fbpx

Pre nepočujúcich: NRoPE 011: Životné poistenie – radšej skôr, ako neskôr 

Hosť: Slavomír Molnár, finančný analytik a sprostredkovateľ / web 
Moderátor: David Krajcár / Web , FacebookInstagramLinkedin 

Epizóda NRoPE 011audio

Prepis

Dávid Krajcár: Dobrý deň, milí poslucháči, vítam vás pri ďalšej z epizód podcastu NA ROVINU o peniazoch. Volám sa Dávid Krajcár a som director spoločnosti PROSIGHT Slovensko, 7 rokov sa venujem stovkám klientov po celom Slovensku pri manažmente ich osobných financií a spolu s kolegami zdieľame svoje skúsenosti z praxe aj touto formou. Dnešná téma je pre niekoho kontroverzná, no o to dôležitejšie je sa o nej pobaviť. Tou témou je životné poistenie, v minulosti často démonizované, no tak, ako sa profesionalizuje trh sprostredkovania, do popredia sa dostáva aj dôležitosť tejto ostatnej témy. Na túto debatu som si prizval na slovo vzatého odborníka, je ním môj kolega Slávo Molnár, finančný poradca, sprostredkovateľ a analytik. Slávo, ja ťa u nás vítam.

Slavomír Molnár: Ahoj, Dávid.

Dávid Krajcár: Slávko, ja som veľmi rád, že si prijal moje pozvanie. Viem, že si extrémne časovo vyťažený. Sám si teraz povedal pred podcastom, že si prišiel z iného nahrávania na inú tému z oblasti financií. Takže som rád, že som ťa, že som ťa naozaj vedel vychytať a vyspovedať na túto zaujímavú tému. Budeme sa dnes baviť naozaj iba o životnom poistení. Ale naozaj komplexne o tom životnom poistení. Úplne na úvod tak z ostra, čo sa týka životného poistenia pre našich poslucháčov, ako by si vysvetlil možno podstatu a princíp fungovania toho životného poistenia?

Slavomír Molnár: Popíšem to tak, ako to štandardne popisujem aj klientom, keď im vysvetľujem, o čom by životné poistenie malo byť. Tak vždy hovorím, že poistenie, životné poistenie má kryť najfatálnejšie príčiny a ich následky, ktoré by zásadným spôsobom mohli ovplyvniť ďalšie fungovanie v živote. To je by som povedal celá, celá tá podstata a od toho sa budú odvíjať možno asi aj ďalšie tvoje otázky, ktoré máš pripravené. Takže by som asi nepredbiehal. Takže ešte raz zopakujem, že životné poistenie má slúžiť na vykrytie totálne neočakávaných a hlavne by som povedal, že ekonomicky, ekonomicky fatálnych udalostí, ktoré by ťa ovplyvnili na ďalšie fungovanie v živote z dlhodobého hľadiska.

Dávid Krajcár: Dobre, tak, ako si to popísal, tak to znie, že to je niečo veľmi podstatné. Tým, že my sa venujeme tomu komplexnému manažmentu tých financií, kde by si to radil v tom portfóliu toho klienta? Naozaj až na ten piedestál, že je to to najpodstatnejšie, čo potrebuješ s tým klientom riešiť? Alebo je to až z pohľadu tých klientov taká menej podstatná záležitosť?

Slavomír Molnár: Pomôžem si tým, čo si povedal, že na jednej strane to je téma, ktorú klienti nemajú radi, alebo ju tak bagatelizujú, že mne sa nič, mne sa nič nestane, som superhero. Alebo že za to nechcem platiť, že sú to vyhodené peniaze. Nemôžem uprieť tie postoje klientov, že každý má nejaký postoj, preto zväčša voči tomu nejakým spôsobom nebojujem. Ja som skôr pragmatik a štatistik, takže sa na to pozerám vždy nejakým pravdepodobnostným spôsobom, že viem, aké sú cirka pravdepodobnosti či už na strane smrti, invalidity a diagnostikované civilizačné choroby. Takže mám na to iný názor. Ale dal by som to úplne za najkľúčovejšiu tému. A popíšem kvôli čomu. Môžeme sa my baviť o tom, že máš super hypotéku s takou fixáciou, s takým úrokom. Že máš investície v ETF-kách, že si investuješ do S&P500 s nízkymi poplatkami, že máš také zhodnotenie, hentaké zhodnotenie. Avšak ako hovorí Mike Tyson, že každý mal plán, pokiaľ nedostal prvú bombu. A to je presne o tom, že môžeš mať aj ten najlepší finančný plán, pokiaľ sa staneš invalidom a padneš na pár stovák od štátu v prípade invalidnej renty, tak celý tvoj plán ti je na dve veci. Takže áno, z toho pragmatického hľadiska alebo racionálneho hľadiska životné poistenie by malo byť úplne ako základ. Na druhej strane sa v praxi stretávam, aj to chápem, že to životné poistenie ľudia začínajú akceptovať a brať a dávať mu väčšiu váhu až vtedy, keď naozaj vznikajú určité záväzky, ktoré si potom začneš v čase uvedomovať. To znamená, zväčša keď si človek zoberie hypotéku, alebo najčastejšie ešte keď už máš dieťa. Tak vtedy si už povieš, že OK, tak nechcem, nechcem rodinu v tom nechať samú. Takže to sú by som povedal také kľúčové momenty. Ale hovorím, väčšine ľudí to docvakáva, alebo si to začínajú uvedomovať až práve v týchto dvoch momentoch štandardne.

Dávid Krajcár: Takže je to asi aj tým vekom? Však asi ako dvadsaťroční sme o nejakej životnej poistke nerozmýšľali. To znamená, že možno aj tým vekom, ako rastieme, ako naozaj aj tie naše záväzky voči niekomu pribúdajú, tak asi aj o to podstatnejšia je tá téma toho životného poistenia. Dobre, som klient, hej, prídem za tebou s nejakou otázkou ohľadom životného poistenia. Akými formami sa vôbec ja viem dnes na Slovensku poistiť? Je tých druhov životného poistenia veľa, že proste sa neviem v tom zorientovať, alebo sú nejaké základné druhy?

