O epizóde

V dnešnej epizóde vám naslovovzatý odborník, Branislav Brocko zo spoločnosti WISE3 poradí, na čo všetko si treba dať pozor, ak sa rozhodnete podnikať viacerí spoločne. Vyberte si tú správnu formu podnikania a nezabudnite na kvalitnú spoločenskú zmluvu. Ak nezanedbáte začiatok, bude to jednoduchšie v budúcnosti. Dobrá zmluva je základom pre riešenie konfliktov a výziev pri zložitých rozhodovaniach v budúcnosti.

Linky z podcastu:

Profil spoločnosti WISE3 – https://www.linkedin.com/company/wise3-lawfirm/mycompany/

Partneri:
PROSIGHT Slovensko

Podcast NA ROVINU O PODNIKANÍ je súčasťou projektu vzdelávania pod názvom NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.

Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed

Verzia v posunkovom jazyku

Prepis celej epizódy

Viliam Bendík: Vítam vás pri ďalšej epizóde podcastu Na rovinu o podnikaní. Dnes pri mikrofóne budem ja, Viliam Bendík, po dlhom čase som si zase sadol za mikrofón a pozval som si dnes hosťa, trošku možno z inej kasty, ak to tak poviem, ako doteraz sme si pozývali, lebo dnes budeme naozaj viesť takú naozaj odbornú debatu, ale nebojte sa, skúsime to vysvetliť ľudskou rečou. Budeme sa dnes rozprávať hlavne o tom, keď zakladáte spoločnosť a ste viacerí, budete viacerí vlastníci. Aké nástrahy vás čakajú? Často sa hovorí o tom, že sa ľudia dokážu pohádať, nezhodnúť a potom nastávajú komplikované situácie, kedy musíte niečo riešiť, dokonca dokazovať pri súdoch a preto je možno dobré si na začiatku hneď povedať, ako tú spoločnosť založiť tak, aby po právnej stránke spĺňala všetky parametre, ktoré vám v budúcnosti môžu pomôcť vyriešiť akýkoľvek konflikt. Netreba sa toho báť, konflikty sú súčasťou podnikania, súčasťou života a treba sa naučiť ich riešiť. Takže ja som si pozval dnes do štúdia na slovo vzatého odborníka na právne záležitosti, Branislav Brocko.

Branislav Brocko: Pozdravujem poslucháčov podcastu.

Viliam Bendík: Braňo prvá otázka hneď zhurta, ty si právnik alebo advokát?

Branislav Brocko: Áno, toto sa ma pýtal tento týždeň môj syn, že či som právnik alebo advokát, tak ja som oboje vlastne. Som vyštudovaný právnik, ale profesiou som advokát. Z môjho pohľadu je to asi tá profesia, s ktorou sa môžu ľudia najskôr stretnúť, vo svojom živote, z tých právnických profesií. Pevne verím, že sa nebudú musieť stretnúť s niekým, kto je prokurátor alebo exekútor, ale môže sa stať, že sa stretnú s niekým kto je sudca a keď pôjdu na ten súd, tak môže ich zastupovať advokát, ale to nie je jediná úloha advokáta. Tá úloha advokáta sa vo verejnosti vníma ako ten niekto, kto chodí na súd, čo je možno dané aj možno tou umeleckou tvorbou, firmy, seriály, vždycky sa tam advokát prezentuje ako niekto, kto rieši spory, ale advokát nerieši len spory, advokát robí aj prevenčnú činnosť, čo je vlastne to, že poskytuje poradenstvo pred tým, ako vznikne nejaký konflikt, a v záujme toho, aby ten konflikt podľa možností nevznikol a keď už vznikne, aby sa dal rozumne vyriešiť. Čiže ja ako advokát nie som práve sporový právnik alebo sporový advokát, na to máme u nás v kancelárii iných odborníkov, a ja práve sa zameriavam na to poradenstvo, ktoré predchádza tým zlým časom. Čiže snažím sa pripravovať právne dokumenty, analýzy, aby tí klienti sa vedeli rozhodnúť, nejakým spôsobom boli si vedomí rizík, ktoré ich môžu čakať, a v podstate je to taká papierovačka, že sedím v kancelárii, píšem papiere… ja tomu hovorím, že literárna činnosť, lebo v podstate čítam, píšem, rozprávam, počúvam… takže toto je tá činnosť, ktorú ja robím ako advokát.

Viliam Bendík: Tak práve preto sme si ťa dnes pozvali, a som si povedal: dnes budeš rozprávať. Ty si spomenul, že si súčasťou nejakej právnej advokátskej kancelárie WISE3. Čo robíte alebo čo ponúkate vy svojim klientom?

Branislav Brocko: No WISE3 je niečo, čo by som v tom anglosáskom svete možno označil ako Corporate Law Firm, čiže primárne my sme zameraní na takých korporátnych klientov, spoločnosti, podnikateľov, ale samozrejme že máme aj individuál ako fyzické osoby klientov, ale primárne tie spoločnosti, a pre nich poskytujeme tú celú škálu právnych služieb, ktoré potrebujú v tej svojej činnosti. S tým, že v rámci tých rokov, ako pôsobíme v advokácii jednotliví spoločníci, tak sme sa v niektorých oblastiach poviem etablovali, alebo získali sme nejaké bohatšie skúsenosti, čiže to zameranie primárne z hľadiska sektorov je to farmaceutický priemysel, informačné technológie, finančné služby a čo sa týka právnych oblastí, ak by som to tak nazval, tak sú to jednak toto korporátne právo alebo súvisiace s tým sú, to čo sa volá fúzia akvizície, čiže keď sa nejakí podnikatelia spájajú, alebo jeden podnik nakupuje iný, potom poskytujeme služby pre banky alebo tým, ktorí si požičiavajú peniaze v rámci nejakých – volá sa to, v tom našom sektore bankové financovanie a samozrejme potom také klasiky, pracovné právo, regulačné právo, čo je ako pomerne dosť dôležitá oblasť a čo je napríklad taká špecialita, čo môžeme my ponúknuť, napriek tomu, že sme tá Corporate Law Firm, je že máme rozvíjajúcu sa trestnoprávnu prax, čiže vieme poskytovať aj podnikateľom pohľad na tieto aspekty trestného práva, eventuálne keď dôjde k najhoršiemu, tak ich aj zastúpiť v trestnom konaní, čo je momentálne o to zaujímavejšie alebo dôležitejšie pre podnikateľov, že pred nejakým časom bola aj u nás prijatá právna úprava  z trestnej zodpovednosti právnických osôb, čiže už nie sú to len fyzické osoby, ale môže to mať dopad aj na právnickú osobu, čo môže mať za následok nejaké buď pokuty vysoké alebo nebodaj skončenie činnosti alebo zákazu účasti na verejnom obstarávaní a tak ďalej, takže to môže byť pomerne dôležitá oblasť, kde si treba dávať tiež pozor.

