Hosť: Kamil Glinský / web 
Moderátor: Ing. Martin Šaffa / LinkedIn , Facebook, Instagram, Web … 

Epizóda NRoPE 020 – audio

Prepis

Martin Šaffa: Pri počúvaní novej časti podcastu NA ROVINU o peniazoch vás víta Martin Šaffa. Dnes sa spoločne pozrieme na tému štúdia a práce v zahraničí. Nechceme ale týmto šikovné mozgy posielať preč natrvalo. O tom, aké skúsenosti a zručnosti môže človek nabrať, čo všetko je potrebné vybaviť, ale aj o tom, prečo sa následne vrátiť so skúsenosťami späť na Slovensko, o tom sa dnes porozprávame s Kamilom Glinským z agentúry Injoy agency, ktorá prácu a štúdium v zahraničí sprostredkúva. Kamil, vitaj. 

Kamil Glinský: Ahoj, Maťo, zdravím poslucháčov. 

Martin Šaffa: Zároveň našich poslucháčov upozorňujem, že počúvajte dnešnú epizódu pozorne, pretože po vydaní tohto dielu bude na našom Instagrame prebiehať súťaž o vecné ceny, ktoré sem Kamil doniesol. A Kamil, teda začal by som rovno otázkou, aké typy programov ponúkate? 

Kamil Glinský: Poďme na to. Zameranie našej agentúry by som rád rozdelil podľa krajín, ktorým sa hlavne venujeme. Sú to Amerika, Kanada a Austrália a ich kombinácia. Alebo teda vysvetlím to ešte takto: pri tej… Ide o špecifické zameranie na konkrétne programy, ktoré sú kultúrno-výmenné programy a sú na základe bilaterálnych dohôd medzi danými krajinami. 

Martin Šaffa: Čo znamená kultúrno? 

Kamil Glinský: Ide o príležitosť alebo možnosť zažiť tú krajinu osobne a spoznať tú danú kultúru. 

Martin Šaffa: Aha, OK. 

Kamil Glinský: Čiže napríklad v prípade Ameriky, keď to môžem skonkretizovať, bavíme sa o work and travel programe. Ide o program pre študentov denného, denných vysokých škôl alebo denných študentov vysokých škôl takto. A možno to viacerí poslucháči poznajú, ide o letný program medzi ročníkmi. Často sú to práce plavčíkov, prípadne nejakých… v nejakých giftshopoch a podobné základné práce alebo v kempoch. Takisto potom ďalšia krajina alebo odlíšil by som ešte z týchto troch spomínaných krajín Kanadu a Austráliu v prípade tých pracovných programov. Tam je to naviazané na programy work and holiday alebo v prípade Kanady sa volá Working holiday. Ide o ročný pracovný program. Tam už nie je podmienka, aby človek bol študentom vysokej školy denného štúdia. Ale kritérium napríklad je v prípade Kanady do 30 rokov, pardon to bola Austrália do 30 rokov. A v prípade Kanady je to do 35 rokov, znalosť angličtiny. Už zachádzam trošku do podmienok a do detailov. Takisto mať nejaký balík peňazí našetrený ako finančnú zábezpeku. Takisto je pri Austrálii, trošku sa tam vopchalo to študovanie a mať aspoň 2 roky na vysokej škole odštudované. To je konkrétne kritérium. 

Martin Šaffa: Áno, čiže pri tom jednom type programov je to teda naviazané na to, že človek musí byť študentom denného štúdia na vysokej škole. 

Kamil Glinský: Presne tak. 

Martin Šaffa: A pri tých pracovných je ten vek stanovený do 30 respektíve 35 rokov v závislosti od krajiny. 

Kamil Glinský: Áno. 

Martin Šaffa: A aký je minimálny vek? 18? 

Kamil Glinský: 18. 

Martin Šaffa: OK. 

Kamil Glinský: Takto sa bavíme a môžeme potom ešte aj v Kanade a Austrálii doplniť, sú to potom aj tie študijné pobyty, ktoré sú spojené aj s pracovným povolením, pracovným právom. 

