fbpx

Pre nepočujúcich: NRoP 089 : Ako skoncovať s prokrastináciou a sebapodceňovaním?

Hosť: Denisa Moravčík Debrecká / LinkedIn, Instagram 
Moderátorka: Simona Hanová / LinkedIn,  Instagram 

Prepis pre nepočujúcich: Michaela Dlhá 

Prepis epizódy

Úvod 

Napríklad pri prokrastinácii môžeme často mať zmeškané deadliny alebo narušenú komunikáciu s našimi klientami alebo partnermi, čo samozrejme tieto vzťahy naruší a môžeme tým stratiť nejaké príležitosti do budúcnosti. Vlastne výskum ukazuje, že ľudia, ktorí sú chronickí prokrastinátori, zarábajú menej a taktiež sú menej spokojní s pracovnými projektami a náplňou práce, ktoré robia. 

Je hlavne potrebné v tej firme nastaviť taký priestor a takú atmosféru, kde sa vlastne môžu zamestnanci otvoriť bez toho, aby mali pocit, že možno tieto informácie budú nejako použité proti nim. Aby vedeli možno aj priznať tie svoje chyby, aby vedeli povedať možno o svojich aj slabých stránkach. A musí tam byť taktiež pocit, že ten zamestnávateľ možno nechce tých zamestnancov tak by som to povedala, že vyšmýkať, ale chce si ich naozaj dlhodobo v tej spoločnosti udržať. A chce, aby tam rástli, aby sa tam posúvali. 

(koniec úvodu) 

Simona Hanová: Dobrý deň, milí poslucháči, moje meno je Simona Hanová a vítam vás pri počúvaní ďalšej epizódy podcastu NA ROVINU o podnikaní. Veľmi sa teším, že naším dnešným hosťom je človek, ktorý sa venuje duševnému zdraviu okrem iného aj prostredníctvom úspešného instagramového profilu Moderná psychológia, na ktorom prináša rôzne vedou overené poznatky z oblasti psychológie. Dnes sa ale budeme spoločne rozprávať o prokrastinácii a impostor syndróme v podnikaní. Oproti mne sedí psychologička, ktorá vyštudovala klinickú psychológiu a kognitívnu vedu, Denisa Moravčík Debrecká. Denisa, ahoj. 

Denisa Moravčík Debrecká: Dobré ráno, ďakujem za pozvanie. 

Simona Hanová: Je to inak veľmi zaujímavá téma, pretože by sa mohlo možno zdať, že fenomény ako prokrastinácia a impostor syndróm sa u podnikateľov nevyskytujú, alebo ich ďaleko obchádzajú. Avšak výskumy naznačujú niečo iné. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno. 

Simona Hanová: Ale poďme na to pekne poporiadku. Tak čo to vlastne tá prokrastinácia je? 

Denisa Moravčík Debrecká: Prokrastinácia by sa dala v podstate definovať ako dobrovoľné a hlavné zbytočné odkladanie povinností. Pri prokrastinácii teda často nie je nejaký skutočný alebo relevantný dôvod, prečo je táto povinnosť alebo činnosť vlastne oddialená. A často sa o prokrastinácii hovorí, že je to lenivosť alebo nejaký zlý časový manažment. Ale vieme teda, že výskumy hovoria niečo úplne iné, že to nie je problém ani lenivosti, ani zlého časového manažmentu. 

Simona Hanová: Áno a prečo vlastne prokrastinuje teda? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno. Pri prokrastinácii je teda viacero takých psychologických dôvodov. Ale povedala by som, že hlavným problémom pri prokrastinácii je vlastne neschopnosť regulácie emócií. Takže nie je tam neschopnosť regulácie motivácie ani neschopnosť regulácie času, ale jedná sa o neschopnosť regulácie našich emócií, a to hlavne strachu alebo stresu, alebo úzkosti. Takže prokrastinácia je najmä spôsobená tým, že často majú ľudia nejaký strach z dôsledkov tej povinnosti alebo toho projektu, na ktorý sa chystajú. Majú strach z robenia chýb, z budúcnosti, strach zo zlyhania alebo niekedy aj strach z úspechu, o čom si možno neskôr povieme aj vlastne pri impostor syndróme. 

