Hosť:
Moderátor: Marek Varga | LinkedIn, Facebook, Instagram, Web 

Epizóda NRoPE 025 – audio

Prepis

Marek Varga: Ahojte, vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Marek Varga: a pôsobím ako tímlíder a finančný konzultant v spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Čaká nás smutné výročie a to 24. február, kedy začal nevyprovokovaný Ruska na Ukrajinu, ktorý viedol vo veľkoformátový vojenský konflikt. Je to zároveň pokračovanie v anexii na Krym z roku 2014 a ďalšie zaberanie území Ukrajiny. Prišiel nám od vás podnet, že k téme vojny a ňou spôsobeným vplyvom na naše investície a ako sa chovali finančné trhy a podobne sme sa ešte nevenovali. Preto som rád, že dnes prijal moje pozvanie Peter Friedmann, 1 z majiteľov spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Peter, vitaj. 

Peter Friedmann: Ahoj, Marek. Ďakujem za pozvanie. 

Marek Varga: Dnes sa s Petrom budeme presne rozprávať na túto tému, aby sme si nejak bližšie priblížili, ako sa máme chovať, aké máme mať návyky a podobne. Takže Peter, prvá otázka – ako sa vlastne zachovali trhy a dlhodobé investície po začatí konfliktu? 

Peter Friedmann: Musím povedať, že si veľmi dobre pamätám začiatok konfliktu, lebo som v tom čase bol na dovolenke a priateľka vstala trošku skôr ako ja. A keď som sa zobudil, tak mala slzy v očiach a som sa pýtal, že čo sa stalo. A ona teda, že vypukla vojna. No a, samozrejme, potom tie trhy na to reagovali dosť ostro prepadom. Odvtedy ale uplynulo tak, ako si to v úvode povedal, už dosť času v zásade takmer rok a bolo tam veľa sprievodných ďalších problémov, ktoré spôsobili to, že tie trhy išli v minulom roku relatívne ostro dole. A čo bolo zaujímavé, je, že išli ostro dole vo všetkých oblastiach. Tuším, že z tých štatistík, ktoré som si pozeral, tak pre tú takú štandardnú stratégiu 60 na 40 – 60 % akcií, 40 % dlhopisov to tuším bol neviem, že či nie druhý najhorší rok v histórii alebo nejako tak. Však možno keď si čítal tiež tie štatistiky, môžeš ma doplniť. 

Marek Varga: Hej, vlastne môžeme povedať, že aj druhý pilier priznal, že majú najhorší rok v histórii za sebou, lebo aj dlhopisové kvázi garantované fondy išli dole, čo sa historicky nestalo. Aj kvôli tomu sme museli meniť, sa musela meniť legislatíva. Lebo bolo to nastavené tak, že by museli doplácať z vlastnej hodnoty, aby aspoň boli tí klienti na nule. 

