Ako marketingové stratégie vplývajú na budovanie značky 

Hosť:  Mgr. Miroslav Kotov / Linkedln 
Moderátor: Marek Varga / LinkedIn, Facebook, Instagram, Web 

Epizóda NRoPE 51 – audio

Prepis

Marek Varga: Čaute, ahojte, vitajte pri ďalšej epizóde podcastu NA ROVINU o peniazoch. Moje meno je Marek Varga a pôsobím ako tím líder a finančný sprostredkovateľ spoločnosti PROSIGHT Slovensko, ktorá zároveň zastrešuje projekty Na rovinu.online. 8.11.2022 bola schválená novela zákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorá mení aj pravidlá sporenia v 2. pilieri. Vďaka tejto novele v roku 2023 v už spomínanom 2. pilieri nastali výrazné zmeny, preto som rád, že dnes prijal moje pozvanie predseda Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Miroslav Kotov. Miroslav, vitajte. 

Miroslav Kotov: Ďakujem za pozvanie. 

Marek Varga: S Miroslavom si dnes prejdeme, aké zmeny nastali, čo sa udialo a ako sa na to pozerajú správcovské spoločnosti. Tak začnem prvou otázkou: aké boli hlavné dôvody zmien v 2. pilieri na Slovensku v roku 2023? 

Miroslav Kotov: Tou hlavnou zmenou bolo napravenie nesprávnej alokácie alebo rozloženia úspor a sporiteľov medzi garantované a negarantované fondy, ktoré vzniklo v roku 2013 známym presunom sporiteľov. A paradoxne kým sporitelia v 2. pilieri si pri podpise zmluvy vyberajú aj vyberali tie agresívnejšie dynamickejšie akciové fondy, tak po tomto presune v roku 2013 ich 95 % skončilo v garantovanom fonde. A od tohto roku dôchodkové správcovské spoločnosti mnohými aktivitami sa snažili tých sporiteľov presunúť naspäť do rizikových akciových či indexových fondov, pretože sporitelia vo veku 20, 30, 40 rokov nemajú čo robiť v stopercentne garantovanom dlhopisovom fonde. Ale narazili sme po niekoľkých rokoch na mantinely a už sa nám nedarilo sporiteľov presúvať vo veľkých množstvách. A preto bolo nevyhnutné spraviť tento presun zákonom, aby sa zosúladil vek sporiteľov v 2. pilieri a ich rozloženie úspor medzi garantované a negarantované fondy. Takže náprava stavu po roku 2013 bola hlavným motívom tejto reformy. 

Marek Varga: Takže vy ako správcovské spoločnosti ste urobili všetko, čo ste vedeli, a bolo potrebné doklepnúť tých, ktorým sa nechcelo reagovať? 

Miroslav Kotov: Tých sporiteľov bolo stále veľa. My sme to analyzovali pred tým, ako sme začali tohto roku komunikovať so sporiteľmi, a vychádzalo, že v celom sektore 2. piliera bolo stále približne 500000 sporiteľov mladších ako 55 rokov, ktorí boli v plne garantovanom fonde, a ešte ďalších približne 150000, ktorí boli tiež v garantovanom fonde ako dôsledok tej zmeny v roku 2013. a tých zvyšných 150000 bolo vo veku viac ako 55 rokov, čiže jedni aj druhí by mali mať časť svojich úspor, samozrejme, tí mladší väčšinu v rizikových akciových či indexových fondoch. 

Marek Varga: Dobre, to je jedna zmena. Aké sa zaviedli ešte tie najdôležitejšie zmeny do 2. piliera? 

Miroslav Kotov: Zmien bolo viac. Skúsim vymenovať tie najpodstatnejšie. Samozrejme, každého sporiteľa a spotrebiteľa poteší, že znížili poplatky, a to v pomerne výraznej miere. Kým pred touto zmenou sme mali nárok na 3 druhy poplatkov – poplatok za správu, odplatu za vedenie účtu a takzvaný performance fee alebo odplatu za zhodnotenie, tak po novom ostal už iba 1 poplatok, to je odplata za správu. Druhá zmena je spomínaný presun úspor a s tým súvisiace zavedenie predvolenej investičnej stratégie, čo nie je nič iné ako nejaký návod, ako by mali mať sporitelia rozložené svoje úspory medzi indexový, akciový a garantovaný fond v závislosti od veku. A potom tie ďalšie zmeny – zmena v garanciách, to je veľmi dôležitá a podstatná zmena, ktorá išla výrazne v prospech sporiteľov. A potom to boli zmeny vo výplatnej fáze a nazval by som to nie až také podstatné zmeny pre sporiteľov, to znamená zmeny v spôsobe, akým sa mení dôchodková správcovská spoločnosť, a zavedenie automatického vstupu, ale to sa týka nových sporiteľov alebo ľudí, ktorí nie sú v 2. pilieri, nie existujúcich sporiteľov. 