Viliam Bendík: Možno by som na túto tému ešte jednu vec spýtal, že ak sa bavíme o trestnoprávnej zodpovednosti firiem, môže nastať aj situácia, že zástupcovia firmy, konatelia, môžu skončiť vo väzení? Keď je tá právna úprava…

Branislav Brocko: Áno, môže sa to stať, ale to nemusí nutne súvisieť s trestnoprávnou zodpovednosťou právnických osôb, lebo táto možnosť existovala aj pred prijatím vlastne tohto inštitútu, čiže boli tam trestné činy hospodárske, alebo stále sú, kde primárne ako zodpovedali tí štatutári, lebo oni zodpovedajú za fungovanie tej spoločnosti.

Viliam Bendík: Čiže rozdiel je ten, že v tejto novej úprave môže to postihnúť aj firmu ako takú, zákaz činnosti…

Branislav Brocko: Áno alebo eventuálne tam môže byť aj zákaz na verejnom obstarávaní, čo sa už stalo, myslím že v Česku tam boli také nejaké že udelené tresty a bola to, myslím že stavebná firma, pre ktorú to bolo ako pomerne dosť ako drakonický trest z toho pohľadu, že neviem či stavali cesty alebo takú infraštruktúru, kde tie verejne zákazky tvoria pomerne veľké percento z tej činnosti, takže z tohto pohľadu to môže byť aj pre tú firmu akože – nie nehovorím hneď, že likvidačné, ale môže ju to nejakým spôsobom poškodiť.

Viliam Bendík: Tak začali sme takto zhurta rovno trestnoprávne veci…

Branislav Brocko: Ja musím povedať že nie som odborník na trestné právo zase, tak aby som takto nepôsobil, na to máme iného kolegu, ale je to vec, ktorá je tiež teraz dôležitá, aby tí ľudia vnímali… ono možno že niekedy sú aj tie aspekty toho povedzme práva obchodných spoločností, sú dôležité, ale dôležitejšie bývajú naozaj také, čo sa moderne nazýva Compliance teraz, čiže aby tá činnosť bola v súlade so všetkými požiadavkami verejného práva a toto spadá vlastne tá trestnoprávna zodpovednosť, takže je to jeden z aspektov, ktorí je dôležitý.

Viliam Bendík: My sme sa s Braňom nedohodli, ale teraz sme vystrašili všetkých poslucháčov, ale ja možno poviem, že dobre, lebo veľakrát ľudia pri zakladaní firiem to urobia povedzme ľahkovážne, spravia si spoločenskú zmluvu, ktorá povedzme nie je úplne v poriadku a tak ďalej a z toho môžu vyplývať v budúcnosti relatívne veľké problémy a práve preto sa chcem dnes porozprávať o tom, naši poslucháči, veľa z nich sú mladí ľudia, ktorí možno zvažujú, že si založia firmu, s.r.o.-čku, živnosť, možnože niektorí dokonca akciovú spoločnosť alebo niečo podobné, čiže skúsme teraz prejsť cez ten proces zakladania firmy, ja sa ešte spýtam, vy ako WISE3 ste kancelária, ktorej sa môže ozvať kľudne aj nejaký začínajúci podnikateľ, že chce spraviť všetky tieto náležitosti?

Branislav Brocko: Áno, dokonca máme aj niekoľko klientov, ktoré sú start-upy, a niektoré sú aj pomerne úspešné alebo niektoré určite v krátkom čase budú úspešné, čiže určite vieme aj túto službu, ako neodmietame aj takých klientov a samozrejme vieme aj zohľadniť to, že predsa len keď niekto začína, tak sa netopí zvyčajne v peniazoch, takže vieme si tam dohodnúť aj nejaké alternatívne aranžmá, ale to ako advokát by som nemal takéto veci rozprávať verejne, že čo sa týka nejakého podmienok odmeňovania, ale to že my sme povedzme relatívne veľká firma, aj keď nie najväčšia zatiaľ, tak nie nemusí to byť nutne strašiak pre tých začínajúcich podnikateľov, ak majú teda mať potrebu pomôcť práve prejsť týmto procesom,

Viliam Bendík: Takže chcem povzbudiť všetkých, že ak zakladáte firmu, určite sa poraďte s advokátom, aké sú nástrahy toho, povedzme začínam podnikať a nájdem si na internete nejaké spoločenské zmluvy, dám to nejak dokopy, niekto mi pomôže s tým procesom na okresnom úrade, na obchodnom registri a tak ďalej, veľa vecí pri takomto procese pravdepodobne si neuvedomím, čo sú také hlavné nástrahy, kde môžem spraviť chybu pri takomto postupe?

Branislav Brocko: Tak samozrejme závisí, že či zakladáš sám tú spoločnosť alebo viacerí spoločníci ešte, to sme pri tom v tom momente, keď niekto si zakladá tú s.r.o.-čku tak teoreticky môže ísť za týmto postupom aj keď ja nie som toho fanúšik a nie preto že som advokát, ale veľakrát som už zažil a ja pôsobím v advokácií vyše 20 rokov, že proste tí klienti si takýmto spôsobom spravili niečo, potom došlo k prúseru a prišli za advokátom a vlastne už ten advokát mal trošku problém zachraňovať toho klienta, lebo jednoducho vznikla tam chyba skôr, ktorá sa nie vždy musí môže podariť odstrániť, takže osobne si myslím, že čo je výhoda prečo napríklad použiť toho advokáta, aj keď môže byť to finančne trochu náročnejšie, ako ísť povedzme touto cestou že hľadať si vzory na internete eventuálne, sú tu aj spoločnosti ktoré predávajú také tie Shelf Company, poličkové spoločnosti alebo šuflíkové, že majú pozakladané spoločnosti. Čo je rozdiel medzi advokátom a takýmto poskytovateľom je v tom, že my máme zo zákona zodpovednosť za to, aby to bolo v poriadku, čiže keď sme niečo zanedbali, tak môže nás zažalovať ten klient eventuálne, my z tohto dôvodu musíme byť poistení povinne za tú zodpovednosť, za škodu spôsobenú výkonom povolania a my čo vykonávame advokáciu prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, to poistenie musí mať relatívne vysoké, ak sa nemýlim tak momentálne je to na jedného spoločníka jeden a pol milióna eur  tá poistná suma, čo napríklad v našom prípade my sme štyria spoločníci, takže my sme poistení na 6 miliónov v tejto chvíli, takže pre takých menších podnikateľov to je nejaká záruka toho, akože trošku sme taká poisťovňa, ale v každom prípade, čo sa týka používania tých vzorov z internetu, tak na čo si tam hlavne treba dávať pozor alebo čo je to najväčšie úskalia toho, že právne predpisy sa menia v čase a to že nejaký vzor niekto niekde nájde, neznamená že ten vzor v danom čase zodpovedá právnej úprave, ktorá platí v čase keď on si zakladá tú spoločnosť, čo môže mať za následok to, že povedzme že mu ju nezaregistrujú alebo mu bude niečo chýbať a následne si to tak či tak bude musieť doplniť a eventuálne riešiť to s právnikom, čiže je vždy dobré už na začiatku to mať v poriadku a samozrejme to, čo si myslím že je dôležité najmä pre tých mladých ľudí, ktorí zvyčajne si zakladajú nejaké start-upy tak časom príde tam nejaký investor alebo budú to chcieť predať a vždy je dobre aby tie dokumenty mali v poriadku, lebo ten investor predtým ako tam vstúpi tak si robí previerku a pozerá sa, či sú tie papiere v poriadku, čiže ono možnože na prvý pohľad to založenie s.r.o.-čky je relatívne ľahká záležitosť, ale nemusí byť. A ďalšia vec čo môže byť významná je naozaj to či je tam sám ten spoločník alebo sú tam viacerí, lebo to už je iná situácia.