Peter Friedmann: Tak, tak a tým pádom bolo to také zaujímavé, že plošne dá sa povedať, že takmer všetky aktíva klesali. Lebo došlo k naakumulovaniu viacerých problémov v ekonomike. Ten prvý začala ešte COVID kríza, ktorá bola riešená zo strany centrálnych bánk v zásade ľudovo povedané tlačením peňazí. Čo keby sme len veľmi v krátkosti chceli vysvetliť, tak vo svojej podstate jednak tie úrokové sadzby boli na nulách aj v Európe, aj v Amerike a druhá vec – bolo to sprevádzané masívnym, masívnym vykupovaním štátnych, ale aj korporátnych dlhopisov. Čím sa teda pumpovali nové peniaze zadarmo dá sa povedať, lebo tie úroky boli teda blízke nule. Sám si pamätám tuná na situáciu, kedy dokonca jedna zo slovenských bánk sa chválila emisiou dlhopisov so záporným úrokom. Čiže v tom čase sa teda veľa peňazí napumpovalo do ekonomiky. Rovnako tak nielen teda v tej monetárnej časti politiky, ale aj vo fiškálnej, kedy vlády dávali rôzne pomoci, stimuly a tak ďalej. No a teda došli sme k problému, kedy nie, že rovnaké množstvo tovarov a služieb, ale ešte aj trošku menšie množstvo tovarov a služieb naháňalo oveľa väčšie množstvo peňazí. Čo logicky zapríčinilo teda rast cien a infláciu. A prečo teda nie rovnaké ale menšie množstvo tovarov a služieb? Nuž, to bolo práve spretrhaním tých odberateľsko-dodávateľských reťazcov, ktoré spôsobil COVID. No a do tohto prostredia potom vypukol takto masívny vojenský konflikt, čo myslím si, že môžeme povedať, že na európskom území v zásade od druhej svetovej vojny takto veľký konflikt nebol. A tento konflikt v zásade tým, že Európa bola masívne závislá od ruských energonosičov, tak spôsobil ďalší veľký cenový šok a teraz v oblasti v zásade energií. No a keďže energie potrebujeme na to, aby sme mohli poskytovať akékoľvek služby alebo vyrábať akékoľvek produkty, tak to sa zase prenesene prenieslo do inflácie. No a tieto problémy spôsobili, že museli centrálne banky reagovať. V Amerike to bolo skôr a začala teda americká centrálna banka FED agresívne zvyšovať úrokové sadzby. No a v Európe s určitým oneskorením ale taktiež ECB-čka teda nabehla na rovnaký trend. Čo samozrejme tieto zvyšujúce sa úrokové sadzby, ja to zvyknem hovoriť tak, že ony fungujú… Som si požičal tento príklad od Warrena Buffeta, že vlastne tá základná úroková sadzba to je ako gravitácia, hej, že čím je vyššia, tak tým je silnejšia tá gravitácia a tlačí ceny aktív smerom nadol. Rovnako tak akcií, rovnako tak nehnuteľností a rovnako aj dlhopisov, pričom, samozrejme, tie nehnuteľnosti trošku s nejakým opozdením reagujú. Ale už to teda vidíme, že aj nehnuteľnosti začínajú aj na Slovensku, ale to je pre celý západný svet spoločné, že korigujú smerom nadol. Takže vplyv vojny a ako zareagovali trhy, tak zareagovali výrazným prepadom. No a v zásade jediné, čo nejakým spôsobom rástlo, bola, bol sektor energies, kde tieto firmy na tom nejakým spôsobom profitovali. A potom možno komodity, ale komodity sú strašne nepredvídateľné a veľmi, veľmi volatilné, čo koniec-koncov aj teraz vidíme, že síce tie spotové ceny či už plyny alebo elektriky sú stále relatívne vysoko, ale oveľa nižšie, výrazne, výrazne nižšie oproti tým maximám. 

Marek Varga: Áno, tam v podstate aj plyn, aj elektrina bol ten problém. Elektrina, že vlastne Nemci odstavujú svoje jadrovky úplne kontralogicky, ale dobre. A zároveň Francúzi po koronaodstávkach respektíve predĺženej tej servisnom intervale museli odstaviť veľa jadroviek a tam bol veľký prepad dodávok. Veď francúzsky dodávateľ myslím, že ich distribútor vravel, že občas nakupovali elektrinu aj za 10000 dolárov za megawatthodinu, že tie tisíc eurá, ktoré sme my videli, to je už je len taká menšia externalita. Takže tam sa to nakopilo. No a skrz toho, že správne si myslím, že sme sa dohodli, že treba Rusko nejak zatlačiť do kúta, tak sme sa začali odstrihávať od ich energonosičov – plyn a ropa a podobne -, tak keďže veľa elektrární bolo plynových, tak to vyhnalo cenu elektriny. A plyn a všetko dokopy sa to vlastne spojilo a išlo to hore. Teraz sa to už vidíme, že dosť výrazne ukľudňuje. Nemci spustili nejaké terminály na prekládku LNG, Poliaci spustili, čo už mali naplánované, takže už sa to stabilizovalo. Sme aktuálne dneska je keď nahrávame, 24. januára, tak máme nejakých tých 60 € za… neviem za tú jednotku plynu. Teraz neviem, to by som klamal, keby som povedal čoho. Dobre. Vlastne ktoré investície teraz vlastne odporúčaš na krátkodobé uloženie v tomto období a čo na dlhodobé? Keď sa na to pozeráme, ako sme na tom teraz? 

Peter Friedmann: No, ono zaujímavé je, že dá sa povedať, že jedna z najlepších investícií vlastne aj v tom minulom roku bola hotovosť v pomere k ostatným aktívam, lebo letela najmenej. 

Marek Varga: Myslím, že pomarančový džús ten najviac získal. (smiech) Nejakých 40 %. 

