O epizóde
Roman Scherhaufer z European investment centre (EIC) je expertom na investovanie s takmer 30- ročnými skúsenosťami. V rozhovore s Dávidom Krajciarom, directorom spoločnosti Prosight Slovensko, rozoberá dôležitú súčasť finančnej gramotnosti – investovanie na akciových trhoch. Okrem zodpovedania otázok, kam správne investovať a či ísť na vlastnú päsť, sa dozviete aj to:
- ako funguje spoločnosť EIC a čo je jej úlohou,
- kto je to obchodník s cennými papiermi,
- ako diverzifikovať investičné portfólio,
- či je lepšie investovať prostredníctvom investičného sprostredkovateľa, brokera alebo svojpomocne,
- prečo sú ETF fondy populárne a koľko peňazí do nich klienti dávajú,
- kde “ležia” vaše peniaze, ktoré ste investovali a ako si ochrániť vklady,
- aký môže mať vojna na Ukrajine vplyv na vývoj akciových trhov,
- názor na kryptomeny a iné rizikové investície.
O hosťovi:
Roman Scherhaufer sa pohybuje vo svete investícií od roku 1993. Spoluzakladal European investment Center, kde pôsobí ako predseda predstavenstva. Zároveň je predsedom Etickej komisie Asociácie finančných sprostredkovateľov.
European investment Center (EIC) je fondová platforma, ktorá spravuje majetok vo výške 350 miliónov eur pre viac ako 75-tisíc klientov. Jej členmi sú finančné inštitúcie a poskytovatelia investičných služieb, ktorí majú vďaka členstvu prístup k viac ako 1500 podielových/ETF fondom od renomovaných svetových správcov. Zaraďujú sa tak k najväčším finančným inštitúciám svojho druhu v našom regióne.
Linky z podcastu:
www.eic.eu
Youtube video
Prepis epizódy
Moderátor: Dávid Krajcár
Hosť: Roman Scherhaufer (zakladateľ spoločnosti European Investment Centre)
Dávid Krajcár: Dobrý deň, milí poslucháči. Vítam vás pri ďalšej z epizód podcastu NA ROVINU o peniazoch. Ja sa volám Dávid Krajcár a som directorom spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Spolu so svojím obchodným tímom sa venujeme stovkám klientov po celom Slovensku pri manažmente ich osobných financií, ale práve pomocou týchto podcastov sa snažíme tieto informácie zdieľať širokej verejnosti. Dnešná téma podcastu je investovanie. Kam správne investovať svoje prostriedky, či sa poradiť s odborníkom, ako to urobiť, respektíve či to robiť na vlastnú päsť. Ako sa dostať vôbec na pole toho investovania. V dnešnej téme som si dovolil k diskusii prizvať naozaj odborníka na slovo vzatého a je ním spoluzakladateľ spoločnosti European Investment Centre Roman Scherhaufer. Spoločnosť EIC spravuje majetok v hodnote viac ako 350 000 000 € pre vyše 75 000 klientov. Spolu vykonávajú mesačne takmer 150 000 transakcií a celkovo sa dá u nich vybrať z ponuky vyše 15 000 podielových a ETF fondov. Roman, ja vás u nás vítam.
Roman Scherhaufer: Dobrý deň, zdravím poslucháčov Prosightu.
Dávid Krajcár: Ďakujeme. Som veľmi rád, že ste prijali naše pozvanie. Naozaj ste 1 z našich top partnerov na poli investícií. Čo sa týka vlastne vašej spoločnosti, veľa klientov ju by som povedal takto až nevníma ako možno ako nejakého top hráča na poli investovania. Keďže vy ste vlastne viac-menej platforma, pomocou ktorej sa vstupuje na ten trh investovania. Ale aby sme nešli hneď k tým takým detailom ohľadom toho investovania, povedzte mi niečo o vás, čo sa týka možno nejakého vstupu do sveta tých investícií.
Roman Scherhaufer: No, ja osobne som do sveta investícií vstúpil myslím, že to bol rok 1994 tak dôkladnejšie už, keď som ešte počas vlastne vysokej školy nastúpil do Tatra banky ako dealer vlastne kapitálového trhu. No a odvtedy vlastne som stále na tomto trhu. To je zaujímavé, že nezmenil som proste a stále som v tom sektore financií.
Dávid Krajcár: Takže vy ste od začiatku vlastne boli orientovaný naozaj na ten kapitálový trh, na tie investície?
Roman Scherhaufer: Áno, áno, áno. V podstate revolúcia bola v osemdesiatom deviatom. To som bol tretiak myslím. A v štvrtom ročníku, vlastne už keď sme sa rozhodovali, že kam, no tak vtedy začali chodiť tie firmy, že dealeri a tak tie západné. No, tak to ma trošku tak očarilo – proste matematika, jazyky a to obchodovanie. V komunizme neexistoval kapitálový trh, hej, ako taký. Čiže to bolo úplne niečo nové. Takže som bol rád, že som vlastne sa vydal týmto smerom a sme to, v deväťdesiatych rokoch sme to tu vlastne budovali.