Marek Varga: Keď si predstavíme tú predvolenú investičnú stratégiu, čo si máme predstaviť pod tým pojmom? 

Miroslav Kotov: Všetky teórie hovoria o tom, že pokiaľ si človek sporí dlhé obdobie, tak na začiatku toho dlhého obdobia by si mal sporiť predovšetkým v rizikových. V chápaní 2. piliera sa rozumieme pod pojmom rizikový fond akciový fond. V 2. pilieri neinvestujeme ani do bitcoinov alebo alternatívnych investícií. Najrizikovejšie pre nás sú akcie, takže máme akciové indexové fondy, ktoré sú stopercentne investované v akciách. Čiže v našom ponímaní to je ten najrizikovejší spôsob investovania. A teda keď máme sporiteľa, ktorý má pred sebou dlhý investičný horizont, a teda 2. pilier je najdlhší investičný horizont zo všetkých produktov, ktoré sú na trhu, pretože si v ňom sporíme na dôchodok. Čiže keď sa bavíme o horizonte 40 rokov, tak samozrejme, na začiatku sporenia by mal mať sporiteľ všetky svoje úspory v akciových rizikových fondoch. Druhý faktor, ktorý tomu ešte viac napomáha, je to, že dôchodkové sporenie je postupné sporenie, čiže každý z nás začína s nulou. Keď vstúpi do 2. piliera, má nulové úspory, a potom mu každý mesiac tie úspory rastú a pribúdajú, ako posiela nové príspevky. Čiže na začiatku sporenia máme dlhý horizont a nízke úspory. Po tridsiatich rokoch v 2. pilieri máme už krátku dobu do dôchodku a naopak veľké úspory. Na začiatku by sme mali mať investované úspory rizikovo, to znamená v akciách. Pretože aj keď dôjde k poklesu, tak jednak tam máme málo a jednak máme dostatočne dlhú dobu na to, aby sa tie akcie zotavili, spamätali z prípadných poklesov. A akcie v dlhodobých horizontoch zarábajú podstatne viac ako dlhopisy podľa historickej skúsenosti aj podľa teórie. A potom by sme sa mali postupne presúvať do tých menej rizikových investícií, čiže v ponímaní 2. piliera do dlhopisového garantovaného fondu. A tá predvolená investičná stratégia nie je nič iné ako percentuálne rozloženie úspor a nových príspevkov v závislosti od veku sporiteľa. Praktická ukážka: predvolená investičná stratégia hovorí, že všetci sporitelia do veku 50 rokov by mali mať všetky svoje úspory a aj nové príspevky smerované výlučne do indexového fondu. A potom od veku 50 rokov by tento pomer mal klesať tempom 4 % ročne. To znamená, keď máme 51-ročného sporiteľa, ktorý si zvolí predvolenú investičnú stratégiu, tak jeho úspory sa na jeho narodeniny v dôchodkovej správcovskej spoločnosti rozdelia tak, že 4 % presunieme z indexového fondu do garantovaného fondu a všetky nové príspevky mu ten daný rok posielame v pomere 96 na 4. Potom dovŕši 52 rokov a opätovne spravíme to isté, čiže mu presunieme ďalšie 4 % do garantovaného fondu, čiže pomer je 8 na 92 a takto ideme tempom 4 % ročne, až kým ten sporiteľ nepožiada o dôchodok. Čiže sa mu znižuje ten rizikový profil a miera rizika, ktorú podstupuje, tak, ako sa blíži do dôchodku. 

Marek Varga: Ako by sa mali prejaviť tieto zmeny na 2. pilieri respektíve na hodnotách účtov daných klientov a investorov? 