Slavomír Molnár: Pôjdem trošku aj historicky. Najstarším typom poistenia je teda kapitálové životné poistenie, kde poistenie obsahovalo aj určitú sporiacu zložku, ktorá sa úročila garantovaným výnosom od poisťovne, a zvyšná časť slúžila na pripoistenie. Toto je by som povedal, že čo mám info, tak prakticky sa už tento produkt ani nepredáva. Potom nastúpili investičné životné poistenia, kde aby klienti kvázi vedeli dosiahnuť lepšie zhodnotenie, tak sa tie peniaze miesto technickej úrokovej miery, ktorá bola garantovaná, začali investovať do fondov. Problém bol najmä nákladovosť, alebo problém bola nákladovosť tých produktov, kde predovšetkým počiatočné náklady tie prvé 2 roky vkladov, ktoré slúžia na sprostredkovanie toho produktu, spôsobovali to, že klient sa prakticky nevedel dostať do kladných čísel možno ani po desiatich – dvanástich rokoch. A k tomu sme prirátali potom ešte ďalšie náklady či už za správu, administratívu alebo vstupný poplatok. Tak prakticky nebolo technicky možné sa dostať do plusu. Od roku 2012, začal ten trh prechádzať na produkty rizikového poistenia, rizikového životného poistenia, ktoré teda neobsahuje žiadnu sporiacu zložku a ide iba čisto-čiste krytie rizík, kde si klient vie namodelovať z niekoľko desiatok rizík a vyskladá si vlastne to poistenie tak, ako by on chcel. Tu len by som asi doplnil, že totálne kľúčovými pre mňa teda rizikami sú takzvané tie veľké riziká, ale o tom sa ešte asi, na to sa ešte asi budeš pýtať a tak ďalej. Takže to sú také základné 3 typy. Osobne si myslím, že žiadnou inou formou ako rizikovým životným poistením by sa krytie rizík nemalo riešiť. Ešte tu možno dám do takého kontextu, aby som to ľuďom vysvetlil, že čo vlastne rizikové životné poistenie je. Tak si to predstaviť ako určité, určitý balík služieb. Tak, ako si klienti vyskladávajú cestovné poistenie, kde presne povedia, že chcú poistenie batožiny, že chcú poistenie liečebných  nákladov, asistenčných služieb a podobne. A každá tá položka niečo stojí, tak presne sa vyskladáva aj rizikové životné poistenie, kde každá z tých položiek má určitú cenu, určitý rozsah. Vlastne klient si takýmto spôsobom vie namodelovať rozsah, ktorý mu vyhovuje.

Dávid Krajcár: Ako dlho pôsobíš ty na trhu finančného sprostredkovania?

Slavomír Molnár: Od roku 2008.

Dávid Krajcár: Ale stretol si sa asi predpokladám teda aj s inými typmi životného poistenia, ako sú tie rizikové poistky, nie?

Slavomír Molnár: Tak úprimne tým, že od roku 2008, v roku 2008  poviem, že ešte ani nechyrovalo o rizikovom poistení, tak samozrejme, že jediná možnosť, ako sa dali kryť riziká, bola, bolo práve formou investičného životného. V tom čase už tak akože prevládalo investičné životné poistenie. Takže zažil som prakticky všetky 3 typy produktu. Ešte by som možno doplnil aj štvrtý, a to je čisto iba že úrazové poistenie. To bola taká predzvesť rizikového životného poistenia, kde úrazové poistenie obsahovalo štandardne iba 4 riziká, že smrť následkom úrazu, trvalé následky úrazu, denné odškodné a hospitalizácia následkom úrazu. To boli akoby také štandardné 4 riziká, ktoré obsahovali tie úrazové poistky.

Dávid Krajcár: Dobre, tak, ako si to pomenoval, povedal si sám, že asi jedinou možnou cestou dnes riešiť to poistenie je formou toho rizikového poistenia. Dnes ale máme na trhu ešte stále aj tie investičká respektíve tie kapitálové poistky?

Slavomír Molnár: Tak existujú zmluvy sú stále funkčné u mnohých klientov. Takže určite sú. Priznám sa, že už prestal som úplne sledovať, že či sa ešte predávajú. Asi ešte niekto stále preferuje, alebo by som povedal, že skôr asi z nevedomosti. Pretože som presvedčený, že ak by človek reálne vedel, že akým spôsobom fungujú náklady pri investičnom životnom poistení a že dokáže si porovnať fungovanie investovania na priamo cez ETF fondy a rizikové poistenie na krytie, tak nemôže predať klientovi investičné životné poistenie. Ale to je ako téma asi na samostatnú diskusiu.

Dávid Krajcár: Jasné, to je, to je na siahodlhú diskusiu by som povedal, čo sa týka toho sprostredkovania samotného. Dobre, posuňme sa teda. Ty si spomenul teda forma rizikového poistenia je tá ideálna. Skús mi len popísať v skratke respektíve pre našich poslucháčov tie najzákladnejšie rozdiely toho rizikového poistenia oproti investičnému. Respektíve viem sa tam nejak ináč poistiť ako v tom investičnom poistení?

Slavomír Molnár: Nie. Keď sa bavíme čisto o poistení, tak tie doslova, že keď to nazvem odborne, že tarify prakticky sú úplne identické. To znamená rozsah krytia je úplne identický či v investičnom alebo rizikovom. Akurát hovorím, pri investičnom je zbytočne implementovaná tá sporiaca zložka, ktorú klient nepotrebuje.

Dávid Krajcár: To znamená, že ty ma poistíš a investíciu si teda môžem riešiť…

Slavomír Molnár: Presne tak. Takže vieš, že presne za …. príklad týchto 4 alebo 5 rizík platíš x eur mesačne. To je čisto… nebudem úmyselne používať výraz, že kôš, pretože tie peniaze reálne budú použité pre toho nešťastníka, ktorému sa poistná udalosť stane…. Ale vieš, že si kupuješ v úvodzovkách istotu a čas na to, keby sa náhodou niečo stalo, aby si vedel… aby tvoji pozostalí, respektíve ty si vedel fungovať. A aby si mal v úvodzovkách čas a priestor na to fungovať ďalej a hlavne pokračovať vo svojom finančnom pláne ďalej. To znamená investovať ďalej a splácať svoje záväzky.

Dávid Krajcár: Viem, že ty zo svojej podstaty riešiš aj často také strategické veci a veľa ľudí z poisťovní sa ťa aj pýta na názor, čo sa týka nejakého vývoja produktov. Myslíš si, že rizikové to rizikové životné poistenie je dnes produkt, ktorý sa bude predávať o 10-20 rokov? Respektíve aký si myslíš, že ten trend toho vývoja do budúcna by mohol byť?

