Hosť:  Ing. Martin Šaffa / LinkedIn , Facebook, Instagram, Web 
Moderátor: Andrea Saksunová /Facebook / LinkedIn 

Epizóda NRoPE 052 – audio

Prepis

Andrea Saxunová: Milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej epizóde nášho podcastu. Moje meno je Andrea Saxunová, pôsobím v spoločnosti PROSIGHT Slovensko už niekoľko rokov, a to na pozícii finančného konzultanta. Dnes pozvanie prijal môj kolega Martin Šaffa, vitaj. 

Martin Šaffa: Ahoj, Aďka, zdravím poslucháčov aj divákov. 

Andrea Saxunová: Martin, spomenula som, že si môj kolega a ja by som spresnila, že si mojím dvojitým kolegom jednak v PROSIGHT Slovensko si na pozícii finance consultant senior, ale tvoje meno a aj hlas môžu poslucháči počuť aj v rámci našich podcastov, lebo sme aj moderátorskí kolegovia. 

Martin Šaffa: Áno, je to tak. Dnes som premiérovo na druhej strane stola, takže sme sa už možno počuli pri nejakých iných epizódach, ktoré nájdete na našom webe a sociálnych sieťach. 

Andrea Saxunová: Určite. Podcast NA ROVINU o peniazoch má tendenciu osloviť široké spektrum takých poslucháčov, ktorým nie je ľahostajné, ako sa s ich peniazmi nakladá a ako ich úspešne spravovať. Lebo povedzme si, či už niekoho tieto témy bavia, alebo nie, celý život je každý účastníkom vzťahu, kde peniaze zohrávajú rolu. 

Martin Šaffa: Je to tak, lebo keď si to človek len tak rýchlo prejde, odkedy začne pracovať sám na seba, tak či už si kúpi auto, potrebuje PZP, rozhodne sa riešiť bývanie, potrebuje hypotéku k tomu automaticky nejaké poistenie nehnuteľnosti. Na druhej strane, ak máme na sebe státisícové úvery, je dobré zamyslieť sa nad životným poistením, chystať sa na dôchodok, investovať. Takže áno, je to tak, ako hovoríš. Dnes sa tomu človek nevie a väčšinou ani nechce vyhnúť (minimálne peniazom). 

Andrea Saxunová: My sme sa však stretli s tým a aj sme sa o tom bavili, že nie každý rozumie tomu, čo sa v podcaste alebo v inej debate, rozhovore hovorí. A to z toho dôvodu, že nerozumie výrazom, ktoré sa tam používajú. Predsa len tá finančná oblasť je špecifická aj svojím jazykom. A pre niekoho, kto povedzme nepracuje v tejto oblasti, to môže byť dosť komplikované. Nehovoriac o tom, že mnohé výrazy sú prevzaté z angličtiny najmä v tej finančnej oblasti, čo je dnes veľmi časté, alebo sa už používa priamo daný anglický výraz. Máme napríklad sériu podcastov, ktoré tiež moderuješ, ktoré sa volajú Investičný barometer. A povedala by som, že ak človek na začiatku nezachytí alebo nevie preložiť nejaký výraz, tak ďalší obsah sa už preňho stáva nezrozumiteľný. 

Martin Šaffa: Je to tak, ale je to asi prirodzené, pretože tieto veci nie sú nejakým učivom na základnej a strednej škole alebo všeobecných gymnáziách. Ja mám podobný problém, keď prídem napríklad do autoservisu a môj servisák mi začne hovoriť veci, ktorým ja vôbec nerozumiem. A pre mňa je to len bla-bla-bla 200, bla-bla-bla 500 a podobne. Takže aj preto sme sa rozhodli urobiť túto mini sériu o investičných pojmoch nejakou ľudskou zrozumiteľnou rečou. Aby sme sa netvárili, že väčší frajer je ten, ktorý použije viac cudzích slov v jednej vete, ale budeme sa to snažiť vysvetľovať možno jednoduchšou formou, aby to bolo pochopiteľné. Pretože tie slová vám v živote vedia reálne pomôcť s vašimi peniazmi. 

Andrea Saxunová: Ja spomeniem, že ty si niekoľko rokov v rámci PROSIGHT Slovensko prednášal jednak pre našich budúcich obchodníkov, ale aj pre externých záujem tému investícií. A to je dôvod, prečo ťa tu teraz ako hosťa máme. My sme sa totižto, milí poslucháči, rozhodli spolu vytvoriť niekoľko dielov na tému investičných pojmov, ktoré sme teda nazvali, ako si už naznačil, Investičné pojmy ľudskou rečou. A budeme sa snažiť objasniť najskôr základné, neskôr možno zložitejšie investičné pojmy, s ktorými sa bežne človek stretáva, ale možno im úplne nerozumie. Tak ideme na to? 