Miroslav Kotov: Ak sa ideme baviť o tej hlavnej zmene, to znamená presun úspor a zavedenie predvolenej investičnej stratégie, tak v dlhodobom horizonte sa to prejaví jednoznačne alebo veľmi pravdepodobne pozitívne. Pretože ak sme dnes mali, alebo teda ešte stále máme, lebo presun úspor ešte stále trvá. Tí sporitelia, ktorí boli mladí, a ktorí nemajú čo robiť v garantovanom fonde, oni už mali naakumulované úspory v garantovaných fondoch približne 3,5 miliardy €. A to je približne tá suma, ktorá sa ide presúvať do indexového fondu za celý sektor. Tak tie peniaze jednoducho v horizonte 10, 15, 20 rokov v akciových fondoch zarobia sporiteľom viac, ako keby boli naďalej investované v dlhopisových fondoch. Čiže tá zmena je naozaj pozitívna, ale je tam jedno veľké „ale“, a to je to, že sporitelia naozaj musia tú investičnú stratégiu dodržiavať. Čo je najhoršia možná stratégia je to, keď si to sporiteľ vždy na základe krátkodobej výkonnosti rozmyslí a bezmyšlienkovito preskakuje z fondu do fondu podľa toho, ako sa fond vyvíjal minulý mesiac, 2 mesiace alebo minulý rok, keď uvidí výpis. To znamená, ten presun úspor z menej rizikového do rizikového fondu je len prvá časť príbehu. Tá druhá časť je, že tí sporitelia tam musia zostať, aj keď dôjde – a ono raz dôjde – k poklesom na akciových trhoch, pretože akciové trhy vždy kolísali a poklesy nie sú nič nezvyčajné. A preto keď sporitelia raz idú do tej predvolenej investičnej stratégie, tak tú stratégiu by naozaj mali držať dlhodobo. 

Marek Varga: Preto by bolo ideálne, aby sa tí ľudia predtým poradili, ak chcú náhodou robiť zmeny, s niekým, kto sa vyzná, alebo priamo u vás na niektorých pobočkách. Lebo keď to človek bude prehadzovať podľa toho, ako sa vyspal, alebo ako sa momentálne prejavili trhy, tak tú dlhodobosť investície zrazu nemá, lebo stále začína od nuly, keď sa pozeráme na to časové hľadisko. Aké sú názory odborníkov na tie zmeny, ktoré nastali v 2. pilieri? Bolo to nejako s nimi konzultované, respektíve ako sa k tomu oni postavili? 

Miroslav Kotov: Tak tá komunikácia o zmenách v 2. pilieri prebiehala na platforme Asociácia dôchodkových správcovských spoločností, ministerstvo a, samozrejme, bola do toho zapojená v rámci medzirezortného pripomienkového konania aj odborná verejnosť. Ale samozrejme, aj predtým do diskusie vstupovala či už Národná banka Slovenska, alebo Inštitút finančnej politiky, čo je odborný inštitút pri ministerstve financií, ktorý sa vyjadroval k viacerým aspektom tejto reformy. Samozrejme, každý mal v niečom trošku odlišný názor, ale vo všeobecnosti každý v niečom ustúpil. Každá strana diskusie musela v niečom ustúpiť zo svojich predstáv a ja si myslím, že ten kompromis, ktorý bol dosiahnutý momentálne, je dobrý. Má však 1 problém, ktorý bude potrebné vyriešiť, a to je výplatná fáza. 

Marek Varga: Čiže to sa ešte bude riešiť legislatívne? 

Miroslav Kotov: Malo by sa to riešiť legislatívne. Bolo to už aj tento rok v parlamente, ale neprešlo to. Problém je totižto v tom, že celý čas, keď sa pripravovala táto novela zákona, tak sa počítalo s tým, že nosný spôsob výberu úspor z 2. piliera bude dlhodobým programovým výberom. Čiže keď sporiteľ dosiahne dôchodkový vek, tak sa jeho peniaze rozložia na dve kôpky pol na pol. Z prvej kôpky bude postupne čerpať peniaze takzvaným programovým výberom, čiže každý mesiac mu dôchodková správcovská spoločnosť pošle nejakú časť jeho úspor, tá druhá polovica sa bude naďalej zhodnocovať v dôchodkovej správcovskej spoločnosti. A za tú druhú polovicu si kúpi takzvanú anuitu alebo doživotný dôchodok. A s týmto spôsobom čerpania sa počítalo ako s nosným. To znamená, že každý alebo drvivá väčšina sporiteľov si bude musieť čerpať týmto spôsobom. A na to bola nastavená tak aj predvolená investičná stratégia, pretože tá, ktorá je dnes platná, tak ona ešte vo veku približne 60 rokov stále má polovicu úspor v akciovom indexovom fonde. A to je práve preto, lebo sa počítalo, že to je tá druhá polovica, ktorá bude čakať tých 10 rokov na kúpu anuity. 

Marek Varga: Aby využila ešte tie kolísania trhov? 