Peter Friedmann: Takže čo sa týka tých krátkodobých investícií, tam skôr je to o tom, že teda snažíme sa znižovať, minimalizovať vplyv inflácie na naše peniaze. Ale rozhodne je nereálne očakávať nejaké prekonávanie inflácie v krátkodobom horizonte. Takže tam záleží od toho, že či sa naozaj bavíme o nejakých úložkách do jedného roka, alebo či tam je aspoň nejaký troj-päťročný horizont. Vo svojej podstate postupne budú určite na tie zvyšujúce sa úrokové sadzby reagovať aj jednak banky, čo sa týka sporiacich alebo termínovaných účtov. Prípadne potom sú to rôzne nejaké depozitné kontá, ktoré sú nástroje peňažného trhu a tie taktiež reagujú vlastne na tie zvyšujúce úrokové sadzby tým, že ponúkajú lepšie zhodnotenie klientom. Ale netreba tam teda, ako som spomínal, očakávať nejaké porážanie inflácie. No a z toho strednodobého hľadiska už začínajú byť celkom zaujímavé v zásade aj nástroje, ako sú napríklad realitné fondy, ktoré sa dajú využiť, kde ten nájom vie z určitého hľadiska nahrádzať práve tú infláciu, respektíve ju nejakým spôsobom minimalizovať jej vplyv. A prípadne potom ešte čo sa týka dlhopisov, tak tie taktiež vlastne významným spôsobom zvýšili tie takzvané jildy alebo úroky, ktoré dnes sú. A tam je ale dôležité povedať, že pre klientov pre ľudí, že je nevyhnutné ale tie dlhopisy v tomto prostredí držať do splatnosti. Lebo ak sme v prostredí, kde ešte tie úrokové sadzby porastú, tak potom ak by som ten dlhopis chcel v priebehu teda do vydržania do tej splatnosti predať, tak je možné, je ho predám za menej, ako som ho kúpil. A tam tým pádom je dopredu veľmi dôležité jednak si premyslieť, že či viem dodržať tú dobu investície, a druhá vec – určite treba ešte viac ako kedykoľvek predtým posudzovať riziko toho emitenta, nakoľko pri nízkych alebo nulových úrokových sadzbách môžu prežiť aj rôzne také tie zombie spoločnosti, ktoré ľahko v tom prostredí vedia zohnať nejaké peniaze. Aj keď nie sú schopné generovať zisk. Čo pri prostredí, kedy je ťažšie zohnať peniaze a tie peniaze sú drahšie, môže spôsobovať krachy. Takže určite ľuďom je známe problémy ohľadom Arci, ktoré boli masívne medializované. A vyzerá to teraz, že tam to bude dosť nešťastný koniec s veľkými stratami. Hovorí sa možno 30 – 40-percentná náhrada vkladov investorov. Alebo prípadne bolo nedávno medializované aj prípad skupiny, ktorá sa volala, že Helske, ktorá teda robila, vraj nejaké starobince chcela robiť v Nemecku a tak ďalej. Taktiež to skončilo tak, že v zásade investorom ostali len oči pre plač. 

Marek Varga: Tak tam myslím, že zostala jedna nehnuteľnosť v Levoči a toť vsio. Dobre, keď sa na to pozeráme takto, čo ak mi teraz končí investičný horizont? Máme v princípe dve možnosti – jednou sú dlhopisy, kde tam sa nás to v princípe netýka, lebo ten investičný horizont skončí, tam to nevieme predĺžiť. Ale napríklad mám zainvestované v ETF fondoch alebo niečo na akciovom trhu a nakúpil som historicky možno za 10000 €, teraz to kleslo na 7000. Keď mi končí investičný horizont, musím to vybrať, alebo mám počkať, alebo podobne? 