Martin Šaffa: Poďme. 

Andrea Saxunová: Martin, aké máš ty vlastne skúsenosti s investíciami a ako si sa k tejto oblasti dostal? A mňa dokonca zaujíma, či si sa s investíciami stretol až v práci finančného sprostredkovateľa, alebo sa to spája s nejakou tvojou vášňou možno, ktorá siaha ďalej do minulosti? 

Martin Šaffa: Nedá sa povedať, že keď som mal 8 rokov, tak som si čítal o kapitálových trhoch a o tom, ako investovať. Mal som pekné detstvo. Ale je pravda, že už pred tým, ako som v dvetisíc desiatom začal pracovať ako finančný sprostredkovateľ, tak som mal nejaký nazvime to, že teoretický základ ekonomickej strednej školy respektíve vysokej školy, kde som študoval najprv medzinárodné podnikanie a potom inžiniersky stupeň zameraný na bankovníctvo a investovanie. Ale jedna vec je teória, tá je pekná, ale úplne inak sa na to človek pozrie, keď to už v praxi vykonáva. Takže tá najväčšia škola bola pre mňa, samozrejme, keď som začal pracovať v tejto oblasti. Ale nejaký základ som určite dostal aj doma, keďže otec dlhodobo podniká a tieto témy sa u nás riešili. Takže bol to taký mix záujmu, teórie a praxe. 

Andrea Saxunová: Tak poďme aj my teda k praktickej časti. Poďme k tomu, čo by poslucháčov mohlo zaujímať. Začnime tým, ako by sme mohli jednoducho popísať investovanie? Pretože keď chce človek investovať dajme tomu do kúpy nejakého cenného papiera, tak tam sa to cudzími výrazmi len tak hemží. Na začiatok do čoho môžeme investovať? Ako si vybrať správny typ cenného papiera? 

Martin Šaffa: Jasné, tak pred tým, ako sa dostaneme k tomu, do čoho investovať, tak si jednoducho zadefinujme, čo to investovanie ako také je. Alebo čo je cieľom investovania. Tak taká jednoduchá poučka by mohla znieť, že investovanie je výmena hotovosti, voľných peňazí za niečo, čoho hodnota v čase rastie. Teda ten ultimátny cieľ investovania je dosiahnuť zisk, ak nerátame nejakých masochistov, ktorí sa rozhodnú robiť to pre dosiahnutie straty. A ten samotný zisk by mal byť tak veľký, aby tomu investorovi, investorke nahradil 3 podstatné veci. Prvá vec je čas, počas ktorého si človek ako keby odoprie spotrebu. Tie peniaze mohol minúť na čokoľvek. Mohol si kúpiť tovary, služby a neurobil to. Zaviazal tie peniaze na niekoľko mesiacov alebo rokov. 

Andrea Saxunová: Čiže autá, dovolenky? 

Martin Šaffa: Autá, dovolenky, presne tak. (úsmev) Takže tá prvá vec, ktorú má zisk kompenzovať, je čas. Druhá vec, ktorú by investovanie alebo zisk mal kompenzovať, je nejaká očakávaná miera inflácie. To, že sa nám peniaze znehodnocujú. Dnes je to téma, ktorá na nás skáče asi z každej strany, a hlavne to vidíme, že tie peniaze strácajú na hodnote v priemere o 2 – 3 % ročne v dlhodobom priemere. Teraz sme na tom oveľa horšie, ale teda zisk by mal byť minimálne tie 2 – 3 %, aby sme aspoň zachovali tú hodnotu peňazí. A ideálne aby nás dostal do plusu. A tá tretia vec, ktorú by nám mal zisk priniesť, je riziko, do ktorého ideme. Pretože tu sa napojím na tvoju otázku, do čoho môžeme investovať. Pretože ako si presne povedala, tých vecí je mnoho. Môžeme investovať od nejakých úplne konzervatívnych až po rizikovejšie. Konzervatívne znamená menšie riziko, ale menšie zisky. Čím agresívnejšie investujeme (napríklad do nejakých akcií), tak ideme do vyššieho rizika, a teda aj ten zisk má byť väčší. Čiže aby som to zhrnul, investovať môžeme na peňažnom trhu, môžu to byť dlhopisy, akcie, prípadne komodity, to znamená zdroje či rastné, alebo nerastné. Môžeme investovať v rámci realít, nehnuteľností, je toho mnoho. Ale povedzme, že toto je základ. Potom sú nejaké iné rizikovejšie investície, ale poďme dnes k tým základom. 