Dávid Krajcár: Jasné. No, toto sú veľmi zaujímavé veci, pretože kapitálový trh asi veľa starším ročníkom nič nehovorí. Vravím, mali sme tu, mali sme tu nejaké doby minulé. Čo sa týka vašej spoločnosti, ako by ste ju definovali? To znamená, ja som aj povedal niečo, že ste ako platforma. Ako by ste sa definovali spoločnosť?
Roman Scherhaufer: No, je to presne, presne to treba trošku upriamiť, lebo väčšinou nás definujú zle. My sme, áno, my sme fondová platforma a znamená to, že vlastne my poskytujeme iným finančným subjektom, medzi ktorých rátame aj SFA subjekty, nielen OCP a banky, že môžu u nás outsourcovať vedenie účtov pre svojich klientov. Čiže nemusia si oni budovať svoju štruktúru, svoju licenciu OCP, aby mohli aj otvárať účty klientom a zároveň aj obchodovať na tých trhoch. To zabezpečujeme my. A oni sa sústreďujú na správu majetku. Čiže na tom investičnom poli napríklad PROSIGHT sa snaží zhodnocovať majetok svojim klientom, hej, že v podstate má nejaké štruktúry, nejaké portfóliá, ktoré sa snaží teda predávať, čo najlepšie radiť tým klientom, aby tí čo najviac zhodnotili. To je ich job. A náš job je, aby to všetko – to, čo tomu klientovi poradia – my sme vedeli efektívne lacno mu nakúpiť. Takže preto sme aj vlastne broker + custodian a sme fondová platforma. A, samozrejme, sme jediní na tomto trhu možnože aj v Európe, ktorí sa špecializujeme čisto na toto. Čiže nemáme konkurenciu, pretože sme taká infraštruktúrna spoločnosť. Všetky tie spoločnosti, ktoré vy tu poznáte, ktoré inzerujú že investovanie a podobne, tak väčšinou spolupracujú s nami, že my vedieme ich klientom účty. Ale my sme taký vlastne taký broker v pozadí. To znamená, že my nemáme vlastných klientov. Ja osobne neposkytujem rady, že ako investovať do čoho a tak ďalej, nezostavujem portfóliá klientom. To robia všetko naši členovia, tých je vyše 100. Sú to jednak teda subjekty s licenciou SFA, licenciou O.C.P., máme tam aj nejakých lokálnych správcov z Čiech, čo sú niečo ako správcovské spoločnosti, poisťovne povedzme niektoré. Takže týmto všetkým my poskytujeme vlastne náš servis.
Dávid Krajcár: Spomenuli ste to O.C.P., to znamená obchodník s cennými papiermi. Nie je to asi jedna osoba, nie, ako obchodník ako taký?
Roman Scherhaufer: Áno.
Dávid Krajcár: Ako by ste našim poslucháčom možno zadefinovali toho obchodníka s cennými papiermi? Kto to je?
Roman Scherhaufer: No, je to, je to vlastne firma, ktorá má nejakú licenciu na poskytovanie určitých investičných služieb. U nás sú 2 také pojmy, ktoré je potrebné. Je to samostatný finančný agent (SFA skratka) alebo O.C.P. To sú také 2 najvýraznejšie typy obchodníkov s cennými papiermi, lebo aj SFA je zjednodušený obchodník s cennými papiermi. A záleží teda, aké služby poskytuje. U nás na tomto trhu väčšinou napríklad firmy ako ja neviem PROSIGHT, OVB, ja neviem Umbrella, alebo ja neviem Finax, ACROSS, Capital Markets poskytujú takzvané zhodnocovanie toho majetku klienta. Čiže oni potrebujú licenciu buď na investičné poradenstvo, alebo na riadenie portfólia. To sú dve služby, prostredníctvom ktorého sa poskytujú vlastne služby zhodnocovania majetku alebo takzvaný Wealth Management. Čiže v tomto sektore pôsobíte aj vy. No a my sme takisto O.C.P.-čko, ale zase my máme licencovanú službu úschova a správa cenných papierov a vykonanie pokynu klienta. Čiže to vykonanie pokynu klienta znamená, že fungujeme ako broker. Ak niektorí poslucháči si sami obchodujú napríklad ja neviem s Interactive Brokers alebo podobne, tak toto isté vlastne vykonávame my a zároveň aj vedieme účty. To znamená, že to, čo sa nakúpi, držíme vlastne na tom účte, prijímame tam dividendy a podobne a vykonávame pokyny. A držíme ten majetok vlastne v našom custody sa to nazýva ten systém. Takže takisto sme O.C.P., netreba si to, samozrejme, zamieňať. Potom sú O.C.P.-čka, ktoré sa špecializujú zase na niečo iné. Hej, že napríklad robia iba emisie alebo niečo podobné, investičné banky napríklad, ktoré obchodujú na vlastný účet. To sú všetky tie J.P. Morgan a podobné, ktoré vlastne vystavujú svoje vlastné nástroje, kde ostatným subjektom trhu ponúkajú možnosť participácie – napríklad opčné obchody alebo derivátové obchody. Takže všetko sa to prikrýva pod tou licenciou O.C.P., ale to je veľmi široká licencia. A je dôležité, že ktorý subjekt akú, aký ten typ služby poskytuje.