Martin Šaffa: Áno. A ako si má náš poslucháč predstaviť takýto pracovný alebo pracovno-študijný program? Ako aké sú, ako si to má predstaviť? 

Kamil Glinský: Skúsme to, skúsme to možno nejakým spôsobom skonkretizovať. Na chvíľočku možno zabŕdnem aj k tomu procesu. Čiže samozrejme, v úvode rozhodovanie, ktorá krajina je srdcu nejako bližšia. Stretávam sa často aj s klient… od klientov s otázkou, či Kanada, či Austrália. Možno je to niekedy fakt náročné porovnať. Základné, či chceš zažiť hory, či chceš zažiť mesto, alebo zase na druhej strane na opačnej zemeguli sú to povedzme tie pláže a úplne iná príroda, iné zvieratá a zážitky z tohto súdka. Čiže pri tom… Najskôr je to rozhodovanie. Potom sa človek dostáva do fázy, kde si vyberá napríklad to štúdium, čo mu sedí nejako kariérne, nejako čo ho láka niekde sa posunúť. 

Martin Šaffa: Čiže môžu to byť ekonomické školy, technické školy alebo? 

Kamil Glinský: Áno, napríklad. Skôr ešte by som to tak zadefinoval, že ide o, ide o kurzy napríklad ročné, rok a pol, dvojročné kurzy na zvýšenie kvalifikácie a sú odborne zamerané. Čiže sú napríklad z oblasti marketingu, z oblasti designu, projektový manažment, už takto špecifikované. Nejde o klasické štúdium vysokých škôl. Dá sa aj to, ale je to finančne náročnejšie, oveľa drahšie. Čiže sú to diplomované alebo certifikované kurzy. Takže po tomto rozhodnutí a výbere nastáva fáza prípravy vízovej žiadosti, dokumentácie potrebnej k zápisu na tú danú školu. Po schválení, po podaní sa rieši predodletová orientácia, čo toho človeka v danej krajine čaká, čo potrebuje si ešte vybaviť, ako keď si to ide zažiť prvýkrát a úplne netuší. A zároveň potom ide popríletová orientácia, čo robiť na mieste, aké sú prvé kroky, kam ísť, čo si potrebuje ešte dovybaviť sám na mieste. A nástup potom do školy, keď sa vrátim k tomu, ako to si človek môže predstaviť ten program študijný, nástup do školy, čiže absolvovanie si, spoznanie sa s tou výukou, aký je schedule hodín, ako prebieha to štúdium. To by som tiež rád prízvukoval, že je, že je veľmi odlišné od školstva alebo to, čo často Slováci poznajú z našich podmienok či už najčastejšie tých vysokých škôl. Takže naladenie sa na ten systém, písania nejakých povinných úloh, prác a samoštúdia. 

Martin Šaffa: Prepáč. Prepáč, že ti do toho skočím, ale to som sa práve chcel spýtať. Lebo viem si predstaviť, že ten rozdiel medzi slovenským školstvom a školstvom v Kanade, USA alebo Austrálii je veľký. Ale možnože čo si tí daní absolventi, aký najväčší rozdiel tam videli, vnímali? 

Kamil Glinský: Najväčší rozdiel… 

Martin Šaffa: Učia sa memorovať? 

Kamil Glinský: Je to skôr, je to skôr presne sú to často tie pozitívnejšie šoky a hlavne o tom, že aj záujem aj toho vyučujúceho pomôcť napríklad tomu študentovi. Áno, je to v kombinácii toho, že za tú školu si človek platí, čiže áno, aj škola má motiváciu na to, aby ten daný študent progredoval. Ale zároveň mu vytvára aj tú atmosféru a priestor na to, aby mohol prísť na konzultáciu, povenujú sa individuálne, triedy sú menšie. 

Martin Šaffa: Čiže je to skôr zamerané na nejaké ako riešenie projektov, konkrétnych úloh, práci v tímoch a podobne. Je to teda skôr na tento štýl, ak to porovnáme s tým naším slovenským, áno? 

Kamil Glinský: Áno, môžeme to takto kľudne povedať. 