Miroslav Kotov: A ona sa mala potom postupne presúvať tých 10 rokov do garantovaného fondu. A z tej prvej polovice úspor, ktorá už mala byť podľa predvolenej investičnej stratégie v garantovanom fonde pri odchode do dôchodku, by sa postupne odkrajovalo. Na celý tento systém výplaty bol naviazaný aj systém garancií dôchodkových správcovských spoločností, ale skončilo to v parlamente tak, že tesne pred schvaľovaním zákona sa umožnilo veľkej väčšine sporiteľov vyberať svoje úspory jednorazovo. Čo v preklade znamená, že keby sa nič nezmenilo do budúcnosti, tak sporitelia budú mať v čase odchodu do dôchodku a povedzme si rovno, že kto má možnosť si to vybrať jednorazovo, drvivá väčšina z nich si to aj vyberá, ale v tom momente tí sporitelia budú mať ešte stále polovicu úspor v akciách, čo je jednoznačne nesprávne. Ak ideme nastaviť 2. pilier na to, že sa môže v drvivej väčšine vyberať jednorazovo, tak sa musí zmeniť predvolená investičná stratégia, alebo ak sa nezmení, tak sa musí zmeniť spôsob výberu úspor z 2. piliera. A na ten dlhodobý výber, na tú pôvodnú verziu je aj naviazaný systém garancií. A ten takisto momentálne pokiaľ prijmeme predpoklad, že drvivá väčšina sporiteľov bude vyberať prostriedky jednorazovo, tak je pre dôchodkové správcovské spoločnosti veľmi obmedzujúci a veľmi limituje investovanie v garantovanom fonde. Čiže sú tam 2 veci, ktoré spolu neladia a nehrajú. Na jednej strane je to spôsob výberu z 2. piliera a na druhej stojí nastavenie predvolenej investičnej stratégie a garancie. A toto bude treba zladiť. 

Marek Varga: Áno, lebo ony sa medzi sebou vlastne vylučujú. Ak spravím jedno, tak druhé už by som nemal. Spomínal si garantované stratégie. Môžeme si v rýchlosti prejsť, čo je tá garantovaná, a potom aj čo je tá rizikovejšia. Aby ľudia nemali obavy práve z rizikovej. 

Miroslav Kotov: Systém garancií v 2. pilieri sa zmenil tak – a budem už rozprávať o tej novej schéme garancií – funguje tak, že sa pozerá individuálne na každého jedného sporiteľa a urobí mu takzvaný celoživotný balans v momente, keď žiada o dôchodok. Pretože skôr je to zbytočné robiť. Ja nepotrebujem vedieť, či som sporiteľovi kumulatívne za celý pobyt v 2. pilieri zarobil alebo prerobil, keď má 42 rokov, ani keď má 45. Pre mňa je dôležité a pre sporiteľa ešte viac, samozrejme, urobiť celoživotnú kontrolu nad výsledkom 2. piliera v momente, keď odchádza do dôchodku. A čo to znamená? Znamená to, že keď klient požiada o dôchodok, my sa pozrieme, koľko navkladal do garantovaného fondu za celý svoj pobyt v 2. pilieri, a pozrieme sa, koľko tam v tom momente má. Pokiaľ tam má menej, to znamená, že v garantovanom fonde prerobil, tak ten rozdiel my mu musíme z vlastného doplatiť. A tie peniaze mu reálne pristanú na jeho dôchodkovom účte v tom momente, keď požiada o dôchodok. Čiže pokiaľ napríklad sporiteľ dodržuje predvolenú investičnú stratégiu a neskáče medzi fondami, tak, samozrejme, z tých akciových fondov sa bude postupne po troške presúvať do garantovaného fondu. A potom v rámci garantovaného fondu sa spraví kontrola, či sporiteľovi zarobil alebo prerobil. A pri tom dlhodobom investovaní, lebo keď sa bavíme o tom, že sporitelia sa začnú presúvať až vo veku 50 rokov, tak v tom období predtým budú peniaze postupne posielať do akciových indexových fondov a v horizonte 10, 15, 20 rokov sú málokedy akciové fondy v mínuse kumulatívne. A hlavne aj keby v nejakom momente boli, tak sporiteľ každý rok presúva len 4 % ročne. To znamená, že keby sme mali rok, 2 poklesov, tak on v podstate za tie klesnuté hodnoty presunie len 4 % do garantovaného fondu. A keď dôjde k opätovnému rastu, tak zvyšnú časť svojich úspor v indexovom fonde presúva v tých nasledujúcich rokoch. Čiže postupný presun chráni sporiteľa pred poklesmi na akciových trhoch a pred poklesmi na dlhopisových trhoch chráni spotrebiteľa garancia, ktorú má zo zákona, ktorú musia dôchodkové správcovské spoločnosti musia dodržiavať. 