Andrea Saxunová: Ja by som ešte sa ťa opýtala, alebo by som to zhrnula a možno by sme si mohli konkrétnejšie alebo úplne presne ozrejmiť prvé 2 pojmy. Z toho, čo si povedal, mne vyplýva, že začínajúci investor by mal mať nejaký zámer. Nazvime to investičný zámer. A zároveň by mal vedieť, na akú dlhú dobu plánuje s tými peniazmi niečo robiť. Čiže by mal mať, ako sa hovorí, investičný horizont. Skúsiš na nejakom príklade, aby to bolo čo najviac zrozumiteľné? 

Martin Šaffa: Áno. Prešli sme si, že tých možností, do čoho investovať, je relatívne veľa. A otázka je presne, ako si vybrať, do čoho z toho investovať. A odpoveď môže byť presne v tom investičnom horizonte alebo investičnom zámere. Ľudskou rečou – musím sa rozhodnúť, ako dlho peniaze, ktoré chcem investovať, nebudem potrebovať. Ak mám peniaze, ktoré môžem potrebovať o pol roka, lebo táto kôpka peňazí je chystaná na letnú dovolenku, tak vtedy si vyberiem nejaký konzervatívny typ investovania. To znamená sporiaci podúčet, peňažný fond a podobne. To znamená výnos okolo jedného, dvoch, dnes možno trošku viac percent. Ak mám kôpku peňazí na dlhšiu dobu, ten investičný horizont je dlhší povedzme okolo piatich rokov, tak tam sa dá uvažovať o nejakých dlhopisových riešeniach alebo realitných fondoch. Ale aj tie predpokladané výnosy budú o niečo vyššie. No a ak máme peniaze, ktoré chceme investovať na dobu nad 10, 15 a viac rokov, tak to je presne výborné miesto na akcie, kde aj tie teoretické výnosy môžu byť okolo šiestich, siedmich, ôsmich percent, len to chce čas. 

Andrea Saxunová: Povedz nám konkrétne, aký čas. Ešte sme nepovedali pri tom strednodobom horizonte zrejme okolo 3 až 5 rokov? A tie akcie si spomenul, že sú skutočne na dlhší časový horizont. My zvyčajne odporúčame tak 10 plus. 

Martin Šaffa: Ideálne. 

Andrea Saxunová: Ja ešte doplním, že takýto dlhý časový horizont je väčšinou skutočne zameraný na dlhodobé sporenie na dôchodok. 

Martin Šaffa: Na dôchodok, narodia sa deti, chceme im niečo našetriť na štart do života. 

Andrea Saxunová: Áno, štúdiá, dôchodok. 

Martin Šaffa: A svadby, neskôr aj tie rozvody. (smiech) 

Andrea Saxunová: Dobre. (smiech) Poďme si rozobrať z toho, čo sme povedali, 2 najčastejšie využívané cenné papiere, a to sú akcie a dlhopisy. Asi toto sú výrazy, s ktorými sa človek najčastejšie stretáva. Skús nám popísať, aký je medzi nimi rozdiel, alebo nejaké základné charakteristiky 

Martin Šaffa: Jasné. Okrem toho, čo sme si povedali, že či si vybrať investovanie do akcií alebo dlhopisov, že tou odpoveďou môže byť práve ten investičný horizont, tak čo je ten základný rozdiel? Začneme od dlhopisov, sú jednoduchšie. Predstavte si, že chcete niekomu požičať peniaze. Dlhopis je cenný papier, ktorým niekomu požičiavame peniaze. Možno sa naši poslucháči a diváci stretli s tým, že dlhopisy vydávajú štáty, môžu ich vydávať banky, súkromné spoločnosti. A podľa toho tomu tie peniaze požičiavame, možno tu vsuniem ešte jedno také slovíčko, že ten, kto vydáva dlhopis a tým si požičiava, tak to je takzvaný emitent. No a kúpou dlhopisu sa ten emitent zaväzuje, sľubuje, že v presne stanovenom čase o niekoľko rokov nám vráti to, čo sme mu požičali. Dám to na jednoduchom príklade, aby sme nešli do úplných komplikácií. Niekto môže vydať dlhopis, ktorý stojí 1000 €, a na ňom bude napísané, že bude splatný o päť rokov. A ty ako investorka tým pádom vieš, že svojich 1000 € uvidíš presne v stanovenom dátume o 5 rokov. Ty ale vieš, že tým by tam chýbal zisk. Ak dnes niekomu požičiam 1000 € a o 5 rokov mi to vráti… 

Andrea Saxunová: Asi to nebude z dobrej vôle zadarmo. 