Simona Hanová: Čiže keď tomu správne rozumiem, tak v podstate môžeme mať strach z nejakých pocitov, ktoré môžu sprevádzať tú danú činnosť, že môžeme zažívať napríklad pri tej činnosti nejakú úzkosť, strach, stres. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, áno. Áno a môže to byť vlastne aj spôsobené, ako som už spomínala, najmä tým strachom zo zlyhania. Takže aj ako keby taký rizikový faktor pri prokrastinácii môžu byť aj pochybnosti o vlastných schopnostiach. Pochybnosti, že to nezvládnem, že to neurobím dobre, že na to nemám, a preto sa radšej snažím tomu projektu alebo tej povinnosti vyhýbať. 

Simona Hanová: Áno, že radšej to odložím, alebo teda to vôbec neurobím. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, presne tak. A dokonca niektoré tieto faktory vidíme aj neurovedecky. Napríklad výskumy ukázali, že chronickí prokrastinátori majú ako keby väčší objem šedej hmoty v amigdale, čo zjednodušene je vlastne také centrum mozgu, ktoré reguluje naše emócie a najmä teda ten strach a tú úzkosť. Keďže toto sú teda možno ľudia, ktorí vedia lepšie predvídať aj nejaké negatívne dopady tých činností alebo povinností alebo nejaké riziká tých povinností. Ďalší dôvod prokrastinácie je aj perfekcionizmus. Pretože pri perfekcionizme nastáva takzvané čierno-biele myslenie, teda všetko alebo nič. Takže ľudia, ktorí sú perfekcionisti, často majú takú mentalitu, že buď to urobím na 100 %, alebo to teda neurobím vôbec. A preto sa taktiež tým povinnostiam môžu vyhýbať, lebo majú pocit, že proste keď to neurobia perfektne podľa tých ich vlastne extrémnych nárokov, ktoré na seba majú, tak to radšej neurobia vôbec. 

Simona Hanová: Ja mám pocit, že teraz hovoríš asi o mne. Nechcem si tu z toho robiť vlastnú terapiu, ale mám pocit, že toto je môj problém. 

Denisa Moravčík Debrecká: Môžeme po podcaste. 

Simona Hanová: Po podcaste sa porozprávame asi, keď budeš mať čas. (smiech) Čiže perfekcionizmus v podstate môže mať takýto negatívny dopad. Lebo častokrát sa hovorí, že keď je človek perfekcionista, že to je akože super a on má rád nejaké detaily a všetko vie dotiahnuť. Ale v podstate to môže mať aj takýto efekt? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, často sa to aj v našej spoločnosti glorifikuje. Ale výskumy hovoria, že ten perfekcionizmus práve môže znižovať náš výkon, nie zvyšovať. 

Simona Hanová: Uhm, tak to sa musím asi nad sebou zamyslieť. A keď si to tak predstavíme, tak čo sa týka toho podnikania, tak ako sa môže prokrastinácia prejaviť v podnikaní? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, v podnikaní sa môže prokrastinácia prejaviť ako pri nejakých malých povinnostiach alebo úlohách – napríklad odpísanie na nejaký e-mail -, ale často sa to týka aj nejakých väčších projektov alebo nejakého budúceho smerovania. Napríklad chceme naše podnikanie rozšíriť, chceme robiť nejaké nové projekty, ale vlastne odkladáme to bez nejakého relevantného alebo pádneho dôvodu, prečo by sme to nemali urobiť, často kvôli tomu strachu alebo strachu zo zlyhania a nízkej sebadôvere. 

Simona Hanová: A aký je rozdiel, lebo ja sa teraz zamýšľam nad tým, že jedna vec je prokrastinácia a iná vec je také strategické odloženie nejakého napríklad keď chceme dať neviem vonku nejakú aplikáciu, alebo niečo sme vytvorili nejaký projekt. A že môžeme nad tým sa tiež zamyslieť, že nie všetko musí byť prokrastinácia. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, určite, áno, áno. Pri prokrastinácii sa najmä teda jedná, ako som spomínala, o odkladanie povinností, keď nemáme nejaké naozajstné bariéry alebo nejaký naozajstný dôvod, prečo tú činnosť odkladám. A taktiež sú tam často, často to vyhýbanie sa tým nepríjemným emóciám, tým nekomfortným emóciám. Takže aj takto môžeme spoznať, že prokrastinujeme. 