Viliam Bendík: No a práve k tomu som sa chcel dostať dnes, to je totiž taká možno nočná mora mnohých. My sme mali v podcaste niekoľko rôznych druhov typov podnikateľov, niektorí podnikajú spolu traja, niektorí dvaja. Stretli sme ľudí, ktorí majú naozaj veľmi harmonické vzťahy, dobre sa im podniká, nestalo sa im zatiaľ, že prišli k nejakému veľkému konfliktu, takže nemuseli nič také riešiť, ale čert nikdy nespí, ako sa hovorí, vždy sa môže niečo stať. Poďme sa teraz porozprávať, že ak sme viacerí kamaráti, chceme založiť nejakú spoločnosť, možno máme takúto ideu do budúcna, že spravíme nejaký exit, že to chceme predať niekomu alebo že budeme možno hľadať naozaj že investora do tej spoločnosti, tak načo sa pri tom postupe najviac na začiatku zamerať, prípadne mi skús povedať že ako treba rozmýšľať napríklad z pohľadu s.r.o. alebo A.S. že čo je možno lepšie alebo či sa to vôbec dá takto povedať.

Branislav Brocko: Čiže možno treba začať ešte skôr, ako zakladáme spoločnosť, čiže máme nejakú ideu, nejaký podnikateľský plán, a ten podnikateľský plán musí nám hovoriť že čo chceme robiť. A tá právna forma ak sa potom neskôr o tom budeme baviť, tá môže byť ovplyvnená práve tým čo chceme robiť, pretože ak by to nebodaj bolo niečo z oblasti regulovaných odvetví, tak tam samozrejme môže aj zákon predpisovať že je to takáto právna forma, ale v tomto prípade vychádzajme z toho, že poslucháči tohto podcastu si asi nebudú zakladať banku a predpokladám ani že povedzme neplánujú zatiaľ pôsobiť v nejakých profesionálnych služieb ako advokáti, daňoví poradcovia, auditory, kde je to nejakým spôsobom regulované, čiže v prvom rade si to treba pozrieť, toto chcem robiť, aké je na to potrebujem vôbec povolania, pretože aj keby hneď to nebolo obmedzené právnou formou, tak sú veci na ktoré stačí živnosť, sú veci na ktoré treba takzvaná remeselná živnosť alebo takzvaná viazaná živnosť, kde už sa musí preukazovať nejaká odborná spôsobilosť, vzdelanie, eventuálne prax alebo nebodaj čokoľvek iné, kde môžu byť ešte prísnejšie požiadavky na tú činnosť. Čiže je vždy dobre v úplne tom prvom kroku si to nechať posúdiť. Čiže keď chceme robiť toto, čo na to potrebujeme. Samozrejme to sa dá urobiť aj v rámci toho procesu zakladania spoločnosti. Lebo to čo robíme my aj vo WISE3 je to, že vlastne pýtame sa v prvom rade že čo idete robiť a necháme si to vysvetliť, pretože samozrejme my tiež nie sme ako polyhistori. A na základe toho my sa pozrieme, dobre, na toto vám stačí povedzme obyčajná živnosť, na toto by ste potrebovali toto a naozaj idete toto robiť alebo niečo iné a na základe toho vlastne si my povieme že okej takže máme zadefinované to čo sa volá predmet podnikania. Ktorý zatiaľ u nás bohužiaľ je to, sa musí definovať pomerne detailne akože po bodoch, ktoré konkrétne činnosti, aj keď údajne teda je plán to zmeniť, tak ako to funguje v iných krajinách na západe, dokonca aj v Českej republike, že pri tých voľných živnostiach to bude povedzme jedna živnosť, čokoľvek čo nie je regulované, veľmi zjednodušene povedané, no a potom sa môžeme baviť o právnej forme.

Viliam Bendík: Ja by som ťa ešte trošku zastavil, lebo si povedal dôležitú vec lebo často som bol svedkom toho, že niekto zakladal spoločnosť a jediné čo urobil, že vybral si z tej databázy tých predmetov činností a toto tam chcem mať a právnik sa ho spýtal ešte toto nechceš, toto tam môžeš mať, tak si tam vyrobil veľký zoznam, založila sa spoločnosť a vybavené a ty teraz ale hovoríš o tom, ešte pred tým prvým krokom a to je že podnikateľský plán, čo chcem robiť, a ja by som chcel, lebo mnohí ľudia sa môžu báť toho že podnikateľský plán, kto mi to napíše, že to ako diplomovka, to ani politici to nevedia písať…Tak ako má vyzerať? Čo to je?

