NRoPE 1

Peter Friedmann: Najčastejšie chyby vo finančných produktoch

14. Mar 2022 • Martin ŠaffaOsobné financie

O epizóde

Hypotéka, životné poistenie, dôchodkové poistenie, druhý aj tretí pilier, investovanie, rezerva. S finančnými produktami sa stretávame celý život, no väčšina z nás je v nich stále stratená. Peter Friedmann, co-CEO a predseda predstavenstva PROSIGHT Slovensko, vysvetľuje, ako s finančnými produktami narábať tak, aby sme ich mali pod kontrolou.

Peter Friedmann svoje prvé peniaze zarobil na stavebných brigádach. Neskôr absolvoval ekonomickú fakultu STU so zameraním na financie a bankovníctvo a so svojimi spoločníkmi založil firmu už počas vysokej školy v roku 2011. Napriek veľkej konkurencii to spolu dotiahli medzi top sprostredkovateľské firmy na slovenskom trhu a s obratom 12,9 milióna eur dnes patria do prvých 10% slovenského biznisu.

V súčasnosti z pozície predsedu predstavenstva PROSIGHT Slovensko pomáha viesť tím viac ako 500 finančných sprostredkovateľov, ktorí pôsobia vo viac ako 30 mestách na Slovensku a spravujú financie viac ako 75-tisíc klientom.

V epizóde sa dozviete:

  • prečo by sme už malé deti mali učiť schopnosti odoprieť si pôžitok
  • o čom sa baviť ešte predtým, ako začnete budovať majetok
  • čo tvorí základ finančného zdravia 
  • aký typ životného poistenia zvoliť
  • kedy je vhodná dlhšia fixácia na hypotéke 
  • prečo si nechať robiť porovnanie ponúk od bánk
  • aká je alternatíva k spotrebným úverom pri financovaní bývania
  • kedy by ste mali byť v druhom pilieri
  • prečo je dobré využiť finančného sprostredkovateľa 

Užitočné linky z podcastu:

Ray Dalio – Principles : Life and Work → https://www.martinus.sk/?uItem=437075
Rozhovor s ekonómom Vladimírom Balážom (Rozhovory ZKH) →https://video.sme.sk/c/22836267/ekonom-balaz-vysoku-inflaciu-neporazime-vlada-by-mala-dat-davky-najchudobnejsim.html
Základné pravidlá Warrena Buffetta → https://www.martinus.sk/?uItem=241971

Verzia v posunkovom jazyku

Produkcia: 2022 (c) Podcast NA ROVINU O PENIAZOCH
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy

Prepis epizódy

Moderátor: Martin Šaffa
Hosť: Peter Friedmann

Martin Šaffa: Milí poslucháči, vitajte v novom podcaste, v ktorom sa budeme rozprávať na tému, ktorá sa týka nás všetkých. Vitajte v podcaste Na rovinu o peniazoch. Naším cieľom je baviť sa o nich otvorene, ľudskou rečou a možno občas aj trochu humorne. Aj keď niekedy to budú, bude smiech cez tie povestné slzy. Moje meno je Martin Šaffa a spolu s mojimi skvelými kolegami a hosťami sa vám budeme pravidelne prihovárať a dávať vám konkrétne tipy, ktoré môžete využiť vo svojom živote a mať sa tak po stránke peňazí o niečo lepšie. Sám som absolvent ekonomickej strednej a vysokej školy, no ani tam sa neučí, ako narábať s tými vlastnými osobnými financiami. Od roku 2010 pracujem ako finančný sprostredkovateľ a neskôr aj ako lektor prednášok o finančných produktoch. Dnešný úvodný diel berte ako taký rýchlokurz prvej pomoci, v ktorom sa pozrieme na najčastejšie chyby vo finančných produktoch a ako ich vyriešiť. Tento podcast je sponzorovaný spoločnosťou PROSIGHT Slovensko a teraz by som už privítal nášho prvého hosťa, ktorým je Peter Friedmann. Je to človek, ktorý aj napriek veľkému kariérnemu úspechu ostal skvelým a pokorným človekom. Je to predseda predstavenstva a Co-CEO PROSIGHT Slovensko, absolvent Ekonomickej fakulty Technickej univerzity so zameraním na financie, bankovníctvo a investovanie. A tento človek vedie tím viac ako 500 licencovaných sprostredkovateľov v tridsiatich pobočkách po celom Slovensku a tento tím sa stará o financie viac ako 75000 klientov. Ahoj, Peťo.

Peter Friedmann: Ahoj, Martin. Príjemný dobrý deň, milí poslucháči.

Martin Šaffa: Som veľmi rád, že ťa môžeme takto privítať ako nášho prvého hosťa v tomto podcaste. A no a možno ešte predtým, než prejdeme ku tým najčastejším chybám vo finančných produktoch, o ktorých sa budeme dneska rozprávať, tak ja by som sa ťa rád spýtal na pár takých otázok možno trošku zo zákulisia  a možnože z tvojich začiatkov fungovania s peniazmi. Možno aby naši aj poslucháči vedeli, kde osobne máš ty zaradené vôbec peniaze v nejakom svojom rebríčku hodnôt a prečo?

Peter Friedmann: Zaujímavá otázka. Tak peniaze sú určite veľmi dôležité. Prečo? Pretože vo svojej podstate sú nejakým ekonomickým ukazovateľom hodnoty. Myslím, že každý z nás chce, aby jeho práca a snaženie bolo ohodnotené, a preto už len skrz možnože kariérne nejaké uplatnenie a profesný život sú veľmi dôležité. A potom následne, samozrejme, peniaze dokážu zabezpečiť všetky tie základné potreby, ktoré dnes človek a rodina má v rámci materiálneho fungovania. Takže preto sú veľmi dôležité, ale nie sú najdôležitejšie, pretože my ako ľudia nie sme len nejaké materiálne bytosti, ale máme, samozrejme, aj nejaký ten mozog, nejakú tú dušu. Takže ony veľmi dobre podľa mňa zapadajú do toho takého komplexu, takže možno sa to javí ako klišé, keď sa hovorí, že veľmi dôležité je to zdravie a  nejaká psychická pohoda, psychické zdravie a šťastie ako také. Taký ten, ja by som to šťastie povedal možnože taký ten vnútorný balans, že to je akože lepšie povedané.

Martin Šaffa: Uhm.

Peter Friedmann: A tie peniaze potom. Častokrát hovoríme aj keď niekomu gratulujeme k jubileu, narodeninám. A myslím si, že je to aj adekvátne. Pretože všetky tie veci sú hodne dôležité a že tá vnútorná pohoda, rovnováha, to šťastie a to zdravie sú nad tými peniazmi. A potom sú tie peniaze, ktoré sú tiež ale dôležité, lebo aj to zdravie a tú vnútornú pohodu je veľmi náročné si udržať, ak nie sú tie financie. Ak človek je nonstop v nejakom strese a nonstop ich musí riešiť. A koniec-koncov inak dnes sú na to veľmi zaujímavé štúdie, ktoré sa zaoberajú generačnou chudobou a problémom generačnej chudoby. A tie veľa hovoria aj o tom, ako ten taký existenčný stres, ak nemá dosť financií, tak potom ďalej pôsobí aj práve na jeho mentálny výkon, mentálne zdravie a na jeho intelektuálnu kapacitu. Takže tie veci sú hodne prepojené.

Martin Šaffa: Uhm, uhm, absolútne súhlasím. A navyše dnes v dvadsiatom prvom storočí či už chceme, alebo nechceme, peniaze sú skrátka súčasť toho života a verím tomu, že aj takáto forma môže byť pre ľudí niečím zaujímavá a vďaka nej sa môžu dozvedieť, ako práve aj s touto stránkou života narábať rozumnejšie. Dobre a pamätáš si, keď sa vrátime trošku ešte do tvojich úplných začiatkov, teda pamätáš si na svoje prvé zarobené peniaze a načo si ich minul? To asi ešte neboli nejaké investície do fondov, že?

Peter Friedmann: Hm, prvé zarobené peniaze hm, vlastne počas strednej školy som chodieval na brigády na stavby. Nakoľko kamarátov otec, bol to kamarát, ktorý chodil do vedľajšej triedy teda na gymnáziu, a jeho otec mal v zásade firmu, ktorá realizovala strechy a odkvapy a takéto veci. Mali lis na plechy. Takže si pamätám, že v lete sme chodievali stále k otcovi tohto kamaráta do dielne. A následne pomáhať nosiť aj tie veci na stavby a toto boli také nejaké prvé zarobené peniaze manuálnym spôsobom. No a určite v tom čase som neuvažoval nad nejakým veľkým investovaním ešte. Ale bola to skôr taká spotreba, také tie veci, ktoré človeku v tom čase robili radosť, takže nejaké pekné možno oblečenie alebo nejaký zážitok. Takže asi tak to nejak začínalo.