Dávid Krajcár: No, to bola veľmi super odpoveď, lebo naozaj v tomto ponímaní veľa ľudí má O.C.P. ako O.C.P. a jednoducho len to vidí ako nejakú trojpísmenkovú skratku. Aby sme si to predstavili, ako u bežného klienta jeho prvá otázka je, kam smerujú jeho peniaze. To znamená, že vy prijmete klientove peniaze a čo sa s nimi deje ďalej?
Roman Scherhaufer: No, čakáme na jeho pokyn. (smiech) Ten pokyn väčšinou pripravuje poradca, lebo je to v rámci tej služby toho zhodnocovania majetku. Hej, čiže prostredníctvom investičného poradenstva nejaké portfólio mu takzvane ušije, ako tomu hovoria. Čiže alebo majú nejaké, nejaké typové portfóliá, alebo riešia mu individuálne. No a pomôžu mu vlastne, aby k nám ten pokyn prišiel. To znamená, že mu ten pokyn pripravia a my ho exekuujeme. To znamená, že vykonávame. To znamená, že ak si klient kúpi nejaké ETF-ko, ja neviem, S&P 500, tak my musíme nájsť najvýhodnejšiu cenu na tom trhu. Čiže my priamo obchodujeme s nejakými market makermi, ktorí nám celú pozíciu vedia zrealizovať v priebehu pár sekúnd. To znamená, že to je naša úloha, aby sme čo najlacnejšie pre toho klienta, – hej, robíme to za poplatok približne 0,2 % z objemu – tak čo a čo najefektívnejšie zobchodovali. To je naša úloha.
Dávid Krajcár: Dobre. Tu ste aj spomenuli vy, že sú klienti, ktorí si kvázi investujú aj na nejakú vlastnú päsť cez nejakého brokera. Teda v tomto prípade to nie je rozdiel, či investujem cez brokera ako na vlastnú päsť, alebo investujem potom cez toho investičného poradcu?
Roman Scherhaufer: Technicky nie. Tam si zadáva ten pokyn napríklad pri Interactive Brokers si zadáva pokyn sám a Interactive Brokers mu ho vykoná. U nás takisto zadáva ten pokyn sám a my ho vykonávame, ale ten pokyn, ešte u nás máme ešte takú funkcionalitu, že pripraví mu ho poradca, čo v Interactive Brokers nejde. To je prvá vec. A za druhé neumožňujeme obchodovať samotným klientom sami. Hej, to je taká vec, že my sa sústreďujeme iba na ten outsourcing. To znamená, že náš ten vlastne celú tú platformu poskytujeme práve tým wealth manažérom. Hej, práve tým iným O.C.P.-čkam, iným SFA-čkam, iným proste subjektom na tom trhu, ktorí aj tomu klientovi radia, čo má kúpiť. Lebo to my nerobíme, hej, čiže áno, ako čo sa týka platformy toho vykonania pokynu, sme určite ďaleko najlacnejší, čo sa týka tých brokerov. Ja neviem Linex, Interactive a tak ďalej. Lebo naozaj 0,2 bez minima znamená, že keď si 0,2 % bez minima znamená, že klient si môže sporiť 100 €, my 100 € aj presne zainvestujeme, čiže aj frakcie akcií tam kupujú a stojí to 20 centov. Hej, tí brokeri majú minimálne napríklad 3 € minimálne za ten obchod. Takže je to v podstate desaťkrát lacnejšie, ale neumožňujeme priamo klientom využívať na trading našu platformu.
Dávid Krajcár: Tak ono to, či je to dobré, to musí aj zhodnotiť sám ten klient. Ale vo väčšine prípadov, samozrejme, my ako tí finanční poradcovia to je naša tá úloha, aby sme tým klientom tie portfóliá zostavili už na základe nejakých tých analýz.
Roman Scherhaufer: Áno, presne tak.
Dávid Krajcár: Takže čo sa týka teda O.C.P. a brokeru, tak viac-menej to je nám, to je nám jasné. Veľa klientov zaujíma napríklad ochrana vkladov pri tom investovaní. To znamená, že vieme, aká je dnes doba, čo sa všetko deje. Klienti tam majú zainvestované peniaze. Čo s tými peniazmi, respektíve kde ležia? Aká je tam nejaká ochrana tých vkladov?