Branislav Brocko: Možno že som nepoužil taký správny výraz, lebo podnikateľský plán zvyčajne znamená že mám spísané idem do tohto investujem, toto budem vyrábať, vyviniem, takto predávať, ja som to myslel veľmi v takom širokom zmysle, že čo idem robiť, to nemusím mať nikde napísané, to stačí keď ten človek prerozpráva, že ja neviem chcem vyrábať počítačové programy, tak ja už viem, že čo chce robiť, ale mali sme napríklad práve takýto start-up sme zakladali, ktorý sa zaoberal tým, že analyzuje DNA pre účely takej, by som povedal akože predispozície aj zdravotných, na šport, na stravu a tak ďalej, čiže nie je to vyslovene poskytovanie zdravotnej starostlivosti ale samozrejme museli sme sa pozrieť na to, či náhodou to nespadá pod zdravotnú starostlivosť, lebo zdravotná starostlivosť je už regulovaná a založiť si zdravotnícke zariadenie si vyžaduje trošku náročnejší proces a iné povolania, čiže takže v zásade sme sa museli pobaviť, že čo presne idete robiť a mne na to stačilo stretnutie, aby som sa pobavil s tými ľuďmi, aby mi vysvetlili čo idú robiť a ja na základe toho som sa pozrel, že či to vieme pod niečo schovať a hlavne vylúčiť to, či to nie je zdravotná starostlivosť, lebo tá je samozrejme zákonom definovaná čo sa pod tým myslí, čiže ten podnikateľský plán neznamená, že ja si musím nejaký dokument elaborovať a potom s tým ísť s malou dušičkou ísť za advokátom či to vôbec pôjde ale skôr myslím tak, že predpokladám že každý kto chce podnikať si nepovie len že idem podnikať, ale idem podnikať s nejakou ideou, niečo chcem, robiť, poskytovať služby, vyrábať nejaký produkt, čokoľvek, čiže to je to, že potrebujeme vedieť, čo presne tá spoločnosť chce robiť, v akej oblasti chce podnikať, to znamená ešte dôležité že podnikaním sa rozumie zárobková činnosť, že to nie je o tom, že síce to budeme robiť ale zadarmo, na to nepotrebujú živnosť žiadnu, na to si môžu občianske združenie založiť.

Viliam Bendík: Áno, dobre čiže toto je stručne o podnikateľskom pláne, je to naozaj takáto naozaj jednoduchá vec, stačí vedieť že čo chceš robiť, to vysvetliť. Poďme teda o krok ďalej a to je teda forma.

Branislav Brocko: No právna forma, výber tej právnej formy závisí od mnohých ukazovateľov, čiže jednak sú to samozrejme nejaké daňové aspekty, potom sú tam aspekty povedzme kapitálových požiadavok, to znamená to, čo ja na úvod musím vložiť do tej spoločnosti, aby som ju vôbec mohol založiť, potom nejaká administrácia tej spoločnosti, potom povedzme že aký tam bude vzťah medzi tými vlastníkmi a výkonným menežmentom a tak ďalej, čiže je tam veľa aspektov, ale aby sme to urobili takým jednoduchším, lebo tých právnych foriem je naozaj veľa, to sa nebavíme len o s.r.o.-čke a akciovke, ale to môže byť aj komanditná spoločnosť, obchodná spoločnosť, to sú také právne formy, ktoré povedzme boli dlhú dobu zaznávané alebo používané, napríklad tá verejná obchodná spoločnosť bola používaná týmito, nemali dostatok kapitálu na začiatku a chceli mať nejakú platformu spoločnú. A potom tu máme relatívne novú právnu formu jednoduchá spoločnosť na akcie, čo je zase nejaký mix, akciovky, s.r.o.-čky, aj keď sú nejaké také reči, že tá právna forma sa zrejme zruší a zmenia sa tie spoločnosti na s.r.o.-čky ale zatiaľ teda som nenašiel, že by niečo bolo už tak blízko v tom legislatívnom pláne a ja by som povedal tak, že pokiaľ tá spoločnosť má byť takým nejakým užším kruhom tých vlastníkov, ktorí budú nejakým spôsobom zaangažovaní do tej činnosti tej spoločnosti, tak samozrejme tá s.r.o.-čka z tohto pohľadu je asi ten najlepší fit lebo by som povedal, to asi nemám štatistiky ale tých spoločnosti s ručením obmedzeným je najviac nepochybne, to vidím aj z vlastnej praxe, povedzme s.r.o.-čiek sme zakladali x, akciovku sem tam, komanditnú spoločnosť veľmi veľmi príležitostne a čiže môže asi tá s.r.o.-čka môže byť ten najvhodnejší spôsob pre takýto účel, ale môžu byť aj prípady, kedy môže tá akciovka priniesť nejaké výhody, ale pre mňa je tá akciovka, alebo ja by som videl taký rozdiel, že tá s.r.o.-čka je menšia spoločnosť a akciovka je väčšia, ale to je zjednodušene povedané, tie akciovky boli primárne určené na také situácie kde treba zohnať nejakých finančných investorov a jednoducho ktorí si kúpia tie akcie, alebo upíšu ich na začiatku, poskytnú peniaze ale potom do toho biznisu nezasahujú a jednoducho oni majú nejakú investíciu ktorú čakajú že sa im zhodnotí a keď sa im to nepáči tak jednoducho predajú tie akcie a a nepotrebujú vo väčšine prípadov nejakým spôsobom sa baviť s ďalšími akcionármi, či to môžu predať, nemôžu. Tie akciové spoločnosti boli aj sa vytvárali aj za účelom obchodovania na trhu s cennými papiermi, čo ale u nás na Slovensku nie je nejaký obľúbený šport, ako máme tu nejakú ale to je skôr taká bieda, čiže tá akciovka môže dať v niektorých prípadoch zmysel, najmä ako keď to má byť nejaký veľký projekt alebo keď tam potrebujem dostať nejakého finančného investora, lebo tá vytvára možnosti také, že môžu tam byť nejaké prioritné akcie, ktoré umožňujú tým investorom, aby dostávali prví peniaze, eventuálne dá sa tam vydať akcie s ktorými nie sú spojené hlasovacie práva, čo zase môže byť ten prípad, že mám tu síce nejakého finančného investora ale je to len o tom, že on tam len vložil nejaké peniaze a chce to zhodnotiť a keď sa mu to nepáči tak to predá, a kdežto pri tej s.r.o.-čke tam je aj obmedzený počet spoločníkov, síce je to 50, čo je myslím že relatívne vysoký počet ale tá s.r.o.-čka je taký uzavretý kruh, že vystúpiť z s.r.o.-čky je pomerne ťažké, to je ako vystúpiť z manželstva, že nie je to len že zoberiem si svojich pár šanónov, počítač a dovidenia, ale jednoducho musím sa dohodnúť s tými spoločníkmi, že ako prevediem obchodný podiel, eventuálne ak sa to vyeskaluje, tak musím ísť až na súd, aby súd rozhodol, že nie je spravodlivé aby som naďalej zotrval v tej spoločnosti, takže ta s.r.o.-čka je naozaj by som to prirovnal k tomu manželstvu. To neznamená že musím nutne mať za spoločníkov ľudí ktorých milujem ale musím byť pripravený na situáciu, že keď nám to prestane fungovať tak nebude také jednoduché z toho vystúpiť.

