čo to vlastne znamená? Povedzme, pre vás alebo pre teba, ktorý pracuješ s posunkovým jazykom v komunite nepočujúcich?
Paľo Roman: V komunite nepočujúcich to bola veľká udalosť. Bolo to počas Medzinárodného týždňa nepočujúcich, ktorý býva vždy koncom septembra, už 60 rokov. V rámci slovenskej komunity to bola veľká vec, veď aj kodifikácia slovenského jazyka, keď sa Slováci cítili, ako nejaká menšia v Uhorsku, to bola veľká vec, hlavne z hľadiska identity, prežívania atdˇ. Tá kodifikácia je vlastne z tej lingvistickej stránky také potvrdenie, že to nie je len taký nejaký umelý jazykový systém alebo niečo menej hodnotné, ale že je to plnohodnotný jazyk. V zahraničí, najmä na západe, je to úplne bežné, dá sa tam študovať lingvistika posunkového jazyka aj translatológia. Na Slovensku sa až tento rok dá prvýkrát v histórii študovať translatológia na Trnavskej univerzite. Takže tento súbeh aj s tou kodifikáciou, tak to už je, akoby aj Ministerstvom kultúry akceptované ako plnohodnotný jazyk, tak si to komunita nepočujúcich patrične oslávila.
Vilo Bendík: Keby sa chcel dnes niekto naučiť posunkový jazyk, kam sa má obrátiť? Čo by si odporučil?
Paľo Roman: To je dobrá otázka. Keď to tak zjednoduším, tak lektormi cudzieho jazyka sú najčastejšie nepočujúci – napríklad Občianske združenie Myslím z Bratislavy. Oni majú asi aj najväčšie skúsenosti. Ďalej Robo Šarina organizuje kurzy, už počas pandémie aj online, také konverzačné, a potom sú aplikácie, ktoré by som odporučil na slovíčka, na také domáce hranie, vzdelávanie.
Vilo Bendík: Ja len doplním, že my do poznámok k týmto podcastom doplníme aj linky na školy, príp. ľudí, ktorých si spomínal, takže ak budú mať poslucháči záujem, môžu si to potom nájsť v poznámkach.
Paľo Roman: Super. Možno by som ešte doplnil k tej aplikácii web – www.posunky.sk – to je taký dvojjazyčný slovník so všetkým, čo k tomu patrí.
Vilo Bendík: My sme pôvodne mali takú predstavu, že posunkový jazyk je medzinárodný jazyk, že keď dáme podcast do posunkového jazyka, tak nás budú môcť počúvať aj v zahraničí. Ale nie je to celkom tak. Skús to vysvetliť.
Paľo Roman: Bolo by to super, ale nie je to tak. Tak, ako každý iný jazyk, aj ten posunkový je taká organická vec a vychádza z komunity. Napríklad, anglický a americký posunkový jazyk sú úplne odlišné, a pritom by človek povedal, že veď Angličtina. Je to preto, lebo tá komunita nepočujúcich na ostrovoch a v Amerike sa vyvíjala odlišne. Možno sú tie podobnosti skôr s francúzskym posunkovým jazykom. Slovenský posunkový jazyk je v mnohých ohľadom podobný, aj v lexike, maďarskému posunkovému jazyku, čo je rozdiel oproti hovorenému. Existuje aj tzv. medzinárodné posunky, čo je už umelý jazyk, niečo ako Esperanto.
Peter Vrábel: Takže, ak sa stretnú dvaja ľudia ktorí sú z rôznych krajín, tak sa vedia porozprávať v posunkovom jazyku tými základnými slovami alebo ako to je?
Paľo Roman: Áno, to je celkom zaujímavý jav, že tá gramatika je veľmi podobná a mnoho tých posunkov, kolega hovorí, že 30%, čím názornejšie sú, tak sú veľmi podobné v tých jazykoch – napr. piť, jesť, spať, bábo. Tým chcem povedať, že aj vy tu v štúdiu, aj poslucháči už 30% toho jazyka ovládate, čiže ste ďaleko za štartovou rovinou toho jazyka, ale na také dôkladné porozumenie sú lepšie tie medzinárodné posunky. Využívajú sa aj na medzinárodných konferenciách.