Simona Hanová: A aké nebezpečenstvá napríklad hrozia pri prokrastinácii? Lebo keď si predstavíme, tak ono naozaj pri tom podnikaní, ale aj teda v práci to môže mať všelijaké dôsledky. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, určite. Prokrastinácia má naozaj mnoho negatívnych dopadov či už na osobný život, na vzťahy, na prácu a taktiež na podnikanie. Hlavne treba povedať, že prokrastinácia dlhodobo zvyšuje stres a úzkosť. Je to vlastne paradoxné, pretože prokrastináciou sa vlastne snažíme sa vyhnúť tomu stresu, vyhnúť sa strachu. Ale čo tá prokrastinácia urobí, keď v sebe vlastne tie emócie potláčame, je to, že ten stres dlhodobo zvýši. A, samozrejme, vieme, že stres má negatívne dopady či už na naše zdravie, na naše vzťahy a taktiež na našu výkonnosť a na našu sústredenosť. Čo samozrejme pri práci a pri podnikaní potrebujeme. A taktiež sú tam také aj priame  dopady na to podnikanie. Napríklad pri prokrastinácii môžeme často mať zmeškané deadliny alebo narušenú komunikáciu s našimi klientami alebo partnermi, čo samozrejme tieto vzťahy naruší a môžeme tým stratiť nejaké príležitosti do budúcnosti. Vlastne aj výskum ukazuje, že ľudia, ktorí sú chronickí prokrastinátori, zarábajú menej a taktiež sú menej spokojní s pracovnými projektami a s náplňou práce, ktoré robia. A taktiež ten priamy dopad na podnikanie môže byť taký, že keď tie povinnosti alebo projekty vlastne odkladáme, často ich potom robíme na poslednú chvíľu. A keď na ne nemáme dostatočný čas, môže to spôsobiť, že tie výsledky alebo ten samotný projekt nie je urobené tak, ako by sme si predstavovali, lebo samozrejme nie je to také kvalitné, keď to robíme často v tej časovej tiesni. 

Simona Hanová: A ešte ťa doplním, že mi napadá, že pri tomto môže vznikať aj naozaj veľa konfliktov napríklad medzi kolegami v zamestnaní, že teda keď ja niečo robím a neodkladám to, verím tomu, že ma môže nahnevať, hej, že keď ten druhý niečo posúva a potom sa kvôli tomu nestíha. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, určite. 

Simona Hanová: A celé je to také chaotické. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno. Lebo tou prokrastináciou vlastne potom ovplyvňujeme aj to naše okolie, hej, či už sú to tí klienti, tí zamestnanci, tí partneri. Môže to mať dopad. 

Simona Hanová: Čiže je to naozaj 1 vážny fenomén, že nie je to len tak. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, presne tak. A taktiež ďalší negatívny dopad je vlastne aj dopad na to sebavedomie a na vieru v samého seba. A to aj výskumy ukazujú, že ľudia, ktorí často prokrastinujú, vlastne majú to sebavedomie znížené. A to sú tiež také kľúčové charakteristiky, ktoré vlastne v podnikaní potrebujeme, tú vieru v samého seba. 

Simona Hanová: Čiže keď niečo odkladám, prokrastinujem, tak to narúša aj môj nejaký sebaobraz a napríklad potom v podstate mám problém si nejako veriť, že teda môžem dosahovať nejaké úspechy. Dobre tomu rozumiem? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, presne tak. Áno, áno. Vlastne to vytvára taký cyklus, že prokrastinujem a potom si možno za to nadávam, hnevám sa na seba, čo vlastne spôsobí to nižšie sebavedomie. A tak to pokračuje, hej, a potom znova kvôli tomu nižšiemu sebavedomiu vlastne prokrastinujem. Takže je to naozaj taký cyklus, ktorý sa môže opakovať. 