Viliam Bendík: Dobre a práve k tomu sa chcem dostať, ešte predtým ako sa budeme baviť o usporiadaní tých vlastníckych vzťahov, v rámci povedzme napríklad spoločenskej zmluvy hneď na začiatku, tak by som sa ešte spýtal jednu vec, ktorú sa mnohí ľudia pýtajú, my sme tu už v podcaste našom rozprávali o tom aký je rozdiel medzi živnosťou a s.r.o., ale ja by som sa chcel špecificky spýtať z pohľadu rizika podnikania, že aký je vlastne rozdiel medzi živnosťou a s.r.o.?

Branislav Brocko: No tá s.r.o.-čka poskytuje taký štít tým vlastníkom, to znamená že keď ona by eventuálne išla do konkurzu alebo skrachovala ľudovo povedané, tak tých spoločníkov sa to nejako netýka, za predpokladu že splatili celé svoje imanie, on to s ručením obmedzeným znamená, že vlastne keď založím spoločnosť s ručením obmedzeným, mám viacerých spoločníkov a nemusím hneď splatiť celé základné imanie, ale v tom rozsahu v ktorom som nesplatil, ruším za záväzky spoločnosti. To znamená keď tá spoločnosť nie je schopná sama platiť, tak veriteľ môže prísť za mnou a povedať že ty si ešte ja neviem 1000 € nezaplatil, tak tých 1000 €  dáš mne, ale zvyčajne tie spoločnosti už pri založení alebo predtým ako sa založia do obchodného registra keď vznikajú, si splatia celé základné imanie, čiže ten spoločník ako keby v danom momente už čo sa týka zodpovednosti, pokiaľ nie je konateľ tak je akoby odstrihnutý od tej spoločnosti, ale ten živnostník on proste ručí všetkým, čiže keď sa mu nebude dariť, tak v zásade môže keď to preženiem skočiť na ulici, čiže môže prísť o všetok súkromný majetok, samozrejme aj pri týchto korporáciách alebo spoločnostiach to neznamená že sú úplne safe, tam závisia tie obchody medzi spoločníkom a spoločnosťou môžu podliehať nejakým námietkam, keď to tak zjednodušene poviem zo strany veriteľov, čiže je tam nejaká regulácia toho, ale faktom je že tá spoločnosť vytvára taký štít, čiže ja som oddelený, čiže keď tá spoločnosť naozaj bude mať problémy, tak pokiaľ som ja tam nerobil nejaké podozrivé transakcie, ja ako spoločník so spoločnosťou, že som vyťahoval majetok, tak v zásade som safe, čiže toto je tá jedna výhoda pri s.r.o.-čke. Samozrejme máme aj spoločnosti, alebo právne formy, ktoré sú veľmi podobné tomu živnostenskému podnikaniu, ako je napríklad tá verejná obchodná spoločnosť, čo je vlastne platforma pre fyzické osoby aby spolu fungovali, ona je síce formálne ako keby samostatná osoba z hľadiska práva, ale tí spoločníci tam ručia bez obmedzení, čiže naozaj taký by som povedal ešte silnejší spolok, ale samozrejme tá verejná obchodná spoločnosť umožňuje tým spoločníkom relatívne jednoducho odtiaľ vystúpiť, to je ako keby niečo  v tom anglosáskom svete sa to volá partnership, čiže to je keď sa mi to prestane páčiť, tak pošlem výpoveď a uplynie výpovedná doba a odchádzam, ale do tej doby v zásade som v tom namočený až po uši.

Viliam Bendík: Dobre díky za toto vysvetlenie, to je možno pre mnohých ktorí sa rozhodujú, že či mať len živnosť, alebo či ísť do tej s.r.o.-čky, tak to je asi taký hlavný rozdiel, ručením celým svojim majetkom de facto.

Branislav Brocko: Áno, a určite sú tam aj nejaké daňovo odvodové aspekty, ale to by som nerád komentoval, to nie je moja oblasť, ale áno, využíva to veľa ľudí práve na tento účel.

Viliam Bendík: Dobre a teraz poďme k tomu biznis manželstvu, poďme k tomu, sme dvaja alebo traja spoločníci, ja by som chcel pochopiť a zároveň aby si to vysvetlil teda poslucháčom, keď zakladám firmu na začiatku, podpisujeme spoločenskú zmluvu, kde sa dohodneme na nejakých veciach, ako sa postupuje pri takejto úprave keď sme viacerí, a zaujíma ma hlavne to, že ako sa dá rozdeliť povedzme riadenie tej spoločnosti, verzus vlastnícke práva na nejaký podiel, dá sa to urobiť inak alebo musí to súvisieť? Toto skús trošku objasniť, ako sa to rieši.