Martin Šaffa: A mňa by zaujímalo, že čo si samotný… Ak teraz rozdelíme teda časť pracujúcich a časť študujúcich a ideme sa baviť o tej časti študujúci, že aké skills, aké zručnosti tam títo ľudia môžu nabrať a s ktorými sa potom môžu vrátiť späť na Slovensko a môžu na nich profitovať? 

Kamil Glinský: Rozhodne by som doplnil aj k tomuto, že aj pri tom študijnom máš pracovné povolenie. To určite poslucháčov zaujíma, pretože si môžeš aj a potrebuješ si často počas toho daného štúdia na to živobytie aj zarábať. Takže ale keď to viem takto skonkretizovať, čo sa týka tých zručností, v prvom rade je to rozhodne angličtina, pretože si v natívnej krajine, v prostredí, kde spoločným jazykom je angličtina. Čiže si nútený takto komunikovať a zlepšovať sa. Práca v tímoch, samostatne potom takisto na konkrétnych úlohách, pri rôznych prezentáciách sú to komunikačné skills, medziľudské takisto, vzťahové a potom už môžeme zájsť ďalej v prípade tých konkrétnych odborov. Tak už sú to potom skôr tie takzvané hard skills. Keď je to napríklad projektový manažment, tak už ideš do zručností, ako daný projekt riešiť najskôr vo všeobecnosti. Máš možnosť to skonkretizovať nejakou prípadovou štúdiou, dať to do praxe. Či už si vymyslíš niečo imaginárne, alebo ideš, alebo si už realizuješ svoj vlastný Injoy agency projekt, ktorý máš vymyslený, alebo na ktorom chceš pracovať. 

Martin Šaffa: Áno, ty máš sám osobnú skúsenosť s Austráliou. Vieš našim poslucháčom povedať viac, čo ti to dalo? Aké to bolo? Čo boli možnože najväčšie kultúrne alebo aj nekultúrne šoky? Viem, že máš aj viac informácií už o pavúkoch, že to nie je až také strašné vlastne. 

Kamil Glinský: (smiech) Len si ich treba fotiť. Načrtol si veľmi peknú tému a častú reakciu klientov, keď sa bavíme o Austrálii. A to je presne ten strach, že tam nejdem, tam sú proste pavúky. 

Martin Šaffa: A všetko hore nohami. 

Kamil Glinský: No, jasné. Padá to.. (smiech) 

Martin Šaffa: Zem je plochá. (smiech) 

Kamil Glinský: No, jasné. Až na tie pečené holuby. Tie nepadajú. To určite sa toho neobávajte. Áno, existujú, nebudem klamať. Jasné, stretol som aj ja v byte na jedenástom poschodí našiel sa tam pavúk. Vystrašil ma, chytil som ho, žije ďalej. Chytal som ho za spolubývajúcu, ktorá sa ho bála viacej asi. Moje zážitky skôr alebo tie kultúrne šoky, ktoré si naznačil, tak spočívali hlavne v tom, že Austrálčania sú, pôsobili na mňa úžasne. Nevedel som si to totiž predstaviť. Mal som informáciu vopred, že sú milí, že sú priateľskí, že sú ľudskí. A neriešil som to veľmi v hlave. Ale po tej skúsenosti, po tom zážitku to viem, to viem niekoľkonásobne podčiarknuť a prízvukovať, že je to fakt naozaj tak. Možno som mal šťastie, že som stretával fakt milých a dobrých ľudí. Ale toto bolo, toto bolo také významné, čo vyčnieva nad – či pozdraviť sa v autobuse, autobusárovi za to, že mi zastavil, že otvoril dvere. Napríklad také bežné v obchodoch, na úradoch… 

Martin Šaffa: Ja počas toho, ako to rozprávaš, tak si predstavujem tú situáciu u nás na Slovensku, kde niekedy aj dlhší očný kontakt vyvoláva agresiu u niektorých jedincov. Takže je to trošku iné, že? 