Roman Scherhaufer: Ležia normálne na bankových účtoch. My používame Citibank. To je, to bola najväčšia svetová banka teda najväčšia banka na svete ešte pred dvetisíc ôsmym rokom. Potom bola, samozrejme, rozdelená. Je to banka, ktorá je proste univerzálna. To je globálny hráč, pôsobí v 200 krajinách v podstate najviac. Čiže my potrebujeme už samozrejme takúto veľkú banku. Nemôžeme používať nejaké lokálne banky typu ja neviem VÚB-ka, Tatra a podobne. Čiže my už potrebujeme takúto teda banku. A ochrana vlastne, čiže tam prúdia aj peniaze klientov a u toho aj platíme, hej, keď od toho market makera kúpime ten fond, tak mu musíme zaplatiť, hej, do väčšinou do dvoch dní. Takže vlastne tie peniaze sa použijú na zaplatenie toho obchodu. A klient namiesto € tam má proste tie fondy, podiely toho fondu. Takže tak to, tak to vlastne funguje, že vlastne tie peniaze slúžia iba na to, že my platíme tie obchody, ktoré klient, na ktoré nám dal klient pokyn.
Dávid Krajcár: Jasné. No, vraveli ste, že vy nezostavujete tie portfóliá. Vy sám nie ste investičný poradca, aby ste klientom radili. Existuje ale podľa vás nejaká univerzálna formulka, ako by malo vyzerať správne portfólio nejakého klienta?
Roman Scherhaufer: Určite áno. Záleží teda, že aký je ten investičný horizont, alebo čo je ten náš cieľ. Ale to, čo vidíme aj u nás, zhruba 90 % vlastne tých investícií sú sporenia. To znamená, že investuje sa pravidelne povedzme tých 100 € mesačne. A tam treba, tie horizonty sú, samozrejme, dlhodobé, povedzme 30-ročné. Takže tam treba naozaj investovať 100 % do akcií. No a tie akcie sa skladajú, v podstate nejak sa tomu nevyhnete – musíte tam mať ten S&P 500, potom tam musíte mať tú Ameriku, musíte tam mať nejakú Európu. Musíte tam mať celý svet v podstate zastúpené. Čiže také 3, 4, 5 povedzme tých fondov klasických, ktoré sú taká kostra toho portfólia. Samozrejme, potom ešte záleží od toho klienta a poradcovia často dávajú aj také satelitné investície, že keď klient pôsobí ja neviem v technologickom sektore, tak mu pridajú povedzme nejaký technologický fond. Alebo niečo proste, aby mu okorenili to portfólio. Lebo tam je dôležité, že naozaj má osobného poradcu, že to neni Robo -Advisor, tie nadefinovaných ja neviem 10 portfólií, ale naozaj mu dokážu popri tom keepovom ešte aj okoreniť mu zvlášť niečo navyše.
Dávid Krajcár: V posledných rokoch sa rozmohol fenomén investovania skrz ETF. Má to viaceré aj teraz nejaké daňové výhody. Ako vnímate tento trend? To znamená odlev od tých tradičných podielových fondov smerom k ETF.
Roman Scherhaufer: Vidíme to aj u nás. Keď si zoberieme prierez toho majetku, čo my držíme pre klientov, no tak už vyše polovica je v tých pasívnych nástrojoch, v tých ETF fondoch. Pred desiatimi rokmi to tak nebolo. Je to teda ten trend posledných zhruba 10 rokov. Vyplýva to trošku aj z toho, že vlastne tie trhy tým, že úrokové sadzby boli, sú nízke veľmi dlho – už 12 rokov -, tak samozrejme tí portfólio manažéri aktívnych fondov nedokázali poraziť tie benchmarky. To znamená ten klasický index S&P 500 a podobne. No a z toho sa vyvinula tá teória, že naozaj si kúpiť všetko a nešpekulovať, ktorú akciu teraz prevážiť, ktorú podvážiť a podobne. Takže sa z toho vyvinul taký názor, ktorý v tých rastových trhoch má opodstatnenie, že málo tých aktívnych portfólio manažérov dokáže ten trh preraziť. No a keďže tam nie je potrebné žiadne analýzy, žiadnych portfólio manažérov nepotrebujete, nič, tak sú aj lacné. To znamená, že tie poplatky za tú správu sú naozaj často aj pod 0,1 % ročne, hej. Ten priemer 0,2 až 0,4 % ročne, takže sú veľmi obľúbené práve finančnými poradcami, ktorí vlastne z nich miešajú svoje stratégie pre fond… pre klientov.
Dávid Krajcár: Samozrejme, tak ono už nebudeme sa zapodievať tými konkrétnymi stratégiami, lebo to je, samozrejme, na nastavení každého u každého klienta troška individuálne. To znamená, že tu tiež asi nejaká všeobecná formulka neexistuje. Aký je váš názor napríklad na ESG ako také?
