Hosť: Július Sič, Xella.sk / LinkedIn / web
Moderátor: Andrea Saksunová, Facebook / LinkedIn
Epizóda NRoPE 026 – audio
Prepis
Andrea Saksúnová: Dobrý deň, milí poslucháči, som Andrea Saksúnová a toto je podcast NA ROVINU o peniazoch. Oficiálnym sponzorom tohto projektu je firma PROSIGHT Slovensko, kde tiež pracujem ako finančný poradca. Preto mi je, samozrejme, téma peňazí blízka. A snažím sa s hosťami rozoberať rôzne náhľady na ne. Dnes s mojím hosťom budeme hovoriť o energiách, keďže pri súčasnom zdražovaní je úspora energií prioritou určite mnohých domácností. Rada by som teda privítala Ing. Júliusa Siča, ktorý pracuje ako technický poradca Xella Slovensko. Je to výrobca murovacích materiálov Ytong, Silka a Multipor. Vitaj.
Július Sič: Dobrý deň, ahoj, ďakujem za pozvanie.
Andrea Saksúnová: Ja doplním, že Julo je, ty si tiež držiteľom certifikátu DEKRA pre energetické poradenstvo. Venuješ sa tiež školeniam stavebných firiem, odborným prednáškam, vedieš webináre pre odbornú verejnosť. Takže som veľmi rada teda, že tu máme odborníka na slovo vzatého. Na úvod sa teda opýtam, ak si predstavíš výstavbu rodinných domov teda možno tých 10 – 15 rokov dozadu, kam sa posunuli energetické riešenia domov? Je cítiť výrazný posun za tie roky?
Július Sič: Ďakujem, veľmi dobrá otázka na úvod. Presne tento rok, rok 23 je vlastne pätnáste výročie, odkedy vyhláška certifikuje energetické certifikáty rodinných domov. To znamená vyhláška z roku 2008. A tak už máme skúsenosti radovo x tisíc rodinných domov, ktoré sme riešili od roku 2008, a za toto obdobie sa zhruba trikrát zmenila norma. To znamená, sa väčšinou teda sprísňovala, a to v rokoch 2013, 2016 a 2021. A väčšinou tie kroky medzi tými rokmi boli práve také dvojnásobné by som povedal úspory, dvojnásobné úspory pri energetike rodinných domov. A ľudia to väčšinou akceptovali. A je aj výhoda to, že posledné roky majú naozaj výber v rámci technológií alebo v rámci výberu materiálu. Takže tie stavby sa naozaj posunuli. A radovo oproti roku 2008 dneska sú úsporné možno na nejakej jednej tretine alebo jednej štvrtine pôvodných energií.
Andrea Saksúnová: Ja sa hneď chytím toho, že hovoríš, že výber je skutočne veľký. Teda pri výstavbe sa určite dajú zvoliť drahšie, ale aj lacnejšie alternatívy. Chcem sa opýtať pri tých lacnejších už hneď na začiatku nedobehne to neskôr stavebníka, ak nezainvestuje vlastne na začiatku? Myslím tým, či tie lacnejšie alternatívy nie sú také, že krátkozraké. Stále myslím z hľadiska dajme tomu tých energetických úspor, či to je cítiť? Či preplatí na energiách neskôr, lebo si vybral niečo lacnejšie?
Július Sič: Častá otázka od zákazníkov, ako si vybrať, alebo ako určovať podľa ceny to, že či to je kvalitný alebo nekvalitný materiál. Ja a mnoho iných odborníkov hovoríme jedno, že ísť po cene alebo po kvalite sa oplatí tam, kde sú tie materiály zabudované v stavbe. To znamená také tie základné typu od základov, obvodové murivá, strechy, stropy, čiastočne aj izolácie, lebo sú zabudované v rámci stavby, určite okná alebo výplňové konštrukcie. A do týchto konštrukcií sa oplatí naozaj zainvestovať a vtedy máte aj taký dlhoročný, dlhoročnú úsporu energií v rámci stavebníctva. A pokiaľ by som mal nižší budget, alebo by som riešil to, že čo s cenou v rámci stavebníctva, tak možnože by som pri tých nezabudovaných, priamo nezabudovaných materiáloch riešil cenu. To sú napríklad vybavenia budov typu nábytky alebo nejaké konštrukcie, ktoré sú už doplňujúce. Každopádne to môžu byť aj technológie alebo napríklad systém vykurovania, alebo systém prípravy teplej vody viem stále vymeniť ten zdroj. To znamená ten kotol alebo to tepelné čerpadlo. Takže tam by som už možnože s cenou trošku manipuloval. Veľmi dôležité je dať si čas a energiu na to, aby už pri projekte sme toto vedeli. Pretože už pri projekte s projektantom keď rozprávam, viem, či mám budget nejaký uzavretý alebo naozaj otvorený na viaceré smery.