Martin Šaffa: Rozumiem. Nejaké investovanie do piatkového večera prípadne sobotného večera – také tie štandardné študentské investície?

Peter Friedmann: Tak to bolo ešte trošku skôr, ako sa realizovali už tieto investície.

Martin Šaffa: (smiech)

Peter Friedmann: Nakoľko ja som potom relatívne veľmi skoro začal vlastne sa angažovať, pracovať aj v oblasti toho finančného sprostredkovania. Vo svojej podstate som začínal tak, že 19 rokov, hej, v zásade tesne po devätnástich. Takže no a to už tým pádom tam už bol, samozrejme, aj nejaký ten presah aj na iné možnosti, ako tie peniaze ďalej zhodnocovať. Nielen, nielen do alkoholu, kde je ich tých 40 % garantovaných (smiech), ale aj možno nejak inak rozumnejšie.

Martin Šaffa: Rozumiem. Teda ty si začínal podnikať niekedy vlastne, teda spomínaš obdobie, keď si mal 19 rokov, to bolo niekedy na prelome strednej a vysokej školy. Čo ťa vlastne viedlo k tomu ísť to skúsiť touto cestou?

Peter Friedmann: Presne tak. A tak v zásade, ako sa vraví, že častokrát tie zlé veci alebo možno niekedy tie najhoršie veci, ktoré sa nám v živote dejú, tak potom nás motivujú k tým najlepším veciam. No a v určitom slova zmysle to tak bolo aj u mňa. Pretože sme si v rodine mali možnosť zažiť situácie, kedy mamina teda bola na materskej a otec mal problémy s platničkami v krížovej oblasti chrbtice a bol vlastne operovaný, nakoľko sa mu  z tých platničiek tam robili najprv hernie a potom sekvestre. Čiže vlastne to sú ako keby úlomky z platničiek, ktoré skostnatejú, tlačia potom na nervy. To môže spôsobovať vlastne aj odumieranie niektorých nervových kanálov v rámci miechy a rozvetvenia. Čiže to make long story short mal vlastne dvakrát za sebou takto operovanú chrbticu. Boli to vážnejšie zdravotné problémy. V tom čase nemohol teda pracovať a on ako architekt bol závislý na tom, či teda pracuje alebo nie z hľadiska príjmov, mamina na materskej. No a to boli obdobia, kedy to s financiami bolo veľmi, veľmi zlé. A v tom čase nám aj známi a určití dobrodinci pomohli ako rodine. A ja som si vtedy povedal, že sa o tú rodinu chcem proste postarať, že chcem byť takou aj po tej finančnej stránke istotou pre tú svoju rodinu aj pre tých rodičov a sestry.

Martin Šaffa: Uhm.

Peter Friedmann: Takže ono mi to zostalo ako veľmi silná motivácia a vlastne hneď po teda po dokončení strednej škole – školy -, keď bola už z hľadiska legislatívy možnosť začať oficiálne podnikať, tak som sa do toho pustil. Takže asi tak.

Martin Šaffa: Hm, rozumiem. A keď sme možno ešte pri tej rodine, tak ešte by som tam chvíľku ostal, ak môžem. A chcem sa opýtať, fungoval u vás doma nejaký koncept vreckového? Alebo ako to fungovalo u vás? Lebo viem, že určite nás teda počúva aj veľa rodičov, ktorí možnože premýšľajú, akým spôsobom učiť svoje deti narábať s peniazmi. A možno si mnohí myslia, že nie je ten najlepší spôsob tomu dieťaťu dať hocikoľko, kedy si vypýta.

Peter Friedmann: No, ja som ešte nie som rodič. Takže neviem, či som úplne v najlepšej pozícii povedať, ako správne tie deti vychovávať. Ale v zásade v tom čase, kedy ja už som bol na strednej škole, tak otcovi sa už zdravotne polepšilo, mamina už vlastne tiež naspäť pracovala ako klinický psychológ. To znamená, že tie príjmy už do rodiny, keď ja som bol na strednej škole, teda tak boli hodne slušné. Už to bolo by som povedal taká kvalitná stredná trieda v rámci ako keby slovenského národného hospodárstva. A napriek tomu tie zážitky z toho môjho nejakého menšieho detstva, keď som mal teda ja neviem 8, 10, 12 a keď tie problémy boli, tak ostali tak silné, že tá motivácia sa tým vôbec nemenila. A na tej strednej škole už áno, už nebol problém s tým, že by mi rodičia nedali nejaké vreckové a tak. Ale vo svojej podstate ten mindset u mňa nebol nejak vtedy tak ešte nastavený, že vytvárať si z toho nejakú rezervu a tie peniaze investovať a tak ďalej (smiech). Ale bolo to o tom, že ja neviem, že som si chcel kúpiť snowboard, chcel som ísť na lyžiarsky, chcel som ísť na výlet a tak ďalej. Hej, takže to boli také úplne myslím si, že bežné veci, ktoré asi si zažil každý z nás. Na druhej strane si ale myslím, že je veľmi dobré budovať už odmlada, odmala v deťoch takú tú schopnosť si odoprieť okamžitý pôžitok z viacerých dôvodov. Ono by sa to dalo dosť do hĺbky rozoberať. Akože ten finančný dôvod ten je ten, že vlastne schopnosť odoprieť si aktuálny pôžitok je vlastne začiatok toho, aby človek vôbec mohol si vytvoriť nejakú rezervu, alebo mohol začať investovať.

Martin Šaffa: Uhm.

Peter Friedmann: Čiže je to alfa a omega. Ono to možno bude znieť smiešne, ale u mňa ja si pamätám, že presne na základnej škole mamina ma smerovala, motivovala, aby keď som veľa vymeškal kvôli chorobe, tak aby som sa bol schopný sústrediť a doštudovať všetko, čo som zameškal, tak vlastne ak mi kúpila nejakú hračku, ktorú som chcel, tak povedala: „OK, toto dostaneš, ale až keď tieto veci zvládneš, doštuduješ. Budeš mať vlastne akože dobré známky a tak ďalej.“ Takže…

Martin Šaffa: Aha, áno. Spomínal si, že mamka je psychologička. (smiech)

Peter Friedmann: Je psychologička, áno. (smiech)

Martin Šaffa: Takže asi vedela ako na to.

Peter Friedmann: Takže takýmto nejakým spôsobom sa snažila teda moja mamina vo mne vybudovať ten mindset, že ak niečo chcem, tak sa to dá dostať a dosiahnuť, ale je potrebné vedieť sa zaťať, pracovať na danej veci a odoprieť si možnože v tom čase, samozrejme, to bola nejaká… nejaký voľný čas, nejaká zábava, ja neviem nejaké hranie sa v prospech toho, že chcem niečo dosiahnuť. A ono je zaujímavé, že minule som niekde narazil na takzvaný Marshmallow test. Neviem, či si to niekedy počul, že…

Martin Šaffa: Nie, ale rád sa dozviem.

Peter Friedmann: Že už u malých detí sa akože dá testovať takýto sklon k schopnosti odoprieť si to okamžité potešenie tak, že vlastne dajú pred nich misku s cukríkmi a povedia, že teda keď vydržia nezjesť tú misku cukríkov po dobu napríklad troch minút, tak že dostanú ďalšiu misku s cukríkmi, hej.

Martin Šaffa: Uhm, OK, OK.

Peter Friedmann: Samozrejme, že malé dieťa nevie, čo to je 3 minúty. Takže je to abstraktný pojem, či to je dlho, krátko a tak ďalej. Aj vnímanie toho času je veľmi vtedy akože iné. No a už takto sa dá ako keby medzi deťmi v tom rozlišovať, hej, že či majú v sebe ten koncept toho, že OK, že keď teraz niečo si odopriem a vydržím, tak potom môžem mať niečo lepšie, niečo viac.