Roman Scherhaufer: No, ESG, samozrejme, tým, že sa prijal taký celosvetový úzus, no tak samozrejme, že to ESG už aj teraz napredovalo tie posledné 3 roky. Ale bude to ešte dominantnejšie investovanie. V princípe všetky tie fondy sa musia prispôsobiť tomu, tomu trendu a musia naozaj zohľadňovať pri výbere tých akcií do tých svojich portfólií aj teda ten vplyv, aký má ten emitent toho cenného papiera, aký má ESG rating, alebo scoring sa to nazýva…. alebo rating. A musia to zohľadňovať, hej. Čiže bude to stále viac a viac dominantnejšie.
Dávid Krajcár: Veľa ale názorov bolo práve tých, že tie ESG sú aktuálne ešte stále viac o tom marketingu ako o tých reálne tých prínosoch, čo sa hovorí o tom Environment, Social, Governance. To znamená, že nie je to až tak celkom zelené, ako sa to zdá. Alebo v niektorých bankách to propagujú modré.
Roman Scherhaufer: No, tak samozrejme, všetko sa hneď dá chytiť, nastúpiť na tú vlnu a, samozrejme, urobiť k tomu marketing a predávať to, samozrejme, áno. No, či to je predčasné alebo nie, to predčasné ťažko povedať. Oni dosiahli nejaké zaujímavé zhodnotenia v tých minulých rokoch. Teraz trošičku tak ustrnulo práve ten prvotný nápor. Ale ono ten tlak tam bude – ten legislatívny tlak, tlak na financovanie a tak ďalej. To znamená, že máloktorá firma naozaj významná bude taká, že by nespĺňala kritériá pre ESG. Hej, tam je zhruba 9 tých pásiem a je dôležité, že aby spĺňala kritériá, aby sa mohla zaradiť do ESG vlastne sektoru. A nedá sa tomu vyhnúť. To znamená, že tak či tak to bude dominantnejšie a tak či tak tie investície tam budú smerovať. To znamená, že naozaj ja neviem za 10 rokov sa tu budeme baviť, že všetky tie fondy sú ESG a vlastne to už nebude ani pojem. Bude to normálna vec.
Dávid Krajcár: Jasné. Tak možno potom príde nejaký nový, novší typ ESG, ESG 2.0. Dobre, čo sa týka možno nejakých rizikovejších, vy ste obchodník s cennými papiermi. Investujete na poli toho kapitálového trhu. Venujete sa aj nejakým rizikovejším investíciám typu krypto?
Roman Scherhaufer: Nie, nie, určite nie. My sa jednak zo štandardných finančných nástrojov sústreďujeme práve na portfóliové investovanie, a to je prostredníctvom fondov. Hej, čiže neponúkame nejaký brokerage k jednotlivým akciám. Myslíme si, že to neprislúcha retailovým klientom. Takisto tým finančným poradcom je lepšie, keď miešajú takzvané strategické a taktické alokácie, ako keby si robili portfóliá z pár tých tigrov. Lebo predsa len je to volatilnejšie, skôr to patrí do toho portfólio manažmentu, ktoré sa deje v tých fondoch na priamo. Takže nejdeme tou cestou. Tých nástrojov je strašne veľa a takisto proste skáču hore-dole. Takže je to dočasné. Klienti tí majú zabezpečenú diverzifikáciu. To je, to je proste to hlavné, že naozaj za tých 100 € kúpia ja neviem 1000 akcií. Hej, že má to veľkú, veľkú výhodu. Čiže nemá až taký zmysel ako keby ponúkať tradeovanie. Na tradeovanie sú práve učení tí brokeri, ktorí vám ešte dodajú nejakú likviditu. To znamená, že pôžičku, môžete na páku investovať a podobne a hrať sa s nejakými dvoma – troma stovkami. Koho to baví, nech sa páči. Ale my sa zaoberáme takzvaným investovaním, čiže nie tradeovaním, ale dlhodobým investovaním. To znamená aj vlastne podporujeme finančných poradcov v tom, aby budovali dlhodobo ten majetok tých klientov. Takže to je prvá vec. A krypto a podobné veci, to sú, to sú pyramídové hry. To kto rozumie ekonomike, financiám, to nemá problém pochopiť vlastne, o čo tam teda ide. A to rozhodne, rozhodne neponúkame takisto.
Dávid Krajcár: Dobre a čo sa týka možno vývoja do budúcna, lebo je dobre, je veľmi turbulentná doba. Naozaj vidíme, čo sa deje na Ukrajine. Aj bez tohto akciové trhy zažili nejaké korelácie od začiatku roka. Vstupuje tam veľa faktorov. Nechcem teraz, aby sme tu nejako veštili z nejakej vešteckej gule, ale vy sa celkovo ekonomike venujete. To znamená, že robíte si aj pre seba nejaké možno nejaké vývoj do budúcna. Ako vy vidíte možno vývoj tých – už sme sa dnes bavili hlavne o tých akciách -, tak rast toho akciového trhu do budúcna?