Erik Lakomý: A platí, že každý jazyk má svoj vlastný posunkový jazyk? Sú tam nejaké regionálne podobnosti?
Paľo Roman: Napríklad Americký znakový jazyk funguje v mnohých častiach sveta, ktoré majú aj nejaký lokálny ekvivalent, ale zároveň existujú aj nárečia.
Erik Lakomý: Presne to som sa chcel spýtať, či sú aj nárečia. Ja som z východu a my máme dialekty veľmi radi (smiech). Tak či vieš aj rozoznať, že tento je z východu, tento z Oravy (smiech).
Paľo Roman: Tam je zaujímavé, že počas socializmu boli školy pre nepočujúcich a tie sa situovali v Levoči, v Prešove, v Bratislave a v Kremnici, takže tam je tie dialekty cítiť.
Vilo Bendík: Ja si to predstavujem tak, že ten východniarsky posunkový jazyk je taký, že potrebuješ širokouhlú obrazovku (smiech) a ten západný kľudne aj na výšku.
Erik Lakomý: Hej, ten východniarsky je taký podobný tomu talianskemu (smiech).
Vilo Bendík: Žijeme v spoločnosti, kde je častokrát zabúdané na hendikepovaných ľudí, vidíme to všade – na chodníkoch, kde sa nedá prejsť cez rôzne obrubníky, ignorujeme to, že chodia ľudia aj na vozíčkoch. To sa deje aj vo svete nepočujúcich. S tým súvisí aj to, že je veľa mýtov, ktoré si ľudia myslia o nepočujúcich. My tu dnes používame pojem nepočujúci, ale určite ste sa stretli so slovom hluchonemý. Ako to vlastne je, čo je správne povedať, aby som nikoho neurazil?
Paľo Roman: To je od vás pekné, že sa na to pýtate. Najlepšie by na to odpovedal nejaký náš kolega, ktorý nepočuje. Ale asi aj my cítime ten rozdiel medzi slovami nepočujúci a hluchonemý, možno rovnako ako nevidiaci a slepý. Častokrát, aj keď tí ľudia stratili sluch, tak nie sú nemí. Ak ho stratili v priebehu života, tak určite základy reči majú. Možno to, že aj keď ľudia majú nejaký sluchový alebo zrakový hendikep – nevidia, nepočujú – tak sú to ľudia ako my, ten hendikep nie je niečo, čo by ich definovalo, nie je to to najdôležitejšie na tom človeku.
Vilo Bendík: Ja sa priznám, že som minule videl dokument o človeku, ktorý prišiel o obe nohy. Keďže je dnes pokročilá technológia, tie nohy vieme nahradiť nejakými protézami, ktoré sú veľmi funkčné, dá sa v tom behať, skákať, liezť atď. A ja som sa normálne pri sledovaní toho dokumentu pristihol, že tomu človeku závidím, že na každú činnosť si dal špecifickú nohu a v podstate bol lepší, ako keby mal normálnu nohu. To teraz hovorím tak úprimne.
Ty sa venuješ posunkovému jazyku, nepočujúcim, ja vždy v tom hendikepe vidím niečo, čo dáva tým ľuďom v inej časti života veľkú výhodu. A možno aj posunkový jazyk dáva v niečom výhodu. V čom to je?
Paľo Roman: Videl som taký obrázok na internete, že Dvanásť výhod posunkového jazyka a mám taký obľúbený bod, že debatovať pod vodou úplne v pohode. Potápači ten systém poznajú. Mne sa na tej komunite posunkujúcich kamarátov, nepočujúcich páči, že ten význam, čo inak máme v hlase, sa dotvára mimikou a tá pocitová stránka je veľmi čitateľná a aj tie vzťahy majú potenciál byť veľmi blízke, emočne bohaté a to je jedno z tých pozitív komunity.