Martin Šaffa: No, tak to je veľmi, veľmi zaujímavé. Tak možnože naši poslucháči vyskúšajte, vyskúšajte to. Super, vidím, že tie základy, ktoré si teda v detstve dostal, tak aj vďaka nim a pracovitosti sa ti podarilo za 11 rokov fungovania PROSIGHT-u vytvoriť tím 500 sprostredkovateľov, ktorí dennodenne v teréne riešia mnohé finančné problémy a finančné produkty klientov. A prešiel by som momentálne teda práve k tej téme, kde ty vidíš u jednotlivých finančných produktoch najčastejšie chyby a zároveň budem rád, keď sa porozprávame aj o ich riešeniach. Milí poslucháči, berte to dneska ako taký teezer na ďalšie časti, v ktorých budeme jednotlivé produkty preberať do oveľa väčšej hĺbky. Ale budeme veľmi radi, ak už z toho dneška si odnesiete veľa praktických rád. Tak navrhujem, skúsme začať hypotékami. Je to téma, ktorá sa týka mnohých. V dnešných dňoch sa objavujú správy v médiách, že úrokové sadzby respektíve rekordne nízke úrokové sadzby budú pravdepodobne v najbližšom období končiť. Čaká nás rast úrokov. Mnohým ľuďom vzrastú splátky. Poďme sa teda pozrieť práve na oblasť hypoték najprv.

Peter Friedmann: Uhm, uhm. Ešte ja ešte v rýchlosti keď dovolíš, len by som zareagoval, že ten úžasný výsledok, že dnes PROSIGHT má 500 profesionálnych sprostredkovateľov a 75000 klientov, 40 zamestnancov v back office a tak ďalej, takže to je určite výsledok tímovej práce veľkého tímu perfektných ľudí, ktorí sa na tom podieľajú a priložili ruku k dielu. A určite by som rád ocenil týchto ľudí aj takto formou tohto podcastu a poďakoval za robotu, ktorú odvádzajú perfektnú, aby to nevyznelo, že je to nejaká one-man show, lebo to tak v realite ani vôbec nebolo. Takže, takže bola to spoločná snaha veľkého množstva perfektných ľudí a jedno veľké ďakujem každému, kto priložil ruku k dielu. Takže aj tebe, Martin.

Martin Šaffa: Pozdravujeme aj ostatných kolegov a kolegynky.

Peter Friedmann: No a naspäť teda k tej téme tých hypoték, ktorú si, ktorú si načal. Vo svojej podstate možno ešte len veľmi v rýchlosti ja by som si dovolil len také širšie zamyslenie. A síce, že čo sa týka tých financií, ja si myslím, že je veľmi dôležité, aby sme prácu s tými peniazmi, keď sa na nich chceme pozrieť systematicky, tak rozdeliť do takých dvoch celkov. A síce jeden ten celok je akože zabezpečiť, aby som sa vlastne pri budovaní toho majetku, ak teda sa zhodneme na tom, že cieľom práce s tými peniazmi je, aby sme sa mali lepšie a aby tých financií bolo viac a vedeli sme v podstate zabezpečiť tie potreby, ktoré či už má človek alebo jeho rodina…

Martin Šaffa: Uhm, uhm, to určite áno.

Peter Friedmann: Tak ak je to tak, tak v zásade by bolo dobré to rozdeliť do nejakých dvoch blokov, hej. Prvý blok je uvedomiť si, že vlastne všetky tie, všetky tie naplnenia tých cieľov vychádzajú z toho, aký príjem človek má, že ten príjem je tam úplne esenciálna záležitosť. Samozrejme, tam by sa dalo do hĺbky rozprávať o tom, že čo sa dá robiť na zlepšenie svojich nejakých skills. Na to, aby mal človek vyššiu hodnotu na trhu práce, na zvýšenie svojej produktivity, aby teda ten príjem rástol, hej. Lebo to je jedna veľmi dôležitá téma v rámci tej témy tých peňazí, ktorú sa nedá opomínať.

Martin Šaffa: Prepáč, že ti do toho skočím, chystáme aj diel zameraný práve na túto tému.

Peter Friedmann: Super, perfektné. Takže toto je vlastne ako keby ten základ. No a keďže to celé potom vyplýva vlastne z toho príjmu, tak ak mám ten príjem, následne druhý krok po teda tom príjme je začať nejako manažovať príjmy a výdaje. To znamená, že to je úplne to isté, ako je to pri štátoch, ako je to pri firmách. Ja mám veľmi rád to prirovnanie, ktoré môj obľúbený autor Ray Dalio používa. Kľudne ak to poslucháčov zaujíma, môžete si vygoogliť Ray Dalio – veľmi zaujímavý človek, podnikateľ, zakladateľ najväčšieho hedgového fondu na svete Bridgewater. A on vlastne toto vysvetľuje, že každý z nás má nejaký balance sheet, hej, čiže nejakú súvahu príjmov, výdajov. No a toto je teda ten následný krok – príjmy / výdaje. Tam by mala byť, samozrejme, snaha manažovať to tak, aby teda vznikali nejaké prebytky  v rámci toho mesačného fungovania, nie deficit, hej.

Martin Šaffa: Je to želaný stav určite.

Peter Friedmann: Tak, tak. Takže… No a teraz v zásade, keď sme v tomto bode, tak sa dá zamerať na to, že OK, aby sme mohli aj do budúcna pokračovať v generovaní teda toho príjmu a tých prebytkov, s ktorými treba niečo robiť, tak je dôležité ten príjem mať ochránený. A preto akoby prvá vec z hľadiska ochránenia toho príjmu, aby sme sa v čase nevrátili naspäť v tom cieli budovať si kvalitnejší, lepší život, tak je práve to zabezpečenie poistenia ako vec, ktorá nám pomôže, aby sa nestalo, že v prípade nedajbože nejakého vážneho úrazu, vážnej choroby a tak ďalej, tak zrazu z toho plusu sa dostávame vlastne do mínusového stavu. A tie naše plány úplne sa rozpadajú. Takisto je to, samozrejme, zabezpečenie aj majetku, lebo ak sú prípady, ako sa stali napríklad v Čechách na Morave to tornádo a tak ďalej a v Nemecku tie záplavy, tak to môže byť niečo, čo keď sa stane človeku a nie je ochránený, nie je na to pripravený, tak ho to zase vrhne finančne späť 10, 15, 20 rokov.

Martin Šaffa: O pár rokov, uhm.

Peter Friedmann: Hej, to je, to je vážna vec. Takže tieto dve veci sú ako keby ten základ. Následne teda keď tieto dve veci mám poriešené, tak sa musíme pozrieť na tú rezervu. Čiže akoby to je extrémne dôležité. Rezerva je práve ochrana pred nejakými zlými dlhmi. No a toto keď máme ako keby tie základy, to zabezpečenie vyriešené, tak potom ide práve to, čo si sa pýtal, teda budovanie majetku, kde prvý krok v budovaní majetku môže byť práve nejaké financovanie bývania, financovanie nejakej nehnuteľnosti, čiže tie hypotéky. Takže len som to chcel nejako ako keby zaradiť do kontextu. Hej, potom tie ďalšie body by sme sa mohli baviť o investovaní na dôchodok, investovaní pre nejaké zabezpečenie detí alebo trebárs tvorba kapitálu ako tie ďalšie body. Ale takto som to chcel len nejako zarámcovať do toho kontextu, aby si vedeli aj poslucháči predstaviť, že tá práca s tými peniazmi má nejaké pravidlá. Ona nejako funguje a je super, že aj v rámci odbornej verejnosti je na tom zhoda, hej. Teraz nedávno, koho by zaujímalo, som počúval podcast u Zuzany Hanzely Kovačič…

Martin Šaffa: Kovačič Hanzelovej.

Peter Friedmann: Alebo Kovačič Hanzelovej?

Martin Šaffa: Pozdravujeme.

Peter Friedmann: OK, ďakujem. Bol Vladimír Baláž, ekonóm zo SAVky, Slovenskej akadémie vied.

Martin Šaffa: Slovenskej akadémie vied, mhm…

Peter Friedmann: Tak, tak, presne. A veľmi podobným spôsobom opisoval, keď dostal tú otázku, že ako by vlastne mal človek hospodáriť, ako to pomenujeme aj my. Takže to je super, že ľudia si to vedia overiť a pozrieť, že to nie je len že my ako nejaký komerčný subjekt o niečom hovoríme, ale aj normálne akože z tej vedecky zameranej akademickej obce vlastne ide ten istý hlas.