Branislav Brocko: Samozrejme, toto je tiež určené tým, ako je určená tá právna forma, povedzme v s.r.o.-čke je to také flexibilnejšie, kdežto v tej akciovke niektoré veci sa nedajú tak jednoznačne upraviť, ako tak zjednodušene povedzme ten rozdielny podiel na zisku sa musí jedine spraviť tak, že sa rôzne akcie s rôznou nominálnou hodnotou vydajú alebo rôzneho druhu, čiže sú tam nejaké prioritné akcie a samozrejme dám teraz bokom jednoduchú spoločnosť na akcie, lebo to je taký mix s.r.o.-čky a akciovky, k tomu sa potom môžeme dostať, no a v tej s.r.o.-čke sa dá, vlastne tá s.r.o.-čka umožňuje aj oddelenie toho vlastníctva od toho menežmentu, čiže tá úroveň je riadená, alebo ten governance v s.r.o.-čke je taký, že sú tam spoločníci, to sú vlastne tí ktorí založili tú spoločnosť, dali tam nejaký počiatočný kapitál a v princípe rozhodujú o nejakých zásadných záležitostiach, typu rozdelenie zisku alebo keď sa má zmeniť konateľ, zmeniť spoločenská zmluva, zvýšiť  základné imanie, znížiť neviem má sa rozdeliť tá spoločnosť, zlúčiť s inou alebo predať svoj podnik, tak vtedy do toho zasahujú tí spoločníci ale môžu byť aj iba takí neaktívni v podstate takí pasívni alebo viac-menej v role toho finančného investora a ten kto ten reálny biznis dennodenný rieši, sú konatelia, ktorých tá úloha je dvojaká, väčšinou sa vníma, že ten konateľ je ten, kto koná za tú spoločnosť, čo už ten samotný názov indikuje, otázka je, že či ten výraz je úplne správny v slovenčine, lebo v zahraničí sa používa výraz director, čiže riaditeľ, ten čo riadi tú spoločnosť, čiže áno koná jednak za spoločnosť, čiže podpisuje alebo proste čo on povie tak to zaväzuje tú spoločnosť, bez ohľadu na to čo si myslia spoločníci samozrejme, on má voči nim nejakú zodpovednosť, ale druhá tá jeho úloha je vlastne riadiť t spoločnosť, čiže rozhodovať o všetkých veciach, ktoré nespadajú do tej pôsobnosti spoločníkov, čiže mimo tých zásadných vecí on rozhoduje že tak kúpime takýto notebook, veľmi zjednodušene, alebo tuto budeme používať takéhoto dodávateľa office supplies, alebo neviem takýchto právnikov, takýchto daňových poradcov a tak ďalej, čiže to je tam sa dá oddeliť ale samozrejme tá momentálne, ako ešte stále napriek tomu že už sme pomaly viac ako 30 rokov po zmenách , v podstate v nejakom deväťdesiatom prvom bol prijatý obchodný zákonník, ktorý zaviedol vlastne tieto právne formy, tak stále vlastne ešte tie lokálne firmy by som povedal, tí čo zakladajú lokálni spoločníci, zakladatelia, tak je tam veľká prepojenosť, medzi tými vlastníkmi a tým riadením a nedávno som mal rozhovor s jedným klientom, ktorí robil v oblasti HR ale poskytuje aj takéto poradenstvo ohľadne governance a hovoril mi, že ešte stále je s tým veľký problém, že tí ľudia majú problém sa oddeliť, ale z právneho hľadiska je to možné, čiže z tohto pohľadu sa to dá veľmi veľmi jednoducho rozdeliť a dá sa to samozrejme upraviť aj v tej spoločenskej zmluve, tým že aj tí konatelia sa dajú nejakým spôsobom obmedziť, ale čo je dôležité, že akékoľvek takéto obmedzenie navonok sa neplatí by som povedal veľmi jednoducho, to znamená že ja keď poviem, že ty konateľ môžeš konať alebo môžeš zobrať úver len nad 50 tisíc, keď ti to odsúhlasí valné zhromaždenie, tak on keď ho zoberie bez toho súhlasu, tak spoločnosť musí ten úver splatiť,  nemôže povedať on to urobil v rozpore s našou spoločenskou zmluvou, ale ak z toho dôvodu vznikne škoda tak tí spoločníci môžu prísť za konateľom, tak a teraz to všetko nahradíš a obmedziť sa to nedá, čiže ten konateľ je v podstate pomerne dosť zodpovedná úloha, čiže to nie je len tak.

Viliam Bendík: Áno áno to si treba uvedomiť, skúsme ešte sa k tým spoločníkom naspäť dostať, zaujíma ma jedna vec, spoločníci ak sú viacerí tak rozhodujú spoločne o tých najdôležitejších veciach až po zrušenie spoločnosti povedzme hej a ako spraviť to, že povedzme keď sme dvaja a máme rozdelenú svoju pôsobnosť v spoločnosti 50 na 50 tak mne to vychádza tak, že môže kľudne nastať nejaký patový stav, že sa nedohodneme, to isté sa môže pri štyroch spoločníkoch stať, asi sa to nestane pri troch spoločníkoch, lebo tam už dvaja vedia vždy prehlasovať jedného, takže dá sa s tým pohnúť…

Branislav Brocko: Samozrejme ešte to závisí, ono to nie je dané len počtom spoločníkov ale aj počtom hlasov.

Viliam Bendík: A to som chcel aby si vysvetlil, ako sa dá zregulovať toto a a čo si treba uvedomiť, aby sa spoločnosť nedostala v prípadnom konflikte do patovej situácie že nebudeme sa vedieť pohnúť ďalej.

Branislav Brocko: Ja by som takto povedal ešte že, keď je viacero spoločníkov, tak je samozrejme musí byť uzatvorená spoločenská zmluva, lebo to je nevyhnutný predpoklad založenia spoločnosti, ale čo umožňuje už aj náš právny poriadok, sú takzvané shareholders agreement, čiže dohody medzi spoločníkmi, čiže niektoré veci si oni môžu ešte separátne upraviť mimo tej spoločenskej zmluvy, lebo tá spoločenská zmluva je verejne dostupná, ale tie shareholders agreement sa skôr týkajú skôr nejakých exitov alebo takýchto situácií ale samozrejme oni môžu riešiť aj presne ten deadlock keď majú spoločníci 50 na 50 a majú tak aj hlasy, lebo čo môže spoločnosť s rušením obmedzeným je, že štandardne sa určujú počty hlasov, podiel na zisku a tak ďalej, všetky tieto práva a rozsah tých práv podľa pomeru, vkladu, z výšky základného imania, ale v spoločnosti s ručením obmedzeným sa to dá určiť odlišne, čiže napríklad sa dohodneme že ja dám 5000, ty dáš 5000 ale povedzme že ten môj involment je väčší, lebo som prišiel aj s tou ideou a ja to celé odmenežujem a ty si nejaký finančný investor, ja budem mať 60 percent hlasu, ty 40 a samozrejme tam sa dajú nastaviť rôzne kombinácie, kedy je valné zhromaždenie uznášania schopné vôbec, čiže dá sa zabrániť tomu, aby si niekto nezvolal valné zhromaždenie a teraz ten druhý spoločník nepríde a on si poprijíma čo chce, potom sa tam dajú nastavovať rôzne úrovne počtu hlasu potrebných na prijatie, čiže to môže byť od nadpolovičnej väčšiny, alebo teda jednoduchej väčšiny, až po nejakú kvalifikovanú, v nejakých prípadov samotný obchodný zákonník predpokladá kvalifikovanú väčšinu, čo je zvyčajne dve tretiny všetkých hlasov ale dá sa to rôznym spôsobom upraviť hej, čiže to je niečo, čo si treba dopredu premyslieť, čo je podľa mňa dôležité ako som už povedal, že to vstúpenie do tej s.r.o.-čky je z právneho hľadiska veľmi podobné vstupu do manželstva, to znamená že ja keď tam vstúpim tak jednoducho nevystúpim, a nakoniec to môže všetko skončiť až na súde. Čiže je veľmi dôležité hoci sme najlepší v danom momente, najlepší kamaráti na život a na smrť, tak to ešte neznamená že o 10 rokov nimi budeme stále a teda ja sám som zažil také situácie kedy tie kamarátstva zanikli aj po 20 rokoch, teraz v médiách prebehla správa že manželia Gatesovci sa po 27 rokoch rozvádzajú, to sa môže stať aj spoločníkom, a čo je dôležité si uvedomiť, zmluvy sa uzatvárajú na zlé časy, nie na dobré, keď je niekto nútený si ísť čítať zmluvu, tak vtedy už je problém. Dovtedy tá zmluva sedí niekde v šanóne, a optimálne by bolo dobré aby sa nestratila.