Kamil Glinský: To teda je, určite áno. A zároveň možno to vychádza aj z tej histórie, pretože Austrália je, bola ako vznikala, tak má takú medzinárodnú kultúrnu históriu a tie generácie tých ľudí sú často cudzinci a prisťahovalci, tak možno si niekde v podvedomí držia aj to, že oni raz kedysi boli tými tam novými. A ostáva to, ostáva to podľa všetkého v nich. Ale zároveň je to aj ten lifestyle, ten leitbackový, surfársky to nazvem takto – nejaké pláže a slnečné dni na mnohých miestach, takže. 

Martin Šaffa: Čiže je veľmi pravdepodobné, že takáto skúsenosť práce alebo štúdia kdekoľvek v zahraničí človeku dá nejaký okrem toho, že spoznám nových medzinárodných priateľov a nové medzinárodné kontakty, tak… Mňa by zaujímalo, čo si si všimol na nás, na Slovákoch zrazu, keď žiješ v inej spoločnosti? Lebo zrazu niektoré veci sa ukážu, že? Akí sme? (smiech) Tak opatrne. 

Kamil Glinský: To mi hneď napadlo, že by som sa radšej nejak tejto téme možno vyhol. Možno to uchopím trošku ináč. Ale zase aby sme si, aby sme si, aby si ľudia nepredstavovali, že akí sú úžasní a naškrobení a krásni tí Austrálčania. Takisto keď som pracoval v kancelárii a bol tam menší kolektív piatich ľudí, takisto tam fungovali nejaké ohováračky alebo rozprávanie, keď sa 1 postavil a odišiel. Čiže neberme to ako ideálny svet, ale cítiť ako keby takú tú viac tú ľudskosť by som nazval. A také to pochopenie možno medzi sebou a takisto často aj spôsob hľadania riešení a vychádzania, zaujímania sa 1 o druhého. 

Martin Šaffa: A aby som sa teda nepýtal len tak negatívne, tak zase možno čo si si uvedomil, že v čom sme my na Slovensku zase lepší? Lebo myslím si, že nie je toho málo a niekedy si to možnože sami neuvedomujeme, že čo vlastne je v tej našej náture zase že extrémne pozitívne. 

Kamil Glinský: Je to veľmi dobrá otázka a pekne si to, pekne si to otočil. Pretože často nás chvália za to, alebo respektíve s čím som sa aj ja stretával, za tú schopnosť zbaliť sa a odísť. Oni to tam ľudovo nazývajú takto backpacker – človek, ktorý zbalí si dvadsaťkilový kufor, sadne do lietadla a odíde na opačnú stranu zemegule a prakticky začína úplne v novom prostredí nejaké to fungovanie. Či už je to rok, 2, 3, 5, niekomu sa to zapáči, ostane na dlhšie. Každý už podľa svojej cesty, aká ho čaká, alebo akú má predstavu. 

Martin Šaffa: OK, poďme sa baviť o peniazoch. Čo také programy vyjdú finančne? Respektíve aká je nejaká návratnosť tej investície pre daného človeka? Aké sú nejaké priemerné zárobky? Poďme sa baviť o peniazoch. 