Martin Šaffa: Je skvelé, že si to našim poslucháčom dal do takého kontextu. Pretože je naozaj potrebné uvedomiť si, že tie jednotlivé finančné produkty, ktoré dneska najčastejšie využívame, či už je to od spomínaného poistenia cez nejaké dôchodkové piliere, hypotéky a investície, tie produkty spolu súvisia. Štandardný príklad je, pokiaľ sa dneska niekto rozhodne zabezpečiť si napríklad svoje bývanie alebo mení bývanie za iné, tak v banke pri čerpaní hypotéky mu povedia, že daná nehnuteľnosť, ktorú zakladá, musí byť poistená. Bez tohto mu banka nepustí hypotéku. Už tým pádom musí ten človek prísť do kontaktu aj s poistením majetku. Zároveň pri úveroch, ktoré sú dneska v desaťtisícoch a státisícoch eur, je viac než dobré mať kryté takzvané veľké riziká v prípade cez životné poistenie. Ale zároveň ten človek môže ušetriť na takomto komerčnom poistení, pokiaľ má nejaké úspory v druhom pilieri, treťom pilieri, ktoré sú dedičné, takže som veľmi rád, že si to povedal. No a ak sa môžeme teraz presunúť teda k tým hypotékam, tak s čím sa najčastejšie stretávaš, kde ľudia na tých hypotékach prerábajú najviac a aké riešenie by si im momentálne poradil, čo robiť aktuálne?

Peter Friedmann: Uhm, uhm. No, aktuálne… Dá sa rozdeliť do dvoch častí. No, tak čo sa týka hypotekárnych úverov, dlhodobo bol problém vysokých úrokových sadzieb, keď ľudia nevedeli o tom, aké sú ďalšie ponuky na trhu. Lenže tá doba tých nízkych úrokových sadzieb trvá relatívne dlho. To znamená, že už aj tie priemerné úrokové sadzby za tie posledné roky významným spôsobom klesli v rámci, v rámci aj konkurencie, ktorá tu je na trhu. Tuná je podľa mňa aj, aj celkom dobré len povedať, že myslím si, že veľkú prácu na tom majú práve aj kvalitní sprostredkovatelia, že dávali tým klientom informácie o tom, kde tie sadzby sú alebo podmienky teda získania hypotéky sú zaujímavé. A tým pádom jednotlivé banky na seba museli viac reagovať, tie sadzby znižovať a práve aj vďaka tomu si myslím, že dnes si môžeme užívať jedny z najnižších sadzieb úrokových v rámci Európskej únie. Tuším, že sme druhí najnižšie, keď si dobre pamätám.

Martin Šaffa: Áno, mám pocit, že po Portugalsku, ak sa nemýlim.

Peter Friedmann: Môže byť. Takže toto je vlastne jedna stránka veci, čo ale stále platí, že je dobré proste mať ten prehľad a vedieť si urobiť prehľad tých konkurenčných ponúk, aby si človek vybral tú ideálnu pre seba. Samozrejme, tých nuáns je tam strašne veľa. Do toho detailu nemusíme úplne zachádzať, že je rozdiel, že či človek je na TPP, alebo je živnostník a akým spôsobom dokladuje príjem a vlastne čo ide kupovať a tak ďalej a tak ďalej. Ale teda zhora zhruba toto je akože prvá vec, kde sa dá teda dobrým spôsobom významne ušetriť, ak tá sadzba je čo najnižšia. No a v aktuálnej dobe ale podľa mňa tá otázka začína byť, že aký fix si voliť. A tuná teda dlhodobo bol na to taký pohľad, že kľudne aj tie kratšie fixácie na 3 roky, alebo proste ísť čo najnižšie z hľadiska toho, aby sme mali najnižší úrok, pretože máme dobu nízkych úrokov. Ale toto je vec, ktorá práve teraz akože významným spôsobom hrozí, že sa zmení, hej, nakoľko tá inflácia aj v Európskej únii, ale aj takisto to sledujeme v Amerike, je vysoká. A v Amerike už teda centrálna banka takzvaný FED povedal, že bude zvyšovať. Teraz už sa len špekuluje, že či bude zvyšovať štyrikrát, šesťkrát. Už posledné boli odhady dokonca že sedemkrát a takéto čísla padajú.

Martin Šaffa: Hm, uhm, áno.

Peter Friedmann: No a kde už aj vlastne Christine Lagarde ako prezidentka Európskej centrálnej banky povedala, že teda nie je tá inflácia zjavne krátkodobý jav. Hej, čiže ešte nepovedali, že začnú zvyšovať, ale už teda priznali, že OK, asi to nebude úplne len krátkodobý jav a zrejme bude potrebné niečo s tým robiť. A to už dvíha trošku ten prst varovný, že je možné, že tie sadzby budú musieť ísť nahor. No a z toho dôvodu tuná práve by som odporúčal teraz určite sa pozrieť skôr po tých dlhších fixáciách a mať tú úrokovú sadzbu zafixovanú na aktuálnych úrovniach, ktoré sa dnes dajú získať do budúcna na dlhšie. Takže dnes sú, keď by sme chceli dať nejaký konkrétny príklad, tak dnes to variuje až od takých, že existuje na trhu desaťročný fix 0,99 % až zhruba cez ja neviem 1,5 po 1,79 podľa banky pri desaťročných fixoch. Takže toto je podľa mňa niečo, na čo si môžu ľudia v dnešnej dobe dať pozor. Alebo keď budú riešiť nejaké refixovanie toho svojho úveru, tak sa zamyslieť nad to, aby si udržali tú sadzbu dlhšie na tých nižších leveloch. Osobne neočakávam, že sa bude nejak extrémne zvyšovať tá úroková sadzba, ako je to napríklad v Čechách, kde Česká národná banka teraz je aktuálne na 4,5 percentách. Komerčné hypotéky sú tam 5,5 %, čo znamená, že bežnému priemernému obyvateľovi ako z hľadiska teda ceny nehnuteľnosti, tak stúpli tie splátky o 250 € mesačne, čo je relatívne masaker.

Martin Šaffa: Uhm.

Peter Friedmann: Tak až takýto vysoký skok osobne neočakávam, ale samozrejme, krištáľovú guľu nemám. Nechcem robiť ekonomické predikcie, lebo je veľmi ťažké predpovedať to makro. Ale určite sa vieme zhodnúť na tom, že ľuďom odporučiť teraz sa sústrediť skôr na tie 5, 7, 10-ročné fixy a zabezpečiť si tú sadzbu dlhšie nižšiu.

Martin Šaffa: Myslím si, že to je skvelý tip. Tak aby sme to pre našich poslucháčov zosumarizovali, určite si nechajte robiť ponuky u konkurenčných bánk. Oslovte svojich finančných sprostredkovateľov, aby vám pripravili porovnanie v jednotlivých bankách. Tie rozdiely môžu byť niekedy oveľa väčšie, ako si človek vie predstaviť. Druhá vec, ktorú si spomínal, je fixácia úrokových sadzieb. Možno len pre našich poslucháčov – fixácia úrokovej sadzby znamená to, koľko rokov Vám banka garantuje úrokovú sadzbu, ktorú vám schváli pri podpísanej úverovej zmluve. A teda to  odporúčanie je vzhľadom na predpoklad rastu úrokov fixovať dneska či už pri nových hypotékach alebo pri refinančných aspoň na tých 5 rokov. Respektíve kto chce hrať viac na istotu, kľudne 7 až desaťročné fixácie. Rozumiem, super.

Peter Friedmann: Ešte je tam potom jeden moment, ktorý by sme mohli našim poslucháčom odporučiť. A síce, že v dnešnej dobe oficiálne teda banky požičiavajú 80 % z tej kúpnej ceny nehnuteľnosti. Volá sa to LTV – Low to value. No a samozrejme, že existujú spôsoby, ako dofinancovať tých zvyšných 20 %. Ale ak sa bavíme o tom, ako ušetriť, tak určite je najlepšie si tých 20 % nasporiť a pripraviť sa dopredu na to, že chcem nehnuteľnosť kupovať. Aby práve nebolo nutné riešiť dofinancovanie nejakým spotrebným úverom. Tie spotrebné úvery ony vo svojej podstate majú oveľa kratšiu splatnosť a na tej kratšej splatnosti trebárs 8 rokov keď si vezmeme, tak samozrejme, že tá splátka potom je vysoká. Aj úroková sadzba je tam významne vyššia. Čo znamená, že potom sa dejú často také anomálie, že ten, ten človek potom platí pomaly jedna k jednej za ten spotrebák a za tú hypotéku. Ako nie až jedna k jednej, ale teda je to akože relatívne drahá vec. Takže ak viem dopredu, že teda chcem kupovať nehnuteľnosť, alebo chcem meniť aktuálnu nehnuteľnosť za väčšiu, určite základný krok je sa na to dopredu pripraviť a snažiť sa vytvoriť si tú finančnú rezervu čo najvyššiu tak, aby som vedel tú časť tej kúpnej ceny financovať z úspor.