Marek Varga: Spomínal si tú rizikovú investičnú stratégiu. Ako si to má klient predstaviť? Môže o tie peniaze aj úplne prísť, alebo jednoducho riziko je len v tom, že to kolíše: 

Miroslav Kotov: V rámci rizikových investícií väčšina z DSS investuje do takzvaného indexu MSCI World, čo sú tie najvyspelejšie a najväčšie celosvetové firmy. Predstava, že by hodnota akcií všetkých týchto 1500 najväčších firiem klesla na nulu a sporiteľ by prišiel o všetko, by v preklade znamenala, že tu máme armagedon a že celosvetová globálna ekonomika tak padla, že by už potom v zásade popadalo úplne všetko od dlhopisov cez akcie, cez všetky komodity asi by popadalo všetko. Čiže šanca, že pri takomto postupnom investovaní, keď sporiteľ bude dodržiavať tú investičnú stratégiu, že by mohol prísť o všetko, je mimo nejakých reálnych očakávaní. Naopak všetky historické skúsenosti aj teória hovoria, pokiaľ sporiteľ bude konzistentne posielať svoje prostriedky napríklad podľa tej predvolenej investičnej stratégie a nebude sa vyrušovať tým, že momentálne to kolíše viac alebo menej, tak v zásade v dlhodobom horizonte to je pre hlavnú masu sporiteľov najlepšia cesta k úspechu. 

Marek Varga: Takže tam riziko spočíva v tom, že to kolíše a niektorí ľudia to veľmi nedávajú? 

Miroslav Kotov: Áno, to je z môjho pohľadu asi to najväčšie riziko, že sporitelia naozaj spanikária a budú presúvať svoje úspory. My sme to v 2. pilieri počas napríklad finančnej krízy alebo Covidu nevideli, že by sa nejako výrazne presúvali. Ale napríklad v sektore podielových fondov tie presuny boli výraznejšie a viditeľnejšie, že pri tých poklesoch sporitelia presúvali. A to by práve mali robiť naopak, keď niektorý segment finančného trhu poklesne, tak by tam sporitelia mali investovať. 

Marek Varga: To je výhoda, že klienti reálne nevedia vybrať tie peniaze, lebo keby mohli, tak by bola ešte asi väčšia panika pri tom 2. pilieri. Spomínal si, že sa zmenila poplatková štruktúra. Ako vás to veľmi zasiahlo, čo sa týka biznisu? 

Miroslav Kotov: V dlhodobom alebo strednodobom horizonte nás to zasiahne výrazne, pretože stručne sa dá povedať, že sme prišli o odplatu za zhodnotenie, ktorá v strednodobom horizonte by mohla odhadom tvoriť zhruba polovicu až tri štvrtiny všetkých našich tržieb. Takže povedzme, že o polovicu tržieb sme v dlhodobom horizonte prišli. Ono, samozrejme, na jednej strane to znie ľúbivo pre ľudí, že máme nižšie poplatky, čiže oni majú vyššie úspory. Na druhej strane, samozrejme, každá dôchodková správcovská spoločnosť bude musieť svoje služby, ktoré poskytuje nad rámec toho zákonného minima, starostlivo zvážiť, či to nová poplatková štruktúra povolí, alebo nepovolí. 

Marek Varga: Či sa jej to ešte oplatí. 

Miroslav Kotov: Presne tak. To znamená, že nie vždy ide znižovanie poplatkov v prospech služieb, ktoré sporiteľom dodávame. 

Marek Varga: Áno, dobre. Aké odporúčania do budúcna sú? Pre fungovanie 2. piliera bude potrebné realizovať ešte nejaké ďalšie zmeny? 

Miroslav Kotov: Pre mňa je najdôležitejšie vyriešiť naozaj ten nesúlad medzi výplatnou fázou a systémom garancií a samotnou predvolenou investičnou stratégiou, pretože bez toho tá výplatná fáza nebude dobre nadesignovaná. Môžeme čeliť zase reputačným problémom. Prečo sporitelia, ktorí si v čase odchodu do dôchodku idú zobrať celé úspory, majú v tom momente ešte polovicu úspor v akciách? To jednoducho nedáva zmysel. Takže to je dôležitá vec, ktorú potrebujeme vyriešiť. No a potom je dôležité to, aby jednotlivé vládne garnitúry, ktoré budú prichádzať, boli konzistentné v tých zmenách a neotáčali kormidlo zakaždým o či už 90, alebo nedajbože o 180 stupňov. Pretože sporenie v 2. pilieri je dlhodobý biznis a my chceme investovať dlhodobo, lebo to má najväčšiu pridanú hodnotu pre sporiteľov. Ale keď vieme, že môžeme čeliť každé 4 roky nejakým zásadným zmenám, tak sa to naozaj ťažko robí. A tým pádom sporiteľom unikajú potenciálne výnosy. 