Andrea Saksúnová: Keďže sa bavíme NA ROVINU o peniazoch, spomínaš, že mimo tých zabudovaných nejakých záležitostí, ktoré sa už asi ťažko budú meniť alebo veľmi komplikovane, tak sa dajú niektoré alternatívy využiť aj neskôr. A teraz z hľadiska ceny sa pýtam. Všetko sa zdražuje, je možné, že aj tieto všelijaké tie inovácie energetické sa budú ale zdražovať, že možno potom to ten človek preplatí? Alebo je to skôr tým spôsobom, že keď to prišlo, bolo to nové, tak to stálo veľa a postupne potom tá cena klesne? Ako to je v prípade týchto energetických záležitostí?
Július Sič: Pomenovala si to veľmi presne. Vždy tá nová technológia, ktorá príde na trh, ktorá tu ešte nebola, tak väčšinou má nejakú vyššiu cenu kvôli tomu, že ešte nemáme v tom nejakú prax. Respektíve to, že nie je v tom nejaká záruka toho, že či to bude naozaj fungovať tak, ako to je vymyslené. Každopádne doplním to, že naozaj tie zabudované veci, ktoré som spomínal, sú už v dnešnej dobe a technologicky by som povedal na svojom strope, na tom tope, finále. Nemá význam už doizolovávať budovy polmetrovou alebo nejakou väčšou izoláciou na fasáde, alebo dať tam okná štvorsklá, päťsklá, aby boli ešte izolačnejšie. Ale význam má použiť tú novú technológiu. A práve to, čo si spomínala, že príklad napríklad tepelného čerpadla alebo rekuperácie, ktorá je na trhu rádovo možno teraz desiaty rok, tak sú na tretinovej cene oproti tomu, čo boli pred desiatimi rokmi. A hlavne sú účinnosťou na omnoho vyššom percente. A nepoviem teraz presné percento, ale naozaj to je ten smer, ktorý sa oplatilo počkať. A dnes si už viete aj za strednú cenu alebo nejakú rozumnú cenu spraviť alebo kúpiť do objektu naozaj kvalitnú technológiu. Takže tam ten pomer cena – výkon naozaj je v prospech tých, toho veku toho zariadenia.
Andrea Saksúnová: Čiže pokiaľ si niečo klient nevie dovoliť hneď, tak sú veci, s ktorými vie počkať, a možno teoreticky neskôr to bude aj za lacnejšie.
Július Sič: Určite. Spraviť napríklad prípravu na stavbe nejaké my to voláme, že čakačky alebo nejaké čakacie prvky, kde všetku prípravu pre technológiu pripravím v hrubej stavbe alebo v stavbe, a neskôr za 5, 6, 7 rokov doplním to už tou danou technológiou, keď mám všetko pripravené.
Andrea Saksúnová: Super. Presuniem sa k téme, ktorú riešime vlastne denne my obchodníci. Vybavujeme s klientami hypotéky a v poslednej dobe asi rok alebo 2 sme svedkom toho, že banky ponúkajú napríklad výhodnejšie úrokové sadzby klientom, ktorí kupujú nehnuteľnosť, ak má táto nehnuteľnosť energetický certifikát. Zvyčajne teda je tam podmienka, že musí byť ten naj top A0 alebo A1. Vieš nám povedať o tých energetických certifikátoch bližšie? Aké nároky musí ten dom alebo byt spĺňať, aby tento vysoký certifikát získal? A niečo k tomu – kto to vystavuje, koľko táto služba stojí?