Martin Šaffa: Asi nie. Takže dlhopisy vyplácajú ešte pravidelné nazvime to zisky, ktoré sa nazývajú kupóny. Takže ty vieš, že napríklad každý rok dostaneš troj, štvor, päť, šesťpercentný kupón. To je ten tvoj priebežný zisk. A na konci po niekoľkých presne stanovených rokoch dostaneš späť to, čo si dala. To sú takzvané kupónové dlhopisy. Existujú aj bezkupónové, môžeme ísť niekedy aj viac do hĺbky, dnes len v skratke. Tie bezkupónové dlhopisy, keďže už z toho názvu vyplýva, že ten kupón asi dostávať nebudem, tak čo z toho potom mám? Tak mám z toho to, že dnes dlhopis, ktorý stojí povedzme 1000 €, kúpi lacnejšie napríklad za 800 €. A vie, že o 3, 4, 5 rokov dostane svojich 1000, takže má tam aj svoj zisk. Takže to sú dlhopisy – požičiavam niekomu a on mi garantuje, že mi to vráti. Problém nastane, alebo to je to riziko dlhopisov, lebo zatiaľ to znie skvelo, ale problém je vtedy, ak ten, kto sľúbil, že vráti, už nebude existovať, skrachuje. Skrachovať môže teoreticky súkromná spoločnosť aj štát, hoci je to oveľa menej pravdepodobné. Preto aj tie takzvané štátne dlhopisy sú o niečo bezpečnejšie ako súkromné. Lebo je tam menšia šanca, že ten, kto sľúbil, že vráti, skrachuje. A potom si sa pýtala? 

Andrea Saxunová: Akcie. 

Martin Šaffa: Akcie. Ak ich porovnáme s tými dlhopismi, tak pri nich sme si povedali, že niekomu požičiame peniaze a pri akciách sa ten investor stáva spolumajiteľom danej akciovej spoločnosti, a teda z pohľadu tej firmy, ktorá niečo podobné vydá, dá možnosť investovať do svojich akcií, tak pre ňu je to spôsob,, ako získa peniaze na svoj ďalší rozvoj, investície do ľudí, technológií a podobne. To z toho má akciová spoločnosť. A čo z toho má mať ten investor, alebo prečo sa zvyčajne rozhodne investovať, tak je to, že verí, že danej spoločnosti sa bude v budúcnosti dariť a hodnota tej spoločnosti, ktorú on spoluvlastní, hoci spoluvlastní jednu milióntinu povedzme, bude v budúcnosti vyššia. Takže to môže byť základ. Tu spoluvlastním, pri dlhopisoch požičiavam. 

Andrea Saxunová: OK. Myslím, že dlhopisy sme rozobrali dostatočne. Ale pri tých akciách si možno investor povie dobre, vlastním akciu, teda čakám, že sa bude spoločnosti dariť. Ako ja vôbec viem na tom spoluvlastníctve zarobiť? Niektoré spoločnosti vyplácajú nejaký výnos, potom sa stretneme s takými výrazmi, že dividenda a podobne. Ako má tomuto človek rozumieť, čo má vlastne z držby tej akcie v budúcnosti? 

Martin Šaffa: Pokúsime sa to vysvetliť v našom podcaste, takže mohol by si ho vypočuť a snáď to pomôže. A ak to vysvetľujeme stále komplikovane, tak nám pokojne napíšte a budeme sa snažiť ísť ešte jednoduchšie. Sú v princípe 2 spôsoby, ako zarobiť na akciách. Jeden je, že ty ako investorka vsadíš na to, že tej firme sa bude dariť a v budúcnosti bude mať tvoja akcia vyššiu hodnotu. Opäť pre poslucháčov – keď ste videli graf nejakej akcie, to sú také tie vykývané grafy, kde to lieta hore-dole. Tak ten graf vlastne znamená, ako sa vyvíja hodnota akcie. Takže 1 spôsob, ako na tom zarobiť, je, že v budúcnosti akcia bude mať vyššiu cenu. Môžeme hovoriť o takzvanej trhovej cene. Skrátka za koľko keď tú akciu mám, ju viem na trhu predať. To je 1 typ. 