Peter Friedmann: Ja sa snažím ľuďom odporúčať, aby ak je to možné, tak aby v takomto prípade určite tú investíciu nevyberali. Pre tých, ktorí sú v tej pozícii, že majú ešte nejaké peniaze, ktoré sú schopní dokonca ešte priinvestovať, tak určite to je vhodná chvíľa. Aj z historického hľadiska tie poklesy, ktoré sme mali či už na napríklad technologickom indexe Nasdaq, tie sú vyslovene, že výnimočné, hej. To je fakt výpredaj. A taktiež dosť významný… Tam ten Nasdaq bol okolo 30 % vlastne za minulý rok a cca okolo 20 % bol S&P 500. Čiže to sú, to sú poklesy, pri ktorých je to veľmi, veľmi zaujímavé prikupovať. No a pre tých, ktorí teda nemajú nejaké voľné zdroje na prikupovanie, alebo je im tá situácia nepríjemná psychologicky, tak určite odporúčam vydržať. A ideálne ak teda majú dobre nastavený svoj vlastný plán osobných financií, tak skôr pracovať s peniazmi, ktoré boli uložené v nejakej rezerve či krátkodobej alebo strednodobej. A na tieto dlhodobé peniaze nesiahať. Tu možno len poslednú myšlienku doplním, že preto je extrémne dôležité naozaj pracovať s komplexným manažmentom osobných financií a aby klienti mali tú krátkodobú rezervu prípadne strednodobú aspoň teda na 6 mesačných výplat práve preto, lebo nikdy nevieme, aká situácia bude. A keď tieto peniaze vám umožnia nelikvidovať vaše akciové portfólio v období krízy, tak v zásade vám priniesli obrovské zhodnotenie, hej. A nebol to iba cash, ktorý nejakým spôsobom uberala z neho inflácia, ale bola to poistka, ktorá umožnila, že ste na akciách zarobili. Tak preto je to dôležité. 

Marek Varga: Áno, bude epizóda v najbližšej dobe aj ohľadom manažmentu osobných financií. S kolegom Jánom Kušnírikom sme sa presne na túto tému pozerali na ten big picture, aby sme vedeli klientom predstaviť, ako sa majú na to pozerať. A že aby to portfólio mali dobre vyskladané. Dobre. A mne ešte pri tejto otázke napadlo presne aj to, že väčšina ľudí si myslí, že keď skončí ten investičný horizont, že musia vybrať úplne všetko, hej, keď nejak potrebujú peniaze. Ale tak my vieme robiť aj čiastkové výbery, hej, že ak mi niečo náhodou vyletí a neviem to už zo všetkých ostatných rezerv vykryť, tak ja môžem dajme tomu vybrať 10 % toho portfólia. Nemusím to vybrať úplne celé, že neznamená to, že teraz mi končí investičný horizont, tak ja to musím všetko vybúchať, odpredať a idem preč. Takže ešte aj tento pohľad ma potom napadol. 

Peter Friedmann: Určite súhlas. Ja len doplním, prepáč, že aj teraz stále odporúčam aj klientom, aj kolegom knihu od Morgana Housela Psychológia peňazí a on tam veľa hovorí o tom, že… 

Marek Varga: Veľmi dobrá kniha. 

Peter Friedmann: Že ako je extrémne dôležité teda mať dostatočný hotovostný vankúš práve na tieto nepredvídateľné udalosti a o tom, že ak vám ten vankúš dovolí prečkať to búrlivé ťažké obdobie, tak je to niečo, čo vám doslova môže zachrániť akože to finančné zdravie, tú finančnú kožu. Takže preto veľmi dôležité, určite súhlasím s tebou. 

Marek Varga: Áno, lebo robíme investície na 10, 15, 20, 30 rokov podľa toho komu a môže sa stať, že po piatich rokoch vybúchame všetko, lebo sme nemali vytvorený ten vankúš a vlastne porušili sme hneď to prvé, že tá investícia má byť dlhodobá. Dobre. Čo si myslíš, čo sa bude diať, ak skončí konflikt na Ukrajine? Nejak ukľudnia sa trhy? Alebo už sa ukľudnili vlastne, odkedy to začalo? 