Kamil Glinský: Áno, dobre. Môžeme, rád by som to nejak tak skonkretizoval viacej. A kľudne rád by som poslucháčom aj priblížil, aby mali nejakú tú predstavu, že čo ich môže čakať a neminúť, ale zároveň by som dodal, aby to brali trošku s rezervou. Pretože ťažšie sa to generalizuje, keďže tých programov tie úrovne napríklad toho štúdia sú rôzne. V prípade Austrálie sa môžeme o ročnom diplomovanom odbornom kurze baviť na úrovni štyroch až šiestich tisíc € v prípade školného. K tomu si potrebuje človek pripočítať cenu za letenku, za povinné poistenie na celú dĺžku pobytu, ubytovanie, ak má záujem. A dostane, dostane vízový poplatok, aby som nezabudol a dostane sa na nejakú sumu. Je to, plus-mínus je to podobné aj v tej Kanade. Teraz som spomínal prevažne Austráliu. Ale sú napríklad štúdium, keď už by chcel človek ísť študovať MBA alebo ísť na vysokú školu bakalára, tam sa bavíme rádovo o desiatkach tisícoch. Takže je to oveľa väčšia investícia, ale zároveň treba určite povedať aj to B a v prípade štúdia postgraduate dostane človek navyše bonus od vlády ďalšie roky pracovného povolenia. S tým, že už má za sebou absolvovanú renomovanú školu. Oveľa lepšie platený job si dokáže nájsť. A v prípade napríklad toho bakalára teraz to dokonca ešte navyšovali, bol – ak sa nemýlim – dvojročný postgraduate work permit a teraz by mal byť troj alebo štvor. Je to odstupňované. Ak to niekoho bude konkrétnejšie zaujímať, viem to vyšpecifikovať. A o to skôr tie investované peniaze na ten úvod, na ten rozbeh sa vedia vrátiť. V prípade tých diplomovaných alebo tých kratších kurzov, čo sú oveľa bežnejšie, čo si absolventi, čo si záujemcovia, klienti vyberajú, môžeme sa baviť o nejakom pol-trištvrte ročnom možno ročnom. Je to trošku tiež aj tricky otázka, pretože ono to do veľkej miery záleží od toho, ako človek míňa, aký si zvolil lifestyle a presne ten samotný cashflow záleží od toho, ako… A s tým, že opäť pripomeniem, že je tam to pracovné povolenie. 

Martin Šaffa: No a aké sú možnože nejaké priemerné zárobky ľudí, keď tam idú pracovať? 

Kamil Glinský: Je pravda, že často sa hýbu na tých základných, na tých základných povedzme minimálnych mzdách. Oni častejšie, lebo dá sa aj o niečo lepšie. To už ale potom záleží od toho, ako je človek priebojný a ako sa, ako, aké má ambície povedzme. Aké práce si nájsť. V Kanade aj tá minimálna priemerná mzda sa hýbe naprieč provinciami zhruba okolo nejakých 15-17 kanadských dolárov na hodinu. Austrália je na tom zhruba 21 až 22 austrálskych dolárov na hodinu a čiže môže človek rátať približne s takýmto zárobkom plus nejaký, plus nejaký dolár kľudne navyše. Záleží asi aj od toho konkrétneho jobu. 

Martin Šaffa: Verím, že mnohí vaši zákazníci odchádzajú do tých krajín s nejakými očakávaniami. Následne sa vrátia s nejakou realitou. Je tam medzi tým nejaký veľký rozdiel? Alebo keď sa s nimi rozprávate, v čom bol ten najväčší rozdiel medzi očakávaniami a realitou? 

Kamil Glinský: Kľudne sa takéto skúsenosti môžu líšiť. A vedia byť na škále od toho, že si človek povie, že mu to akože extra nič nedalo, aj keď osobne o tom trošku pochybujem. Až po to, že si to nevedia vynachváliť. Často sa ale stretávame práve s tými prípadmi, ktorí to fakt považujú za prínos. A skôr by som povedal, je nejaké percento a možno je menšie percento tých ľudí, ktorí idú s nejakou priamou predstavou alebo s nejakou takou lepšou, že čo ich čaká. Dosť často sa stáva, že nevedia, ako to bude vyzerať, prebiehať. To je v podstate aj naša úloha im to nejakým spôsobom priblížiť a uľahčiť, aby ten samotný priebeh bol potom čo najlepší. Ale myslím si, že nie sú nejaké extrémne rozdiely medzi tým očakávania verzus realita, že čo hovoria, alebo čo zažili. 

Martin Šaffa: A si v kontakte s niektorými absolventmi? Prípadne ak vieš dať nejaký konkrétny príklad, ako sa človeku, ktorý si takéto niečo absolvoval, darí? 

Kamil Glinský: Sme pomerne často. Je to celkom vďačná práca na tieto príbehy, pretože uvedomujem si aj ja a aj z vlastných skúseností, aj teraz z tejto pozície, že fakt naša úloha, alebo sme takým, sme takým meničom, ktorý mení životy. 

Martin Šaffa: Životy. 