Slavomír Molnár: Neviem si predstaviť žiadnu inú formu produktu, ktorý by mal byť iný, hej, že poisťovníctvo je tu desaťročia, storočia. Avšak tá podstata akože rizika, že klient si platí, že veľa klientov si platí určitú malú sumu a určité doslova percento, bavíme sa o nejakých piatich – desiatich percentách ľuďoch, ktorí budú mať nejakú poistnú udalosť, tak poisťovňa vlastne vyzbiera od niekoľkých tisíc ľudí alebo klientov na to, aby ich dokázala prerozdeliť medzi tých ja ich nazývam nešťastných zemepánov, ktorým nastane životná udalosť. Takže tá podstata poistenia bude stále rovnaká. A typ produktu si neviem predstaviť, že by bol nejaký iný. Takže ale samozrejme, ten vývoj sa posúva nonstop dopredu. Takže predpokladám, že asi budú vznikať nejaké nové typy pripoistení. Ale podstata produktu sa podľa mňa meniť nebude, že možno asi budú pribúdať, samozrejme, vždy nejaké nové v úvodzovkách fíčury, zľavy, bonusy a podobne pre tých klientov. Asi sa čoraz viac bude zohľadňovať aj životný štýl klienta, hej, či cvičí, fajčí, aké má BMI a podobne. To je taký trend. Avšak tá podstata sa meniť nebude.

Dávid Krajcár: No, to si naznačil. To bola jedna z mojich otázok, ktorú som sa chcel opýtať, ten zdravotný stav. To znamená, že zhodli sme sa na tom, že chcem riešiť to rizikové životné poistenie. Mám určitý zdravotný stav, proste za ktorého vstupujem do toho poistenia. Čo sa stane, keď ten zdravotný stav nie je ideálny? To znamená, som nepoistiteľný v tom prípade, alebo ako mám postupovať?

Slavomír Molnár: Tých scenárov je niekoľko. Vždy popisujem klientom, že ak aj dostanú nejaký prepočet poistenia, ktorý vychádza na papieri, že dobre, že si človek povie, že wow, toľko by som aj, by sa mi páčilo na tie sumy, ako som krytý, že by sa mi páčilo toľko platiť. Vždy ale popisujem klientom, že ten prepočet vychádza z toho, že ste zdraví ako ryba. Doslova, že nepopísaný list. Tu by som to teraz jak keby sekol a treba sa teraz rozhodovať ďalej. Takže viem, že ak chcem určité uzatvoriť životné poistenie, tak poisťovňa nemá nikdy kapacity na to, aby skúmala zdravotný stav klienta na vstupe. Je to jednoducho prozaický dôvod, že uzatvára niekoľko desiatok tisíc zmlúv mesačne a reálne poistných udalostí je niekoľko stovák. Takže čisto z administratívneho hľadiska sa oplatí poisťovni radšej skúmať zdravotný stav klienta až pri nastaní životnej udalosti a vtedy si spätne preveruje, že či klient v odpovediach, ktoré uvádzal v zdravotnom dotazníku formou áno / nie, či klamal, alebo neklamal. Takže pri uzatvorení poistenia klient dával priamy súhlas poisťovni na to, aby si vedeli preverovať jeho zdravotný stav zo zdravotnej karty. Zároveň majú aj prístup k elektronickej zdravotnej karte v zdravotnej poisťovni. Takže toto by som taký základný, základný, toto je tá základná chronológia, ktorou to funguje, že klient uvádza svoj zdravotný stav a následne sa dozvedá od poisťovne, že či teda vie byť krytý a v akom rozsahu. Štandardným výstupom toho oceňovania zdravotného rizika môže byť, že buď ho poisťovňa prijme úplne v plnom rozsahu bez akejkoľvek výluky. To je ten ideálny stav. Druhý výstup môže byť, že poisťovňa povie OK, berieme vás. Ale vzhľadom na to – teraz dám úplne konkrétny svoj prípad -, že už 4 roky beriem tabletky na vyšší krvný tlak, tak úplne logicky poisťovňa má so mnou zvýšené riziko toho, že infarkt nastane. Alebo že nastane nejaká srdcovocievna choroba. Tak logicky môže povedať OK, pán Molnár, tak dáme len za to, že už máte nejakú existujúcu diagnózu, dáme vám výluku na danú diagnózu a všetky príčiny, všetky príčiny, následky a komplikácie, ktoré sú s tým spojené, vám vylučujeme z poistenia. Pozor, zdôrazňujem, poisťovňa pri vylúčení z nejakých diagnóz nikdy nedáva zľavu. Toto je trošku vec, ktorá niektorých klientov a to chápem aj mrzí. Pretože napríklad keď vylúčia klientovi z poistenia napríklad ochorenie chrbtice, čo je dnes najčastejšia príčina. Každý tretí invalid dnes je práve následkom ochorenia chrbtice alebo kĺbov a klientovi vylúčia invaliditu následkom chrbtice, tak nedajú ti 30 % zľavu na tom riziku. To znamená, ten klient platí plnú cenu rizika napriek tomu, že jednu tretinu, hej, kvázi tých poistných udalostí nevie mať. Ďalším scenárom, čo mi môžu povedať, že OK, nevylučujeme vám tú danú diagnózu, ale dáme vám za to prirážku, pretože je pravdepodobnosť toho, že to nastane, väčšia, tak si za to musíte priplatiť napríklad 50 %. A úplne tým extrémom je, samozrejme, že poisťovňa povie, že vôbec nie sme poistiteľní. Takže a teraz ako k tomu môžeme sa dopracovať, že či klient prijateľný bude alebo nebude do poistenia? Sú dve možnosti. Tá pre mňa najschodnejšia je to, že vždy pokiaľ má klient nejakú existujúcu diagnózu, robí takzvané predbežné oceňovanie zdravotného stavu. Tak ako pri hypotéke kvázi, keď podávame žiadosť o hypotéku, tak dáme banke náš príjem, našu nehnuteľnosť a banka odpovie, či áno / nie. Tak to isté odporúčam… A až potom sa rozhodnem, či podpisujem úverovú zmluvu. Tak to isté robiť aj pri poistkách, že poslať tam naše lekárske správy na zdravotný dotazník, čo by sme si chceli zatvoriť. A štandardne poisťovňa do pár pracovných dní nám dá stanovisko OK, pán Molnár, vieme vás zobrať v takom a v takom rozsahu. A ja sa rozhodujem, že či áno, či nie. Ale viem, že keď budem podpisovať zmluvu, tak to bude v takom rozsahu. Druhá možnosť, ktorú až tak neodporúčam je, že klient najprv spíše naostro zmluvu. Takže dá tam odpovede áno / nie, áno / nie. A na tie, ktoré sú áno, nedoloží v prvotnej fáze lekárske správy. V takom prípade štandardne poisťovňa vystaví intervenciu a bude si dopytovať lekárske správy od klienta. Keď ich klient nevie doložiť, tak vie poisťovňa kontaktovať aj daného lekára. Tu je štandardne aj problém v tom, že na takomto stave vie byť zmluva štandardne mesiac alebo dva v závislosti od poisťovne. A môže sa teda ľahko stať, že klienta to omrzí čakať na doloženie tých lekárskych správ, nevie sa k tomu dostať, tak nakoniec má takú pachuť toho, že chcel niečo riešiť, nakoniec nič nedoriešil. Takže nehovoriac, samozrejme, o tom, že aj keď tam dodá tie lekárske správy, tak stále sme na začiatku toho, že vtedy mu poisťovňa môže povedať OK, buď vás prijímame, neprijímame. Zase je výluka alebo prirážka. Takže vždy odporúčam ísť tou cestou toho predbežného ocenenia, nechať si urobiť modeláciu, doložiť lekárske správy, zdravotný stav. A išiel som trošku tak komplexnejšie, ale aby aj poslucháči mali trošku širšiu predstavu o tom, že ako to funguje.