Viliam Bendík: A toto je presne argument pre ktorý sme dnes teba zavolali do podcastu, treba si nastaviť tie vzťahy už na začiatku, vydiskutovať a možno s niekým skúseným ako ty, ktorí videl už určite aj veľa konfliktov vo firmách, tak sa poradiť ako to nastaviť tak, aby to fungovalo, aby každý bol nepoviem že spokojný ale každý aby išiel do toho s otvorenou hlavou, čo všetko môže, čo sa môže stať a ako to máme vyriešené. Mňa ešte zaujala jedna praktická vec, okrem spoločenskej zmluvy ktorá upraví v s.r.o.-čky vzťahy sa dajú ešte nejaké dohody medzi spoločníkmi robiť, to je predpokladám niečo čo nie je asi verejné, je to forma ja neviem zmluvy ale…

Branislav Brocko: Áno je to zmluva, je to dokument, zvyčajne sa tam dohadujú práve také práva ktoré sa týkajú nejakého spôsobu vystúpenia z tej spoločnosti, sú také koncepty, ktoré u nás sú čiastočne uznané zákonom, ale iba tie jednoduché spoločnosti na akcie, ale je bežné že sú aj v shareholders agreement pri s.r.o.-čkách, takzvané ?, to znamená, že zvyčajne ten majoritný alebo nejaký významný spoločník keď chce predať svoj podiel nejakému buď strategickému alebo finančnému investorovi, tak môže povedať všetkým ostatným spoločníkom ktorí sú voči nemu zaviazaní, že ty to predáš spolu so mnou a za takých a takých podmienok, čiže to je takzvané po slovensky sa to volá právo požadovať predaj, potom je to koncept  take along práva, to znamená, že ja ako minoritný akcionár, alebo ten menej významný, môže v prípade že sa ten významnejší spoločník rozhodne predať svoj podiel, ho požiadať, aby ma zahrnul do toho predaja, čiže mám právo požadovať alebo respektíve pridať sa k tomu predaju a to je jedna z vecí čo sa rieši v shareholders agreement  a potom sa môžu samozrejme riešiť nejaké opcie, ja si po nejakom čase môžem povedať že ja ťa vykúpim a sú tam určené podmienky alebo sa tam môže práve riešiť tento deadlock, čo je vlastne, že keď sme povedzme 50 na 50 že keď ten deadlock nastane a trvá nejakú dobu ktorá sa nám už nepáči, tak jeden môže požiadať druhého, aby proste že dobre tak sme sa nedohodli, tak ja kúpim tvoj podiel alebo ty kúpiš môj podiel za nejakú cenu, čiže toto zvyčajne býva gro tých shareholders agreement, ale zvyčajne si tam tí spoločníci aj vopred dohodnú, že teda aký bude ten governance, ako sa bude deliť zisk a tak ďalej, čiže ono sa to môže v nejakom rozsahu premietnuť aj do tej spoločenskej zmluvy, ale veľa vecí ostáva ako keby len medzi tými spoločníkmi, čiže na toto to slúži, ono väčšinou tie shareholders agreement sa uzatvárajú vtedy, keď vstupuje nejaký investor, pri tých start-upoch sa to môže stať, že povedzme si to založia 3 ľudia, čiže oni tam budú mať v zásade ten deadlock by mali mať vylúčení, a ešte sú v takom tom stave entuziazmu, že sme najlepší kamaráti na život a na smrť a príde tam finančný investor lebo treba peniaze na rozvoj, a teraz zvyčajne oni nebývajú ako majoritný akcionári alebo spoločníci, lebo oni chcú len vložiť peniaze, mať aký taký dohľad nad spoločnosťou ale jednoducho celé to fungovanie spoločnosti ostáva na tých zakladateľoch a vtedy prichádzajú do hry tieto shareholders agreement bez ďalšieho… ale môže to mať naozaj význam, nedávno minulý týždeň sme podpisovali ako v rámci WISE3 pre nášho klienta takúto dohodu o spoločníkoch kde viac-menej doterajší spoločníci priberali zamestnanca, dali mu nejaký podiel v rámci nejakej motivácie a na tento účel si vlastne uzatvárali tú dohodu medzi spoločníkmi, aby si tam nejako ochránili hlavne tí zakladajúci spoločníci túto svoju pozíciu.

Viliam Bendík: Čiže takto sa dá prípadné ošetriť riziko…

Branislav Brocko: Áno, čiže toto slúži na ten exit, lebo tá spoločenská zmluva väčšinou býva veľmi skromná, tam sú nejaké náležitosti ale vo veľa veciach to je čisto odkázané na obchodný zákonník, zvyšovanie základného imania, to je práve v zákonníku, tam nie je veľmi čo, čiže sú tam naozaj nevyhnutné veci, to čo treba a zvyšok sa rieši takto mimo.

Viliam Bendík: Dobre takže sme sa dostali vlastne od nejakého zámeru podnikateľského cez spoločenskú zmluvu, založenie spoločnosti až po to že sa dajú uzavrieť nejaké dohody popritom, to všetko vyzerá na prvý pohľad veľmi komplikovane a je úplne zjavné že si to neviem sám dohľadať na internete…

Branislav Brocko: Možno aj áno ale pochopiť to môže byť náročné že prečo a prečo práve takto to je…

Viliam Bendík: Ja by som sa ťa ešte spýtal, pamätáš si zo svojej praxe na nejaké, poďme teraz k tým konfliktom, že si riešil nejaké konflikty vo firmách, kde si spoločníci jednoducho zrazu si nerozumeli, začali riešiť… ako to môže končiť? To čo vieš prezradiť.