Martin Šaffa: Uhm. Ďakujeme veľmi pekne. No a presuňme sa od témy hypoték k tomu základu, ktorý si spomínal, že je takým základom toho finančného zdravia, a to je zabezpečenie, zabezpečenie príjmu. Zabezpečenie seba v prípade nepredvídaných nejakých okolností zdravotných a podobne. Tak téma životného poistenia je na Slovensku veľmi citlivá, keďže v deväťdesiatych rokoch sa predávali vo veľkom produkty, ktoré spájali poistenie spolu so sporením, neskôr spolu s investovaním. A mnoho ľudí, ktorí tieto produkty využívali, tak nazvime to takto, že ich očakávania o výnosnosti sa nenaplnili. A skús nám povedať, prečo sa nenaplnili a ako je možnože ideálnejšie nastaviť životné poistenie?

Peter Friedmann: Uhm, uhm. Áno, tak čo sa týka toho životného poistenia, tak je fajn, že ono sa to posunulo dnes do doby, kedy je zamerané na to, na čo zamerané má byť, teda na krytie rizík a už nie je spájané to sporenie spolu s… alebo investovanie spolu s poistením. V minulosti, keďže to tak spojené bolo, tak vo svojej podstate veľa ľudí vlastne investovalo, vytváralo si tie rezervy cez práve aj tieto poistné produkty, ktoré boli ale spojené vždy s nemalými nákladmi a poplatkami. No a takisto, aj keď ja som začínal vlastne v tom roku 2007 ešte teda 8, keď som nemal s kolegami založený PROSIGHT a vlastnú maklérsku spoločnosť, tak to boli ťažiskové produkty, ktoré sa v tom čase predávali. Vlastne nič iné ani na trhu veľmi, veľmi nebolo. No a postupne, keď sme sa dostávali stále viacej do hĺbky do týchto produktov, aj teda na… v škole sme začali mať tú poistnú matematiku a mali sme možnosť vidieť do toho, ako sa kalkulujú náklady na týchto produktoch, tak sme videli viacej a viacej do tej nákladovej časti. No a suma sumárum make long story short, tak v zásade určite je oveľa efektívnejšie, ak človek chce maximalizovať to svoje investovanie, tak nejsť cez tú poisťovňu, aby zbytočne nevznikali náklady, ktoré tam teda sú, ale investovať tie peniaze priamo do podielových fondov alebo do nástrojov, ktoré sú na to priamo určené. A to poistenie sa snažiť využiť iba na krytie rizík, hej. Má to výhodu aj z toho dôvodu, že tie poistné produkty sa relatívne rýchlo vyvíjajú, rozvíjajú. A je dobré mať tú variabilitu, mať možnosť v prípade potreby, ak príde na trh nejaká ponuka, ktorá je významne zaujímavejšia, tak mať možnosť si trebárs to poistenie upraviť, dokúpiť, niečo vypustiť. Podľa potreby, hej, v dnešnej dobe už to tie produkty akoby umožňujú. Takže aj toto je super, že ten vývoj tam ide významným spôsobom dopredu. A myslím si, že dnes naozaj majú ľudia prístup k veľmi kvalitným produktom.

Martin Šaffa: A ako sa volá ten typ životného poistenia, o ktoré by sa tým pádom ľudia mali zaujímať? Spomínal si, že teda nemalo by ísť o nejaké investičné životné poistenie, ale pre našich poslucháčov, ako sa to volá ten produkt?

Peter Friedmann: Tak, tak, tak. Čiže v minulosti to boli kapitálové životné poistenia a investičné životné poistenia, ktoré teda spájajú to sporenie spolu alebo investovanie spolu s poistením. No a to sú teda typy produktov, ktoré z hľadiska nákladovosti neodporúčame určite. Zase dalo by sa ísť dole do toho detailu úplne presne, že ako sú tam tie nastavené tie poplatky. No a to, čo práve prišlo niekedy okolo roku 2012, 11, 12, tak je rizikové životné poistenie. A to je typ produktu, ktorý práve umožňuje len kryť riziká bez toho, aby tam človek musel nejakým spôsobom dávať aj sporiacu alebo investičnú zložku.

Martin Šaffa: Uhm a je tento typ produktu variabilný? Dá sa v čase meniť, keď sa bude meniť aj situácia toho človeka?

Peter Friedmann: Presne tak. Takže na ňom je najlepšie to, že v zásade si viete navoliť to, čo potrebujete aj podľa situácie. Pretože v rámci života sa to vyvíja, čiže je rozdiel, či máte alebo nemáte hypotéku, máte alebo nemáte rodinu. Takže podľa záväzkov, podľa toho rodinného stavu už to sa dá prispôsobiť. Takže…

Martin Šaffa: Uhm, dobre, skvele. Tým pádom skúsme prejsť ku problematike dôchodkov. To je ďalšia obrovská téma na Slovensku a mnoho ľudí už pochopilo teda, že spoliehať sa v tejto oblasti na štát je asi trošku na dlhé lakte. Mnoho ľudí dneska využíva nástroje, ako sú druhý pilier a tretí pilier. Respektíve si investujú a sporia nejakým iným spôsobom. Tak, ak sa na chvíľku zastavíme práve pri dôchodkových pilieroch, kde vidíš najčastejšie chyby v týchto produktoch? A opäť ako ich vyriešiť?

Peter Friedmann: Uhm, uhm.

Martin Šaffa: Viem, že to riešenie asi nebude univerzálne pre kohokoľvek. Závisí to, samozrejme, od veku toho človeka, ale skús nás trošku uviesť do tejto témy.

Peter Friedmann: Uhm, uhm. Tak v zásade hlavne pri mladých ľuďoch je veľmi dobré, aby mali uzavretý ten druhý pilier. Tým pádom nespoliehať sa z hľadiska svojho dôchodku len na štát a na ten štátny sociálny systém, ale zobrať to aj do svojich rúk. A v rámci toho druhého piliera, potom keď už teda ten druhý pilier máme, tak v prvom rade teda ešte možno čo je dobré povedať je, že druhý pilier umožňuje investovať na svoj dôchodok z odvodov. To znamená, že nie je nutné, aby si tam človek nejakým spôsobom zo svojej čistej mzdy odvádzal financie. Čo je super, pretože už tak či tak tie odvody vlastne idú a keď ich je možné efektívne nasmerovať, aby sa zhodnocovali, tak to dáva veľký zmysel.

Martin Šaffa: Takže teda časť tých peňazí, ktoré by skončili v Sociálnej poisťovni, si tí ľudia presmerujú na nejaké svoje účty?

Peter Friedmann: Tak presne. No a tuná je ale kľúčové potom, že v rámci toho druhého piliera kam tie peniaze idú. A tu máme veľký problém, lebo veľká časť tých peňazí v zásade končí v takzvanom garantovanom dlhopisovom fonde. Na jednej strane ľudí možno láka to slovo, že garantovaný.

Martin Šaffa: Znie to výborne.

Peter Friedmann: Áno.

Martin Šaffa: Ty si neprosíš garancie?

Peter Friedmann: No a tak vždy, keď počujete garanciu, tak si myslím, že to je dobré potom zbystriť a pozrieť sa viac do hĺbky, že čo je za tým. No a tuná teda to funguje tak, že tieto fondy majú garantovať, že ak by sa stalo, že ten fond hospodári za stanovené obdobie v mínuse, tak musí doplniť vlastne ten stav minimálne do nuly. Samozrejme, toto pravidlo ale významným spôsobom tlačí tých správcov, aby neinvestovali do ničoho, kde je nejaké riziko, že teda môže sa ten stav pohnúť smerom k negatívnemu. Čo znamená, že nemôžu investovať do ničoho, čo môže reálne nejakým spôsobom zarobiť, hej. To znamená, že tieto fondy nie sú schopné pokryť ani infláciu a tobôž už nie v tomto období, kedy tá inflácia naozaj rastie relatívne rýchlo.