Dávid Krajcár: No, na to sme tu, aby sme sa o tom pobavili. To znamená, že akože tá odpoveď bola skvelá. Tu mi len vystávala aj taká neviem, či je to možno poznámka, akože nechcem to teraz takto brať ako nejakú samochválu. Ale dosť veľa… tu v tomto ponímaní beriem ako veľkú výhodu, keď to rieši so sprostredkovateľom, nie priamo v poisťovni. Pretože tu máš teda tú možnosť výberu, nespoliehaš sa na ponuku jednej poisťovne. A tým pádom vlastne ty si vieš vybrať z celého toho trhu. Nemám nejakú teraz presnú štatistiku, koľko tých produktov toho rizikového životného poistenia dnes na trhu je. Ale…

Slavomír Molnár: Rátajme cirka,  že 10, hej, plus-mínus.

Dávid Krajcár: Takže ten výber mám. Hej, to znamená, že nemusím sa spoliehať asi na ponuku tej jednej poisťovne. Tiež mi dáva tú logiku, že v prípade toho zhoršeného zdravotného stavu radšej vyskúšať nejaký ten skúšobný návrh vo viacerých a až na základe toho si potom vybrať asi.

Slavomír Molnár: Tak. Ako určite v prípade už nejakej existencie diagnózy vôbec sa nespoliehať na to, že poisťovňa modrá, ktorá bude vychádzať najlepšie cenovo, že bude reálne aj po ohodnotení zdravotného stavu najlepšia. Je úplne prirodzené, že každá jedna poisťovňa pracuje s nejakým bufferom a s nejakým vankúšom, ktorý si tvorí na to. To znamená, tú ziskovosť si nastavuje tak, aby bola stopercentne schopná vyplácať potom záväzky, ktoré budú vznikať z poistného plnenia. A je úplne logické, že poisťovne, ktoré idú na hranu s cenou, tak úplne logicky potom môžu nastať aj komplikácie s poistným plnením. Pretože keď ti bude vznikať veľa poistných udalostí, ktoré ťa budú tlačiť k múru, tak logicky niekomu už potom musíš povedať nie.

Dávid Krajcár: Jasné. Tak to už je asi potom cenová politika tých jednotlivých poisťovní a nejaký prístup k riziku. Dobre, teda od toho zdravotného stavu sa posunieme teda k tej realizácii toho poistenia. To si už aj ty spomenul po nejakú tú prvé tú invaliditu. Ale ja ako klient ako si mám zvoliť tie pripoistenia? Existuje niečo také, že ideálna zmluva, že proste takto to má vyzerať poistka, či mám 20, 30 alebo 50 rokov?

Slavomír Molnár: Dobrá otázka. Každý preferuje niečo iné. Dobre, že čo… Ja to skúsim možno pomenovať tak, že čo by som, že riziká, bez ktorých by som zmluvu neuzatváral. Dokonca k tomu aj tak pristupujem, že pokiaľ mi klient povie, že určité riziká, ktoré, o ktorých budem teraz hovoriť, že povie, že nechce, odmietnem radšej spísať zmluvu z jednoduchého prozaického dôvodu, že Slováci máme tendenciu chybu hľadať vždy v druhých. A to je možno aj taká štandardná ľudská vlastnosť. Takže logicky, ak by ak ja pristúpim k tomu, že klientovi, tak… On mi povie, že nechce invaliditu a potom by nastala, tak logicky nebude si už pamätať 5 rokov dozadu, 10 rokov dozadu OK, že ja som ju nechcel. A môžem mu aj príklad papierovo ukázať, že pozri, že Dávid, nechcel si ju. Ale už nič z toho pozitívne nemôže vzniknúť. Ty nemáš plnenie, máš zlý zdravotný stav. V úvodzovkách nespokojný si so mnou, takže a môžem ti aj na papieri ukázať, že Dávid, ale si to nechcel. Ale papierovo v úvodzovkách vyhrám, ale ako náš vzťah tým utrpí. Ty nie si spokojný. Ako k čomu to je? To znamená, že v takom prípade ja nepristupujem radšej k obchodu. Hej, takže to je jak keby dôležité povedať, že riziká teraz, ktoré budem spomínať, sú pre mňa totálne, že KO kritérium na to, aby sa vôbec zmluva uzatvárala. A teraz poďme na to. Takže tie hlavné 4 riziká, na ktorých trvám, je vždy poistenie smrti. Tu sa vieme, samozrejme, s klientom baviť, že či to má byť formou poistenia smrti s konštantnou poistnou sumou, ktorá je v čase nemenná. Ja osobne sa snažím s klientom radšej pracovať s poistením smrti s klesajúcou tendenciou, že radšej tú poistnú sumu nastaviť tak, aby kopírovala jednak vývoj istiny v banke. A zároveň keď chcem kryť aj výchovu detí, tak zapadá nám tá klesajúca tendencia aj do toho štádia, že čím je dieťa staršie, nechcem povedať, že potrebuje menej peňazí, ale existuje štatistika, že na výchovu jedného dieťaťa potrebujeme cirka 50-60000 €. Ak si to jednoducho matematicky predelíme deleno 25 rokov deleno 12, tak nám vzniká výdavok okolo 200 € mesačne. Logicky keď je dieťa malé, tak na plienky asi 200 nepotrebuje, ale zase keď je staršie, tak 200 € na intrák na vysokej škole asi nie je dostatok. Takže ale teraz budem od toho abstrahovať. Budem rátať, že cirka 50000 €. Tak aj táto suma v úvodzovkách čím dlhšie žijem, tak je do toho dieťaťa postupne ako fungujem, ako žijem, tak samozrejme tie výdavky platím. Takže preto sa tu dá pekne obhájiť aj to, že tá poistná suma môže byť klesajúca. A snažím sa automaticky pracovať s tým, že napočítať záväzky klienta, ktoré má v čase, a kryť ich v plnej výške, ktoré má, s tým, že pokiaľ sú, pokiaľ sú, samozrejme, dvaja v rodine ako tí hlavní alebo teda živiteľ a manžel… Alebo teda manžel a manželka, aby som nehovoril, že kto je hlavný živiteľ. Tak proporcionálne porozdeľovať tie výšky krytia podľa toho, kto má aký ekonomický prínos do rodinného rozpočtu. Znie to možno tak tvrdo, ale iný model nastavenia mi pripadá minimálne zvláštny. Takže ak raz manžel zarába 2000 € a žena tisícku, tak aj tie krytie záväzku by som rozdeľoval v podobe 2:1. Samozrejme, od tých poistných súm treba odpočítať aktuálnu hodnotu majetku, ktorý ľudia majú či už v druhom, treťom pilieri. Niektorí klienti zase majú majetok v nehnuteľnostiach. Tak v takom prípade sa ho regulérne pýtam a ideme to modelovať, že OK, ideme scenárom takým, že ak by si tu teda nebol, tak si ochotný predať danú nehnuteľnosť, alebo radšej si ju chceš nechať a budeme to dávať teda do výšky krytia? Takže normálne s tým akože dynamicky pracovať. To je prvé riziko, hej, poistenie smrti. Druhé riziko, na ktorom trvám najviac, je poistenie invalidity. Tu je problém o niečo väčší kvôli tomu, že je to najdrahšie riziko zo všetkých. A klient má možnosť ho kryť dvoma formami – buď mesačnou rentou, čo môže na prvý pohľad vyzerať fajn, pretože ak existuje presný prepočet, si viem vypočítať, koľko by som dostával od Sociálnej poisťovne, ak by som ostal invalidom. Teraz socka presne pozrie, že koľko som zaplatil odvodov, koľko som odpracoval a mi povie nejakú informatívnu výšku. Ja si ju od poisťovne viem nechať poistiť v úvodzovkách takú mesačnú rentu, aby som si dopoistil tú sumu tak, aby som vedel normálne fungovať. Problém ten najväčší, ktorý ja vnímam, je ten, že ak by klient stratil status invalida, čo sa pri invalidite môže stať relatívne ľahko tým, že klient musí chodiť každé 3 alebo každých 5 rokov na opakovanú kontrolu k tomu posudkovému lekárovi. Tak logicky ti prestane vyplácať poistné plnenie aj komerčná poisťovňa, lebo nemáš status invalida. Oveľa lepší model je pracovať teda s poistením invalidity s jednorazovou výplatou, kde príklad klient dostane… No a tu je presne tá suma, tu je ten problém, hej, že koľko by mal dostať. Hej, že keby som ti dnes dal… Zväčša dávam takú otázku, hej, že klientom, že Dávid, ak by si sa zajtra mal stať invalidom a už vieš, že nebudeš nikdy pracovať, že koľko tisíc eur by si potreboval na to, aby si vedel normálne ďalej fungovať?