Kamil Glinský: Tých ľudí, presne tak. Samozrejme, do akej miery, záleží od každého jedného. A sme pomerne často… Je našou úprimnou snahou tvoriť nejakú takú prirodzenú komunitu. Každý z nás v agentúre má svoju skúsenosť zo zahraničia. A tí klienti vždycky nás poteší, keď sa nám ozvú naspäť a poďakujú za pomoc a fakt sú z toho nadšení a píšu sa mnohé pekné príbehy. Nedávno som mal príležitosť, zastavila sa klientka, ktorej sme, ktorej príbehu sme boli aj súčasťou. A jej napríklad veľmi pomohlo pri tom rozhodovaní – ona išla do Kanady na program Working holiday, to sú ročné pracovné víza – a svojho času pri rozhovore vtedy jej šéf Peťo dal, vnukol myšlienku. Rozmýšľaj o tom spôsobom, môžeš o tom rozmýšľať spôsobom OK, idem na ten rok, zažijem si Kanadu, skúsim si. Nazbieram nejaké skúsenosti, nájdem si nejaký možno job nejaký základný – reštika, budem mať tipy, zarobím si, vrátim sa, OK, super. Alebo môžeš nad tým rozmýšľať povedzme dlhodobo, hľadaj si perspektívu, neostaň pri takejto práci. Hľadaj si možno perspektívneho zamestnávateľa, ktorý s tebou pôjde do budúcna ďalej. Pomôže ti, bude spolu súčasťou ďalších typov víz a budete spoločne potom hľadať cestu. To bol jej prípad. Síce začala pri trdelníkoch v Kanade asi 3 týždne vo Vancouveri. Ale stále mala na mysli aj tú myšlienku toho dlhodobého. Vyskočila na ňu ponuka z filmového biznisu, vyskočila na ňu ponuka do firmy. Tak celkom zaujímavo mi to reprodukovala, že je 5 mesiacov… 5 rokov a 4 mesiace v Kanade a z toho 5 rokov a 3 mesiace robí v tej firme. Čiže jej doslova sa podarilo sa jej túto myšlienku zrealizovať. A postupne si prešla rôznymi pozíciami, dokonca je teraz vo fáze, kedy manažuje celú postprodukciu celých seriálov napríklad pre Netflix. Tretí seriál jej vychádza vonku. Takže to sú potom fakt pekné stories. 

Martin Šaffa: Takže ak tomu, ak tomu chápem správne, tak ten 1 z najväčších benefitov je jednoznačne jazyk, vďaka čomu sa človeku otvoria všetky zdroje sveta a pokiaľ sa bude akejkoľvek oblasti venovať potom v budúcnosti, tým, že bude môcť a bude rozumieť angličtine na vysokej úrovni, tak si tým extrémne uľahčí život. A zároveň si teda môže človek zarobiť, zlepšiť nejaké skills v konkrétnych programoch, respektíve nabrať medzinárodné vzťahy a vytvoriť niečo veľké, niečo väčšie. Chcem sa opýtať. Čo je teda také to praktické, čo vy agentúra vlastne robíte pre toho človeka? Ako si to predstaviť? Čo je ten váš prínos? 

Kamil Glinský: Rozhodne je to celá tá príprava pri tom, od tej myšlienky, keď má človek chtíč, záujem. Stretávame sa, stretávame sa s takou širšou škálou. Buď je to človek, ktorý vie, čo chce a vieme si tým pádom… Tým pádom vieme o niečo lepšie konkrétne a rýchlejšie ako keby pomôcť. Kto nevie, kto nevie, ešte nemá predstavu, z čoho si môže vyberať, čo ho čaká, tak je ten proces o niečo dlhší. Čiže určite je to, určite je to pomoc pri tom rozhodovaní. Potom následne administratívne spracovanie zápisu na školu, vízová agenda ako taká, čiže príprava podkladov, dokumentácie k tým vízam, podanie žiadosti, príprava potom pred tým odletom – čo ho čaká, čo ho neminie. Čo môže čakať na hraniciach, aké mať, ako mať napríklad zoradené dokumenty podľa dôležitosti, keď mám takto do konkrétnych vecí zachádzať. A zároveň potom neskôr po prílete počas celého pobytu vedia sa na nás obrátiť v prípade nejakej potreby, záujmu ďalších možností zostania v krajine, ak to niekoho láka, aké majú potom ďalšie cesty. 