Martin Šaffa: Uhm.

Peter Friedmann: A z dlhodobého hľadiska ale vieme, že to aktívum, ktoré je schopné dlhodobo prekonávať infláciu, sú práve akcie. No a v rámci dôchodkových pilierov je možné buď voliť z akciových fondov, alebo potom z indexových fondov. Aj v rámci štúdií, ktoré boli zamerané na to, aby porovnali výkonnosť aktívne riadených fondov oproti práve fondom, ktoré sa snažia kopírovať nejaký stanovený akciový index, tak na pätnásťročnej časovej línii sa v zásade deviatim aktívne riadeným fondom z desiatich nepodarí prekonať ani S&P 500 Index, hej. Nedávno som pripravoval také materiály kvôli tomu, že sme vo firme organizovali verejnú prednášku o investíciách. Už si nespomeniem, zdá sa mi, že Vanguard správcovská spoločnosť to bola, ktorá realizovala túto štúdiu a porovnávala akoby výkonnosť tých aktívne riadených fondov s indexovými fondami. Ale v zásade ak si to poslucháči nahodia do Googlu, tak sa vedia veľmi rýchlo dopracovať ku zaujímavým podkladom.

Martin Šaffa: Uhm a spomínal si teda indexové fondy. Do akého veku by si odporučil mať nastavené povedzme to portfólio, že 100 % indexový fond?

Peter Friedmann: Ono vo svojej podstate už dnes na to legislatíva myslí. Pretože ten druhý pilier má zo zákona stanovenú tú, tú ten rebalančný systém, kedy vlastne on, môžeš ma doplniť, ale tuším, že…

Martin Šaffa: Vo veku 52 rokov.

Peter Friedmann: Od 52 rokov do, do 62, nakoľko 62 je dôchodkový vek, tak sa každý rok vlastne presúva tých 10 % do garantovaného fondu, aby po dosiahnutí toho dôchodkového veku klient mal peniaze v garantovanom fonde a nehrozilo, že tesne pred dôchodkovým vekom príde nejaký väčší kolaps ekonomický alebo ekonomická kríza, a teda tá hodnota toho majetku poklesne. Takže ja si myslím, že je to nastavené rozumne. Hej, skôr je problém v tom, že o čom sa teraz diskutuje, že mladým ľuďom, ktorí vstupujú do druhého piliera, tak že tam nie je povinnosť začať práve v tých indexových fondoch, hej. Toto je za mňa problém a že tam máme ešte to historické dedičstvo, kedy vlastne za teraz neviem, či to bolo tuším za druhej vlády Roberta Fica došlo k tomu rozhodnutiu, že sa, že sa v práve tej veľkej kríze ekonomickej v dvetisíc ôsmom, keď bola tá takzvaná hypotekárna kríza alebo úverová kríza, hej, v USA, tak došlo k rozhodnutiu presunúť všetky peniaze sporiteľov do garantovaného fondu. A len ten, kto podpísal návratku, tak mohol ostať v tých akciových fondoch. No a to už ale bolo v čase, keď už trhy boli spadnuté. Takže to bola vec, ktorá stála slovenských sporiteľov…

Martin Šaffa: Niekoľko miliárd na výnosoch.

Peter Friedmann: Tak, tak, hej.

Martin Šaffa: Jasné. Dobre, takže ten výstup z toho by mohol byť teda, že ak ste vo veku do 35 rokov a už pracujete, vstúpte do druhého piliera, nastavte si indexový fond a pokiaľ máte aj tak okolo 40 – 45 rokov alebo pred tou päťdesiatkou, môžete byť v kľude. Ten presun z tých indexových fondov do konzervatívnych bude fungovať automaticky.

Peter Friedmann: Áno, áno.

Martin Šaffa: Super. Ďakujem veľmi pekne. No a čo taký tretí pilier? Niektoré firmy teda prispievajú svojim zamestnancom v rámci nejakého firemného benefitu na ich dôchodok. Mnoho ľudí to využíva. Kde sa pri tomto produkte stretávaš s nejakou chybou?

Peter Friedmann: Uhm, uhm. Tak za mňa tam je dôležité, ak ten zamestnávateľ prispieva, tak aby to ten zamestnanec využíval. To znamená, že štandardne odporúčame ľuďom, aby si tam nastavili ten svoj príspevok na tú minimálnu výšku, ktorá im zabezpečí maximálne využitie príspevku od zamestnávateľa.

Martin Šaffa: Ako si to môžeme predstaviť?

Peter Friedmann: To záleží. Pretože je to v rôznych firmách rôzne. Niekto povie, že ja ako zamestnávateľ som ochotný prispieť ja neviem toľko, koľko si zamestnanec dá a maximálne do 50 €. Tak v tom prípade sa oplatí dám si ja päťdesiatku a päťdesiatku mi prispeje ten zamestnávateľ, hej. Ale záleží. Niektorí to nepodmieňujú. Proste majú to nastavené, že toľko percent z hrubej mzdy som ochotný prispieť na ten tretí pilier a nezávisle od toho, koľko si dáva ten zamestnanec. Tak tam potom, samozrejme, stačí si dať aj tú minimálnu čiastku vlastnú a využiť ten príspevok zamestnávateľa. Čiže tam je hlavný benefit práve ten príspevok zamestnávateľa, ktorý je dobré využiť. No a čo sa týka ale potom budovania toho kapitálu a investovania, tak tam je najlepšie zobrať gro tej zodpovednosti za tvorbu svojho kapitálu či už na dôchodok, alebo aj na iné zámery do vlastných rúk a investovať po vlastnej osi.

Martin Šaffa: OK, vravíš investovať po vlastnej osi. Ale mnoho ľudí sa nevyzná v tej širokej ponuke investičných možností a nevedia, do čoho konkrétne investovať. Tak ak máme otvorenú tému investovania na svoj vlastný dôchodok, tak zoberme si povedzme takého človeka, ktorý má vek do 40 rokov a dneska sa rozhodol začať alebo už pokračovať v tvorbe nejakého vlastného majetku na dôchodok. Tak aký nástroj, alebo do akých fondov by mal investovať? Mal by investovať pravidelne, alebo je to jedno?

Peter Friedmann: Uhm, uhm. Tak práve tu je možné využiť spoluprácu so sprostredkovateľom, profíkom, ktorému klient keď dôveruje, tak vie sa pozrieť na túto otázku. Lebo si myslím, že je to téma, v ktorej nie je tak jednoduché sa zorientovať. Ale keď to skúsim zúžiť, aby sme dali čo najlepšiu nejakú spätnú väzbu, tak začneme tým, že teda existujú tie podielové fondy buď aktívne riadené, alebo existujú tie podielové fondy, ktoré kopírujú už nejaké indexy. Čiže to sú tie ETF-ká indexové. Ešte zas tu by sa dalo ísť trošku viac do hĺbky. Nechcem ale úplne zabiehať tými detailami. Čiže to, že je ten fond takzvaný ETF, to znamená, že on je obchodovaný aj na burze, že sa dá tento fond kúpiť aj cez burzu, nielen cez správcovskú spoločnosť. No a to je ale dôležité, lebo keď je to vlastne ETF fond, tak naňho sa vzťahuje ten daňový test, ročný daňový test. Aj keď teraz sa rozvírila diskusia odbornej verejnosti, ale v zásade status quo je, že po roku držania takéhoto fondu je to vlastne bez dane zo zisku. Čo je ako extrémne dôležité obzvlášť pri dlhodobom sporení, investovaní, budovaní majetku na dôchodok a tak ďalej. Takže toto je veľmi dôležité. Čiže tu by som určite uprednostnil tieto ETF fondy, aby tam bola tá daňová výhoda. No a následne potom ak sú to fondy indexové, tak je to super z toho hľadiska, že tie keďže sú pasívne spravované, tak majú nízke náklady na správu.

Martin Šaffa: Uhm, uhm.

Peter Friedmann: No, takže, takže toto je možnože taká prvá vec, na ktorú je dobré sa pozrieť. No a teraz, samozrejme, potom je otázka, že aké indexy. Hej, lebo existujú indexy, ktoré sú zamerané na akciové trhy európske, FTSE je trebárs ja neviem na ten United Kingdom, čiže na Veľkú Britániu zameraný. Môžete mať na Ameriku – Unikey, na Japonsko a tak ďalej. Je toho ako relatívne hodne. No a teraz tuná zase len poviem, že za mňa je dobré to mať to portfólio kvalitne diverzifikované. Pretože…

Martin Šaffa: Diverzifikované znamená?