Simona Hanová: A ako identifikujem, že teraz už prokrastinujem? Lebo ja si myslím, že mnoho z nás to hneď nevie na začiatku, až kým sa nestane z toho nejaký obrovský prúser, hej, že teda už naozaj niečo totálne tak odložím,, hej, že to má nejaké dôsledky vážnejšie. Tak možno čo je taký prvý znak toho? 

Denisa Moravčík Debrecká: Ja by som povedala a to som možno už aj spomínala predtým, ale ja by som sa aj možno samého seba spýtala, či naozaj mám nejaký relevantný dôvod, prečo túto povinnosť odkladám. To je podľa mňa najlepšie sa spýtať samého seba, keď chcem zistiť, či prokrastinujem, alebo či je tam tá naozaj tá bariéra. Ak je tam nejaká bariéra, je dobré zaujať ten aktívny postoj, aby som ju možno odstránil. 

Simona Hanová: Hej a ako by to malo vyzerať ten aktívny postoj, že si teda poviem, že idem do toho? Čo veľakrát podľa mňa pri tej prokrastinácii nie je úplne reálne. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, presne tak a pri tej prokrastinácii tam chýba ten aktívny postoj. 

Simona Hanová: Dobre a poďme teda na to, že čo sa s tým dá tak robiť, hej, lebo to je podľa mňa najdôležitejšie. Keď už nejako zistím, hej, že teda fakt odkladám veci, má to nejaké dopady, dôsledky a čo s tým vieme robiť? Alebo ako na prokrastináciu v tom podnikaní, v práci? Máš nejaké tipy? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, určite. Pri prokrastinácii existujú aj také praktické tipy, ale samozrejme ako psychológ musím povedať, že dôležité sú vlastne aj tá práca na nejakom hlbšom probléme a práca na sebe. Ale najprv teda začnem tými praktickými tipmi, lebo to sú väčšinou tie, čo ľudí teda zaujímajú. Napríklad čo pomáha, je si danú aktivitu napríklad rozkúskovať na také menšie činnosti alebo menšie segmenty. Keďže je tam naozaj ten strach z tej činnosti, tak často ho presne porazíme tak, že začneme naozaj iba nejakou jednoduchou aktivitou, niečím naozaj malým. A tak často ten strach prekonáme a potom väčšinou ľudia aj tú povinnosť vlastne dokončia. Lebo sa vystavili tomu strachu. A ďalší praktický tip, ktorý môžeme využiť, je napríklad vizualizácia a vlastne vedomé rozmýšľanie do budúcnosti. Výskumy aj ukazujú, že vlastne ľudia, čo vizualizovali do budúcnosti, vlastne si predstavovali napríklad tú víziu budúceho úspechu, predstavu, že ak túto činnosť teraz urobím, budem mať v budúcnosti menej stresu. Nejako mi to pomôže napríklad aj v tom podnikaní, tak prokrastinovali menej. To vieme taký príklad, že napríklad to často pomáha pri cvičení alebo pri športe, že ľudia si povedia, že nechce sa mi, ale pôjdem do toho, lebo potom sa budem cítiť lepšie, budem na seba hrdý a podobne je to aj pri pracovných povinnostiach. 

Simona Hanová: To sú veľmi zaujímavé tipy. A máš tam ešte niečo? Lebo čím viac, tým lepšie, vieš, aby sme to vedeli poraziť. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno. Taktiež môžem taký praktický tip, čo pomáha, je to vlastne aj podporené výskumom, je nájdenie nejakého významu v tejto aktivite. Aj keď je to naozaj nejaká malá aktivita, ktorú odkladáme, je dôležité nájsť tam ten význam či už pre nás alebo pre podnikanie, alebo pre naše vzťahy. Takže aj toto môže pomôcť pri prokrastinácii. 

Simona Hanová: Čiže nájsť vlastne to, že prečo to vlastne robím, aspoň nejaký 1 dôvod. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno a ako mi to môže pomôcť v budúcnosti. 