Július Sič: Budeš sa potom pýtať priebežne, keby som na niečo zabudol. Certifikácia ako taká energetická je veľmi široká téma. Ja to poviem naozaj v skratke, aby ten zákazník alebo ten poslucháč vášho podcastu z toho si zobral to, čo naozaj potrebuje. Budovu berieme… Budem rozprávať teraz o rodinnom dome, berieme ako spotrebič. To znamená mám nejaký rodinný dom, nejaký spotrebič a potrebujem ho zaklasifikovať svojimi spotrebami do nejakej kategórie od správne si povedala od A0 až po nejaké F, ktoré je úplne najhoršie. Spĺňať potrebuje aspoň také 4 základné požiadavky. Tou prvou požiadavkou je normová, normový tepelný odpor obálky. To znamená, že ako má vyriešenú obálku typu fasáda, okná, strecha, podlaha. Tam norma hovorí, že rádovo od 4,5 do 6,6 má byť tepelný odpor na stene, okolo 10 na streche a tak ďalej a tak ďalej. Druhým faktorom, do ktorého vlastne kategória rodinného domu spadá, je faktor tvaru budovy. Ľudovo povedané to, ako je ten objekt komplikovaný tvarovo – či to je nejaký jednoduchý kváder. Ideálne vo fyzike je to čo najbližšie ku guli. Je vtedy faktor tvaru budovy najlepší a je v kategórii A0 až po tvary budovy typu L alebo F, rôzne také komplikovanejšie pôdorysy. Takže to je ten druhý faktor. Tretím sú svetové strany – to, ako je ten objekt otočený. A štvrtým je, aké má vyriešené vetranie. Tu treba stále prichádzať k tomu, že ten dom má byť postavený racionálne, to znamená mať vyvážené zaizolovanie fasády, okien, strechy, podlahy, aby niečo nebolo predimenzované na úkor niečoho iného. Aby som napríklad nemal veľmi perfektne kvalitne spravenú fasádu alebo strechu a mám pritom úplne slabé okná alebo nejaké staré okná a, samozrejme, opačne. A veľký apel alebo veľká medzera, alebo veľký dobeh ešte riešia práve tie spomínané technológie. To znamená, že jedna vec je, ako tie energie z domu strácam cez tú obálku, a druhá vec je, ako ich získavam. To znamená, ako si ich vyrábam v dome. Či si ich vyrábam nejakým zariadením na tuhé palivo, na plyn alebo nejaký obnoviteľný zdroj energie čiže napríklad tepelné čerpadlo a ako pracujem s vetraním. Môžem mať v dome rekuperáciu, ktorá riadene vetrá dom, respektíve môžem mať bežne vetraný dom oknami alebo inými konštrukciami. A toto celé dokopy dáva vlastne ako keby spotrebič. To znamená, na jednej strane strácam energiu, na druhej strane ju vyrábam. A čím menej energie potrebujem vyrobiť pre ten dom, ktorý ju málo stráca, tým je ten dom kategorizovaný vlastne v tej vyššej kategórii v tomto prípade A0. Preto rozumiem tomu, že banky inšpirujú alebo motivujú zákazníkov, aby mali aj po finančnej stránke dom v kategórii A0, aby bol úsporný a aby aj jeho životnosť vlastne a efektivita využívania životnosti toho domu bola čo najdlhšia pre tú banku.
Andrea Saksúnová: Čo v tom prípade, keď už dom stojí, klient kupuje jednoducho dom, ktorý má dajme tomu 10 – 15 rokov a teraz vie, že mohol by mať lepšiu úrokovú sadzbu, ak by ten dom mal ten energetický certifikát. Tak viem si predstaviť napríklad, že by sa dohodol s tým majiteľom, no tak dajte si to vypracovať. Ale je možné, že ak nesplní všetky tie kritériá tie najlepšie, že vlastne ten dom, ktorý už stojí, môže byť aj moderný, ale však desaťročný dom ani nie je starý. Jednoducho, že nikdy toto hodnotenie nezíska, lebo napríklad z hľadiska tvaru je energeticky náročnejší a podobne?
Július Sič: Rozumiem. V podstate na Slovensku to funguje tak, že to, do akej kategórie bude spadať ten rodinný dom, riešia, samozrejme, projektanti v tom svojom projekte. U nás funguje to, že je technicky posúdenie stavby ešte k stavebnému povoleniu. Tam už vidíte, či budete mať dom v kategórii A0 respektíve horšie, čo vlastne povinnosť je A0. A keď sa rozprávame o tom staršom dome 10 rokov a viac, certifikát má všeobecne platnosť 10 rokov. To znamená ja by som navrhoval spraviť audit toho domu tiež teplotechnický, ktorý určí, že napríklad teraz je v kategórii C, a v tom audite vieme napísať alebo vypočítať návrhy opatrení, ktoré vedia získať ten dom alebo dostať ten dom do kategórie a1 respektíve A0. A tak potom keby to bolo pre toho zákazníka motivujúce finančne a respektíve nie až tak nákladné to nápravné opatrenie, tak vtedy sa vie dostať do kategórie nanovo A0 alebo A1 a tým pádom mať lepšie podmienky v rámci banky.
Andrea Saksúnová: Myslím, že je to otázka alebo odpoveď aj pre tých, ktorí už sú majiteľmi domov. Lebo stáva sa, že sa refinancujú úvery po nejakých fixáciách a podobne. A pri tých úrokových sadzbách, kde sú teraz, tak určite každé 0,1 alebo 0,2 % pomôže. Čiže je to možno aj taká rada pre tých, čo by rozmýšľali si niečo takéto dať urobiť. A teda smerujem aj otázku, že kto vystavuje takéto certifikáty?