Vilo Bendík: Možno taký emočne bohatší svet práve cez posunkový jazyk?
Peter Vrábel: Presne tak. A tým panuje taká súdržnosť medzi nimi, nie?
Paľo Roman: Snažíme sa o to.
Erik Lakomý: Ja mám ešte takú otázka – sme predsa v podnikateľskom podcaste – mňa by zaujímalo, či sú z tejto vašej komunity nejakí úspešní podnikatelia, ktorí možno nepracujú pri posunkoch alebo v tejto oblasti, ale v nejakom inom segmente?
Paľo Roman: Jasné, aj na Slovensku je veľa šikovných ľudí. Ja mám kamarátov, ktorí sú veľmi úspešní fotografi, vôbec nepočujú, majú úplnú stratu sluchu, ale sú veľmi talentovaní fotografi – v Bratislave až renomovaní. Určite aj video, poznám chalana z Východného Slovenka, ktorí má gastro, ďalej predaj áut, zubná technika…
Erik Lakomý: Vieš, ako prebieha taký jeho bežný deň, keď chce rozdávať úlohy, manažovať ľudí – má nejakého tlmočníka pri sebe alebo ako to funguje?
Paľo Roman: To závisí od konkrétneho človeka, ako mu to sadne, ako dobre vie aj hovoriť. Ale je pravda, že poznám aj nepočujúcich podnikateľov, ktorí ani nerozprávajú, nemal každý to šťastie na dobrého logopéda a na rozvoj, tak využívajú prekladateľov. Aj cestovnú kanceláriu rozbiehali a aj sa im darí, hoci je to o nejaký level ťažšie.
Vilo Bendík: Máš trošku aj náhľad do toho, s čím najviac bojujú v podnikateľskom prostredí, ako im vychádza v ústrety štát pri vybavovaní rôznych vecí, je to normálne v rámci štátnej správy, pri Obchodnom registri, že im nejak pomáha štát, aby bola komunikácia s ním pre nich jednoduchšia?
Paľo Roman: Nechcem nikomu krivdiť, ale zrejme v tejto oblasti, až na súkromnú iniciatívu jedného korporátu, neviem o nejakých proaktívnych krokoch. Je pravda, že štát sa snaží hradiť tlmočnícku službu alebo osobnú asistenciu, ale v niektorých firmách to nenájdete. Aj honoráre sú v takej výške, že by to nikto nerobil, pretože by sa neuživil. Ale snažíme sa v tomto my s našou súkromnou iniciatívou pomôcť aj s kolegami z Čiech, oni majú firmu DEFKOM a naším cieľom je tlmočenie cez video alebo aplikáciu a ešte v spolupráci s iným českým sociálnym podnikom TRANSKRIPT zase online prepis reči a debarierizovať rôzne inštitúcie ako štátne, tak aj komerčné. Aby si nepočujúci ľudia nemusia zháňať tlmočníka, ale aby sa tak, ako my – počujúci – zastavili na úrade, v banke, poisťovni alebo inom subjekte, kde bude tablet a cez jednu z tých dvoch aplikácií, či už preferujem ten prepis reči alebo online tlmočenie, boli debarierizovaní. Ako si ty spomínal, tá situácia nie je ideálne, ale pre ľudí na vozíku sa zlepšuje, už je to, myslím, aj v stavebnom zákone, že nové budovy, musia mať bezbarierový prístup. Tak také chceme vďaka tým tabletom rozbehnúť na Slovensku aj pre nepočujúcich – už sa pridal Trenčín, mala by sa aj Bratislava tento rok.
Vilo Bendík: Takže aplikácia defkom.org umožňuje, že ty prídeš a cez kameru nahráš nejakú posunkovú reč a…
Paľo Roman: To funguje online, to je simultánne tlmočenie. Defkom je aplikácia, ale za tým je callcentrum, aj pri tom prepise to tak funguje, aj keď zatiaľ iba v obmedzenom režime počas otváracích hodín, ale cieľom je poskytovať služby nonstop za predpokladu, že sa do toho zapojí dosť subjektov.