Simona Hanová: Čiže si to racionalizovať. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno a, samozrejme, potom, ako som spomínala, pri prokrastinácii je podľa mňa často dôležitá aj tá vnútorná práca na sebe. A to hlavne vtedy, keď sme naozaj chronickí prokrastinátori, keď si to všímame často v našom živote. A, samozrejme, na tú vnútornú prácu možno neexistujú nejaké úplne rýchle tipy. Ale čo aj výskumy ukazujú, že je vtedy vhodné pracovať vlastne na takom súcite so sebou samým. Aj keď často by si človek myslel, že je to naopak, že mal by som na seba dať ešte viac nárokov, ak chcem poraziť tú prokrastináciu. Ale výskum vlastne ukazuje, ukazuje opak. Lebo ako som spomínala pri tej prokrastinácii je častý perfekcionizmus, prílišné nároky na seba. A preto vlastne tú činnosť robiť nejdeme. Ale keď si dokážeme možno aj odpustiť a povedať si, že je v poriadku urobiť nejakú chybu, alebo niečo neurobiť na 110 %, ale proste to len urobiť adekvátne a do deadlinu, tak často to pomôže v prokrastinácii. 

Simona Hanová: Možno si aj odpustiť presne tú prokrastináciu z minulosti, lebo potom sa do toho cyklíme, hej. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, presne tak. Potom to znižuje to sebavedomie a v podstate je to kontraproduktívne. Takže skôr si nastaviť, samozrejme, človek môže mať na seba vysoké nároky, to nehovorím. To je v poriadku. Ale mali by byť realistické. A niekedy urobiť všetko na 100 % realistické proste nie je. 

Simona Hanová: A ešte mi tak napadá, že možnože neviem, to je len taký akože môj tip, že naozaj trošku sa sledovať a vnímať a dopriať si naozaj aj dostatok odpočinku, aby som mal naozaj jednoducho nejakú silu, aby som sa vedel koncentrovať, sústrediť. Aby som veci nemusel potom posúvať, že som totálne unavený, vyčerpaný a neviem, čo ďalej, som úplne v chaose. Čiže aj toto mne tak teraz napadlo. Aj teda keď ťa počúvam, tak ťa takto doplním. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, určite. 

Simona Hanová: Ešte ti napadajú aj tebe nejaké tipy, čo by nám mohlo pomôcť alebo? Ja len ešte, ja len ešte doplním, že čo si aj spomínala, že chce to možno aj nejakú hlbšiu prácu na sebe, tak sú aj niektoré napríklad diagnózy ako ADHD, kedy naozaj tá prokrastinácia je z nejakého dôvodu, čiže toto tiež potom treba riešiť. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, samozrejme, tak to je už, samozrejme, úplne iná téma. Ale treba to určite riešiť. 

Simona Hanová: Pokiaľ sú tam nejaké vážne problémy, tak určite vyhľadať odborníka a odbornú pomoc. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, presne tak. Presne tak, ale to môžeme aj bez nejakej ako keby podľa mňa diagnózy, lebo v terapii sa vlastne dá pracovať aj na našom sebavedomí a presne aj na tom perfekcionizme, ktorý sme spomínali. Takže aj možno práca na týchto hlbších problémoch nám môže pomôcť dosahovať aj ten lepší výkon. 

Simona Hanová: Ty ma chceš dostať na terapiu asi, keď hovoríš o tom perfekcionizme. (smiech) 

Denisa Moravčík Debrecká: (smiech) 

Simona Hanová: Jedným z dôvodov – už sme o tom v podstate aj rozprávali -, ktorý môže viesť k prokrastinácii či vyhýbaniu sa, je impostor syndróm alebo syndróm podvodníka. My sme to už trošku naznačili na začiatku. Tak poďme sa o tom možno trošku porozprávať, že čo to vlastne ten impostor syndróm je a ako sa môže v podnikaní prejavovať? 

Denisa Moravčík Debrecká: Impostor syndróm je vlastne psychologický fenomén, pri ktorom niekto pochybuje o svojich schopnostiach, talente alebo o svojej inteligencii a má vlastne taký intenzívny vnútorný strach z toho, že bude odhalený, alebo že je nejaký podvodník. Alebo niekto, kto svoju kompetenciu iba predstiera. A nejedná sa teda o to, keď možno naozaj máme v práci nejaké rezervy, ktoré sú realistické. Jedná sa teda skôr o iracionálny pocit nedostatočnosti. Keďže týmto syndrómom trpia aj ľudia veľmi schopní a úspešní aj tí, ktorí majú vlastne od toho okolia podporu. Takže často tam nie je nejaký pádny dôvod, prečo sa cítime nedostatoční, ale proste sa tak cítime a bojíme sa toho odhalenia. 