Andrea Saxunová: Prepáč, ešte ti do toho vstúpim po lopate. Dnes kúpim jednu akciu za 1000 €, držím ju 15 rokov a je možné, že tá spoločnosť, ktorá ju vydala, bude mať také silné zastúpenie na trhu, že tú istú akciu budem vedieť predať vymyslím si za 7000 €, čiže takto stúpne na hodnote. 

Martin Šaffa: Jasné. Napríklad takto, áno. Ten druhý spôsob, ako sa dá na akciách zarábať – sú totiž akcie, ktoré vyplácajú investorom nejaký pravidelný zisk. Ono sa to nazýva takzvaná dividenda. Takže sú akcie, ktoré okrem toho, že môžu rásť na hodnote, tak ešte pravidelne vyplácajú nejakú časť zisku vo forme dividendy, ktorá buď príde tomu investorovi raz za kvartál, polrok, rok na účet. Alebo sú akcie, ktoré aj tento zisk môžu naspäť reinvestovať a nakúpim zase ďalšie akcie tej spoločnosti. 

Andrea Saxunová: Čiže dá sa povedať, že to, čo pri bankových produktoch alebo termínovaných účtoch je úrok, tak pri akcii je dividenda? 

Martin Šaffa: Výnos. Áno, ten výnos sa môže nazývať dividenda. Presne tak. Ja b som možno len upozornil, lebo ono to znie všetko skvele. Ale ono aj tie akcie so sebou prinášajú svoje riziká, lebo ak niekto investoval napríklad do tých veľkých amerických spoločností technologických ako Apple, Amazon pred desiatimi rokmi, tak investori sú veľmi šťastní. Len ono nie je až tak jednoduché trafiť to, ktorá spoločnosť bude tá, ktorej sa bude dariť, pretože drvivá väčšina tých spoločností, ktoré vo svete vzniknú, aj po nejakom čase zaniknú. Preto my preferujeme u našich klientov a myslím si, že aj pri našich individuálnych investíciách investovanie cez takzvané ETF fondy, kľudne akciové ETF fondy, kde si ten človek nastaví trvalý príkaz, posiela si svojich 50, 100, 200 € pravidelne alebo nepravidelne a nakupuje prierez trhu, nakupuje najväčšie firmy, stále aktuálne najväčšie akciové spoločnosti. A nemusí to riešiť, že či sa tej danej bude alebo nebude dariť. Ale k tomu sa môžeme možno dostať v druhom diele, kde si rozoberieme tie ETF bližšie. 

Andrea Saxunová: Určite. V tejto fáze by som možno nadviazala na ďalšiu dvojicu pojmov, ktoré spolu súvisia a ktoré súvisia aj s tým, čo už si naznačil do budúceho dielu. Tie výrazy sú veľmi často používané, že klient musí mať nejaké portfólio a musí v ňom byť diverzifikácia. Čo to znamená, prosím ťa? Znie to hrozivo. (smiech) 

Martin Šaffa: Áno. Veľmi jednoducho vysvetlené, alebo ak to dám do takej ľudovej slovesnosti, že nemať všetky vajíčka v jednom košíku, tak to sa dá preniesť aj do toho investičného sveta. Lebo ako sme si už dnes povedali, tak to, či investujem do dlhopisov, akcií, peňažných fondov, tak každá z tých investícií je vhodná na inú dobu. Takže portfólio je nejaké zloženie rôznych investícií. Môže sa skladať z rôznych cenných papierov – o nich sme hovorili. Ale v tom portfóliu môže mať človek nehnuteľnosti, umenie, čokoľvek, čo si myslí, že toho hodnota v čase bude rásť. Portfólio sú teda rôzne typy investícií. A prečo to človek vôbec robí? No, aby minimalizoval riziko, že sa jeho peniazom niečo stane. 

Andrea Saxunová: To je tá diverzita. 

Martin Šaffa: Áno, to je diverzifikácia. 

Andrea Saxunová: Čiže rozdelenie toho rizika na viacero… Pomôž mi, hľadám správny výraz. 