Dávid Krajcár: Všetky.

Slavomír Molnár: No, tak. Hej, že a dostaneme sa vlastne k sume, ktorá je štandardne, že niekoľko desiatok alebo stovák tisíc eur. No, samozrejme, sú nejaké poistné poučky, že aspoň dvojročný príjem. Fajn, ale akože čisto v praxi ak by som vedel, že čo po dvoch rokoch už potom nemám, ako už nemám si dať chlieb alebo čo? Hej, že takže môj cieľ je sa na to pozerať trošku z dlhodobého hľadiska. Len problém je, že ak by som tam chcel napariť klientovi, že OK, tak dajme 100-150000 € poistnú sumu a rátať s tým, že tieto peniaze, keď sa staneš invalidom, dáš príklad do ETF-iek, alebo si kúpiš nehnuteľnosť, to si dáš do… Proste vytvoriť mu nejakú rentu z jeho vlastných peňazí z poistného plnenia, tak je to nezaplatiteľné. To je problém. Preto v poslednej dobe pracujem s rizikom, ktoré sa volá, že zdieľané riziko smrti alebo invalidity, alebo takzvané hipo poistenie, ktoré v sebe obsahuje aj poistenie smrti, aj poistenie invalidity. Tá suma postupne klesá a nastavujem to zväčša na takú poistnú sumu, ktorá zodpovedá tomu rozdeleniu záväzkov, o ktorom sme sa bavili pri poistení smrti. V takomto prípade sa dá veľmi racionálne, alebo tak sa dá dostať na veľmi racionálne poistné pri každom klientovi. Ja už rovno asi teraz skočím, aj keď sa ma to ešte budeš pýtať dodatočne, že čo je taká racionálna cena za poistku. Tak ja vždy hovorím klientovi, že rátaj, že od troch do piatich percent čistej mzdy. Ja neviem ti povedať, koľko budeš platiť. Viem ti povedať, že ak to budeme nastavovať tak, ako by si to mal mať nastavené, tak cena za poistenie bude od troch do piatich percent čistej mzdy. To je odpoveď, ktorá vždy platí, hej, že podľa príjmu. Máme zatiaľ za sebou dve riziká, ale bojím sa, aby som úplne nezabil poslucháčov.

Dávid Krajcár: To je v pohode. Ako len na tú cenu som sa smial troška, lebo ty si hovoril o troch až piatich percentách. Ja som si spomenul na klientov, ktorí prídu a povedia mi, ale ja mám poistku. A ona je super a platím iba 30 €, hej, že proste oni skôr idú do tých absolútnych čísel, že super poistka a platím iba málo. Hej, že asi toto nie vždy funguje, že jednoducho za málo peňazí asi je aj málo muziky v prípade…

Slavomír Molnár: Tu je trošku mylná pre… Potom sa ešte vrátim k tým zvyšným dvom rizikám. Rozvíjam tu takú zaujímavú tému, že mnoho klientov si myslí, že to poistenie alebo cena poistenia, že to funguje ako – použijem taký výraz, ktorý mi hovoril kolega -, že to považuje ako pri stolarine. Hej, že dám naceniť tebe nábytok a ty mi povieš, OK, pán Molnár, toto viem spraviť za 200 €. Hej, dám to ďalšiemu a povie, že za stovku. Len je dôležité si uvedomiť, že všetci makléri s malými výnimkami, hej, kvôli zľavám a objemom a podobne, majú úplne identické sadzby aj všetci makléri, aj všetci obchodníci priamo na pobočkách majú všetci rovnaké sadzby za poistenie. Takže aby klient chápal, cena poistenia alebo cena za zmluvu nikdy nemôže byť iná od medzi maklérmi, pokiaľ nastavíme rovnaké krytie. Bavíme sa iba o tom, čo sa v tom dojednalo. Takže pokiaľ mne klient povie, že mám dobrú zmluvu za 30 € a že nakoniec som išiel tam, lebo ty si mi dal za 50, tak je mi jasné, že zrejme tam potom poistenie invalidity nemal. A potom, keď zväčša sa dopracujeme k tomu, čo tam má, tak má tam zväčša navolené riziká ja to nazývam, že ktoré sú sexi, že vysoká poistná suma, ale reálne nekryje nič. To sú typu smrť následkom úrazu, hej, invalidita následkom úrazu, že síce to tam má, ale je tam trošku modifikovaný iba na úraz. A úraz je štandardne, hej, pravdepodobnosť toho, že sa človek stane invalidom, sú 3 percentá cirka, hej, následkom úrazu. Takže úplne je to okrajová záležitosť z pohľadu invalidity. Takže to je dôležité povedať, že porovnávať poistenie skrz cenu, že od jedného sprostredkovateľa mám za x €, od druhého o 2x je nič nehovoriace…..