Simona Hanová: Áno, to je veľmi zaujímavé. A vyskytuje sa to viac u žien alebo u mužov? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno. Tento syndróm sa vyskytuje aj u mužov, aj u žien. Avšak výskum ukazuje, že niekedy častejšie býva práve u žien. A najmä u tých, čo pracujú v niektorých odvetviach, ktoré sú možno typicky považované za mužské. Takže to môžu byť napríklad ženy v IT, v technológiách alebo vo vede. A, samozrejme, aj niektorí autori, ktorí píšu o impostor syndróme, sa vlastne pýtajú, či sa možno u týchto žien naozaj jedná o impostor syndróm alebo iba o to, že realisticky sú ženy ešte niekedy v týchto odvetviach nebrané až tak vážne. 

Simona Hanová: Keď už sme pri tých štúdiách, tak podľa jednej americkej štúdie zo vzorky 600 podnikateľov a majiteľov malých podnikov až 84 % z nich zažilo alebo zažíva impostor syndróm. A to najmä keď sa stanú úspešnými lídrami. Ako si ty toto vysvetľuješ, alebo ako sa to dá vysvetliť? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno. Presne som to čítala tiež, že u podnikateľov je tento syndróm veľmi častý. Nemáme ešte čo sa týka vedy ako keby také presné vysvetlenie, prečo je toto percento až tak vysoké u podnikateľov. Avšak sú tam nejaké hypotézy. Vieme napríklad, že tento syndróm sa často objavuje u ľudí v povolaniach, ktoré sú komplexné, kde je možno veľa neznámeho. Čo teda podnikanie naozaj je. A pravdepodobne preto tam môže byť pocit tej nedostatočnosti alebo pocit, že neviem všetko možno o podnikaní, o všetkých problematikách. A potom je tam ten pocit, že ma niekto odhalí, že vlastne ja tomu nerozumiem. 

Simona Hanová: Ja som, ja som presne v tej štúdii čítala aj, že veľa z tých podnikateľov, ktorí tam boli vlastne zahrnutí, si mysleli, že ich úspech je len vďaka nejakému šťastiu. Že to je proste len iba nejaká úplná náhoda a teda to nie je reálne. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, presne. 

Simona Hanová: Napríklad týmto syndrómom trpel aj Albert Einstein, ktorý si neustále myslel, že jeho práca si nezaslúži zďaleka takú pozornosť, ako sa jej dostáva. On sám seba opisoval ako neúmyselného podvodníka. A napríklad spisovateľka Maya Angelou ani po napísaní jedenástich kníh a získaní niekoľkých prestížnych ocenení nedokázala utiecť pred predstavou, že si v skutočnosti svoje úspechy absolútne nezaslúžila. A dokonca stále hovorila o tom, že ostatní jej raz na to prídu. A týmto syndrómom trpí napríklad aj Michelle Obama alebo Meryl Streep. Ako si vysvetľuješ to, že vlastne tam naozaj objektívne celý svet vníma, že tí ľudia sú veľmi úspešní, ale stále majú pocit, že sú ako keby podvodníci oni sami? 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, no, to je veľmi zaujímavé, že práve títo ľudia trpeli teda impostor syndrómom. Ale je to teda časté, že ten impostor syndróm sa naozaj týka aj ľudí, ktorí sú v nejakých top priečkach v ich sfére alebo v ich odvetví. A je to vlastne preto, lebo v psychológii poznáme aj taký fenomén, kde ľudia, ktorí niektorej problematike možno až tak nerozumejú, zvyknú nadhodnocovať vlastnú kompetenciu alebo to, ako rozumejú tej problematike. A naopak ľudia, ktorí v nejakej oblasti excelujú, často zvyknú svoju kompetenciu podhodnocovať, takže to je, to je naozaj taký paradox. A platí tam vlastne to, že niekedy čím viac o niečom viem, tým viem menej. Hej, lebo viem, aká tá téma, aká je tá téma komplexná, aká je zložitá. Vlastne zistím tam viac a viac otázok, ktoré môžem vedieť o tej téme. A preto mám možno ten pocit nedostatočnosti. A rovnako by som rada povedala, že tak, ako je ťažké zvládať neúspech pre veľa ľudí, pre mnoho ľudí je ťažké zvládať úspech. Pri niektorých ľuďoch vidíme aj taký strach z úspechu, strach zo šťastia. Lebo tie pocity aj úspechu sa môžu vlastne spojiť so strachom, že ten úspech stratíme. Alebo s nejakými pocitmi viny, že si ho nezaslúžime. Takže možno toto sú také 2 dôvody, prečo sa to naozaj vyskytuje u ľudí, o ktorých si celý svet myslí, že sú úspešní. 