Peter Friedmann: No, teraz je to také zaujímavé obdobie akože posledných pár týždňov od nového roka, kedy tie trhy sa snažia stále predbiehať to, čo sa udeje, cca o takých 6 až 9 mesiacov. Čiže snažia sa započítať všetky dostupné informácie, ktoré sú, a už teraz investovať na základe tých informácií v predvídaní toho, čo by mohlo prísť. No a hlavne čo sa týka teda aj amerických, ale aj európskych trhov, tak jednak v Európe sa tie vyhliadky trošku zlepšili z dôvodu toho, že máme veľmi teplú zimu a energie sú relatívne lacné oproti tomu, čo sa odhadovalo, nie, samozrejme, v tom absolútnom vyjadrení. No a v tej Amerike sa začínajú z viacerých dát objavovať náznaky toho, že inflácia sa dostáva pod akú-takú kontrolu, alebo že začína klesať. No a tie veci ony spolu súvisia s tým konfliktom, lebo ten konflikt, samozrejme, má veľký vplyv na energie. Ale tu by som nechcel, aby ľudia mali aj od toho nejaké zasa až také prehnané očakávania. A to z toho dôvodu, že Európa sa už od ruských energonosičov odklonila, urobila zmeny, ktoré sú z veľkej časti nevratné alebo ťažko vratné. A tým pádom my sme sa vydali na takú tú cestu, že jednak chceme mať viacej tých zelených energií, čo je v príkrom rozpore s tými Nemcami, o ktorých si rozprával, tí … (skáču si do reči 16:38). Uhoľných elektrárňach. Ale ako strategicky to je zámer. Čo znamená, že v tom najbližšom období asi môžeme rátať s tým, že tie ceny energií v Európe budú vyššie. A zrejme taktiež môžeme rátať s tým, že sa budú premietať potom v cenách tovarov a služieb. Čiže hneď zázračne to vlastne akože mávnutím čarovného prútika nezmizne. Určite ale zmizne to, že trhy sa snažia oceňovať riziko, že ten konflikt by mohol prerásť v nejaký väčší globálnejší konflikt. Takže toto si myslím, že sa vie prejaviť. A čo bude mať väčší vplyv teda na trhy, je určite to, ako sa podarí dostať pod kontrolu infláciu a následná reakcia centrálnych bánk. Čiže toto je niečo, čo bude mať najväčší vplyv. A to je aj to, kvôli čomu teraz sme videli vlastne v tom nejakom krátkom období, že mierne sa začali zdvíhať tie hlavné indexy. 

Marek Varga: Áno, ono aj Národná banka Slovenska vydala posledne analýzu s tým, že začína to vyzerať tak, že tá inflácia začína stagnovať. Akože neklesá, ale už je to ten prvý pozitívny bod, že možno sa blížime k tomu vrcholu, alebo už sme na ňom a sa to začne ukľudňovať. Dobre, vlastne tie zmeny na trhoch, ktoré nastali, boli spôsobené len vyložene konfliktom na Ukrajine, alebo osobne si myslím, že tých problémov sa naskladalo viacej? Hej, že aj tá inflácia, aj tieto veci, ako sa na to pozerať? 

Peter Friedmann: Tak ja by som možnože sa odvolal na ten úvod, kde sme rozprávali presne o tom, ako sa nám to naskladalo. Hej, že vlastne prišiel ten COVID, ten COVID spôsobil potrebu rýchlej reakcie centrálnych bánk. Vytlačilo sa relatívne veľké množstvo peňazí, úrokové sadzby totálne na nule. Do toho potom tie štátne fiškálne stimuly a popretŕhanie odberateľsko-dodávateľských reťazcov a do toho potom ten vojenský konflikt. Ale ten vojenský konflikt keď ho rozvinieme, tak jeho vplyv je významný v tom, že veľa ekonómov teraz hovorí o takom efekte deglobalizácie alebo takzvaný nie, že bol niekedy, že offshoring, že v zásade bola snaha dať fabriku tam, kde sa dalo vyrábať najlacnejšie. Toto bol akože hlavný a možnože aj jediný cieľ, ktorý tam bol. No a teraz po tom Covide, ale aj po vlastne tom vojenskom konflikte tak skôr firmy rozmýšľajú, ako umiestniť svoje fabriky tam, kde je spriatelená jurisdikcia, kde rozmýšľajú z hľadiska ako keby hodnôt a práva veľmi podobne, kde sa nemusíme obávať toho, že by sme sa nevedeli dostať k tým produktom a k tým službám. A, bohužiaľ, ale teda je to vidieť, že sa vytvárajú také určité akože osi kooperačné, kde na jednej strane je ten východný blok reprezentovaný v prvom rade teda veľmi, veľmi silnou Čínou a kde sa dá povedať, že Rusi majú bližšie určite k Číne ako k nám, ku tomu západnému svetu. A prípadne tam je potom tá Severná Kórea, no a na druhej strane, kde máme vlastne prakticky Severnú Ameriku a Európsku úniu ako ten západný svet. No a tento proces je spôsobený tou vojnou a vo svojej podstate on taktiež určitým spôsobom zdražuje ceny tých tovarov a služieb, lebo už to nie je len o tej cene, za koľko daný tovar alebo produkt vyrobíme, ale už je to aj o tom, ako bezpečné je mať tam fabriku. A poviem len príklad, hej, že ja neviem proste Čína si vymyslela tú Zero COVID Policy a jednoducho Gigafactory Šanghaj od Tesly muselo byť na určité obdobie proste zavreté. Čo je niečo, čo by sa v Európskej únii čiže ani Gigafactory Berlín alebo tie, ktoré má Tesla v Spojených štátoch amerických, tak sa to nestalo a nemusia sa toho obávať. 