Peter Friedmann: Čiže rozložené vlastne tie peniaze, nedať všetky svoje financie len, len takpovediac jednoducho nestaviť na jednu kartu. A to z toho dôvodu, že teraz by sa mohlo zdať a veľa ľudí by mohlo hovoriť, že v poslednom období najlepšie je Amerika, Amerika najviac rastie. Najlepší je ten technologický index Nasdaq alebo S&P500, lebo tie zarábajú najviac. A ono ako je to pravda, že v poslednom období to bol ťahúň svetovej ekonomiky. No a teraz ale, teraz keby sme pozreli sa na obdobie od roku 2000 do roku 2010 trebárs po prasknutí .com bubliny, kedy vlastne boli tie ako internet bola najväčšia novinka horúca a všetky tie internetové firmy.

Martin Šaffa: Všetko, čo malo v názve web, letelo až na Mesiac.

Peter Friedmann: Tak presne tak. Tak v tom období akože tá, ten americký akciový trh hodne stagnoval. A práve vtedy boli také, že BRICS – Brazília, Rusko, India a Čína a tie emerging markets boli tie, ktoré veľmi zarábali. Teraz zase dá sa povedať od toho roku 2010 a keď sa postupne Amerika vyhrabala z tej hypotekárnej krízy, tak ten trh tam fakt ako perfektne išiel. Ale to vôbec neznamená, že do budúcna práve to nemôže byť zase iná oblasť, ktorá bude ťahať ten rast trošku viac ako, takže, takže.

Martin Šaffa: Uhm, rozumiem.

Peter Friedmann: Takže to sa v histórii a v minulosti takto menilo, a preto je dobré mať to portfólio diverzifikované, aby človek do toho svojho cieľa dokráčal. Takže my častokrát tam hovoríme, že nie je dôležité len to, aby klient dokráčal do toho cieľa, ale dôležité je aj, akou cestou sa vyberie. Lebo ten spôsob, akú cestu si vyberie, je do veľkej miery určujúci, že či teda ten cieľ akože, či doňho dorazí. A to tým myslím to, že z dlhodobého hľadiska možnože aj keby dal si klient všetko len na ten americký akciový trh, tak by mal ten výsledok dobrý. Ale môže byť, že tam budú tak veľké taká kolísavosť, že sa zľakne a v nejakom momente urobí zlé rozhodnutie, ktoré zapríčiní, že vlastne ten cieľ nenaplní. A takto rozložené, diverzifikované portfólio, ako o tom hovorím, že mať to akože takto rozložené po tých svetových indexoch, aby to pekne bolo vyvážené aj geograficky, aj z hľadiska možno nejakých sektorov hospodárstva, tak to práve zabezpečí, že aj tá cesta počas toho sporenia nebude tak lietať, kolísať hore-dole a tým pádom že to ten klient pravdepodobnejšie ustojí a dokráča k splneniu toho svojho nejakého zámeru.

Martin Šaffa: Uhm, takže ak som to pochopil správne, tak odporúčaš investovať a uprednostniť ETF fondy pred tými klasickými podielovými z dôvodu nižších poplatkov, z dôvodu toho daňového testu, teda ktorý si spomínal, že po investovaní a po držbe toho cenného papiera po období dlhšom ako 1 rok je investor oslobodený od dane zo zisku. A zároveň odporúčaš investovať do viacerých fondov, aby to riziko bolo rozložené či už v rámci viacerých krajín, sektorov a podobne?

Peter Friedmann: Tak, tak, tak. A ešte by som tam teda doplnil tú výkonnosť, že tie indexové fondy alebo pasívne riadené fondy, ktoré kopírujú stanovené akciové indexy, tak naozaj akože za posledné obdobie a keď si to pozriete, tak tú výkonnosť majú veľmi dobrú a zvyknú prekonávať… Máloktorý, veľmi málo, máloktorý akože aktívne riadený fond je schopný prekonať tieto indexové fondy. Takže toto možno je také, také zhrnutie. No a určite je fajn mať potom podľa mňa, ak to človek vyslovene nemá ako nejaké svoje hobby, tak mať niekoho, s kým sa viete o tom poradiť a a komu dôverujete a kto vás vie v tomto možnože naviesť.

Martin Šaffa: Hm, možno len dodám, že pri investovaní okrem toho, že či sa teda človek rozhodne investovať a koľko, tak je extrémne dôležitá otázka času, koľko rokov tá investícia pracuje. Pretože pri investovaní takouto formou funguje zložené úročenie a skúste si prípadne nájsť na internete nejaké investičné kalkulačky a možno budete aj milo prekvapení, čo a aké relatívne nízke sumy pravidelné, aký majetok sú schopné vytvoriť v čase. Výborne, ak ešte niečo chceš dodať, kľudne.

Peter Friedmann: To je dobrá myšlienka. V zásade aj takí velikáni ako Warren Buffett stavajú celú svoju kariéru na tejto myšlienke, hej, že to zložené úročenie v čase dokáže obrovské, obrovské veci. Teraz nedávno som si čítal tú jeho knihu Základné pravidlá. V zásade ona je zostavená z listov, ktoré Warren Buffett písal svojim partnerom ešte v tom čase, keď nemal založené Berkshire Hathaway, ale keď mal to svoje partnerstvo. Čiže to je pred tou dobou. A veľmi veľa sa tam venuje práve tomu zloženému úročeniu a boli tam také zaujímavé príklady, že ak by Indiáni, ktorí v zásade predali už si nepamätám presne meno toho, toho starostu New Yorku, ktorý od nich odkupoval pozemky, áno, na ktorých dneska stojí Manhattan, tak že keby to boli schopní uložiť na úrok 4 %, 5 %, že koľko by to bolo vlastne miliárd alebo až triliónov dolárov v dnešnej dobe. Hej, ak by sme tam dali, že dobu úročenia ja neviem 130 rokov, 150 rokov. A to sú ako pekné veci na dokreslenie toho, akú silu má to zložené úročenie. A vo svojej podstate si myslím, že aj vôbec ako Warren Buffett ako taký, keď si vezmeme, že teraz tiež vyšiel článok, ak by nebol venoval polovicu svojich akcií Berkshire Hathaway na charitu, tak dnes by bol najbohatší človek na svete. Čiže bol by bohatší ako Jeff Bazos alebo Elon Musk. Tak to zložené úročenie naozaj funguje a skôr ten čas je možno dôležitejší ako len tá výška investície. Takže čím skôr človek začne, tým lepšie.

Martin Šaffa: Ak by naši poslucháči mali záujem o diel, v ktorom rozoberieme zázrak menom zložené úročenie viac do hĺbky, tak nám určite napíšte. A takisto budeme radi, ak nám napíšete návrhy na akékoľvek iné témy a otázky, ktoré vás zaujímajú. A my mile radi zaradíme tieto témy do podcastu. Prípadne napíšte nám na sociálnych sieťach konkrétne otázky alebo problémy, s ktorými sa stretávate. A pokiaľ to bude v našich silách, tak vám radi pomôžeme. Skúsme to teda dneska zhrnúť. Spomenul si teda tie najčastejšie chyby vo finančných produktoch. Pri hypotékach si zdôraznil dôležitosť porovnávania si ponúk. V aktuálnom stave si odporučil voliť dlhšie fixácie. Pri životnom poistení tvoje odporúčanie bolo teda nesporiť cez finančný produkt?

Peter Friedmann: To je jedna vec, ale hlavne potom pri tom životnom poistení už dnes v dnešnej dobe, kedy naozaj si myslím, že sa to presúva to sústredenie na tie rizikové životné poistenia a na to krytie rizík, tak hlavne by som povedal, že je veľmi dôležité vedieť, čo v tej zmluve máte a sústrediť sa na takzvané veľké riziká. To znamená na tie vážne veci, ktoré naozaj môžu ovplyvniť vašu kariéru, váš život a vašu finančnú dráhu. Čiže ja osobne to vnímam tak, že najdôležitejšie sú veci, ako sú práve aj kritické choroby, ako je invalidita. V prípade, samozrejme, že máte rodinu, záväzky, úvery, tak kvalitne poistenie. Dneska existuje také kombinované riziko, že smrť alebo invalidita, ktoré práve pri tom, keď má človek úver, tak vie veľmi dobre vykryť túto situáciu. Čiže toto sú tie najkľúčovejšie veci. A potom sú, samozrejme, veci, ktoré je fajn, keď tam sú. Čiže ako je nejaká napríklad PN-ka. V prípade PN-ky aby, aby človek dostal nejakú dennú dávku alebo vykrytie nejakých drobných úrazov, ktoré teda tam môžu byť.