Simona Hanová: To je veľmi zaujímavé. Čiže treba sa naučiť zvládať nielen neúspech, ale teda aj úspech? A na tom pracovať. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, presne tak. 

Simona Hanová: A ako teda môžeme impostor zvládnuť? Alebo ako ho môžeme prekonať, čo môžeme vlastne s tým robiť okrem vyhľadania nejakého odborníka, ktorý nám s tým môže pomôcť? Ako si my sami môžeme nejako pomôcť? 

Denisa Moravčík Debrecká: V prvom rade by som povedala, že vždy musíme svoje myšlienky a svoje presvedčenia spytovať. To ja vždy hovorím ľuďom, že je potrebné si uvedomiť, že naše myšlienky nie sú fakty. Naše myšlienky sú subjektívne. Sú vlastne len nejakými domnienkami, ktoré sú možno ovplyvnené našou minulosťou, často našou náladou, proste ako sme vstali. A nemusia nutne reflektovať tú realitu. Takže napríklad ak ja si myslím, že som nedostatočný, neinteligentný alebo netalentovaný, to nemusí znamenať, že to tak naozaj je. Takže môžeme si tam urobiť aj také cvičenie, že keď máme túto myšlienku o tej nedostatočnosti, naozaj sa spýtať samého seba, aké fakty túto myšlienku podporujú, a potom aké ju naozaj nepodporujú. Lebo tam často zistíme, že aj keď sa rozprávam s ľuďmi, že oni tam nemajú žiadne fakty, prečo sa cítia nedostatoční. Okrem možno nejakých malých chýb alebo zlyhaní, ale keď sa pozrieme na ten ich život, tak naozaj tam majú mnohé úspechy, ktoré si možno ani neuvedomujú. Takže možno aj pozrieť sa na svoju prácu, na seba z takého väčšieho možno objektívnejšieho pohľadu. A podobne ako pri prokrastinácii aj impostor syndróm môže byť spojený práve s perfekcionizmom. Takže je dobré taktiež kultivovať si také odpustenie a súcit k samému sebe. Presne, ako som hovorila pri tej prokrastinácii. A nemať na seba možno tiež tie nerealistické nároky. 

Simona Hanová: Čiže opäť sme sa dostali k tomu, že je to veľmi prepojené a že naozaj ten perfekcionizmus nám môže brániť naozaj v rôznych veciach. Máš ešte nejaké tipy, čo môžeme robiť? Lebo to je veľmi zaujímavé, čo hovoríš. Ako si vlastne prerámcovať tie myšlienky, ako sa na to pozrieť možno z nejakého objektívnejšieho pohľadu ako keby možno z nejakého vrtuľníka. Lenže to je niekedy veľmi náročná práca. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno, určite. Tak v prvom rade je aj dôležité identifikovať tie presvedčenia, ktoré v sebe nosíme a ktoré sú v nás zakorenené. Čo sa týka toho perfekcionizmu, to sú často presvedčenia presne to všetko alebo nič, to čierno-biele myslenie. Ak to neviem urobiť perfektne, nemal by som to robiť vôbec. Alebo napríklad aj také perfekcionistické presvedčenie, ktoré má veľa ľudí, je každý ma musí mať rád. Takže naozaj také nereálne nároky či už na seba, na svoju prácu, na svoje vzťahy a tieto je dobré možno v sebe aj tak identifikovať a potom sa naozaj spýtať samého seba, či sú pravdivé. Možno aj od koho som ich prebral, lebo často sú to presvedčenia, ktoré preberáme od svojho okolia. A taktiež najmä je dobré spýtať otázku, či majú pre nás nejaký benefit. Hej, že či nám tie presvedčenia v práci a v živote pomáhajú alebo práve naopak. A potom ich zmeniť tak, aby pre nás benefit mali. 