Marek Varga: Áno, vyzerá to tak, že bude veľká snaha vrátiť aj výrobu sofistikovanejšiu naspäť do Európy, čo sa týka čipov a podobne. Veď ono najviac čipov sa vyrába na Taiwane, ale výrobca tých strojov a vlastne na vlastne osvecovanie tých dosiek tak je holandský alebo dánsky, teraz si neviem spomenúť. Že my vlastne vieme vyrobiť to najdrahšie na tom, ale pošleme to niekam inam a sami si to nevyrábame, hej. Je snaha Európskej únie vlastne presadiť to, aby sme mali fabriky na výrobu čipov aj priamo na starom kontinente. A Američania sa o to isté snažia, ešte začali myslím, že za Trumpa. Teraz sa to ešte viacej boostlo tým konfliktom. Ono keď sa tak vezme aj Ivan Korčok ešte presne spomínal aj to, že máme spoluprácu s Amerikou a Kanadou na vojenskej úrovni vďaka Natu na vysokej úrovni. Ale ekonomicky medzi sebou si kladieme polienka pod nohy, hej, že nevieme sa na tom dohodnúť. A je to trošku na hlavu, hej, že vojensky fajn, ale ekonomicky nie. A v ekonomike máme viacej peňazí, ako máme v tej armáde. Peter, čo vlastne spôsobilo prepad cien dlhopisov a akcií vlastne na trhu? Keby si to vedel v skratke nejak vysvetliť. 