Branislav Brocko: To môže končiť až na súde alebo eventuálne na rozhodcovskom súde čiže ako sa hovorí každý sa tomu súdu snaží vyhnúť čiže väčšinou sa dejú nejaké pozičné hry a skončí to nakoniec nejakým urovnaním a eventuálne ten nespokojný odtiaľ odíde ale samozrejme to môže dôjsť až k tej situácii že sa musia obrátiť na súd a domáhať sa tomu aby súd rozhodol ako to bude. Mal som aj taký prípad ale tam to tiež nakoniec skončilo nejakým urovnaním, čiže sa tam zobrala späť žaloba, to bol prípad kedy väčšinový akcionár jedného dňa prišiel a povedal že ide zvyšovať základné imanie a mal dostatočný počet hlasov na to, aby prehlasoval toho minoritného akcionára, to bola akciová spoločnosť v tom prípade a vlastne on tým jak, on mohol očakávať že ten minoritný akcionár nebude upisovať v rámci toho zvýšenia, čiže jeho pozícia sa vlastne zmenší, čiže podiel na spoločnosti sa zmenší, čiže takto postupne môže niekto niekoho vytesniť a jednoducho tam sme sa pokúšali nejakým spôsobom argumentovať, že to nebolo ako myslené v dobrej viere celé toto zvyšovanie základného imania, lebo tie peniaze sa mali použiť na nejaké účely pofiderné, vlastne oni mali kúpiť nejakú spoločnosť, ktorú vlastnil jeden z tých väčšinových akcionárov a tak ďalej, čiže môže sa to skončiť aj takto na súde ale väčšinou sa snažia tí spoločníci nejako dohodnúť a určite keď už nastane takáto situácia tak je pre nich veľký problém ako baviť sa takto tvárou v tvár a vtedy kľudne to toho môže vstúpiť advokát alebo mediátor ktorý vyjednáva lebo tam veľakrát sa vnášajú emócie, ktoré pri tom podnikaní sú samozrejme z ľudského hľadiska legitímne ale z hľadiska biznisu sú vtedy nie to primárne hej vždycky je to o tom, že musíme to nejako upratať vyplatiť sa a ísť si každý svojou cestou. Ale vylieva sa tam veľakrát aj taká špinavá voda čiže veľakrát to naozaj vyzerá ako rozvod, ktorý som teda ja našťastie nezažil ale takto nejako si to predstavujem, že to vyzerá.

Viliam Bendík: Ja sa spýtam, môže menšinový vlastník buď v s.r.o.-čke alebo akciovej spoločnosti nejakým spôsobom v rámci dostupných nástrojov zamedziť tomu, aby ho niekto vytesnil zo spoločnosti práve cez navyšovanie imania?

Branislav Brocko: Tak sú aj nejaké nástroje ochrany tých minoritných spoločníkov, ale to čo je, je že môže napádať platnosť tých uznesení valného zhromaždenia o tom, že sa rozhodlo o zvýšení základného imania ale tam musí mať dostatočné argumenty aby zdôvodnil že to bolo robené ako keby len za týmto účelom, že to bolo v dobrej viere

Viliam Bendík: Ale dá sa to nejako ošetriť vopred…?

Branislav Brocko: Áno dá sa to ošetriť napríklad tým, že napríklad v s.r.o. –čke na zvýšenie základného imania treba povedzme 100% hlasov a tým pádom bez toho minoritného spoločníka to nepríjme ten majoritný, čiže áno cez toto sa to rieši, že naozaj si treba povedať, že toto sú pre mňa dôležité veci, že tam nechce byť prehlasovaný, a všetko ostatné akceptujem že budem prehlasovaný, tak tam môže pristúpiť na tú nejakú väčšinu ale samozrejme zase druhú vec čo treba vnímať je, že čo je riziko spojené s týmto takouto blokáciou je naozaj že aj v prípade potom keď tam sú aj hneď piati spoločníci tak sa môžu dostať do deadlocku, lebo jeden to zablokuje a tá spoločnosť vlastne musí nejakým spôsobom fungovať, čiže veľmi by som odporúčal toto si zvážiť, lebo naozaj pre ten život spoločnosti to môže byť likvidačné a to asi nikto nechce, a to je aj nevýhodné pre toho minoritného spoločníka lebo na konci dňa on dostane nejaký ten svoj podiel, potom by som skôr hľadal nejakú cestu, že toto sa mi nepáči, ja vám to radšej predám a toto mať ošetrené že povedzme stanoviť si nejakú opciu, že za nejakým podmienok by ste povinný odo mňa odkúpiť ten podiel, napríklad keď zvýšite základné imanie a ja som proti, tak vy ste povinný to kúpiť za nejakú sumu, čiže dať si nejaký vzorec, nejaké pravidlo. Toto by som skôr videl ako cestu.

Viliam Bendík: Dobre. V podstate to, o čom sa teraz bavíme, svedčí o jednej veci a to že založenie spoločnosti nie je iba záležitosť technická, ale že sa treba na začiatku veľmi veľa rozprávať a ideálne možno aj za účasti niekoho kto sa dobre rozumie právu aby nám vedel poradiť ako určiť tú spoločnosť tak, aby sa nestala situácia toho deadlocku a na druhej strane aby každý aj minoritný vlastník bol spokojný. Takže ja v každom prípade doporučujem aj našim poslucháčom aby kedykoľvek keď budú riešiť čokoľvek zmluvné v rámci spoločnosti, zakladanie nových spoločností, aby určite sa porozprávali s kvalifikovaným advokátom, ktorý ich vie celým procesom previesť, a práve na veci ako si ty teraz hovoril upozorniť. Ja by som, my už teraz sme išli do takej možnože úplne komplikovanej debaty a tým pádom ja by som to možno v tejto chvíli uťal a ak vás poslucháči zaujíma niečo špecifické v tejto téme tak nám napíšte na našom webe narovinu.online nájdete dotazník, kde viete svoje otázky poslať alebo nás prípadne nájdete na Facebooku narovinu.online a môžete nám napísať priamo do messengera, čo by vás zaujímalo v tejto oblasti. My sa určite budeme v našom podcaste venovať aj právnym záležitostiam lebo to je to dôležitá vec a niektoré veci sa oplatí pozrieť do hĺbky, ja by som pre dnešok Braňovi veľmi pekne poďakoval ,že sa s nami podelil o takého dôležité veci, prajem aby si riešil iba tie biznisové rozvody a nech sa ti darí, ďakujeme veľmi pekne.

Branislav Brocko: Ďakujem pekne a ďakujem pekne za pozvanie.

Viliam Bendík: Dopočutia.

Branislav Brocko: Dopočutia.Viliam Bendík: Milí poslucháči počúvali ste ďalšiu epizódu podcastu Na rovni o podnikaní, pri mikrofóne bol Viliam Bendík, v štúdiu sme mali hosťa Branislava Brocka zo spoločnosti WISE3, ktorý nám porozprával o tom, ako založiť spoločnosť tak, aby sme sa vyhli čo najviac nejakému možnému riziku v budúcnosti, dúfam že sa vám tento podcast páčil a verím že sa stretneme pri ďalšej epizóde so zaujímavými hosťami, ktorí nám porozprávajú ako podnikať na Slovensku čo najefektívnejšie a s radosťou.