Úprimne, môj postoj je dnes taký, že už ak niekto dnes ide za mnou s tým, že už som sedel s piatimi poradcami a že kto má akú cenu, úprimne, už ani konzultáciu nerobím, že to už viem, že ten človek nepochopil, o čom poistenie je a myslí si, že čím viac sprostredkovateľov osloví, tak tým bude mať lepšiu cenu, pričom to tak vôbec nefunguje. Takže snažím sa už úprimne vážiť aj svoj čas a je dôležité by som povedal, že neustále vzdelávať ľudí v tejto oblasti na to, aby chápali, že sú určité veci, kde sa neoplatí iba porovnávať čisto cenu. Hej a práve pri životnom poistení je to by som povedal totálne asi totálne najdôležitejšie. Samozrejme, už potom porovnávať cenu pri rovnakých rozsahoch a nastavení krytia je iná vec. Ale akože porovnávať iba, že tie pivné reči, že ja platím za poistku 30 a ty za 50, takže v čom… Že ty si lepší, tak to je blbosť.

Dávid Krajcár: Jasné, dobre, super. Dobre.

Slavomír Molnár: Vrátim sa ešte k tým dvom rizikám spätne, čo sme nedopovedali. Takže tretie riziko určite…. Ja ho nazývam potom, že príčinné…. že smrť a invalidita vždy vysvetľujem klientom, sú pre mňa následkom niečoho. Takže môžem utrpieť úraz, chorobu a výsledkom toho, že buď tu nie som už, alebo som invalid, nemôžem nikdy pracovať. Ale čo môže byť toho príčinou? Tak prvou príčinou, tou najčastejšou, sú zväčša civilizačné choroby. Poistenie civilizačných chorôb považujem za kľúčové kvôli tomu, že ak by som dnes dostal rakovinu, tak nepoviem si ako pacient, že jeej, že mám rakovinu, lebo viem, že mám poistenie invalidity, ktorého plnenie dostanem o cirka rok a pol. Pretože najprv som PN, potom idem pred posudkovú komisiu, teda posudkového lekára, a tak dostanem nejaké stanovisko. Takže kým sa dostanem k plneniu z poistenia invalidity, môže ubehnúť aj rok, rok a pol. A väčšina ľudí dnes ale nemá dostatok peňazí na to, že ak by dostali rakovinu… Budem úmyselne hovoriť o rakovine, keďže sme jednotka svetová v rakovine hrubého čreva, máme každý 1 rok nových 34 000 pacientov. A je tu ešte jedno hrôzostrašné číslo, že dnes platí, že Európska lieková agentúra, tá EMA má schválených 75 liekov na liečbu rakoviny a verejné zdravotníctvo naše slovenské prepláca iba 26 z nich. To znamená, že pokiaľ ti dá onkológ v úvodzovkách šancu, že kúp si tento liek, že tento lepšie zaberá na tvoj typ rakoviny, tak myslím si, že nebudeme nikto spochybňovať to, že si ho chceš dať ten liek, ktorý ti zvýši šancu. Problém je, že pokiaľ nie je preplácaný zdravotnou poisťovňou, tak sa treba pripraviť na to, že 1500 až 2000 € mesačne bude treba platiť. A to už sú peniaze, ktoré nie každá, alebo by som povedal, že väčšina rodín nedokáže ustáť. A práve na to má byť to poistenie civilizačnej choroby, že v prípade, že človek dostane nejakú z diagnóz, ktorá je v tom zozname, v tom zozname je štandardne 30 až 60 chorôb. Ale hovoril som úmyselne o rakovine, keďže je to v totálnej drvivej prevahe. A ak taká nejaká diagnóza nastane, aby klient mal okamžité peniaze, ktoré vie použiť na liečbu a aby si zvýšil pravdepodobnosť vyliečenia. Už teraz aký bude z toho následok, či vo finále zomrie, alebo bude invalid… Znie to tak morbídne, ale pozerám sa na to pragmaticky, že OK, človek mal vážnu chorobu, dostal plnenie, aby si zvýšil pravdepodobnosť prežitia. A teraz, ak zomrel, tak má buď ešte jeho pozostalá rodina z poistenia smrti peniaze, alebo z poistenia invalidity, ak teda prežil.

 To bola, ako keby vetva chorobná. Teraz môže byť, samozrejme, aj následok úrazu. Takže ak by človek utrpel vážny úraz, ktorý vyústi do trvalých následkov, tak preto vždy odporúčam mať aj poistenie trvalých následkov úrazu, ktoré má a teraz to poviem veľmi zjednodušene kompenzovať následky úrazu, ktoré by viedli k dlhodobému zníženiu životného štýlu alebo toho štandardu. Zase tu treba zdôrazniť jednu vec, že nemožno spájať poistenie trvalých následkov úrazu a invalidity. Pretože pri trvalých následkoch sa vypočítava percento toho poškodenia podľa závažnosti. Takže uvediem príklad. Za vybitý zub je to jedno percento, za stratu zraku 100 %. Ale nemusia automaticky znamenať to, že keď mne príklad musia amputovať po úraze ruku od lakťa dole, tak že keď budem mať poškodenie 60 % podľa trvalých následkov, že budem aj invalid na 60 %. Lebo mnoho ľudí si to spája. Takže na to si treba dať veľký pozor, že automaticky to nie je to isté. Ale tu popisujem celkovo akoby tú vetvu, že ak teda nastane úraz s trvalými následkami, dostane plnenie z tohto pripoistenia. A zase pokiaľ som ešte aj invalid, tak mám plnenie ešte aj z invalidity. Takže toto sú akoby, Dávid, veľmi by som povedal, že obkecané do šírky tie 4 hlavné riziká, na ktorých trvám vždy. A potom je niekoľko desiatok ďalších, s ktorými sa klient vie bavkať. To možno tú tému malých rizík môžeš otvoriť ty,  lebo je to potom akoby častá ešte téma, že prečo poisťovne nechcú plniť a podobne, hej. Takže to sú také fámy.