Peter Friedmann: Skúsim tak nejako laickejšie to vysvetliť. Tak v zásade ono tak, ako sme spomínali, že Warren Buffet teraz rád používa príklad, že základné úrokové sadzby sú ako gravitácia. No a prečo je tomu tak? Tak je tomu tak kvôli tomu, že v zásade od sadzby, ktorú nastavia centrálne banky, sa potom odvíjajú aj úrokové sadzby, ktoré na dlhopisoch ponúkajú štáty. No a štátne dlhopisy, či už je to americký štátny dlhopis alebo prípadne nemecký štátny dlhopis, teda štátne dlhopisy krajín, ktoré sú považované za extrémne bezpečné a silné, tak sa vo finančnom svete vnímajú ako taká kotva, taká bezriziková investícia v úvodzovkách. Nič neni bezrizikové, ale teda v zásade vnímame to tak, že to je ako investícia s tým najmenším možným rizikom. No a tam teda keď dôjde k tomu, že tieto štátne dlhopisy ponúkajú veľmi zaujímavý a atraktívny výnos, tak všetky ostatné aktíva musia na to reagovať. A teda napríklad tu sa udialo to, že teda v tej najvyššej ako keby najvyššom momente americký štátny dlhopis na 10 rokov dokonca ponúkal zhodnotenie nad 4 % ročne, no a to už je veľmi atraktívne. A tým pádom logicky keď ja viem, že môžem si kúpiť americký štátny dlhopis so štvorpercentným úrokom, alebo môžem si kúpiť byt, ktorý keď prepočítam, za akú sumu som schopný ten byt aktuálne prenajať na trhu, a zistím, že ten hrubý výnos tam je dajme tomu tiež 4 alebo 5 % (pri nehnuteľnostiach – novostavbách možno ani toľko, lebo je to akože tak vysoká cena), tak v zásade je to absolútne nelogické. Lebo prečo by som sa mal boriť s tým, že či budem mať nájomníkov, nebudem mať nájomníkov, či mi niečo poškodia, nepoškodia, ako dlho bude prázdna tá nehnuteľnosť, keď môžem bez rizika proste mať ako 4 % vo vrecku? To znamená, že logicky investori tým pádom chcú skôr tie svoje peniaze umiestniť do toho amerického vládneho dlhopisu a nechcú ich mať napríklad teda v tých nehnuteľnostiach. Pokiaľ nezačnú nehnuteľnosti tiež ponúkať nejaký nadvýnos nad tieto americké štátne dlhopisy. Čiže ak by som napríklad zarátal, že keď porovnám ten hrubý nájom s kúpnou cenou a vyjde mi to ročne na 8-percentné zhodnotenie, čo je raz toľko, ako je teda ten americký vládny dlhopis, tak vtedy možno budem ochotný s tými nájomníkmi tamto riskovať, lebo je tam nejaká, nejaký, nejaké… ten nadvýnos. No ale na to, aby sa to tam dostalo, to znamená, že ja nie som veľmi schopný nafúknuť nájmy na trhu, čiže musí len cena toho bytu klesnúť, aby ten nájom mi v porovnaní s cenou bytu vedel akože generovať takýto výnos. No a veľmi podobným spôsobom vlastne sa správajú aj akcie. Kedy akcie sú vlastne ohodnocované takzvaným PE multiplom alebo násobkom, čo je nič iné po slovensky, ako keby koľkonásobok ročného zisku je vlastne cena danej akcie. No a pred krízou, keď boli tie sadzby okolo nuly, tak pri rastových firmách naozaj tam sme videli aj také šialenosti, že ja neviem 130 rokov a takéto veci. Pri niektorých technologických firmách úplne v pohode, že 70 rokov a tak. Tie veľké Facebook, Amazon a tak ďalej tie sa obchodovali cez 40 rokov zisku. No a to je niečo, čo potom ale ten trh nie je absolútne ochotný akceptovať. A prečo? Zase keď si dáme, že akože na to, aby som mal návratnosť investície, to je 100 %, a teda má sa mi vracať akože 40 rokov tá investícia, tak to v zásade predstavuje ako keby 2,5-percentné ročné zhodnotenie. No, tak keď ten americký dlhopis mi nesie ako 4-percentný výnos, tak to je absolútne neakceptovateľné na akcii, keď ešte riskujem to, že však tá firma môže sa jej dariť, nemusí. Je to predsa trhové prostredie, riziko a tak ďalej. No a to sme mohli vidieť teda v tom, že dnes, keď si pozrieme násobky, za ktoré sa obchodujú tie spoločnosti, tak došlo ku významnej korekcii. Hej, je to vidieť aj na tom ako keby PE, ktoré je na celom napríklad S&P 500 indexe alebo Nasdaq indexe, kde to išlo významne dole, ale je to vidieť taktiež aj aj na jednotlivých firmách. Takže toto to zvyšovanie tých základných úrokových sadzieb teda vlastne potom spôsobilo reakciu všetkých ostatných aktív na teda zhodnotenie tých bezrizikových investícií. A preto vidíme poklesy cien iných finančných aktív, ale aj teda nehnuteľností, pozemkov postupne alebo dlhopisov či akcií. 

Marek Varga: Keď si vezmeme len jednoizbáky v Košiciach, klesli za posledné obdobie o 12 %. A keď už spomíname aj tie technologické firmy, tak oni tiež sú, využívajú bankové úvery a podobne. A im tiež stúpla obsluha dlhu, takže to museli nejak korigovať. Aj teraz bolo aj hlásené veľké prepúšťanie – Alphabet, Facebook a všetci vlastne robia nejaké korekcie, aby stabilizovali svoj cashflow a vedeli naďalej generovať nejaké tie zisky. Ale áno, ich ceny vďaka tomu aj výrazne klesli. 

Peter Friedmann: Presne tak. Čo zase môže byť zase zaujímavé pre ľudí, ktorí sú dlhodobí investori, majú dlhodobý mindset a teraz vo výpredaji vlastne nakúpiť tie zaujímavé globálne indexy. Tak, ako hovorieva Warren Buffet, že ľudia sa tešia, keď je výpredaj a je zľava v potravinách, ale nejakým spôsobom veľmi ťažko prežívame, keď teda klesne cena nášho či už dôchodkového alebo nejakého investičného účtu. Pričom ak nepotrebujeme tie peniaze dnes ani zajtra, tak by sme sa mali tešiť a mali snažiť teraz nakúpiť čo najviac. 

Marek Varga: Áno, sme síce profesionáli, ale tiež na to občas pozeráme, že uf, dobre, ale tak tiež si musíme sami vyprodukovať návyk, že nepozeráme na svoj účet každý deň, lebo to je adrenalín za adrenalínom občas. 