Martin Šaffa: To riziko rozkladáme kvôli tomu, že ak má človek peniaze, ktoré bude potrebovať o pol roka, tak to nie je vhodná kôpka na investovanie do akcií. Hoci môže veľa zarobiť, ale v tak krátkom čase môže aj o časť tých peňazí prísť. Takže aby rozložil toto riziko, že na všetky svoje budúce investičné ciele, zámery bude mať akoby vhodnú obuv, tak si vlastne vyberá, alebo v prípade našich klientov im to pomáhame vyskladať, nastaviť im to portfólio, rozloženie peňazí, investícií na rôzne typy. 

Andrea Saxunová: Dobre. Mne sa, Martin, veľmi často stáva, že sa stretnem s klientami, rozprávame sa o investíciách, povysvetľujem princípy a tak ďalej a v konečnom dôsledku sa opýtajú, že fajn, takže tá spoločnosť, do ktorej ja idem nakoniec investovať, je PROSIGHT Slovensko? No tak rozhodne to nie je PROSIGHT Slovensko. My v PROSIGHT a rovnako aj naše konkurenčné spoločnosti sme len sprostredkovateľom pre uzavretie obchodu. A to, kde klient naozaj investuje, je investičná spoločnosť. Klienti veľmi často nevedia, čo si majú predstaviť pod tou investičnou spoločnosťou. Takže ťa poprosím vysvetliť hlavne aj tento pojem, aby človek vedel skutočne, kam posiela peniaze, kam mu z toho účtu odchádzajú. 

Martin Šaffa: Tak my ako finanční sprostredkovatelia, ktorí majú zmluvné vzťahy s rôznymi finančnými inštitúciami, peniaze našich klientov nekončia u nás na centrále. Myslím, že pod správou je niečo cez 100 miliónov €, takže ony nie sú u nás na centrále ani na pobočkách. Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú investovaním, sú špeciálne spoločnosti, ktoré na to musia mať svoje licencie. Možno ste sa stretli s tým, že vo vašej banke vám ponúkli investovanie cez ich takzvanú správcovskú spoločnosť, ktorá na to má licenciu, a vytvára nejaké investičné fondy, do ktorých tie peniaze tečú. Ako si to predstaviť prakticky? Cez nás prejde v zásade zmluva, na základe ktorej sa uzavrie zmluvný vzťah, a ten klient posiela peniaze na účet správcovskej spoločnosti alebo obchodníka s cennými papiermi. A už táto inštitúcia, ku ktorej tieto peniaze idú, vie, že tomuto klientovi mám investovať peniaze podľa nastaveného portfólia konkrétnym spôsobom. Čiže už potom ten správca alebo obchodník s cennými papiermi za hotovosť, ktorá mu príde na účet, nakupuje konkrétne cenné papiere. Takže to je ten hlavný rozdiel. 

Andrea Saxunová: Ja si myslím, že veľmi čisto a zrozumiteľne si to vysvetlil. Martin, ja by som to na prvýkrát ukončila. 

Martin Šaffa: Aby to bolo znesiteľné. 

Andrea Saxunová: Aby to bolo znesiteľné a aby to najmä neprestávalo byť zrozumiteľné. Ukončila by som to teda s tým, že zároveň vás chceme podnietiť, milí poslucháči, aby ste nám napísali nejaké vaše podnety na výrazy alebo na témy, ktoré vám pri investovaní nie sú jasné. A my sa pokúsime ich zahrnúť do ďalších dielov. Martin, mohol by si spomenúť, akým spôsobom by nás mohli poslucháči osloviť? 

Martin Šaffa: Jasné. Buď si môžete nájsť kontakty na konkrétnych moderátorov na webe narovinu.online respektíve na youtubovom kanáli môžete pod toto video dávať akékoľvek nápady, čo by vás zaujímalo. Aj keď minule som tak nad tým rozmýšľal, že pýtať sa ľudí na niečo, čomu nerozumieš, tak spýtaj sa, čo to je. Človek vie, ako sa má pýtať, ale určite mnohí budú vedieť a budú sa chcieť opýtať. Tak pošlite nám otázky, my ich veľmi radi zodpovieme a budeme sa to snažiť robiť tou ľudskou rečou. 

Andrea Saxunová: Martin, veľmi pekne ti ďakujem, že si prišiel vyskúšať si teda tú stoličku aj z druhej strany. Lúčim sa s tebou. 

Martin Šaffa: Ďakujem pekne za pozvanie a pozdravujem aj poslucháčov a divákov. 

Andrea Saxunová: Milí poslucháči, vám ďakujeme, že nás počúvate. A tešíme sa spolu na ďalšiu epizódu série Investičné pojmy ľudskou rečou. Dovidenia. 

Martin Šaffa: Ahojte.