Július Sič: V podstate na Slovenskej komore stavebných inžinierov nájdete odborne spôsobilé osoby. Naša spoločnosť vlastne aj cez externé firmy má tieto odborne spôsobilé osoby. To sú, my to voláme, že potrebujete mať pečiatku na tú spôsobilosť. A v prípade rodinných domov sú to vlastne dve pečiatky – je to tepelná ochrana budov a druhá pečiatka je vlastne technické zariadenie a vykurovanie budov. A títo odborníci vám vedia vlastne spraviť energetický certifikát budovy rodinného domu najčastejšie.
Andrea Saksúnová: Čiže je to niečo podobné, ako keď sa dáva znalecký posudok vypracovávať kvôli hypotéke? Takisto je to nejaký znalec s pečiatkou, príde, pozrie, vypracuje.
Július Sič: Áno.
Andrea Saksúnová: Vieš odhadnúť, koľko stojí takáto služba? My vieme napríklad, koľko stoja znalecké posudky, koľko stoja na byt, na domy. Tuná sú nejaké kategórie?
Július Sič: Teraz sme v roku 23, aby to bolo aktuálne možno aj pre poslucháčov, ktorí tento podcast budú počúvať v roku 24, 25, 26. Aktuálne sa rodinné domy pohybujú okolo 150 až 250 € na rodinný dom. Záleží veľmi od toho tvaru budovy, od toho, aký je veľký. Lebo rodinný dom môže byť aj malý bungalov. A môže to byť aj naozaj štvorpodlažná budova s výťahom, lebo aj také prípady sme mali. Ale toto je také to cenové rozpätie od tých 150 do 250 € za rodinný dom.
Andrea Saksúnová: Čiže takto sa s tým dá rátať náklad navyše dajme tomu ku znaleckému.
Július Sič: Tak.
Andrea Saksúnová: Nadviažem stále na túto tému, ktorú máme. A síce, že od októbra 2022 prebieha takisto obnova rodinných domov v rámci oficiálny názov Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Viem, že je možné získať príspevok na obnovu rodinných domov. Mohol by si nám povedať viac o tomto projekte?
Július Sič: Zase veľmi obšírna téma, ale môžem všetkých poslucháčov vlastne nasmerovať na stránky obnovdom.sk. Je to stránka, ktorú zaviedla Slovenská agentúra životného prostredia. Je to typická výzva, typický fond, ktorý už bol veľmi veľakrát za posledných 10 rokov, ale za mňa je to 1 z takých najvýznamnejších pre tých bežných zákazníkov fondová výzva. Dom rodinný by mal byť starší ako rok 2013. To znamená všetky domy rodinné pred rokom 2013 postavené a skolaudované. Zákazník by tam mal mať trvalý pobyt a mal by byť, samozrejme, aspoň čiastočným vlastníkom tejto nehnuteľnosti. A ide o to, aby sa staršie rodinné domy tak, ako sme spomínali v tých predchádzajúcich otázkach, trošku energeticky vylepšili. To znamená, aby sa im opravila napríklad obálka budovy, ktorú často spomínam, čo je vlastne zateplenie fasády, výmena okien, respektíve doteplenie strechy, doteplenie podlahy alebo stropu pivnice. Alebo nejaké riešenie technológie to znamená výmena vykurovacieho zariadenia, kotla a podobne. Pokiaľ by tieto úspory starý stav verzus nový stav získali aspoň 30 % úspory a viac, tak vie zákazník respektíve klient získať spätné prefinancovanie 60 % nákladov. Tieto náklady stanovuje benchmark, ktorý je na stránkach obnovdom.sk. A zároveň je to vlastne 60 % nákladov týchto cien a je to maximálne do výšky 14000 €. To znamená, že rádovo keby zainvestovali do rekonštrukcie okolo 23,5 – 24000 € a uznali by im všetky tieto náklady, tak ich vedia preplatiť až do výšky 14000 € maximálne. Respektíve keby tieto úspory boli vyššie ako 60 %, čo už je taká veľká rekonštrukcia, to už je také, že kombinácia fasáda, okná so strechou, výmena vykurovania a napríklad použitie nejakej aspoň lokálnej rekuperácie, tak je to až do výšky 19000 €, ale zase 60 % nákladov oprávnených, ktoré vlastne táto Slovenská agentúra životného prostredia napísala alebo stanovila. Potom sú tam ešte rôzne individuálne – do 90 %, ale to je pre zdravotne ťažko postihnutých, to sú už také individuálne prípady, ktoré sa vedia riešiť. Takže jednoducho povedané motivácia pre ľudí, aby si vedeli zatepliť alebo znížiť energetickú efektivitu stavby tým, že sa im vrátia nejaké náklady pri tejto rekonštrukcii naspäť.