Dávid Krajcár: Áno. Ešte som sa len chcel vrátiť k tomu, ty si to aj naznačil. To znamená, že mám to riziko tých trvalých následkov úrazu. Ja dostanem to poistné plnenie. A ešte sa stanem invalidným, dostanem teda aj za to?

Slavomír Molnár: Presne tak, presne tak.

Dávid Krajcár: To znamená, že ja si platím za každé riziko zvlášť a za každé riziko zvlášť tým pádom môžem si nárokovať aj …

Slavomír Molnár: Presne tak, presne tak. Neplatí to, že po jednom, po jednej poistnej udalosti ako zaniká celá zmluva. Zväčša zaniká ….tak po smrti už zaniká, hej, to je logické. Ale pri jednotlivých tých pripoisteniach zaniká vždy iba to dané pripoistenie.

Dávid Krajcár: Dobre, super. Ja ako z pohľadu tých klientov to, čo si teraz spomenul, si stále vybavujem také akože živé prípady, ktoré riešime s klientmi. A si naznačil teda tie veľké riziká, ktoré ty považuješ, že sú must have, proste toto musím mať, bez tohto ti ani zmluvu neuzatvorím. A tie malé riziká – ja často narážam vlastne na to pripoistenie tých takých bežných úrazov. Proste ja si zlomím ruku a chcem za to peniaze. Ja si pamätám, že moja mama mi uzatvorila nejakú poistku, ktorú som mal, keď som bol malé dieťa. A ona sa radovala, že no, však dostanem peniažky za poistku, lebo Dávidko si zlomil ruku. No, super. Ale reálne toto asi život rodiny neohrozilo to, že si Dávid zlomil ruku a že za to dostane nejakých pár vtedy ešte 100-200 korún.

Slavomír Molnár: To je presne ten pohľad na poistenie, že mnoho ľudí má poistenie spojené s tým, že musia vždy niečo dostať, keď sa niečo stane. Ale to je úplne akože mylné. To, ako to presne popisuješ, že treba si naliať úplne, hej, čistého vína, že ak ja si dnes zlomím ruku alebo nohu, alebo som na mesiac PN, to je jedno aj kvôli Covidu, hej, keď teraz sme v covidovej dobe, alebo kvôli hocičomu inému, tak za ten mesiac, pokiaľ ja sa viem vrátiť späť plnohodnotne do práce a ekonomicky fungovať, tak je to nepríjemné, ale je to v poriadku. Ale pokiaľ človek dostane – a budem sa späť vracať k tým veľkým rizikám – rakovinu, alebo už nemôže nikdy pracovať kvôli invalidite, ak už po autonehode už nemá jednu končatinu, to sú pre mňa akože prúsery, hej, z ktorých sa už vyhrabať… Noha nedorastie, hej, že keď trošku tak pritvrdím. Tak a to si ako keby treba uvedomiť, že tie malé riziká sú fajn. OK, že chcem dostať 100 €, ale to nie je reálny problém. Takže môj cieľ s tými klientami je pracovať tak, že radšej tie peniaze, ktoré usporíme na poistení, radšej nech si investuje. A nech si vytvára rezervu a z tých rezerv si potom vie tých 100-200 € akože vykryť. Je tu ešte potom dosť dôležité spomenúť to, že ak by sme všetci pracovali iba s malými rizikami, to znamená, aj klienti ak by si uvedomovali, že tie malé riziká nie sú až tak dôležité, tak by sa komplet zlepšili ešte aj kvalita služieb poisťovní. Opíšem kvôli čomu. Jedna z poisťovní uvádzala, uviedla v štatistike, zhrnula štatistiky, koľko mala poistných udalostí. Jedna z tých by som povedal, že väčších, ktorá hrá prím dnes medzi produktami. A za rok 2020 mala okolo 14 000 poistných udalostí. Tých 14 000 poistných udalostí bolo 75 % práve z denných dávok či už práceneschopnosti alebo bežných úrazov – nejaké podvrtnutia, natrhnutia. Teraz keď si len dáme narýchlo do čísel, hej, tak ¾ zo 14 000 je takmer 10 000 poistných udalostí. Takže 900 papierovačiek každý 1 mesiac treba vyriešiť, aby sa to stíhalo, aby sa to stíhalo všetko likvidovať a mali ľudia plnenie. Je úplne prirodzené, že medzi tými klientami, ktorí občas môžu mať nevyplatené poistné plnenie, bude niekto, kto je neoprávnene poškodený. A popíšem kvôli čomu. Pri veľkých rizikách nemá poisťovňa žiaden dôvod by som povedal, že spochybňovať plnenie. Tam je proste pri každej jednej poisťovni je plnenie takmer 100 %, hej, čo sa uvádzajú štatistiky. Je to kvôli tomu, že smrť nenasimuluješ a invalidita je jasná. Tam máš potvrdenie zo sociálky. Rakovinu máš zase jasnú diagnózu. A v úvodzovkách po autonehode ti noha nedorastie, hej, keď to tak zjednoduším. Takže pri veľkých rizikách nie je problém s dokladovaním. Problém pri malých rizikách je ten, že konkrétne napríklad pri PN – mnoho ľudí tú PN-ku vníma tak OK, tak platím si z poistky PN, tak viem, že ma idú prepustiť, tak sa hodím na PN-ku. A existuje konkrétny zoznam lekárov, kde tie poisťovne vidia, že OK, tento lekár vypisuje tie PN-ky, hej, tak, aby bolo dobre pre toho klienta. Tak je logické, že poisťovňa sa nemá ako v úvodzovkách vykrútiť z toho a plniť musí. Existujú aj presne zase čísla, že poisťovne vedia vyzbierať príklad na pri PN-ke x €, ale musia na plnení vyzbierať 5x. Tak logicky tá matematika proste nesedí a prečo potom hovorím, že niekto bude aj neoprávnene poškodený? Pretože dám tu ešte ďalší parameter – parameter času, hej, že dnes je premlčacia lehota pri hlásení poistných udalostí dokopy 4 roky, že trojročná premlčacia lehota začne plynúť o rok po nastaní poistnej udalosti. Tak poďme zase simulovať, že ideme si Dávid zahrať futbal zajtra. Ja budem v bráne, napáliš mi do palca, čo sa mi aj reálne stalo teda. A po troch rokoch ja nahlásim poistnú udalosť a pošlem tam 1 zdrap papiera, že bol som na traumatológii, mám narazený palec alebo vykĺbený a som si na to spomenul po troch rokoch. Žiaľ, poisťovňa musí vyhodnocovať to, či to nastalo na základe jedného papiera. A teraz mohlo to tak nastať, alebo nemohlo to tak nastať? Takže práve tá kombinácia toho, že ako je dnes pozvoľne nastavený občiansky zákonník a to, že mnoho ľudí si mýli tie malé riziká s tým, že mám nárok vždy na všetko, tak žiaľ spôsobí potom aj to, že niektorí klienti sú neoprávnene práve pri malých rizikách sa môže stať, že potom nedostanú plnenie. Lebo pri tej hromade papierov ten likvidátor sa môže aj on pomýliť, že nevyhodnotí situáciu správne práve kvôli tomu, že v minulosti boli nejakí podvodníčkovia, ktorí sa snažili tie poistné udalosti, hej, sfalšovať. Že ešte pri PN-ke možno len používam často taký jav, že môže prísť klient a povedať, že tu ma seklo v krížoch. Sú proste diagnózy, ktoré sa nedajú dokázať, hej. A práve preto zase sú niektoré aj vylúčené z poistného plnenia. Napríklad typickým príkladom sú psychické choroby pri PN-ke, hej, že keď mi povieš, že vidíš duchov, tak ťažko ti to vyvrátim, hej, že to tak nie je, no.