Vilo Bendík: Takže to funguje v reálnom čase, musí tam byť tlmočník, to nie je záležitosť umelej inteligencie zatiaľ.
Paľo Roman: Zatiaľ nie, určite to bude aj tam smerovať. Zatiaľ máme zamestnanie (smiech).
Vilo Bendík: Tak asi je to veľká výzva do budúcnosti. Keďže my budeme určite robiť tento podcast aj v posunkovom jazyku v spolupráci s tebou, tak určite chceme v budúcnosti pozvať aj hostí, ktorí priblížia túto časť podnikania, ako ľuďom zlepšiť život aj v rámci podnikateľského prostredia, aj keď sú hendikepovaní. V tomto smere ma zaujíma, si spomínal, že nejaká korporácia sa tomu aj venuje. Kto to je konkrétne?
Paľo Roman: Telekom sa dlhodobo už venuje tejto komunite, konkrétne keď hovoríme o nepočujúcich, robili rôzne vzdelávacie programy, má päťročný program pre online tlmočníka, kde z vlastných zdrojov takéto niečo zabezpečovala, čiže veľká vďaka.
Vilo Bendík: Tak „klobúk dole“ pred Telekomom. Ak sa nám podarí, tak možno sa s nimi spojíme a skúsime ich dotiahnuť sem k nám a porozprávať sa aj o tejto téme.
Paľo, dalo by sa o tom s tebou rozprávať veľmi dlho, je to veľmi zaujímavá téma. Za mňa poviem, my sme veľmi radi, že si prijal túto spoluprácu. Ja by som chcel možno našim poslucháčom vysvetliť, ako to bude celé fungovať. V prvom rade vás chcem poprosiť, ak máte svojich známych, ktorí sú nepočujúci, dajte im vedieť, že takýto podcast existuje, výstupy tejto epizódy a už aj všetkých ďalších, budete vidieť na našich kanáloch, ktoré štandardne používame – takže posunková reč bude dostupná na Youtube, na našej Facebookovej a webovej stránke narovinu.online a jedna z vecí, ktorú by sme chceli doplniť je Instagram, kde v rámci IG TV by sme uverejňovali práve prepisy alebo preklady do posunkovej reči pre nepočujúcich. Takže toto všetko sme pre vás pripravili, ak chcete nejaké ďalšie informácie o tejto téme alebo mnohých ďalších, ktoré prinesieme z prostredia podnikania na Slovensku alebo Čechách, tak sa prihláste do nášho newslettra na stránke narovinu.online/newsletter.
Veľmi pekne ti, Paľo, ďakujem, veľmi sa teším na spoluprácu a možno niekedy v ďalších epizódach sa ešte stretneme spolu a porozprávame a možno doslova ukážeme našim poslucháčom, ako vzniká epizóda, ktorá je prekladaná do posunkového jazyka.
Paľo Roman: Ďakujem za pozvanie.
Vilo Bendík: Vážení poslucháči, vypočuli ste si ďalšiu epizódu nášho podcastu Na rovinu o podnikaní, ja sa dnes lúčim aj s Erikom Lakomým…
Erik Lakomý: Ďakujem pekne, ja len chcem taký odkaz na záver, že aj potom, ako sme sa rozprávali s Paľom, môžeme byť veľmi radi, že nemáme takéto prekážky, ako majú títo ľudia, ktorí tiež podnikajú, takže – podnikajte.
Vilo Bendík: a lúčim sa aj s Peťom Vrábelom.
Peter Vrábel: Ďakujem, ahojte.
Vilo Bendík: Budeme sa počuť, vidieť aj v ďalšej epizóde o 2 týždne.
Počúvali ste Na rovinu o podnikaní, 2-týždenný podcast spoločnosti PROSIGHT SLOVENSKO. Podcast Na rovinu o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online. Dnešná epizóda vznikla s podporou Prosight Academy, vzdelávacej platformy spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button media. Dopočutia o dva týždne.