Roman Scherhaufer: No, určite k tej segmentácii prichádza. Určite klienti, poradcovia zaznamenali tie prepady vlastne akcií práve z toho východoeurópskeho regiónu. Proste ruské akcie padli strašne aj vlastne celkovo tento región. Naopak tie emerging, tie svetové… tie vyspelé trhy povedzme, alebo aj ja neviem Latinská Amerika a podobne zase sa ten kapitál prelial. Takže tie išli hore povedzme. Takže bude to závisieť od toho vývoja, ako sa ten vojnový konflikt vyvinie. No, ak by malo prísť naozaj k niečomu strašnému, že by to malo byť naozaj celoglobálny systém, globálna nejaká vojna, tak čo nikto, samozrejme, tomu neverí, ale ak by, no tak tu už sa bavíme úplne v iných dimenziách. Hej, že to už je jedno, do čoho investujete alebo ako, jednoducho to proste treba vydržať. Celé to popadá a môže to mať katastrofálne následky a následne sa tá spoločnosť bude budovať odznovu, no. pokiaľ sa to udrží v týchto dimenziách ako lokálna vojna a podarí sa nejakým spôsobom ten mier vyrokovať povedzme, no tak bude to volatilné. Záleží, aká správa vždy vyjde. No tak akcie vyletia a potom samozrejme, keď príde dobrá správa a keď zlá správa, zase spadnú dole. Čiže tu môžete počítať s dennou volatilitou naozaj, že to bude hop alebo trop vždycky rádovo aj o niekoľko percent. No a treba sa s tým naučiť trošku zžiť, ale vždy treba mať na pamäti, že tí klienti si budujú svoj majetok povedzme na dôchodok alebo niečo podobné. Takže ich nemusí zaujímať táto epizóda, aj keby mala trvať 2-3 roky povedzme. Hej, lebo budujú majetok na 20-30 rokov, takže pokiaľ majú široko diverzifikované portfóliá, tak si myslím, že netreba sa zas nejak extra obávať, že o 20-30 rokov nebudeme mať čo na dôchodok.
Dávid Krajcár: A čo sa týka zakomponovania možno iných nástrojov, ako sú akcie do portfólia, odporučíte to v dnešnej dobe alebo nie? Alebo to vyslovene závisí od toho investičného horizontu?
Roman Scherhaufer: To závisí od investičného horizontu a v princípe je jedno, keď sa bavíme o vojnovom konflikte, to je jedno či dlhopisy alebo proste akcie povedzme z tej východnej Európy. Proste budú klesať, tomu sa zabrániť nedá. Takže nie je rozdiel, že o aký typ nástroja ide. Záleží, ako tí emitenti jednotliví môžu byť zasiahnutí tým vlastne tým geopolitickým vývojom. To je, to je dôležité. Povedzme firmy, ktoré boli zvyknuté mať, exportovať do Ruska alebo importovať do Ruska, ako budú zasiahnuté a podobne. Proste tie firmy, ktoré majú užšie väzby s tým Ruskom – obchodné vzťahy -, tak na to doplácajú viacej. A je jedno, či sa bavíme o akciách alebo dlhopisoch. To je úplne jedno.
Dávid Krajcár: Jasné. No, ono skôr naznačujem na to, že aj veľa klientov sa nás pýta. Vidíme, aká je inflácia. Teraz komodity ako také rad radom dražejú. To znamená, že klienti sa pýtajú aj na investície do takýchto už úzko profilovaných štruktúr, ako sú teraz napríklad komodity, hej. To je niečo, neviem, čo odporúčate možno jednotlivcom niečo nejaké takéto špekulácie riešiť, alebo naozaj skôr…
Roman Scherhaufer: Neodporúčam to, lebo ako presne ste povedali, tie komodity už vyleteli. To proste kým sa ľudia začnú rozmýšľať, či by neinvestovali, tak komodity medzitým vyleteli 50 % hej, v niektorých prípadoch aj 100 %. Hej, tam sa bavíme, že tie paládiá, ropa a neviem čo všetko možné. Takže nemá to až taký zmysel. Naozaj sa treba stále držať toho svojho, že veriť tomu, že nebude globálny konflikt typu pomaly jadrového zničenia civilizácie do veľkej miery, tak tomu snáď nemôže dôjsť. Je to, ten rozum by mal byť proste na všetkých tých stranách a tých subjektoch, ktoré sú tu zapojené. Takže keď sa bavíme o tom, že to bude takýto lokálny konflikt, ktorý teda potrvá nejaké miesiace, možno roky, tak to bude troška volatilnejšie. Ale stále sa treba držať, že naozaj si treba pravidelne sporiť. Samozrejme, že niektoré akcie sa nebudú dať kúpiť. Kto investuje napríklad do Equity Russia alebo podobne nejaké fondy na to zamerané, no tak napríklad dneska neocenili, lebo bola vlastne zavretá burza. Takže tam môžu byť nejaké problémy. Uvidíme, ako to, ako Čína sa do toho zapojí, či čínske akcie to nejako ovplyvní. A preto treba mať tie klasické S&P 500, MSCI World. Proste tieto indexy treba mať nakúpené a naozaj sa až tak o to nestrachovať. Skôr stále proste si prispievať tých 100 €. Nič sa nedeje, máte 20-30-ročný horizont.