Martin Šaffa: Áno, čiže v podstate všetko okrem leteniek a ubytovania v danej destinácii? 

Kamil Glinský: Ubytovanie takisto vieme. 

Martin Šaffa: Ubytovanie takisto. 

Kamil Glinský: To riešime či už prostredníctvom školy, alebo súkromných zdrojov. A momentálne letenky máme nepokryté. To sa vedia ľudia v podstate zariadiť sami v dnešnej dobe. 

Martin Šaffa: Áno, alebo si môžu vypočuť náš podcast, kde sme s Patríciou Mrázkovou rozoberali, ako sa dá cestovať za zážitkami a ušetriť. A v tomto podcaste nájdu teda užitočné tipy, ako ušetriť na letenkách, ale prípadne aj na ubytovaní, pokiaľ ste si to riešili individuálne. 

Kamil Glinský: To je skvelé. To sú skvelé veci. 

Martin Šaffa: No a nebojíte sa, že takto všetky šikovné mozgy pošlete vonku a nebude mať na Slovensku kto robiť a rozvíjať krajinu? 

Kamil Glinský: Ja som sa vrátil. (smiech) 

Martin Šaffa: To som veľmi rád. 

Kamil Glinský: Ale aby to nevyznelo veľmi divne, v podstate sa, v podstate sa neobávame, pretože aj z tej praxe sa nám jednoducho stáva, že väčšina ľudí sa vracia naspäť. Ako som spomínal, niekedy je to po tom roku, niekedy je to po piatich. Každý má nejakú svoju cestu, alebo po desiatich niekto ostane. Je stále cítiť, že tie väzby alebo najčastejšie ľudia argumentujú alebo spomínajú dôvody návratu a je to často rodina, sú to priatelia, vybudované vzťahy alebo fungovanie… nejaké spojítko s tým Slovenskom. A mne to v podstate robí radosť a je to aj náš zámer a cieľ dať tým ľuďom príležitosť si to zažiť, získať nejaký nový pohľad na svet, na fungovanie. A potom, keď to uznajú za vhodné vrátiť sa naspäť a pomôcť rozvíjať naše Slovensko vpred s novými myšlienkami. Tie inšpirácie sú prakticky na každom kroku, takže musí si fakt človek vybrať, že čo z toho je to jeho, alebo v čom chce, v čom chce rásť. 

Martin Šaffa: Hovorí Kamil Glinský z agentúry Injoy Agency. A touto veľmi peknou myšlienkou na záver sa s vami rozlúčime. Kamil, ja ti ďakujem za veľa praktických a užitočných informácií, ako to vlastne funguje s tou prácou a štúdiom v zahraničí. Prípadne napadá ťa ešte niečo, čo by určite malo zaznieť? Alebo myslíš, že to gro sme povedali a zvyšné informácie si nájdu poslucháči či už na vašom webe, ktorého link dáme do popisu tohto podcastu? 

Kamil Glinský: Kľudne, prešli sme myslím, že veľmi podstatné informácie. Brali sme to všeobecne, zabŕdli sme k niečomu konkrétnemu. Rád by som vyzval potom poslucháčov, aby sledovali náš obsah. Tiež sa snažíme tvoriť už potom také špecifickejšie, konkrétnejšie či už aktualizácie z daných krajín, čo sa tých programov a víz týka, alebo sú to potom nejaké rôzne návody, ako postupovať, ako rozmýšľať. Čiže asi to, každopádne ďakujem pekne aj ja za pozvanie. Bol to veľmi príjemný rozhovor. Ďakujem takisto poslucháčom za pozornosť a za ich čas. 

Martin Šaffa: To bude teda aj web Injoy.sk, váš Instagram. Teším sa, Kamil, na tvoj ďalší live stream na Instagrame. Budem tam. No a ďakujem ešte raz za počúvanie, ahojte. Pekný deň. 

Kamil Glinský: Ahojte.