Andrea Saksúnová: Týka sa tento plán obnovy iba rodinných domov?
Július Sič: Zatiaľ v rámci výzvy najväčšie portfólio využívajú práve rodinné domy. Aj ten budget, ktorý je na to vyčlenený, sme prepočítali zhruba na rádovo 30000 rodinných domov, čo je pre veľkú firmu, ktorá pôsobí na Slovensku, naozaj veľké množstvo posudkov a certifikátov. Ale myslím, že z tejto obnovy potom ďalej budú uvoľňované financie aj na rekonštrukciu občianskej vybavenosti. To znamená školy, škôlky, možno nejaké športové zariadenia. Viem, že sú ešte v pláne malé a stredné firmy, ktoré budú využívať dotáciu v rámci fotovoltiky. To znamená, že tých úsporných opatrení pre iné ako rodinné domy ešte určite bude v tomto pláne obnovy.
Andrea Saksúnová: Pochopila som to správne, že tie finančné prostriedky z dotácií budú vyplácané až spätne?
Július Sič: Tak. To znamená, zákazník si dá posúdiť dom. Získa informácie od nás, čo všetko má urobiť na tom dome stavebne, aby sa vylepšila jeho bilancia energetická. To si prefinancuje sám. A potom po zhodnotení tým druhým certifikátom to znamená, že certifikát po rekonštrukcii stanovíme tú úsporu energií, či bola aspoň 30 % a viacej a vtedy môže žiadať o refinanc tých zaplatených nákladov na túto rekonštrukciu.
Andrea Saksúnová: Čiže teraz predpokladám, že mnohí naši klienti alebo poslucháči si kladú otázku, ako teda tú rekonštrukciu na začiatku financovať. K čomu by som teda ja rada povedala, že od októbra práve začali banky ponúkať špeciálny typ úveru, ktorý je vlastne spojený s touto dotáciou. Sú tam nejaké podmienky, myslím, že sú tam úrokové sadzby od štyroch percent. Závisí to, samozrejme, od ratingu klienta so splatnosťou až do 10 rokov a maximálne do výšky 2800é €. A minimálne 4 veľké banky vieme už, že tieto úvery – niekde to volajú spotrebný úver, niekde ináč – ponúkajú. Jednak je tam zvýhodnená úroková sadzba a jednak je tam stopercentná zľava z poplatku za úver. Čiže na tomto mieste myslím, že si zodpovedal nám toho veľmi veľa. Možno je to taký pretlak informácií. A preto by som rada povedala, že vlastne v momente, kedy poslucháči už počúvajú tento náš podcast, tak vedia si nájsť aj linky, kontakty aj na mňa. Napríklad čo sa týka tejto poslednej témy tých špeciálnych úverov na toto, tak vieme vlastne poradiť, že ktorá banka aké má podmienky a čo by vedeli získať. Lebo myslím si, že tých 60 % je výborná vec. Tak ja veľmi pekne ďakujem, že si bol naším hosťom. Dozvedeli sme sa skutočne cenné informácie. Pokiaľ sa technológie posunú zase niekam inam a bude tu niečo nové, čo by sme teda mohli poslucháčom ponúknuť, tak veľmi radi ťa privítame znova. Ešte aby som nezabudla, čo sa týka tej obnovy domov, tak myslím prvé kolo do nejakého dátumu treba tie výzvy podávať. Mýlim sa, 28.2. je tam?
Július Sič: Prvé kolo bolo do v rámci októbra 22. To už je za nami. A k dnešnému dňu vlastne je vyhlásené druhé kolo, ktoré je dvadsiateho ôsmeho februára. Takže sa vtedy otvára to druhé kolo. Neznamená, že dovtedy treba všetko mať pripravené, ale je dobre mať už niektoré rozbehnuté projekty pripravené. A od dvadsiateho ôsmeho februára vlastne môžu podávať žiadosti v rámci druhého kola plánu obnovy.
Andrea Saksúnová: Dobre. Tak ja ďakujem veľmi pekne ešte raz za návštevu. Milí poslucháči, ja len zopakujem, že mojím hosťom bol Julo Sič, s ktorým sme sa rozprávali o energiách a o úspore na nich. Tešíme sa na vás aj nabudúce, dovidenia.
Július Sič: Ďakujem za pozvanie a prajem úspešný deň.