Dávid Krajcár: A keď už sa bavíme teraz o tých konkrétnych riešeniach, čo sme spomenuli – S&P 500 a MSCI World, v čom vidíte tú najväčšiu výhodu investovania práve do týchto konkrétnych nástrojov? Je to kvôli tej diverzifikácii alebo kvôli možno tomu zameraniu tomu takému globálnemu?
Roman Scherhaufer: No, jedno aj druhé, samozrejme, lebo cez tie indexy kupujete S&P 500 no 500 spoločností, MSCI World má myslím, že cez 4000 alebo 5000 spoločností povedzme. Takže to máte jednak diverzifikované, že máte tam vlastne to jedinečné riziko cenného papiera úplne eliminované. Čiže keď vám skrachuje 30 spoločností, to vôbec nezbadáte na tom indexe. To je prvá vec. No a druhá vec, samozrejme, aj regionálne sú diverzifikované. To S&P 500 je čisto v podstate na tie americké akcie zameraný, aj keď tržby tých firiem, samozrejme, sú celosvetové. Čiže to znamená, že sú aj z Ruska, sú aj kde-kade. Ale samozrejme, nemajú takú váhu. V MSCI World to Rusko má váhu myslím, že aj do troch percent. No a tá Amerika takisto aj v tom MSCI World má cez skoro 50 % povedzme, hej. Čiže to je najväčší kapitálový trh na svete, tomu sa nedá vyhnúť. V podstate keď niečo úzko špecializované nekúpite, tak aj v tom v tých aj MSCI World, vo všetkých to máte aj tú Ameriku. Takže treba sa držať týchto, samozrejme, vyspelých ekonomík, tradičných ekonomík a nešpekulovať akože s nejakými emerging alebo komoditami alebo niečím podobným.
Dávid Krajcár: A aký je váš názor na možno ten taký všeobecný úzus, že tie akcie boli v poslednej dobe naozaj nadhodnotené?
Roman Scherhaufer: Nemám ten úzus, lebo to, to nadhodnotené… Vy to musíte s niečím porovnať, samozrejme. No, tak keď sme mali nulové sadzby a vlastne výnos tých akcií bol ja neviem 2,5 – 3 % a proste pricerningy, tie koeficienty boli okolo 30, hej, tak to zodpovedá zhruba 3,3-percentnému výnosu. No, tak keď máte 0 % proste bezrizikový výnos alebo 1 %, no tak samozrejme, tá riziková prémia je tam stále tie 2 %. Hej, vy to musíte porovnávať k tým, k tým povedzme výnosom tých 10-ročných sadzieb alebo 10-ročných… alebo výnosov v 10-ročných amerických dlhopisoch, povedzme to S&P 500. A vtedy môžete povedať, či to je, alebo či to nie je predražené, hej. Z môjho pohľadu to predražené nebolo, pretože aj v tých periódach skorej proste boli tie rizikové prémie, boli tie rizikové prémie nižšie. Dokonca tam v niektorých prípadoch bolo, že bolo pod tými výnosmi tých vlastne dlhopisov bezpečných dlhodobých. Takže vtedy to bolo viacej prehriate. Z tohto pohľadu nie. To len treba porozumieť tomu, že nemôžete si pozrieť iba to číslo 35 – 40 P, vy to musíte si vlastne predeliť, hej, aký je to výnos a porovnať ten výnos, aký máte alternatívny povedzme na… do dlhopisov. Samozrejme, že teraz tie akcie na začiatku roka alebo všetky aktíva, nielen akcie, samozrejme, klesajú kvôli tomu, že sa očakáva, že tie sadzby budú vyššie. Čiže aj tie výnosy sa musia prispôsobiť. Čiže tam, kde bol požadovaný pricerning povedzme 35-40, no tak keď budú tie úrokové sadzby vyššie, no tak bude požadovaný 20. Hej, to je logické. Ale zase tam musí byť nejaká malá prémia a vlastne tie ceny sa musia prispôsobiť. Čiže tie ceny sa prispôsobujú či už akcií, či už dlhopisov, či už ďalších nejakých štruktúrovaných produktov sa prispôsobujú tým očakávaným sadzbám, ktoré očakávame. A keďže očakávajú sa vyššie, tak ceny aktív klesajú, aby odrážali tie vyššie úrokové marže.