Marek Varga: Áno, lebo neviete vytvoriť dlhodobejšie investície. Lebo človek nevie, čo sa udeje. 

Miroslav Kotov: Presne tak. Však napríklad aj teraz máme a my síce tú zmenu vítame, že sa idú úspory presúvať, ale máme zainvestované v garantovaných fondoch, v dlhodobých dlhopisových investíciách 7 miliárd €, ktoré tam sú. A z nich ideme polovicu 3,5 miliardy presunúť. Čiže opätovne musíme likvidovať dlhodobé investície a musíme ich presúvať do akcií. Je to správny dlhodobý krok pre 2. pilier, ale opätovne to ukazuje na to, že sa veľmi ťažko investuje, keď je riziko veľkých zmien každé 4 roky. 

Marek Varga: Tam aj za predčasné splatenie alebo ukončenie tých pohľadávok tiež tam sú nejaké operácie spojené s tým, poplatky, predpokladám? 

Miroslav Kotov: No, poplatky ani nie. Skôr je problém alebo nie problém, ale situácia je taká, že momentálne tie dlhopisy sú v mínuse. Úrokové sadzby rástli minulý rok, čiže ceny dlhopisov poklesli. A my by sme tie dlhopisy držali za normálnych okolností. To znamená, že tie straty, lebo každý dlhopis na konci dňa vždy skončí na hodnote 100, na nominálnej hodnote, keď sa má splatiť. Ale my ich teraz musíme predať, pretože potrebujeme prostriedky na to, aby sme presunuli. Alebo časť tých dlhopisov, nie všetky, samozrejme. Časť dlhopisov musíme predať, čiže my zrealizujeme tie straty, aby sme peniaze mohli zobrať a tú likviditu presunúť do indexových akciových fondov. 

Marek Varga: Ale z dlhodobého hľadiska na tom klienti zarobia. 

Miroslav Kotov: Z dlhodobého hľadiska. 

Marek Varga: Dobre, nejaké odporúčania a posolstvá pre účastníkov v 2. pilieri? Už sme si spomínali, že nezmätkovať. 

Miroslav Kotov: To je základné a zásadné odporúčanie. Áno, nerobiť náhle a unáhlené rozhodnutia na základe výkonnosti. A väčšina sporiteľov, ktorá bola pasívna, to znamená, že mali úspory od roku 2013 v garantovanom fonde, si vo výpise, ktorý dostanú v januári / februári 2024, nájdu, že časť ich úspor je už v rizikových indexových fondoch. A určite by som v tom momente nezačal panikáriť, naopak nechať to tak, nechať, nech sa tie úspory presunú. Pretože tá predvolená investičná stratégia bola nastavená ako nejaké rozumné kompromisné riešenie medzi jednotlivými odbornými zástupcami inštitúcií. Čiže má to zmysel a jednoducho pokiaľ nie som investičný odborník alebo odborník na finančné trhy, tak jednoducho nechať tie svoje prostriedky v predvolenej investičnej stratégii. Bez ohľadu na to, či som uplynulý rok zarobil alebo prerobil 2000 € na tých investíciách. Jednoducho v tom dlhodobom horizonte je to asi to najlepšie, čo môže pomôcť mať tie úspory nastavené sporiteľom. 

Marek Varga: Ja som sa tiež veľmi často ako sprostredkovateľ stretával s tým, že ľudia mali dlhopisy. Vravím prečo? Lebo jednoducho neviem. Tak dobre, na to stačí jedna zmena, jedna kolónka v internet bankingu a viete z historického hľadiska zarobiť omnoho viac. Takže u tých, s ktorými sme sa stretli, tak to už bolo realizované. Len je pravda, že mám vekovú kategóriu klientov 30 – 35 rokov, hej, že tých starších ja už málo zasiahnem. Lebo tam už nie je ani medzigeneračná dôvera, lebo som mladý zatiaľ. Dobre a len tak sa spýtam osobne, že ako si vlastne chystáš ten dôchodok ty? Máš 2. pilier, predpokladám? 