Simona Hanová: A čo môže urobiť napríklad firma alebo zamestnávateľ? Alebo keď som podnikateľ? Lebo keď sa tu tak o tom rozprávame a naozaj tie výskumy potvrdzujú, že téma prokrastinácie a impostor syndrómu sa naozaj vyskytuje u podnikateľov, zamestnancov, tak ako nastaviť vo firme prostredie tak, aby ľudia hovorili možno aj o tomto? Aby to nebolo nejaké tabu? Lebo viem si predstaviť, že pri tom tlaku na výkon sú témy ako prokrastinácia a impostor syndróm niečo také, čo sa o tom teda nehovorí veľmi. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, áno. Je hlavne potrebné v tej firme nastaviť taký priestor a takú atmosféru, kde sa vlastne môžu zamestnanci otvoriť bez toho, aby mali pocity, že možno tieto informácie budú nejako použité proti nim. Aby vedeli možno aj priznať tie svoje chyby, aby vedeli povedať možno o svojich aj slabých stránkach. A musí tam byť taktiež pocit, že ten zamestnávateľ možno nechce tých zamestnancov tak by som to povedala, že vyžmýkať, ale chce si ich naozaj dlhodobo v tej spoločnosti udržať. A chce, aby tam rástli, aby sa tam posúvali. A k tomu patrí často aj robenie tých chýb a možno aj tie pocity nedostatočnej kompetencie. 

Simona Hanová: Čiže základ je o tom teda nejako hovoriť, otvoriť tú tému. Aby teda naozaj sa ľudia cítili nejako slobodne, že teda presne robiť tie chyby je v poriadku a že dá sa na tom pracovať. A nie je to niečo, za čo by sme sa mali hanbiť. 

Denisa Moravčík Debrecká: Áno, presne tak, lebo v konečnom dôsledku to môže výkon tých zamestnancov zlepšiť. 

Simona Hanová: Ja si myslím, že to bola výborná bodka na záver. Ale ja mám ešte takú jednu rubriku tradičnú. Máš nejaký záverečný odkaz pre našich poslucháčov? 

Denisa Moravčík Debrecká: Mala by som možno odkaz, čo sa týka toho perfekcionizmu a nárokov na seba a povedala by som, že je dobré si uvedomiť, že robiť chyby je v poriadku, dať si priestor na robenie chýb. A dávať si nároky, ktoré sú síce možno vysoké, ale sú realistické a vieme ich dosiahnuť. Lebo tak vlastne touto cestou vieme aj zvýšiť svoj výkon či už v práci, podnikaní alebo možno aj v osobnom živote. 

Simona Hanová: Naším dnešným hosťom bola dnes psychologička Denisa Moravčík Debrecká. Denisa, ďakujem, že si prijala naše pozvanie, že si tu dnes bola. 

Denisa Moravčík Debrecká: Ďakujem za pozvanie. 

Simona Hanová: A ďakujem aj spoločnosti PROSIGHT, vďaka ktorej môžeme tvoriť pre vás tento podcast. Ak sa vám táto epizóda páčila, neváhajte nás zdieľať, lajkovať, alebo čokoľvek vám len napadne. Počujeme sa opäť o 2 týždne, dopočutia. 

Počúvali ste NA ROVINU o podnikaní – dvojtýždenný podcast spoločnosti PROSIGHT Slovensko. Podcast NA ROVINU o podnikaní nájdete vo vašich mobilných podcastových aplikáciách alebo na streamovacej službe Spotify, ale aj na webe www.narovinu.online.  

Strih a produkciu zabezpečila spoločnosť Button Media. Dopočutia o 2 týždne.