Dávid Krajcár: Dobre, to je možno, čo sa týka vývoja tých úrokových sadzieb, alebo čo sa týka možno vývoja nejakého zhodnotenia portfólia tých klientov. Aký je podľa vás trend do budúcna, čo sa týka možno foriem toho investovania? Hovorili sme o presune z tradičných podielových fondov do ETF. Vidíte ešte niekde priestor momentálne do budúcna nejakej inovácie? Respektíve v čom by sa mohlo zmeniť to investičné správanie?
Roman Scherhaufer: Nemyslím si, že by sa, že by sa v tomto smere niečo udialo. Zatiaľ stále tie diverzifikované portfóliá do tých ETF nízkonákladových stále prevládajú. Otázka je, že či po takomto volatilnejšom vývoji nebudeme vidieť napríklad úspešnejšie tie aktívne manažované fondy. Či nenastane trošku zase návrat, že veď nie je zlé ani si nechať aktívne manažovať ten fond, že má tam nejaký zmysel aj toho portfóliového manažéra si platiť v tom poplatku. Takže ale úplne si nemyslím, že by také niečo nastalo. Čiže ten trend podľa mňa bude takýto plus-mínus rovnaký.
Dávid Krajcár: Tak ono hlavne čo vnímame, tak v dnešnej dobe má veľmi veľa ľudí prístup práve k tým investíciám formou rôznych aplikácií. Veľa ľudí to skúša na vlastnú päsť. Ale niekedy ja tiež u tých klientov to vnímam, že to berú skôr ako stávkovanie, hej, pretože skúsia staviť na nejakú akciu a buď to vyjde, alebo nie.
Roman Scherhaufer: Tak to bolo vždy. Aj ten marketing je, samozrejme, silný aj tých brokerov priamo, čo oslovujú tých klientov. Poď, zainvestuj si, ešte aj dajú mu tam tie tipy na ten S&P500 a podobne. Ale stále si myslím, že je lepšie mať svojho finančného poradcu pre drvivú väčšinu klientov retailových, ktorý poradí mu jednak s tým investovaním. Jednak ten poradca, samozrejme, mu rieši všetky financie, hej, poistky, hypotéky, všetko možné. Takže si myslím, že je to práca, ktorá má zmysel. Ale je to niečo podobné, aj zmluvu si môžete napísať sami a existujú právnici, hej, no. Môžete si aj stále variť, ale sú aj reštaurácie. V podstate aj auto si viete opraviť a sú automechanici. No, tak to je to isté aj s finančnými poradcami, no. Takže tam by som nejak nevidel nejaký, nejakú že zmenu radikálnu alebo niečo. Ako ten marketing robí svoje, samozrejme, môže tých klientov trošku nejakým spôsobom oblbnúť a začnú si stávkovať a kupovať a hrať sa na tom trhu. Ale tak chce to čas, hlavne pokiaľ majú inú prácu, musia to sledovať. Samozrejme, že môžu si ponastavovať všelijaké pokyny, ja neviem 100plusy a profittakingy a ja neviem čo všetko možné. Ale je to taký koníček, no, to nemyslím si, že by nejak extra ľudí bavilo. Takže ten marketing, áno, je tam silný, ale ja každému radšej radím, nájsť si svojho finančného poradcu, že s ktorým je naozaj spokojný a ktorý rieši všetky jeho financie.
Dávid Krajcár: Dobre. Super, tak možno touto vetou by som aj na dnes ukončil túto debatu. Ja vám veľmi pekne ďakujem, že ste prijali moje pozvanie, lebo sme si vedeli prejsť naozaj veľmi zaujímavé veci. A do budúcna ak môžem už teraz vás pozvať aj možno na nejaké ďalšie nahrávanie našich podcastov práve na túto tému investovania, kde by sme sa možno pobavili o nejakých aktuálnych zmenách na trhu v tejto oblasti. Na dnešok vám naozaj veľmi pekne ďakujem.
Roman Scherhaufer: Ďakujem aj ja za pozvanie a ešte raz pozdravujem všetkých vašich klientov, poslucháčov.Dávid Krajcár: Ďakujem a naši poslucháči, ja vás takisto pozdravujem. Toto bol dnešný podcast NA ROVINU o peniazoch a my sa počujeme pri ďalších epizódach.
Partneri:
PROSIGHT Slovensko
Podcast NA ROVINU O PENIAZOCH je súčasťou obsahovej platformy NA ROVINU.ONLINE, ktorý sponzoruje poradenská spoločnosť PROSIGHT Slovensko.
Sledujte nás:
Facebook, YouTube, Instagram, LinkedIn, Feed
Produkcia: 2022 © Podcast NA ROVINU O PENIAZOCH
Výroba: Button Media – podcasty a live streamy