Miroslav Kotov: Áno, samozrejme, mám 2. pilier a posielam si do 2. piliera aj dobrovoľné príspevky. Pretože je to jedna z najlacnejších foriem investovania ako takého a, samozrejme, je to najlacnejšia forma sporenia si na dôchodok na Slovensku. Žiaľ, je to málo využívané. Zo začiatku ten nárast alebo počet sporiteľov, ktorí každoročne si posielali dobrovoľné príspevky, narastal, keď to bolo odpočítateľné z daňového základu do nejakej výšky. Ja by som určite apeloval aj na budúce vlády, aby to opätovne zvážili. Pretože tá demografická tykajúca bomba tej sa nevyhneme. Takže je dobré podporovať sporenie na dôchodok v akejkoľvek forme, čiže ja, samozrejme, popri povinnom 2. pilieri mám aj dobrovoľný. 

Marek Varga: A ešte otázka – z toho dobrovoľného 2. piliera si na dôchodku viem vybrať napríklad jednorazovo, alebo tiež to spadá do programového? 

Miroslav Kotov: Nie, nie. Dobrovoľné príspevky vždy boli aj sú a nikdy som nepočul nejakú diskusiu, že by to malo byť ináč, vylúčené z tých pravidiel výberu úspor. A tie sa mohli a môžu a predpokladám, že aj budú môcť vybrať jednorazovo. 

Marek Varga: A to zhodnotenie je tiež daňovo oslobodené, ktoré sa tam vytvára? 

Miroslav Kotov: Áno, áno. Zatiaľ áno. 

Marek Varga: Čiže niečo na spôsob ETF, keď človek investuje priamo? 

Miroslav Kotov: Presne tak. A napríklad aj my ako dôchodkové fondy keď investujeme, tak v mnohých krajinách keď doložíme, že sme nejaká penzijná schéma, tak máme napríklad aj nižšie dane z dividend ako iné podielové fondy. Čiže nejaká daňová úspora je už tam na tých našich výnosoch, ktoré my dosahujeme. A potom samozrejme, aj tie výnosy, ktoré dosiahne sporiteľ zo zhodnotenia samotného dôchodkového fondu, sú oslobodené od daní. 

Marek Varga: Takže klient má v podstate dve výhody súbežne. A hlavne nemôže na to kedykoľvek siahnuť. 

Miroslav Kotov: A to je veľmi dôležitý aspekt, že tie peniaze sú tam. Niekto to vníma ako nevýhodu, že ich tam má zaseknuté až do dôchodku. Na druhej strane je to aj výhoda veľakrát a naozaj pokiaľ si tam sporím a to je tá výhoda, že pokiaľ sa bavíme o nejakom dlhšom horizonte 10, 15 rokov, tak naozaj teraz stačí pomerne nízka časť, ktorú budem posielať pravidelne dlhodobo. A tým, že to nemôžem vybrať, tak to tam zostane a ono sa to prejaví. 

Marek Varga: Ešte sa tak opýtam. Keď už som vstúpil do dôchodku, mám tých prvých 10 rokov, vyberám z 2. piliera, tie zvyšné peniaze v podstate 50 % sa postupne presúva, keď dodržíme ten ideálny scenár, že bude fungovať tá predvolená investičná stratégia? Ako sú vlastne potom tie peniaze dedičné? Ako sa s tým pracuje? 

Miroslav Kotov: Ja by som najprv uviedol na správnu mieru. Táto nová výplatná fáza, ktorá rozdeľuje peniaze na dve kôpky, a teda ako si spomenul, prvá časť sa vyberá 10 rokov. Ona začne platiť až 1. januára 2025, čo znamená, že do konca tohto roku a celý budúci rok zostáva súčasný model výplatnej fázy. To znamená, že pokiaľ je dôchodok z 1. piliera vyšší ako referenčná hodnota, tak si sporiteľ môže vybrať všetko jednorazovo. To platí tento a celý budúci rok. A tá nová výplatná fáza nech už ju budúci rok upravia akokoľvek, tak začne platiť až od 1. januára 2025. A čo sa týka dediteľnosti v 2. pilieri, tak platí veľmi jednoduché pravidlo. Všetko, čo mám v DSS, je plne stopercentne dediteľné v akejkoľvek fáze či už sporenia, alebo výplaty. To znamená, že aj keď povedzme už nabehneme v 2025 na ten režim, že z jednej časti si budem postupne ukrajovať a v druhej časti sa bude ešte šetriť na ten doživotný dôchodok, tak všetko nevyčerpané z prvej kôpky plus celá druhá kôpka je plne dediteľná v každom jednom momente. Čiže tá otázka dedičnosti vznikla až vlastne, keď sa dokupuje anuita, ale tam si musíme uvedomiť, že anuita je už poistný produkt, ktorý si zakúpim. Čiže ja vezmem tie úspory z 2. piliera, ja ich reálne vyberiem z dôchodkového účtu a za tie peniaze si kúpim poistný produkt, ktorý sa volá doživotný dôchodok. A vtedy sa tá dedičnosť stráca, samozrejme, lebo tie peniaze už nie sú v dôchodkovej správcovskej spoločnosti na mojom osobnom dôchodkovom účte, ale už som si za ne kúpil nejaký produkt. 