Dávid Krajcár: Takže mal si klientov, ktorí videli, hej, duchov? Alebo…

Slavomír Molnár: Pár rokov dozadu som mal, áno, jednu, ktorá, ktorá… A to bol práve ten typ, že niektorí klienti práve volajú dopredu, že špekulujú nad situáciou, že plánujú materskú, plánujú neviem čo. A že si chcú kvôli tomu, hej, životné poistenie uzatvárať, tak to z princípu akože ruším hneď v úvode. Pretože to je viem, že typ človeka, ktorý neuvažuje nad tým z dlhodobého hľadiska, že OK, čo sa mi môže stať a potrebujem vykryť tie fatality. Ale že on vlastne hľadá zdroj zárobku, takže to úplne je mimo mňa.

Dávid Krajcár: Jasné, tak asi takých klientov nechce nikto. A tu asi potom to je aj tá rovina, že doplácajú zase poctiví na nepoctivých.

Slavomír Molnár: Tak, tak doslova.

Dávid Krajcár: Lebo v konečnom dôsledku potom aj tá cena toho poistenia sa odvíja práve asi od počtu tých nahlásených poistných udalostí.

Slavomír Molnár: Je logické, je logické, že poisťovňa musí pracovať aj so ziskom. Však každý subjekt, teda každý podnikateľ robí kvôli tomu, aby mal zisk. Tak je logické, že cenu tých rizík ovplyvňujeme aj my sami tým, akým spôsobom sa správame a akým spôsobom uvažujeme.

Dávid Krajcár: Jasné, dobre. Tak myslím, že tie veľké a malé riziká sme si prešli naozaj dopodrobna. Otázka úplne taká možno blbá, ale opýtam sa, či existuje dnes na Slovensku poisťovňa, ktorá je najlepšia?

Slavomír Molnár: Dobrá otázka. Priznám sa, že niektoré články práve tak píšem kvôli Googlu, lebo toto ľudia hľadajú, že najlepšia hypotéka, najlepšia…

Dávid Krajcár: Preto sa to pýtam.

Slavomír Molnár: Najlepšie poistenie. (smiech) Odpoviem ti, odpoviem ti tak, akože aká otázka, taká odpoveď, že každá jedna, každá jedna poisťovňa je pre teba najlepšia, pokiaľ si ten produkt nastavíš tak, ako by si ho mal mať, hej. Takže a keď už by som išiel možno trošku tak sofistikovanejšou odpoveďou, tak je logické, že pri určitých typoch špecifických povolaní typu vojak, hej, alebo nejaké športové činnosti sú určité poisťovne, ktoré na základe výluk alebo ceny vychádzajú potom prirodzene lepšie. Alebo sú jedinou voľbou pre klienta tak, aby to spĺňalo to, čo to má spĺňať, hej. Keď to popíšem asi takto. Ale akože povedať, že táto poisťovňa je najlepšia… Vedel by som ti povedať, že ktorá poisťovňa má, že veľmi dobré  alebo veľmi dobre nacenené a zároveň aj veľmi dobre z pohľadu rozsahu spravené riziko. Len zase, že trošku už si mi nahral aj v tomto, že je veľmi zaujímavé aj to, že máloktorá poisťovňa má najlepšie, alebo že má veľmi dobre nastavené všetky riziká. Že funguje to podobne, ako ja používam vždy príklad, že s nákupnými reťazcami, že otvoríš si leták, tam máš zľavu na pivo. Hej a tak idem tam na pivo, ale rátajú s tým, že logicky si kúpim ešte aj niečo iné. A práve tak je to zväčša aj v tom rizikovom poistení, že máš veľmi dobre nastavené z pohľadu rozsahu aj ceny určité dve, tri, štyri riziká, ale pri ostatných zväčša preplácaš. Len vďaka zľavovému systému, ktorý má poisťovňa štandardne nastavený, tak sa ti neoplatí prenášať tie riziká a rozdeľovať to medzi dve, tri poisťovne. Pretože by si zase už nemal potom takú objemovú zľavu.

Dávid Krajcár: Ale technicky to je možné, áno?

Slavomír Molnár: Technicky to je možné pri niektorých klientoch, ktorí  majú nadštandardné poistné sumy. Niekedy dáva zmysel rozdeľovať to riziko aj na 2, 3 produkty, ale to už by musela byť štandardne platba aspoň 100-150 € mesačne, aby to dávalo zmysel.

Dávid Krajcár: Jasné. Dobre, Slávko. Ja ti veľmi pekne ďakujem, lebo naozaj akože táto téma je, že extrémne obšírna. A ja si myslím, že všetko to podstatné, čo sme chceli, sme aj povedali. Na druhej strane, milí poslucháči, ak naozaj budú nejaké otázky k tejto téme, my sme veľmi, veľmi otvorená partia ľudí. To znamená, že privítame akýkoľvek feedback, prípadne nápady ešte aj na ďalšie témy či aj z oblasti životného poistenia. Ja, Slávo, určite ťa privítam aj do budúcna rád pri tomto podcaste. Možnože ti vychytám nejaký voľný čas a prídeš.

Slavomír Molnár: Rád, rád.

Dávid Krajcár: Super a určite aj do budúcna vymyslíme ešte nejaký zaujímavý talk. Takže dámy a páni, toto bol Slávo Molnár a my sa vidíme, respektíve počujeme pri ďalších podcastoch NA ROVINU o peniazoch.

Slavomír Molnár: Pekný deň všetkým.