Peter Friedmann: Súhlasím a mám to rovnako, ako si to popísal. 

Marek Varga: Dobre, Peter, ešte sa ťa opýtam poslednú otázku. Čo aktuálne čítaš? (smiech) 

Peter Friedmann: Tak cez sviatky som ešte doťahoval knihu Atómové návyky od Jamesa Cleara. Ona v zásade celkom dobre nadväzuje, predtým som čítal Silu zvyku (Charles Duhigg). No a teraz som sa dostal k takej zaujímavej téme, ktorá je v zásade celkom aj aktuálne v médiách a tak vo verejnosti vďaka projektu ChatGPT a spoločnosti OpenAI. Ja som si zakúpil knihu od autora, ktorý sa volá, že Mo Gawdat, volá sa kniha Scary Smart. A je to v zásade človek, ktorý robil CEO divízie Google X, teda tá časť firmy Google, ktorá sa zaoberá práve rozvojom prevratných projektov. Takže veľmi zaujímavé čítanie. 

Marek Varga: Veľmi si sa vydesil, či? (smiech) 

Peter Friedmann: (smiech) Musím povedať, že je to určite čítanie, pri ktorom človek sa aj môže trošku zľaknúť. Možno aj preto je dobré o tejto téme trošku podiskutovať, lebo vo svojej podstate v minulosti stále keď prišli nejaké prevratné objavy, či to bolo objavenie najprv parného stroja a potom neskôr vlastne elektrickej energie a masové rozšírenie elektrickej energie, automobilu a telefónu, neskôr lietadla, vždy bola veľká obava o to, že teda prídeme všetci o prácu a už nebudeme mať čo robiť. A nakoniec ten trh práce stále vlastne sa zväčšoval spolu s tým, ako rástla aj populácia na zemi. A stále vlastne bolo tej práce viac a viac a viac a je paradoxné, že dnes, kedy máme najväčšie technológie a najlepšie, tak v zásade sa v západných krajinách rozprávame o obrovskom nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily. A že skôr teda ako prebytok pracovníkov tak narážame na to, že firmy sa sťažujú, že teda nemajú dosť kvalitných kvalifikovaných ľudí. Čiže ja osobne verím, že aj tá umelá inteligencia nám pomôže významným spôsobom zvyšovať produktivitu a skôr rozšíri naše možnosti a že to skôr pôjde tým pozitívnym smerom. 

Marek Varga: Tak ono máme teraz takú veľmi zvláštnu eventualitu na Starom kontinente aj v Amerike, že populácia starne a historicky nám vždy pribúdali pracujúci, takže nebol problém to korigovať. A teraz nám paradoxne pracujúci ubúdajú, aj keď ľudí je približne rovnako. Takže máme viacej ľudí v neproduktívnom veku a vďaka tomu máme aj nedostatok zamestnancov. Akože je to také, historicky sa nám to ešte nestalo. No, uvidíme, čo do toho zapracujú rozvíjajúce sa trhy, lebo aj Čína začala starnúť, majú problém s populáciou. Vyzerá to, že do dvoch – troch rokov ich predbehne India ako najľudnatejšia krajina, lebo tam nemali politiku jedného dieťaťa a podobne. A Čína sa borí napríklad aj s tým, že veľmi zdraželi nehnuteľnosti, čo vidíme aj u nás, ale u nich ešte rapídne viacej. A ľuďom sa nechce mať veľmi deti, lebo aj školstvo je drahé aj všetko podobné. Dobre, Peter, ako som spomínal, to bola moja posledná otázka. Veľmi pekne ti ďakujem, že si si na nás našiel dnes čas. 

Peter Friedmann: Ďakujem aj ja veľmi pekne za pozvanie a teším sa možno na nejaký ďalší rozhovor v budúcnosti. 

Marek Varga: Určite niečo vymyslíme. Moje meno je Marek Varga a sprevádzal som vás dnešným podcastom NA ROVINU o peniazoch. Ak by ste potrebovali poradiť vo svete financií, alebo ste mali návrh na témy, ktoré vás zaujímajú, neváhajte ma kontaktovať na marekvarga@prosight.sk. Môžete nás sledovať na Facebooku, Instagrame, na webe Narovinu.online. Sme už aj na TikToku. A aj dnešná epizóda vznikla s podporou PROSIGHT Slovensko. Prajem vám ešte príjemný zvyšok dňa, ďakujem, ahojte.