Marek Varga: Čiže v podstate si predplatím a keď budem žiť 20 rokov, tak budem mať 20 rokov, ale keď budem žiť rok, tak v podstate doprajem z tých peňazí kvázi tým šťastnejším, čo budú žiť ďalších 19 miesto mňa? 

Miroslav Kotov: To je štandardný princíp poistenia a to isté platí, keď si poisťujete nehnuteľnosť. Keď si platíte poistné v danom roku, ale keď nevyplaví dom vám, ale vyplaví prietrž o ulicu ďalej, tak vy si tiež nejdete na konci roka pýtať od poisťovne, že vráťte mi moje poistné, lebo som nemal poistnú udalosť. V každom poistnom produkte sa vlastne tí, ktorí zaplatili poistné a nenastala poistná udalosť, skladajú na plnenie tým, u ktorých poistná udalosť nastala. A v prípade doživotného dôchodku – nech to znie akokoľvek kruto – je poistná udalosť dlhovekosť. To znamená, že ja si poisťujem dlhovekosť a tým pádom sa dohodnem so životnou poisťovňou: ty mi budeš platiť mesačne 100 €, až kým nezomriem. A keď budem žiť ďalších 30 rokov, lebo nastane u mňa tá poistná udalosť dlhovekosť, tak poisťovňa mi bude platiť 30 rokov dohodnutú mesačnú splátku. Naopak, samozrejme, tá poisťovňa si to napočíta, aký je priemerný vek dožitia. A tí, čo žijú kratšie ako priemer, dotujú svojím poistným tých, čo budú žiť dlhšie ako priemer. Ale to je klasický princíp poistenia. 

Marek Varga: To budete zastrešovať ešte vy, alebo sa bude vytvárať nejaká poisťovňa, poisťovne to budú mať ako produkty? Alebo ešte to zatiaľ nie je? 

Miroslav Kotov: Už aj v dnešnom režime môžu ponúkať, týka sa to teda životných poisťovní. Životná poisťovňa sa musí nalicencovať na tieto doživotné dôchodky a ponúkajú ich práve životné poisťovne ako klasický produkt životného poistenia. 

Marek Varga: Čiže v podstate keď nastane tá situácia, klient príde na pobočku a spýta sa, či mu vedia poradiť, poprípade má nejakého sprostredkovateľa, ktorý mu poradí do budúcna. Alebo ako to bude? 

Miroslav Kotov: Dnes to funguje tak, lebo aj dnes sa dajú kúpiť tie doživotné dôchodky, že keď sporiteľ požiada o dôchodok z 2. piliera, tak to ide do takzvaného Centrálneho informačného ponukového systému. Ten spravuje Sociálna poisťovňa a ona vidí, keďže každý sporiteľ pred tým, ako ide žiadať o dôchodok z 2. piliera, už musí mať priznaný alebo požiadané o dôchodok z 1. piliera. Tak Sociálna poisťovňa vidí, aký má priznaný dôchodok z 1. piliera, a či je vyšší ako referenčná hodnota. A tým pádom vie povedať, že tento sporiteľ si môže vybrať všetko jednorazovo. A pokiaľ nie, tak tie životné poisťovne, ktoré sú licencované na tento produkt, mu poskytnú ponuku. To znamená, že mu povedia, že za túto výšku tvojich úspor ti vieme ponúknuť takúto výšku mesačnej platby do konca života. 

Marek Varga: Tak to má jednoduchšie, lebo vie, čo ho do budúcnosti čaká. Vie sa pripraviť. Dobre, Miroslav, chcem sa ti poďakovať za to, že si si dnes našiel na mňa a na nás čas a prišiel si nám vysvetliť zmeny, ktoré nastali v 2. pilieri. A ukázal aj ten pohľad z druhej strany správcovských spoločností. 

Moje meno je Marek Varga a sprevádzal som vás dnešným podcastom. Ak by vás zaujímala práca vo svete financií, alebo ste potrebovali poradiť, neváhajte ma kontaktovať na marekvarga@prosight.sk. Môžete nás sledovať na Facebooku, Instagrame, sme už aj na TikToku alebo na webe narovinu.online. Aj dnešná epizóda vznikla s podporou spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Prajem vám ešte pekný zvyšok dňa.