Martin Šaffa: Nejaký dlhodobý výpadok, áno?

Peter Friedmann: Ale z môjho uhla pohľadu nie sú kľúčové, pretože oni, oni sú fajn ako nejaké prilepšenie. Ale nemenia tú životnú trajektóriu toho daného klienta, človeka. Takže veľa ľudí nevie, čo má v zmluvách. Absolútne nevie, ako a či vôbec sú krytí. No a potom sa môže stať situácia, že keď dôjde k nejakej nešťastnej udalosti, tak vtedy zisťujú, že čo v tej zmluve je a s hrôzou zisťujú, že teda tam nie je to, čo potrebujú. Takže prvý krok je áno, určite nevyužívať poistný produkt na budovanie kapitálu, sporenie a investovanie. Nakoľko sú tam nejaké náklady, či už sú to počiatočné náklady v prvých dvoch rokoch, administratívne náklady, vstupné náklady a tak ďalej. Niekedy tam dochádza dokonca k nákladom za takzvanú zdvojenú správu tých investičných fondov. Čiže je tam správcovský poplatok na strane poisťovne, ktorá nevykonáva tú správu tých podielových fondov, a takisto potom ešte aj na strane správcovskej spoločnosti, ktorá už spravuje tie dané fondy. Častokrát to bývajú aktívne riadené fondy, čiže vo svojej podstate aj z hľadiska výkonnosti, aj z hľadiska poplatkov to nie je tak efektívne ako práve to priame investovanie, ktoré sme si rozobrali. Čiže toto je jedna stránka problému a druhá stránka problému je potom tá poistná. A tam naozaj je veľmi dôležité vedieť, za čo si platíte, a mať vykryté hlavne tie veľké, vážne veci, čiže smrť, invalidita, kritické choroby – to je základ.

Martin Šaffa: Hm, rozumiem. A zároveň sme sa rozprávali aj o tom, že peniaze práve v druhom a treťom pilieri sú takisto dedičné v prípade smrti, v prípade invalidity, takže tie produkty spolu súvisia. Zvážte teda možnože aj tú výšku, že na akú sumu byť poistení, keď máte napríklad hypotéku, deti a podobne. A viete si napríklad to krytie komerčnej poisťovne znížiť práve o tie úspory  vo vašich druhých a tretích pilieroch. Dobre, moja záverečná otázka: zaujímal by ma tvoj pohľad, aj keď chápem, že si z toho fachu, ale v čom ty vidíš prínos. Prečo by ľudia mali využiť finančných sprostredkovateľov a finančné sprostredkovateľky? Lebo my sme sa dneska tuná bavili o pár produktoch. Vidíme, že tých vecí je relatívne veľa a je ťažké sledovať všetky tieto veci.

Peter Friedmann: Tak ja si myslím, že dnes je veľa ľudí, ktorí napríklad sú perfektní profíci v svojej oblasti, ale práve tá oblasť, ktorú robia, ich natoľko vyťažuje, že už nemajú priestor a čas do detailov a do hĺbky si študovať tie nuansy, o ktorých sme sa aj dnes rozprávali. A práve to je naša práca, práca vlastne finančných sprostredkovateľov. Myslím si, že je to úplne takisto ako v každej inej oblasti, že treba hľadať takých, s ktorými vlastne keď sa porozprávate, tak jednoducho budete vidieť, že sú po aj odbornej, aj morálnej stránke ľudia, ktorým dôverujete. A to je si myslím, že je kritérium úplne rovnaké, keď si vyberáte kvalitného svojho lekára alebo akéhokoľvek špecialistu v rámci zdravia. Hej, malo by to byť úplne rovnako, keď si vyberáte právnika, ktorý, od ktorého chcete, aby vám pripravil ja neviem kúpnu zmluvu na byt alebo nejaký dôležitý dokument. Takže podobne je to aj s tou našou prácou, že samozrejme, toto je asi to KO kritérium, ktoré tam musí byť. No a následne potom tých výhod je strašne veľa, pretože my dokážeme ľuďom ušetriť obrovské množstvo času, kedy oni nemusia lúskať všetky tie aktuálne kampane a ponuky. Nemusia študovať všetky legislatívne zmeny. Ďalej môžu mať významným spôsobom urýchlený celý ten administratívny proces, ktorý je spojený s dojednaním finančných produktov. Takže ušetria obrovské množstvo času, energie a vo finále ušetria obrovské množstvo peňazí, pretože tie správne rozhodnutia môžu mať dôsledky rádovo v hodnote desiatok niekedy až stoviek tisíc eur. Hej, ak sa bavíme napríklad o tom, že trebárs niekto nemá druhý pilier a mohol by ho mať. Alebo má, má ja neviem nejaký garantovaný fond. A tak to 1 rozdiel len v nastavení trebárs tých fondov alebo v tom, že či si tvorím / netvorím vlastne kapitál na ten dôchodok. Či mám správne nastavené to investovanie, ale aj pri tých napríklad hypotékach, hej. Čiže tam je kopec oblastí, v ktorých vedia klienti získať obrovské množstvo výhod a hlavne je to teda čas ušetrený, možnosť získať tú najlepšiu najvýhodnejšiu ponuku, nemusieť to celé riešiť a byť nejako odbremenený od celého toho procesu. A potom hlavne v čase ešte na tej ceste je potrebné toho klienta alebo toho človeka sprevádzať, aby tak, jak sa mení tá životná situácia, tak aby vlastne na ceste k vybudovaniu nejakej svojej lepšej finančnej budúcnosti tak stále robil tie správne rozhodnutia, lebo tam je veľa križovatiek, kde sa treba rozhodnúť,  či rovno, doprava alebo doľava. Takže asi tak.

Martin Šaffa: No a niekedy aj na tých zmluvách, ktorý urobí človek krížik 2 centimetre vľavo alebo 2 centimetre vpravo, tak v konečnom dôsledku ten rozdiel môže byť, ako si spomínal, v desaťtisícoch eur. Hej, napríklad aj pri druhom pilieri. Dobre, ďakujem veľmi pekne za tvoj názor. Určite sú medzi nami poslucháči… medzi našimi poslucháčmi aj ľudia, ktorí tieto veci sledujú. Zaujíma ich to a nejak prirodzene sa chcú o to starať sami. Je to, samozrejme, možnosť. A možnože aj tento podcast bude pre nich v niečom inšpiráciou. Na druhej strane je na trhu, a teda nehovorím len o našej firme, ale aj u iných firiem obrovské množstvo profesionálov, ktorí robia túto prácu radi. A tým, čo vedia, vám vedia naozaj ušetriť obrovské množstvo peňazí. Ja už sa teraz teším na ďalšie diely, ktoré pre vás pripravujeme. Peťo, už teraz ťa aj do nejakých budúcností zároveň pozývam. Vyberieme nejakú tému, ktorá bude aj pre teba zaujímavá. Ak teda prijmeš naše pozvanie aj do budúcna.

Peter Friedmann: Určite rád, ďakujem.

Martin Šaffa: No a našim poslucháčom teda ďakujem veľmi pekne za vypočutie tejto premiérovej epizódy. A budeme radi, keď nás budete sledovať aj na sociálnych sieťach – či už na Facebooku, kde nás nájdete pod názvom NA ROVINU, alebo na Instagrame NA ROVINU.online. Respektíve na YouTube, kde tento podcast nájdete preložený aj do posunkového jazyka. No a tešíme sa teda na všetky vaše otázky, nápady. No a spoločne z toho verím, že vytvoríme niečo užitočné, aby sme sa po stránke peňazí mali o niečo lepšie. Ďakujem ti veľmi pekne za návštevu. Pekný deň.

Peter Friedmann: Ďakujem pekne, pekný deň.

Hosť Peter Friedmann PROSIGHT SlovenskoCo-CEO
Moderátor Martin Šaffa PROSIGHT SlovenskoFinance Consultant Senior III / Manager

Najnovšie podcasty

Odporúčané epizódy

Jááááj skoro som zabudol...

Automatický prístup k najnovším podcastom, livestreamom a informáciam z biznisu. Newsletter posielame prostredníctvom služby Mailchimp.